Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, May 23, 2013

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 5C/99/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5312206873
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Kubjatková
ECLI: ECLI:SK:OSCA:2013:5312206873.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Čadci, samosudkyňou Mgr. Andreou Kubjatkovou, v právnej veci navrhovateľky v 1) rade
Q. O. P.. A., G.. XX.X.XXXX, K. Č. Č.. XXX, zast. JUDr. Antóniou Kauzalovou, advokátkou, Advokátska
kancelária 022 01 Čadca, Májova č. 1115, v 2) rade W. U. P.. O., G.. XX.X.XXXX, K. Č. Č.. XXX, zast.
splnomocnených zástupcov O. O., G.. XX.X.XXXX, K. XXX XX Č. XXX proti odporcom v l) rade P.L. K.
P.. I., G.. X.X.XXXX, K. Č. Č.. XXX, v 2) rade Q. P. P.. K., G.. XX.XX.XXXX, K. Č.T. Č.. XXX, obe zast.

JUDr. Antonom Kupšom, advokátom, Advokátska kancelária, 022 01 Čadca, Moyzesova č. 34, v konaní
o trpenie práva prechodu, takto

r o z h o d o l :

Odporkyne v 1-2) rade sú p o v i n n é trpieť navrhovateľkám v 1-2) rade ako podielovým
spoluvlastníčkam parcele CKN 144 o výmere XXX m2 - zast. plochy a nádvoria kat. územie Č. a
rodinného domu č. súp. XXX stojaceho na parcele CKN XXX kat. územie Č., zapísané u Správy katastra
Čadca na LV č. XXX výkon práva a to prechodu pešo, osobným motorovým vozidlom a nákladným
motorovým vozidlom a to cez parcelu CKN XXX/X o výmere XX m2 - zast. plochy a nádvoria kat. územie

Č. podľa geometrického plánu č. 26/2012 vyhotoviteľa Geoslužba Pavla Goralku, Čierne 521, overeného
Správou katastra Čadca dňa 7.6.2012 pod č. 490/2012.

O trovách konania b u d e rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľky 1-2) svojim návrhom podaným na súd dňa 29.6.2012 žiadali súd, aby rozhodol, že
odporkyne 1-2) sú povinné trpieť navrhovateľkám 1-2) ako podielovým spoluvlastníčkam parcele CKN

XXX o výmere XXX m2 a rodinného domu č. súp. XXX stojaceho na parcele CKN XXX k.ú. Č., zapísané
na LV č. XXX výkon práva a to prechodu pešo, osobným motorovým vozidlom a nákladným motorovým
vozidlomcezparceluCKNXXX/XovýmereXXm2-zast.plochyanádvoriak.ú.Č.podľageoplánu26/12
vyhotoviteľa Geoslužba Pavol Goralka a zároveň zaviazal odporkyne 1-2) nahradiť im trovy konania.

Navrhovateľky vo svojom návrhu uviedli, že rodinný dom č.súp. 131 postavili rodičia navrhovateľky v
1) rade J. A. Q. Š. A. v r. 1958. Na základe dohody s pôvodnou vlastníčkou susediacej parcele Ž. K.

rodičia navrhovateľky v l) rade, ako aj navrhovateľka v l) rade od výstavby rodinného domu č. súp. XXX
prechádzali z miestnej komunikácie na parcelu CKN XXX k svojej domovej nehnuteľnosti po parcele
XXX/X a to pešo, osobným motorovým vozidlom, ako aj nákladným motorovým vozidlom. Po výstavbe
rodinného domu č. súp. XXX rodičia navrhovateľky v l) rade svoju parcelu CKN XXX oplotili dreveným
oplotením a vstupnú bránu k domovej nehnuteľnosti umiestnili na tej časti parcele CKN XXX, ktorá
bezprostredne susedí s parcelou podľa geoplánu CKN XXX/X vyznačenej na geometrickom pláne bodmi

1,2) v dĺžke 3,55 m. Teda prístupovou cestou k rodinnému č.súp. XXX z miestnej komunikácie bola a je
spornáparcela.Navrhovateľkavl)radetitulomdedičskéhorozhodnutiapomatkeJ.A.podľarozhodnutia
Štátneho notárstva Čadca D 309/68 sa stala podielovou spoluvlastníčkou rodinného domu č. XXX Z. Č.a k rodinnému domu prechádzala po spornej parcele tak, ako jej rodičia. Po spornej parcele prechádzala
pokojne, nerušene, nikto jej v prechode nebránil. V prechode jej nebránila ani odporkyňa v 1) rade, ktorá
nebránila ani jej rodičom a to ani potom, čo odkúpila v r. 1961 od Ž. K. parcelu CKN XXX, ktorá je totožná

s časťou pkn. parcele XXX zapísanej v pkn. vložke XXX. Samotná odporkyňa v l) rade rešpektovala
prechod právnych predchodcov navrhovateľky v l) rade a samotnej navrhovateľky po spornej parcele,
nakoľko umiestnila vstupnú bránu k svojmu rodinného domu do konča parcele CKN XXX/X. Vstupná
brána je na geopláne vyznačená bodmi 2) a 3). Spornú parcelu nechala voľnú a táto bola a je spoločným
prechodom ako pre navrhovateľky 1-2), tak aj pre odporkyne 1-2). Odporkyňa v l) rade v júni 2012

oslovila navrhovateľku v l) rade, aby v iných miestach umiestnila vchodovú bránu, nakoľko parcelu
CKN XXX si mieni ohradiť. Vzhľadom na danú situáciu navrhovateľky 1-2) nemajú možnosť v iných
miestachprechádzaťksvojmurodinnémudomuzmiestnejkomunikácieapretoodstránenímbránybysa
znemožnil prístup navrhovateliek 1-2) na parcelu CKN XXX k ich domovej nehnuteľnosti. Navrhovateľka
v l) rade, ako podielová spoluvlastníčka rodinného domu č. súp. XXX stojaceho na parcele CKN XXX
od r. 1968, ako výlučná vlastníčka tohto rodinného domu od r. 1983 titulom dedenia po otcovi podľa

D 179/83 prechádzala po spornej parcele pešo, osobným motorovým vozidlom, nákladným motorovým
vozidlom nepretržite po dobu viac ako 10-rokov a uplynutím 10-ročnej doby, t.j. od r. 1968 získala
právo zodpovedajúce vecnému bremenu a to dňom 1.4.1984 podľa § 135a ods. l) Zák. č. 131/82 Zb.
Navrhovateľka v l) rade v r. 2000 darovala podiel v uvedených nehnuteľnostiach navrhovateľke v 2) rade.
Nakoľko odporkyňa v l) rade mieni zabrániť navrhovateľkám 1-2) v práve prechodu po spornej parcele,

navrhovateľky žiadajú, aby súd návrhu vyhovel.

Navrhovateľka v l) rade na pojednávaní uviedla, že si trvá v celom rozsahu na podanom návrhu, cez
bránu, ktorá je vyznačená na geometrickom pláne bodmi 1,2) chodili už jej rodičia, ktorí t.č. nežijú. Oni
si na parcele KN XXX postavili dom č.súp, XXX. Problémy nemali až do tohto roka, kedy museli podľa

zákonaurobiťkanalizáciu,začalikopaťkanalizáciuaodporkyňavl)radezačalakolonichchodiťahovoriť
im, že nech si tam už bránu nedávajú, že ona si chce celý pozemok oplotiť. Z tohto dôvodu ona išla za
starostom, ktorý jej povedal, že kanalizáciu nech si dorobia, to je podľa zákona, ale ohľadne vecného
bremena musia podať žalobu na súd, keďže odporkyňa má na pozemok list vlastníctva. Odporcovia im
teraz robia problémy, vysmievajú sa im poza plota, že budú lietať, stávajú im auto do brány. Napriek

týmto problémom chodia stále cez bránu, keďže iný prístup nemajú. Cez pivničku nechodili, bola tam
drevená búda na tom mieste, kde sú v súčasnosti hnedé vrátka. Pristavili si to asi v r. 1978, pričom
samotné kamene im dal manžel odporkyne v l) rade. Odvtedy to tak stojí, tento vchod nepoužívali. Z
pivnice nikdy nešli schody dohora. Pokiaľ ide o výpoveď svedkyne Q. A., s touto majú spory odkedy sa
nasťahovala, svedkyňa ich vodila po kadejakých úradoch, spory medzi nimi naďalej trvajú, svedkyňa na

nich stále voláva policajtov.

Navrhovateľka v 2) rade sa v celom rozsahu pripojila k výpovedi navrhovateľky v l) rade.

Právna zástupkyňa navrhovateľky v l) rade na pojednávaní uviedla, že žiadajú návrhu vyhovieť,

nebolo sporné medzi navrhovateľky 1-2) a odporkyňou v 1) rade, že cez spornú parcelu navrhovatelia
chodili. Samotná odporkyňa v l) rade na ohliadke na mieste samom uviedla, že navrhovateľky cez
parcelu chodili, ale nechodili tadiaľ rodičia navrhovateľky. Súd vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie,
bolo vypočutých veľa svedkov, ktorí potvrdili, že cez spornú parcelu chodili navrhovatelia 1-2) pešo,
motorovými vozidlami. Pokiaľ aj doniesli nejaký tovar, zásoby na zimu, tento zhodili pred bránkou a

potom ho vozili do svojho domu. Poukázal na písomnosť obce Č., kde sa výslovne uvádza, že pokiaľ sa
týka domu vo vlastníctve navrhovateliek, tento bol postavený v r. 1960 a stavebný materiál sa vozil cez
spornú parcelu. Pokiaľ sa týka vzťahov medzi navrhovateľkami a odporcami, nikdy neboli medzi nimi
žiadne hádky, spory dôkazom čoho je, že manžel odporkyne v l) rade postavil bránu tak, ako ju postavil
z dôvodu, aby obidvaja, čiže aj O. Q. K. mali možnosť dovážať si potrebný materiál do domácnosti,

prechádzať po parcele autom. Dostatočným spôsobom bolo preukázané, že od r. 1960 chodili pokojne,
nerušene, prakticky až do r. 2012, kedy začali robiť odporcovia prvé problémy. Odporkyňa v l) rade
len ústne oznámila navrhovateľkám, aby si prerobili vchod. Poukázala na ustanovenie § 865 ods. 3)
OZ, kedy do času uvedeného v ustanovení § 135a) Zák. č. 131/82 Zb. sa započítava aj čas, po ktorý
občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe alebo nepretržite vykonával právo

zodpovedajúce vecnému bremenu podľa § 135a) ods. l). Pred 1.4.1983 tento čas sa však neskončí skôr,
než uplynutím jedného roka od tohto dňa. Právne účinky vydržania aj vo vzťahu k vecnému bremenu
nastávajúzozákonauplynutímvydržacejdoby.Vdanomprípadebolopreukázané,žepospornejparcele
chodili od r. 1960 právny predchodca navrhovateľky, navrhovateľka v l) rade tadiaľ chodila od r. 1968ako vlastníčka domu č. 131, v ktorom bývala a bolo preukázané výsluchom nestranných svedkov, že
získali vecné bremeno, t.j. oprávnenie chodiť po tejto parcele a povinnosť pre odporcov vecné bremeno
strpieť. Právo prechodu je viazané na vlastníctvo k nehnuteľnosti, teda nejde o právo vzťahujúce sa na

osobu, ale na vzťah k nehnuteľnosti. Z tohto dôvodu žiada návrhu vyhovieť a priznať trovy konania.

Splnomocnený zástupca navrhovateľky v 2) rade sa v celom rozsahu pripojil k výpovedi právnej
zástupkyne navrhovateľky v l) rade. Pokiaľ ide o parkovanie áut, oni tam autá neparkujú, tieto autá sú
zo strany odporcov, má ich nafotené v mobile. Pokiaľ ide o výpoveď svedkyne K. K., ktorá udávala, že

sú stále rozpory medzi účastníkmi konania, zaťovia manžela odporkyne v 2) rade ho dobili a oni viezli p.
P. do Ostrova pri Piešťanoch, kde p. P. bola na brigáde, pričom celý čas mu v aute rozprával, že vzťahy
medzi nimi ohľadne toho vstupu sa musia upraviť, že na druhý deň pôjdu na obecný úrad, toto vyriešia,
ale potom z toho zišlo, už sa neukazoval, nebol dostupný a aby to na obecnom úrade spísali. Asi pred
5-rokmi horelo u odporcov, vtedy nemohli spať doma, tak im ponúkli, aby prespali u nich, pričom, pričom
on sa s manželom odporkyne chodil pozerať ďalej, ako sa oheň ďalej vyvíja, ako aj situácia. Taktiež,

keď zavreli omylom pec a zakúrili, vtedy by ju urvalo, manžel odporkyne v 2) rade prišiel za ním, aby
mu pomohol. Keď potreboval rady, vždy chodil za ním. Pokiaľ ide o svedka Q. K., deň predtým, ako bolo
vytýčené predchádzajúce pojednávanie na Čiernom sa stretol so svedkom, pričom sa s ním rozprával a
dal mu otázku, aby povedal, kadiaľ chodievali I. rodičia do domu a vtedy mu svedok uviedol, že pokiaľ
by povedal pravdu, bol by sám proti sebe. V postavení svedka na súde uviedol, že navrhovateľka v l)

rade je jeho manželka, odporca sú susedia, s ktorými majú spor. Priženil sa 28.10.1970, od vtedy tam
býva. Už v tom čase sa ako vstupná brána používala brána, ktorá sa používa aj teraz. Pokiaľ si pamätá,
bol tam starý štekový plot a bola taká odchyľovacia brána, celý sa dal uhnúť. Bola tam aj malá bránka
a navrhovateľka predkladala súdu ich svadobnú fotografiu, vtedy odložili celý štekový plot, aby mohli
prejsť. Za železnú bola šteková brána vymenená asi v 80-rokoch. Do apríla 2012 bol medzi nimi pokoj,

navzájom si aj pomáhali, aj im oral, ale keď začali budovať kanalizáciu a chceli prerezať asfalt, prišla
za nimi odporkyňa v 1) rade, aby to nerezali, nechali to tak, že ona si chce pozemok ohradiť. Robil to
zo zaťom a povedal mu, nech si ju nevšíma, nech to urobí, lebo kanalizácia musela byť urobená do
konca júna r. 2012. Robili to, pokračovali, ale vždy keď chodila kolo nich, tak im niečo hovorila, že sa
bude sťažovať na úrade. Kanalizáciu robili na pozemku odporcov. Y.N. K. staval vstupnú bránu v 80-

rokoch až po nich. Dohodli sa, že budú šikminy, ktoré sú tam, že nájazdy tak ostanú a budú spoločne
užívať miesto medzi bránami. Iní susedia poniže nich to tiež tak majú. Jeho svokor chodieval tiež tak do
domu, ako sa chodí teraz, v chodení mu nikto nebránil, neupozorňoval ho, keď doviezli uhlie, užívali to
spoločne. Zo strane od studne prístup nebol, nakoľko tam bol breh.

Odporkyňa v l) rade na ohliadke uviedla, že navrhovateľky tadiaľ chodili, ale nechodili tadiaľ rodičia
navrhovateľky, nebolo to nijakým spôsobom oplotené, kde sa teraz nachádza brána navrhovateľov,
oplotenie nebolo. Navrhovatelia, resp. ich rodičia, keď stavali chalupu, skladali stavebný materiál na
miesto pred oboma bránami. Pred bránami to bolo úplne voľné, nič nebolo ohradené, navrhovatelia si
bránu postavili v r. 1983 alebo 1984. Brána tam nebola, oplotili si to až potom, ako prišiel bývať p. O..

Rodičia navrhovateľov predtým chodili iným vchodom. Potom, čo sudkyňa prešla so všetkými účastníkmi
konania na druhý roh chalupy účastníkov, odporkyňa v l) rade ukázala na hnedé vrátka, ktoré boli na
pivničke a uviedla, že navrhovatelia tam mali schody a po týchto chodili domov. Keď si navrhovatelia
zložili uhlie pred bránou, dávali ho dovnútra tak, že chodili s fúrikom a vozili ho cez bránu.

Odporkyňa v 2) rade uviedla, že s návrhom nesúhlasí. Rodičia navrhovateľky chodili povedľa studne, na
rohu domu mali schody, takže prístup mali povedľa studne. Vstupnú bránu si zriadili asi v r. 1985-1986.
Do tohto roku rodičia navrhovateľky vstupnú bránu v bodoch 1-2) nepoužívali. Vyhotovili ju v čase, keď
boli na návšteve u sestry asi tri dni, dovtedy boli štekové ploty a oni si potom urobili vstupnú bránu zo
železných kolov. Od r. 1985 chodí navrhovateľka cez túto vstupnú bránu, ich otec to nehradil, nakoľko

keď im doviezli uhlie alebo kal, sa to tam vysypalo, nechcel si svoje hradiť, aby mal širšiu cestu. My
sme tadiaľ navrhovateľkám dovolili chodiť. Pokiaľ nemali auto, problémy neboli, keď začali mať auto, tak
začali byť problémy s parkovaním, nemohli prejsť s kočiarom okolo a pod. Navrhovateľky ich ohovárajú
po celej obci, že im berú pozemok, kanalizáciu si urobili na ich pozemku, bez ich súhlasu. Cez vstupnú
bránu chodili navrhovateľky asi od r. 1985. Keď im doviezli uhlie, toto si mohli vysypať na cestu, potom

si to po sebe poumývali, oni im v tom nebránili. Na povrchu parcele XXX/X je asfalt.

Splnomocnený zástupca odporkyne v l) rade pokiaľ neprevzal právne zastúpenie JUDr. Kupšo na
pojednávaní uviedol, že rodičia navrhovateľky, pokiaľ žili, nechodili do svojho domu cez vstupnú bránu,ako chodia teraz navrhovateľky, ale chodili z opačnej strany, pričom svokor mu uviedol, že keď boli na
návšteve u svojej dcéry v Třinci, vtedy si rodičia navrhovateľky rýchlo urobili vstupnú bránu cez body 1,2)
na geometrickom pláne. Svokor mu to uviedol ešte predtým, ako zomrel, v prípade, že by boli nejaké

nezrovnalosti ohľadne vstupu. Nevie presne kedy bola vybudovaná vstupná brána, mohlo to byť okolo
r. 1976 alebo 1978. On tam už býva asi 25-rokov a odvtedy navrhovateľky tadiaľ chodia, lebo sú medzi
nimi uzatvorené tiché ústne dohody. On sa už dávno predtým rozprával so svojim svokrom, pričom bránu
postavili naschvál tak, aby sa mohlo vytočiť napr. nákladné auto, keď príde s uhlím alebo s nejakým
iným materiálom. V súčasnosti už tento priestor na skladovanie nepotrebujú, preto to chcú zahradiť.

Navrhovatelia majú možnosť urobiť si vstup do chalupy cez kamenný múrik, ktorý je postavený.

Právny zástupca odporkyne v l) rade uviedol, že návrh žiada v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko
navrhovateľky 1-2) nie sú dobromyseľné, dáva do pozornosti súdu otázku, či vecné bremeno, ktoré
malo vzniknúť, bolo viazané na osoby alebo na parcelu, či je vôbec možný prechod práva a povinnosti
vyplývajúce z toho, ale najmä dal do pozornosti výpovede svedkov, ktorí boli na pojednávaní vypočutí

a zhodne potvrdili, že vstup pre navrhovateľov 1-2) bol v iných miestach, najmä poukázal na výpoveď
Q. K., ktorý je najstaršou osobou v tomto konaní. Potvrdil to, čo uvádzajú, že právo vstupu bolo v iných
miestach a aj výkon práva je určitým spôsobom vynútený a zároveň navrhovatelia 1-2) nepreukázali,
že pokiaľ by aj súd návrhu vyhovel, že by mali právo vstupu na parcelu osobným alebo nákladným
motorovým vozidlom. Pokiaľ by bol aj súd toho názoru, tak vstup by mohol byť maximálne pešo, nemohli

by tam prechádzať osobnými alebo nákladnými motorovými vozidlami. Žiadajú návrh zamietnuť v celom
rozsahu a priznať trovy konania.

Okrem výsluchu účastníkov súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s celým spisovým materiálom,
výsluchom svedkov, ohliadkou na mieste samom.

Svedok B. K., syn odporkyne v l) rade uviedol, že tam vyrastal, situáciu pozná. Navrhovatelia a ich
rodičia chodili po schodoch, kde je altánok, používali tento vchod, predtým tam bol iba drevený plotík,
keď sa náhodou niečo doviezlo, tak ho zdvihli, materiál si dali dovnútra. Uvedenú bránu postavili asi pred
20-30-rokmi. Taká, aká je v súčasnosti, je postavená asi pred 15-rokmi. Predtým bola drevená brána,

kolíky, ktorá sa dala zdvihnúť a odsunúť. Keď sa navrhovateľky pýtali, aby im dovolili prejsť, tak im prejsť
dovolili. Väčšinou sa pýtali vtedy, keď si doviezli uhlie alebo nejaký materiál.

Svedkyňa M. K. na pojednávaní uviedla, že odporkyňa v l) rade je jej matka, do 25-rokov bývala v
rodičovskom dome, teraz tam chodieva na návštevy. Navrhovateľka a jej rodičia, keď bola malá, chodili

do svojho domu po schodoch vedľa studne. Na spornom mieste, keď bola malá, bola vybudovaná
drevená bránka, keď mala 17-18-rokov, vybudovali bránku železnú. Tam, kde mali pôvodný vchod,
si postavili altán, tadiaľ už nechodia viac ako 10-rokov. Keď bola malá, bol tam štekový plot a brána sa
robila až keď sa navrhovateľka vydávala (r.1972). Drevenú bránu urobili z toho dôvodu, aby v prípade,
keď sa doviezlo uhlie alebo iný materiál, mohlo sa zložiť na dvore. Pešo tadiaľ nechodili, používali ju len

na vozenie materiálu. Pokiaľ prechádzal svadobný sprievod, štekové oplotenie sa len odchýlilo. Nemá
vedomosť o tom, že by niektorí rodinní príslušníci vyzývali navrhovateľky, aby tadiaľ nechodili, keď to
majú zahradené, tak lietať nemôžu. Spor vznikol z toho dôvodu, že navrhovatelia im parkujú auto pred
domom, majú problém dostať sa do neho.

Svedok B. C., sused účastníkov uviedol, že býva o dve chalupy ďalej. Odjakživa o pomeroch vie. Kedy
bola vybudovaná vstupná brána navrhovateliek sa nevie vyjadriť, asi až po r. 1960. Pamätá si, že cez
vstupnú bránu, kadiaľ teraz chodia, chodili aj rodičia navrhovateľky, aj ona sama. Nevie o sporoch medzi
účastníkmi tohto konania. Z cesty okolo studne domov nechodili, on si na to nepamätá. Je pravdou, že
pred ich domom mali z dvora tri drevené schody, ale pokiaľ si on pamätá, oni stále používali vstupnú

bránu len tú, cez ktorú v súčasnosti prechádzajú. Prístupová cesta, ktorá je medzi účastníkmi tohto
konania, aj medzi inými občanmi ich obce, napr. aj on má takto urobenú prístupovú cestu, sám pustil
svojej susedke p. O., ktorá už zomrela, teraz tam býva jej syn. On má taký istý vchod, ako títo účastníci
konania, tiež chodí po jeho pozemku do svojho domu, poníže susedia to majú urobené tak isto. Predtým
bol na spornom mieste štekový plot a v ňom malá bránka, cez ktorú chodili navrhovateľky. Pokiaľ doviezli

napr. uhlie alebo iný materiál, tento vozili cez bránku ku okienku do pivnice. Nepamätá sa, že by mali
taký plot, ktorý by sa dal odsunúť. Pamätá si studňu, taktiež na to, že tam rástol veľký strom a bolo do
príkro dohora. Vie, že navrhovateľky mali k domu tri drevené schodky, žiadna bránka tam nebola, lentri schodky na dvore. Tieto používali z toho dôvodu, že vchodové dvere mali vyššie, takže museli pred
nimi urobiť tri schody a po nich chodievali do domu z dvora.

Svedkyňa M. O. uviedla, že je v priateľskom vzťahu s navrhovateľkou, spolu sa kamarátili, bývajú
približne v tom pľaci, je vzdialenejšia suseda. Navrhovateľku pozná od detstva, chodievala sa k ním na
ulicu hrávať, bližšie sa skamarátili v r. 1983, keď spoločne pracovali. Vtedy chodievala k navrhovateľke
a pamätá sa, že vždy chodievala cez vstupnú bránu, cez ktorú chodí doteraz. Keď bola malá, hrávali sa
tam, vtedy mali drevený plot a v ňom bola urobená malá bránka. Od cesty pri studniach prístup nemali,

pretože tam bol návoz hliny, kopec, na ktorom sa oni sánkovali, takže by nemali kde dať tú bránku, tadiaľ
prístup nemali. Odjakživa tam nebola drevená bránka, predtým tam bol drevený plot navrhovateľky, pri
studni bránka nebola, tam bola šopa, na ktorú si pamätá, nakoľko ju ako malú do tejto šopy zatvorili.
Tam, kde sa nachádzala pôvodná brána a štekový plot, je vystavená teraz železná brána a železný
plot. Rodičia navrhovateľky ju bavievali ako maličkú a chodievali tadiaľ, ako sa chodí teraz. Matne si
na nich pamätá.

Svedok B. C. na pojednávaní uviedol, že je sused účastníkov konania, nemá žiadne nezhody so žiadnou
zostrán,priženilsatam,bývatam41-rokov.Pamätási,keďodporcoviachodilicezvchod,ktorýpoužívajú
aj v súčasnosti, teda cez bránu. Predtým bol plot drevený, v súčasnosti je železná brána. Na mieste,
kde je pivnica, nikdy neboli schody, pri tom bola studňa. Železnú bránu stával manžel navrhovateľky v

l) rade. Nepamätá sa, že by boli nejaké hádky niekedy ohľadne tohto vstupu, aj keď doviezli uhlie alebo
nejaký iný materiál. Na fúriku si to vozili domov cez spornú bránu.

Svedok Y. A. na pojednávaní uviedol, že je švagor navrhovateľky v l) rade, chodieval švagrovcom
pomáhať, pomáhal aj pri stavaní plotu a brány, robili to spolu. Keď sa zobrali navrhovatelia, boli drevený

ploty, železná brána bude asi 30-35-rokov. Navrhovatelia celý čas chodievali do domu tak, ako chodia
aj v súčasnosti cez túto bránu. Tam, kde je pivnica, schody neboli, on si nepamätá, že by tam niekedy
nejaké schody boli, keď chodieval na návštevu, vždy chodieval cez bránku, ktorou sa chodí dnes. Keď
sa robili ploty, žiadne spory medzi účastníkmi neboli. Keď išiel do domu navrhovateľov, nikto mu nikdy
nebránil.

Svedkyňa Q. O. na pojednávaní uviedla, že je suseda, býva tu od narodenia, situáciu veľmi dobre pozná.
Chodievala k navrhovateľom, hrávala sa s ich dcérou, vždy chodila len cez bránu, ktorú používajú v
súčasnosti a na kopci, ktorý sa nachádza na druhej strane domu, sa šmýkali ako deti. Nemali tam
navrhovatelia žiadne schody, ona si na to nepamätá, že by tam boli schody, kde je v súčasnosti pivnica.

Vždy používali len ten vchod, ktorý používajú dodnes. Nikto v prechode po parcele nebránil, ani jej, ani
navrhovateľom, nepamätá si, že by tam boli nejaké nezhody, aké sú v súčasnosti kvôli bránke.

Svedok O. U. na pojednávaní uviedol, že je zaťom navrhovateľky v l) rade. Rodinný dom, v ktorom
býva navrhovateľka si prerobil, býva s navrhovateľkou v 2) rade na II.poschodí od r. 1993. So svojou

manželkou sa začal kamarátiť v r. 1987. Pamätá si, že tam bol betónik, na ktorom si oškrel auto a vždy
do tohto domu chodil cez bránu, ktorá tam stojí aj dnes. Svokrovci nikdy iný prístup do domu nemali,
tam, kde je pivnička, nikdy schody neboli, on tam má odložené nejaké svoje veci. Keď prerábali chalupu,
materiál ukladali na spornej parcele pred bránkou, inde sa to nemohlo dávať, nakoľko popri bola cesta,
ktorá vtedy ešte nebola taká široká, rozšírili ju tak, že ju spevnil jeho svokor, v súčasnosti je širšia,

ako predtým. Ako rodiny bývajúce vedľa seba normálne komunikovali, keď si niečo zložili, nikto im v
tom nebránil, vzťahy boli normálne. Keď mala odporkyňa 70-rokov, ešte im aj uliala. V čase, keď zať
chodieval za svojou ešte nie manželkou, bola tam kovová brána.

Svedkyňa K. K. na pojednávaní uviedla, že je nevestou odporkyne. Na Čierne sa presťahovala v r. 1980,

kde bývala do r. 1982, potom sa odsťahovala do Čadce. Nepokoje a hádky medzi rodinami boli vždy,
napr.kvôlideťom.Navrhovateliaodstudnemalikamennéschody,kadiaľchodievalidomov.Vsúčasnosti,
kde je brána bol plot, ktorý sa dal zdvihnúť. Keď sa doviezol nejaký materiál plot zdvihli a zaniesli ho na
dvor. Keď stavali plot, môj manžel hovoril svojim rodičom, aby si postavili plot ku ceste, aby nevypúšťali
ten trojuholník, ale oni si tú bránu posunuli preto, aby sa im lepšie zachádzalo.

Svedkyňa Z. M. na pojednávaní uviedla, že je dcéra odporkyne v l) rade. Pamätá si, že problémy so
susedmi boli odjakživa, už keď sa hrali ako deti. Pokiaľ ide o prístupovú cestu do domu navrhovateľov,
mali schody kolmo z cesty tam, kde majú teraz altán, ktoré schody viedli priamo až do vchodových dverí.Tam, kde je v súčasnosti brána, bol drevený plot, ktorý bol v jednom kuse a keď im prišlo uhlie alebo
nejaký materiál, toto všetko prenášali v kýbloch z cesty po schodoch dohora. Pivnicu mali zasa na druhej
strane, takže to celý s tými kýblami obchádzali. Plot na zdvíhanie si prerobili až v 80-rokoch, tento robil

p. O.. Rodičia, keď prerábali plot, bránu posunuli naschvál kvôli tomu, keď prišiel nejaký materiál, aby
sa tam lepšie vytočilo auto. V rodičovskom dome sa narodila, bývala tam do r. 1984. Potom odišla bývať
inde do rodičovského domu chodieva málo. Priestranstvo pred bránami O. neužívali, brána tam nebola,
svojvoľne si ju urobili. Ich plot bol v r. 1984 ešte drevený, potom si ho prerobili.

Svedok Q. K. na pojednávaní uviedol, že je brat manžela odporkyne v l) rade. Na čiernom býval od r.
1938-1968, potom sa odsťahoval. Hranicu medzi účastníkmi tvoril drevený plot, ktorý bol až priamo pod
cestu. Pri plote nebol žiaden trojuholník vytvorený tak, ako je to vytvorené v súčasnosti, nebol tam žiaden
vchod, ako to majú urobené teraz. O. mali vchod ako je studňa mierne do svahu. Zo strany K., kde bol
spoločný plot, nemali žiadnu bránu. Býval ešte v starom rodičovskom dome, ktorý bol veľmi blízko týchto
rodinných domov. Kedy sa udiali zmeny ohľadne plotov si nepamätá, sem-tam chodil na Č., ale o ploty

sa nezaujímal, až pred 2-mesiacmi zistil, že O. majú kovový plot a zistil to práve v súvislosti s týmto
konaním, keď bol navrhovaný ako svedok, pretože nevie prečo si O. nárokujú na tento prístup, keď naň
prístup nemajú. Nevie prečo jeho brat, keď staval bránu, túto posunul.

Z výpisu z LV č. XXX súd zistil, že vlastníčkami CKN parcele XXX o výmere XXX m2 k.ú. Č. sú

navrhovateľky každá v 1-ici.

Z výpisu z LV č. XXXX súd zistil, že vlastníkmi parcele CKN XXX o výmere XXX m2 k.ú. Č. sú odporkyne
každá v 1-ici.

Geometrickým plánom č. 26/12 vyhotoviteľa Geoslužba Pavol Goralka Čierne, overeného Správou
katastra Čadca dňa 7.6.2012 pod č. 490/2012 bola vyhotovená CKN parcela XXX/X o výmere XX m2.

Z čestného vyhlásenia J. Z. Q. M. O. súd zistil, že vchod do rodinného domu č. súp. XXX cez bránu,
bol vždy od vchodu brány P. K..

Z potvrdenia OÚ Čierne súd zistil, že p. Q. P. v mesiaci apríl 2012 bola na obecnom úrade, kde sa
starostovi obce ústne sťažovala na p. Q. O. z dôvodu neustáleho spôsobovania problémov z jej strany
- problém s prechodom cez prístupovú cestu k rodinnému domu č. XXX. Okrem toho sa sťažovala, že
od výstavby ich rodinného domu, približne v r. 1961 ma jej rodina sústavné problémy s rodinou p. O.,

čo môže potvrdiť aj jej matka Rozália Benková, ktorá sa taktiež viackrát sťažovala na Obecnom úrade
v Č. na p. O..

Zo stanoviska obce Č. k prístupu k rodinnému domu súd zistil, že podľa evidencie nehnuteľnosti bol
rodinný dom č. súp. XXX, ktorého majiteľkami sú navrhovateľky, bol daný do užívania v r. 1960. Rodinný

dom č. XXX, ktorého majiteľmi sú odporkyne, bol daný do užívania v r. 1965. Tieto nehnuteľnosti boli
vždy sprístupnené z miestnej komunikácie KNC XXXX, ktorej užívateľom je obec Č.. Vjazd medzi
prístupovými bránami k obidvom domom a miestnou komunikáciou, bol upravený asfaltovým krytom v
rámci rekonštrukcie celej miestnej komunikácie. Vjazd plní účel sprístupnenia nehnuteľnosti, ktorý trvá
od doby ich výstavby, čo je takmer 50-rokov.

Podľa § 151n) ods. l) OZ - vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho
iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným
bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo patria určitej osobe.

Podľa § 151n) ods. 2) OZ - vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s
vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

Podľa § 151o) ods. l) OZ - vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou na základe závetu v spojení s
výsledkamikonaniaodedičstve,schválenoudohodourodičov,rozhodnutímpríslušnéhoorgánualebozo

zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním);
ust. § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúce vecným bremenám, je potrebný
vklad do katastra nehnuteľnosti.Vecné bremená sú vecnoprávne obmedzenia vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci v prospech iného
subjektu. Obmedzenie spočíva v tom, že vlastník nehnuteľnosti zaťaženej vecným bremenom je v
prospech niekoho iného povinný niečo trpieť, niečo ho zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce

vecnému bremenu sú spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo patria určitej osobe. Na jednej
strane vystupuje subjekt povinnosti, ktorý je zaťažený vecným bremenom a na druhej strane subjekt
oprávnenia, v prospech ktorého obmedzenie (povinnosť) pôsobí. Obmedziť vlastníka nehnuteľnosti v
prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo strpieť, konať alebo sa niečoho zdržať, možno aj na
základe záväzkového práva, ale jadro vecných bremien je vymedzené v druhej vete § 151n ods. l) a §

151n ods. 2) OZ - ide o práva a povinnosti spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti, ktoré s vlastníctvom
nehnuteľnosti prechádzajú na nadobúdateľa. Povinný z právneho vzťahu je vlastníkom určitej veci,
takže práva a povinnosti v dôsledku zmeny vlastníka vecí, prechádzajú na nového vlastníka a to platí
aj v prípade práva z vecného bremena. Ak ide o vecné bremeno spočívajúce v užívaní nehnuteľnosti
spoločne s vlastníkom, môže sa oprávnený z vecného bremena vo vzťahu k vlastníkovi domáhať práva
na ochranu žalobou na strpenie jeho práva.

V konaní mal súd jednoznačne preukázané, že vlastníkom spornej novovytvorenej parcele XXX/X o
výmereXXm2súodporkynekaždáv1-ici.Ichvlastníckeprávovkonaníniktonenamietal.Navrhovateľky
1-2) podali na súd návrh, aby súd ich zaviazal odporkyne k povinnosti trpieť navrhovateľkám výkon práva
a to právo prechodu pešo, osobným motorovým vozidlom a nákladným motorovým vozidlom cez túto

parcelu z dôvodu, že získali právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním, nakoľko po spornej
parcele chodili už jej rodičia asi od r. 1960 a chodili po nej aj navrhovateľky a to pokojne, nerušene, nikto
im v prechode nebránil až do r. 2012, kedy kopali cez túto spornú parcelu kanalizáciu a vtedy ich oslovila
odporkyňa v 1) rade, aby si prerobili vchod, resp. urobili nový vchod, nakoľko chce spornú parcelu oplotiť.

Navrhovateľky v konaní tvrdili, že získali právo zodpovedajúce vecnému bremeno vydržaním a to právo
prechodu cez spornú parcelu, súd teda skúmal, či splnili podmienky pre vydržanie vecného bremena,
ktorými sú oprávnená držba zodpovedajúca vecnému bremenu (oprávnený musí byť pri vykonávaní
práva so zreteľom na všetky povinnosti v dobrej viere, že je subjektom vykonávaného práva) a uplynutie
10-ročnej vydržacej lehoty.

V konaní mal súd preukázané zo správy od obce Č., že rodinný dom č.súp. XXX, ktorého majiteľkami sú
navrhovateľky, bol daný do užívania v r. 1960 a rodinný dom odporkýň č. 130 v r. 1965. Prístup k týmto
rodinným domom bol vždy z miestnej komunikácie, ktorej užívateľom je obec a vjazd medzi prístupovými
bránami bol upravený asfaltovým krytom, pričom tento vjazd plní účel sprístupnenia nehnuteľnosti a

trvá od doby výstavby, teda takmer 50-rokov. Navrhovateľka v l) rade uviedla, že jej rodičia J. Q. Š.
A. sa dohodli s pôvodnou vlastníčkou susediacej parcele Ž. K. ohľadne prechodu po spornej parcele
a od výstavby svojho rodinného domu, prechádzali z miestnej komunikácie k svojmu rodinnému domu
pešo, osobným, ako aj nákladným motorovým vozidlom práve cez parcelu KNC XXX/X. Ani samotná
odporkyňa nebránila ani jej, ani rodičom, ani jej rodičom v prechode a to aj potom, čo odkúpila v

r. 1961 od Ž. K. parcelu CKN XXX, pričom odporkyňa v l) rade rešpektovala prechod jej právnych
predchodcov, nakoľko umiestnila svoju vstupnú bránu k svojmu rodinnému domu ku koncu parcele CKN
XXX/X a spornú parcelu nechala voľnú. Samotná odporkyňa na ohliadke uviedla, že cez bránu chodili
navrhovateľky, ale nechodili tadiaľ rodičia navrhovateľky v l) rade, lebo títo chodili iným vchodom povedľa
studne. Keď im však prišlo uhlie alebo stavebný materiál, tento si zložili pred bránu a fúrikom ho vozili

cez bránu. Taktiež odporkyňa v 2) rade na pojednávaní uviedla, že navrhovateľ chodí cez vstupnú bránu
od r. 1985 a pokiaľ im prišlo uhlie alebo kal, tento si vysypali pred bránu, oni im v tom nebránili. Taktiež
manžel odporkyne v l) rade potvrdil, že býva v rodinnom dome č. súp. XXX už asi 25-rokov, odvtedy
navrhovateľky tadiaľ chodia, boli medzi nimi uzatvorené tiché ústne dohody, kým rodičia navrhovateľky
chodili z opačnej strany. Z výpovedí odporkýň mal teda súd preukázané, že navrhovateľky cez sporný

pozemok prechádzali, podľa ich výpovedi však tadiaľ neprechádzali rodičia navrhovateľky v l) rade.

V konaní bolo vypočutých veľa svedkov, pričom svedkovia - rodinní príslušníci navrhovateľov
jednoznačne tvrdili, že navrhovateľky aj ich právni predchodcovia mali vždy prístup cez bránu, cez ktorú
sa chodí aj teraz, iný prístup, teda tam, kde je v súčasnosti pivnica, nikdy schody neboli, takýto prístup

nemali. Naopak, svedkovia - rodinní príslušníci odporkýň tvrdili, že navrhovateľky mali kamenné schody
od stupne, kadiaľ chodievali domov, pričom všetci potvrdili, že keď im prišlo uhlie alebo nejaký iný
materiál, tento sa zložil pred bránami a cez bránu ho fúrikom prevádzali ku chalupe, pričom svedkyňa M.
K. uviedla, že cez drevenú bránu, ktorú tam mali urobenú z tohto dôvodu, svedkyňa K. K. a B. K. uviedli,že cez plot, ktorý sa dal zdvíhať a Z. M.Á. tvrdila, že plot bol v jednom kuse a všetok materiál prenášali
navrhovatelia, resp. ich právni predchodcovia v kýbloch z cesty po schodoch dohora. Súd poukazuje
nato, že pokiaľ ide o výpovede svedkov, či na mieste, kde je dnes vstupná brána bola brána, plot, ktorý

sa dal zdvihnúť alebo v jednom kuse, sa ich výpovede rozchádzajú. Taktiež svedok Q. K., ktorý uviedol,
že na Č. býval do r. 1968 v konaní tvrdil, že pri plote nebol žiaden trojuholník tak, ako je to v súčasnosti,
nebol tam žiaden vchod, žiadna brána, pričom sa nevedel vyjadriť, kedy nastali zmeny ohľadne plotov a
výslovne uviedol, že o ploty sa nezaujímal. Až pred dvoma mesiacmi zistil, aký vôbec majú navrhovatelia
plot a sám uviedol, že to bolo v súvislosti s týmto konaním, keď bol navrhnutý vo veci ako svedok. Takže

až vtedy zistil, ako sú ploty vlastne postavené. Výpovede svedkov rodinných príslušníkov odporkýň súd
považuje za účelové, nakoľko ide všetko o blízkych príbuzných a tieto výpovede boli jednoznačne v
rozpore s výpoveďami nestranných svedkov vo veci a to blízkymi susedmi účastníkov B. C., B. C. Q. Q.
O., ktorí tam bývajú buď od narodenia alebo dlhé roky a títo jednoznačne potvrdili, že navrhovateľky, ako
aj ich rodičia chodievali cez vstupnú bránu, kadiaľ chodia aj doteraz. Na mieste, kde je pivnica, nikdy
schody neboli, takýto prístup nepoužívali. Svedkyňa Q. O. uviedla, že zo strany od studne bol kopec, na

ktorom sa šmýkali. Taktiež potvrdili, že medzi účastníkmi, resp. ich právnymi predchodcami nikdy spory
neboli a navrhovateľky si uhlie a iný materiál zložili pred bránkou a fúrikmi ho vozili dovnútra. Výpovede
týchto svedkov sa jednoznačne zhodujú s výpoveďami svedkov - rodinných príslušníkov navrhovateliek,
ako aj M. O., ktorá je tiež vzdialenejšou susedou, ale je s navrhovateľkou v l) rade v priateľskom vzťahu,
takže odporcovia 1-2) by boli poukazovať aj na účelovosť jej výpovede. Táto však tiež potvrdila, ako aj

svedkyňa Q. O., že zo strany od studne sa nachádzal kopec, po ktorom sa ako malí sánkovali, preto
by tam nebolo možné dať bránku. Na výpoveď svedkyne Q. A. súd neprihliadal, aj keď je susedou
účastníkov, pretože pre neustále spory s navrhovateľkou a jej manželom ide o zaujatú svedkyňu.

Súd v konaní uveril výpovediam nestranných svedkov, ktoré sa zhodujú ako s výpoveďami

navrhovateliek, tak aj výpoveďami svedkov z ich strany. Svedok Jozef Klužák dokonca uviedol, že
takto urobenú prístupovú cestu, teda bránky do trojuholníka majú aj iní občania obce, on sám si ju
takto urobil so svojou susedou. Súd je toho názoru, že navrhovateľky preukázali podmienky vydržania,
nakoľko ešte na základe dohody právnych predchodcov navrhovateľky a bývalej vlastníčky susediacej
parcele prechádzali, ako právni predchodcovia navrhovateľov, tak aj navrhovateľky po spornej parcele.

Navrhovateľka v l) rade od r. 1968 ako podielová spoluvlastníčka, od r. 1983 titulom dedenia po otcovi,
ako výlučná vlastníčka rodinného domu č. súp. XXX, ktorá navrhovateľke v 2) rade v r. 2000 darovala
podiel v týchto nehnuteľnostiach. Právo prechodu rešpektovala aj samotná odporkyňa v l) rade, ako aj jej
manžel, čo vyplýva aj z toho, ako si postavili bránu. Pokiaľ by neuznávali právo prechodu navrhovateliek,
resp. ich právnych predchodcov je zrejmé, že by bránu umiestnili až ku ceste, nevypúšťali by tzv.

trojuholník,ktorýtvoríichbrána,bránanavrhovateliek,akoajcesta.ZpotvrdeniaobceČ.taktiežvyplýva,
že vjazd ako je urobený, trvá takmer 50-rokov. Taktiež dobové fotografie, ktoré účastníci v konaní
predložili, svedčia o to, že brána bola postavená tak, ako je v súčasnosti, čo dosvedčuje najmä fotografia
zo svadobného sprievodu navrhovateľky v l) rade, ktorý vychádzal práve z tejto spornej brány. Taktiež
súd v konaní nemal preukázané spory medzi účastníkmi konania, naopak, manžel navrhovateľky v l)

rade uviedol, že rodine odporcov pomáhal, čo oni ani nepopreli. Tieto vznikli až v r. 2012, kedy bolo
povinnosťou vybudovať si kanalizáciu a keď robil manžel navrhovateľky túto kanalizáciu cez sporný
pozemok odporcov, vtedy to namietala odporkyňa v l) rade a vyzvala navrhovateľky, aby si urobili iný
vchod, že ona si chce svoj pozemok ohradiť celý, teda aj spornú parcelu.

Nakoľko mal súd preukázané, že navrhovateľky, resp. ich právni predchodcovia prechádzali po spornej
parcele od r. 1960 pokojne, nerušene až do r. 2012, preukázali v konaní všetky podmienky vydržania
vecného bremena a to oprávnenú držbu zodpovedajúcu vecnému bremenu a uplynutie 10-ročne
vydržacej lehoty. Z toho vyplýva, že v r. 1970 získali právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním
a to dňom 1.4.1984 podľa § 135a ods. l) Zák. č. 131/82 Zb. V danom prípade ide o právo zodpovedajúce

vecnému bremenu, ktoré je spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti a po smrti rodičov navrhovateľky v l)
rade prešli práva zodpovedajúce z vecného bremena na navrhovateľku v l) rade, ktorá v r. 2000 darovala
navrhovateľke v 2) rade svoj podiel v nehnuteľnostiach a to k rodinnému domu č. XXX stojaceho na
parcele CKN XXX kat. územie Č.. Právny zástupca odporkýň tvrdil, že ak by bol súd toho názoru, že
prechod existuje, tak jedine pešo. Súd sa s týmto názorom nestotožňuje, lebo v konaní všetci účastníci

ako aj svedkovia potvrdili, že ak sa doviezlo uhlie alebo iný materiál, tento sa zložil na spornej parcele
a navrhovatelia si ho navozili domov.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3) Osp.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.

V odvolaní treba okrem všeobecných náležitosti ( § 42 ods. 3 , t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie v zmysle osobitného predpisu.