Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Eva Segečová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 67Ek/1423/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118345702
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Segečová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6118345702.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724
803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843,
so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, konajúca konateľom JUDr. Tomášom Kušnírom, advokátom,
proti povinnému O. M., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX P. A. XXX, vedenej pred súdnym exekútorom
JUDr. Stachom Chladným, so sídlom exekútorského úradu Stráž 3/223, 960 01 Zvolen, pod sp. zn.

350EX 440/18, v konaní o vymoženie 615,92,-EUR s prísl., rozhodujúc o sťažnosti povinného proti
uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 67Ek/1423/2018 zo dňa 23. augusta 2019, takto

r o z h o d o l :

Sudca sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 67Ek/1423/2018
zo dňa 23. augusta 2019 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, doručeného súdu dňa 1.10.2018 sa začalo

proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky oprávneného, priznanej na základe
vykonateľného exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava I., sp. zn.
15Csp/71/2017 zo dňa 11.6.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18.8.2018 (ďalej
len „exekučný titul“).

2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením sp. zn. 67Ek/1423/2018 dňa 16.10.2018

súdneho exekútora JUDr. Stacha Chladného, so sídlom exekútorského úradu Stráž 3/223, 960 01
Zvolen. Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 16.10.2018 sa začala exekúcia vykonávaná v
neprospech povinného.

3. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 67Ek/1423/2018 zo dňa 23.8.2019,
vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3

Exekučného poriadku zamietol.

4. Vyšší súdny úradník v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že nezistil žiadny zo zákonných
dôvodov na zastavenie exekúcie, ktoré sú taxatívne uvedené v ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného
poriadku. K povinným vznesenej námietke premlčania proti platobného rozkazu vyšší súdny úradník
uviedol, že z dôvodu že exekučný súd nijakým spôsobom nemôže zasahovať alebo posudzovať dôvody,

pre ktoré bolo vydané predmetné rozhodnutie tzn. nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť
exekučnéhotitulu,resp.preskúmavaťvecnúsprávnosťrozhodnutia(vrátaniepostupuorgánu)vydaného
v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Exekučný súd preto nie je ani oprávnený skúmať,
či bol žalovaný nárok premlčaný v čase rozhodovania v základnom konaní alebo nie. Vychádza z
exekučného titulu. Pri práve priznanom právoplatným rozhodnutím súdu v zmysle ustanovenie § 110
ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, je premlčacia doba desať rokov odo dňa, keď sa malo

podľa rozhodnutia plniť. Podľa ustanovenia § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej
dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje,premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. Keďže, v danom prípade sa vymáha
pohľadávka priznaná právoplatným rozhodnutím súdu (exekučný titul), ktoré nadobudlo vykonateľnosť
dňa 18.8.2018, k uplynutiu premlčacej doby nedošlo. K argumentácii povinného, že dňa 15.10.2018

podal proti exekučnému titulu odpor, vyšší súdny úradník zisťoval na okresnom súde, ktorý daný
exekučný titul vydal pravdivosť tohto tvrdenia a z oznámenia Okresného súdu Bratislava I. zistil, že v
spise sp. zn. 15Csp/71/2017, nie je evidované podanie odporu. Exekučný titul na podklade ktorého sa
predmetná exekúcia vykonáva je tak právoplatný a vykonateľný. Vzhľadom na uvedené skutočnosti,
keďže povinný nepreukázal dôvody, pre ktoré by mohol súd jeho návrhu na zastavenie exekúcie

vyhovieť, v súlade s § 611 ods. 3 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie zamietol.

5.Protitakémutouzneseniuvyššiehosúdnehoúradníka,ktorébolopovinnémudoručenédňa30.8.2019,
podal povinný dňa 16.9.2019, teda v zákonom stanovenej lehote, sťažnosť.

6. Podanú sťažnosť povinný odôvodnil opätovne tvrdením, že voči platobnému rozkazu, ktorý je súdu

predložený ako exekučný titul podal dňa 15.10.2018 odpor, v ktorom poukázal na to, že spotrebiteľskú
zmluvu nemohol ovplyvniť, táto obsahuje neprijateľné podmienky (ako je zmluvná pokuta), je nejasne
formulovaná a v zmysle § 299 ods. 2 CSP platobný rozkaz nemal byť ani vydaný. Opätovne
vzniesol aj námietku premlčania, ktorú žiadal preskúmať. Žiadal, aby oprávnený preukázal na verejnom
pojednávaní, na základe čoho vznikol jeho nárok a v akej výške, nakoľko podaná žaloba je neoprávnená,

špekulatívna a vydieračská. Jeho právo na spravodlivý proces mu nemôže byť odňaté. Ďalej poukázal
a citoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv a žiadal preskúmať
neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, najmä zmluvnú pokutu a úžeru, ktorú si
nárokuje oprávnený. Navrhol preto platobný rozkaz zrušiť a exekúciu vedenú voči nemu na jeho základe
zastaviť. V prílohe súdu predložil odpor proti platobnému rozkazu, datovaný dňa 15.8.2018.

7. Súd sťažnosť povinného zaslal dňa 3.10.2019 na vyjadrenie oprávnenému, ktorý sa k nej
vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu, písomným podaním doručeným súdu dňa 16.10.2019.
V písomnom vyjadrení oprávnený uviedol, že povinný vo svojej sťažnosti neuviedol skutočnosti a
nepredložil dôkazy, ktoré by spochybňovali nárok oprávneného na zaplatenie dlžnej sumy. Vzhľadom

na vyššie uvedené sa stotožňuje s uznesením súdu prvej inštancie a navrhuje, aby súd toto rozhodnutie
potvrdil.

8. V zmysle § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o
rozhodnutie,protiktorémujeprípustnéodvolanie,aosťažnostiachprotirozhodnutiamvyššiehosúdneho
úradníka.

9. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného

sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

10. V zmysle § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré

treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti
dôvodom uznesenia nie je prípustná.

11. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

12. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

13. V zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu

účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení
na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na
zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.14. Po preskúmaní veci sa sudca v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
vyššieho súdneho úradníka, ktoré považoval za dostatočné, jasné, zrozumiteľné a presvedčivé. Vyšší
súdny úradník sa v dostatočnom rozsahu vysporiadal s tvrdeniami povinného uvedenými v podanom

návrhu na zastavenie exekúcie. Sudca preto dospel k záveru, že sťažnosť povinného je potrebné ako
nedôvodnú zamietnuť.

15. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 12. odôvodnenia, sudca nad rámec
uvedeného k argumentácii povinného v podanej sťažnosti uvádza, že tvrdenia povinného nezakladajú

ani nepreukazujú žiadny zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie uvedených taxatívne v § 61k
ods. 1 Exekučného poriadku, pričom povinný, ako nositeľ dôkazného bremena k svojim tvrdeniam,
musí v návrhu na zastavenie exekúcie uviesť okolnosti, ktoré podľa neho, po vzniku exekučného titulu,
spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré bránia
vymáhateľnosti exekučného titulu.

16. Je potrebné zdôrazniť, že tak, ako na to správne poukázal aj vyšší súdny úradník, exekučný
súd nie je oprávnený preskúmavať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, teda preskúmavat'
vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálnu
vykonateľnosť). Obsahom exekučného titulu je exekučný súd viazaný a musí z neho vychádzať, pričom
prípadné vady základného konania, (aj vtedy ak by existovali), sa do exekučného konania neprenášajú.

To znamená, že vytýkané nedostatky vzniknuté v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez
právneho významu (NS ČR 20Cdo/1940/2008). Nemožno preto prisvedčiť obrane povinného, ktorý v
návrhu na zastavenie exekúcie, ako aj v podanej sťažnosti, uvádza skutkové tvrdenia, ktoré vychádzajú
z právnych skutočností a právnych úkonov, ktoré boli dané už pred vydaním exekučného titulu
(neprijateľnosť zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, vznik a výška nároku, ako aj premlčanie

nároku, postúpenie pohľadávky, zneužitie osobných údajov, predloženie fotokópií a nie originálov
dokumentov a pod.). Na namietanie a posúdenie takýchto skutočností, týkajúcich sa zmluvného vzťahu
strán sporového konania, bol priestor práve v konaní, v ktorom súd rozhodoval o vydaní exekučného
titulu. Ak povinný nesúhlasil s vydaným platobným rozkazom, mal voči nemu podať včas odpor, ktorého
podanímbysaplatobnýrozkazzrušil,súdbyvovecinariadilpojednávanienaktorombybolipreskúmané

všetky uvádzané tvrdenia povinného. Povinný síce súdu uviedol a spolu so sťažnosťou aj predložil odpor
voči platobnému rozkazu, avšak nie je z neho zrejmé, či bol odpor na príslušný súd reálne podaný alebo
nie. Odpor, priložený k sťažnosti povinného, nebol opatrený prijímacou pečiatkou podateľne Okresného
súdu Bratislava I., ktorá by preukazovala jeho doručenie príslušnému súdu v listinnej podobe a nebola
k nemu pripojená ani doručenka preukazujúca jeho prípadné elektronické doručenie príslušnému súdu.

Súd tak s poukazom na odpoveď doručenú tunajšiemu súdu z Okresného súdu Bratislava I., sp. zn.
15Csp/71/2017, z ktorej vyplýva, že v predmetnom konaní nie je na danom súde evidovaný žiadny
odpor, vychádzal z doložky právoplatnosti a vykonateľnosti predloženého exekučného titulu. Opak súdu
preukázaný nebol.

17. Exekučný súd, ako už bolo uvedené, nie je ďalšou odvolacou inštanciou a nie je ani príslušný skúmať
správnosť exekučného titulu z pohľadu hmotného práva (dodanie tovaru) a ani nijakým spôsobom
nemôže zasahovať do práva priznaného v exekučnom titule, či ex ante poskytnúť ochranu povinnému
v rozpore s výrokom právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia. Ochranu hmotnoprávnych
vzťahov subjektov práva je potrebné rozlišovať a aj poskytovať v závislosti od procesnoprávneho

štádia konania, v ktorom sa vzťah subjektov práva nachádza, t.j. či ide o tzv. základné konanie, v
ktorom nadobúda pôvodné ohrozené alebo porušené subjektívne právo príslušnú procesnú ochranu a
to v podobe právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, alebo ide o konanie vykonávacie -
exekučné,ktoréhozmyselspočívavuskutočnenínútenéhovýkonusubjektívnehoprávazprávoplatného
a vykonateľného rozhodnutia, ktoré povinná strana nesplnila dobrovoľne, ktorú exekučný súd poskytuje

zabezpečením efektívneho vymáhania uplatneného judikovaného nároku oprávneného a súčasne
zabezpečením primeranej ochrany základných práv povinného. Ochrana práv a právom chránených
záujmov vo vykonávacom konaní, však už nie je spojená s opätovným hmotnoprávnym skúmaním
porušeného subjektívneho práva, ktorého skúmanie a posudzovanie už bolo predmetom ochrany práv
subjektov v základnom súdnom konaní. Podstatou exekučného konania je nútené uskutočnenie výkonu

príslušného vykonateľného rozhodnutia a s tým spojená ochrana práv a právom chránených záujmov
účastníkov exekučného konania. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu je obmedzený na to, či
je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne
vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu.18. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné poukázať na to, že právny poriadok Slovenskej
republiky vychádza zo zásady „vigilantibus iura scripta sunt", ktorá platila už v rímskom práve, podľa

ktorej „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa
aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas
a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým
vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním
môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí obdobne aj o využívaní

zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov (citované
z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 65/2011).

19. Teda, vychádzajúc zo skutočnosti, že povinný neuviedol a nepreukázal v návrhu na zastavenie
exekúcie žiadne skutočnosti odôvodňujúce, v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, právny
záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich

vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného
predpisu,sudcapodanúsťažnosťpovažovalzanedôvodnúazamietolju,pretoženezistilžiadnyzákonný
dôvod na zastavenie exekúcie.

20. Oprávnený si náhradu trov, ktoré by mu vznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie

exekúcie neuplatnil. Vychádzajúc z citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekučného
konania, je súd toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako
také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii oprávneného, aký nárok voči povinnému
si v ňom uplatní a aký nie. Súd tak nie je oprávnený (z úradnej moci) rozhodovať o takom nároku
oprávneného, ktorý nebol zo strany samotného oprávneného v exekučnom konaní uplatnený. Keďže

oprávnený nenavrhol, v rámci konania o návrhu povinného, vrátane konania o sťažnosti, aby súd
rozhodoval (v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, v rámci dodatku k povereniu na vykonanie
exekúcie) o ďalších trovách exekúcie, súd o nich nerozhodoval.

21. Vzhľadom na uvedené sudca rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.