Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 31, 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Sžo/8/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200952
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Adamcová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:1015200952.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Adamcovej a

členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa:
W.. B. O., bytom O. XXXX, O. Y., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, so sídlom Nám. Slobody
12, 810 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu sp. zn. 3421/2015-KaBA, ČRZ:
30788/2015 zo dňa 13. mája 2015, o odvolaní navrhovateľa a o odvolaniach K. O., bytom O. XXXX,
O. Y. a B. V., bytom U., W., proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Sp/52/2015-116 zo dňa
30. augusta 2017, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Sp/52/2015-116 zo dňa

30. augusta 2017 p o t v r d z u j e.

Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie K.N. a B. V. o d m i e t a.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

Napadnutým rozsudkom č. k. 4Sp/52/2015-116 zo dňa 30. augusta 2017 Krajský súd v Bratislave

(ďalej len ako „krajský súd“ alebo „súd prvého stupňa“) potvrdil podľa § 250q ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“) rozhodnutie odporcu sp. zn. 3421/2015-KaBA, ČRZ: 30788/2015
zo dňa 13. mája 2015, ktorým podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej
pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o
zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.
327/2005 Z. z.“) nepriznal navrhovateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci v konaní pred súdom

v právnej veci žiadateľom označenej ako „hlav. Vec 3Sp/243/2005...Ex 2369/09 - účastníkmi súvisiace
2 spory (s 1 bezplat. advokátom ur. Centra) ohladom pozadia a zákonnosti záložných práv v katastri
malacky proti škodcom žiadateľa a jeho rodiny (navrhovatelia) a ohľadom súvisiaceho prokludovaného
a protizákonného konkurzno-podvodníckeho a úžerníckeho sporu o prokurovanom a nedobytovom býv.
podnikateľskom úvere býv. HELEN ag. Bratislava (zánik 04.11.1992) a o prípadnom odškodnom od
„veriteľov“ BK INVEST, s.r.o., Bratislava a spol. (odporcovia v prvom, navrhovatelia v druhom spore).“

Odporca rozhodnutie zdôvodnil tým, že na základe predložených dokladov o príjme, informácií o
majetkovej situácii navrhovateľa ako žiadateľa a spolu posudzovanej osoby bolo preukázané, že
žiadateľ nespĺňa zákonom stanovenú podmienku - stav materiálnej núdze.Navrhovateľovi náhradu trov konania prvostupňový súd nepriznal.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa

05.06.2015, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu a vrátenia veci odporcovi na ďalšie
konanie. Prvostupňový súd uviedol, že okrem skutočností, ktoré zjavne nesúvisia s napadnutým
rozhodnutímnavrhovateľvopravnomprostriedkuuviedol,žeodporcanezohľadnilprivydanírozhodnutia
mnohé okolnosti, pričom poukázal na jeho príjem, okolnosti a podmienky jeho doterajšieho života a
sociálny stav, na škody od úradných osôb štátu.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že na deň 19.04.2017 bol v prejednávanej veci určený termín
pojednávania. Nakoľko ku dňu pojednávania navrhovateľ nemal vykázané doručenie predvolania naň,
súd pojednávanie odročil na 17.05.2017. Dňa 03.05.2017 navrhovateľ doručil súdu podanie, v ktorom
navrhol odročenie pojednávania do doby získania svojho bezplatného, či značného lacného zastúpenia
v tomto konaní, tiež z dôvodu, že mu zásielka s predvolaním na pojednávanie z dôvodu zatvorenia

dodávacej pošty nemohla byť doručená v termíne, ktorý by mu umožnil riadne sa na pojednávanie
pripraviť. Pretože doručenie predvolania na pojednávanie navrhovateľ nemal vykázané, súd toto
pojednávanie odročil na termín 30.08.2017. Súčasne s predvolaním na tento termín pojednávania súd
doručil navrhovateľovi oznámenie zo 17.05.2017 o možnostiach jeho zastúpenia v konaní. Zároveň
navrhovateľa upravil, aby v lehote dvoch mesiacov od doručenia oznámenia (12.06.2017) súdu oznámil

meno svojho prípadne zvoleného zástupcu, resp. aby ho na nasledujúcom pojednávaní (30.08.2017)
súdu predstavil. Všetko s tým, že ak sa tak nestane, súd mu už neposkytne ďalší časový priestor na
jeho ustanovenie. Navrhovateľ ostal vo veci zvolenia si zástupcu v konaní nečinným, súdu neoznámil
meno svojho prípadného zástupcu, ani ho nepredstavil súdu na pojednávaní, konanom 30.08.2017.

Krátko pred otvorením pojednávania (o 8.17 hod.) určeného na 30.08.2017 o 9.00 hod. navrhovateľ
súdu doručil mailom opätovnú žiadosť o odročenie pojednávania „... pre problémové získanie právneho
zástupcu...“. Odporca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním z 24.08.2017.

Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q O. s. p. ako miestne a vecne príslušný

súd (§ 246a ods. 2 O. s. p.,) na pojednávaní v neprítomnosti účastníkov konania, pretože i napriek
riadne doručenému predvolaniu sa na pojednávanie nedostavili (§ 250g ods. 2 O. s. p.). Súd pritom
s poukazom na prípis zo 17.05.2017 adresovaný navrhovateľovi už neakceptoval jeho opakovanú
žiadosť o odročenie pojednávania, nakoľko ju pokladal (s poukazom na predchádzajúce správanie
sa navrhovateľa) za účelovú a vykonštruovanú. Po prejednaní napadnutého rozhodnutia dospel súd

k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne a zákonné.
Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa
súd podrobne oboznámil s obsahom správneho spisu odporcu. Z jeho obsahu zistil, že navrhovateľ
13.04.2015 doručil odporcovi riadne vyplnený formulár žiadosti o poskytnutie právnej pomoci. Odporca
následne pristúpil k skúmaniu podmienok poskytnutia právnej pomoci. Zistil, že príjem navrhovateľa

titulom poberania starobného dôchodku bol v roku 2014 mesačne vo výške 359,60 eur, od 01.01.2015
mesačne vo výške 368,80 eur. Navrhovateľova manželka bola v roku 2014 poberateľkou starobného
dôchodku vo výške mesačne 412,20 eur a od 01.01.2015 mesačne vo výške 417,40 eur. Z vyhodnotenia
príjmovej situácie odporca zistil, že príjem navrhovateľa a jeho manželky v rozhodnom období presiahol
1,6-násobok sumy životného minima. Ako to je zrejmé z výpisu z listu vlastníctva obce O. Y. č. XXX

navrhovateľ a jeho manželka sú vlastníkmi záhrady parc. č. XXX/X o výmere 730 m2, ornej pôdy parc.
č. XXX/X o výmere 685 m2 a parc. č. XXX/X o výmere 300 m2 - zastavané plochy a nádvoria.

Prvostupňový súd citujúc ustanovenia § 6, § 6a ods. 1, § 7 ods. 4 zákona č. 327/2005 Z. z., § 2
písm. a), b) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov po

preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku a
dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom.

Uviedol, že jednou z kumulatívnych podmienok poskytnutia právnej pomoci je existencia stavu hmotnej
núdze, konkretizovaná v ust. § 6 ods. 1 písm. a), resp. § 6a ods. 1 zákona o poskytovaní právnej

pomoci. V apríli 2015, kedy navrhovateľ doručil odporcovi riadne vyplnenú a podpísanú žiadosť o
poskytnutie právnej pomoci, bol jeho čistý príjem (starobný dôchodok) 368,80 eur, jeho manželky ako
spoločne posudzovanej osoby 417,40 eur. Spolu teda príjem predstavoval sumu 786,20 eur. V tom čase
suma životného minima navrhovateľa predstavovala sumu 198,09 eur, jeho manželky ako spoločneposudzovanej osoby sumu 138,19 eur. Spolu teda suma životného minima bola vo výške 336,28 eur
(198,09 eur + 138,19 eur), 1,4-násobok tejto sumy je 470,79 eur, 1,6-násobok potom vo výške 538,04
eur.

Z uvedeného je zjavné, že v čase podania žiadosti o poskytnutie právnej pomoci presahoval čistý
príjem navrhovateľa včítane jeho manželky 1,4-násobok sumy životného minima o 315,41 eur a súčasne
1,6-násobok sumy životného minima o 244,15 eur. Podobne bolo tomu aj za obdobie 6 mesiacov
pred podaním žiadosti o poskytnutie právnej pomoci (október 2014 - marec 2015) s tým rozdielom, že

mesačný príjem navrhovateľa bol do decembra 2014 nižší o 5,20 eur, jeho manželky v totožnom období
tiež o 5,20 eur. Ak teda navrhovateľ v čase podania žiadosti o poskytnutie právnej pomoci nespĺňal
podmienku stavu hmotnej núdze, nevzniklo mu právo na poskytnutie právnej pomoci.

Pokiaľ navrhovateľ v podanom návrhu poukazoval na jeho príjem, okolnosti a podmienky jeho
doterajšieho života a sociálny stav, na škody od úradných osôb štátu, k tejto námietke súd uviedol, že

zákon o poskytovaní právnej pomoci v § 7 ustanovuje spôsob posudzovania materiálnej núdze. Žiaden
z tam uvedených dôvodov (§ 7 ods. 1, 3), ktoré majú vplyv na zníženie výpočtu príjmu, resp. ktoré
spôsobujú, že príjem sa ako príjem fyzickej osoby (pre potreby posudzovania stavu hmotnej núdze)
nepovažuje, však nie je možné aplikovať na prejednávanú vec.

Pretože odporca správne zistil, že mesačný príjem navrhovateľa (včítane jeho manželky ako spoločne
posudzovanej osoby) bol v rozhodnom období vyšší ako 1,6-násobok sumy životného minima, nebola
v tomto prípade splnená kumulatívna podmienka stavu hmotnej núdze v zmysle cit. § 6 (§ 6 ods. 1
písm. a), § 6a ods. 1) zákona o poskytovaní právnej pomoci. Preto ak odporca navrhovateľovi nepriznal
nárok na poskytovanie právnej pomoci, jeho (napadnuté) rozhodnutie je správne a vydané v súlade so

zákonom. Súčasne súd skonštatoval, že námietka navrhovateľa, poukazujúca na jeho (pravdepodobne
nízky) príjem, ako aj námietka jeho doterajšieho života a sociálneho stavu, škôd od úradných osôb štátu
nebola takou, ktorá by bola dôvodom na zrušenia napadnutého rozhodnutia.

O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O. s. p. s poukazom na výsledok

konania.

II.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Zároveň s ním podali odvolanie
aj jeho manželka K. O. a syn B. V.. Ako dôvod odvolania uviedli, že v konaní došlo k vadám konania
a rozhodovania uvedeným v:
- § 221 ods. 1 písm. b), c) O. s. p. - zdravotná spôsobilosť navrhovateľa byť účastníkom konania na

krajskom súde v tejto veci z 30.08.2017, nebol postihnutý účastník právne zastúpený pri neexistencii
jeho právneho zástupcu nie z jeho viny,
- § 221 ods. 1 písm. f) O .s. p. - tým, že sa účastníkovi konania odňala možnosť za fair objektívnych a
spravodlivých podmienok konať pred Krajským súdom v Bratislave, čo dáva dôvod aj ku navrhovateľom
včas žiadanému ospravedlneniu neprítomnosti na jednaní dňa 30.08.2017 na krajskom súde,

- § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. - súd prvého stupňa nesprávne vec posúdil, nepoužil správne a
navrhovateľom (mi) v ich podaniach uvádzané ustanovenia podľa čl. 7 ods. 2 a ods. 5 Ústavy SR,
národným zákonom nadradených právnych a sociálnych predpisov, smerníc a judikátov ES - EÚ,
Európskeho súdu, ustanovení medzinárodných paktov a podobne o zvýšenej právnej a inej ochrane
základných a iných práv zákonom chránených a na pomoc odkázaných osôb, ako sú starší občania a

dôchodcovia, ako sú zdravotne nespôsobilé a postihnuté osoby, ako sú viacnásobné obete úradných
a neúradných osôb štátu, čo navrhovateľ a navrhovatelia niekoľkokrát dokazovali aj pre Krajský súd v
Bratislave v ich podaniach v tejto veci, kde zdôrazňovali a dokazovali, že sú obete štátu s rozsiahlymi ich
škodami v zmysle Deklarácie VZ OSN Základné zásady spravodlivosti, dotýkajúce sa obetí kriminality
a zneužití právomocí.

Z odvolania vyplýva, že nie je chybou navrhovateľov, že súdy nezohľadňujú základné práva účastníkov,
že nepomáhajú na právnu pomoc odkázaným osobám aj mimo pôdy súdov, že neprihliadajú na ich
predchádzajúce protesty a naliehania, že treba pred súdnym opatrovníkom uprednostniť (bezplatného,alebo lacného splátkového) právneho zástupcu pre W.. B. O. od advokátov, alebo od Centra právnej
pomoci(CPP),aleboodCentrasprávnejpomoci(CSP),aleboodobčianskychzdružení,žeCPPodmieta
poskytnúť bezplatného právneho zástupcu, že oslovované občianske združenia ako CSP, alebo Aves,

sa úzko špecializujú len na protiexekučný boj s nebankovými subjektami (vyslovene úžerníckymi) a že
advokáti „pro bono“ (bezplatní) existujú len teoreticky, nie reálne. Musia však jestvovať aspoň advokáti
na lacné splátkové zastupovanie, navrhovatelia o takých nevedia, musí však existovať aj spolupráca
súdov tiež voči najvyšším vládnym a štátnym orgánom, ak právne zastúpenie zdravotne nespôsobilých
a inak na pomoc odkázaných účastníkov sporov by vyplynulo z prednostných mimosúdnych vládnych

kompenzáciítakýmtoobčanomzápisničnepodľazák.oodškodňovanízaškodyprivýkoneverejnejmoci.

V odvolaní sa uvádza, že boli naplnené takmer všetky body dôvodov buď na zrušenie rozsudku
Krajského súdu v Bratislave č. 4Sp/52/2015-116 z 30.08.2017 podľa záveru v tomto rozsudku zrejme
podľanovelizovanéhoO.s.p.,alebobodydôvodovnavrátenievecinajejprejednanienaprvostupňovom
krajskom súde. Odvolanie možno odôvodniť tým, že a) - v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221

ods. 1, b) - konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) -
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, d) - súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, e) - doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) - rozhodnutie súdu prvého stupňa

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).

So zreteľom na dôchodcovský vek a príjem navrhovateľa a na jeho sociálny status žiadal, aby Najvyšší
súd SR odvolávajúcemu sa navrhovateľovi odpustil odvolacie súdne poplatky a aby žiadna zo strán
sporu nemala právo na náhradu advokátskych trov konania.

Odvolatelia žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.

III.

Odporca sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s.

p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach
podaného odvolania navrhovateľa (§ 212 ods. 1 O. s. p. v spojení § 246c ods. 1 vety prvej O. s. p.)
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O. s. p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia
bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou

O. s. p. a § 211 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo
povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené

záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O. s. p.).

Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo
v správnom konaní, pričom ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť
rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu

a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude
účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide.Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v
čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O. s. p.).

Úlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení tretej hlavy piatej
časti Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti
rozhodnutiam správnych orgánov - § 250l a nasl. O. s. p.) rozhodnúť o opravnom prostriedku
navrhovateľa proti neprávoplatnému rozhodnutiu odporcu sp. zn. 3421/2015-KaBA, ČRZ: 30788/2015

zo dňa 13. mája 2015, ktorým odporca navrhovateľovi nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci
s poukazom na § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z., a to z dôvodu nepreukázania stavu materiálnej
núdze.

Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým ako súd
prvého stupňa horeoznačené rozhodnutie odporcu potvrdil.

Podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti,
sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak

sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania navrhovateľa vo vzťahu k napadnutému rozsudku

krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu, pričom nezistil
dôvod na to, aby sa odchýlil od právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení rozsudku prvostupňového
súdu.

Preto sa s ním stotožňuje považujúc pritom za nadbytočné opakovať pre účastníkov známe fakty a

skutkové okolnosti prejednávanej veci.

Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť nasledovné.

Zákon č. 327/2005 Z. z. ustanovuje podmienky poskytovania právnej pomoci, postup fyzických osôb

a príslušných orgánov v konaní o nároku na priznanie právnej pomoci a inštitucionálne zabezpečenie
poskytovania právnej pomoci (§ 2).

Centrum právnej pomoci je štátna rozpočtová organizácia zriadená zákonom č. 327/2005 Z. z. o
poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, ktorá poskytuje právnu pomoc v citovanom

zákone špecifikovaných prípadoch.

Súčinnosťouodjanuára2012jeCentrumjedinýsprávnyorgán,ktorýrozhodujeonárokunabezplatného
právneho zástupcu. Podmienky, ktorých splnenie Centrum skúma v konaní o nároku na poskytnutie
právnej pomoci vymedzuje v tomto prípade § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.

Podľa § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci, fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej
pomoci bez finančnej účasti, ak
a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a
nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,

b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a
c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu
sporu vyčísliť v peniazoch.

Podľa § 6a ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci, ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4-

násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a súčasne nepresahuje 1,6-
násobok uvedenej sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, má
právonaposkytnutieprávnejpomociurčenýmadvokátomalebocentromprisplnenípodmienkyfinančnejúčasti vo výške 20 % trov právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu; splnenie podmienok podľa
§ 6 ods. 1 písm. b) a c) tým nie je dotknuté. Ustanovenie § 6 ods. 2 sa použije primerane.

Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa §
3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm a) 198,09 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú
osobu, b) 138,19 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu.

Podľa ust. § 7 ods. 4 zákona o poskytovaní právnej pomoci, príjem na účely tohto zákona sa zisťuje za
kalendárny mesiac, v ktorom bola podaná žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, pritom sa prihliada na
príjem za posledných šesť kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti, a prehodnocuje sa každých
12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok na poskytnutie právnej pomoci.

Citované ustanovenie § 6 ods. 1 zák. č. 327/2005 Z. z. definuje podmienky na poskytnutie právnej

pomoci tak, že jednotlivé faktory tam uvedené musia byť splnené kumulatívne. Nesplnenie čo i len
jednej podmienky má za následok nepriznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci. Jedna z týchto
podmienokjeajpodmienkapreukázaniastavumateriálnejnúdze, pričomnároknaposkytovanieprávnej
pomoci má fyzická osoba len za predpokladu, že aj táto podmienka je splnená. V danom prípade
Centrumpreskúmalo žiadosť navrhovateľa a dospelo k záveru, že vo veci, s ktorou sa navrhovateľ obrátil

na Centrum, navrhovateľ nepreukázal stav materiálnej núdze.

Senát odvolacieho súdu po podrobnom oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, ktorého súčasťou bol
aj administratívny spis odporcu skonštatoval, že odporca sa žiadosťou navrhovateľa dôsledne zaoberal
a jeho rozhodnutie spĺňa všetky formálne aj obsahové náležitosti v zmysle § 47 zák. č. 71/1967 Zb. o

správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým účastníkovi odníma
možnosť realizovať tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Tým je i právo účastníka, aby jeho
vec prejednal súd v jeho prítomnosti. Senát najvyššieho súdu zdôrazňuje, že neznamená to, že by súd

nemohol vec prejednať i v neprítomnosti účastníka konania, avšak je povinný vždy účastníkovi konania
poskytnúť možnosť, aby jeho vec bola prejednaná v jeho prítomnosti.

Z podkladov súdneho spisu jednoznačne vyplýva, že táto možnosť navrhovateľovi bola poskytnutá.

Na základe uvedených skutočností senát odvolacieho súdu skonštatoval, že navrhovateľovi bol
poskytnutý dostatočný priestor na realizáciu jeho procesných práv, z dôvodu ktorého jeho námietke o
odňatí možnosti konať pred súdom, senát odvolacieho súdu nemohol priznať úspech.

Ďalšieskutočnosti,ktorýminavrhovateľvodvolaníspochybňovalpredmetnérozhodnutiekrajskéhosúdu

boli totožné s námietkami, ktoré namietal už v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd náležite
vysporiadal.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je nepochybné, z akých dôvodov dospel krajský súd k záveru
o nedôvodnosti podaného opravného prostriedku. Skutočnosť, že krajský súd nerozhodol o podanom

opravnom prostriedku v súlade s predstavami navrhovateľa, nemožno považovať za porušenie práva
na súdnu ochranu.

Zároveň senát najvyššieho súdu poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
IV. ÚS 101/2010-19 zo dňa 11. marca 2010 v ktorom konštatoval, že úlohou súdu v správnom súdnictve

nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí,
teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotno-právne
a procesno-právne predpisy. Ďalej konštatoval, že treba vziať do úvahy, že správny súd nie je súdom
skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia
orgánu verejnej správy. Ústavný súd poukazom na čl. 6 ods. 1 Dohovoru a čl. 46 ods. 1 ústavy, ktoré

právne normy citoval, zdôraznil, že vo svojej judikatúre uvádza, že obsahom základného práva na
súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto
základnému právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. II. ÚS 88/01, III. ÚS
362/04),akoajzabezpečiťkonkrétneprocesnégarancievsúdnomkonaní.Doobsahuzákladnéhoprávana súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nepatrí právo účastníka konania dožadovať sa toho, aby
všeobecné súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá
účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

Odvolací súd zistil, že odvolanie žalovaného neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy,
ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací, napadnutý

rozsudok krajského súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 250l ods. 2 O. s. p. a § 250ja
ods. 3 veta druhá O. s. p. potvrdil.

Odvolanie proti prvostupňovému rozsudku podala zároveň aj manželka navrhovateľa K. O. a syn B. V..

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací po oboznámení sa s podkladmi súdneho spisu,

ktorého súčasťou bol aj administratívny spis správneho orgánu, skúmal, či boli splnené procesné
podmienky na meritórne rozhodnutie o ich odvolaní.

Senát najvyššieho súdu považoval za potrebné vyriešiť otázku aktívnej legitimácie uvedených osôb na
podanie odvolania, t. j. či boli splnené z ich strany zákonné podmienky na realizovanie tohto procesného

úkonu.

Podľa § 250l ods. 1 O. s. p. podľa ustanovení tejto hlavy (tretej hlavy piatej časti Občianskeho
súdnehoporiadkuupravujúcej„Rozhodovanie oopravnýchprostriedkoch protirozhodnutiamsprávnych
orgánov“) sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných

prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

Podľa § 250m ods. 3 O. s. p. účastníkmi konania sú tí, ktorí nimi sú v konaní na správnom orgáne, a
správny orgán, ktorého rozhodnutie sa preskúmava.

Podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti,
sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa § 218 ods. 1 písm. b) O. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto
na odvolanie nie je oprávnený.

Nakoľko odvolatelia K.N. a B. V. neboli účastníkmi preskúmavaného konania, odvolací súd
skonštatoval, že u týchto odvolateľov nebolo preukázané splnenie procesnej podmienky podľa § 250m
ods. 3 O. s. p. a § 250 ods. 2 O. s. p.

Odvolatelia K. O. a B. V. nemali spôsobilosť byť účastníkmi súdneho konania, a teda neboli ani
osobami oprávnenými podať voči rozhodnutiu súdu prvého stupňa odvolanie.

Za tohto stavu vo veci, senátu odvolacieho súdu nezostávalo nič iné ako odvolanie K. O. a B. V.
postupom podľa ustanovenia § 218 ods. 1 písm. b) O. s. p. odmietnuť.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že navrhovateľovi, ktorý
v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 250l ods. 2 O.
s. p, § 250k ods. 1 O. s. p. s použitím § 246c ods. 1 vety prvej O. s. p.).

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.
mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.