Rozsudok Judgement was issued on Thursday, October 30, 2019

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 14C/58/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416207370
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Betáková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2019:4416207370.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Vierou Betákovou, v spore žalobcu: Fond na podporu

vzdelávania, Panenská 29, 811 03 Bratislava, IČO: 47 245 531, právne zastúpený GARAJ & Partners
s.r.o. so sídlom Bratislava, Jozefská 3, IČO: 35 951 125, proti žalovaným: 1) Bc. G. P., nar. XX.XX.XXXX,
D. 1, XXX XX A. N., zastúpená Občianskym združením ZASTAVME ÚŽERU - Občianske združenie
na právnu ochranu občana a finančného spotrebiteľa, so sídlom Dubnica nad Váhom, Pod Hájom
1367/169-44, IČO: 51 255 022, v mene ktorej koná Terézia Slančíková, podpredsedníčka združenia, 2)
P. P., nar. XX.XX.XXXX, M. XXX, XXX XX M., zastúpená Y. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX W. -
F., o zaplatenie 1.911,05 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 600,- eur z a s t a v u j e.

II. Žalovaná v 1. rade a žalovaná v 2. rade sú p o v i n n é zaplatiť žalobcovi sumu 1.606,94 eur spolu
s dohodnutým úrokom vo výške 4 % p. a. zo sumy 1.606,94 eur od 28.1.2016 do zaplatenia, spolu so
zákonným úrokom z omeškania vo výške 8,50 % p. a. zo sumy 1.606,94 eur od 13.2.2014 do zaplatenia,
pravidelnými mesačnými splátkami po 100,- eur pod stratou výhody splátok, vždy do 25. dňa v mesiaci,
počnúc od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jednej zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia

povinnosť druhej žalovanej.

III. Žalovaná v 1. rade a žalovaná v 2. rade sú p o v i n n ézaplatiť žalobcovi poistné za rok 2015 vo
výške 9,80 eur a poistné za rok 2016 vo výške 8,89 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým,
že plnením jednej zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhej žalovanej.

IV. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

V. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 82 % voči žalovanej v 1.
rade a žalovanej v 2. rade.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 04.05.2016 domáhal voči žalovanej v 1.rade ako dlžníčke
a žalovanej v 2.rade ako ručiteľke zaplatenia 2.501,24 eura s úrokmi 4% ročne od 28.01.2016 do
zaplatenia istiny, s úrokmi z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 3.276,02 eura od 26.09.2013 do zaplatenia
istiny a zaplatenia 9,80 eura titulom poistného za rok 2015 a ďalej poistného k sadzbe 3,5 ‰ zo zostatku
istiny ročne za každý rok až do zaplatenia istiny, všetko s tým, že plnením jednej zo žalovaných zaniká

v rozsahu plnenia povinnosť druhej žalovanej.

2. Žalobca okrem iného uviedol, že je ako právnická osoba zriadená zákonom právnym nástupcom
Študentského pôžičkového fondu (IČO: 30 796 415), na základe § 23 odsek 1 zákona č. 396/2012Z. z. a jeho činnosťou je poskytovanie pôžičiek pre pedagógov, ktorí ukončili vysokoškolské štúdium
alebo pre študentov vysokých škôl. Poukázal na to, že ním, resp. jeho právnym predchodcom
poskytované peňažné prostriedky nespadajú v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch do kategórie

spotrebiteľských úverov a uzatvárané zmluvy nie sú ani spotrebiteľské zmluvy v zmysle Občianskeho
zákonníka, keďže on nie je podnikateľským subjektom a svoju činnosť vykonáva vo verejnom záujme
bez úmyslu dosiahnuť zisk. Na jeho činnosť podľa zákona sa nevyžaduje ani povolenie podľa osobitného
predpisu.

3. Dňa 15.11.2016 pred pojednávaním vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie istiny 140,68 eura späť.
Uvedená suma predstavovala 2 nezapočítané splátky zaplatené pred podaním žaloby (2x35,17 eura) a
2 zaplatené splátky po podaní žaloby (2x35,17 eura). Žalobca vzal žalobu späť aj v časti o zaplatenie
poistného počnúc rokom 2017. Ani jedna zo žalovaných nemala námietky voči späťvzatiu žaloby v
uvedenej časti. Súd prvej inštancie v tejto časti konanie zastavil v súlade s ustanovením § 145 odsek
2 C.S.P.

4. Po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobca trval na zaplatení 2.360,56 eura s úrokmi 4 % ročne do
25.06.2016 vo výške 39,08 eura a ďalej 4 % ročne od 26.06.2016 až do zaplatenia, trval na úrokoch
z omeškania 8,5 % ročne do 25.06.2016 vyčíslených na 603,10 eura a ďalej od 26.06.2016 zo sumy
2.038,20 eura do zaplatenia, na poistnom 18,69 eura (za rok 2015 vo výške 9,80 eura a za rok 2016 vo

výške 8,89 eura) a nákladoch spojených s uplatnením pohľadávky 131,80 eura.

5. V danom prípade došlo zo strany žalobcu k zmene uplatneného nároku, a to vyčíslením úrokov
a úrokov z omeškania do dňa 25.06.2016 ako aj poistného za rok 2016 a aj k uplatneniu ďalšieho
nároku, a to na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 131,80 eura, a preto súd v zmysle

ustanovení § 142 odsek 1 a § 142 odsek 2 C.S.P. v prítomnosti sporových strán dňa 15.11.2016 pripustil
zmenu žaloby v zmysle návrhu žalobcu.

6. Na výzvu súdu sa k žalobe vyjadrili obidve žalované písomným podaním doručeným súdu 01.06.2016.
Obidve žiadali, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, zmätočnú a v rozpore s Ústavou SR a únijným

právom.

7. Súd prvej inštancie vo veci samej rozhodol rozsudkom sp. zn. 14C/58/2016-146 dňa 10.1.2017, keď
I. výrokom konanie o zaplatenie 140,68 eur a poistného 3,5 ‰ zo zostatku istiny ročne počnúc rokom
2017 zastavil, II. výrokom súd v súvislosti so zastavením konania o časti žaloby nepriznal náhradu trov

konania ani jednej sporovej strane, III. výrokom rozhodol tak, že žalovanú v 1. rade a žalovanú v 2. rade
zaviazal zaplatiť žalobcovi 1.939,94 eura s úrokmi 4 % ročne a s úrokmi z omeškania 8,5 % ročne od
26.06.2016 do zaplatenia, úroky vo výške 303,49 eura za obdobie od 01.07.2013 do 25.06.2016, úroky
z omeškania vo výške 580,53 eura za obdobie od 26.09.2013 do 25.06.2016 a poistné vo výške 18,69
eura, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jednej zo žalovaných zaniká v

rozsahu plnenia povinnosť druhej žalovanej, IV. výrokom súd žalobu v zostávajúcej časti zamietol, V.
výrokom súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v pomere 80,3 %.

8. V odôvodnení rozsudku súd konštatoval, že Študentský pôžičkový fond (ďalej len „ŠPF“) uzatvoril
so žalovanými dňa 29.11.2010 Zmluvu o pôžičke č. 2158/2010, v ktorej žalovaná 1) vystupovala ako

dlžníčka a žalovaná 2) ako ručiteľka. Výška pôžičky bola 1.327,76 eura a na jej splatenie bola dohodnutá
mesačná splátka 14,60 eura. Dňa 09.08.2011 uzatvoril ŠPF so žalovanými ďalšiu zmluvu o pôžičke č.
5/2011 a poskytol žalovanej 1/ pôžičku v sume 1.850 eur s mesačnými splátkami po 20,57 eura. Dňa
01.01.2013 sa stal veriteľom žalovanej 1/ žalobca. Podľa čl. III ods. 3 písm. b) zmluvy č. 5/2011 vznikla
žalovanej 1/ povinnosť splácať pôžičku v mesačných splátkach po 35,17 eura vždy do 25. dňa v mesiaci

počnúc mesiacom júl 2013. Žalovaná 1/ ukončenie štúdia v lehote podľa § 13 ods.6 zmluvy neoznámila,
pôžičku splácať nezačala a k uzavretiu dohody o splátkach do 25.07.2015 nedošlo. Keďže nezaplatila
splátky za júl, august a september 2013, podľa § 14 ods. 4 zákona sa stala splatnou celá pôžička. Veriteľ
mal právo úročiť pôžičku od 01.07.2013 úrokovou sadzbou zvýšenou o 1 %, teda 4 % ročne. Súčasne
mu vznikol nárok na úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške 8,50 %

ročne, pretože záväzkový vzťah vznikol pred 01.02.2013.

9.Nazákladeuvedenéhosúduzavrel,žesplatnosťdlhunastalazozákonaužvjúli2013,anieakotvrdila
žalovaná 1/, že až dňa 05.08.2015. Žalovaná argumentovala tým, že žalobca súhlasil so splácanímdlhu v splátkach a ani pri uzatváraní dohody o splátkach jej neoznámil, že došlo k splatnosti dlhu. Súd
zhodnotil, že žalobca sa správal voči žalovanej 1/ zmätočne, keď sám priznal, že dohoda o splátkach
uzatvorená dňa 05.02.2014 nemala vplyv na splatnosť pôžičky, ktorá už nastala zo zákona; totiž ani

zákon a ani zmluva mu neukladali povinnosť oznámiť splatnosť pôžičky. Z celkovej sumy pôžičiek
3.177,76 eura žalovaná 1/ za obdobie od 05.02.2014 do 25.06.2016 uhradila sumu 1.237,82 eura.
Nesplatený zostatok pôžičiek tak predstavoval sumu 1.939,94 eura. Žalobcovi vznikol nárok aj na úroky
4 % ročne od 01.07.2013 do 25.06.2016 (poslednej úhrady) v sume 303,49 eura a zo sumy 1.939,94
eura od 26.06.2016 do zaplatenia. Úroky z omeškania vo výške 580,53 eura si žalobca uplatnil od

26.09.2014 a žalovanej 1/ vznikla povinnosť zaplatiť ich do dňa jej poslednej platby 25.06.2016. Od
26.06.2016 je žalovaná 1/ povinná platiť zo zostatku pôžičky 1.939,94 eura úroky z omeškania 8,50 %
ročne do zaplatenia. V tejto časti pokladal súd žalobu za dôvodnú. K sumám 303,49 eura a 580,53 eura
súd dospel matematickým prepočtom, pri ktorom bral do úvahy dátumy úhrad žalovanou 1/, počet dní
omeškania a úrokovú sadzu 8,50 %, pričom sumy nie sú zhodné s tými ako ich vyčíslil žalobca, keďže
sa týkajú iba omeškania s úhradou istiny samotnej pôžičky. Nárok na poistné spolu v sume 18,69 eura

nebol medzi stranami sporný, a preto súd považoval žalobu v tejto časti za dôvodnú.

10. Sumu 153,62 eura, ktorá zahŕňa poplatky a náhrady súd žalobcovi nepriznal, s odvolaním sa na
ustanovenie § 17 ods. 6 zákona č. 396/2012 Z. z. o fonde na podporu vzdelávania, ktorý v znení od
10.06.2013 zakazoval od dlžníka požadovať úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo iných odplát.

Rovnako žalobcovi nepriznal ani náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 131,80 eura, pretože
žalobca nepreukázal oprávnenosť nároku čo do dôvodu a výšky a ani to, kedy tieto náklady vznikli a či
boli vynaložené dôvodne. Z dôvodu, že žalovaná 1/ neplnila svoj záväzok, súd zaviazal aj žalovanú 2/
ako ručiteľku, pretože tento záväzok stále trvá. Žiadosti žalovanej 1/ uhrádzať dlžnú sumu v splátkach
súd nevyhovel z dôvodu, že splatnosť nastala už v septembri 2013 a od 25.06.2016 žalovaná neuhradila

žiadnu sumu. Rozhodnutie vo veci samej súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 144 a § 145 ods.
2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016, ďalej len „Civilný
sporový poriadok“ alebo „CSP“), § 1 ods. 1, § 8 ods. 1, § 9 ods. 1 písm. a), ods. 2, § 13 ods. 1 písm.
b), c), e), f), ods. 4, § 13 ods. 6, § 14 ods. 1, 3, 4 zákona č. 200/1997 Z. z. o Študentskom pôžičkovom
fonde v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ŠPF“), § 17 ods. 16, § 23 ods. 3 a § 23a zákona

č. 396/2012 Z. o Fonde na podporu vzdelávania (ďalej len „zákon o FNPV“) a § 546, § 548 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka. Výrok o trovách konania súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 255 ods.
1 CSP.

11. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote všetky strany sporu.

12. Žalobca odvolaním napadol rozsudok v časti trov konania a v zamietajúcom výroku so súvisiacim
výrokom o trovách konania, pričom navrhol rozsudok v tejto časti zmeniť alebo zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm.
f), h) CSP a poukázal na to, že súd nesprávne zo žalovanej istiny 2.360,56 eura odpočítal zmluvné

úroky vo výške 267 eur a poplatky a náhrady vo výške 153,62 eura, čo je v rozpore zo zmluvou a so
zákonomoŠPF. Nesprávneprávneposúdilustanovenie§17ods.15vspojitostis§23azákonaoFNPV,
konkrétne to, že zo zákona došlo k zákazu požadovať od dlžníka úhradu poplatkov, náhradu nákladov
alebo iných odplát. On sa s týmto právnym názorom nestotožňuje, pretože § 17 ods. 15 v spojitosti s §
23a zákona o FNPV explicitne uvádza, čo do rozsahu a času, aké poplatky a náhrady a odkedy nie je

žalobcaoprávnenýodžalovanýchpožadovať.Čodorozsahu,ideopoplatky,náhradunákladovaleboinú
odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu pôžičky alebo účtu, alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedená
pôžička, a čo do času, úhradu poplatkov a náhradu nákladov splatnú od 10.06.2013. Do 10.06.2013 bola
zo strany žalobcu požadovaná úhrada od žalovaných všetkých poplatkov a náhrad, pretože ani jeden
zo zákonov nezakazoval tieto poplatky v danom období požadovať. Zmena nastala až od 10.06.2013,

a to výlučne na stanovené druhy poplatkov a náhrad, ktoré si žalobca po tomto dátume od žalovaných
ani neuplatňoval. Uvedené však nevylučuje požadovať úhradu ostatných poplatkov a náhrad. Náklady
spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 131,80 eura pozostávajú z úkonu, ktorým je výzva na úhradu
zo dňa 18.04.2016 a predstavujú podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvo pohľadávky.
Boli vynaložené opodstatnene a účelne o to viac, že vychádzajú zo zákonných dôvodov a neprekračujú

ich medze.

13. Žalovaná 1) v podanom odvolaní napadla rozsudok v jeho vyhovujúcom výroku a s ním spojeným
výrokom o trovách konania a navrhla rozsudok v tejto časti zmeniť tak, že súd žalovaným 1/, 2/ uložípovinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.939,94 eura s úrokom 4 % ročne od 01.10.2013 do 04.08.2015
a s úrokom z omeškania 8,50% ročne od 05.08.2015 do zaplatenia a poistné vo výške 18,69 eura.
O trovách konania navrhla rozhodnúť tak, že žalobcovi súd neprizná nárok na ich náhradu za úkon

právneho zástupcu - vyjadrenie na výzvu súdu a za čiastočné späťvzatie žaloby. Nesúhlasila so záverom
súdu o splatnosti pôžičky, keďže ani sám žalobca nedokázal vysvetliť, z akého dôvodu s ňou uzatvoril
dňa 05.02.2014 Dohodu o splátkach, ak mal za to, že celý dlh je už splatný. Pokiaľ žalobca tvrdil,
že došlo k zosplatneniu, nemal vyhotoviť Dohodu o splátkach, resp. v nej mohol uviesť takú zásadnú
skutočnosť, akou je zosplatnenie pôžičky. Na to, aby mohlo dôjsť k účinkom zosplatnenia pôžičky, je

potrebné, aby prejav vôle veriteľa s takýmto obsahom bol preukázateľne doručený dlžníkovi. Poukázala
na upomienky zo strany žalobcu, v ktorých ju upozorňoval, že ak nebude uhrádzať splátky včas podľa
dohody o splátkach a dostane sa do omeškania so zaplatením viac než dvoch splátok pôžičky, stáva sa
jednorazovo splatná celá poskytnutá pôžička, resp. jej nesplatený zostatok, vrátane úrokov, poplatkov
a náhrad. Poskytnutá pôžička, resp. jej zostatok sa úročí úrokovou sadzbou vo výške 4 % do dňa
uhradenia nedoplatku. Pokiaľ bol v tomto čase podľa tvrdenia žalobcu dlh splatný, ako je možné, že v

každej upomienke ju upozorňoval na možnosť zosplatnenia. V upomienkach tiež uvádzal len úrokovú
sadzbu 4 %, čo opätovne nevypovedá o žalobcovom tvrdení, že v tom čase už bol dlh splatný a úročil
sa 8,5 % úrokom z omeškania. Ak by to tak bolo, z akého dôvodu to neuviedol a po celý čas navodzoval
svojím konaním dojem, že ide o riadne splácanie pôžičky. Žalobcovi patrí zmluvný úrok len vo výške
4 % ročne od 01.10.2013 (t.j. od prvého dňa, kedy malo dôjsť k začiatku splácania pôžičky podľa u

usmernenia zamestnankyne žalobcu), a 8,5 % úrok z omeškania ročne od 05.08.2015, kedy došlo k
zosplatneniu pôžičky. So zamietnutím žaloby v časti nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo
výške 131,80 eura sa stotožnila, pretože je nedôvodná a žalobca si ju duplicitne uplatnil aj úkonom
prevzatia a prípravy zastúpenia.

14. Žalovaná 2) v podanom v odvolaní žiadala napadnutý rozsudok zrušiť v celom rozsahu a vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Nesúhlasila s tým, že k zosplatneniu pôžičky malo dôjsť už dňa
26.09.2013; žalobca totiž nepredložil žiadne listiny preukazujúce oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti pôžičky k tomuto dňu. Súd prvej inštancie podľa nej žalobcovi nesprávne priznal úroky vo
výške 4 % za obdobie od 01.07.2013 do 25.06.2016 vo výške 303,49 eura, ako aj úroky z omeškania

vo výške 580,53 eura za obdobie od 26.09.2013 do 25.06.2016. Na úroky z pôžičky vo výške 4 % má
žalobca nárok len do zosplatnenia istiny, teda od 29.06.2013 do 28.08.2013. Ak dlžník nemá právny titul
mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ požadoval úroky, ktoré
by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov dlžníkom. Žalobca má nárok len na úroky
4 % ročne od 29.06.2013 do 28.08.2013, kedy došlo k zosplatneniu úveru, a na úrok z omeškania 8,50

% ročne od 29.08.2013 do 25.06.2016.

15. Odvolací súd rozhodol o všetkých odvolaniach strán sporu uznesením zo dňa 17.7.2018 pod sp. zn.
12Co/39/2017-249 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konaniach súvisiacich so
zastavenímkonania,vovyhovujúcomvýroku,vovýrokuozamietnutízvyškužalobyavovýrokuotrovách

konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keď dospel k záveru, že nie sú dané
podmienky ani na potvrdenie a ani na zmenu napadnutého rozsudku. Po oboznámení sa s obsahom
napadnutého rozsudku dospel k záveru, že rozsudok je nepreskúmateľný. Z odôvodnenia rozsudku
súdu prvej inštancie nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie dospel k sumám úrokov 303,49 eura a
úrokovzomeškania580,53eur,keďvosvojomodôvodnenílenuviedol,žesúvýsledkommatematického

prepočtu, pri ktorom vychádzal z úhrad žalovanou v 1. rade z počtu dní omeškania a z úrokovej sadzby
8,50 % ročne. Pri výpočte úrokov z omeškania je totiž potrebné vždy zdôvodniť z akej sumy a za aké
obdobie je úrok počítaný, koľko dní omeškania predstavuje dané obdobie, t. j. odkedy dokedy sa úrok
počítal, z akej sumy a k akému výsledku súd dospel. V ďalšom odvolací súd poukázal na to, že súd prvej
inštancie nesprávne pripustil zmenu žaloby, nakoľko z tak pripustenej zmeny žaloby, ako ju pripustil súd

prvej inštancie by vyplývalo, že predmetom sporu by zostalo len poistné, úroky a úroky z omeškania za
obdobie uvedené v uznesení. Podľa takej formulácie zmeny žaloby predmetom sporu by už nemali byť
všetky uplatnené nároky, akými sú napr. istina, poplatky, atď.
Strany sporu odvolanie nepodali proti I. výroku rozsudku o čiastočnom zastavení konania, preto v tejto
častirozsudoknadobudolprávoplatnosť.Odvolacísúduviedol,žezodôvodneniarozsudkuniejezrejmé,

podľa akého ustanovenia C.S.P. súd rozhodol o trovách konaniach v súvislosti so zastavením konania
v časti tak, že ich náhradu nepriznal žiadnej zo strán.
Odvolací súd sa jednoznačne vyjadril v bode 13. svojho uznesenia, že v danom prípade pôžičky, ktoré
boli poskytnuté žalovaným v 1. a 2. rade Zmluvou o pôžičke zo Študentského pôžičkového fondu, boliuzavreté ešte za účinnosti zákona ŠFP, ktorý bol zrušený zákonom č. 396/2012 Z. z. o Fonde na podporu
vzdelávania, účinným od 1.1.2013 a ktorý v ustanovení § 23 odsek 2, 3 uvádza, že právnym nástupcom
Študentského pôžičkového fondu je od 1.1.2013 Fond na podporu vzdelávania a práva a povinnosti

vyplývajúcezozmlúv,ktoréuzatvorilŠtudentskýpôžičkovýfondvrátanetýchprávapovinností,záväzkov
a pohľadávok, ktoré vyplývajú zo zmlúv o pôžičke alebo vznikli na základe takýchto zmlúv, prechádzajú
s účinnosťou od 1.1.2013 na Fond na podporu vzdelávania, a preto v tomto prípade sa poskytnuté
pôžičky nepovažujú za spotrebiteľské úvery podľa § 1 odsek 3 písmeno p) zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov. Ide totiž o pôžičku poskytnutú podľa osobitných predpisov pre obmedzený okruh
osôb vo verejnom záujme a za úrokové sadzby nižšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu. V
tejto časti súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď na daný prípad aplikoval osobitný zákon
o ŠFP v znení neskorších predpisov ku dňu uzavretia sporných zmlúv.
Čo sa týka zosplatnenia pôžičky, záver súdu prvej inštancie bol nesprávny. Vychádzajúc z časových
súvislostí, ako bola dohoda o splátkach uzatvorená a zo skutočnosti, že splatnosť 1. splátky bola

dohodou stanovená spätne k mesiacu júl 2013, nemohla sa žalovaná podľa tejto dohody dostať do
omeškania so splatením dvoch splátok k 26.9.2013, ako tvrdí žalobca, keďže zmluva bola uzatvorená až
dňa 5.2.2014, kedy ju žalovaná v 1. rade podpísala. Ani ďalšie kroky žalobcu nenasvedčovali tomu, že by
on sám považoval pôžičku za splatnú. Splatnosť pôžičiek nesporne nastala zo zákona, čo mal žalobca
ako veriteľ akceptovať a k tomu nasmerovať aj svoje ďalšie kroky, ktoré by boli nespochybniteľné a z

ktorých by jasne vyplývalo, že aj on považuje obidve pôžičky už za splatné a takto by to aj voči žalovanej
v 1. rade prezentoval. Veriteľ však na podklade ustanovení § 34 a § 35 Občianskeho zákonníka prejavil
vôľu týkajúcu sa zmeny daného právneho vzťahu a dohodol so žalovanou v 1. rade nanovo splátky
pôžičiek.
Čo sa týka námietky žalobcu týkajúcej sa nepriznania poplatkov a náhrad vo výške 153,62 eur, odvolací

súd uviedol, že z ustanovenia § 17 odsek 6 zákona o FNPV platia prechodné a záverečné ustanovenia
účinné od 10.6.2013, z ktorých vyplýva, že zákaz podľa tohto ustanovenia sa prvýkrát uplatní na úhradu
poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu pôžičky alebo účtu
alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedená pôžička a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou
poskytnutia pôžičky, splatnú po 9.6.2013. Žalobca vôbec nešpecifikoval, z čoho poplatky a náhrady v

sume 153,62 eur pozostávajú a tiež vôbec nie je zrejmé, kedy boli splatné.
Čo sa týka nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 131,80 eur, odvolací súd sa stotožnil s
názorom súdu prvej inštancie, ktorý žalobcovi nepriznal tieto náklady. V danom prípade týmito nákladmi
mala byť výzva zo dňa 18.4.2016, ktorou právny zástupca žalobcu vyzval žalované na úhradu ich
dlhu. Na pojednávaní konanom dňa 15.11.2016 právny zástupca žalobcu spresnil, že tieto náklady sú

vyčíslené podľa advokátskej tarify, ktoré si však žalobca neuplatnil ako trovy právneho zastúpenia a
nevie, či mu ich žalobca zaplatil. Keďže žalobca nepreukázal, že tieto náklady mu aj skutočne vznikli a
že ich aj uhradil právnemu zástupcovi, nemohol mu ani vzniknúť nárok na ich úhradu.
Na záver odvolací súd poukázal na to, že v ďalšom konaní súd prvej inštancie viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu (§ 391 odsek 2 C.S.P.) vec znovu prejedná, pričom najskôr ustáli, kedy najskôr došlo

k zosplatneniu istiny z dôvodu riadneho neplatenia splátok, kedy účinne došlo k dohode o splátkach
zosplatnenej istiny a čo presne je súčasným predmetom konania s ohľadom na žalobcom prednesenú
zmenu žaloby.

16. Právny zástupca žalobcu podaním doručeným súdu dňa 26.9.2019 uviedol, že berie späť žalobu v

časti o zaplatenie sumy 600,- eur, nakoľko žalovaná v 1. rade zaplatila v priebehu konania 600,- eur,
a to splátkami v sume 300,- eur dňa 2.11.2018, 150,- eur dňa 3.12.2018 a 150,- eur dňa 27.2.2019 a
navrhoval, aby súd v tejto časti konanie zastavil a vo zvyšku zotrvával na pripustení zmeny petitu žaloby
v súlade s jeho návrhom z čísla listu 324. Súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške
600,- eur podľa ustanovenia § 145 odsek 2 C.S.P. zastavil.

17. Zároveň na pojednávaní konanom dňa 30.10.2019 pripustil zmenu petitu žaloby v súlade s
ustanovením § 142 odsek 1, 2 C.S.P. tak, žalované v 1. a 2. rade sú povinné zaplatiť žalobcovi istinu
vo výške 1.760,56 eur, spolu s dohodnutým úrokom vo výške 4 % p. a. zo sumy: 2.501,24 EUR od
28.01.2016 do 29.02.2016, 2.466,07 EUR od 01.03.2016 do 30.03.2016, 2.430,90 EUR od 31.03.2016

do 09.05.2016, 2.395,73 EUR od 10.05.2016 do 25.06.2016, 2.360,56 EUR od 26.06.2016 do
02.11.2018, 2.060,56 EUR od 03.11.2018 do 03.12.2018, 1.910,56 EUR od 04.12.2018 do 27.02.2019,
1.760,56 EUR od 28.02.2019 do zaplatenia istiny, a spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50
% p. a. zo sumy: 3.276,02 EUR od 26.09.2013 do 05.02.2014, 3.029,83 EUR od 06.02.2014 do20.02.2014, 2.994,83 EUR od 21.02.2014 do 22.04.2014, 2.959,43 EUR od 23.04.2014 do 22.05.2014,
2.924,26 EUR od 23.05.2014 do 24.06.2014, 2.851,26 EUR od 25.06.2014 do 21.07.2014, 2.816,09
EUR od 22.07.2014 do 20.08.2014, 2.780,92 EUR od 21.08.2014 do 24.09.2014, 2.745,75 EUR od

25.09.2014 do 03.12.2014, 2.640,24 EUR od 04.12.2014 do 06.03.2015, 2.496,24 EUR od 07.03.2015
do 12.08.2015, 2.355,56 EUR od 13.08.2015 do 25.08.2015, 2.320,39 EUR od 26.08.2015 do
29.09.2015, 2.285,22 EUR od 30.09.2015 do 31.10.2015, 2.250,05 EUR od 01.11.2015 do 01.12.2015,
2.214,88 EUR od 02.12.2015 do 18.01.2016, 2.178,88 EUR od 19.01.2016 do 29.02.2016, 2.143,71
EUR od 01.03.2016 do 30.03.2016, 2.108,54 EUR od 31.03.2016 do 09.05.2016, 2.073,37 EUR od

10.05.2016 do 25.06.2016, 2.038,20 EUR od 26.06.2016 do 02.11.2018, 1.738,20 EUR od 03.11.2018
do 03.12.2018, 1.588,20 EUR od 04.12.2018 do 27.02.2019, 1.438,20 EUR od 28.02.2019 do zaplatenia
istiny, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 131,80 EUR (výzva na úhradu) s tým, že
plnením jedného z týchto žalovaných zaniká povinnosť plnenia druhého zo žalovaných až do výšky
poskytnutého plnenia.
Žalovaná v I. rade a žalovaná v II. rade sú povinné zaplatiť žalobcovi poistné za rok 2015 vo výške

9,80 EUR a poistné za rok 2016 vo výške 8,89 EUR s tým, že plnením jednej z týchto žalovaných
zaniká povinnosť plnenia ostatnej žalovanej až do výšky poskytnutého plnenia, a to všetko do 3 dní od
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., číslo účtu
IBAN SK02 0900 0000 0001 7018 1035, variabilný symbol je 8358186991.
Žalovaná v I. rade a žalovaná v II. rade sú ďalej povinné nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 100

% s tým, že súd o tejto zmene vypracoval osobitné uznesenie, ktoré doručí stranám sporu vzhľadom na
to, že na pojednávaní, na ktorom bola táto zmena pripustená, nebol prítomný žalobca.

18. Dňa 30.10.2019 súd pojednával v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu podľa § 180
C.S.P., keď právny zástupca žalobcu svoju neúčasť a neúčasť žalobcu ospravedlnil elektronickým

podaním doručeným súdu dňa 24.10.2019 z dôvodu hospodárnosti konania a súhlasil s tým, aby súd
pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti a v neprítomnosti žalobcu.

19. Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcu, zástupcov žalovaných,
výpoveďou žalovanej v 1. rade a oboznámením sa s predloženými dokladmi, a to: žiadosťou o pôžičku

pre študenta študujúceho externou formou štúdia v akademickom roku 2010/2011 a 2011/2012, Zmluvou
č. 2158/2010 zo dňa 25.11.2010, Zmluvou č. 5/2011 zo dňa 9.8.2011, Dohodou o splátkach pôžičky
zo dňa 14.7.2011, potvrdením o štúdiu žalovanej v 1. rade v akademickom roku 2012/2013 a mailovou
komunikáciou žalovanej v 1. rade z čísla listu 19, súhlasom s odkladom splátok pôžičky zo dňa 8.9.2011,
Dohodou o splátkach pôžičky zo dňa zo dňa 8.8.2013, Dohodou o splátkach pôžičky zo dňa 27.1.2014,

tabuľkou poplatkov, upomienkami č. 1, 2., 3. žalobcu na uhradenie nedoplatku na splátkach pôžičky
adresované žalovanej v 1. rade, výzvou na jednorazovú úhradu zostatku dlhu pôžičky, výzvou na
úhradu zo dňa 18.4.2016, vyjadreniami žalovanej v 1. a 2. rade, výpisom z účtu žalovanej k 31.12.2011,
2012, 2013, 2014 a 2015, vyjadrením k žiadosti žalovanej v 1. rade, vyjadrením žalobcu na výzvu
súdu zo dňa 2.6.2016, čiastočným späťvzatím návrhu, ďalším vyjadrením žalobcu zo dňa 16.8.2016,

Zmluvouoskupinovompoisteníosôbzodňa3.9.2003,Všeobecnýmipoistnýmipodmienkamipreživotné
poistenie, Dodatkami č. 1 a č. 2 k Zmluve o skupinovom poistení osôb, Prílohou č. 1 k Dodatku
č. 2 k Zmluve o skupinovom poistení osôb, mailom žalovanej v 1. rade (číslo listu 90), žiadosťou
o odstúpenie od jednorazovej úhrady zostatku dlhu pôžičky (číslo listu 92), splátkovým kalendárom,
vyjadrením k žiadosti žalovanej v 1. rade, vyjadrením žalobcu z 24.11.2016, Dohodou o splátkach

pôžičky - podanie informácie zo strany žalobcu (číslo listu 120), Sadzobníkom poplatkov a náhrad
študentského pôžičkového fondu od 1.7.2010, od 1.2.2011, od 1.7.2012, od 1.10.2012, od 15.12.2012,
od 1.7.2013, od 1.9.2014, od 1.11.2014, od 1.3.2015, od 1.6.2016, od 14.7.2016, rozsudkom č. k.
14C/58/2016-146 zo dňa 10.1.2017, odvolaním žalobcu, odvolaním žalovanej v 1. rade a žalovanej v 2.
rade, vyjadrením žalovanej v 1. rade k odvolaniu žalobcu, vyjadrením žalobcu k odvolaniu žalovaných,

uznesením odvolacieho súdu č. k. 12Co/39/2017, vyjadrením žalobcu na výzvu súdu z 13.8.2019,
vyjadrením zástupcu žalovanej v 2. rade zo dňa 24.8.2019, dokladmi o zaplatení splátok pôžičky
žalovanej v 1. rade, stanovami občianskeho združenia a oznámením o pridelení identifikačného čísla,
zápisnicou z ustanovujúcej schôdze občianskeho združenia, opravnými štátnymi záverečnými skúškami
Vysokej školy v Sládkovičove, Fakulty práva Janka Jesenského, faktúrou z čísla listu 301, písomným

vyjadrením žalobcu z 26.9.2019, výpisom z Obchodného registra právneho zástupcu žalobcu, a zistil
nasledovný skutkový a právny stav veci:20. Vo veci samej poukázal žalobca na žiadosti žalovanej v 1. rade o poskytnutie pôžičiek pre ňu
ako študentku v akademickom roku 2010/2011 a v akademickom roku 2011/2012, uzavreté Zmluvy
o pôžičkách č. 2158/2010 zo dňa 29.11.2010 (pôžička vo výške 1.327,76 eura) a č. 5/2011 zo dňa

09.08.2011 (pôžička vo výške 1.850,- eur), ručenie za pôžičky zo strany žalovanej v 2. rade, uzavretú
Dohodu o splátkach pôžičky zo dňa 24.10.2011, súhlas s odkladom splátok, oznámenie žalovanej v
1.rade zo dňa 27.01.2014 o tom, že v mesiaci máj 2013 bola vylúčená z vysokoškolského štúdia a
Dohodu o splátkach zo dňa 05.02.2014, podľa ktorej sa dlžníčka zaviazala splácať obidve pôžičky
mesačnýmisplátkamivovýške35,17eura(14,60eura+20,57eura)počnúcmesiacomjúl2013.Žalobca

uviedol, že žalovaná v 1.rade mesačné splátky neplatila, ku dňu 26.09.2013 sa dostala do omeškania s
viac ako 2 mesačnými splátkami (za mesiac júl, august a september 2013), čím sa stal splatným celý dlh.
Ku dňu 26.09.2013 predstavoval dlh sumu 3.276,02 eura. Pozostával z istiny pôžičiek vo výške 3.177,76
eura, poplatkov a náhrad 69,33 eura, zmluvných úrokov 4 % ročne vo výške 28,93 eura. Žalovaná v
1.rade následne zaplatila 1.097,14 eura a ku dňu 27.01.2016 dlh činil 2.501,24 eura (3.276,02 eura -
1.097,14 eura).

21. Ďalšie uplatnené nároky žalobca odôvodnil čl. III ods. 4 Zmluvy (úroky 3 % ročne), čl. V ods. 1 Zmluvy
(zvýšenie úrokovej sadzby na 4 % ročne), čl. II ods. 10 Zmluvy (právo viesť pôžičky na účte žalovanej,
pripisovať úroky, poplatky a náhrady k istine v zmysle sadzobníka poplatkov a náhrad platného v čase
spoplatnenia), čl. VI ods. 5 Zmluvy (poistné 2 ‰ + 1,5 ‰ ročne z poistnej sumy) a ustanovením § 3 nar.

vl. SR č. 87/1995 Z.z. (úroky z omeškania ZÚS ECB + 8 % ročne).

22. Právny zástupca žalobcu elektronickým podaním zo dňa 26.9.2019 doručeným súdu dňa 26.9.2019
odpovedal na výzvu súdu zo dňa 5.9.2019 s tým, že predpokladaným termínom skončenia štúdia
žalovanej v 1. rade bol jún 2013. Žalobca súhlasil s odkladom splátok pôžičky s predpokladaným

termínom odkladu splátok na august 2013. Vzhľadom ku skutočnosti, že v tomto období nedošlo k
žiadnemuoznámeniuoukončeníštúdiažalovanejv1.rade,zaslalžalobcažalovanejdohoduosplátkach
spolu so sprievodným listom zo dňa 8.8.2013, na ktorú žalovaná v 1. rade nereagovala a túto dohodu
nepodpísala. V súlade s § 14 odsek 4 zákona č. 200/1997 Z. z. o študentskom pôžičkovom fonde, v
prípade, že dlžník neuzavrie dohodu o splátkach podľa § 13 odsek 6 alebo je v omeškaní so zaplatením

viac než dvoch splátok podľa dohody o splátkach, stane sa celá pôžička alebo jej časť splatnou. Z
týchto dôvodov podľa názoru žalobcu na základe porušenia povinnosti splácať pôžičku včas a riadne
a nepodpísania dohody žalovaná v 1. rade sa dostala do omeškania so zaplatením celého dlhu k
26.9.2013. Žalovaná v 1. rade naplnila podmienku na zákonné zosplatnenie pôžičky, lebo neuzatvorila
dohodu o splátkach. Aj keď bol dlh zosplatnený v zmysle zákona, žalobca uzatvoril so žalovanou v

1. rade dokument, a to „Dohodu o splátkach“ zo dňa 5.2.2014, ktorá preukázala objektívny stav, ktorý
nastal, a to, že žalovaná v 1. rade mala začať svoj dlh splácať júlom 2013. Uvedené nemá žiadny
vplyv na skutočnosť, že poskytnutá pôžička bola s poukazom na zákonné a zmluvné ustanovenie v
danom čase pôžičkou splatnou. Žalovaná v 1. rade sa vyjadrila mailovou komunikáciou so žalobcom zo
dňa 27.1.2014 v tom zmysle, že bola uzrozumená s tým, že Dohodou o splátkach 3 dôjde k spätnému

splácaniu pôžičky. Rovnako aj to, že bola študentkou do 28.5.2013, čo potvrdila prílohou „Potvrdenie
o štúdiu“.
Čo sa týka poplatkov, mal za to, že žalobca bol oprávnený požadovať zaplatenie poplatkov a náhrad tak,
ako to uviedol v žalobnom návrhu na začatie konania z 2.5.2016 v súlade so Sadzobníkom poplatkov a
náhrad, ktorý je verejne dostupný na webovej stránke žalobcu, čo sa týka zaplatenia sumy 153,62 eur

a v súlade s Čl. II. odsek 10 Zmluvy.
Čo sa týka nákladov, ktoré si uplatnil žalobca v zmysle § 9 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, uviedol, že nesporne preukázal listinnými
dôkazmi, a to doručenkami a obálkami k výzvam na úhradu s dátumom doručenia, resp. dátumom
uloženia, že žalobcovi vznikli odôvodnené potreby spojené s uplatnením pohľadávky proti žalovanému

a tieto náklady predstavujú odmenu advokáta, ktorý požadované právne služby riadne poskytol. Mal za
to, že tieto náklady boli účelne vynaložené, lebo žalobca pred podaním žaloby vykonal len také úkony,
ktoré boli nevyhnutné a účelné na uplatnenie a bránenie práva žalobcu.
Čosatýkaskutočnosti,žedanýsporbysapodľatvrdeniažalovanejv1.rademalposudzovaťaprejednať
ako spotrebiteľský spor vychádzajúc zo zákona č. 129/2010 Z. z. v platnom znení, s týmto názorom sa

právny zástupca žalobcu nestotožnil, nakoľko zákon o Fonde na podporu vzdelávania č. 396/2012 Z. z. v
platnom znení je možné zaradiť do skupiny osobitných predpisov, na základe ktorých poskytované úvery
nespadajú do kategórie „spotrebiteľský úver“, preto pôžička poskytnutá žalobcom nie je spotrebiteľským
úverom. Žalobca trval na tom, že dlžná suma pozostáva z istiny, teda poskytnutej pôžičky vo výške3.177,76 eur, z ktorej žalovaná v 1. rade zaplatila 1.339,94 eur, ďalej pozostáva z poplatkov a náhrad
v sume 153,62 eur, zo 4 % zmluvného úroku v sume 267,- eur, preto trval na zaplatení istiny vo výške
1.760,56 eur, s dohodnutým úrokom vo výške 4 % p. a. zo sumy podrobne vyčíslenej v podaní zo dňa

26.9.2019 (číslo listu 324), spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % p. a. zo sumy, ktorú tam
následne vyčíslil a spolu s nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 131,80 eur a so
zaplatením poistného za roky 2015 a 2016 vo výške 9,80 eur a 8,89 eur tak, aby tieto sumy zaplatili
žalované v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne s tým, že plnením jednej zo žalovaných zaniká povinnosť
druhej zo žalovaných až do výšky poskytnutého plnenia.

23. Žalovaná v 1. rade uviedla, že žalobca sa domáha plnenia bez právneho dôvodu, keďže ona
žalobcovi plní - ku dňu podania žaloby mala zaplatiť 1.125,24 eura, zaplatila 1.202,65 eura a vznikol
teda preplatok 77,21 eura. Žalobca podal žalobu v čase, keď ešte dlh neexistoval. Poukázala na svoj
výkaz predpísaných a realizovaných úhrad ako aj na chronológiu jej právneho vzťahu so žalobcom.
Potvrdila, že dňa 25.11.2010 a 09.08.2011 uzavrela so žalobcom zmluvy. Namietala však, že išlo o

formulárové predtlačené typové zmluvy vopred žalobcom pripravené, ktorých obsah nemohla ovplyvniť
alebo namietať a podpísala ich ako celok. V prípade nesúhlasu s niektorým ustanovením by jej pôžičky
neboli poskytnuté. Poukázala na nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a na to,
že žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou a jednostranne ju zaťažil poplatkami, okrem iného aj
poistením, pričom žiadnu poistnú zmluvu nedostala. Poprela, že by bola zo štúdia vylúčená, ako to tvrdil

žalobca. Uviedla, že v auguste 2013 vykonala štátnu záverečnú skúšku bez získania titulu Mgr., o čom
žalobcu informovala, tento súhlasil s odkladom splátok do septembra 2013, a preto povinnosť začať
splácať záväzok jej vznikla až od septembra 2013.
Po rozhodnutí odvolacím súdom žalovanú v 1. rade zastupovalo Občianske združenie ZASTAVME
ÚŽERU - občianske združenie na právnu ochranu občana a finančného spotrebiteľa so sídlom Dubnica

nad Váhom, v mene ktorej sa dostavila na pojednávanie podpredsedníčka tohto združenia a uviedla, že
žalovaná v 1. rade si je vedomá svojej povinnosti na doplatenie zostatku žalobcovi za poskytnuté úvery,
rozporuje však ich výšku, ktorú do dnešného dňa žalobca riadnym spôsobom nepreukázal. Poukázala
najmä na to, že podľa Zmluvy v Čl. 2 v bode 5 oboch zmlúv je uvedené, že ak dlžník nepredloží veriteľovi
potvrdenie o štúdiu podľa predchádzajúceho bodu 2 najneskôr do 14 dní po zápise, je povinný dlžník

vrátiť veriteľovi jednorazovo celú výplatu pôžičky, a to v termíne, ktorý mu určí veriteľ. Uviedla, že veriteľ
takýtotermíndlžníkovineoznámil,ibaupomienky,nazákladektorýchbolažalovanáv1.radeupomínaná
na dlh mesačný, ale listinu, ktorou by veriteľ určil presný dátum k úhrade, sa v spise nenachádza, ani
ho žalovaná v 1. rade neobdržala. Namietala, že žalobca poukázal na to, že žalovaná v 1. rade bola
vylúčená zo štúdia mesiacom máj 2013 a že doklad o tomto vylúčení žalobca nepredložil, a toto jeho

tvrdenie sa preto nemôže zakladať na pravde. Zástupkyňa žalovanej predložila do súdneho spisu doklad
z Vysokej školy v Sládkovičove, Fakulty práva Janka Jesenského zo dňa 7.1.2014, kde žalovanej v
1. rade bol oznámený dátum opravných štátnych záverečných skúšok. Tiež jej v tomto oznámení bol
stanovený poplatok za vykonanie týchto opravných štátnych záverečných skúšok vo výške 555,- eur a
žalovaná v 1. rade listinou , a to faktúrou č. 2014602037 na sumu 555,- eur preukázala, že ju vyplatila

vkladom na účet žalobcu v SLSP, a preto zástupkyňa žalovaného mala za to, že žalovaná v 1. rade
do uvedeného termínu používala štatút študenta až do doby, pokiaľ sa mala zúčastniť záverečných
skúšok. Z tohto dôvodu mala za to, že je nesprávne tvrdenie žalobcu, keď úver zosplatnil v roku 2013,
nakoľko žalovaná v 1. rade, keby stratila štatút študenta vysokej školy, by nebola pozvaná na opravné
záverečné skúšky v termínoch 11.2.2014 a 12.2.2014. Z tohto dôvodu poukázala na to, že žalobca si

môže nárokovať na úroky iba odo dňa 13.2.2014. Tiež uviedla, že žalovaná v 1. rade medzičasom znížila
svoj dlh o zaplatenie celkovej sumy 600,- eur predloženými dôkazmi o zaplatení (300,- eur, 150,- eur,
150,- eur) a uviedla, že je ochotná zaplatiť dlh, ktorý uznáva vo výške 1.339,94 eur, ako aj úroky a úroky
z omeškania z tejto sumy s tým, že je ochotná tento dlh splácať pravidelnými mesačnými splátkami po
100,- eur, nakoľko sa jej podarilo zamestnať. Za dátum zosplatnenia úveru považovala deň 13.2.2014.

24. Žalovaná v 2. rade uviedla, že súhlasí s vyjadrením žalovanej v 1. rade, keďže aj podľa nej sa
žalobca domáha plnenia bez právneho dôvodu. Plnenie podľa úhrad realizovaných zo strany žalovanej
v 1. rade je preukázateľné a nespochybniteľné, žalovaná v 1. rade nie je v omeškaní so splácaním a niet
dôvodu, aby sa žalobca domáhal zaplatenia celej nesplatenej sumy pôžičky s príslušenstvom. Žalovaná

v 1. rade sa snaží napriek svojej ťaživej situácii plniť svoje záväzky voči žalobcovi, a preto nie je možné
od nej spravodlivo požadovať zaplatenie dlhu. Poukázala na to, že veriteľ je oprávnený požadovať
plnenie celého dlhu od ručiteľa iba v prípade, ak dlh vznikol a je zákonným spôsobom preukázaná jehoexistencia. Táto skutočnosť nenastala, a teda podľa zákona ona nie je povinná uspokojiť pohľadávku
žalobcu.
Po rozhodnutí odvolacím súdom zástupca žalovanej v 2. rade uviedol, že trvá na písomnom vyjadrení

zo dňa 24.8.2019 s tým, že rozporuje výšku podľa celkového dlhu. Poukázal na to, že právny zástupca
žalobcu neustálil celkovú výšku dlhu, na ktorú žalovaná v 2. rade poukázala vo svojom odvolaní a na
ktorý poukázal aj odvolací súd vo svojom rozhodnutí v bodoch 10. až 18. Žalovaná v 2. rade nepopiera
výšku konania s tým, že nebola odúčtovaná od istiny čiastka 600,- eur, ktorú medzičasom zaplatila
žalovaná v 1. rade a čo sa týka sumy 153,62 eur a sumy 131,80 eur, ktoré vytkol odvolací súd žalobcovi

a tieto sumy by súd prvej inštancie nemal priznať žalobcovi, by potom bola ustálená suma dlhu 1.339,94
eur. Čo sa týka spoplatnenia dlhu, uviedol, že dlh by mal byť zosplatnený k dátumu 13.2.2014 a z tohto
dôvodu namietal sumu úrokov z omeškania vo výške 8,50 %, ktoré si nárokuje právny zástupca žalobcu
od 26.9.2013 do 5.2.2014 vo výške 100,70 eur, keď k spoplatneniu úveru došlo až 13.2.2014. Čo sa
týka zaplatenia úrokov vo výške 4 % ročne zo zmluvy, navrhoval, aby súd rozhodol od 28.1.2016 z tej
sumy, o ktorej rozhodne súd, že majú žalované spoločne a nerozdielne zaplatiť a nie z tej sumy, ktorú

navrhol žalobca vo svojom poslednom podaní a čo sa týka zákonného úroku z omeškania vo výške 8,50
% p. a., navrhoval určiť ho tiež zo žalovanej sumy od 13.2.2014 do zaplatenia, teda od zosplatnenia
do zaplatenia.

25. Vykonaným dokazovaním na základe predložených listinných dôkazov súd zistil, že žalovaná

v 1. rade ako študentka študujúca externou formou štúdia v čase účinnosti zák. č. 200/1997 Z.
z. o Študentskom pôžičkovom fonde (ďalej len ŠPF) požiadala v akademickom roku 2010/2011
ŠPF o pôžičku (žiadosť zo dňa 23.11.2010). ŠPF s ňou uzavrel s dátumom 25.11.2010 Zmluvu
o pôžičke č. 2158/2010, na základe ktorej jej poskytol pôžičku vo výške 1.327,76 eura. Mesačná
splátka bola dohodnutá vo výške 14,60 eura. Vzhľadom na to, že v akademickom roku 2011/2012 v

štúdiu pokračovala ŠPF súhlasil s odkladom splátok podľa Zmluvy č. 2158/2010 a ona požiadala dňa
26.07.2011 aj o pôžičku v akademickom roku 2011/2012. ŠPF s ňou uzavrel ďalšiu zmluvu o pôžičke, a
to č. 5/2011 s dátumom 09.08.2011. Na základe tejto jej poskytol pôžičku vo výške 1.850,- eur - mesačné
splátky boli dohodnuté vo výške 20,57 eura. V prípade obidvoch zmlúv boli úroky dohodnuté vo výške
3 % ročne (počas zákonného odkladu splátok boli 0 %) a v prípade omeškania sa táto sadzba úrokov

zvyšovalo o 1 %. Uzavretím zmluvy č. 5/2011 sa v zmysle jej záverečných ustanovení zmenili všetky
ustanovenia predchádzajúcej zmluvy o pôžičke tak, že aj na túto platila právna úprava Zmluvy č. 5/2011
(ďalej len zmluva) a mesačná splátka mala byť súčtom mesačných splátok za obidve čerpané pôžičky s
tým, že podmienky budú uvedené v dohode o splátkach. Žalovaná v 1. rade bola povinná podľa čl. II bod
6 zmluvy ukončenie štúdia oznámiť žalobcovi v lehote 14 dní, odkedy nastala skutočnosť, na základe

ktorej došlo k ukončeniu štúdia. Obidve zmluvy ako ručiteľka podpísala žalovaná v 2. rade.

26. Odo dňa 01.01.2013 nadobudol účinnosť zák. č. 396/2012 Z. z. o Fonde na podporu vzdelávania,
ktorým bol zrušený ŠPF a jeho právnym nástupcom sa stal novozriadený Fond na podporu vzdelávania
(ďalej len žalobca).

27. Žalovaná v 1. rade bola študentkou do 28.05.2013 (súd nezistil, že by bola zo štúdia vylúčená). Podľa
čl. III odsek 3 písmeno b) zmluvy bola povinná začať splácať dlh po mesačnom odklade splátok pôžičky.
Podľa čl. III bod 4 zmluvy veriteľ pôžičku začína úročiť od prvého dňa v mesiaci, v ktorom má dlžník
povinnosť začať pôžičku splácať. Pôžička sa úročí úrokovou sadzbou 3 % ročne, veriteľ k istine pripisuje

úroky, poplatky a náhrady podľa platného sadzobníka poplatkov a náhrad. Žalovaná v 1.rade ukončenie
štúdia v lehote uvedenej v zmluve žalobcovi neoznámila. Podľa čl. III bod 7 zmluvy v takomto prípade,
teda v prípade ak dlžník neuzavrie dohodu o splátkach a súčasne, ak je v omeškaní so zaplatením viac
ako 2 splátok, stáva sa splatným celý dlh z pôžičky vrátane úrokov, poplatkov a náhrad. Žalovaná v 1.
rade oznámila žalobcovi ukončenie štúdia až dňa 27.01.2014. Žalobca vypracoval dohodu o splátkach s

dátumom 27.01.2014 (žalovaná v 1. rade ju podpísala 05.02.2014), podľa ktorej mala žalovaná v 1. rade
pôžičky spolu vo výške 3.177,76 eura splatiť mesačnými splátkami spolu vo výške 35,17 eura (14,60
eura + 20,57 eura) splatnými do 25. dňa v mesiaci počnúc mesiacom júl 2013. Žalovaná v 1. rade dňa
05.02.2014zaplatila246,19eura(7x35,17eura),čímdoplatilisplátkyzamesiacejúl2013ažjanuár2014
a ďalej splácala dlh v splátkach, keďže žalobca so splátkami súhlasil. Následne nezaplatila včas splátku

za mesiace apríl, máj a jún 2015 a vznikol nedoplatok vo výške 105,51 eura. Žalobca ju upomínal na
zaplatenie listami zo dňa 05.05., 11.06. a 21.07.2015 s tým, že v prípade nezaplatenia bude vyzvaná na
splatenie celého zostatku pôžičky vrátane príslušenstva. Listom zo dňa 05.08.2015, ktorý bol žalovanej
v 1. rade doručený 10.08.2015 ju vyzval na jednorazovú úhradu zostatku dlhu najneskôr do 03.09.2015pod hrozbou vymáhania dlhu súdnou cestou. Dňa 12.08.2015 zaplatila žalovaná v 1.rade 140,68 eura
(4x35,17 eura) a súčasne požiadala žalobcu, aby jej naďalej umožnil splácať dlh v splátkach. Žalobca
jej žiadosti vyhovel, čo jej oznámil listom zo dňa 17.08.2015, ale s tým, že ak neuhradí čo i len jednu

splátku v stanovenom termíne, pristúpi k vymáhaniu celého zostatku dlhu súdnou cestou. Žalovaná v
1. rade sa do omeškania s úhradou splátok dostala a žalobca dňa 04.05.2016 uplatnil nárok na súde.
Do dňa rozhodnutia súdu zaplatila žalovaná v 1. rade žalobcovi spolu 1.238,82 eura. Uvedenú sumu
žalobca zúčtoval v prospech pôžičiek, z ktorých zostalo neuhradených 1.939,94 eura.
Žalovaná v 1. rade prostredníctvom svojej zástupkyne predložila do súdneho spisu vyjadrenie Vysokej

školy v Sládkovičove, Fakulty práva Janka Jesenského zo dňa 7.1.2014, že jej vysoká škola oznámila
termín štátnych záverečných skúšok v magisterskom stupni, ktorý bol stanovený na 11.2. a 12.2.2014
s tým, že uvedený termín sa týka študentov, ktorí splnili podmienky na vykonanie štátnej záverečnej
skúšky v akademickom roku 2012/2013 a do konca augusta 2013 na štátnej záverečnej skúške buď
neuspeli alebo sa jej vôbec nezúčastnili, zároveň predložila faktúru č. 2014602037, na základe ktorej
žalovaná v 1. rade vyplatila sumu 555,- eur ako školné a aj výpisom zo SLSP a.s. hotovostným vkladom

preukázala, že túto sumu vložila na účet žalobcu 17.1.2014. Nesúhlasila zástupkyňa žalovanej v 1. rade,
že žalovaná v 1. rade bola vylúčená zo štúdia mesiacom máj 2013 práve s poukazom na predložené
listinné dôkazy.
Potvrdením o štúdiu z čísla listu 19 žalobca preukázal, že žalovaná v 1. rade bola študentkou
Vysokej školy v Sládkovičove v akademickom roku 2012/2013, externej formy študijného odboru: právo,

čím žalovaná v 1. rade preukázala aj mailovou komunikáciou, ktorú zaslala zamestnankyni žalobcu
27.1.2014, že na základe tohto potvrdenia bola študentkou vyššie uvedenej vysokej školy do konca
mája 2013 a tiež uviedla, že je si vedomá skutočnosti, že z týchto dôvodov dôjde k spätnému splácaniu
študentskej pôžičky, s čím bola samozrejme uzrozumená.
Upomienkami žalobcu č. 1, 2, 3 bola žalovaná v 1. rade upomínaná v roku 2015 (5.5.2015, 11.6.2015,

21.7.2015) na zaplatenie splátky titulom zmluvy o pôžičke s upozornením, že pokiaľ nebude riadne a
včas uhrádzať splátky z poskytnutej pôžičky podľa dohody o splátkach a dostane sa do omeškania so
zaplatením viac než dvoch splátok pôžičky, stáva sa jednorazovo splatná celá poskytnutá pôžička.
Dňa 5.8.2015 žalobca zaslal žalovanej v 1. rade výzvu na jednorazovú úhradu dlhu pôžičky vrátane
úrokov, poplatkov, náhrad a poistného v celkovej sume 2.797,40 eur tak, aby túto sumu uhradila

najneskôr do 3.9.2015, inak ju bude žalobca vymáhať súdnou cestou a ďalšou výzvou na úhradu zo
dňa 18.4.2016, ktorú žalobca zaslal obom žalovaným, tieto boli vyzvané, aby v lehote 3 dní odo dňa
doručenia tejto výzvy uhradili svoj dlh voči žalobcovi vo výške 2.511,04 eur, ako aj trovy právneho
zastúpenia vo výške 263,60 eur, v opačnom prípade sa žalobca bude domáhať zaplatenia súdnou
cestou.

Dohodou o splátkach pôžičky zo dňa 8.8.2013 žalobca preukázal, že takúto dohodu uzatvoril so
žalovanou v 1. rade, predmetom ktorej bola Dohoda o splátke pôžičky v čiastke 14,60 eur / mes. a v
čiastke 20,57 eur / mes. V Čl. II. tejto Dohody sa strany sporu dohodli, že ku dňu uzatvorenia Dohody je
aktuálny zostatok pôžičky 3.242,99 eur a prvá splátka je stanovená na mesiac september 2013.
Sadzobníkom poplatkov a náhrad, ktoré žalobca do spisu doložil z čísla listu 123-133 preukazuje rôzne

poplatky a náhrady pre pôžičky poskytnuté podľa zákona o Študentskom pôžičkovom fonde v znení
platného od rôznych dátumov, počnúc od 1.7.2010 až k 18.7.2016.

28. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 200/1997 Z. z. o Študentskom pôžičkovom fonde účinného do 31.12.2012
(ďalej len zákon) sa zriaďuje Študentský pôžičkový fond ako neštátny účelový fond na poskytovanie

pôžičiek študentom vysokých škôl.

29. Podľa § 8 ods. 1, začiatok prvej vety zák. č. 200/1997 Z. z., o pôžičku z prostriedkov fondu môže
požiadať študent vysokej školy.

30. Podľa § 9 ods. 1 písmeno a), odsek 2 prvá veta zák. č. 200/1997 Z. z., prostriedky fondu možno
použiť na poskytovanie pôžičiek študentom vysokých škôl. Finančné prostriedky z pôžičky sú určené na
úhradu časti nákladov na vysokoškolské štúdium žiadateľa.

31. Podľa § 13 odsek 1 písmeno b), c), e), f), ods. 4 zák. č. 200/1997 Z. z., zmluva o pôžičke

obsahujevýškuposkytovanejpôžičky,úrokovúsadzbu,výškusplátokatermínyichsplatnosti,sankcieza
porušenie zmluvných podmienok a nesplnenie povinností určených týmto zákonom. Pôžička sa spláca
s úrokovou sadzbou vo výške 3 % ročne počas splácania.32. Podľa § 13 odsek 6 prvá veta a časť druhej vety zák. č. 200/1997 Z. z., dlžník je povinný oznámiť
fondu skončenie štúdia, prerušenie štúdia, vylúčenie zo štúdia, zanechanie štúdia, a to do 14 dní odo
dňa, keď nastala niektorá z týchto skutočností. V takom prípade fond pozastaví čerpanie pôžičky a

uzavrie s dlžníkom dohodu o splátkach.

33.Podľa§14odsek1druháveta,odsek3,odsek4zák.č.200/1997Z.z.,dolehotysplatnostipôžičkysa
nezapočítava čas štúdia. Dlžník je povinný uhrádzať splátky pôžičky vo výške a termínoch ich splatnosti
podľa zmluvy o pôžičke. V prípade, že dlžník neuzavrie dohodu o splátkach podľa § 13 ods. 6 alebo je

v omeškaní so zaplatením viac než 2 splátok podľa dohody o splátkach, stane sa celá pôžička alebo
jej časť splatnou. Nezaplatená pôžička alebo jej časť sa bude úročiť od začiatku omeškania úrokovou
sadzbou zvýšenou o 1 % nad úrokovú sadzbu podľa § 13 ods. 4.

34. Podľa § 17 odsek 16 zákona č. 396/2012 Z. z. o Fonde na podporu vzdelávania (ďalej len zákon)
v znení od 10.06.2013, fondu sa zakazuje požadovať od dlžníka fondu úhradu poplatkov, náhradu

nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu pôžičky alebo účtu alebo zrušenie účtu,
na ktorom je vedená pôžička a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia pôžičky;
to neplatí, ak ide o osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou poskytnutia pôžičky a ktorej podmienkou
poskytnutia je písomný súhlas dlžníka fondu.

35. Podľa § 23 ods. 3 zákona, práva a povinnosti vyplývajúce zo zmlúv, ktoré uzatvoril ŠPF podľa
doterajších predpisov vrátane tých práv a povinností, záväzkov a pohľadávok, ktoré vyplývajú zo zmlúv o
pôžičkealebovzniklinazákladetýchtozmlúv,prechádzajúnafondpodľatohtozákonak1.januáru2013.

36. Podľa § 23a zákona (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 10.06.2013), zákaz podľa

ustanovenia § 17 ods. 16 sa prvýkrát uplatní na úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu
za vedenie, evidenciu alebo správu pôžičky alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedená pôžička
a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia pôžičky, splatnú po 9. júni 2013.

37. Vykonaným dokazovaním, najmä v intenciách odvolacieho súdu sp. zn. 12Co/39/2017-249 zo dňa

17.7.2018 mal súd za to, že nárok žalobcu je dôvodný čiastočne, preto mu vo väčšej časti vyhovel,
keď mal preukázané, že žalovaná v 1. rade ako dlžníčka v tom čase študentka VŠ a ŠPF ako veriteľ
uzatvorili v čase účinnosti zákona č. 200/1997 Z. z. dve zmluvy o pôžičke na školné v akademických
rokoch 2010/2011 a 2011/2012, a to na základe a postupom podľa tohto osobitného zákona. V konaní
bolo jednoznačne preukázané, že ŠPF svoje záväzky z obidvoch zmlúv splnil a žalovanej v 1. rade

poskytol spolu pôžičky vo výške 3.177,76 eur. Na základe vyššie citovanej chronológie ich zmluvného
vzťahu berúc do úvahy skutočnosť, že s účinnosťou od 1.1.2013 sa stal veriteľom žalovanej žalobca,
dospel súd k záveru, že žalovaná v 1. rade bola povinná v zmysle zákona uzavretej zmluvy začať
splácať pôžičky mesačnými splátkami vo výške 35,17 eura, vždy do 25. dňa v mesiaci počnúc mesiacom
júl 2013 (ukončenie štúdia v máji 2013 + odklad 1 mesiac) podľa Čl. III. odsek 3 písmeno b) Zmluvy

č. 5/2011. V danom prípade žalovaná v 1. rade ukončenie štúdia v čase podľa § 13 odsek 6 Zmluvy
žalobcovi neoznámila, pôžičku splácať nezačala a k uzatvoreniu dohody o splátkach do 25.7.2015
nedošlo. Žalovaná v 1. rade nezaplatila splátky za júl a august 2013 a nezaplatením splátky aj za mesiac
september 2013 (kedy sa dostala už do omeškania s viac ako dvoma splátkami) sa podľa § 14 odsek
4 zákona (súčasne aj Čl. III. bod 7 Zmluvy) stala splatnou celá pôžičky, resp. obidve pôžičky. Veriteľ

- žalobca od 1.1.2013 mal právo úročiť pôžičku od 1.7.2013 (t. j. od 1. dňa mesiaca, v ktorom mala
žalovanú sumu pôžičiek splácať), a to úrokovou sadzbou zvýšenou o 1 %, teda 4 % ročne. Súčasne
žalobcovi vznikol zo zákona nárok na úroky z omeškania podľa § 517 odsek 2 OZ v súvislosti s § 3
Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení do 31.3.2013, keďže záväzkový vzťah vznikol pred dňom
1.2.2013, a to vo výške 8,5 % ročne (ZÚS ECB 0,5 % + 8 %). Súd vzhľadom na vyššie uvedené, t.j.

skutočnosť, že v dôsledku omeškania žalovanej v 1. rade splatnosť celého dlhu nastala zo zákona
už v júli 2013, nemohol akceptovať jej obranu, že splatnosť dlhu nastala až následne (podľa tvrdenia
žalovanej v 1. rade až dňa 05.08.2015), keďže žalobca súhlasil s tým, aby dlh splácala splátkami, resp.
vzhľadom na to, že žalobca jej neoznamoval ani ju neupovedomil o tom, že došlo k zosplatneniu dlhu,
a to ani pri uzatváraní dohody o splátkach ani následne. Je pravda, že žalobca sa voči žalovanej v

1.rade správal zmätočne, keďže sám priznal, že dohoda o splátkach zo dňa 05.02.2014 uzavretá so
žalovanou v 1. rade „už iba reflektovala objektívny stav, ktorý nastal“, ale už nemala vplyv na skutočnosť,
že poskytnutá pôžička, vzhľadom na zákonné a zmluvné ustanovenia bola v tomto čase už splatná. Súd
nezistil, že by žalobca mal na základe zákona alebo zmluvy povinnosť oznamovať žalovanej v 1.radezosplatnenie celého dlhu. Na základe uvedeného a berúc do úvahy, že žalovaná v 1. rade v čase od
05.02.2014 do 27.2.2019 zaplatila žalobcovi celkove sumu 1.837,82 eur, zostal ku dňu rozhodovania
súdu nesplatený zostatok pôžičiek vo výške 1.339,94 eur. K tejto sume súd pripočítal 267,- eur, ktorú

si žalobca uplatnil titulom 4 % zmluvného úroku, ktorý mu prináleží v súlade so Zmluvami o pôžičkách,
kde si tento úrok zmluvný dohodli, a preto zo sumy 1.606,94 eur prináleží žalobcovi 4 % ročný zmluvný
úrok z tejto sumy od 28.1.2016 do zaplatenia tak, ako si to pôvodne aj žalobca uplatnil po pripustenej
zmene petitu žaloby, s ktorým návrhom súhlasili aj zástupcovia žalovaných a vzhľadom k tomu, že od
poslednej úhrady troch splátok žalovanej v 1. rade v celkovej výške 600,- eur nešpecifikoval žalobca

podrobne rozpis 4 % zmluvného úroku z omeškania ročne, že nárok na tento zmluvný úrok ročne
vznikol žalobcovi od 1.7.2013 do 27.1.2016 z dôvodu, že žalovaná v 1. rade nereagovala na poslednú
upomienku č. 3 zo dňa 21.7.2015 na zaplatenie nedoplatku vo výške 105,51 eur (nedoplatok predstavuje
sumu troch neuhradených splátok ku dňu 30.6.2015). Žalobca následne listom označeným ako výzva
na jednorazovú úhradu zostatku dlhu pôžičky zo dňa 5.8.2015 vyzval žalovanú v 1. rade na jednorazovú
úhradu zostatku dlhu pôžičky v celkovej sume 2.797,40 eur v termíne do 3.9.2015. Z týchto dôvodov ku

dňu 27.1.2016 predstavovala dlžná suma vrátane aj zmluvného úroku pôvodne žalovaný nárok žalobcu
vo výške 2.501,24 eur, a preto sa dostala do omeškania žalovaná so zaplatením 4 % ročného úroku zo
sumy 1.606,94 eur od 28.1.2016 do zaplatenia.
S takýmto rozhodnutím súdu súhlasili aj zástupcovia žalovanej v 1. a 2. rade.

38. K otázke zosplatnenia pôžičiek je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie nesúhlasí s odôvodnením
žalobcu, že pôžičky sa stali splatné 26.9.2013, s ktorým názorom sa nestotožnil ani odvolací súd v bode
14. svojho uznesenia, nakoľko vychádzajúc z časových súvislostí a s poukazom na to, že dňa 27.1.2014
žalovaná v 1. rade uzatvorila so žalobcom ako právnym nástupcom ŠPF ďalšiu dohodu o splátkach
pôžičky so stanovením prvej splátky na mesiac júl 2013, teda rok spätne, čo bolo neprípustné, pretože

už v čase uzatvorenia zmluvy bola žalovaná v 1. rade v omeškaní so zaplatením viac než dvoch splátok v
zmysle Čl. III. bod 2 tejto Dohody a v súlade s § 14 odsek 3 zákona o ŠPF sa stane splatnou celá pôžička
alebo jej časť a ak bola Dohoda o splátkach uzatvorená a vyplývajúc zo skutočnosti, že splatnosť prvej
splátky bola Dohodou zo dňa 27.1.2014 stanovená spätne k mesiacu júl 2013, nemohla sa v žiadnom
prípade žalovaná v 1. rade podľa tejto dohody dostať do omeškania so zaplatením dvoch splátok k

26.9.2013, ako to tvrdí žalobca vzhľadom k tomu, že žalovaná v 1. rade podpísala Zmluvu so žalobcom
5.2.2014, teda splatnosť pôžičiek nesporne nastala zo zákona, čo mal žalobca ako veriteľ akceptovať.
Žalovaná v tomto smere ani nerozporovala svoj dlh voči žalovanému, iba uviedla, že je potrebné sa
vysporiadať aj s otázkou, že žalovaná v 1. rade bola vylúčená zo štúdia mesiacom máj 2013. Súhlasila
aj s tým, že doklad o tomto vylúčení žalobca nepredložil a po rozhodnutí odvolacím súdom v predmetnej

veci žalovaná v 1. rade prostredníctvom svojej zástupkyne preukázala, že Vysoká škola v Sládkovičove
jej dňa 7.1.2014 oznámila dátum opravných štátnych záverečných skúšok a že za tieto opravné štátne
záverečné skúšky je stanovený poplatok vo výške 555,- eur. Žalovaná v 1. rade preukázala, že tento
poplatok zaplatila faktúrou č. 2014602037, kde sa jednalo o školné, túto faktúru uhradila 17.1.2014, o
čompredložilafotokópiuvkladuvhotovostinaúčetžalobcu,čímpotvrdilaapreukázala,žedouvedeného

termínu používala štatút študenta až do doby, pokiaľ sa mala zúčastniť záverečných skúšok. Z tohto
dôvodu nemôže byť pravdivé tvrdenie žalobcu, že úver pôžičky sa zosplatnili ku dňu 26.9.2013. Z
týchto dôvodov, keďže na oznámení Vysokej školy zo dňa 7.1.2014 bolo uvedené, že termín opravných
štátnych záverečných skúšok je stanovený na dni 11.2.2014 a 12.2.2014, si žalobca môže nárokovať
úroky jedine odo dňa 13.2.2014, preto súd aj priznal zákonné úroky z omeškania žalobcovi vo výške

8,50 % tak, ako už vyššie uviedol, podľa akého zákonného ustanovenia a v súlade s akým nariadením
vlády zo sumy 1.606,94 eur od 13.2.2014 do zaplatenia.

39. Čo sa týka zaplatenia poplatkov a náhrad v sume 153,62 eur, tieto súd žalobcovi nepriznal v
súlade s bodom 16. uznesenia odvolacieho súdu, nakoľko ani po rozhodnutí odvolacieho súdu žalobca

nepreukázal dôvodnosť tohto nároku, ktorý si v spore uplatňuje, nakoľko to odôvodnenie, na ktoré
poukazuje vo svojom písomnom podaní zo dňa 26.9.2019 (číslo listu 320) nezdôvodňuje tento nárok
riadnym preukázaním a zdôvodnením. V spise sa nachádza sadzobník poplatkov a náhrad platný v čase
ich spoplatňovania, avšak tento dôkaz je nepostačujúci k tomu, aby súd mal dostatočným spôsobom
preukázané, prečo práve v takejto výške 153,62 eur si žalobca uplatnil poplatky, pretože konkrétne ich

nešpecifikoval z čoho tieto poplatky a náhrady pozostávajú a vôbec nie je zrejmé, kedy boli splatné.
Odkaz len na dôkaz v spise, ktorým je prehľad poplatkov a náhrad bez konkrétneho opisu skutkového
stavu je nepostačujúci na preukázanie tvrdení žalobcu. Ani v poslednom svojom písomnom podanížalobca žiadnym spôsobom nepreukázal a nešpecifikoval, z čoho suma poplatkov vo výške 153,62 eur
má pozostávať. Preto súd tento nárok žalobcovi nepriznal.

40. Čo sa týka nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 131,80 eur, tieto súd tiež
nepriznal žalobcovi v súlade s bodom 17. rozhodnutia odvolacieho súdu, pretože opätovne súd má za
to, že žalobca tieto náklady žiadnym hodnoverným dôkazom, a to najmä listinným, nezdokladoval a
nepreukázal,pretožetietvrdenia,ktoréopätovneuviedolvosvojompísomnompodanízodňa26.9.2019,
nereflektujú k preukázaniu tohto nároku. Odmenu advokáta žalobca nepreukázal, že si ju uplatnil

riadnym zákonným spôsobom, a teda, že došlo k platnému vyúčtovaniu, nepreukázal doklad o zaplatení
odmeny a z čoho mala táto odmena podrobne pozostávať. Bez takéhoto dôkazu nie je možné priznať
uplatnenú pohľadávku žalobcovi. Podľa ustanovenia § 121 odsek 3 Občianskeho zákonníka tvoria
náklady spojené s uplatnením pohľadávky jej príslušenstvo. V danom prípade týmito nákladmi mala
byť výzva zo dňa 18.4.2016, ktorou právny zástupca žalobcu vyzval žalované na úhradu ich dlhu. Na
pojednávaní konanom dňa 15.11.2016 právny zástupca žalobcu spresnil, že tieto náklady sú vyčíslené

podľa advokátskej tarify, ktoré si však žalobca neuplatnil ako trovy právneho zastúpenia a nevie, či mu
ich žalobca zaplatil. Vzhľadom na vyššie uvedené, ako súd prvej inštancie už konštatoval, že žalobca
nepreukázal dostatočným spôsobom dôvodnosť tohto nároku, nebolo možné mu ho z tohto dôvodu
priznať. Žalobca nepreukázal, že tieto náklady mu aj skutočne vznikli a nepreukázal ani v ďalšom konaní
po vytknutí tejto skutočnosti odvolacím súdom, že ich svojmu právnemu zástupcovi aj uhradil.

41. Čo sa týka námietky žalovanej v 1. rade, že súd by mal predmetný spor rozhodovať podľa
zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko žalovaná v 1. rade v tomto spore vystupuje v postavení
spotrebiteľa, sa súd s takýmto názorom nestotožňuje s poukazom na bod 13. odôvodnenia uznesenia
odvolacieho súdu, nakoľko z výsledkov vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že žalovaná

v 1. rade ako dlžníčka a žalovaná v 2. rade ako ručiteľka zo Zmluvy o pôžičke č. 2158/2010 a
č. 5/2011 zo Študentského pôžičkového fondu boli obe zmluvy uzavreté ešte za účinnosti zákona
Študentského pôžičkového fondu č. 200/1997 Z. z., ktorý bol zrušený zákonom č. 396/2012 Z. z. o
Fonde na podporu vzdelávania účinným od 1.1.2013 a ktorý jednoznačne v ustanovení § 23 odsek 2,
3 uvádza, že právnym nástupcom Študentského pôžičkového fondu je od 1.1.2013 Fond na podporu

vzdelávania a práva a povinnosti vyplývajúce z vyššie uvedených zmlúv, ktoré uzatvoril ŠPF vrátane
tých práv a povinností, záväzkov a pohľadávok, ktoré vyplývajú zo zmlúv o pôžičke, prechádzajú
na Fond na podporu vzdelávania s účinnosťou od 1.1.2013. Z tohto dôvodu poskytnuté pôžičky sa
nemôžu považovať za spotrebiteľské úvery podľa § 1 odsek 3 písmeno p) zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov. V danom prípade sa jedná o pôžičku poskytnutú podľa osobitných predpisov pre
obmedzený okruh osôb vo verejnom záujme a za úrokové sadzby nižšie ako tie, ktoré prevládajú na
finančnom trhu. Odvolací súd v tomto svojom bode sa jednoznačne vyjadril aj k tomu, že súd prvej
inštancie v tomto smere vec správne právne posúdil a je treba uviesť, že žalobca si správne podľa
správneho právneho predpisu uplatnil svoj nárok.

42. Žalobca uplatnil voči žalovaným v 1. aj 2. rade nárok na zaplatenie poistného za rok 2015 vo výške
9,80 eura a za rok 2016 vo výške 8,89 eura spolu 18,69 eura. Poistenie bolo riešené v čl. VI. zmluvy
a podľa bodu 5 tohto článku bolo poistné stanovené vo výške 2 ‰ z poistnej sumy ročne za poistenie
pre prípad smrti dlžníka a 1,5 ‰ z poistnej sumy na úrazové pripoistenie pre prípad trvalých následkov.

Uvedený nárok v konečnom dôsledku nebol medzi sporovými stranami sporný, a preto súd aj v tejto
časti považoval žalobu za dôvodnú a žalované súhlasili so zaplatením týchto súm a žiadnym spôsobom
ich nenamietali.

43. Vo zvyšku súd žalobu zamietol, nakoľko žalobca si uplatnil zaplatenie istiny vo výške 1.911,05 eur,

ktorá suma zahŕňala zaplatenie pôžičky istiny po odrátaní úhrad, ktoré žalovaná v 1. rade vykonala v
priebehu konania, teda vo výške 1.837,82 eur, a teda po odrátaní sumy 3.177,76 eur mínus 1.837,82
eur dostávame sumu 1.339,94 eur, ktorá suma predstavuje pôžičku, teda istinu a k tejto sume žalobca
navrhoval pripočítať sumu 267,- eur, teda 4 % zmluvného úroku a sumu 153,62 eur poplatkov a náhrad.
Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi sumu 153,62 eur poplatky a náhrady,

ako ani sumu 131,80 eur, teda náklady spojené s uplatnením pohľadávky, ktoré vyššie odôvodnil, z
týchto dôvodov vo zvyšku žalobu zamietol a priznal iba sumu 1.606,94 eur, ktorá predstavovala istinu
1.339,94 eur + sumu 267,- eur, teda 4 % zmluvný úrok, s ktorými žalované súhlasili a nenamietali
výpočet zmluvného úroku, považovali ho za správny. Súd sa taktiež stotožnil s ich názorom, ako aj stým, že žalobca si ho správne uplatnil v konaní a zároveň v časti vyčíslených ako zmluvných úrokov vo
výške 4 % ročne, tak aj zákonných úrokov vo výške 8,50 % ročne, súd nepriznal sumy, s ktorými sa
dostali žalované v 1. a 2. rade do omeškania so zaplatením žalobcovi, pretože tieto jednotlivé sumy s

omeškaním od do žalobca žiadnym spôsobom nezdôvodnil a nepreukázal, prečo si ich takto uplatnil,
hoci súd prvej inštancie ho vyzval písomnou výzvou, aby tieto podrobne špecifikoval, od akého dátumu
si uplatňuje zmluvné úroky a od akého dátumu zákonné úroky výzvou zo dňa 5.9.2019 ako aj výzvou zo
dňa 5.6.2019, na ktoré žalobca reagoval svojimi podaniami, ale nezdôvodnil, prečo si uplatnil zmluvné
a zákonné úroky z omeškania tak, ako si ich uplatnil vo svojom podaní zo dňa 26.9.2019. Preto súd

rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku II. s poukazom na to, odkedy priznal zmluvné úroky a zákonné
úroky a vo zvyšnej časti teda nárok žalobcu v tomto smere zamietol s poukazom aj na ďalšie nároky,
ktoré zamietol.

44. Podľa § 546 Občianskeho zákonníka, dohodu účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením.
Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že

pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.

45. Podľa § 548 odsek l Občianskeho zákonníka, ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplní dlžník, hoci
ho na to veriteľ písomne vyzval.

46. Podľa § 548 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky,
ktoré by mal proti veriteľovi dlžník.

47. Zabezpečenie pohľadávok žalobcu ručením bolo riešené v obidvoch zmluvách o pôžičke a v
obidvoch zmluvách bola žalovaná v 2. rade uvedená ako ručiteľka a ako ručiteľka aj zmluvy podpísala.

V konaní nebolo sporné, že žalovaná v 1. rade ako dlžníčka svoje záväzky zo zmluvy riadne a včas
nesplnila, a to napriek výzvam žalobcu. V danom prípade nie je relevantné, či je alebo nie je ochotná
žalovaná v 1. rade svoje záväzky voči žalobcovi plniť. Žalovaná v 2. rade prehlásila, že uspokojí
pohľadávku veriteľa, ak ju neuspokojí dlžník. Súd v konaní nezistil žiadnu právne relevantnú skutočnosť,
ktorá by mala za následok zánik ručiteľského záväzku žalovanej v 2. rade. Súd preto povinnosť plniť dlh

uložil tak žalovanej v 1. rade ako dlžníčke tak aj žalovanej v 2. rade ako ručiteľke. Ide však o ten istý dlh
s príslušenstvom, a preto v prípade plnenia jednej zo žalovaných zanikne v rozsahu plnenia aj povinnosť
druhej žalovanej. Pokiaľ ide o obranu žalovanej v 2. rade proti samotnej pohľadávke a jej príslušenstvu,
stotožnila sa s obranou žalovanej v 1. rade, a preto záver súvisiaci s námietkami žalovanej v 1. rade sa
týka aj žalovanej v 2. rade ako ručiteľky.

48. Žalovaná v 1. rade požiadala prostredníctvom svojej zástupkyne z dôvodu, že sa zamestnala, ale
má aj iné výdavky, najmä náklady spojené so zdravotným stavom svojej matky a opatery, o zaplatenie
žalovanej sumy spolu s príslušenstvom pravidelnými mesačnými splátkami po 100,- eur pod stratou
výhody splátok, vždy k 25. dňu v mesiaci, nakoľko takýmito splátkami by dokázala zaplatiť svoj dlh a

nebol by dôvod zo strany žalobcu vec riešiť exekúciou. Súd vzhľadom aj na posledné tri splátky, ktoré
žalovaná v 1. rade zaplatila, vyhovel žiadosti žalovanej v 1. rade a povolil jej zaplatenie žalovanej sumy
s príslušenstvom pravidelnými mesačnými splátkami po 100,- eur pod stratou výhody splátok oproti
návrhu žalobcu, ktorý navrhoval a súhlasil so zaplatením žalovanej sumy s príslušenstvom pravidelnými
mesačnými splátkami po 150,- eur, nakoľko súd považoval zdôvodnenie právnej zástupkyne žalovanej

v 1. rade za dôvodné, že žalovaná má výdavky spojené so zdravotným stavom svojej matky a opaterou,
a preto pokiaľ sa zaviazala žalovaná v 1. rade, že splátku 100,- eur s určitosťou dokáže zaplatiť, súd sa
priklonil k jej návrhu, ako keby ju zaviazal na zaplatenie mesačnej splátky 150,- eur, ktorú by nedokázala
s určitosťou platiť. Túto splátku zaviazal súd žalované zaplatiť vždy do 25. dňa v mesiaci, počnúc od
právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jednej zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť

druhej žalovanej a takto isto postupoval aj čo sa týka zaplatenia poistného za rok 2015 vo výške 9,80
eur a poistného za rok 2016 vo výške 8,89 eur.

49.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľaustanovenia§255odsek2C.S.P.,leboišlooúspechpomerný,
vzhľadom k tomu, že žalobca si uplatnil nárok vo výške 1.911,05 eur (1.760,56 eur + 131,80 eur + 9,80

eur + 8,89 eur), a súd priznal žalobcovi nárok v celkovej výške 1.625,63 eur (1.606,94 eur + 9,80 eur
+ 8,89 eur). Žalobca bol úspešný v konaní 85 % a žalované mali neúspech v 15 %. Rozdiel medzi
úspechom a neúspechom (85 % - 15 %) je 70 %, a teda v 70 % bol žalobca v konaní úspešný, nie v 82
% ako to súd prvej inštancie rozhodol v pôvodnom rozsudku, a preto v tomto smere opraví tento nárokdodatočným osobitným opravným uznesením, ktoré rovnako zašle stranám sporu spolu s rozsudkom,
keďže chyba sa stala pri výpočte nároku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (§ 38 odsek 2 ExP).