Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 3, 2019

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 35Cb/90/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7219207447
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Čisovský
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2019:7219207447.1

Uznesenie

Okresný súd Košice II v právnej veci navrhovateľov, v 1. rade: R. P., V.. XX.X.XXXX, L. X. I.: E. Y., V..
XX.X.XXXX, v 3. rade: E. P., V.. XX.X.XXXX, L. V. P. L. Q., Y. XX, proti strane: Permacoat Slovakia, s.
r. o., so sídlom v Liptovskej Štiavnici, Liptovská Štiavnica 325, IČO: 46363289, v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia

r o z h o d o l :

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

Strane, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, náhradu trov konania
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podaným na súde 21.8.2019 sa navrhovateľ v 1. rade,
navrhovateľka v 2. rade a navrhovateľ v 3. rade (ďalej len „navrhovatelia“) domáhali, aby súd nariadil

strane, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje (ďalej len „odporca“) zdržať
sa výkonu záložného práva a odložil výkon dražby, ktorá sa má realizovať 24.9.2019 o 11.30 hod. v
sídle exekútorského Ú. R.. R. J., so sídlom v Žiline, Sad SNP 666/12, k nehnuteľnosti zapísanej na
liste vlastníctva č. 3136 vedenej na Okresnom úrade Košice - katastrálny odbor, katastrálne územie
Barca, okres Košice - Barca, okres Košice IV, druh stavby: rodinný dom, súp. č. XXX, popisné č. XX,
nachádzajúci sa na Y. ulici v Q. - P., postavený na parc. č. XXX, a to po dobu jedného kalendárneho

roka od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
V. na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili navrhovatelia tým, že XX.X.XXXX im bola doručená
dražobná vyhláška, v zmysle ktorej sa XX.X.XXXX má konať dražba vyššie uvedenej nehnuteľnosti, v
ktorej majú trvalý pobyt všetci traja navrhovatelia. Realizáciou dražby by ako tehotná matka maloletej
dcéry najviac utrpela navrhovateľka v 2. rade, ktorá na uvedenej adrese býva od narodenia a
ktorá na dlhu, ktorý je podkladom pre exekúciu nemá žiaden podiel. Zároveň navrhovatelia uviedli,

že nariadením neodkladného opatrenia odporcovi nevznikne žiadna ujma, nakoľko právny vzťah k
nehnuteľnosti sa nezmení - exekučné záložné právo existuje a dlh je nespochybniteľný. V praxi by
nariadením neodkladného opatrenia došlo len k dočasnému pozastaveniu výkonu záložného práva
formou dražby na primerané obdobie, počas ktorého by navrhovatelia mali priestor nájsť si náhradné
bývanie. Rovnako uviedli, že odkedy platobný rozkaz, sp. zn. 33Rob 33/2013 z 5.6.2013 nadobudol
právoplatnosť, odporca s úmyslom navýšiť úroky z omeškania od roku 2013 okrem podania návrhu na

vykonanie exekúcie nevyvíjal žiadnu snahu uspokojiť svoju pohľadávku. Pokiaľ odporcu v predmetnej
veci „nič netlačilo“, je zrejmé, že odkladom výkonu záložného práva formou dražby odporca neutrpí.
Navrhovatelia poukázali na naliehavosť potreby úpravy predovšetkým vzhľadom na potrebu ochrany
maloletých detí a navrhovateľky v 2. rade ako ich matky.
Z dražobnej vyhlášky o dražbe nehnuteľnosti z 12.8.2019 súd zistil, že dražba predmetnej nehnuteľnosti,
ktorú vlastnia navrhovateľka v 2. rade a navrhovateľ v 3. rade v pomere 1 sa uskutoční 24.9.2019 o

11.30 hod. v sídle exekútorského úradu R.. R. J., so sídlom v Žiline, Sad SNP 666/12.Z informatívneho výpisu z katastra nehnuteľností, z listu vlastníctva č. 3136, okres Košice IV, obec
Košice - P., katastrálne územie P. z XX.X.XXXX bolo zrejmé, že vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti
je navrhovateľka v 2. rade a navrhovateľ v 3. rade titulom darovacej zmluvy. Z informatívnej poznámky

ďalej vyplynulo, že konanie o neúčinnosti darovacej zmluvy je vedené na Okresnom súde Košice II pod
sp. zn. 15C 57/2011.
Súd z vlastnej činnosti zistil, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 15C 57/2011 súd v
prvom výroku rozsudku, č.k. 15C 57/2011-146 z 28.1.2015 určil, že darovacia zmluva uzavretá medzi
R. P., V.. XX.X.XXXX, bytom Y. XX, Q. a E. P., V.. XX.X.XXXX, P. Y. XX, Q. a E. P., V.. XX.X.XXXX, P.

Y. XX, Q., predmetom ktorej bola nehnuteľnosť - dom, súp. č. 168, postavený na pozemku parc. Q.-A.
Č.. XXX, O. na LV č. XXXX Q..Ú.. Barca, obec Košice - Barca, zavkladovaná pod č. L.-XXXX/XX O. E.
X.X.XXXX, J. voči navrhovateľovi (pozn. odporca v tomto konaní) neúčinná.
Podľa ust. § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej ako „CSP“), v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich
skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude

ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa ust. § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
Podľa ust. § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané
náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré

bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
Podľa ust. § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť aj aby nenakladala
s určitými vecami alebo právami.

Podľa ust. § 329 ods. 1 CSP veta prvá, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že neodkladným opatrením, bez ohľadu na to či je nariadené
pred začatím konania, v jeho priebehu alebo po jeho skončení sa upravujú pomery strán, pokiaľ je
to bezodkladne potrebné a/alebo existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Týmto predpokladom

zodpovedá požiadavka osobitných náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom
podľa zákonného vymedzenia musí navrhovateľ opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená.
Pred nariadením neodkladného opatrenia súd posudzuje v celkovom kontexte požadovanej procesnej
ochrany, či a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) navrhovateľom

tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu
z ohrozenia exekúcie, c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno
dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má
mať podľa okolnosti prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky
neodkladnéhoopatrenianeobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah

a f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Potreba bezodkladnej úpravy pomerov znamená, že strane konania bez vydania neodkladného
opatreniabezprostrednehrozínenapraviteľnáalebovbudúcnostiťažkonapraviteľnáškoda.Osvedčenie
splnenia uvedenej podmienky zaťažuje navrhovateľa neodkladného opatrenia, a to pod sankciou
zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Dokazovanie sa v tomto prípade

nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu, musí mať osvedčené, že je potrebné bezodkladne
upraviť pomery. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ súdu poskytnúť
dôkazy, ktoré by jednoznačne osvedčili potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Vzhľadom na závažnosť
právnych následkov, ktoré zákon spája s nariadením neodkladného opatrenia bez existencie samotného
meritórneho rozhodnutia súdu, jeho nariadenie je na mieste len v prípadoch, kedy existujú konkrétne

okolnosti preukazujúce „neodkladnosť“ takejto úpravy pomerov strán, najmä vzhľadom na preukázanie
reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy.
Aj v tomto konaní sú strany povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 149 a nasl. CSP),
pričom súd je povinný s nimi postupovať v úzkej súčinnosti. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom
procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke, a to s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej

ochrany práv prostredníctvom nariadeného neodkladného opatrenia.
Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení ide o osvedčovanie tvrdených skutočností, čo na rozdiel
od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie
skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovineodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne
vybavenie. Osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá zjednodušený a zrýchlený
procesný postup súdu, kedy súd rozhodne o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spravidla

bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, okrem výnimočných a odôvodnených
prípadoch.
Dokazovanie v zmysle ust. § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z obsahu
návrhu, a zo skutočností, ktoré boli osvedčené. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením
upravené, musia mať vždy povahu právnych pomerov. Potreba ich úpravy musí byť neodkladná,

obsahujúca prvky naliehavosti a nevyhnutnosti, ktoré však bez ďalšieho neznamenajú, že ide o akútny
a jednorazový stav. Táto potreba môže pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie.
Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie
škody, či inej ujmy, ak dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov,
prípadne ak hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu neoplatí uchádzať sa
o konečnú súdnu ochranu. Tejto neodkladnej potrebe zodpovedá aj úprava náležitostí návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia vymedzená v ust. § 326 CSP, predovšetkým opísanie rozhodujúcich
skutočností v rámci vecnej argumentácie, ktoré odôvodňujú túto potrebu a tieto skutočnosti musí
navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť.
V konkrétnom prípade sa žiada ozrejmiť, že hoci navrhovatelia ohraničujú účinky navrhovaného
neodkladného opatrenia po dobu jedného kalendárneho roka od nadobudnutia právoplatnosti

uznesenia, nejde vo vzťahu k navrhovanému neodkladnému opatreniu o vec samu. S návrhom na
nariadenie neodkladného opatrenia navrhovatelia nepodali žalobu.
Navrhovatelia predložením listinného dôkazu - dražobnej vyhlášky o dražbe nehnuteľnosti z 12.8.2019
osvedčili, že bolo zriadené záložné právo na predmetnú nehnuteľnosť za účelom zabezpečenie
pohľadávky odporcu ako aj to, že dražba nehnuteľnosti sa uskutoční 24.9.2019 o 11.30 hod. v sídle

exekútorského úradu R.. R. J..
Súd vzhľadom na tvrdenie navrhovateľov o amorálnom konaní exekútora zdôrazňuje, že výkon
záložného práva predajom nehnuteľnosti na dražbe je postup legálny, a to dokonca aj cestou
súkromných dražobných spoločností aplikujúc zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách.
Vykonanie dražby, napriek často ťaživým dôsledkom pre dlžníka nie je automaticky porušením jeho

ústavného práva vlastniť majetok. K jeho porušeniu by mohlo dôjsť v prípade, ak by neboli splnené
podmienky pre výkon dražby alebo by neboli dôsledne dodržané podmienky na jej výkon vyžadované
zákonom. Žiadne také konkrétne skutočnosti však navrhovatelia vo svojom návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia neudávajú. Návrh má preto vady spočívajúce v neopísaní rozhodujúcich
skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

Z návrhu nebolo zrejmé, z akých dôvodov by mala byť vykonaná dražby neplatná, tzn. ako bol porušený
zákon, resp. k akému zásahu do práv navrhovateľov malo dôjsť. Navrhovatelia naopak uviedli, že
exekučné záložné právo existuje a dlh je nespochybiteľný.
Nemožno zamieňať pozíciu súdu ako rozhodovacieho nestranného a nezávislého štátneho orgánu so
žalobcom ako pánom sporu. Všeobecné tvrdenia nemôžu byť dostatočné na vyhovenie ich návrhu.

Na základe vyššie uvedeného možno uzavrieť, že navrhovatelia nesplnili povinnosť tvrdenia tak, ako to
predpokladá Civilný sporový poriadok. Napriek tomu neboli dôvody na odmietnutie návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, keď na podklade určitého a vykonateľného petitu bolo zrejmé, čoho sa
navrhovatelia domáhajú a proti komu.
Súd nevyzval navrhovateľov na odstránenie vád, keď v zmysle § 327 CSP je taký zákonný postup

pri návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré nie je vecou samou, vylúčený. V zmysle
tohto zákonného ustanovenia v prípade, ak má návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vady,
ktoré nebránia pokračovaniu v konaní, súd v konaní pokračuje, t.j. neodkladné opatrenie nariadi alebo
ho zamietne. Provizórnosť ochrany žiadanej navrhovateľmi je zrejmá z návrhu nariadiť neodkladné
opatrenie na ohraničený čas, a to po dobu jedného kalendárneho roka od nadobudnutia právoplatnosti

tohto uznesenia.
Na tomto mieste sa súdu žiada uviesť, že podanie navrhovateľov je podľa svojho obsahu zároveň aj
návrhom na odklad exekúcie. Odklad exekúcie predstavuje procesný úkon súdneho exekútora (resp.
podľa úpravy účinnej do 1.7.2016 exekučného súdu), ktorým sa zabraňuje bezprostrednému vykonaniu
exekúcie. Ide o prejav zásady ochrany a obrany povinného a tretích osôb pri uskutočňovaní exekúcie,

pričom jeho zmyslom je zabrániť nepriaznivým následkom neodkladnej exekúcie, ktorej dôsledky by sa
neskôr mohli ukázať ako neodvratné. Exekučný poriadok umožňuje povoliť odklad exekúcie taxatívne
vymedzených dôvodov. Jedným z nich je v zmysle ust. § 61h ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku aj
situácia, keď povinný, ktorý je fyzickou osobou, podá žiadosť o odklad exekúcie a vyhlási, že sa bezsvojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo
prepríslušníkovjehorodinyzvlášťnepriaznivénásledky,pričomzároveňmusíbyťkumulatívnenaplnená
aj ďalšia podmienka, a to, že oprávnený nebude odkladom exekúcie poškodený.

Z uvedeného vyplýva, že neodkladné opatrenie v danom prípade teda nie je vhodne zvoleným právnym
inštitútom, prostredníctvom ktorého by mali navrhovatelia svoju nepriaznivú sociálnu situáciu riešiť. Z
obsahu podania navrhovateľov je zrejmé, že ide o stav, kedy sú vystavení problémom najmä s bytovou
otázkou. Neuspokojivá sociálna situácia navrhovateľov však sama o sebe neodôvodňuje nariadenie
neodkladného opatrenia. Navyše, z obsahu vyjadrenia navrhovateľov nie je zrejmá ani vyššia miera

pravdepodobnosti, že si počas doby, na ktorú by súd neodkladné opatrenie nariadil, resp. krátko po
jej uplynutí skutočne nájdu náhradné bývanie. Vyjadrenie navrhovateľov nie je založené na reálnom
základe.
Nazákladevšetkýchuvedenýchskutočnostíjezrejmé,ženávrhunavrhovateľovnebolomožnévyhovieť,
keď neosvedčili ani len nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
Nedostatky (vady) spočívajúce v absencii uvedenia pre prípad relevantných okolností vyústil do záveru,

že navrhovatelia nesplnili podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia.
Vzhľadom na zamietnutie návrhu súd rozhodol aj o trovách konania v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP tak,
že úspešnej strane, proti ktorej návrh smeroval, ich náhradu nepriznal, keď jej žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Protitomutouzneseniumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdKošice

II (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).