Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 9, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/93/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216205842
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2216205842.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek senátu

JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Terézie Mecelovej v spore žalobcu: Ing. Q. K., nar. XX. Y. XXXX, trvalo
bytom K. V. XXXX/X, F. B., zastúpeného splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária Marko, s. r. o.,
Gróbska 19, 900 27 Bernolákovo, IČO: 36 860 646, proti žalovaným: 1/ Obec Veľké Dvorníky, Hlavná
190/16, 929 01 Veľké Dvorníky, IČO: 00 305 375, zastúpená splnomocnenkyňou: Mgr. Eva Gulyášová
- Advokátska kancelária, s.r.o., Alžbetínske námestie 328, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 47 251 166,
2/ EKOM PLUS, s.r.o., Kračanská cesta 785/41, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 36 236 403, zastúpená
splnomocnenkyňou: zselinszky s. r. o., Laurinská 3, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO:

36 869 007, o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Dunajská Streda z 12. júla 2017 č. k. 15C/56/2016-122, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalované 1/ a 2/ majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu - kúpnej
zmluvy zo dňa 23.4.2013 uzavretej medzi žalovanou 1/ a žalovanou 2/ zamietol; II. žalovaným 1/ a 2/
priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 137 písm. c/ a § 470 ods. 1 a 2 CSP (zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku); § 80 písm. c/ O.s.p. (zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadkuvzneníneskoršíchpredpisov,účinnéhodo30.júna2016);§40a,§41,§140a§603ods.3O.z.
(zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov), § 34 ods. 2 KZ (zákona
č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam /
katastrálny zákon/) a poukazom na judikáty R 17/1972 a R 15/2005, rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/28/2009, 5Cdo/211/2009 a 7Cdo/26/2010.

Vecne dôvodil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu 13.4.2016 domáhal, aby súd určil, že kúpna
zmluva z 23.4.2013, ktorú uzavreli žalovaná 1/ ako predávajúca so žalovanou 2/ ako kupujúcou, je
neplatná. Neplatnosť uvedenej zmluvy videl v porušení ust. § 140 O.z., keď žalovaná 1/ ako predávajúca
pred uzavretím kúpnej zmluvy nevyzvala žalobcu ako podielového spoluvlastníka nehnuteľností:
pozemkov registra „E“ parc. č. 293/1, parc. č. 294/1, zapísaných na LV č. XXX, pozemku parc. č.
294/3, zapísaného na LV č. XXX a pozemkov parc. č. 195/2, parc. č. 196/2, parc č. 197/2, zapísaných
na LV č. XXX, všetko orná pôda v k.ú. M. F., obec M. F., okres Dunajská Streda, na uplatnenie jeho

predkupného práva. Podľa názoru žalobcu je preto uvedená kúpna zmluva neplatná podľa § 40a O.z., a
to v dôsledku porušenia predkupného práva žalobcu ako podielového spoluvlastníka. Žalobca ohľadne
jeho naliehavého právneho záujmu na žalovanom určení na pojednávaní doplnil, že práva žalobcu
ako podielového spoluvlastníka, konkrétne právo podielového spoluvlastníka predkupné tak ako jeuvedené v § 140 O.z. bolo predmetnou kúpnou zmluvou uzavretou medzi žalovanou ako predávajúcou
a žalovanou 2/ ako kupujúcou porušené, nakoľko žalobca nebol zo strany podielového spoluvlastníka
t. j. žalovanej 1/ oslovený ohľadne uplatnenia si zákonného predkupného práva spoluvlastníka, a tým

pádom nemal možnosť, hoci mu toto oprávnenie zo zákona priamo vplýva, nadobudnúť spoluvlastnícke
podiely na nehnuteľnostiach, na ktorých bol spolu so žalovanou 1/ podielovým spoluvlastníkom, žalobca
mal záujem o kúpu predmetných spoluvlastníckych podielov.
Žalovaná 1/ vo vyjadrení k žalobe poukázala na to, že v máji roku 2014 boli v katastrálnom území
(ďalej aj „k.ú.“) M. F. ukončené pozemkové úpravy prebiehajúce od roku 2009 a zapísané do katastra

nehnuteľností (ďalej „KN“) na základe rozhodnutia OÚ-DS-PLO-2014/004672-168 pod č. Z-4791/14.
Uskutočnenie pozemkových úprav znamenalo vytvorenie úplne nového usporiadania pozemkov v
danom katastrálnom území, namiesto množstva pôvodných parciel boli vytvorené nové, väčšie parcely,
jednotliví vlastníci namiesto pôvodných, viacerých malých spoluvlastníckych podielov, nadobudli väčšie
spoluvlastníckepodielynaväčšíchparcelách,resp.získaliparcelydovýlučnéhovlastníctva.Právoplatne
ukončené pozemkové úpravy nie je možné zrušiť, teda nie je možné obnoviť pôvodný stav a znovu

vytvoriť zrušené parcely. Zapísaním pozemkových úprav do KN tak zanikli aj všetky E KN parcely,
ktoré boli predmetom predmetnej kúpnej zmluvy, vrátane tých, ktoré sú uvedené v žalobe a podielovým
spoluvlastníkom ktorých pôvodne bol aj žalobca. Nakoľko parcely uvedené v kúpnej zmluve už od roku
2014 nie sú v KN evidované a zanikli dôsledkom pozemkových úprav, vyslovenie neplatnosti kúpnej
zmluvy by neznamenalo vyriešenie žalobcovho práva, nakoľko na základe rozsudku súdu by nebolo

možné vyznačiť v katastri nehnuteľnosti stav pred kúpnou zmluvou, t. j. rozsudok by bol nevykonateľný.
Na základe uvedeného bola názoru, že nie je daný naliehavý právny záujem (ďalej aj „NPZ“) žalobcu na
požadovanom určení, nakoľko už nie je možné obnoviť pôvodný stav, teda aby žalobca ako podielový
spoluvlastník mal možnosť kúpiť spoluvlastnícky podiel žalovanej 1/ na uvedených parcelách, určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy, resp. jej časti by nesplnilo účel predpokladaný ust. § 140 O.z.. Napokon

žalobcasadomáhavyslovenianeplatnosticelejkúpnejzmluvyvrozporesust.§41O.z.,keďpredmetom
kúpnej zmluvy okrem parciel, na ktorých pôvodne vlastnil spoluvlastnícky podiel aj žalobca, sú aj ďalšie
nehnuteľnosti, ktorých podielovým spoluvlastníkom žalobca nikdy nebol (ide o nehnuteľnosti vedené na
LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXX).
Žalovaná 2/ taktiež poukázala na to, že k časti predmetu prevodu žalobca nikdy nemal spoluvlastnícky

podiel, k ostatnej časti predmetu prevodu žalobca síce mal spoluvlastnícky podiel, avšak iba v čase
uzavretia kúpnej zmluvy, neskôr o svoj spoluvlastnícky podiel prišiel v dôsledku pozemkových úprav,
ktorých bol žalobca účastníkom. Žalobca teda v čase podania žaloby nebol podielovým spoluvlastníkom
predmetu prevodu a nebol tak ani dotknutou osobou pri prevode spoluvlastníckeho podielu, pretože
zákonné predkupné právo je nerozlučne späté s existenciou spoluvlastníctva a práva a povinnosti

zo zákonného predkupného práva možno vykonať len vtedy, ak právny vzťah z predkupného práva
sa stal aktuálnym a nerušene pretrváva. Vzhľadom na to, že žalobca v čase podania svojej žaloby
už nebol spoluvlastníkom predmetu prevodu, nemôže uplatňovať ani práva z porušenia zákonného
predkupného práva, pretože tie môže uplatňovať iba osoba, ktorá je podielovým spoluvlastníkom.
Uvedené predstavuje dôvod, pre ktorý žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby. Na

základe uvedeného bola žalovaná 2/ názoru, že žalobca neosvedčil svoj NPZ na požadovanom určení,
pričom v súlade s rozhodovacou činnosťou NS SR, ak daná určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku
NPZ na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, súd zamietne
žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.
K obrane žalovanej 1/ ohľadom nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v tých častiach napadnutej

kúpnej zmluvy, ktorých predmetom bol prevod vlastníckeho práva k spoluvlastníckym podielom na
pozemkoch, na ktorých žalobca nemal spoluvlastnícke podiely, žalobca uviedol, že v zmysle ustálenej
rozhodovacej praxe NS SR je kúpna zmluva synalagmatickým právnym úkonom a v prípade, že kúpna
cena je v takejto zmluve uvedená ako celková za súbor či už hnuteľných alebo nehnuteľných vecí, v
prípade neplatnosti kúpnej zmluvy v časti vecí patriacich do takéhoto súboru ako predmetu prevodu je

neplatnou celá kúpna zmluva, a to z dôvodu, že nie je možné tento predmet jasne odlíšiť. K obrane
žalovaných ohľadne nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že v čase podania
žaloby už tento nebol podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností z dôvodu pozemkových
úprav, uviedol, že samotné pozemkové úpravy nemôžu konvalidovať nezákonný stav, ktorý nastal
uzavretím kúpnej zmluvy medzi žalovanými a porušením predkupného práva žalobcu, ktoré nastalo

práve uzavretím predmetnej kúpnej zmluvy. V čase podania žaloby bol žalobca vlastníkom pozemkov,
resp. pozemkov označených novými parcelnými číslami tak, ako to vyplynulo z projektu pozemkových
úprav, t. j. od uzavretia napadnutej kúpnej zmluvy do podania žaloby žalobca žiadnu z rozhodných
nehnuteľností nescudzil.Žalovaná 1/ na pojednávaní doplnila, že kúpna cena bola určená v čl. 3 kúpnej zmluvy, kde sa uvádza,
že kúpna cena bola zistená na základe znaleckého posudku (ďalej aj „ZP“) č. 5/2013, vypracovaného
Ing. Augustínom Csélfalvayom, predmetný ZP je k dispozícií a na základe posudku je možné určiť kúpnu

cenu jednotlivých parciel tvoriacich predmet kúpnej zmluvy, z tohto dôvodu argumentáciu žalobcu nie
je možné akceptovať.
Žalovaná 2/ na pojednávaní uviedla, že žalobca nepredložil ani neoznačil žiadny dôkaz, ktorým by
preukázal to, že spoluvlastnícke právo, ktoré mal žalobca v čase uzavretia kúpnej zmluvy, trvalo a
existovaloajvčasepodaniajehožaloby.To,žesvojpodielnescudziljeibaprázdnetvrdenie,podstatnéje

to, že tu boli pozemkové úpravy, v rámci ktorých sa žalobca dobrovoľne vzdal svojho spoluvlastníckeho
práva k časti pozemkov uvedených v kúpnej zmluve, ku ktorým predtým mal spoluvlastnícky podiel.
Návrh žalobcu na doplnenie dokazovania zabezpečením snímky katastrálnej mapy prípadne iného
geometrického dokladu, z ktorého bude možné porovnať pôvodný stav pozemkov, na ktorých mal
žalobca spoluvlastnícky podiel so stavom po pozemkových úpravách, súd z dôvodu hospodárnosti
konania zamietol, keď vykonaným dokazovaním mal dostatočne zistený skutkový a právny stav veci. Na

pojednávaní súd prvej inštancie uviedol svoje predbežné právne posúdenie veci a ozrejmil, že vzhľadom
k tomu, že predmetom sporu je žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu (kúpnej zmluvy), bude
kľúčové preukázať NPZ na požadovanom určení.
Podľa súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu, žalovaná 1/ ako predávajúca a žalovaná 2/
ako kupujúca uzavreli 23.4.2013 kúpnu zmluvu na spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam uvedeným

v žalobe, pričom v rozpore s § 140 O.z. žalovaná 1/ ako predávajúca nevyzvala pred uzavretím kúpnej
zmluvy žalobcu ako podielového spoluvlastníka niektorých nehnuteľností uvedených v zmluve, a to
pozemkov registra „E“ parc. č. 293/1, parc. č. 294/1, zapísaných na LV č. XXX, pozemku parc. č. 294/3,
zapísaného na LV č. XXX a pozemkov parc. č. 195/2, parc. č. 196/2, parc č. 197/2, zapísaných na
LV č. XXX, všetko orná pôda v k.ú. M. F., obec M. F., okres Dunajská Streda, na uplatnenie jeho

predkupného práva k prevádzaným spoluvlastníckom podielom žalovanej 1/ na týchto pozemkoch. V
máji 2014 boli v k.ú. M. F. ukončené pozemkové úpravy prebiehajúce od roku 2009 a boli zapísané do KN
na základe rozhodnutia OÚ-DS-PLO-2014/004672-168 pod č. Z-4791/14. Uskutočnenie pozemkových
úprav znamenalo vytvorenie úplne nového usporiadania pozemkov v danom k.ú., namiesto množstva
pôvodnýchparcielbolivytvorenénové,väčšieparcely,jednotlivívlastnícinamiestopôvodných,viacerých

malých spoluvlastníckych podielov nadobudli väčšie spoluvlastnícke podiely na väčších parcelách, resp.
získali parcely do výlučného vlastníctva. Zapísaním pozemkových úprav do KN tak zanikli aj všetky E
KN parcely, ktoré boli predmetom predmetnej kúpnej zmluvy, vrátane tých, ktoré sú uvedené v žalobe a
podielovým spoluvlastníkom ktorých pôvodne bol aj žalobca. Žalobca sa domáhal vyslovenia neplatnosti
celej kúpnej zmluvy, pričom však predmetom kúpnej zmluvy okrem parciel, na ktorých pôvodne vlastnil

spoluvlastnícky podiel aj žalobca, sú aj ďalšie nehnuteľnosti, ktorých podielovým spoluvlastníkom
žalobca nikdy nebol. Ide o nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXX.
Po vykonaní dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná pre
nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.
Žalobca sa v prvom rade nemôže s úspechom domáhať určenia (relatívnej) neplatnosti celej kúpnej

zmluvy, ktorou došlo k prevodu spoluvlastníckych podielov zo žalovanej 1/ na žalovanú 2/, nakoľko sa
uvedený dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť kúpnej zmluvy (týkajúcu sa prevodu nehnuteľností,
ktorých bol žalobca v čase uzavretia zmluvy spoluvlastníkom), je neplatnou len táto časť, pričom z
povahy a obsahu kúpnej zmluvy vyplýva, že túto časť je možné oddeliť od ostatného obsahu zmluvy, a
to aj vzhľadom na možnosť určiť v tomto prípade kúpnu cenu nielen celého súboru nehnuteľných vecí,

ale aj jednotlivých parciel tvoriacich predmet kúpnej zmluvy na základe jej článku 3, a to na základe
znaleckého posudku č. 5/2013 vypracovaného Ing. Augustínom Csélfalvayom. V každom prípade však
žalobca ostatnou časťou kúpnej zmluvy (ktorá sa netýka jeho predkupného práva k spoluvlastníckym
podielom) nebol dotknutý a preto s poukazom na znenie § 40a O.z. nie je aktívne vecne legitimovaný
na domáhanie sa relatívnej neplatnosti i tejto časti predmetnej kúpnej zmluvy.

Strana sporu má naliehavý právny záujem na určení, ktorého sa žalobou domáha, vtedy, ak v prípade,
že súd jej žalobe vyhovie, zmení sa jej právne postavenie, resp. kde by bez požadovaného určenia bolo
právo žalobcu ohrozené, alebo by sa jeho postavenie stalo neistým. Súd prvej inštancie bol názoru,
že žalobca v danom prípade nemá NPZ na požadovanom určení, a to z dôvodu, že aj keby súd
žalobe vyhovel, stav zápisu v katastri nehnuteľnosti by už nemohol reagovať na vyhovujúci rozsudok,

keďže žalobca prišiel o svoje spoluvlastnícke podiely k pozemkom tak ako ich uvádza v žalobe, a to
z vlastného rozhodnutia v rámci projektu pozemkových úprav. Nebolo by teda možné, aby na základe
tohto rozsudku bol v katastri nehnuteľností vyznačený stav pred sporným právnym úkonom (§ 34 ods. 2
zákona č. 162/1995 Z.z.). Uvedené jednoznačne vyplýva z listinných dôkazov - výpisy z listov vlastníctvač. XXX, č. XXX, č. XXX, z listov vlastníctva č. XXX, č. XXX, č. XXX, č. XXX, č. XXX, č. XXX, č.
XXXX, z odpovede Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálny odbor z 18.8.2016, z rozhodnutia
Obvodného pozemkového úradu v Dunajskej Strede o nariadení pozemkových úprav zo 14.5.2009,

rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Dunajskej Strede o schválení projektu pozemkových
úprav z 26.8.2013, z výsledkov vyhľadávania parciel na www.katasterportal.sk - parcely č. 293/1, 294/1,
195/2, 196/2, 197/2, 294/3 - všetko k.ú M. F., z prednesov právnych zástupcov žalovaných a napokon
aj z prednesu právneho zástupcu samotného žalobcu, ktorý na pojednávaní uviedol, že v čase podania
žaloby bol žalobca vlastníkom pozemkov, resp. pozemkov označených novými parcelnými číslami tak,

ako to vyplynulo z projektu pozemkových úprav.
Dôkazy navrhnuté žalobcom pritom NPZ nijako nepreukazovali, hoci ho v tomto smere zaťažovalo
dôkazné bremeno. Preto súd z dôvodu hospodárnosti konania zamietol žalobcom navrhovaný dôkaz
zabezpečením snímky katastrálnej mapy príp. geometrického plánu na porovnanie pôvodného stavu
pozemkov, na ktorých mal žalobca spoluvlastnícky podiel so stavom po pozemkových úpravách.
Na základe uvedeného potom nebola preukázaná ani aktívna vecná legitimácia žalobcu na domáhanie

sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy vo vzťahu k tým pozemkom, ktoré v žalobe uviedol, a to z
dôvodu, že žalobca ešte pred podaním žaloby prišiel o svoje spoluvlastnícke podiely k týmto pozemkom
z vlastného rozhodnutia v rámci projektu pozemkových úprav, kedy zároveň zanikli všetky E KN
parcely, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, vrátane tých, ktoré sú uvedené v žalobe a podielovým
spoluvlastníkom ktorých pôvodne bol aj žalobca.

Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že aj keby stav zápisu v katastri nehnuteľnosti reagoval (mohol by
reagovať) na vyhovujúci rozsudok a žalobca by chcel získať predmetné podiely, žalovaná 1/ by po
vyhovujúcom rozsudku zostala spoluvlastníkom nehnuteľností v rozsahu ako pred ich predajom kúpnou
zmluvou žalovanej 2/, a teda na právnom postavení žalobcu by sa nič nezmenilo. Žalovaná 1/ (aj
keby sa stala znova spoluvlastníkom nehnuteľností) nemala by povinnosť predať/ponúknuť na predaj

svoj spoluvlastnícky podiel žalobcovi. Za týchto podmienok možno v zmysle konštantnej judikatúry
vyvodiť záver, že jediná situácia, kedy by žaloba na určenie neplatnosti mohla mať úspech je vtedy,
pokiaľ by ostatní spoluvlastníci, ktorých predkupné právo bolo dotknuté, nemali záujem nadobudnúť
prevádzaný spoluvlastnícky podiel a súčasne by mali za cieľ zabrániť tretej osobe vo vstupe do
spoluvlastníckeho vzťahu. V takomto prípade žalobcovia znášajú dôkazné bremeno preukázať NPZ na

určení neplatnosti zmluvy, rovnako ako dôkazné bremeno preukázať, z akého dôvodu chcú zabrániť
novému nadobúdateľovi získať spoluvlastnícky podiel. Pokiaľ oprávnení spoluvlastníci neponúknu
alternatívne riešenie, kto by mal na miesto povinného (ponúknuť na predaj) nastúpiť, nemožno s
najväčšou pravdepodobnosťou vyhovieť návrhu na rozhodnutie určovacím výrokom. Nemožno na
povinnom spravodlivo požadovať, aby v spoluvlastníckom vzťahu zotrval, ani nemožno vynucovať

zdržanie sa prevodu spoluvlastníckeho podielu z dôvodu zasahovania do jednej zo základných zložiek
vlastníctva (spoluvlastníctva), a to s vecou (podielom) nakladať. V ostatných prípadoch, kedy zostávajúci
spoluvlastníci budú mať o podiel na veci záujem, nič nebráni tomu, aby sa domáhali na nadobúdateľovi
prevodu tým, že priamo podajú žalobu o nahradenie prejavu vôle, pričom otázka relatívnej neplatnosti
bude v rámci súdneho konania riešená ako predbežná otázka (porovnaj uznesenie NS SR 2Cdo

28/2009, 5Cdo 211/2009).
Z tvrdení žalobcu vyplynulo, že chcel získať prevedené spoluvlastnícke podiely, pričom v tom prípade
zároveň platí, že určovacia žaloba (spravidla) nemôže byť opodstatnená tam, kde možno žalovať na
splnenie povinnosti (napr. domáhať sa nahradenia prejavu vôle nadobúdateľa). V tejto súvislosti je však
vylúčené, aby oprávnený zároveň uplatňoval neplatnosť právneho úkonu (§ 40a O.z.) a tiež niektorý z

nárokov vyplývajúcich z § 603 ods. 3 O.z. (napr. žiadať o nahradenie prejavu vôle nadobúdateľa, alebo
si ponechať predkupné právo voči nemu). Podľa konštantnej judikatúry platí, že vymenované nároky sa
navzájom vylučujú a oprávnený sa nemôže domáhať všetkých alebo dvoch z týchto nárokov súčasne
(porovnaj uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo 28/2009).
NPZ nie je odôvodnený už tým, že sú tu okolnosti zakladajúce relatívnu neplatnosť predmetnej kúpnej

zmluvy. NPZ je osobitným predpokladom určovacej žaloby nezávislý od samotného merita veci, teda
od otázky, či je určitý právny úkon skutočne neplatný. Nedostatok NPZ práve preto vedie k zamietnutiu
žaloby bez toho, aby sa ňou súd zaoberal meritórne. Nakoľko v danom prípade nebol preukázaný NPZ
žalobcu na požadovanom určení, a ani jeho aktívna vecná legitimácia z vyššie uvedených dôvodov, súd
prvej inštancie žalobu zamietol, keďže nepredstavovala v daných súvislostiach spôsobilý prostriedok

ochrany práva. Záverom konštatoval, že zamietnutie žaloby pre nedostatok naliehavého právneho
záujmu nevytvára prekážku veci rozsúdenej pre otázku platnosti, resp. neplatnosti cit. zmluvy (porov.
judikát R 15/2005 a uznesenie NS SR 7 Cdo 26/2010), no neznamená ani potvrdenie jej platnosti.V časti o trovách konania svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP, vecne
plným úspechom žalovaných 1/ a 2/ v spore, z ktorého dôvodu rozhodol, že
žalované 1/ a 2/ majú právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal včas odvolanie žalobca, s návrhom na jeho
zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodil, že odvolanie podáva z dôvodov
uvedenýchv§365ods.1písm.b/,f/ah/,t.j.žesúdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca
navrhol vykonať dokazovanie snímkou z katastrálnej mapy, z ktorej bude možné porovnať pôvodný
stav pozemkov so stavom po pozemkových úpravách. Napriek tejto skutočnosti súd prvej inštancie
rozhodol rozsudkom na prvom pojednávaní bez možnosti žalobcu takýto dôkaz zabezpečiť a návrh
na vykonanie tohto dôkazu nepripustil. Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie o nedostatku

naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Podľa neho v čl. 3 kúpnej zmluvy identifikácia
cien jednotlivých nehnuteľností, resp. spoluvlastníckych podielov absentuje, naopak kúpna zmluva
obsahuje iba celkovú kúpnu cenu za všetky prevádzané nehnuteľnosti. Argumentom a contrario - keď
zmluva neobsahuje ceny jednotlivých nehnuteľností, tieto nie je možné oddeliť od súboru nehnuteľností,
ktoré boli kúpnou zmluvou prevedené. Preto aj právny záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalobca

nie je aktívne legitimovaný v časti kúpnej zmluvy, kde nemal zákonné predkupné právo, nie je správny.
NPZ žalobcu na požadovanom určení je jednoznačne daný porušením zákonného predkupného práva
spoluvlastníka (žalobcu) v čase realizácie napadnutého právneho úkonu. Argumentom a contrario -
týmto výkladom práva sa môžeme dostať do stavu, kedy po prevode spoluvlastníckeho podielu bude
prevedený spoluvlastnícky podiel geometrickým plánom pričlenený k inej parcele a tým by podľa

prezentovaného právneho názoru súdu prvej inštancie mal spoluvlastník automaticky stratiť svoje
zákonnépredkupnéprávoamožnostidomáhaťsajehosúdnejochrany.Pozemkovýmiúpravaminedošlo
k zániku vlastníckeho práva k predmetným spoluvlastníckym podielom, ale iba ku zmene parcelných
čísiel k tým istým pozemkom, ktoré mali vlastníci/spoluvlastníci pred pozemkovými úpravami. Súd prvej
inštancie v odôvodnení rozsudku polemizoval so situáciou keby žalobe vyhovel s tým, že na postavení

žalobcu by sa vyhovujúcim rozsudkom podľa jeho názoru nič nezmenilo s tým, že jediná situácia,
kedy by žaloba na určenie neplatnosti mohla mať úspech je vtedy, pokiaľ by ostatní spoluvlastníci,
ktorých predkupné právo bolo dotknuté, nemali záujem nadobudnúť prevádzaný spoluvlastnícky podiel.
Tento záver súdu prvej inštancie nemá žiadne opodstatnenie, nakoľko žalobca nemusí mať vedomosť
o vôli ostatných spoluvlastníkov. Nakoniec tiež poukázal na skutočnosť, že žalobca na nedomáhal

prevodu sporných spoluvlastníckych podielov na svoju osobu, ale určenia neplatnosti predmetnej kúpnej
zmluvy. Preto právny názor súdu prvej inštancie ohľadne možnosti odkúpiť predmetné spoluvlastnícke
podiely je bezpredmetný. Spoluvlastník v prípade záujmu o prevod svojich spoluvlastníckych podielov
má povinnosť tieto ponúknuť ostatným spoluvlastníkom a až v prípade, že títo záujem nadobudnúť
spoluvlastnícke podiely nemajú, môže ich previesť na tretiu osobu bez sankcie relatívnej neplatnosti

takéhoto prevodu. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa mohol domáhať nahradenia prejavu
vôle, avšak možnosť podania tejto žaloby žiadnym spôsobom nebráni podaniu žaloby o určenie. Súd
prvej inštancie v rámci dokazovania nepreskúmal napadnutú kúpnu zmluvu v celosti a neprihliadol ani
nezisťoval skutočnosť, či žalovaná 1/ postupovala v súlade so zákonom a predmetnú kúpnu zmluvu
zverejnila, nakoľko až zverejnením takáto zmluva nadobúda účinnosť. Žalobca mal za to, že žalovaná

1/ predmetnú kúpnu zmluvu v zmysle zákona nezverejnila, avšak nakoľko ide o negatívnu skutočnosť,
túto žalobca nemá ako preukázať.

3. Žalovaná 1/ sa k odvolaniu žalobcu vyjadrila tak, že navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
z dôvodu jeho vecnej správnosti v celom rozsahu potvrdiť. Uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie

považuje za správny, v celom rozsahu sa stotožňuje s jeho odôvodnením, má za to, že žalobca nie je
aktívne legitimovaný na domáhanie sa neplatnosti kúpnej zmluvy a jeho žaloba je neopodstatnená aj
z nasledovných dôvodov:
Z kúpnej zmluvy jednoznačne vyplýva, že kúpna cena prevádzaných nehnuteľností je totožná so
všeobecnou hodnotou stanovenou znaleckým posudkom znalca Ing. Augustína Cséfalvayho č. 5/2013,

pričom v predmetnom znaleckom posudku je uvedená všeobecná hodnota všetkých prevádzaných
parciel osobitne, ako aj všeobecná hodnota prevádzaných spoluvlastníckych podielov na jednotlivých
týchto parcelách.Zapísaním pozemkových úprav vykonaných v KN M. F. do KN zanikli všetky EKN parcely, ktoré boli
predmetom kúpnej zmluvy. EKN parcely, ktoré zanikli dôsledkom pozemkových úprav už nie je možné
obnoviť. Zápis pozemkových úprav do KN nie je možné porovnať so zápisom geometrického plánu do

KN tak, ako to uviedol žalobca vo svojom odvolaní. V prípade pozemkových úprav sa rieši usporiadanie
pozemkov v celom katastrálnom území a nie je možná spätná identifikácia novovytvorených parciel.
Najčastejším prípadom je, keď sa vypočítava výmera pozemkov pripadajúcich na spoluvlastnícke
podiely daného vlastníka na rôznych parcelách a vytvorí sa nová parcela zodpovedajúca výmere, ktorú
má táto osoba už iba vo svojom výlučnom vlastníctve. Táto jeho nová parcela sa nevytvorí zlúčením

žiadnych pôvodných parciel, ale vytvorí sa na danom mieste úplne nová parcela. Na druhej strane v
prípade geometrického plánu je jednoznačne možné určiť, že z akých pôvodných parciel bola vytvorená
nová parcela. Porovnanie pôvodného stavu pozemkov so stavom po pozemkových úpravách by nemalo
žiadnu dôkaznú hodnotu v tomto spore. Faktom je, že žalobca a žalovaná 1/ pôvodne boli vlastníkmi
spoluvlastníckych podielov na určitých EKN parcelách, žalobca po vykonaní pozemkových úprav sa stal
podielovým, resp. výlučným vlastníkom iných CKN parciel, pôvodné EKN parcely a nové CKN parcely

majú nielen nové čísla, ale aj inú výmeru, kultúru a vlastnícku štruktúru, teda nie je možné ich stotožniť s
pôvodnými EKN parcelami, a to ani v prípade, ak ich umiestnenie podľa katastrálnej mapy je podobné,
resp. čiastočne totožné.
Aktívne legitimovaným na podanie žaloby o určenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu je ten, komu
v čase podania žaloby patrí zákonné predkupné právo, teda žalobca v čase podania žaloby by mal byť

podielovým spoluvlastníkom sporných nehnuteľností, aby v prípade úspešného dovolania sa relatívnej
neplatnosti zmluvy získal možnosť uplatniť svoje predkupné právo v prípade opätovného scudzenia
nehnuteľností žalovaným. Žalobca však v čase podania žaloby už nebol podielovým spoluvlastníkom
sporných nehnuteľností, nakoľko tieto nehnuteľnosti z dôvodu vykonania pozemkových úprav už skôr
definitívne zanikli.

Nie je daný NPZ žalobcu na vyslovení neplatnosti kúpnej zmluvy, nakoľko na základe vyhovujúceho
rozsudku súdu by nebolo možné vyznačiť v katastri nehnuteľností stav pred kúpnou zmluvou, t.j.
rozsudok by neznamenal vyriešenie žalobcovho práva a navyše by bol nevykonateľný; nie je daná
neistota právneho postavenia žalobcu, ktorú nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom.
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že nie je možné obnoviť pôvodný stav, teda aby žalobca ako

podielový spoluvlastník mal možnosť kúpiť spoluvlastnícky podiel žalovanej 1/, preto určenie neplatnosti
kúpnej zmluvy, resp. jej časti by nesplnilo účel predpokladaný ust. § 140 O.z.

4. Žalovaná 2/ sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila, odvolací návrh nepodala.

5.OdvolacísúdvovecirozhodovalpodľaustanoveníCSP(zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporového
poriadku v znení neskorších predpisov), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej aj „O.s.p.“), keďže podľa § 470
ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti a podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní

nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalobcu bolo podané včas (§
362ods.1CSP),stranou,vktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§359CSP),protirozsudkusúdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolaniemázákonnénáležitosti(§127a§363CSP)ažeodvolateľpoužilzákonomprípustnéodvolacie

dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné
vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný
skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo

oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie treba navzdory námietkam
žalobcu považovať za vo výroku vecne správny.
Odvolací súd nemal (napriek opačnému názoru odvolateľa) dôvod nesúhlasiť s argumentáciou použitou
súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (tak ako táto - rozumej

argumentácia - vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku). U dôvodov predostretých súdom prvej
inštancie dostatočne jasne a i objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len konštatovať ich
správnosť a odvolať sa na ne (prvá časť ust. § 387 ods. 2 CSP), odvolací súd však aj v tejto konkrétnej
veci musí učiniť zadosť tiež povinnosti vyporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§387 ods. 3 veta druhá CSP) a preto, ale aj pre celkovú úplnosť nad rámec už uvedeného súdom prvej
inštancie dopĺňa (§ 387 ods. 2 CSP in fine) nasledovné:

6. Podľa § 140 O.z. ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže
ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva,
majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
So svojím spoluvlastníckym podielom môže každý spoluvlastník nakladať podobne ako vlastník so
svojou vecou. Jeho zmluvná voľnosť je však obmedzená, pretože ak niektorý zo spoluvlastníkov chce

svoj spoluvlastnícky podiel previesť na cudzie osoby alebo na jedného zo spoluvlastníkov, musí ho
najskôr ponúknuť na kúpu všetkým ostatným spoluvlastníkom (nielen niektorému z nich). Výnimkou
je len prípad, keď spoluvlastník prevádza svoj podiel blízkej osobe. Ak sa spoluvlastníci nedohodnú
na výkone predkupného práva (napr. aj tak, že spoluvlastnícky podiel odkúpi len jeden z nich), sú
oprávnení vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov; aj v takomto prípade teda rozhoduje pomer
spoluvlastníckych podielov. Predkupné právo podielových spoluvlastníkov je založené priamo zákonom,

preto hovoríme o zákonnom predkupnom práve (na rozdiel od zmluvného predkupného práva, ktoré
vzniká zo zmluvy podľa § 602 a nasl. O.z.). Má vždy priamo zo zákona vecnoprávny charakter ako
právo, ktoré je spojené s vlastníctvom univerzálnych a singulárnych právnych nástupcov povinnej osoby.
Jeho existencia však sama osebe neobmedzuje dispozíciu vecou, pretože do tých čias, kým sa osoba
dotknutá úkonom, pri ktorom sa nerešpektovalo predkupné právo, nedovolá neplatnosti právneho úkonu

(§ 40a O.z.), treba na tento úkon hľadieť ako na platný, so všetkými dôsledkami z toho vyplývajúcimi. Zo
zákonnej dikcie vyplýva, že za prevod treba považovať tak odplatný prevod (napr. na základe kúpnej či
zámennej zmluvy), ako aj prevod bezodplatný (na základe darovania), ale aj vloženie spoluvlastníckeho
podieludoobchodnejspoločnosti.Občianskyzákonníkneobsahujeďalšiuúpravuvecnéhopredkupného
práva a ani priamo neodkazuje, že na toto právo z hľadiska obsahu, účinkov a výkonu treba aplikovať

ustanovenia o zmluvnom predkupnom práve, čo však nebráni tomu, aby sa podľa analógie legis (§ 853
O.z.) na tieto vzťahy použila všeobecná úprava o predkupnom práve, zaradená do ôsmej časti druhej
hlavy druhého oddielu v § 602 až 606 O.z.. To možno vyvodiť aj z § 603 ods. 2 O.z., ktorý priamo
umožňuje predkupné právo dohodnúť aj ako vecné právo. Práva a povinnosti z právneho vzťahu z
predkupného práva vznikajú okamihom, keď jeden zo spoluvlastníkov (povinná osoba) chce svoj podiel

scudziťapreviesťhonainúnežblízkuosobu.Tentospoluvlastníkjepovinnýponúknuťsvojpodielnaveci
na kúpu ostatným spoluvlastníkom ako oprávneným osobám. V ponuke, ktorá pri prevode nehnuteľnosti
musí byť písomná (§ 605 in fine O.z.), by prevodca mal oprávnenému navrhnúť uzavretie zmluvy (§
43a, § 43b O.z.) za určitých podmienok, s uvedením ceny spoluvlastníckeho podielu a času, do ktorej
má byť návrh prijatý (§ 43c O.z.). Prijatím návrhu oprávnený prejaví svoju vôľu zmluvu uzavrieť, čo

sa, samozrejme, musí týkať aj kúpnej ceny spoluvlastníckeho podielu, ktorou by mala byť všeobecná
cena, t.j. cena, za ktorú by sa spoluvlastnícky podiel mohol predať bez toho, aby bol kupujúci alebo
predávajúci k tomu nútený. Najčastejšie to bude cena, ktorú povinnému z predkupného právneho vzťahu
ponúkla tretia osoba, ako možný záujemca o kúpu podielu. Ak oprávnená osoba podmienkam ponuky
(či už priamo medzi zmluvnými stranami dohodnutej alebo ponúknutej treťou osobou) nevyhovie, jej

predkupné právo zanikne (§ 606 O.z.). Pritom nie je rozhodujúce, či sa tak stalo preto, lebo nemôže,
alebo preto, lebo nechce. Predkupné právo sa realizuje len raz, a to v pomerne krátkych prepadných
(prekluzívnych) lehotách, a to v lehote osem dní pri hnuteľných veciach a v lehote dva mesiace pri
nehnuteľných veciach, pravda, ak si účastníci nedohodli inú lehotu. Potom už spoluvlastnícky podiel
možnopreviesťnainúosobu.Spoluvlastníkovitýmzároveňvznikápredkupnéprávovočinadobúdateľovi

podielu ako novému spoluvlastníkovi.
Oprávnený spoluvlastník z predkupného práva má pri porušení povinností zo strany zaviazaného
spoluvlastníka na výber tieto možnosti:
a) domáhať sa vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníctva na tretiu
osobu (§ 40a O.z.). Prípadná žaloba oprávnenej osoby v takomto prípade smeruje voči všetkým

účastníkom prevodnej zmluvy (ich právnym nástupcom) ako pasívne legitimovaným osobám. Treba ju
podať najneskôr do uplynutia trojročnej premlčacej doby (§ 101 O.z.), ktorá začína plynúť od uzavretia
zmluvy o prevode podielu medzi zaviazanou osobou a nadobúdateľom podielu;
b) domáhať sa voči nadobúdateľovi (tretej osobe), aby mu predaný spoluvlastnícky podiel ponúkla na
kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od zaviazanej osoby. Ak tak nadobúdateľ podielu

neurobí dobrovoľne, oprávnený spoluvlastník má právo domáhať sa na súde vydania rozhodnutia,
ktorým sa pri kúpnej zmluve nahradí prejav vôle nadobúdateľa. Aj v tomto prípade to treba urobiť vo
všeobecnej trojročnej premlčacej dobe (§ 101 O.z.), ktorá začína plynúť od okamihu prevodného aktumedzi zaviazanou osobou a žaloba musí smerovať voči nadobúdateľovi ako pasívne legitimovanej
osobe, a nie voči bývalému spoluvlastníkovi;
c) ponechať si predkupné právo, ktoré však začne pôsobiť až voči nadobúdateľovi podielu (§ 603 ods.

3 in fine O.z.). (viď Komentár IURA, ASPI)
Podľa § 40a O.z. ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145
ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým
úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju
sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov

( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný
iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti
dovolá.
V predmetnom spore sa žalobca rozhodol domáhať sa vyslovenia relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy
o prevode podielu zo spoluvlastníctva na tretiu osobu (§ 40a O.z.) podaním žaloby o určenie neplatnosti
právneho úkonu - kúpnej zmluvy, ktorou malo byť porušené jeho predkupné právo. Jeho žaloba smeruje

voči všetkým účastníkom kúpnej zmluvy (voči žalovaným 1/ a 2/).
Podľa § 80 O.s.p. (účinného do 30.6.2016) návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo
najmä a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo
nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho), b) o
splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva; c) o určení, či

tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 137 CSP (účinného od 1.7.2016) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení
povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzistranamivyplývazosobitnéhopredpisu,c)určení,čituprávojealebonieje,akjenatomnaliehavý
právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu,

alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
Predmetné konanie začalo za účinnosti procesnej normy - Občianskeho súdneho poriadku, pričom
podľa v tom čase platného a účinného ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p., sa mohol žalobca určovacou
žalobou domáhať určenia, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, avšak len za podmienky, že
existoval naliehavý právny záujem žalobcu na tomto určení. Existencia naliehavého právneho záujmu

v konkrétnom prípade bola v zmysle tohto ustanovenia procesným predpokladom úspešnosti určovacej
žaloby.
Vzmysleustálenejsúdnejjudikatúry,jenaliehavýprávnyzáujemnapožadovanomurčenídanýspravidla
vtedy, ak by bez tohto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené, alebo ak by sa bez tohto určenia stalo
jeho postavenie právne neistým. Určovacia žaloba spravidla nie je opodstatnená, čo do naliehavého

právneho záujmu, v prípadoch, keď možno žalovať priamo na splnenie povinnosti. Určovacia žaloba má
preventívny charakter, je opodstatnená najmä v prípadoch, keď k porušeniu práva ešte nedošlo. Avšak
aj v takých prípadoch ak je už porušenie subjektívneho práva dokonané bude daný naliehavý právny
záujem na určení spravidla vtedy, ak určovacia žaloba vytvorí pevný právny základ medzi stranami a
tak naplní svoj preventívny charakter - zabráni ďalším prípadným sporom medzi stranami. Ak sa má

určovacou žalobou, resp. určovacím výrokom súdu dosiahnuť zhoda medzi skutočným stavom a stavom
zapísaným v katastri nehnuteľností, bude daný naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva
vždy. Naopak v prípadoch, kedy požadované určenie by malo charakter len prejudiciálnej otázky k inému
sporu medzi stranami, nebude daný naliehavý právny záujem na takomto určení.
Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide predovšetkým o posúdenie, či podaná žaloba

je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť
odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj
tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k
dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva. Súdna prax sa ustálila na názore, že určovacia žaloba je
prípustná pri spornosti práv (právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností,

ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu.
S účinnosťou od 1.7.2016 O.s.p. nahradil nový procesný kódex, a to CSP. Aktuálne platné a účinné
ustanovenie § 137 CSP pripúšťa možnosť podania žaloby o určenie, či tu právo je alebo nie je, ak je
na tom naliehavý právny záujem s tým, že naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak
vyplýva z osobitného predpisu (§ 137 písm. c/ CSP), pripúšťa tiež žalobu o určenie právnej skutočnosti,

ak to vyplýva z osobitného predpisu (§ 137 písm. d/ CSP).
Vo všeobecnosti treba prisvedčiť záveru, že žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu pre porušenie
predkupného práva (§ 40a O.z.) môže obstáť z pohľadu naliehavého právneho záujmu podľa § 80 písm.
c/ O.s.p i vtedy, ak už došlo k porušeniu predkupného práva. Treba zdôrazniť, že rozsudok, ktorým súdrozhodol o neplatnosti právneho úkonu týkajúceho sa nehnuteľnosti je listinou, na základe ktorej správa
katastra vyznačí formou záznamu stav pred týmto právnym úkonom (§ 34 ods. 2 KZ), čo samo osebe
môžezakladaťnaliehavosťprávnehozáujmu(§80písm.c/O.s.p.)žalobyourčenieneplatnostiprávneho

úkonu. Existencia naliehavého právneho záujmu (§ 80 písm. c/ O.s.p.) v konaní o určenie relatívnej
neplatnosti právneho úkonu pre porušenie zákonného predkupného práva spoluvlastníka veci (§ 140
O.z. v spojení s § 40a O.z.) závisí však aj od posúdenia toho, aký právny dôvod vedie oprávneného
k vyvolaniu súdneho sporu. (porovnaj uznesenie NS SR sp. zn. 7 Cdo 46/2013, 7 Cdo 47/2013 zo
14.5.2014)

Súd prvej inštancie prišiel v predmetnom spore k záveru, že nebol preukázaný NPZ žalobcu na
požadovanom určení a ani jeho aktívna vecná legitimácia, žalobu zamietol, keďže nepredstavovala v
daných súvislostiach spôsobilý prostriedok ochrany práva.
Odvolateľ nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie ohľadom jeho aktívnej vecnej legitimácie v spore,
dôvodil, že v čl. 3 kúpnej zmluvy identifikácia cien jednotlivých nehnuteľností, resp. spoluvlastníckych
podielov absentuje, naopak kúpna zmluva obsahuje iba celkovú kúpnu cenu za všetky prevádzané

nehnuteľnosti, argumentom a contrario - keď zmluva neobsahuje ceny jednotlivých nehnuteľností, tieto
nie je možné oddeliť od súboru nehnuteľností, ktoré boli kúpnou zmluvou prevedené, preto právny záver
súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalobca nie je aktívne legitimovaný v časti kúpnej zmluvy, kde nemal
zákonné predkupné právo, nepovažoval za správny.
Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je, že: 1/ strany majú vecnú legitimáciu, 2/ na požadovanom

určení je naliehavý právny záujem.
Vecnú legitimáciu má zásadne ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní
ide. Aktívne legitimovaný k žalobe na určenie môže byť aj subjekt, ktorý nie je účastníkom právneho
vzťahu (práva), ak sa žalovaný právny vzťah (právo) týka priamo jeho právnej sféry. Na to, aby
sa niekto stal stranou konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno- právneho vzťahu, o ktorý v

konaní ide - stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom), alebo aby bola proti nemu
podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný,
závisí od toho, či on aj žalovaný sú skutočne účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého žalobca
vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je
žalobca subjektom práva a žalovaný subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v civilnom

procesnom práve používa pojem vecná legitimácia. Vecnú legitimáciu má ten subjekt, komu svedčí
stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo
nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých
sa v konaní rozhoduje. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe
čoho sa žalobca subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, resp. subjektívne

vnímažalovanéhoakoúčastníkaurčitéhohmotnoprávnehovzťahu,alevždyibato,čižalobcaažalovaný
účastníkmi daného hmotnoprávneho vzťahu objektívne sú, alebo nie sú. Nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie
je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie
idevtedy,akten,okomžalobcatvrdí,žejenositeľomhmotnoprávnejpovinnosti(žalovaný),vskutočnosti

objektívne nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (porov. rozsudok NS SR sp.
zn. 3 Cdo 192/2004).
Ak má byť určená neplatnosť zmluvy (napr. kúpnej zmluvy, predmetom ktorej je nehnuteľnosť), musia
byť účastníci konania všetci, ktorí ju uzavreli (porovnaj rozhodnutia NS SR sp. zn. 3 Cdo 122/2002, 1
Cdo 11/2003).

Podľa požiadavky zákona právny záujem musí byť kvalifikovaný-naliehavý. Rozhodujúci je právny
záujem žalobcu a nie záujem žalovaného. Zákon vyžaduje existenciu NPZ v čase rozhodovania súdu.
Účelom podmienky NPZ je zabrániť vyvolávaniu zbytočných (akademických) sporov bez praktického
významu pre strany sporu.
Nedostatok vecnej legitimácie a NPZ je dôvodom zamietnutia žaloby.

Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (na strane žalobcu) alebo pasívnej (na strane
žalovaného), je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď napr. rozsudok NS SR sp. zn. 2 Cdo
205/2009). Pred preskúmaním uplatňovaného nároku je vždy súd povinný zistiť, či subjekty, ktoré
vystupujú ako strany konania, sú skutočne účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého žalobca
odvodzuje svoje subjektívne práva.

Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu -
žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťoukaždého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že
sa ňou v konaní nezaoberal.

Podľa § 41 O.z. ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Vždy je potrebné skúmať, či je rozhodnutie prejudiciálnej otázky o čiastočnej neplatnosti zmluvy v súlade
nielen s jazykovým vyjadrením danej zmluvy, ale či zodpovedá vôli zmluvných účastníkov, a či nie je

táto vôľa v rozpore s jazykovým prejavom (§ 35 ods. 2 O.z.). K uvedenému záveru sa Vrchný súd v
Prahe prihlásil tiež v rozsudku z 21.6.1994 sp. zn. 7Cdo/39/92. Najvyšší súd v rozsudku z 26.9.1997
sp. zn. 3Cdon/1248/96, uverejnenom na strane 331 v zošite č. 6 z roku 1998 časopisu Právní rozhledy,
vyvodil okrem iného právny záver, že pri posudzovaní otázky či časť právneho úkonu postihnutú
dôvodom neplatnosti možno oddeliť od ostatného obsahu tohto úkonu (§ 41 O.z.), je treba dbať,
aby bola rešpektovaná vôľa účastníkov právneho úkonu s prihliadnutím na účel, ktorého dosiahnutie

osoba konajúca právny úkon, resp. všetci účastníci dvoj/viac/stranného právneho úkonu sledovali. Ak
v kúpnej zmluve, ktorou sa prevádza viac nehnuteľností, účastníci dohodnú cenu tak, že v zmluve nie
je cena jednotlivých nehnuteľností špecifikovaná (a to ani odkazom na znalecký posudok), z povahy
prevádzaných nehnuteľností je zrejmé, že nemôže ísť o rovnaké ceny, potom platí, že ak je zmluva
neplatná ohľadom prevodu jednej z nehnuteľností, je neplatná aj v časti týkajúcej sa zostávajúcich

nehnuteľností.
Z predmetnej kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanou 1/ ako predávajúcou a žalovanou 2/ ako
kupujúcou dňa 23.4.2013 o.i. vyplýva, konkrétne z článku III., že zmluvnými stranami dohodnutá kúpna
cena pozemkov je 20.000 eur podľa znaleckého posudku č. 5/2013, vyhotoveného znalcom v odbore
poľnohospodárstvo Ing. Augustínom Cséfalvayom.

Možno teda uzavrieť, že predmetnou kúpnou zmluvou bolo síce prevádzaných viac nehnuteľností,
účastníci zmluvy si síce dohodli cenu tak, že v zmluve nie je cena jednotlivých nehnuteľností
špecifikovaná, avšak možno ju jednoznačne špecifikovať na základe odkazu na znalecký posudok.
Odvolací súd sa preto stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca sa nemohol s úspechom
domáhať určenia (relatívnej) neplatnosti celej kúpnej zmluvy, ktorou došlo k prevodu spoluvlastníckych

podielov zo žalovanej 1/ na žalovanú 2/, nakoľko sa ním tvrdený dôvod neplatnosti vzťahuje len na
časť kúpnej zmluvy, týkajúcu sa prevodu nehnuteľností, ktorých bol žalobca v čase uzavretia zmluvy
spoluvlastníkom, neplatnou by bola len táto časť, pričom z povahy a obsahu kúpnej zmluvy vyplýva, že
túto časť je možné oddeliť od ostatného obsahu zmluvy, a to vzhľadom na možnosť určiť v tomto prípade
kúpnucenunielenceléhosúborunehnuteľnýchvecí,aleajjednotlivýchparcieltvoriacichpredmetkúpnej

zmluvy na základe jej článku 3, a to na základe znaleckého posudku č. 5/2013 vypracovaného Ing.
Augustínom Csélfalvayom. V každom prípade však žalobca ostatnou časťou kúpnej zmluvy (ktorá sa
netýka jeho predkupného práva k spoluvlastníckym podielom) nebol dotknutý a preto s poukazom na
znenie § 40a O.z. nie je aktívne vecne legitimovaný na domáhanie sa relatívnej neplatnosti i tejto časti
predmetnej kúpnej zmluvy.

Taktiež sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že nebola preukázaná ani aktívna
vecná legitimácia žalobcu na domáhanie sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy vo vzťahu k tým
pozemkom, ktoré v žalobe uviedol (pozemkom, ktorých bol v čase uzavretia zmluvy spoluvlastníkom),
a to z dôvodu, že žalobca ešte pred podaním žaloby prišiel o svoje spoluvlastnícke podiely k týmto
pozemkom z vlastného rozhodnutia v rámci projektu pozemkových úprav, kedy zároveň zanikli všetky

E KN parcely, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, vrátane tých, ktorých podielovým spoluvlastníkom
pôvodne bol aj žalobca. Odvolací súd dodáva, že vzhľadom na to, že žalobca v čase podania
žaloby už nebol spoluvlastníkom predmetu prevodu (ani čiastočne), nemôže uplatňovať ani práva z
porušenia zákonného predkupného práva, pretože tie môže uplatňovať iba osoba, ktorá je podielovým
spoluvlastníkom v čase dovolania sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy (ktorej sa žalobca dovolal v

žalobe, doručenej žalovaným). Sám žalobca (resp. jeho splnomocnenkyňa) uviedol, že v čase podania
žaloby bol vlastníkom pozemkov označených novými parcelnými číslami tak, ako to vyplynulo z projektu
pozemkových úprav. Žalobca a žalovaná 1/ síce pôvodne boli vlastníkmi spoluvlastníckych podielov na
určitých EKN parcelách, žalobca po vykonaní pozemkových úprav sa stal podielovým, resp. výlučným
vlastníkom iných CKN parciel, pôvodné EKN parcely a nové CKN parcely majú nielen nové čísla, ale aj

inú výmeru, kultúru a vlastnícku štruktúru, teda nie je možné ich stotožniť s pôvodnými EKN parcelami, a
to ani v prípade, ak ich umiestnenie podľa katastrálnej mapy je podobné, resp. čiastočne totožné. Zápis
pozemkových úprav do KN nie je možné porovnať so zápisom geometrického plánu do KN tak, ako
to uviedol žalobca vo svojom odvolaní. V prípade pozemkových úprav sa rieši usporiadanie pozemkovv celom katastrálnom území a nie je možná spätná identifikácia novovytvorených parciel. Na základe
uvedeného bola nedôvodnou námietka odvolateľa, týkajúca sa jeho aktívnej legitimácie v spore a tiež
jeho námietka o nevykonaní dokazovania snímkou z katastrálnej mapy (na porovnanie pôvodného stavu

pozemkov so stavom po pozemkových úpravách), keď vykonanie tohto dôkazu by bolo vzhľadom na
vyššie uvedené nehospodárne.
Odvolateľ nesúhlasil ani so záverom súdu prvej inštancie o nedostatku naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení. Bol názoru, že NPZ žalobcu na požadovanom určení je jednoznačne daný
porušením zákonného predkupného práva spoluvlastníka (žalobcu) v čase realizácie napadnutého

právneho úkonu, pozemkovými úpravami nedošlo k zániku vlastníckeho práva k predmetným
spoluvlastníckym podielom, ale iba ku zmene parcelných čísiel k tým istým pozemkom, ktoré mali
vlastníci/spoluvlastníci pred pozemkovými úpravami. V konaní pred súdom prvej inštancie uviedol, že
nemal možnosť, hoci mu toto oprávnenie zo zákona priamo vplýva, nadobudnúť spoluvlastnícke podiely
na nehnuteľnostiach, na ktorých bol spolu so žalovanou 1/ podielovým spoluvlastníkom, hoci mal záujem
o kúpu predmetných spoluvlastníckych podielov. K tejto námietke odvolací súd uvádza, že sa plne

stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca v danom prípade nemá NPZ na požadovanom
určení, a to z dôvodu, že aj keby súd žalobe vyhovel, stav zápisu v katastri nehnuteľnosti by už nemohol
reagovať na vyhovujúci rozsudok, keďže žalobca prišiel o svoje spoluvlastnícke podiely k pozemkom tak
ako ich uvádza v žalobe, a to z vlastného rozhodnutia v rámci projektu pozemkových úprav. Nebolo by
teda možné, aby na základe tohto rozsudku bol v katastri nehnuteľností vyznačený stav pred sporným

právnym úkonom (§ 34 ods. 2 KZ). Uvedené jednoznačne vyplýva z listinných dôkazov - výpisy z listov
vlastníctva č. XXX, č. XXX, č. XXX (k.ú, M. F.), z listov vlastníctva č. XXX, č. XXX, č. XXX, č. XXX, č.
XXX, č. XXX, č. XXXX (k.ú, M. F.), z odpovede Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálny odbor
z 18.8.2016 (č.OU-DS-KO-2016/K1-5454), z rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Dunajskej
Strede o nariadení pozemkových úprav zo 14.5.2009 (zn. D/2009/00349-94), rozhodnutia Obvodného

pozemkového úradu v Dunajskej Strede o schválení projektu pozemkových úprav z 26.8.2013 (zn.
D/2013/00069-446), z výsledkov vyhľadávania parciel na www.katasterportal.sk - parcely č. 293/1,
294/1, 195/2, 196/2, 197/2, 294/3 - všetko k.ú M. F., z prednesov právnych zástupcov žalovaných a
napokon aj z prednesu právneho zástupcu samotného žalobcu, ktorý na pojednávaní uviedol, že v
čase podania žaloby bol žalobca vlastníkom pozemkov, resp. pozemkov označených novými parcelnými

číslami tak, ako to vyplynulo z projektu pozemkových úprav. Dôkazy navrhnuté žalobcom pritom NPZ
nijako nepreukazovali, hoci ho v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno.
Napokon k námietke odvolateľa, že súd prvej inštancie v rámci dokazovania nepreskúmal napadnutú
kúpnu zmluvu v celosti a neprihliadol ani nezisťoval skutočnosť, či žalovaná 1/ postupovala v súlade
so zákonom a predmetnú kúpnu zmluvu zverejnila, nakoľko až zverejnením takáto zmluva nadobúda

účinnosť, keď žalobca má za to, že žalovaná 1/ predmetnú kúpnu zmluvu v zmysle zákona nezverejnila,
avšak nakoľko ide o negatívnu skutočnosť, túto žalobca nemá ako preukázať, odvolací súd uvádza, že
táto námietka nebola dôvodná, nakoľko nedostatok NPZ je dôvodom zamietnutia žaloby bez toho, aby
sa súd zaoberal meritom veci.

7. Tvrdenia uvedené v odvolaní žalobcu neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych
záverov,kuktorýmdospelsúdprvejinštancieavecnúsprávnosťnapadnutéhorozsudku,pretoodvolanie
žalobcu z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené.
Odvolací súd riadiaci sa vyššie uvedenými úvahami a osvojujúci si aj dôvody súdu prvej inštancie preto
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu jeho vecnej správnosti

potvrdil, čo sa týkalo aj vecne správneho a odvolacími dôvodmi nespochybneného rozhodnutia o trovách
prvoinštančného konania.
Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí odpovedať na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú význam pre rozhodnutie o odvolaní (porov.
rozhodnutie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 78/05).

8. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.
O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods.

1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešným žalovaným 1/ a 2/ priznal proti
žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, a to z dôvodu, že strana, ktorá mala
plný úspech vo veci (žalované 1/ a 2/), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti
strane, ktorá vo veci úspech nemala (žalobca), keď nevidel dôvod pre aplikáciu § 257 CSP.

9. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§
426 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1
CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods.2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 ods.2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.(§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)