Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, June 11, 2019

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 17Er/597/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717201925
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Janotová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2019:5717201925.1

Uznesenie

Okresný súd Martin v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom
v Bratislave, Ul. Pribinova č. 25, právne zastúpenej Advocate, s.r.o., IČO: 36 865 141, advokátskou
kanceláriou so sídlom v Bratislave, Ul. Pribinova č.25 proti povinnému: Z. W., K.. XX.XX.XXXX, O. S.
XXX, XXX XX Š. v konaní o vymoženie 290,- eur s príslušenstvom a trov exekúcie takto

r o z h o d o l :

Súd v y l u č u j e súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. z vykonávania exekúcie vedenej

na jeho exekučnom úrade pod sp. zn. EX XXXXX/XX.

Súd z a m i e t a žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie vedenej na jeho exekútorskom úrade pod sp. zn. EX XXXXX/XX.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý dňa 14.02.2017 doručil na Okresný súd Martin žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý bol
podanýoprávnenýmdozápisnicenajehoexekútorskomúradedňa11.12.2016napodkladeexekučného
titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž so
sídlom rozhodcovského súdu Vansovej 2, Bratislava, zriadeného zriaďovateľom Asociácia pre arbitráž
Bratislava, záujmové združenie právnických osôb sp. zn. SRSAspA XXXXX/XX zo dňa 03.03.2016.

2. Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý
súdu oznámil podľa ust. § 30 ods. 3 Exekučného poriadku, že pred začiatkom výkonu exekučnej
činnosti bol radovým zamestnancom spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.. Zároveň súdny exekútor
uviedol rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, a to nález sp. zn. III. ÚS 322/2010 zo
dňa 13.04.2011, v ktorom ústavný súd všeobecne konštatoval vylúčenie súdneho exekútora z výkonu
exekučnej činnosti pre pomer k oprávnenému, ktorý bol jeho bývalým zamestnávateľom. Upozornil pri

tom na skutočnosť, že nález bol vydaný v prípade individuálnej sťažnosti fyzickej osoby v konaní o
konkrétnej kontrole ústavnosti, čo malo vplyv na postavenie účastníkov exekučného konania vedeného
pred Okresným súdom v Žiari nad Hronom pod sp. zn. 5Er/934/2008. Súdny exekútor zároveň
uviedol, že spomínaný nález ústavného súdu a na neho nadväzujúce postupy a rozhodnutia ústavne
neakceptovateľnýmspôsobomzasahujúdojehozákladnýchpráv.Ďalejsúdnyexekútoruviedol,ženález
Ústavného súdu SR zo dňa 13.04.2011 sp. zn. III.ÚS 322/2010 je individuálnym normatívnym právnym

aktom, ktorého pôsobnosť je limitovaná, pričom jej hranice sú určené konaním, ktoré je vedené na
Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 5Er/934/2008 a akékoľvek závery ústavného súdu poňaté
do obsahu vyššie označeného rozhodnutia nemajú všeobecnú platnosť a zaväzujú len účastníkov
konania, v okolnostiach prípadu najmä porušovateľa. Okrem iného súdny exekútor tiež uviedol, že
proti označenému rozhodnutiu, keďže ústavne a medzinárodnoprávne neakceptovateľným spôsobom
zasiahlo do jeho základných práv, bol súdny exekútor nútený podať v zmysle čl. 34 Európskeho

dohovoru o ľudských právach a článkov 45 a 47 Rokovacieho poriadku Európskemu súdu pre ľudské
práva individuálnu sťažnosť. Súdny exekútor tiež uviedol, že postupy a rozhodnutia všeobecnýchsúdov sledujúce názor, ktorého argumentačný základ nie je právne udržateľný, budú základom pre
posudzovanie hmotnej náhrady pri vyvodzovaní zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci.

3. K návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený priložil Spolu so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie súdny exekútor postúpil súdu aj navrhovateľom predložené listiny,
a to Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.XXXXXXXXX uzatvorenú medzi oprávneným ako veriteľom a
povinným ako dlžníkom dňa 14.06.2013 (ďalej len Zmluva o úvere), Všeobecné obchodné podmienky

poskytnutia spotrebiteľského úveru a Rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú v rovnaký deň medzi oboma
týmito účastníkmi, ktorá sa týka sporov zo Zmluvy o úvere (ďalej len Rozhodcovská zmluva).

4. Podľa ust. § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení Ak tento zákon v § 243i až
243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú

len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

5. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie súd postupuje v tejto exekučnej veci podľa
ustanovení Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 s prihliadnutím na výnimky uvedené
v § 243i až 243k (ďalej len EP).

6. Podľa ustanovenia § 3 EP exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri výkone
svojej činnosti je viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými
zmluvami podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, zákonmi, inými všeobecne záväznými
právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydanom v exekučnom konaní.

7. Podľa ustanovenia § 30 ods. 1 EP exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so zreteľom
na jeho pomer k veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom exekučného konania alebo k ich
zástupcom, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.

8. Podľa ustanovenia § 30 ods. 3 EP len čo sa exekútor dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený,
oznámi to bezodkladne súdu. Do rozhodnutia podľa odseku 7 môže exekútor v konaní robiť len také
úkony, ktoré nepripúšťajú odklad..

9. Podľa ustanovenia § 30 ods. 7 EP exekútor predloží vec na rozhodnutie súdu o námietke bez

zbytočného odkladu. O tom, či je exekútor vylúčený, rozhodne súd do desiatich dní od predloženia veci.

10. Podľa ust. § 44 ods. 2 EP súd Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15

dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide
o exekučný titul podľa§ 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak
sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa

uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť
použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné
odvolanie.

11. Nestrannosť a nezávislosť súdneho exekútora pri výkone exekučnej činnosti sú zákonnými
predpokladmi výkonu exekúcie. Ak určité okolnosti vzbudzujú objektívnu pochybnosť o nestrannosti,
resp. nezaujatosti súdneho exekútora, nemôže súdny exekútor exekúciu vykonávať a vzhľadom na
citované ustanovenie § 30 ods. 1 EP je z vykonávania exekúcie vylúčený. Pre vylúčenie súdneho
exekútora z vykonávania exekúcie postačuje možnosť pochybnosti o jeho nezaujatosti, nemusí aj reálne

dôjsť k takému konaniu súdneho exekútora, z ktorého by jeho zaujatosť bola zrejmá. Súdny exekútor
JUDr. Rudolf Krutý súdu oznámil, že pred začatím exekučnej činnosti bol zamestnancom oprávneného.12. Nakoľko sa súdnym exekútorom uvádzané skutočnosti týkajúce sa konania vedeného na Okresnom
súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 5Er/934/2008 ako aj následného konania na Ústavnom súde SR
týkajú len účastníkov toho konania, teda konania vedeného na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod

sp. zn. 5Er/934/2008 a súdneho exekútora, súd pri posudzovaní otázky vylúčenia súdneho exekútora v
exekučnej veci vedenej na tunajšom súde nemohol prihliadať na uvedené konanie na Okresnom súde
Žiar nad Hronom a na Ústavnom súde SR ani na právne závery z neho. Rovnako súd pri posudzovaní
otázky vylúčenia súdneho exekútora z vykonávania exekúcie nemôže byť ovplyvňovaný ani vyjadrením
uvedeným súdnym exekútorom, a to že postupy a rozhodnutia všeobecných súdov sledujúce názor,

ktorého argumentačný základ nie je právne udržateľný, budú základom pre posudzovanie hmotnej
náhrady pri vyvodzovaní zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, z ktorého v
kontexte celého vyjadrenia súdneho exekútora pre súd vyznieva upozornenie na následné uplatnenie si
náhrady škody voči súdu v prípade vylúčenia súdneho exekútora z vedenia exekúcie z dôvodu, že súdny
exekútor je bývalým zamestnancom oprávneného. V zmysle čl. 141 ods. 1 a čl. 144 ods. 1 Ústavy SR
súd rozhoduje (aj) otázku vylúčenia súdneho exekútora z vedenia exekúcie nestranne a nezávisle. Je

pri tom viazaný Ústavou SR, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy
SR a zákonom. Záver, teda rozhodnutie, si po preskúmaní skutkových okolností prípadu a právnych
predpisov robí súd sám.

13. Inštitút vylúčenia súdneho exekútora je jedným z prostriedkov zabezpečenia ústavnej požiadavky

nestrannosti orgánov súdnej ochrany a je ho možné aplikovať len za splnenia zákonom stanovených
predpokladov. Exekútor môže byť vylúčený z exekučného konania na základe námietky zaujatosti
uplatnenej účastníkom exekučného konania (§ 30 ods. 5 EP) alebo na základe oznámenia exekútora o
skutočnostiach, pre ktoré by mohol byť vylúčený (§ 30 ods. 3 EP).

14. Nestranný je len taký súdny exekútor, ktorý podľa svojho svedomia a vedomia je nezávislý od
prejednávanej veci a od strán sporu v tom zmysle, že je voči ním neutrálny, že voči ním nemá predsudky,
sympatie ani antipatie, že strany sporu sú v jeho očiach úplne rovné, že ani jedna z nich nemá v
jeho očiach a priori žiadnu výhodu ani nevýhodu, prednosť ani nedostatok, že k právnemu vzťahu,
ktorý rieši, nezískal vzťah ešte predtým, ako mu bola vec zverená na rozhodnutie, a že preto bude

môcť posudzovať vec absolútne nezávisle a slobodne. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa
subjektívneho stanoviska exekútora, ale podľa objektívnych symptómov. Exekútor môže subjektívne
rozhodovať absolútne nestranne, ale napriek tomu jeho nestrannosť môže byť subjektívne vystavená
oprávneným pochybnostiam so zreteľom na jeho status alebo funkcie, ktoré vo veci vykonával. Uplatňuje
sa tu teória zdania, podľa ktorej nestačí, že exekútor je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký

objektívne javiť v očiach strán, a to nielen účastníkov, ale aj verejnosti.

15. Zamestnanecký vzťah (hoci aj bývalý) medzi účastníkom konania (zákon nevyžaduje, aby to bol
len povinný) a súdnym exekútorom, ktorý má exekúciu vykonať, sám osebe vyvoláva pochybnosť o
nezaujatosti súdneho exekútora pri vykonávaní exekúcie. Súd zvážil všetky okolnosti prípadu a dospel

k názoru, že o nezaujatosti súdneho exekútora pri vykonávaní exekúcie vedenej na jeho exekútorskom
úrade pod spisovou značkou EX XXXXX/XX možno mať objektívnu pochybnosť vzhľadom na jeho
pomer k účastníkovi exekučného konania, a to oprávnenému, nakoľko súdny exekútor bol pred začatím
vykonávania exekučnej činnosti zamestnancom oprávneného.

16. Z vyššie uvedeného dôvodu súd vylúčil podľa ust. § 30 ods. 7 EP z ďalšieho vedenia exekúcie
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého pre jeho pomer k oprávnenému.

17. Podľa § 41 ods.2 písm. d) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi

schválených.

18. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom pri podpise
Rozhodcovskej zmluvy (ďalej len ZSU) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné

poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.19. Podľa § 2 písm. a) a b) ZSU a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho
podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len Občiansky
zákonník) (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
aleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.(3)Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa ust. § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané.

22. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

23. Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

24. Podľa § 54 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

25. Podľa Smernice Rady Európskej únie č.93/13//EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách a to v článku 3, ods. 1: Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach strán vznikajúcich na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

26. Súd vyhodnotil, že Zmluva o úvere bola uzatvorená medzi oprávneným ako dodávateľom podľa ust.
§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a zároveň veriteľom podľa ust. § 2 písm. b) ZSU a povinným ako
spotrebiteľom podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka a zároveň dlžníkom podľa ust. § 2 písm.

a) ZSU, a to v zmysle citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a citovaných ustanovení ZSU ako
zmluva o spotrebiteľskom úvere. Jedná sa teda o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa aplikujú prednostne
ustanovenia spotrebiteľského práva na ochranu spotrebiteľa, ktoré sú špeciálnymi ustanoveniami vo
vzťahu k jednotlivým hmotnoprávnym predpisom, podľa zásady „lex specialis derogat legi generali“.
Vzhľadom na obsah Rozhodcovskej zmluvy (týka sa sporov, ktoré vzniknú zo Zmluvy o úvere) vzťahuje

sa režim spotrebiteľského práva aj na túto Rozhodcovskú zmluvu. Vzhľadom na doposiaľ uvedené
posúdil súd vzťah medzi oprávneným a povinným, na základe ktorého bol vydaný exekučný titul, na
podklade ktorého sa vedie táto exekúcia, ako spotrebiteľskú vec.

27. Keďže Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená ešte pred nadobudnutím účinnosti zákona č.

335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní účinného od 01.01.2015, súd posudzoval jej
platnosť podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účinného do 31.12.2014.28. Súd dospel k záveru, že Rozhodcovská zmluva nebola uzavretá individuálne. Ak by bola
Rozhodcovská zmluva dojednaná individuálne, nespadala by pod súdnu kontrolu zmluvných podmienok
v spotrebiteľských zmluvách. Individuálnosť vyjednania však neznamená len fyzické oddelenie časti

dojednaní od iných, ale spočíva v prvom rade v preukázanej možnosti spotrebiteľa ovplyvniť znenie
formulárovej zmluvy, ktorú mu predkladá dodávateľ. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16. januára 2013, rozhodcovská zmluva uzavretá so
spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom
slobodnej vôle oboch zmluvných strán, pričom slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby

medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Občiansky
zákonník v ustanovení § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také,
s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich
obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho
zákonníka). Opak v tomto prípade dodávateľ súdu nepreukázal.

29. Predpokladom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné
podmienky v rozhodcovskej zmluve boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je aj
tento prípad. Rozhodcovská zmluva bola dodávateľom pripravená vopred na predtlačenom formulári,
ktorý sa zjavne používa vo vopred neurčenom počte prípadov a do ktorého sa len dopisujú premenné

údaje (číslo Rozhodcovskej zmluvy, kto koná za dodávateľa, úplné označenie spotrebiteľa, dátum a
miesto uzatvorenia zmluvy a podpisy zmluvných strán). Preto súd Rozhodcovskú zmluvu vyhodnotil ako
zmluvu formulárovú nachádzajúcu sa na vopred pripravenej samostatnej listine a podpísanú oboma
zmluvnými stranami. Z týchto skutočností jednoznačne nevyplýva, že ide o samostatnú zmluvu.

30. Je nesporné, že predmetnú zmluvu podpísal povinný spolu so Zmluvou o úvere a zmenkou ako
viacero spolu súvisiacich dokumentov, pričom uvedenie Rozhodcovskej zmluvy na samostatný papier
sa súdu javí ako účelné, ale nie za účelom individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky, ale za
účelom obchádzania zákonnej úpravy ochrany spotrebiteľa. Napriek tomu, že rozhodcovská doložka
je uvedená na samostatnom tlačive ako Rozhodcovská zmluva, ide len o zmluvné dojednanie tvoriace

súčasť úverovej zmluvy, ktorá má formulárový charakter a ktorej obsah spotrebiteľ nemohol ovplyvniť,
preto ju v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno považovať za individuálne dojednanú.
Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že Rozhodcovská zmluva bola medzi účastníkmi dojednaná
individuálne, spočívalo na strane dodávateľa, teda oprávneného, pričom oprávnený súdu nepredložil
žiadne relevantné dôkazy na preukázanie opaku, súd preto dospel k záveru, že Rozhodcovská zmluva

nebola dojednaná individuálne.

31. Zmluvná podmienka, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby rozhodcovský
rozsudok, ktorý bol vydaný na návrh dodávateľa na jej základe, mohol byť spôsobilým exekučným

titulom a tým aj podkladom pre vykonávanie exekúcie. Súd nepopiera, že rozhodovanie sporov
v rozhodcovskom konaní je alternatívnou možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ
nútený podrobiť sa v zmysle rozhodcovskej doložky rozhodnutiu rozhodcovského súdu, ktorý je
určený veriteľom vopred vo formulári predtlačenej zmluvy, nemožno hovoriť o individuálne dojednanej
podmienke spotrebiteľskej zmluvy.

32. Ústavný súd SR v rozhodnutí IV.ÚS 55/2011 z 24.02.2011 zaujal stanovisko, že pokiaľ súd vyslovil
názor, že rozhodcovská doložka, ktorá znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu
štátnym súdom, ak dodávateľ pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde, je neprijateľná
a prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom,

resp. že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ust. § 52 a nasl. OZ za
použitia ich výkladu v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS, tieto závery súdov nemožno považovať
za svojvoľný výklad a aplikáciu príslušného ustanovenia ESP.

33. Predmetná rozhodcovská doložka je síce tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, teda dáva na

výber žalujúcej strane medzi všeobecným a rozhodcovským súdom, podaním žaloby na rozhodcovský
súd sa však stáva výhradnou, nakoľko žalovaný nemá podľa znenia rozhodcovskej doložky možnosť
zmeniť výber súdu z rozhodcovského súdu na všeobecný. Ak je žalovaným spotrebiteľ (dlžník), je
možnosť jeho voľby súdu len zdanlivá a reálne mu tento výber rozhodcovská doložka neumožňuje.Z podstaty úverovej zmluvy a právneho vzťahu ňou založeného totiž vyplýva, že subjektom, na
podnet ktorého začne konanie o zaplatenie dlžnej sumy, bude najčastejšie a najskôr dodávateľ a
teda na ňom bude aj voľba medzi všeobecným alebo rozhodcovským súdom. Súčasťou konštantnej

a relevantnej rozhodovacej praxe súdov je i záver, podľa ktorého možnosť iniciovania sporu zo
spotrebiteľskej zmluvy aj spotrebiteľom treba považovať za skôr teoretickú (keďže tu spektrum
potenciálnych požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou stranou zmluvného vzťahu je zjavne veľmi
obmedzené, pričom do takéhoto spektra samozrejme nemôže patriť žaloba o zrušenie rozhodcovského
rozsudku predpokladajúca prvotnú voľbu prejednania a takto i rozhodnutia sporu rozhodcom). Preto súd

dospel k záveru, že rozhodcovská doložka nebola, napriek jej formulácii, skutočne alternatívnou.

34. Značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
spôsobuje už to, ak spotrebiteľovi jeho zmluvný partner prakticky nanúti podrobenie sa právomoci
rozhodcu v dôsledku výberu (medzi viacerými do úvahy prichádzajúcimi spôsobmi riešenia sporu)
vykonaného takouto silnejšou stranou spotrebiteľského vzťahu. Túto nerovnováhu nie je spôsobilé

eliminovať ustanovenie, ktoré poskytuje spotrebiteľovi možnosť výberu súdu, avšak len pre prípad
záujmu jeho samotného viesť spor (teda len v tom prípade, ak sa spotrebiteľ rozhodne sám stať
žalobcom a niečo od svojho zmluvného partnera požadovať). Pravdepodobnosť, že samotný spotrebiteľ
raz bude ako žalobca vyberať súd, je, ako už bolo skôr spomínané, v prípade úverového vzťahu veľmi
nízka, keďže jemu majú byť poskytnuté finančné prostriedky zo strany dodávateľa (veriteľa) jednorazovo

hneď na začiatku zmluvného vzťahu, pričom dodávateľ má záujem mu tieto prostriedky poskytnúť,
jednak preto, že mu majú byť vrátené v určitej dobe, na viac zhodnotené o príslušný úrok a iné platby,
jednak s prihliadnutím na jeho predmet podnikania (poskytovanie úverov z vlastných zdrojov).

35. Oprávnený (dodávateľ) podaním návrhu v rozhodcovskom konaní v tomto prípade teda uskutočnil

výber súdu predpokladaný v Rozhodcovskej zmluve. Dôsledkom takto uzavretej Rozhodcovskej zmluvy
bolo, že povinný (spotrebiteľ) stratil právo brániť sa voči nárokom dodávateľa na riadnom súde v mieste
svojho bydliska, pretože po tomto výbere už povinný nemal faktickú možnosť podať návrh na začatie
konania, resp. brániť sa pred všeobecným súdom, čím došlo k porušeniu Ústavou SR garantovaného
práva každého na spravodlivý proces pred nezávislým a nestranným súdom.

36. Keďže vzhľadom na doposiaľ uvedené dospel súd k záveru, že rozhodcovská doložka (vyjadrená
v Rozhodcovskej zmluve) spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, súd ju posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nakoľko je rozhodcovská doložka neprijateľnou zmluvnou

podmienkou, je zároveň v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatnou. S poukazom
na neplatnosť rozhodcovskej doložky nemal rozhodcovský súd vôbec právomoc rozhodovať danú vec,
preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, ale za nulitný
právny akt, ktorý nemôže byť podkladom pre vedenie exekúcie.

37. Pri otázke oprávnenia exekučného súdu posudzovať právomoc rozhodcovského súdu na vydanie
exekučného titulu sa exekučný súd stotožnil s konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, v
zmysle ktorej pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy,

nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať
daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. (rozhodnutie
NajvyššiehosúduR46/2012,sp.zn.3Cdo/146/2011zodňa13.10.2011,rovnakouznesenieNajvyššieho
súdu SR z 18. januára 2012, sp. zn. 6 Cdo 143/2011).

38. Vzhľadom na doposiaľ uvedené súd zastáva názor, že dojednaná rozhodcovská doložka uvedená v
Rozhodcovskej zmluve predstavuje neprijateľnú a neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods.
4 písm. r) Občianskeho zákonníka.
39. Súc vedený všetkými doposiaľ vymedzenými úvahami súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia zamietol podľa ust. § 44 ods. 2 EP z dvoch dôvodov. Prvým dôvodom je skutočnosť, že
oprávnený napriek tomu, že má vedomosť o tom, že súdny exekútor, ktorého navrhuje na vykonanie
exekúcie v tejto exekučnej veci, je bývalý zamestnanec oprávneného a že z tohto dôvodu bol v
iných exekúciách vykonávaných v prospech oprávneného opakovane súdom vylučovaný, navrhol, abyexekúciu v tejto exekučnej veci vykonal tento exekútor, teda exekútor, ktorý je z vykonávania exekúcie
pre svoj pomer k oprávnenému vylúčený. Súd zastáva názor, že takýto návrh je za daných okolností v
rozpore s ustanovením § 30 EP. Druhým dôvodom je, že dojednaná rozhodcovská doložka uvedená v

Rozhodcovskej zmluve predstavuje neprijateľnú a neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods.
4 písm. r) Občianskeho zákonníka.

40.Nakoľkosúdzvyššieuvedenýchdôvodovzamietolžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia,
nevyzýval už súdneho exekútora na opravu žiadosti súdneho exekútora za účelom zosúladenia

označenia exekučného titulu v časti označenia rozhodcovského súdu, ktorý exekučný titul vydal,
s predloženým exekučným titulom označeným v návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie (v
žiadosti súdneho exekútora je uvedený Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská, a.s., IČO: 35 922 761, so sídlom v Bratislave, Ul. Karloveské rameno č.8 a predložený
bol rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž
so sídlom rozhodcovského súdu Vansovej 2, Bratislava, zriadeným zriaďovateľom Asociácia pre arbitráž

Bratislava, záujmové združenie právnických osôb).

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 30 ods. 10 EP)

Proti výroku II. tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia

prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline v dvoch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Všeobecnými náležitosťami podania sú spisová značka

konania, v ktorom sa odvolanie podáva; ktorému súdu je odvolanie určené; kto odvolanie podáva; ktorej
veci sa odvolanie týka; čo sa odvolaním sleduje a podpis osoby, ktorá odvolanie podáva.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.