Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 19, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/309/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117211471
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7117211471.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a

sudcov JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobcu K. M., nar. X.X.XXXX, K., Z.
5, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Košice, Kuzmányho 29, IČO: 47 234 466,
proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zast.
Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o
určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a o zaplatenie sumy 927,25 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku 19Csp/89/2017-169 z 18.4.2018 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

Žalobcovi priznáva náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom I. určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy k Zmluve o
revolvingovom úvere č. 8500081385 uzatvorenej medzi stranami sporu 24.9.2014 je neplatná, že II.
žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 927,25 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne od 19.4.2017 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a III. žalobcovi vo vzťahu
k žalovanému priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.
2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal a ako ju skutkovo a
právne odôvodnil. Osobitne poukázal na to, že žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu o zrážky zo

mzdy, pričom svoju žiadosť odôvodnil existenciou údajného dlhu žalobcu voči žalovanému z predmetnej
zmluvy o úvere, súčasne zamestnávateľovi predložil dohodu o zrážkach zo mzdy. V tejto súvislosti
21.3.2017 žalobca tunajšiemu súdu doručil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa
domáhal uloženia žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy vyplývajúceho z
dohody o zrážkach zo mzdy, pričom súd tomuto návrhu vyhovel (sp. zn. 15C/11/2017) a súčasne uložil
žalobcovi povinnosť, aby v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia podal proti žalovanému
žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať určenia neplatnosti predmetnej dohody o zrážkach

zo mzdy, na základe čoho žalobca podal predmetnú žalobu. Ďalej súd uviedol, aké listinné doklady k
žalobe pripojil žalobca, ako sa k žalobe vyjadril žalovaný vo vzťahu k prvej časti petitu žaloby namietal
neprípustnosť domáhať sa určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy ako právneho úkonu s
poukazom na § 137 písm. c) a písm. d) CSP a vo vzťahu k druhej časti petitu žaloby namietal miestnu
nepríslušnosť súdu s odôvodnením, že vzťah bezdôvodného obohatenia medzi účastníkmi je osobitným
nie spotrebiteľským vzťahom, pričom poukázal na uznesenie KS v Žiline sp. zn. 9Co/516/2015. Citujúc
znenie § 1 ods.1,2,8, § 9 ods.1, § 11 ods.1 písm. a) zák. č.129/2010 Z.z., v znení účinnom v čase

uzavretia zmlúv o úvere, § 34, § 43a ods.1, § 44 ods.2 Občianskeho zákonníka, § 497 Obchodného
zákonníka, § 451 ods.1,2, § 563 Občianskeho zákonníka, § 137 CSP, § 336 ods.1,2,3,4 CSP, § 335
ods.1,2,3 CSP, § 551 ods.1 Občianskeho zákonníka, § 5a ods.1 písm. a) zák. č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa, § 39 Občianskeho zákonníka a poukázal na to, že predmetom sporu je nárokžalobcu 1/ na určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy k Zmluve o revolvingovom úvere č.
8500081385 z 24.9.2014 a 2/ o zaplatenie sumy 927,25 eur s prísl., ktoré nároky žalobca založil na
nespornom skutkovom tvrdení, podľa ktorého strany sporu uzatvorili v písomnej podobe 24.9.2014 a

19.12.2014 zmluvy o úvere č. 8500081385 a č. 8500096580 s náležitosťami v nich bližšie stanovenými,
na základe čoho žalovaný vyplatil žalobcovi reálne čiastku 2 592 eur (1 242 + 1 350), titulom
schváleného úveru 1380 eur a 1500 eur, z ktorých žalobca vrátil doposiaľ sumu 3 519,25 eur, a to
realizovanými zrážkami zo mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy z 24.9.2014 a z 19.12.2014.
Sporným tiež nie je okolnosť, že v danom prípade žalobca vystupoval ako spotrebiteľ a žalovaný

vystupoval ako dodávateľ, pričom žalobca 1/ 22.9.2014 podal a podpísal písomný návrh na uzatvorenie
zmluvy na listine označenej ako Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom
úvere č. 8500081385 s náležitosťami uvedenými pod bodom 5. listiny a žalovaný predmetnú listinu
podpísal 24.9.2014 s náležitosťami uvedenými pod bodom 6. listiny a 2/ 15.12.2014 podal a podpísal
písomný návrh na uzatvorenie zmluvy na listine označenej ako Žiadosť o poskytnutie revolvingového
úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500096580 s náležitosťami uvedenými pod bodom 5. listiny

a žalovaný predmetnú listinu podpísal 19.12.2014 s náležitosťami uvedenými pod bodom 6. listiny.
Medzi stranami sporu bol založený spotrebiteľský vzťah na základe zmlúv o spotrebiteľskom úvere,
ktorá je upravená osobitným zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a tiež Občianskym zákonníkom,
príp. Obchodným zákonníkom ako všeobecnými právnymi normami. V danom prípade zák. č. 129/2010

Z.z. ako osobitný zákon vo vzťahu k OZ stanovuje vo svojom § 9 ods.1, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí mať písomnú formu s tým, že nedodržanie písomnej formy zmluvy má za následok jej
bezúročnosť a bezpoplatkovosť [§ 11 ods.1 písm. a) tohto osobitného zákona]. Základná právna úprava
tzv. technologického procesu vzniku zmluvy ako právneho úkonu je upravená v § 43a OZ a nasl. a
rieši vznik zmluvy na základe návrhu na uzavretie zmluvy a jeho prijatia s tým, že prijatie návrhu,

ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje
sa za nový návrh (§ 44 ods.2 OZ). Z uvedeného vyplýva, že k uzavretiu zmluvy nedôjde, ak prijatie
návrhu obsahuje výhrady, zmeny alebo doplnky, teda ide o odpoveď, z ktorej vyplýva zmena obsahu
navrhovanej zmluvy, nie vymedzenie obsahu zmluvy inými slovami. Porovnaním písomného návrhu na
uzavretie predmetných zmlúv a písomného prijatia ich návrhov možno dospieť k záveru, že žalovaný ako

veriteľ a súčasne ako druhá zmluvná strana, ktorej bol návrh na uzavretie zmlúv o spotrebiteľskom úvere
určený, prijal návrh s odlišným obsahom, pretože akceptácia návrhu (údaje v bode 6. Žiadosti) uvádza vo
vzťahu k úveru podľa zmluvy zo septembra 2014 výšku RPMN za úver (v %): 25,80 v porovnaní s údajom
Predpokladaná RPMN za úver (v %): 26,18 uvedeným v predmetnom návrhu na uzavretie zmluvy v
bode 5. Žiadosti tejto zmluvy a akceptácia návrhu (údaje v bode 6. Žiadosti) uvádza vo vzťahu k úveru

podľa zmluvy z decembra 2014 výšku RPMN za úver (v %): 25,52 v porovnaní s údajom Predpokladaná
RPMN za úver (v %): 26,17 uvedeným v predmetnom návrhu na uzavretie zmluvy v bode 5. Žiadosti
tejto zmluvy. Na základe uvedeného právne uzavrel, že žalovaný odmietol podaný návrh z 22.9.2014 a
návrh z 15.12.2014 na uzatvorenie zmlúv a ich prijatie so zmenami je novým návrhom, ktorý žalobca
následne písomne neprijal, preto nedošlo k dojednaniu zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi stranami

sporu ako zmluvnými stranami písomne. A teda, hoci nepochybne reálne došlo k poskytnutiu úveru,
tento vzhľadom na nedodržanie jeho písomnej formy v oboch prípadoch je potrebné považovať za
bezúročný a bezpoplatkový. Pokiaľ žalobca splácal úver splátkami, v ktorých boli nepochybne úroky
a poplatky zahrnuté, na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie ako plnenie prijaté bez
právneho dôvodu. V danom prípade pokiaľ žalobca prijal od žalovaného titulom poskytnutých úverov

finančné prostriedky v celkovej sume 2 592 eur (1 350 + 1 242), z ktorej žalovanému vrátil 3 519,25
eur, v konečnom dôsledku sa žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu práve o žalovanú sumu
927,25 eur. Pretože žalovaný do dnešného dňa nevydal žalobcovi bezdôvodné obohatenie v uplatnenej
výške 927,25 eur, súd ho predmetným rozsudkom zaviazal na zaplatenie sumy 927,25 eur spolu s
uplatneným úrokom z omeškania v jeho zákonnej výške 5 % ročne od 19.4.2017 do zaplatenia, čím

vyhovel žalobe v tejto časti (II. petit rozsudku). Iba pre upresnenie uviedol, že žalovaný sa dostal
do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia od požadovaného dátumu 19.4.2017, pretože
napriek výzve zástupcu žalobcu nezaplatil dlh v poskytnutej lehote do 18.4.2017 (§ 563 OZ). Žalobca
sa predmetnou žalobou domáhal tiež určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy k Zmluve o
revolvingovom úvere č. 8500081385 uzatvorenej medzi stranami sporu 24.9.2014, pre ktorý druh žaloby

sa súd v prvom rade zaoberal otázkou naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, a to
v súlade s § 137 písm. c) CSP časti vety do bodkočiarky, keďže v danom prípade naliehavý právny
záujem na požadovanom určení nevyplýva z osobitného predpisu. Podľa súdnej praxe naliehavý právny
záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, je daný najmä tam, kde by bez tohtourčenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo
neistým. Žaloba domáhajúca sa určenia podľa § 137 písm. c) CSP nemôže byť spravidla opodstatnená
tam, kde možno žalovať o splnenie povinnosti podľa písm. b) tohto ustanovenia (to neplatí v prípade

predpokladanom v § 137 písm. c) za bodkočiarkou, čo ale nie je prejednávaný prípad). Aj v prípade, keď
možno žalovať o splnenie povinnosti, môže byť naliehavý právny záujem na určení daný vtedy, ak sa tým
vytvorí pevný právny základ pre právne vzťahy medzi stranami sporu a predíde sa tak prípadným ďalším
žalobám o plnenie alebo ak žaloba o splnenie povinnosti nerieši alebo nemôže riešiť celý obsah alebo
dosah sporného právneho vzťahu alebo práva. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu v

prejednávanej veci súd nemohol neprihliadnuť na tú nespornú skutkovú okolnosť, podľa ktorej Okresný
súd Košice I uznesením z 21.3.2017, sp. zn. 15C/11/2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť 24.10.2017,
vo svojom rozhodnutí o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k identickým stranám
sporu uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy žalobcu vykonávaných za účelom
uspokojenia pohľadávky zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500081385 uzatvorenej medzi žalobcom
a žalovaným 24.9.2014 za súčasného uloženia povinnosti žalobcovi do 30 dní od právoplatnosti

tohto uznesenia podať žalobu o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy k predmetnej zmluve. V
zmysle § 335 a 336 OSP pritom vyplýva, že nepodaním takejto žaloby v lehote alebo zamietnutím
takejto žaloby, príp. jej odmietnutím, tiež zastavením konania nastupuje ex offo postup súdu pristúpiť
k zrušeniu nariadeného neodkladného opatrenia, čo by v praxi znamenalo, že žalovanému by nič
nebránilo pokračovať v realizácii výkonu zrážok zo mzdy na základe predmetnej Dohody, pričom za

súdom konštatovanej bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného úveru z 24.9.2014 by nepochybne
dochádzalo na strane žalovaného k ďalšiemu prijímaniu plnenia bez právneho dôvodu v podobe
bezdôvodného obohatenia, takže žalobcovi by nezostávalo nič iné, než sa domáhať jeho vydania
podaním ďalšej žaloby. Žalobca nemá iný právny prostriedok ochrany, ktorým by predišiel podaniu
ďalšej žaloby o plnenie, preto zhodnotením doteraz uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca má

na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Pokiaľ v prejednávanej veci posúdil poskytnutý
spotrebiteľský úver z 24.9.2014 za bezúročný a bezpoplatkový, pričom Dohoda o zrážkach zo mzdy
sa opiera o nastavenie výšky mesačných splátok a ich počet z predmetnej spotrebiteľskej zmluvy, teda
v zrážkach zo mzdy nepochybne sú zahrnuté tiež úroky a poplatky, na ktoré žalovaný nemá právny
nárok, je potrebné celú Dohodu považovať za neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože

hoci jej dojednanie nie je v rozpore s § 5a zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. v znení
neskoršíchzmienapredpisovspojenís§551Občianskehozákonníka,svojimobsahom(t.j.nastavenými
splátkami - ich počtom a výškou) obchádza zákon, pretože hoci Dohoda ako právny úkon nie je v rozpore
s § 551 OZ a ani s § 5a zák. č. súlade 250/2007 Z.z., svojimi účinkami a najmä svojim účelom jeho
zmysel obchádzajú, pretože Dohoda o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací prostriedok vo vzťahu

ku spotrebiteľskej zmluve, síce platnej, ale súčasne bezúročnej a bezpoplatkovej, umožňuje postihnúť
dojednanými zrážkami zo mzdy žalobcu ako dlžníka voči žalovanému časť peňažných prostriedkov,
ktorá predstavuje na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie. Takýto právny úkon je potrebné
považovať za protiprávny úkon, ktorý má za následok jeho absolútnu neplatnosť, na základe čoho
súd žalobu v časti jej prvého petitu posúdil ako dôvodnú a vyhovel jej (I. petit rozsudku). K vznesenej

námietke miestnej nepríslušnosti danej zo strany žalovaného súd v súlade s § 42 CSP uvádza, že v
danom prípade predmetom sporu je tiež vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaného získaného na
základe plnenia zo zmluvy o úvere, ktorú súčasne je potrebné posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu,
pre ktorý prípad predmetný spor je potrebné posudzovať ako spotrebiteľský spor, kedy podľa § 19
písm. d) CSP je popri všeobecnom súde žalovaného na konanie miestne príslušný aj súd, v obvode

ktorého má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský spor, alebo
o konanie o sporoch týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania. Na posúdenie charakteru
predmetného nároku ako nároku zo spotrebiteľského sporu súd podporne poukazuje na uznesenie
Ústavného súdu SR z 10.5.2012 sp. zn. IV.ÚS 238/2012. Žalobca námietku miestnej nepríslušnosti síce
uplatnil včas, súd ju však z vyššie uvedených dôvodov nepovažuje za dôvodnú, teda na ňu neprihliadol

a spor prejednal a rozhodol ako miestne príslušný súd. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o § 255
ods.1 CSP v spojení s § 262 ods.1 CSP s tým, že nakoľko žalobca mal v konaní plný úspech, súd mu
priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania v jej peňažnom vyjadrení
bude rozhodnuté po právoplatnosti predmetného rozhodnutia samostatným uznesením (§ 262 ods. 2
CSP).

3.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný (č. l. 188 - 189) a to proti výroku o plnení a
výroku o trovách konania odvolanie a jeho podanie odôvodnil nasledovne: I. Súd v napádanom rozsudku
vychádzal zo záveru, že medzi sporovými stranami nebola uzavretá zmluva o revolvingovom úvere č.
8500081385 a 8500096580, pretože sa jej účastníci nedohodli na RPMN, nakoľko návrh na uzavretiezmluvy a jeho prijatie obsahujú odlišné hodnoty tohto údaju. Po právnej stránke potom konajúci súd
odkázal na § 44 ods.2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že nedošlo k vzniku zmluvy. Závery súdu a
rozhodnutie nadväzujúce na tieto závery žalovaný napáda preto, že súd prvom rade nezdôvodnil, na

základe akých skutočností a z akých dôvodov mal za to, že údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov
(RPMN) by si účastníci zmluvy vôbec legálne mohli dohodnúť. Súd bez akéhokoľvek odôvodnenia
uvádza,ženedošlokdohodeovýškeRPMN.Vzhľadomnašpecifickosťtohtoúdaju,spôsobjehourčenia
a kogentné pravidlá stanovené zákonom pre jeho výpočet tvrdí, že takýto formalistický prístup súdu je
predčasný. Z povahy niektorých náležitostí uvedených v § 9 ods.2 zák. č. 129/2010 Z.z. vyplýva, že

nemôžu byť predmetom konsenzu, a zákon takýto konsenzus ani nepredpokladá (čo je na prvý pohľad
zrejmé pri údajoch ako adresa a označenie kontrolného orgánu, ktorý je určený zákonom, priemerná
hodnota RPMN, ktorý údaj určuje Ministerstvo financií SR). Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal
tým, či ide o dohodnuteľný údaj alebo nie, teda či aj RPMN nepatrí medzi údaje, ktoré nieje možné
dohodnúť. Tvrdí, že hodnota RPMN úveru sa medzi stranami úverovej zmluvy nikdy nedojednáva a preto
sa účastníci zmluvy na tejto náležitosti dohodnúť ani nemôžu. To, že RPMN sa dohodnúť objektívne

nedá (nedá sa teda navrhnúť, akceptovať a pod.) vyplýva v prvom rade z právnej úpravy upravujúcej
spôsob určenia tohto údaju. Aj súdna prax dospela k obdobnému záveru. Citoval znenie § 2 písm. i),l)
zák. č. 129/2010 Z.z. Ak má byť údaj o RPMN určený tak, že je vypočítaný na základe údajov platných
v čase uzavretia zmluvy, potom to znamená, že pri jeho určení sa vychádza z údajov jestvujúcich v
danom čase. Medzi tieto údaje (viď príloha č. 2 k zák. č. 129/2010 Z.z.) patrí aj dátum prvého čerpania

úveru (ktorý je známy v čase uzavretia zmluvy, nie v čase kedy sa podáva žiadosť o poskytnutie úveru).
Zákonná úprava určenia RPMN teda nielen svojím textom (v podobe spojenia „vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere"), ale aj spôsobom jeho určenia (viď
údaje, ktoré sú rozhodujúce pre určenie RPMN) vychádza z toho, že nejde o údaj dohodnutý, ale určený
presne stanoveným spôsobom. Ak by žalovaný neurčil údaj RPMN schváleného úveru, či revolvingu

postupom podľa zák. č. 129/2010 Z.z., teda by tento údaj neurčil výpočtom podľa vzorca stanoveného
zákonom v čase uzavretia zmluvy, ale by uviedol hodnotu zhodnú s „predpokladanou RPMN" uvedenou
v bode 5 každej zmluvy, potom by porušil zák. č. 129/2010 Z.z. Porušenie by práve vyplývalo z toho,
že by uviedol rovnakú RPMN ako údajne „navrhol" žalobca v oboch zmluvných vzťahoch. Pretože v
takom prípade by takto určená RPMN nebola vypočítanou podľa zák. č. 129/2010 Z.z. Z napádaného

rozsudku nie je zrejmé ani to, na základe čoho súdu dospel k záveru o tom, že žalobca vlastne navrhol
údaj o RPMN. Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru žiadny návrh RPMN neobsahuje, uvádza sa
v nej len údaj o predpokladanej RPMN. Na základe uvedeného žalovaný tvrdí, že otázka „dohody" o
RPMN nebola zo strany súdu ani len posúdená v tom smere, či zákonná úprava takúto dohodu pozná
a predpokladá. Zák. č. 129/2010 Z.z. vôbec nepredpokladá, že by sa náležitosti vymenované v § 9

ods. 2 mali dohodnúť, vyžaduje aby boli v zmluve uvedené. Ako príklad možno poukázať na to, že
logicky sa strany nemôžu dohodnúť na tom, kto bude kontrolným orgánom pre zmluvný vzťah, pretože
je to otázka daná právnymi predpismi. Na základe uvedených skutočností tvrdí, že súd nesprávne
posúdil otázku vzniku zmluvných vzťahov. Ďalej citoval z rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne v
uznesení č. k. 5Co/839/2016 z 29.6.2016 a uviedol, že RPMN nepredstavuje predmet záväzku; je to

iba informácia určená spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Ak teda súd dospel k záveru, že nedošlo k
vzniku zmluvy z dôvodu, že zmluvné strany sa nedohodli na hodnote RPMN, potom tento záver súdu je
vecne nesprávnym. Ak by aj prijal záver súdu o dohodovaní RPMN, potom jeho dôsledkom okrem iného
by bolo to, že napríklad pri uzatváraní zmlúv dištančným spôsobom by nikdy nemohlo dôjsť vlastne k
vzniku zmluvy. Ak by hodnota RPMN mala byť vždy potvrdzovaná (ako predpoklad vzniku zmluvy), tak

zmluva by vznikala okamihom, kedy by nastali účinky úkonu každej zo strán, s ktorými zákon spája vznik
zmluvy. Tým by bolo doručenie prijatia návrhu (návrhu hodnoty RPMN). Ak by však dohoda o RPMN bola
podmienkou vzniku zmluvy, potom až uvedeným okamihom by dochádzalo k vzniku zmluvy, čo by ale
znamenalo,žebysahodnotaRPMNznovumuselapočítaťataktovypočítanáhodnotaopätovneoznámiť
dlžníkovi. Celý proces by takto pokračoval vlastne do nekonečna. Na základe uvedeného žalovaný

napáda rozsudok č.k. 19Csp/89/2017 z 18.4.2018 z dôvodu nesprávnych skutkových zistení a záverov a
pre nesprávne právne posúdenie, teda podľa § 365 ods.1 písm. f) a písm. h) CSP a navrhol, aby odvolací
súd zmenil rozsudok a o veci sám rozhodol tak, že žalobu zamietne, uplatnil si nárok na náhradu trov
právneho zastúpenia v odvolacom konaní a náhradu iných trov odvolacieho konania za súdny poplatok
platený na základe podaného odvolania.

4.K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca (č. l. 210 - 212), ktorý uviedol, že tvrdenia žalovaného
obsiahnuté v tomto odvolaní považuje za nesprávne, pričom k odvolaniu žalovaného uvádza
nasledovné: čl. I K neplatnému uzavretiu zmlúv o úvere žalovaný vo svojom odvolaní napáda právne
závery o neplatnom uzavretí zmlúv o revolvingovom úvere, resp. o neprijatí návrhov na uzavretie zmlúv,a to z dôvodu, že hodnoty RPMN v bode 5 úverových zmlúv (v návrhu na uzavretie zmlúv) sú odlišné od
hodnôt RPMN uvedených v bode 6 (prijatiach návrhov) predmetných zmlúv. S tvrdeniami žalovaného o
nesprávnom právnom posúdení tejto skutočnosti žalobca nesúhlasí a poukazuje na to, že obligatórne

údaje obsiahnuté v predmetných úverových zmluvách (v bode 6) boli do zmlúv doplnené až po prijatí
návrhov na uzavretie zmlúv z jeho strany, pričom niektoré údaje doplnené do bodu 6 sa navyše líšia
od údajov obsiahnutých v bode 5 úverových zmlúv. V zmysle § 44 ods.2 Občianskeho zákonníka sa
prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny považuje za nový návrh.
Poukázal na tú skutočnosť, že po zaslaní žiadostí o poskytnutie revolvingových úverov (návrhov na

uzavretie zmlúv) boli tieto žiadosti doplnené o údaje v bode 6 a takisto došlo k zmene niektorých
údajov (napr. hodnoty RPMN). Práve toto doplnenie údajov s odlišnými parametrami úveru do bodu
6 predmetných zmlúv žalobca považuje za prijatie návrhov s dodatkami, ktoré sa považujú za nový
návrh v zmysle § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nakoľko v prejednávanom prípade došlo k novým
návrhom na uzavretie zmlúv (tým, že návrhy na uzavretie zmlúv boli doplnené a zmenené), nemohlo
tak dôjsť k platnému uzavretiu týchto úverových zmlúv, nakoľko zmeny návrhov považované za nové

návrhy neboli druhou zmluvnou stranou - spotrebiteľom prijaté, a to už vôbec nie písomne, tak ako to
predpokladá zákon o spotrebiteľských úveroch. V zmysle uvedeného preto potrebné v prejednávanom
prípade dospieť k záveru, že v prípade predmetných úverových zmlúv nedošlo k ich platnému uzavretiu,
na základe čoho sa tak v plnom rozsahu stotožnil „z“ rozhodnutím súdu „prvého stupňa“ a súhlasí s
ním. Skutočnosť, že takýmto spôsobom uzavretú zmluvu nie je možné považovať za platne uzavretú

bola judikovaná už vo viacerých prípadoch (aj v konaniach proti samotnému žalovanému), z ktorých
príkladmo uviedol: Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica z 9.12.2014, vydané pod sp. zn.:
13Co/1266/2014, 17Co/233/2016. Na základe uvedeného je tak žalobca aj naďalej toho názoru, že
v prípade predmetných úverových zmlúv nedošlo k ich platnému uzavretiu. čl. II K princípu právnej
istoty - V tejto súvislosti ďalej poukázal na to, že jedným z atribútov civilného sporového konania a

právneho štátu je zásada právnej istoty, čo vyjadruje, že strana konania môže očakávať, že jej spor
bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou. V zmysle uvedeného poukázal a citoval z
aktuálneho znenia čl. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. CSP. V rámci rozhodovania to konštatoval aj NS SR sp.
zn.: 5ECdo/192/2014, 6MCdo/9/2012. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd potvrdil
rozhodnutie súdu „prvého stupňa“ v napádanom rozsahu ako vecne správne.

5.Rozsudok, v I. výroku, nebol odvolaním napadnutý a tento výrok nadobudol právoplatnosť (§
367ods.1,3 CSP), preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavaný.
6.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok

ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom
rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie.
7.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom
prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je

nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a
ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové

zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §
191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré

boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené

spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.
8.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkovézistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá

tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP.
9.Žalovaný uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej
inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo
skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a

nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové
zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový
stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne
právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba
opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené

posúdenímvecipoprávnejstránketrebarozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávneho
predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o
tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu
konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.
10.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne

aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu.
11.K námietkam žalovaného uvedeným v odvolaní odvolací súd uvádza nasledovné:
12.Podľa § 2 písm. g) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady

vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti
so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do
celkových nákladov patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa
podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho
získanie za ponúkaných podmienok.

13.Podľa § 2 písm. i) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch ročnou
percentuálnou mierou nákladov sú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.
14.Podľa § 9 ods.1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej

vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
15.Podľa § 9 ods.2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch zmluva
o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa

všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
16.Odvolací súd rovnako poukazuje na Smernice Európskeho parlamentu a rady č. 2008/48/ES z
23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, kapitola I čl.
3 písm. g/, podľa ktorého celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom sú všetky náklady vrátane
úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so

zmluvou o úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; zahrnuté sú aj náklady na
doplnkové služby súvisiace so zmluvou o úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť
zmluvuoposkytnutíslužieb,abyzískalúveraleboabyhozískalzaponúkanýchpodmienok;pretomožno
uzavrieť, že v predmetnej zmluve a návrhu zmluvy/žiadosti bolo uvedené rozdielne RPMN, pričom ide
o obligatórnu náležitosť.

17.Údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za
úver uhradiť a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Zákonodarca
v záujme poskytnutia ochrany slabšej zmluvnej strany v spotrebiteľskom právnom vzťahu teda
spotrebiteľovi stanovil prísne obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré sprísnil aj
tým, že pri údaji o RPMN sa podľa vyššie citovanej právnej úpravy musia uviesť všetky predpoklady

použité na jeho výpočet.
18.Tvrdenie žalovaného, že údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) si účastníci zmluvy
vôbec legálne nemohli dohodnúť je nesprávne. RPMN je údaj, z ktorého spotrebiteľ vie posúdiť
výhodnosť resp. nevýhodnosť poskytnutého úveru, keďže do jeho výpočtu sa zahŕňajú položky ako súnáklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v
súvislosti so zmluvou o úvere. Nemožno dohodnúť len spôsob jeho výpočtu ktorý je presne zákonom
stanovený.

19.Zhodne so súdom prvej inštancie je odvolací súd toho právneho názoru, že uvedeným rozdielnych
RPMNvnávrhuaschválenomúveresažalovanýodchýlilodzákonaospotrebiteľskýchúverochvotázke
stanovenia výšky RPMN a neuzatvoril zmluvu v zmysle podaného návrhu. V zmysle zákona o ochrane
spotrebiteľa pritom postačuje len možnosť, aby bol spotrebiteľ uvedený do omylu. RPNM, podľa § 2
písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, je sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1

z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého
spotrebiteľského úveru. Nové údaje smerom ku žalobcovi predstavujú nový návrh na uzavretie zmluvy,
pričom nebolo preukázané, že by žalobca takýto nový návrh akceptoval. Nedostatok písomného prejavu
vôle žalobcu byť účastníkom záväzkového vzťahu za určitých konkrétnych podmienok úveru v tomto
prípadezákonsankcionujeneplatnosťoutohtoprávnehoúkonu.Vdanomprípadestranykonaniazmluvu
o revolvingovom úvere platne neuzavreli z dôvodov vyššie uvedených.

20.Okrem skutočností uvedených v bodoch 16 - 19 je nutné zdôrazniť, že RPMN nebolo vypočítané
správne, lebo nezahŕňa všetky náklady spojené s úverom, ktoré vznikli na základe dohody o poskytovaní
služieb z 24.9.2014 a 19.12.2014, lebo ide o platby, ktoré bezprostredne súvisia s úverom a tým, že
ich žalovaný dohodol osobitnou dohodou mal snahu obísť zákon a vyhnúť sa ich zahrnutiu do výpočtu
RPMN.

21.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.
22.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

24.Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25.Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto náhrada jeho trov bola priznaná žalobcovi.
26.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.