Uznesenie Judgement was issued on Monday, November 18, 2019

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 32C/87/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1619202405
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Albert
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2019:1619202405.1

Uznesenie

Okresný súd Malacky v právnej veci žalobkyne: O. nar. XX.XX.XXXX, č. XXX, XXX XX Z.., proti
žalovaným: 1. UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., IČO: 649 48 242, Želetavská 1525/1,
140 92 Praha 4, Česká republika, konajúci prostredníctvom UniCredit Bank Czech Republic and
Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 251 336, Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, 2. Platiť
sa oplatí s.r.o., IČO: 45 684 618, Mostová 2, 811 02 Bratislava, v konaní o určenie neplatnosti právnych

úkonov a určenie neexistencie záložného práva o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia doručený súdu dňa 18.10.2019 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa dňa 18.10.2019 doručila súdu žalobu, ktorou sa domáha určenia neplatnosti Zmluvy o
úvere č. I. uzavretej medzi ňou ako spoludlžníkom a žalovaným v 1. rade ako veriteľom, ako aj Zmluvy

o záložnom práve č. I. zo dňa 10.10.2012. Ďalej sa domáha určenia neexistencie záložného práva v
prospech žalovaného k rodinnému domu do súpisným číslom XXX, postavenému na parcele č. Y.v
žalobe nesprávne XXXX/XX, pozn. súdu), ktorý je evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne
územie Z. (ďalej ako „Rodinný dom“), a k pozemkom s parc.č. Y. - trvalý trávny porast o výmere 363
m2, C-KN XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 299 m2 a Y. - trvalý trávny porast o
výmere 1.697 m2, ktoré sú evidované na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Z. (ďalej ako

„Pozemky“aPozemkyaRodinnýdomďalejspoločneajednotlivoako„Nehnuteľnosti“).Spolusožalobou
doručilažalobkyňasúdunávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenia,ktorýmmásúduložiťžalovanému
v 1. rade povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k Nehnuteľnostiam formou dobrovoľnej dražby
alebo priameho predaja do právoplatného skončenia konania vo veci samej, a žalovanému v 2. rade
povinnosť zdržať sa realizácie úkonov spojených s dobrovoľnou dražbou Nehnuteľností, a to bez
obmedzenia.

2. Žalobu a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila tak, že ako spoludlžník
uzavrela so žalovaným v 1. rade ako veriteľom dňa 10.10.2012 Zmluvu o úvere č. I. (ďalej len „Zmluva
o úvere“), ktorou sa žalovaný v 1. rade zaviazal žalobkyni poskytnúť úver vo výške 100.000,00 Eur.
Záväzok žalobkyne zo Zmluvy o úvere bol zabezpečený zriadením záložného práva k Nehnuteľnostiam,
a to Zmluvou o záložnom práve č. I. zo dňa 10.10.2012, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol

povolený pod č. V-XXXX/XX. Žalovanému v 1. rade bola na splátkach úveru v období od roku 2012 do
augusta 2018 zaplatená suma cca 30.000,00 Eur, napriek tomu však od žalobkyne ku dňu 06.12.2019
požadoval zaplatenie sumy 88.468,74 Eur ako zostatku pohľadávky. Dňa 14.01.2019 vyzval žalovaný
v 1. rade žalobkyňu na zaplatenie omeškaných splátok v lehote 5 dní. Následne dňa 06.02.2019 úver
zosplatnilavyzvalžalobkyňunaúhraduceléhovyššieuvedenéhozvyškudlhuvlehote10dní.Žalobkyňa
má za to, že zosplatnenie žalovaný v 1. rade vykonal v rozpore s ust. § 53 ods. 9 v spojení s ust. §

565 Občianskeho zákonníka a zvyšok jeho pohľadávky nevypočítal správne. Napriek tomu žalovaný v1. rade začal s výkonom záložného práva formou dobrovoľnej dražby, čím poveril žalovaného v 2. rade,
ktorý v procese dražby nevykonáva úkony v súlade so zákonom.

3. Žalobkyňa ďalej uvádza, že uzavretá Zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou a má sa spravovať
ustanoveniami občianskeho zákonníka. Žalobkyňa pred jej podpisom nemohla podstatným spôsobom
meniť obsah Zmluvy. Namieta neplatnosť uzavretej Zmluvy, pretože odporuje zákonu a zákon obchádza
tým, že mala byť zriadená podľa zákona o bankách ako hypotekárny úver, čo sa nestalo. Keďže je
neplatná Zmluva o úvere, neplatná musí byť aj Zmluva o záložnom práve, ktorá má akcesorickú povahu.

Záložná zmluva a Zmluva o úvere je neplatná tiež preto, že trpí vadou slobody prejavu vôle, pretože
žalobkyňaZmluvyneuzavrelaslobodneavážne.PredpodpisomZmlúvnemalamožnosťZmluvyposúdiť
a nebola informovaná zo strany žalovaného v 1. rade, že predmetný úver mal poskytnúť ako úver
hypotekárny. Zmluva o úvere obsahuje tiež neprijateľné podmienky, a to že neuvádza výšku splátky,
že žalovaný v 1. rade môže jednostranne zvyšovať úrokovú sadzbu, ak dlžník nebude poukazovať
pravidelne 1,5 násobok aktuálnej výšky splátky a že dlžník je povinný hradiť poplatok za vedenie

úverového účtu, ktorý nie je v Zmluve ani uvedený. Neprijateľnou podmienkou je tiež inkaso poplatku
za uzavretie Zmluvy z prvej splátky. Zmluvy sú neplatné tiež pre nerozvážnosť žalobkyne, kde žalovaný
v 1. rade zneužil jej ľahkovážnosť a núdzu a ona následne nerozvážne podpísala záložnú zmluvu.
Žalobkyňa by nikdy nepodpísala také zabezpečenie, keby si mala možnosť Zmluvu riadne vyhodnotiť a
pritom zistiť, že účelové použitie finančných prostriedkov by malo za následok enormný nárast majetku

žalovaného v 1. rade ako záložného veriteľa. Pokiaľ veriteľ využije ľahkomyseľnosť spotrebiteľa, musí
niesť dôsledky. Ďalej považuje žalobkyňa slovenskú právnu úpravu dobrovoľných dražieb za odporujúcu
princípu povinnej ex offo súdnej kontroly neprijateľnosti zmluvných podmienok. Vzhľadom na uvedené
má za to, že ochranu spotrebiteľa - žalobkyne, nemožno zabezpečiť inak ako vyhlásením Zmlúv za
neplatné.

4. Žalobkyňa ďalej uvádza, že ako spotrebiteľka potrebuje mať vyriešenú otázku, či žalovaný v 1. rade
postupuje oprávnene. Zmluva o úvere a Zmluva o záložnom práve ako celok, ako aj ich jednotlivé
ustanovenia zakladajú značnú nerovnováhu v zmluvných vzťahoch. Žalobkyňa nemala možnosť sa
oboznámiť so záložnou zmluvou, nevedela, že ide o hypotekárny úver a použitým slovám nerozumela.

Záložná zmluva je okrem neproporčného ručenia tiež neurčitá a umožňuje veriteľovi uspokojiť svoju
pohľadávku bez predchádzajúcej súdnej kontroly. V prípade spornosti zmluvy, na základe ktorej vznikla
pohľadávka veriteľa, nemá veriteľ použiť na uspokojenie svojej pohľadávky inštitút výkonu záložného
práva, ktorý je najťažším zásahom do práva k obydliu a mal by sa využívať len pri nespornosti
zabezpečenej pohľadávky a ako posledný spôsob uspokojenia pohľadávky veriteľom.

5. Žalobkyňa navrhuje nariadiť neodkladným opatrením zákaz vykonávať zriadené záložné právo,
pretože v Nehnuteľnostiach má trvalý pobyt, pričom je nevyhnutné podrobiť Zmluvu o úvere a Zmluvu
o záložnom práve súdnej kontrole a posúdiť ich platnosť.

6. Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doložila žalobkyňa nasledovnými listinnými
dôkazmi, s ktorými sa súd pred rozhodnutím oboznámil: Oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe
č. W. zo dňa 24.09.2019, Oznámenie o predčasnej splatnosti úveru a výzva na úhradu celého zostatku
úveru zo dňa 06.02.2019, Výzva na úhradu záväzku zo dňa 14.01.2019, Zmluva o úvere zo dňa
10.10.2012, výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Z., výpis z listu vlastníctva č. XXXX

pre katastrálne územie Z.. Dňa 22.10.2019 doručil súdu žalovaný v 2. rade notársku zápisnicu č. D. zo
dňa 18.10.2019, s ktorej obsahom sa súd taktiež oboznámil.

7. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne

podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne

nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

10.Podľa§327CSP,aknávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenianeobsahujepredpísanénáležitosti

alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

11. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

13. Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá
právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku
rozhodnutej veci.

14. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, v prípade, ak sa spochybňuje

platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že
tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa
určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu,
ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo
bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa

osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty.
V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

15. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z., dražobník je povinný upustiť od dražby najneskôr do
jej začatia:

a) na základe písomnej žiadosti navrhovateľa dražby,
b) ak je dražobníkovi preukázané vykonateľným rozhodnutím, že navrhovateľ dražby nie je oprávnený
navrhnúť vykonanie dražby; ak ide o neodkladné opatrenie súdu, postačí, ak je dražobníkovi
preukázané, že toto bolo súdom nariadené,

c) ak je podľa vykonateľného rozhodnutia súdu zmluva o vykonaní dražby neplatná, ak dôjde k
odstúpeniu od zmluvy o vykonaní dražby alebo nie je možné podľa podmienok dohodnutých v zmluve
o vykonaní dražby dražbu vykonať,
d) ak neboli splnené podmienky ustanovené v § 13 a 17,
e) ak bol na majetok vlastníka predmetu dražby vyhlásený konkurz alebo ak bola povolená

reštrukturalizácia v súvislosti s majetkom vlastníka predmetu dražby,
f) ak je navrhovateľom dražby vlastník predmetu dražby a ak bol na predmet dražby alebo jeho časť
nariadený výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie podľa osobitných predpisov,
g) ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ a na predmet dražby zaťažený jeho záložným právom bol
nariadený s jeho súhlasom výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie podľa osobitných predpisov,

h) ak bolo navrhovateľovi dražby alebo dražobníkovi vykonateľným rozhodnutím súdu alebo
vykonateľným rozhodnutím orgánu verejnej správy zakázané s predmetom dražby nakladať,
i) ak zaniklo živnostenské oprávnenie dražobníka,
j) ak dražobník nemá uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu,k) ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ a dlžník alebo vlastník predmetu dražby pred dražbou zloží
dražobníkovi na účely splnenia dlhu sumu rovnajúcu sa pohľadávke s príslušenstvom vrátane nákladov
dražby v rozsahu, v akom je povinný ich znášať; dražobník je oprávnený prijať plnenie popri veriteľovi.

16. Neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej
ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, predovšetkým však k ochrane
pred takým konaním odporcu, resp. toho, voči komu návrh smeruje, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá
a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej, ako aj nemateriálnej) na strane navrhovateľa.

Neodkladné opatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok najmä preto, lebo pri jeho nariadení súd
zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán konania, strany nemusia byť pred
jeho nariadením vypočuté a napokon uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné
bez ohľadu na jeho právoplatnosť.

17. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Pred nariadením neodkladného opatrenia
súd posudzuje v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či:

a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,
b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov

alebo obavu z ohrozenia exekúcie,
c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa
navrhovateľ domáha,
d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav,

e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad
nevyhnutný rozsah,
f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

18. Navrhované obmedzenie musí byť primerané zabezpečovanému nároku a musí mať vzťah k

právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania vo veci samej. Neodkladné opatrenie bude
spravidla opodstatnené tam, kde navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy,
dochádzakporušovaniučiohrozovaniujehoprávaoprávnenýchzáujmov,prípadnehrozízhoršeniejeho
právnej pozície do takej miery, že mu bude naďalej zbytočné uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu.
Súd je vždy v rámci dispozičného princípu viazaný návrhom a nemôže ho prekročiť, ani uložiť inú ako v

návrhu požadovanú povinnosť. Pri rozhodovaní skúma všetky dôvody a okolnosti návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, či je nárok navrhovateľa osvedčený a či je vydanie neodkladného opatrenia
potrebné, či už za účelom neodkladnej úpravy právnych pomerov strán alebo zabezpečenia výkonu
exekúcie, ak by mala byť ohrozená.

19. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie aspoň základných
skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana, ako i preukázanie naliehavej potreby dočasnej úpravy vzťahu medzi stranami. Neodkladné
opatrenie nie je možné vydať len na základe tvrdení navrhovateľa bez toho, aby boli osvedčené aspoň
také rozhodujúce skutočnosti, ktoré umožňujú záver o opodstatnenosti návrhu vo veci samej. Z hľadiska

skutkového je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia taký stupeň spoľahlivého osvedčenia základných skutkových okolností tvrdených v návrhu,
pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a na ich základe usudzovať s
väčšou mierou pravdepodobnosti na vydanie (pre navrhovateľa) priaznivého rozhodnutia vo veci samej.
Nárok žalobcu vo veci samej musí preto byť už v tomto štádiu konania aspoň osvedčený (nie preukázaný

ako v štádiu rozhodovania vo veci samej), aby tým bol odôvodnený prípadný zásah do práv žalovanej
strany. Inak povedané, už v tejto fáze konania je úlohou žalobcu súdu osvedčiť, že Zmluva o úvere
a/alebo Zmluva o záložnom práve je neplatná, resp. že záložné právo žalovaného v 1. rade z iného
dôvodu nie je dané.

20. Súd sa za účelom rozhodnutia vo veci oboznámil so žalobou a stranami predloženými listinnými
dôkazmi a po ich preskúmaní dospel k záveru, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
žalobkyne nie je možné vyhovieť.21. Súd zistil, že žalobkyňa je podielovým spoluvlastníkom Rodinného domu s veľkosťou podielu 1 a
výlučnou vlastníčkou Pozemkov, pričom ako Rodinný dom, tak Pozemky sú zaťažené záložným právom
v prospech žalovaného v 1. rade a vo veci bezprostredne hrozí výkon záložného práva, pred ktorým

žiada súd poskytnúť jej ochranu. Súd ďalej zistil, že žalobkyňa a pán R., nar.: XX.XX.XXXX, Z., ako
spoludlžníci a žalovaný v 1. rade ako veriteľ uzavreli dňa 10.10.2012 Zmluvu o úvere, na základe ktorej
im bol poskytnutý úver vo výške 100.000,00 Eur, a to na dobu 360 mesiacov. Záväzky spoludlžníkov
zo Zmluvy o úvere boli zabezpečené záložným právom zriadeným Zmluvou o záložnom práve, ktorú
žalobkyňa k návrhu nepriložila, preto sa s ňou súd nemohol oboznámiť. Súd však vychádza z toho,

že taká Zmluva bola uzavretá, pretože záložné právo v prospech žalovaného v 1. rade je zapísané do
katastra nehnuteľností, a to ako na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. Z., tak i XXXX pre k.ú. Z.. Z
listu zo dňa 14.01.2019 súd zistil, že žalovaný v 1. rade žalobkyňu a jej spoludlžníka písomne vyzval
na úhradu omeškaných splátok za mesiace september až december 2018 s tým, že ich upozornil na
svoje právo úver zosplatniť. Listom zo dňa 06.02.2019 žalovaný v 1. rade oznámil dlžníkom zo Zmluvy
o úvere, že úver pre omeškanie dlžníkov so splácaním predčasne zosplatnil, a to ku dňu 06.02.2019,

pričom zostatok úveru s príslušenstvom predstavuje sumu 88.468,74 Eur.

22. Súd preskúmal uzavreté Zmluvy z pohľadu ich žalobkyňou namietanej neplatnosti a uvádza, že obe
Zmluvy je nutné považovať za spotrebiteľské zmluvy, na ktoré sa majú prednostne aplikovať ustanovenia
občianskeho zákonníka. Žalobkyňa však súdu nijakým spôsobom neosvedčila (ani tvrdeniami, ani

predloženými dôkazmi), že by Zmluvy neboli uzavreté slobodne a vážne. Z nerozvážnosti žalobkyne
nemožno učiniť záver o nedostatočnosti jej vážnej a slobodnej vôle Zmluvy uzavrieť, a sama jej
nerozvážnosť nemôže byť dôvodom pre konštatovanie neplatnosti Zmluvy o úvere. Aj judikatúra, na
ktorú žalobkyňa odkazuje, uvádza, že neplatnou by určitá zmluva mohla prípadne byť, ak by pri nej
bola ľahkovážnosť a núdza, resp. nerozvážnosť spotrebiteľa zo strany dodávateľa zneužitá. To v

posudzovanom prípade súdu osvedčené nebolo. Zmluva bola žalobkyňou, ako aj druhým spoludlžníkom
riadne podpísaná a, ako aj sama žalobkyňa tvrdí, spočiatku riadne plnená. Uzavretiu Zmluvy o úvere
predchádzalo podanie žiadosti o poskytnutie úveru, ako vyplýva z bodu II. 3. Zmluvy o úvere, preto tu
nemožno hovoriť o tom, že by si dlžníci nemali možnosť uzavretie obchodu za stanovených podmienok
riadne premyslieť, prípadne sa poradiť s odborníkmi na danú problematiku.

23. Pokiaľ ide o žalobkyňou tvrdené vady Zmluvy o úvere a o existenciu neprijateľných podmienok v
nej, súd v Zmluve žiadne zo žalobkyňou tvrdených nedostatkov nezistil. Na základe Zmluvy o úvere
bol dlžníkom poskytnutý úver vo výške viac ako 75.000,00 Eur (v tomto prípade 100.000,00 Eur)
zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom bolo nadobudnutie alebo zachovanie

vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti, pričom splatnosť úveru bola 30 rokov,
preto boli naplnené podmienky výnimiek zo zákona o spotrebiteľských úveroch ustanovené v jeho § 1
ods. 3, a dlžníkom Zmluvou o úvere tak nebol poskytnutý úver spotrebiteľský. Zmluva preto nemusela
mať náležitosti stanovené v zákone o spotrebiteľských úveroch. Súčasne z právnych predpisov platných
a účinných ku dňu uzavretia Zmluvy o úvere nevyplýva povinnosť žalovaného v 1. rade uzavrieť

zmluvu, záväzky z ktorej sú zabezpečené záložným právom k nehnuteľnosti, výlučne ako zmluvu o
hypotekárnom úvere. Hypotekárny úver je len jedným z bankových produktov, ktoré banka môže,
ale nemusí klientom poskytovať. Pokiaľ ide o žalobkyňou tvrdené neprijateľné podmienky, ktoré mala
Zmluvaoúvereobsahovať,súdanijednuztakýchpodmienokvZmluvenezistil.Poplatokzaspracovanie
úveru je v Zmluve uvedený vo výške 0 Eur a poplatok za vedenie úverového účtu bol v čase uzavretia

Zmluvy o úvere zákonom dovolený.

24. Žalobkyňa taktiež neosvedčila, že by bol úkon predčasného zosplatnenia úveru neplatným pre
porušenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, naopak, medzi dátumom výzvy na úhradu omeškaných
splátok a dátumom oznámenia o predčasnej splatnosti uplynula lehota dlhšia ako 15 dní, čo je zákonom

stanovené minimum.

25. Po posúdení danej veci sa tak súdu javí, že medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade bola platne
uzavretá zmluva o úvere a záložná zmluva, ktorou sa žalobkyňa dobrovoľne zaviazala poskytnúť
zabezpečenie plnenia svojho záväzku zo Zmluvy o úvere. Keďže žalobkyňa a jej spoludlžník ako dlžníci

zo Zmluvy o úvere svoje povinnosti riadne neplnili, pristúpil žalovaný v 1. rade k realizácií svojich
oprávnení: vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a následne k výkonu záložného práva, ktorým bol
úver zabezpečený. Pokiaľ boli uvedené zmluvy uzavreté platne (a žalobkyňa súdu neosvedčila opak)
a následne došlo k splneniu podmienok, ktoré také zmluvy a príslušné právne predpisy stanovujúpre začatie výkonu záložného práva veriteľa, t.j. porušenie povinností dlžníka úver riadne splácať (čo
žalobkyňa vo svojom návrhu ani nespochybňuje), súd nemá možnosť veriteľovi v takom výkone jeho
práva zabrániť. Žalobkyňa ako osoba plne spôsobilá na právne úkony si musela byť pri uzatváraní

záložnej zmluvy vedomá toho, že ak dôjde k porušeniu povinností zo Zmluvy o úvere, môžu byť
Nehnuteľnosti použité na uspokojenie veriteľa. Žalovaný v 1. rade sa, naopak, bol oprávnený spoliehať
na to, že ak mu požičané finančné prostriedky nebudú vrátené, bude mať možnosť si svoju pohľadávku
vymôcť predajom zálohu na dražbe.

26. Neodkladné opatrenie možno vydať iba vtedy, ak žalobca uvedie a osvedčí také skutočnosti,
z ktorých sa dá usudzovať, že v konaní vo veci samej, ak ich preukáže, môže byť úspešný
a dovtedy mu treba poskytnúť predbežnú ochranu, resp. úpravu jeho vzťahov do právoplatného
rozhodnutia vo veci. V danom prípade žalobkyňa uviedla, že považuje za absolútne neplatnú Zmluvu
o úvere, ako aj Zmluvu o záložnom práve, čoho sa mieni domáhať aj v konaní vo veci samej, súdu
však neosvedčila podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, t.j.

neosvedčila skutočnosti odôvodňujúce záver o absolútnej neplatnosti Zmluvy o úvere alebo Zmluvy
o záložnom práve, pre ktoré by súd mohol pristúpiť k uloženiu povinnosti žalovaných úplne sa
zdržať výkonu (neplatne zriadeného) záložného práva dobrovoľnou dražbou. Žiaden zákon žalovanému
v 1. rade nestanovuje povinnosť absolútne sa zdržať zákonom predvídaného výkonu záložného
práva za predpokladu, že ho bude vykonávať v súlade so zákonom, pričom na nápravu prípadných

pochybení v rámci súdnej kontroly bez hrozby vytvorenia nenávratného stavu slúži potenciálna žaloba o
neplatnosť dražby, eventuálne ďalšie inštitúty uplatniteľné prípadne v rámci zodpovednostných vzťahov
pri potenciálnom porušení konkrétnych právnych povinností. Žalobkyňa sa domáha voči žalovaným
absolútneho zákazu výkonu dobrovoľnej dražby Nehnuteľností žalobkyne, hoci zo skutočností ňou
uvedených nevyplýva, že by dobrovoľná dražba ako taká bola voči nej v rozpore so zákonom a

neoprávnená.

27. Za zisteného skutkového stavu by zároveň došlo k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu,
najmä dobromyseľného žalovaného v 1. rade ako veriteľa, pričom tento zásah by bol navyše aj
neprimeraný. Hoci bolo osvedčené, že žalovaný už pristúpil k výkonu záložného práva, treba mať na

zreteli (pokiaľ ide o existenciu záložného práva) aj zásadu platnú v občianskom práve, a to zásadu
ochrany dobromyseľnosti, na základe ktorej sú práva tretích osôb chránené. Rovnako bolo potrebné
prihliadnuť aj na princíp právnej istoty. Už len s poukazom na vyššie uvedené zásady nebolo možné
považovať nárok žalobkyne za osvedčený do takej miery, že by bolo na mieste nariadenie neodkladného
opatrenia.

28. Súd dospel k záveru, že žalobkyňa neosvedčila tvrdené skutkové dôvody, pre ktoré by bolo potrebné
bezodkladne upraviť pomery strán, samotná skutočnosť, že je vytýčený termín konania dobrovoľnej
dražby treťou osobou, nie je spôsobilá bez ďalšieho odôvodniť zásah súdu vo forme nariadenia
neodkladného opatrenia. Súd s poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody návrh žalobkyne na

nariadenie neodkladného opatrenia ako neosvedčený zamietol v celom rozsahu, keď súdom uvedené
dôvody zamietnutia návrhu sa vzťahujú tak na navrhované neodkladné opatrenie, ktorý návrh smeroval
voči žalovanému v 1. rade ako záložnému veriteľovi, ako aj žalovanému v 2. rade, ktorý je dražobníkom
na základe zmluvného vzťahu so žalovaným v 1. rade. Navyše k navrhovanému neodkladnému
opatreniu vo vzťahu k žalovanému v 2. rade je nutné konštatovať, že tu by ani za iných okolností

nebola daná potreba neodkladne upraviť pomery medzi stranami, lebo dražobník je osoba, ktorá len
organizuje dražbu na základe zmluvy vykonaní dražby, ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom
a dražobníka viaže zákonná povinnosť upustiť od dražby najneskôr do jej začatia z dôvodov, ktoré
predpokladá § 19 zák. č. 527/2002 Z.z.

29. O trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa
skončí konanie vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Malacky písomne, v dvoch vyhotoveniach.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).