Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 31, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/282/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816208722
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3816208722.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy
Lichnerovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobcu E. J., a.s., so sídlom O., V. cesta XX, H.: XX XXX
XXX, zastúpeného JUDr. X. Q., advokátom so sídlom O., X. 2, proti žalovaným 1/ T. O., spol. s r.o. v
konkurze, so sídlom V., S. cesta XXB, 2/ Y. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., J. E. XXX/X, zastúpeného
P. & V. s.r.o., so sídlom O., Q. 2, D. W. D., o ochranu pred neoprávneným zásahom do dobrej povesti

právnickej osoby, o odvolaní žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 17.
apríla 2018, č.k. 14C/135/2016-506 takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobca m á voči žalovanému 1/ n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

Žalobca m á voči žalovanému 2/ n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanému 1/ povinnosť
písomne sa ospravedlniť žalobcovi a v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku mu osobne alebo
prostredníctvom doporučenej listovej zásielky zaslanej prostredníctvom poštového podniku doručiť ním
riadne podpísané písomné ospravedlnenie napísané na liste formátu A4; typ písma Times New Roman,
veľkosť 12 v tomto znení: OSPRAVEDLNENIE: Spoločnosť T. O. spol. s r.o., so sídlom: S. D. XXB,
XXX XX V., H.: XX XXX XXX, sa týmto ospravedlňuje spoločnosti E. J., a.s., so sídlom: V. D. XX,

XXX XX O., H.: XX XXX XXX, za neoprávnený zásah do jej dobrej povesti spočívajúci v zverejnení
nepravdivého tvrdenia napísaného na transparente verejne vystavenom na verejnom zhromaždení
organizovanom spoločnosťou T. O. spol. s r.o. v dňoch 26.04.2016 až 29.04.2016 na Ul. M. Q. v V.,
pred budovou Okresnej prokuratúry Prievidza, a na reflexných vestách, ktoré mali oblečené účastníci
tohto zhromaždenia, v znení: „E. J. nám ukradol stroje“. Spoločnosť E. J., a.s. nikdy žiadne stroje
spoločnosti T. O. spol. s r.o. neukradla. Vo výroku II. žalovanému 2/ uložil povinnosť písomne sa
ospravedlniť žalobcovi a v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku mu osobne alebo prostredníctvom

doporučenej listovej zásielky zaslanej prostredníctvom poštového podniku doručiť ním riadne podpísané
písomné ospravedlnenie napísané na liste formátu A4; typ písma Times New Roman, veľkosť 12 v
tomto znení: OSPRAVEDLNENIE: Podpísaný Y. Z., nar. X.XX.XXXX, bytom J. E. XXX/X, XXX XX V.,
sa ospravedlňujem spoločnosti E. J., a.s., so sídlom: V. cesta XX, XXX XX O., H.: XX XXX XXX, za
neoprávnený zásah do jej dobrej povesti spočívajúci: - vo zverejnení nepravdivého tvrdenia napísaného
na transparente verejne vystavenom na verejnom zhromaždení organizovanom spoločnosťou T. O.

spol. s r.o. v dňoch 26.04.2016 až 29.04.2016 na Ul. M. Q. v V., pred budovou Okresnej prokuratúry
Prievidza a na reflexných vestách, ktoré mali oblečené účastníci tohto zhromaždenia, v znení: „E. J.
nám ukradol stroje“., a - v klamlivom tvrdení uverejnenom dňa 03.05.2016 na internetovej stránke http://nasaprievidza.sme.sk v článku „Pred prievidzskou prokuratúrou stanuje podnikateľ. Na protest“ o tom,
že spoločnosť E. J., a.s. sa dopustila sofistikovaného podvodu bielych golierov a rozkradla majetok
spoločnosti T. O. spol. s r.o. Spoločnosť E. J., a.s. nikdy žiadne stroje spoločnosti T. O. spol. s r.o.

neukradla. Spoločnosť E. J., a.s. sa voči spoločnosti T. O. spol. s r.o. nedopustila sofistikovaného
podvodu bielych golierov ani nerozkradla majetok spoločnosti T. O. spol. s r.o. Vo výroku III. zamietol
návrh žalovaných v rade 1/ a 2/ na prerušenie konania. Výrokom IV. rozhodol o náhrade trov konania tak,
že žalovaným 1/, 2/ uložil povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne žalobcovi 100% trov konania. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením,

ktorévydávyššísúdnyúradník.Zvykonanéhoodkazovaniamalsúdzapreukázanýnasledovnýskutkový
stav: Žalovaný 1/ uzavrel so žalobcom viaceré zmluvy o spotrebnom úvere. Úvermi financoval žalovaný
1/ nákup nových nákladných vozidiel a nových prívesov. resp. návesov. Zároveň boli uzatvorené aj
zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva motorových vozidiel na žalobcu. Žalovaný
1/ mal dočasné užívacie právo k premetom financovania. Žalovaný 1/ svoje záväzky podľa názoru
žalobcu riadne neplnil a žalobca preto vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Uznesením Okresného súdu

Trenčín sp.zn. 28R/5/2011 zo dňa 15.11.2011 sa začalo reštrukturalizačné konanie voči žalovanému.
Dňa 17.04.2013 žalovaný 1/ uznal záväzky voči žalobcovi a zaviazal sa v zmysle splátkového kalendára
uhradiť predmetné záväzky žalobcovi. Zároveň v ten istý deň uzatvoril žalovaný 1/ so žalobcom zmluvu
o výpožičke, ktorej predmetom bolo ponechanie predmetov financovania žalovanému 1/ do výpožičky.
Žalobca tvrdí, že si žalovaný 1/ svoje povinnosti opäť neplnil. Následne získal dispozíciu s motorovými

vozidlamižalobca,ktorýichneskôrpredaltretímosobám.Medzistranamisporuzostalosporné,čizmena
v evidencii vozidiel a neskôr aj odobratie vozidiel žalobcom bolo oprávnené. Žalovaní sú presvedčení, že
žalobca,resp.osobykonajúcevjehomenespáchalitýmtokonanímtrestnýčin.NaOkresnomriaditeľstve
PZ Prievidza sa na základe trestného oznámenia žalovaného 1/ viedlo trestné stíhanie vo veci prečinu
marenia konkurzného alebo vyrovnacieho konania podľa § 292 ods. písm. a/ Trestného zákona, kde ako

poškodený vystupoval žalovaný 1/. Prečinu sa mali dopustiť osoby konajúce v mene E. J.. Vyšetrovateľ
OR PZ Prievidza trestné stíhanie uznesením z 18.12.2014 zastavil. Proti uzneseniu podali sťažnosti
žalovaní. Prokurátor Okresnej prokuratúry Prievidza uznesením zo dňa 19.02.2015 zamietol sťažnosti
ako nedôvodné. Žalovaný 1/ ako poškodený podal podnet Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky,
ktorá vo vybavení tohto podnetu zo dňa 04.09.2015 uviedla, že uznesenie vyšetrovateľa OR PZ

Prievidza bolo vydané predčasne a bez náležite zisteného skutkového stavu a uznesenie prokurátora
OkresnejprokuratúryPrievidzabolovydanévrozporesozákonom.ProkurátorkaGenerálnejprokuratúry
SR uviedla, že skutok mal byť právne kvalifikovaný ako zločin poškodzovania veriteľa podľa § 239
ods. 2 písm. a/, ods. 5 písm. b/ Trestného zákona. Prokurátorka Generálnej prokuratúry SR zároveň
uložila podriadeným subjektom konkrétne pokyny na vykonanie úkonov, smerujúcich k zisteniu všetkých

pre vec dôležitých skutkových okolností. Následne sa na Okresnom riaditeľstve PZ Prievidza viedlo
trestné stíhanie vo veci zločinu poškodovania veriteľa, ktoré bolo začaté dňa 06.11.2015. Skutku sa
mala dopustiť osoba konajúca za spoločnosť E. J., a.s., tým že znemožnila užívať spoločnosti T. O.
sedem nákladných motorových vozidiel, ktoré boli zahrnuté v reštrukturalizačnom pláne ako výrobné
prostriedky. Uznesením vyšetrovateľa zo dňa 19.04.2016 bolo trestné stíhanie zastavené. Žalovaný

1/ vystupujúci v trestnom konaní podal proti uzneseniu sťažnosť. Uznesením Krajskej prokuratúry v
Trenčíne číslo 4 KPt 1168/14/3300-89 zo dňa 24.05.2016 bola sťažnosť žalovaného 1/ zamietnutá
ako nedôvodná. V odôvodení uznesenia Krajskej prokuratúry je okrem iného uvedené, že zo záverov
dokazovania vyplynulo, že konaním zástupcov spoločnosti E. J., a.s. neboli naplnené zákonné znaky
skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania veriteľa, pretože spoločnosť E. J., a.s. bola vlastníkom

predmetných motorových vozidiel a ako vlastník nemohla ich dispozíciou konať protiprávne. V. vozidiel
na dopravnom inšpektoráte vlastne len zosúladila skutočný stav s evidenčným. V danej veci nie sú
splnené podmienky na akékoľvek vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti voči spoločnosti E. J.,
a.s., v jej konaní absentuje subjektívna a objektívna stránka trestného činu. Žalovaný 2/ vo svojej
výpovedi k rozhodovaniu orgánov činných v trestnom konaní uviedol, že ešte predtým, než bolo trestné

konanie uznesením vyšetrovateľa zastavené, našiel si za stieračom svojho motorového vozidla pokyn
prokurátora adresovaný vyšetrovateľovi, že konanie treba zastaviť. Na Okresnom súde Bratislava V
sa pod sp.zn. 29Cb/224/2016 vedie konanie, v ktorom sa žalovaný v 1. rade v postavení žalobcu
domáha proti žalobcovi v postavení žalovaného, náhrady škody vo výške 1.888.493,-EUR, ktorá mu
mala vzniknúť konaním žalobcu, spočívajúcom v odobratí motorových vozidiel. Žalovaný 1/ zorganizoval

verejné zhromaždenie, ktoré sa konalo v dňoch 24.04.2016 až 29.04.2016 v V., na ulici M. Q., pred
budovou Okresnej prokuratúry Prievidza. Deklarovaný účel zhromaždenia (ohlásený Mestu Prievidza)
bol: pokojný protest za účelom spustenia verejnej diskusie v oblasti vymožiteľnosti práva orgánmi
činnými v trestnom konaní (súdom schválená reštrukturalizácia zmarená, nerešpektovanie pokynuGenerálnej prokuratúry, zastavenie trestného stíhania v rozpore s pokynom Generálnej prokuratúry).
Počas zhromaždenia bol na mieste jeho konania umiestnený transparent, na ktorom bol okrem iného aj
text: „E. J. nám ukradol stroje! Súdom schválená 100% reštrukturalizácia zmarená!!! KRACHUJEME!“.

Na transparente bolo umiestnené aj logo spoločnosti E., podľa vyjadrenia žalobcu, jeho jediného
akcionára,spolusnápisom„leasing“.Vedľalogabolavyobrazenápostavazlodejasvrecomprehodeným
cez plece a symbol: „€“. Žalovaný 1/ sa na zhromaždení zúčastnil oblečený v žltej reflexnej veste, ktorá
mala na chrbte okrem iného nápis: „E. J. nám ukradol stroje“ s vyobrazením loga spoločnosti E., a.s.
a nápisu: „leasing“, vedľa ktorého bola vyobrazená postava zlodeja s vrecom prehodeným cez plece

a symbol: „€“. Výrobu transparentu a reflexných viest zadal žalovaný 1/, ktorý aj umiestnil transparent
na verejnom zhromaždení. Podľa vlastných slov nikoho nenútil, aby si reflexné vesty s nápisom
obliekol. Zamestnankyňa žalovaného 1/, svedkyňa P. Z. uviedla, že sa na verejnom zhromaždení
zúčastnila dobrovoľne a dobrovoľne si aj obliekla reflexnú vestu s predmetným nápisom. Vedomosť
o verejnom zhromaždení mala od žalovaného 2/. Od neho dostala aj reflexnú vestu. Svedok Q. B.
uviedol, že sa zhromaždenia zúčastnil, no nespomína si, či mal oblečenú reflexnú vestu. Vedomosť

o verejnom zhromaždení mal rovnako od žalovaného 2/. Podľa vyjadrení žalovaného 2/ a svedkov, zo
strany verejnosti nebol veľký záujem o toto verejné zhromaždenie. Dňa 03.05.2016 bol v internetovom
vydaní denníka W., na internetovej stránke nasaprievidzasme.sk uverejnený článok s nadpisom: „Pred
prievidzskouprokuratúroustanujepodnikateľ.Naprotest.“.Včlánkusúuvádzanévyjadreniažalovaného
v 2. rade: „Konateľ firmy T. O. Y. Z. tvrdí, že jeho firmu dostala do problémov spoločnosť D. J..“. Článok

je písaný tak, že sa ňom uvádzajú, väčšinou bez priamej citácie žalovaného 2/ jeho vyjadrenia, kde
žalovaný 2/ stručne opisuje zo svojho pohľadu chronológiu svojho vzťahu so žalobcom a uvádza aj
výsledok trestného konania. V texte článku sa však nachádza aj niekoľko doslovných citátov žalovaného
2/, z ktorých jeden znie: „Je to sofistikovaný podvod bielych golierov. Majetok firmy rozkradnú a našim
obchodným partnerom, z ktorých sa stali veritelia, ostanú omrvinky. Na toto sa mám pozerať? To je

neskutočné!“. Súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaných na prerušenie konania, do skončenia
konania vedeného na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. 29Cb/224/2016 o náhradu škody. Súd sa
nestotožnil s argumentáciou žalovaných, že predmetom oboch konaní sú tie isté predbežné otázky, a že
od výsledku konania vedeného na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. 29Cb/224/2016 závisí aj toto
konanie. Z ďalšieho obsahu odôvodenia vyplýva, prečo mal súd na túto otázku iný názor než žalovaní.

V zmysle ustanovenia § 162 ods. 3 CSP súd rozhodol o zamietnutí návrhu na prerušenie konania
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Súd sa ďalej zaoberal otázkou pasívnej vecnej legitimácie.
Žalovaní ju v konaní namietli. Podľa názoru súdu, pokiaľ sa zásahu do práva na ochranu dobrej povesti
právnickej osoby dopustí viacero osôb, či už fyzických alebo právnických, každá z nich za tento zásah
zodpovedá samostatne. Nezodpovedajú solidárne a teda v ich prípade nejde o nerozlučné procesné

spoločenstvo. Pokiaľ je pôvodcom zásahu, ktorý bol uverejnený v periodickej tlači osoba odlišná od
vydavateľa, môže sa dotknutá osoba domáhať ochrany svojho práva proti pôvodcovi zásahu, prípadne
proti vydavateľovi, či proti obom spoločne. V tomto konaní žalobca žaloval len žalovaných 1/ a 2/.
Žalovaný 2/ namietal, že žalobca mal žalovať aj spoločnosť V. V., a.s., t.j. vydavateľa, v periodiku
ktorého (na internetovej stránke) bol zverejnený článok, ktorý žalobca napádal. Súd konštatuje, že

právnická osoba, pokiaľ je toho názoru, že bolo zasiahnuté do jej práva na ochranu dobrej povesti,
má k dispozícii niekoľko prostriedkov aby dosiahla nápravu tohto stavu. Okrem prostriedkov podľa §
19b ods. 2 Občianskeho zákonníka má k dispozícii aj prostriedky upravené tlačovým zákonom (okrem
iného právo na opravu a právo na odpoveď). Je však výlučne vecou dotknutej právnickej osoby, ktorý z
uvedenýchprostriedkovzvolíavočikomusabudeochranydomáhať.Žalobcasavprípadezverejneného

článku rozhodol žalovať len žalovaného 2/ ako pôvodcu tvrdeného zásahu. Podľa tvrdení žalobcu, k
zásahu do jeho práva na ochranu dobrej povesti došlo transparentom, ktorý bol umiestnený na verejnom
zhromaždení zvolanom žalovaným 1/ a nápismi na reflexných vestách, ktoré mali na sebe oblečení
účastníci tohto zhromaždenia. Z dokazovania vyplynulo, že uvedený transparent a reflexné vesty nechal
vyrobiť žalovaný 2/. V druhej časti žaloby žalobca ďalej tvrdí, že k zásahu do jeho práva na ochranu

dobrej povesti došlo výrokom žalovaného 2/ v označenom článku. Na základe uvedeného mal súd
za to, že žalovaní sú pôvodcami opísaných konaní, o ktorých žalobca tvrdí, že sú zásahom do jeho
dobrej povesti, a preto obaja žalobcom označení žalovaní sú pasívne vecne legitimovaní v tomto konaní.
Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že existencia dobrej povesti právnickej osoby sa prezumuje. To
znamená, že skutočnosť, že konkrétna právnická osoba dobrú povesť nepožíva musí byť v konaní

preukázaná. Žalovaní sa v priebehu konania snažili tvrdiť, že žalobca takúto dobrú povesť vzhľadom na
svoje správanie (voči žalovaným) nemôže požívať a tiež argumentovali tromi negatívnymi vyjadreniami
klientov žalobcu na jeho facebookovom profile na adresu žalobcu. Podľa názoru súdu, neexistencia
dobrej povesti právnickej osoby by mohla byť preukázaná len tak, že by bolo zrejmé, že právnickáosoba je negatívne vnímaná v širšom spoločenskom kontexte, nie len subjektívne žalovanými. Teda o
právnickej osobe by bolo všeobecne známe, že nemá dobrú povesť, a že ju takto vnímajú aj mnohé iné
subjekty, ktoré s ňou majú skúsenosť a že táto zlá povesť spôsobila napríklad to, že s ňou už nechcú

obchodovať. Toto sa však žalovaným preukázať nepodarilo. Podľa názoru súd na to nepostačujú ani
spomínané príspevky na facebooku. Zverejnenie (vedomé alebo nevedomé) nepravdivej informácie o
právnickej osobe treba v zásade vždy považovať za zásah do jej práva na ochranu dobrej povesti.
Podstatné je to, že takýmto spôsobom sa o konkrétnej právnickej osobe vysloví nepravda, na základe
ktorej tretie osoby môžu dotknutú právnickú osobu posudzovať skreslene. Ústne a písomne vyvolaný

zásah môže spočívať v rozširovaní nepravdivých informácií, ktoré sa týkajú právnickej osoby, ale aj v
šírení nepravdivých obviňovaní z nečestného konania. Skutočnosť, či pôvodca zásahu si bol vedomý
nepravdivosti svojho tvrdenia, alebo išlo len o nedbanlivostné preberanie a rozširovanie informácií
je bezvýznamná. Šíriteľ skutkových tvrdení sa môže brániť iba tak, že preukáže pravdivosť týchto
prednesených tvrdení, teda poskytne tzv. „dôkaz pravdy“. Z uvedeného teda vyplýva, že zásahom do
práva na ochranu dobrej povesti právnickej osoby môže dôjsť predovšetkým nepravdivým skutkovým

tvrdením. Pri posúdení, či je tvrdenie difamujúce, nestačí vychádzať len z obsahu vyjadrenia ale je
potrebné prihliadnuť ku všetkým súvislostiam a okolnostiam za ktorých k tvrdeniu došlo. Zásahom
do práva na ochranu dobrej povesti však môže dôjsť aj hodnotiacim úsudkom a to vtedy, ak nie je
vecný, to znamená, že nevychádza z pravdivých skutočností resp. pravdivých informácií ako premís pre
tento hodnotiaci úsudok. Tvrdenia z ktorých hodnotiaci úsudok vychádza, musia byť v prednese tiež

uvedené, aby jeho adresát mohol aj sám tieto premisy preskúmať a vytvoriť si vlastný názor. Zároveň
záleží na spôsobe a forme prezentácie hodnotiaceho úsudku, ktorá musí byť primeraná. O právom
prípustnú, oprávnenú kritiku teda nejde vtedy, ak vychádza z nepravdivých podkladov a ak sa z týchto
nepravdivých podkladov vyvodzujú hodnotiace úsudky znevažujúceho charakteru. Na odlíšenie kritiky
od neoprávneného zásahu je rozhodujúce hľadisko pravdivosti, vecnosti, objektívnosti a sledovaného

cieľa. Za pravdivé opísanie skutočností možno považovať len také ich opísanie, ktoré umožní adresátovi
(napr. čitateľovi článku) urobiť si vlastný úsudok. Zamlčanie niektorých skutočností, čoho dôsledkom je
negatívne skreslenie celkového skutkového záveru o nejakej osobe, nemožno považovať len za kritiku.
Hodnotiaci úsudok požíva z hľadiska slobody prejavu intenzívnejšiu ochranu ako skutkové tvrdenie
a jeho pravdivosť nemôže byť predmetom dokazovania. Pre jeho akceptovateľnosť postačuje ak má

pravdivý skutkový základ. Žalobca sa domáhal ochrany svojej dobrej povesti, do ktorej bolo podľa jeho
tvrdenia zasiahnuté dvoma zásahmi, ktoré mali spôsobiť žalovaní, resp. v druhom prípade len žalovaný
2/. Súd sa oboma zaoberal a posudzoval, či prostredníctvom žalobcom napadnutých konaní došlo k
zásahu do jeho dobrej povesti. Medzi stranami nebolo sporné, že v dňoch 26.04.2016 až 29.04.2016
sa uskutočnilo verejné zhromaždenie v meste V. pred budovou Okresnej prokuratúry. Nebolo sporné,

že zhromaždenie zvolal žalovaný v 1. rade, aký bol ohlásený účel verejného zhromaždenia a napokon
nebolo sporné, že na tomto verejnom zhromaždení bol umiestený transparent, aký bol jeho obsah,
a že účastníci verejného zhromaždenia mali oblečené žlté reflexné vesty a aký bol nápis na týchto
vestách. Súd konštatoval, že ohľadom samotného priebehu verejného zhromaždenia z dokazovania
vyplynuli len tie skutočnosti, že tam bol umiestnený transparent a účastníci mali oblečené spomínané

reflexné vesty. Na fotografii, ktorá je v spise na č.l. 43 je ešte vidieť, že tam boli umiestené tri plastové
smetnénádoby.Naprvejbolonapísané„právo“,natretej„spravodlivosť“anápisynadruhej(umiestnenej
uprostred) nie sú čitateľné. Z uvedeného teda súdu nie je zrejmé ako mienil žalovaný 1/ jeho slovami:
„spustiť verejnú diskusiu v oblasti vymožiteľnosti orgánmi činnými v trestnom konaní“. Z dokazovania
nevplynulo, že by na verejnom zhromaždení odzneli verejné ústne prejavy, boli organizované diskusie,

bola vyvolaná nejaká občianska iniciatíva alebo, že by tam odznela nejaká verejná výzva. Komunikácia
smerom k verejnosti bola len v grafickej podobe a to spomínanými grafickými pomôckami a z ich obsahu
nevyplýva, že by na základe nich bolo možné začať verejnú diskusiu o vymožiteľnosti práva. Nebolo
možné akceptovať ani obranu žalovaných, použitú v tomto konaní, že účelom zvolaného verejného
zhromaždenia bolo vyvolať nátlak na Okresnú prokuratúru v Prievidzi, resp. že sa žalovaný 1/ snažil

protestom upútať pozornosť Okresnej prokuratúry Prievidza, aby trestné stíhanie bez dodatočného
vyšetrovania nezastavila, resp. nedala na zastavenie vyšetrovania pokyn. Pokiaľ bol skutočný zámer
žalovaného 1/ takýto, súd nepovažuje zvolený prostriedok za legitímny. Podľa názoru súdu nikto nie
je oprávnený takýmto spôsobom vplývať na orgány činné v trestnom konaní. Tieto orgány predsa
nemôžukonaťarozhodovaťnazákladenejakéhonátlakučivonkajšíchvplyvov.Štátnyorgányrozhoduje

na zákona a vychádza pritom zo skutkových záverov zistených z vykonaného dokazovania. Nemôže
rozhodovať tak, že podlieha tlaku verejnosti. Podľa názoru súdu, význam vety: „E. J. nám ukradol
stroje!“, použitej na transparente a reflexných vestách, je nepochybný. Slovo „ukradol“ má v slovenskom
jazyku jasný význam a aj laik, ktorý nepozná trestné právo, resp. presné znenie skutkovej podstatytrestného činu krádeže ho pozná a vie, čo znamená. V laickej verejnosti je sloveso „ukradnúť“ niekedy
vnímané aj v širšom kontexte, a to ako každé neoprávnené sa zmocnenie cudzej veci a má jednoznačne
negatívny význam. Dokonca je toto slovo pre laika zrozumiteľnejšie a má na neho lepší „efekt“, ako

keby bol na transparente uvedený iný trestný čin, ktorý laická verejnosť spravidla nepozná, napr.
poškodzovanie veriteľa, či marenie konkurzného alebo vyrovnacieho konania. Hoci pri použití slovesa
„ukradnúť“ v uvádzanom kontexte mohlo ísť, ako to uvádzal žalovaný 2/, o žargón či o slang, t.j.
použitie v zjednodušujúcom význame tohto slova, to však neznižuje jeho negatívny dopad. Naopak,
nápis použitý žalovanými na transparente a reflexných vestách má jednoznačný a nepochybný zmysel,

je dostatočne zrozumiteľný aj pre bežnú laickú verejnosť a je „úderný“. Spôsob jeho použitia, teda
ako veľkého ústredného nápisu, bez vysvetlenia širšieho kontextu a s použitím obrázku zlodeja a
symbolu meny euro taktiež zvyšuje jeho účinok. V prípade vety: „E. J. nám ukradol stroje!“, použitej na
transparente a reflexných vestách išlo o skutkové tvrdenie. Dokazovaním vykonaným v tomto konaní
nebola preukázaná pravdivosť tohto tvrdenia. V čase konania verejného zhromaždenia neexistovalo
žiadne rozhodnutie súdu, ktorým by bol niekto z osôb konajúcich v mene žalobcu uznaný vinným z

trestného činu krádeže, resp. z iného trestného činu, ktorého skutok by spočíval v neoprávnenom odňatí
motorových vozidiel žalovanému 1/. Naopak v rozhodnutiach súdov, či orgánov činných v trestnom
konaní sa opakovane uvádzalo, že pokiaľ žalobca nakladal s motorovými vozidlami, vykonával tým
dispozíciu so svojim vlastníctvom. Žalovaní argumentovali, že sa ešte vedie súdne konanie o náhradu
škody, ktorá mala byť žalovanému 1/ spôsobená odňatím motorových vozidiel žalobcom, že toto

konanie ešte nie je skončené a preto nemožno zaujať jednoznačný záver, že žalobca motorové vozidlá
žalovanému 1/ neukradol. K tomu súd uvádza, že nie je možné zamieňať si trestnú zodpovednosť
s prípadnou obchodnoprávnou zodpovednosťou žalobcu za prípadnú škodu spôsobenú žalovanému
1/, ktorá je premetom konania vedeného na Okresnom súde Bratislava V. Súd dospel k záveru, že
skutkové tvrdenie žalovaných, že žalobca im ukradol stroje je nepravdivé, zároveň je vzhľadom na

svoj obsah difamujúce a bol ním spôsobený zásah do dobrej povesti žalobcu ako právnickej osoby.
Sama skutočnosť, že k zásahu došlo na zvolanom verejnom zhromaždení, výrazne zvyšuje intenzitu
tohto zásahu. Je bez významu, že podľa tvrdenia žalovaného 2/ a svedkov bol záujem zo strany
verejnosti o toto zhromaždenie nízky. Podľa názoru súdu, úmyselne použité nepravdivé a difamujúce
skutkové tvrdenia nemôžu požívať ochranu. Preto nebol v tomto prípade dôvod dávať do vzájomného

pomeru právo žalobcu na ochranu dobrej povesti s právom na slobodu prejavu žalovaných a vykonávať
test proporcionality. Druhým zásahom do práva žalobcu na ochranu jeho dobrej povesti malo podľa
tvrdenia žalobcu dôjsť výrokom žalovaného 2/, citovaným v článku, uverejnenom dňa 03.05.2016 na
internetovej stránke http://nasaprievidza.sme.sk o tom, že žalobca sa dopustil sofistikovaného podvodu
bielych golierov a rozkradol majetok žalovaného 1/. Medzi stranami sporou nebolo sporné uverejnenie

predmetného článku, ani jeho obsah. Sporný bol len kontext, v akom žalovaný 2/ svoj výrok vyslovil a
či sa tento výrok týkal žalobcu. Žalovaný 2/ je v článku niekoľkokrát doslovne citovaný a okrem iného
mal povedať aj túto vetu: „Je to sofistikovaný podvod bielych golierov. Majetok firmy rozkradnú a našim
obchodným partnerom, z ktorých sa stali veritelia, ostanú omrvinky. Na toto sa mám pozerať? To je
neskutočné!“. Súd konštatoval, že je pravdou, že v tejto vete sa neuvádza obchodné meno žalobcu.

Obsah článku je však o tom, že žalovaného v 1. rade mal dostať do problémov žalobca a to tým, že
mu mal vziať jeho motorové vozidlá. Žalobca je vyslovene (obchodným menom) v článku spomínaný
v 2., 4., 6., 7. a 12. odseku a to vždy v negatívnom kontexte. Žiaden iný subjekt, ktorý by žalovaný
2/ vinil z krádeže alebo porušovania zákona sa v článku nespomína. Aj keď je pravdou, že žalovaný
2/ sa v článku negatívne vyjadruje aj na adresu vyšetrovateľa a okresnej prokuratúry. Podľa názoru

súdu, z napadnutého citátu žalovaného 2/ v kontexte s celým obsahom článku vyplýva, že spomínaný
„sofistikovaný podvod bielych golierov“ a „rozkradnutie majetku celej firmy“ mal spáchať žalobca, resp.
žalobca v súčinnosti s iným subjektom. Pokiaľ vyhlásenie určitej osoby prerastie do hodnotiaceho
úsudku, proporcionalita zásahu môže závisieť na tom, či existuje dostatočná skutková základňa pre
napadnuté vyhlásenie. Čitateľ nevníma jednotlivé výroky izolovane ale v celkovom kontexte článku.

Súd nepopiera právo dopustiť sa aj určitého zjednodušenia, či dokonca nepresnosti, avšak súčasne
je potrebné rešpektovať zásadu, aby uverejnenie informácií v relevantnom čase zodpovedalo reálne
existujúcim skutočnostiam. Žalovaný 2/ v konaní argumentoval tým, že napadnutým výrokom realizoval
svoje právo na slobodu prejavu, ktoré má v danom prípade dostať prednosť pred právom žalobcu na
ochranu jeho dobrej povesti. Tu súd konštatoval to, čo uviedol vyššie, že nie je možné poskytovať

ochranu nepravdivým tvrdeniam. Žalovaný 2/ pri vyslovení svojho hodnotiaceho úsudku vychádzal z
nepravdivých premís a teda z toho, že žalobca, resp. niekto konajúci v jeho mene spáchal trestný čin.
Súd poukázal aj na to, že žalovaný 2/ dlhodobo ignoruje rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní,
ktoré mu nevyhovujú a tieto rozhodnutia považuje za nezákonné a svojvoľné. Na druhej strane sadovoláva pokynu Generálnej prokuratúry SR, ktorý ani nie je rozhodnutím, či výsledkov Sekcie kontroly
Ministerstva vnútra, ktorými nebola a ani nemohla byť vyslovená niečia vina za spáchanie trestného
činu. Súd nepochyboval o tom, že aj žalobca môže byť subjektom oprávnenej kritiky, že táto kritika

môže byť verejná, a že oprávnená kritika orgánov činných v trestnom konaní je tiež prípustná v každom
čase a to aj verejne a v médiách. Kritika je však oprávnená a prípustná len vtedy (a vtedy aj musí
dostať prednosť sloboda prejavu pred inými právami), pokiaľ je založená na pravdivých tvrdeniach.
Podľa názoru súdu tomu tak v tomto prípade nebolo. Podľa názoru súdu, z citovaného vyjadrenia
žalovaného 2/ v kontexte s celým obsahom predmetného článku vyplýva, že žalovaný 2/ obviňuje

žalobcu z toho, že rozkradol majetok jeho firmy, t.j. majetok žalovaného 1/, a že sa na žalovanom 1/
dopustil podvodu. Pričom tento podvod je označený ako „sofistikovaný podvod bielych golierov“, čo
podľa súdu vzbudzuje v nezainteresovanom čitateľovi dojem, že ide o ešte „väčší“ a „horší“ podvod
ako len „obyčajný“ podvod. Preto nezainteresovaný čitateľ článku vnímal žalobcu výrazne negatívne.
Súd napadnutý výrok žalovaného 2/ vyhodnotil ako zásah do dobrej povesti žalobcu. V tomto prípade
zvyšuje intenzitu zásahu skutočnosť, že k nemu došlo v článku, uverejnenom v periodiku, v tomto

prípade na internete. Uvedené periodikum má síce regionálny charakter a týka sa Hornej Nitry, no
internetová stránka je samozrejme prístupná aj za hranicami tohto regiónu. Žalovaný 2/ je navyše v
mestePrievidzapodľavlastnýchslovznámympodnikateľom,takžepodľanázorusúdu,jehovyjadreniam
vperiodickejtlačijevenovanáväčšiapozornosťakovyjadreniambežnýchosôb.Žalobcasapoposlednej
zmene žaloby domáhal primeraného zadosťučinenia, a požadoval, aby bola každému zo žalovaných

uložená povinnosť ospravedlniť sa žalobcovi za spôsobené zásahy osobne alebo listom, pričom obsah
ospravedlnenia žalobca presne špecifikoval. Požadované ospravedlnenie sa vzťahuje len na konanie
žalovaných, ktoré spočívalo v zásahoch do dobej povesti žalobcu. Súd vzhľadom na povahu zásahov do
dobrej povesti a vzhľadom na ich intenzitu považoval požadované ospravedlnenie za primerané. Preto
žalobe v celom rozsahu vyhovel. Súd nevykonal dôkazy navrhnuté žalobcom, a to listiny, nachádzajúce

savspisenač.l.464až470ač.l.489až494avideozáznamnaCDnosičivprílohovejobálkenač.l.477.
Išlo o listiny, ktoré sa vzťahovali k reportáži s názvom: „Pomalá spravodlivosť“, odvysielanej vo vysielaní
RTVS, v relácii Reportéri dňa 04.12.2017 a listiny, resp. obrazový záznam, týkajúce sa obchodných
vzťahov medzi žalobcom a žalovaným, ktoré však boli vyhotovené až po podaní žaloby v tejto veci. Súd
bol toho názoru, že uvedené dôkazy, ktoré vznikli až po konaní verejného zhromaždenia a až po vydaní

napadnutého článku nepreukazovali skutočnosti súvisiace so zvolaním verejného zhromaždenia, s jeho
priebehom ani s obsahom napadnutého článku. Preto by vykonanie týchto dôkazov nebolo v súlade so
zásadou hospodárnosti konania. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení
s § 262 ods. 2 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní 1/, 2/. Navrhli ho zmeniť tak,
že odvolací súd žalobu zamietne. Namietali, že neboli splnené procesné podmienky, konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne posúdenie veci.
Nesplnenie procesných podmienok odvolatelia videli v tom, že súd neprerušil predmetné konanie v

čase, keď bol vyhlásený na majetok žalovaného 1/ konkurz. Dôvodil, že povinnosť uložená pôvodným
petitom žaloby mala byť spojená s finančnými nákladmi, ktoré mal vynaložiť žalovaný 1/ (na vlastné
náklady vystaviť transparent, zvolať na vlastné náklady zhromaždenie, na vlastné náklady zverejniť
ospravedlnenie na internetovej stránke). Žalobný návrh bol žalobcom zmenený až dňa 05.01.2018,
t.j. po vyhlásení konkurzu, kedy sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaných na osobné alebo

písomnéospravedlnenie.Vytýkalisúduprvejinštancie,ženevzalvúvahu,ževčasevyhláseniakonkurzu
na majetok úpadcu, žalobný návrh žalobcu zaväzoval žalovaného 1/ na plnenie, ktoré bolo spojené s
finančnými nákladmi. Z tohto dôvodu sa jednalo o konanie, ktoré sa nesporne týkalo majetku úpadcu,
a preto bolo ex offo prerušené v zmysle zákona o konkurze a reštrukturalizácii. S touto otázkou, hoci ju
žalovaní 1/opakovanevkonanínamietal,sasúdprvejinštancievodôvodnenírozhodnutianevyporiadal.

Pokračovať v prerušenom konaní bolo možné len na návrh správu žalovaného 1/, toho času JUDr. P. O.,
ktorý žiaden návrh nepodal. Ďalej vytýkali súdu prvej inštancie, že riadne nekonal s riadnymi účastníkmi
konania. Žalovaný 1/ nebol zastúpený v konaní, pretože súd nedoručoval písomnosti ani predvolania
správcovi konkurznej podstaty JUDr. P. O., napriek tomu, že po vyhlásení konkurzu mal. Ďalej namietali,
že súd prvej inštancie sa náležitým spôsobom nevysporiadal s nedostatkom pasívnej vecnej legitimácie

žalovaného 2/. Vyslovil názor, že je síce na výbere žalobcu, ktorý prostriedok ochrany použije, avšak
žalobca mal žalovať len osobu, ktorá skutočne zodpovedá za zásah do jeho dobrej povesti. Je nesporné,
že verejné zhromaždenie bolo organizované výlučne žalovaným 1/. Ostatné osoby, ktoré sa ho zúčastnili
bolizamestnancamitejtospoločnosti.Rovnakožalovaný2/jesícekonateľomaspoločníkomžalovaného1/, avšak on sa zúčastnil zhromaždenia len ako účastník, pričom žalovaný 2/ zdôraznil, že právnická
osoba má v zmysle § 19a Občianskeho zákonníka právnu subjektivitu. Konanie každej právnickej osoby
sa považuje za jej osobné konanie, za ktoré nezodpovedá jej štatutárny orgán, resp. jej spoločníci.

Konanie týchto subjektov (právnických osôb) sa považuje za osobné konanie právnickej osoby a nie
za konanie zástupcov. V prípade, že sa žalobca cítil byť výrazne dotknutý na svojej dobrej povesti, mal
žalovaťvšetkysubjektynatomtozhromaždení.Žalovaný2/mázato,žežalobcažalovalvýlučnejehoako
fyzickú osobu, z dôvodu súdneho sporu nemalej čiastky na Okresnom súde Bratislava V vedeného pod
sp. zn. 29Cb/224/2016. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalovaný 2/ nie je osobne zodpovedný

za konanie žalovaného 1/, preto súd nesprávne posúdil pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného 2/,
pri zásahu do povesti č. 1, čo sa týka zásahu do povesti č. 2, súd si podľa názoru žalovaného 2/
nesprávne vykladá ust. § 19b Občianskeho zákonníka a zák. č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a
agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon), na ktorý vo
svojich záverečných vyjadreniach poukazoval žalovaný 2/. Zákon ako zodpovednú osobu určuje výlučne
vydavateľa periodickej tlače, resp. tlačovú agentúru v prípadoch uverejnenia nepravdivých informácií

v tlači. V prípade zásahu do povesti č. 2 tak je zodpovedný výlučne vydavateľ V. V., a. s., O.. Navyše
žalobca počas celého konania nepreukázal skutočnosť, že by voči spoločnosti V. V., a. s. inicioval
súdne konanie alebo by túto spoločnosť kontaktoval za účelom odstránenia časti publikovaného článku,
ktorým mu malo byť zasiahnuté do jeho dobrej povesti. Ďalej poukázali na demonštratívny až šikanózny
účinok podaného návrh na ochranu dobrej povesti. Namietali, že súd prvej inštancie nesprávne určil

existenciu tvrdených zásahov do dobrej povesti žalobcu a neodôvodnenia takéhoto zásahu súdom prvej
inštancie . Podľa názoru odvolateľov, súd nemôže skonštatovať, že žalovaný 1/ neoprávnene žiada
Okresnú prokuratúru v Prievidzi o riadne preskúmanie podaného trestného oznámenia s poukazom
na zistenia obsiahnuté v rozhodnutí Generálnej prokuratúry, úradnom zázname o výsledku kontroly
sekcie kontroly Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a vzniknutú finančnú situáciu žalovaného 1/ po

neoprávnenom odobratí vozidiel. Predmetné zhromaždenie nebolo usporiadané za účelom vyvolania
súdom uvádzaného „nátlaku“ na orgány činné v trestnom konaní a ani takýto „nátlak“ nemôže spôsobiť.
Ak by súd napriek vyššie uvedenému pripustil, že žalovaný 2/ zodpovedá za analyzované výroky v
tomto spore, uviedli, že zo strany žalovaného 2/ išlo len o hodnotiaci úsudok, pričom ten je vyvodený
z dostatočne zisteného skutkového stavu podporeného rozhodnutiami verejnej moci. Rovnako použitý

nápis nie je úderným heslom, ako konštatuje súd prvej inštancie. Právnická osoba sa nemôže dopustiť
spáchania trestného činu krádeže a navyše krádež strojov nebola témou riešenou na zorganizovanom
verejnom zhromaždení. Žalovaný 2/ opakovane uviedol, že on nie je autorom zverejneného článku.
Z jeho strany mali byť uvedené iba 2 slovné spojenia, a to, že žalobca je „nebankový subjekt“ a že
v prípade zrušenia trestného stíhania došlo k „sofistikovanému podvodu bielych golierov“. V prípade

označenia žalobcu za nebankový subjekt je táto skutočnosť pravdou. Z toho dôvodu nemôže byť
žalobcovi spôsobená škoda. Čo sa týka výroku „sofistikovaný podvod bielych golierov“ žalovaný 2/ nikde
v tomto výroku neuvádza spojitosť spoločnosti žalobcu s týmto výrokom. Súd tento výrok považuje za
zásah do dobrého mena žalobcu výlučne v celkovej súvislosti s celým zverejneným článkom, ktorý
napísal pracovník vydavateľstva V. V., a. s. Žalovaný 2/ dal do pozornosti, že inkriminovaný článok

je aj v súčasnosti zverejnený na webovom portáli myhornanitra.sme.sk. Žalobca do dnešného dňa
nezariadil jeho odstránenie. Súd preto nemôže konštatovať zásah do dobrej povesti. Žalobca zjavne
nemá naliehavý právny záujem na ochrane svojho dobrého mena. Žalovaný 2/ mal za to, že výrokmi
na verejnom zhromaždení, ktorého sa na základe vykonaných dôkazov zúčastnilo iba malé množstvo
ľudí a článkom na internetovej stránke novín pre Q. V., nemohla byť nadnárodnej spoločnosti žalobcu

spôsobená ujma. Obdobným spôsobom je žalobca pravidelne „kritizovaný“ na profile svojej spoločnosti
na internetovej stránke facebook.com. Podľa tvrdenia samotného žalobcu mu tieto negatívne recenzie
prispeli k zlepšeniu poskytovania jeho služieb a k zásahu do jeho dobrej povesti od užívateľov sociálnych
sietí a internetu teda nedošlo. Žalobca nemôže posudzovať niektorú kritiku za pozitívnu, zlepšujúcu
jeho postavenie na trhu a niektorú za poškodzujúcu jeho tvrdené dobré meno. Negatívne recenzie na

celosvetovo používanej webovej stránke facebook.com predstavujúcu väčší zásah do dobrej povesti
žalobcu, ako žalované zásahy na verejnom zhromaždení a webovej stránke pre Q. V.. Vznik ujmy
rovnako počas konania nepreukázal ani žalobca a z toho dôvodu v rámci poslednej zmeny žaloby
nežiadal od žalovaných náhradu akejkoľvek spôsobenej škody. Odvolatelia ďalej vytýkali súdu prvej
inštancie, že súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s testom proporcionality pri existencii zásahu

do dobrej povesti právnickej osoby. Poukázali na odôvodnenie rozsudku v bode 26, v ktorom súd
stroho skonštatoval, že v tomto prípade nie je dôvod dávať do vzájomného pomeru právo žalobcu na
ochranu dobrej povesti s právo na slobodu prejavu žalovaných a vykonávať test proporcionality. Mali
za to, že test proporcionality je súd povinný vykonávať v každom jednom prípade pri ochrane osobnosti,resp. pri zásahu do dobrej povesti právnickej osoby v zmysle ust. § 19b a nasledujúcich Občianskeho
zákonníka a najmä Článku 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V tomto smere
poukázali na svoje záverečné vyjadrenie zo dňa 08.03.2018. Ďalej dôvodili, že bolo povinnosťou súdu,

pri skonštatovaní pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 2/ skúmať intenzitu tvrdeného porušenia
základnéhoprávanaochranudobrejpovesti,atovkontextesoslobodouprejavuaprávomnainformácie
a so zreteľom na požiadavku proporcionality uplatňovania týchto práv a ich ochrany. Pri uskutočňovaní
tzv. Alexyho vážiacej formuly žalovaný 2/ jednoznačne zistil, že ujma na slobode prejavu prevažuje mieru
uspokojiteľnosti práva na dobrú povesť a je preto potrebné dať prednosť slobode prejavu. Poukázali

na to, že uskutočnenie tohto teste je esenciálnou súčasťou každého takéhoto sporu. Konanie má preto
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných 1/, 2/ navrhli napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť. Konštatoval, že odvolateľmi opísaný skutkový stav je účelovo
skreslený a nezodpovedá realite. Súd prvej inštancie skutkový stav zistený v konaní, pre rozhodnutie v

tejto veci podstatný, správne uviedol v bode 8 odôvodnenia rozsudku. Mal za to, že žalovaní zavádzajú
súd, keď tvrdia, že MV SR - sekcia kontroly a inšpekčnej služby MV SR podľa úradného záznamu
zistila podvodné konanie pri zmene vlastníka nákladných motorových vozidiel, ktorých držiteľom bol
žalovaný 1/. Toto tvrdenie žalovaných žalobca označil za výmysel a priame žalovaných, keď vo vzťahu
k žalobcovi vyplýva z predmetného úradného záznamu úplne odlišný záver, a to, že žalobca sa pri

prepise vozidiel nedopustil žiadneho porušenia právnych predpisov. Ďalej poukázal na to, že pri prepise
zástupca žalobcu uviedol, že osvedčenia o evidencii nie sú stratené, ale žalovaný 1/ mu ich odmietol
vydať. Tieto evidenčné úkony vykazoval žalobca ako oprávnený vlastník vozidiel, a to v čase, kedy
bol reštrukturalizovaný plán žalovaného 1/ voči nemu neúčinný a žalovaný1/ nemal k vozidlám žiadne
užívacie právo. V tomto smere poukázal na § 118 ods. 1, 3 v spojení s § 114 ods. 2, 4, 5 zákona

č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Za fabuláciu označil ďalej tvrdenie odvolateľov, že na verejnom
zhromaždení mali byť zamestnancami žalovaného 1/ z ich vlastnej iniciatívy použité transparenty a
vesty so spornými nápismi. V konaní bolo jednoznačne preukázané, výpoveďou samotného žalovaného
2/, že daný transparent a vesty dal vyhotoviť on osobne a on osobne predmetný transparent na
uvedenom verejnom zhromaždení umiestnil. Ďalej uviedol, že nemožno žalovanému 2/ uveriť, že chcel

povedať, že „sofistikovaného podvodu bielych golierov“ sa dopustili osoby v postavení orgánov činných
v trestnom konaní. Za nesprávny označil právny názor žalovaných, že predmetné konanie malo byť
v zmysle § 47 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a vyrovnaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov prerušené v čase, keď bol vyhlásený konkurz na majetok žalovaného 1/. Vyslovil názor, že
za konania týkajúce sa majetku podliehajúcemu konkurzu patriaceho úpadcovi, ktoré sa ex lege zo

zákona prerušujú, treba považovať výlučne konania, ktorých primárnym predmetom je nárok týkajúci
sa konkurznej podstaty, resp. konania, ktorých výsledkom je priamy nárok voči majetku patriaceho do
konkurznej podstaty. Pri takom extenzívnom výklade ust. § 47 ods. 1 ZKR ako prezentujú žalovaní, by
bolo potrebné prerušiť každé súdne konanie, nakoľko súčasťou každého konania a spravidla aj petitu,
je aj rozhodnutie o trovách konania. Mal za to, že ak by sa aj prijal výklad prezentovaný žalovanými,

bolo by potrebné odvolanie žalovaného 1/ považovať za odvolanie podané neoprávnenou osobou,
nakoľko takéto odvolanie by mohol podať výlučne správca konkurznej podstaty, vzhľadom k tomu,
že by išlo o úkon týkajúci sa majetku podliehajúcemu konkurzu (§ 44 ods. 1 ZKR). Mal za to, že
otázka pasívnej legitimácie sa nijakým spôsobom nedotýka procesných podmienok konania, ako to
uvádzajú odvolatelia, ide o otázku hmotnoprávnu. Žalobca sa ďalej stotožnil s vyhodnotením otázky

pasívnej legitimácie žalovaného 1/. V danom prípade, žalovaný 2/ je jediným spoločníkom a konateľom
žalovaného 1/, ktorý aj prostredníctvom tejto právnickej osoby prezentoval hlavne svoju vlastnú vôľu.
Právnické osoby sú totiž subjekty, ktoré boli vytvorené ľuďmi (fyzickými osobami), a ktorým zákon
priznáva postavenie právnych osôb. Pre právnickú osobu je okrem iného charakteristické, že svoju
vôľu nevytvára sama o sebe, ale len prostredníctvom fyzických osôb, a to tých, ktoré sú k tomu podľa

práva povolené (viď uznesenia NS ČR sp. zn. 21Cdo/2600/2005, 30Cdo/683/2016). Ďalej poukázal
na to, že rovnako v predmetnom článku citované vyjadrenia pre redaktorku vydavateľa denníka SME
poskytol výlučne žalovaný 2/. Pokiaľ ide o domnelú výlučnú zodpovednosť vydavateľa za v článku
zverejnené výroky žalovaného 2/, poukázal na skutočnosť, že za zásah do dobrej povesti právnickej
osoby zodpovedá primárne pôvodca tohto zásahu. Jeho zodpovednosť zostáva nedotknutá aj v prípade,

že sú splnené podmienky na súčasné aplikovanie ustanovení zák. č. 167/2008 Z. z. o periodickej
tlači, agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon). Je na
žalobcovi, ktoré právne prostriedky svojej ochrany sa rozhodne využiť. Ďalej vyslovil názor, že súd prvej
inštancie nemal žiadny dôvod sa zaoberať otázkou, prečo žalobca nežaloval aj ďalšie fyzické osoby -zamestnancov žalovaného 1/, ktoré sa verejného zhromaždenia zúčastnili, nakoľko súd sa zaoberá iba
podanou žalobou. Právo určenia okruhu strán sporu patrí ako dominus litis žalobcovi. Žalovaní oponujú,
že predmetom sporu nebolo a nie je posudzovanie ich subjektívneho zhromažďovacieho práva, ani

účel verejného zhromaždenia organizovaného žalovaný 1/. Poukázal na to, že v konaní iba tvrdil a
preukázal, že spôsob voľby prostriedkov na dosiahnutie legitímneho cieľa žalovanými bol neadekvátny
a zasiahol do jeho subjektívneho práva na ochranu jeho dobrej povesti. V tomto smere poukázal na
to, že sami odvolatelia uvádzajú: “...navyše krádež strojov nebola témou riešenou na zorganizovanom
verejnom zhromaždení“, čím dávajú za pravdu tvrdeniam žalobcu v konaní, že na naplnenie svojho

cieľa použili žalovaní neadekvátne, zákonom nesprobované prostriedky, ktoré na naplnenie účelu
zhromaždenia a dosiahnutia stanoveného cieľa neboli nevyhnutné. Nápis na transparente ani na
reflexných vestách nijakým spôsobom neapeluje na Okresnú prokuratúru Prievidza, ktorej pôsobnosť
mali podľa žalovaných upútať. Jeho ústredným motívom je tvrdenie difamujúce žalobcu. Nie je na ňom
ani zmienka o vymožiteľnosti práva orgánmi činnými v trestom konaní a o potrebe verejnej diskusie na
tútotému.Nadosiahnutietohtocieľaboloúplnepostačujúvšeobecnévymedzenieproblémubezpotreby

označenia žalobcu ako takej a nie to ešte ako „zlodeja“, vrátane grafického znázornenia. Rovnako
poukázal na fakt, že zásahu sa dopustil subjekt (žalovaný 1/), ktorý podľa výsledkov vyšetrovania sám
porušoval právne predpisy a dopustil sa protizákonného konania vo vzájomných vzťahoch so žalobcom.
Ďalej uviedol, že žalobca nie je verejne činnou osobou ani nositeľom akéhokoľvek oprávnenia verejnej
moci. Vo vzťahu k nemu platia pre žalovaných pravidlá týkajúce sa vzťahov medzi subjektmi v rovnom

postavení. Žalobca ako osoba súkromného práva nie je povinná znášať ani kritiku vo väčšej miere,
nie to ešte flagrantné porušenie prezumpcie neviny. Z tohto pohľadu je právne bezvýznamné tvrdenie
žalovaných o tom, že v tomto prípade má svoje opodstatnenie kritika s emocionálnym nábojom. V danom
prípade nešlo o kritiku, ale o prezentovanie nepravdivého skutkového tvrdenia a hodnotiacich úsudkov
založených na zamlčaní podstatných skutočností, ktorých dôsledkom bolo vedomé porušenie zásady

prezumpcie neviny. Zásada prezumpcie neviny sa vo vzťahoch medzi subjektmi v rovnom postavení
uplatní ako jeden z dôvodov na obmedzenie ústavou zaručenej slobody prejavu (rozhodnutie veľkého
senátu Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 29. marca 2016 vo veci Bédat v. Švajčiarsko, č.
56925/08). Ďalej uviedol, že informácie verejnosti o trestnom konaní, ako aj na ňu nadväzujúca verejná
diskusia,nesmú byťvedenévtomzmysle,žeotázkavinyjevopredrozhodnutápodľaprianiakohokoľvek

(v danej veci žalovaných - viď Nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 689/2014, uznesenie NS SR 5 Ndt 3/2017).
Pokiaľ sa týka žalovaného 2/, tento v konaní na súde prvej inštancie nikdy nepoprel autenticitu článku
o skutočnostiach, ktoré mali byť ním uvedené, resp. mali byť citáciou jeho výrokov. Ďalej žalobca
poukázal na to, že v konaní sa nedomáhal žiadnej ochrany pokiaľ ide o jeho označenie ako nebankového
subjektu. Hodnotiacim úsudkom, voči ktorému sa domáhal ochrany bolo tvrdenie, že sa mal dopustiť

„sofistikovaného podvodu bielych golierov“ a mal „rozkradnúť majetok spoločnosti T. spol. s r.o.“, čo
súd prvej inštancie správne vyhodnotil v odôvodnení rozhodnutia v bode 32 rozsudku skonštatoval, že
žalobca môže byť subjektom oprávnenej kritiky, že táto kritika môže byť verejná a že oprávnená kritika
orgánov činných v trestnom konaní je tiež prípustná v každom čase, a to aj verejne, aj v médiách.
Kritika je však oprávnená a prípustná len vtedy (a vtedy musí dostať prednosť sloboda prejavu pred

inými právami), pokiaľ je založená na pravdivých tvrdeniach, čo v tomto prípade tak nebolo. Žalovaní v
konaní nepreukázali, že nimi verejne prezentované difamujúce skutkové tvrdenia sú pravdivé, resp. že
hodnotiace úsudky sú založené na pravdivých tvrdeniach, hoci v tomto smere niesli v konaní dôkazné
bremeno (rozhodnutie NS ČR zo dňa 18.03.2008, sp. zn. 30Cdo/1385/2006). Ničím nepreukázali,
že stroje, ktoré boli financované úvermi sa dostali do dispozície žalobcu tak, že sa ich neoprávnene

zmocnil. Práve naopak, žaloba preukázal opak predložením uznesenia Krajskej prokuratúry Trenčín
zo dňa 24.05.2016, č.k. 4KPt 1168/14-3300-89. Toto uznesenie je dôkazom aj o tom, že verejné
zhromaždenie zvolané žalovaným 1/ ani nemohlo splniť účel, ktorý bol deklarovaný pri jeho zvolávaní,
nakoľko právnej ochrany sa odvolával subjekt, ktorý sám porušoval svoje právne povinnosti. Žalobca
sa stotožnil s tvrdením žalovaného 2/, že nemá naliehavý právny záujem na ochrane svojho dobrého

mena, nakoľko sa nepostaral o to, aby bol predmetný článok odstránený z internetu, keď predmetná
žaloba nie je určovacou žalobou a preto sa súd v prípade takejto žaloby naliehavým právnym záujmom
nezaoberá (§ 137 CSP). Žalovaný 2/ ani túto ochranu pred súdom prvej inštancie neuplatnil, ide preto o
novotu v odvolacom konaní a podľa § 366 CSP nemožno tento prostriedok procesnej obrany v odolaní
použiť. K tvrdeniu žalovaných, že žalobca svoju dobrú povesť vo vzťahu k médiám nebráni, uviedol,

že po rozhodnutí súdu prvej inštancie došlo k mimosúdnej dohode medzi žalobcom a RTVS, ktorá dňa
04.12.2017 odvysielala v rámci svojej programovej služby Jednotka v relácii „Reportéri“ v reportáži s
názvom „Pomalá spravodlivosť“ okrem iného aj záber na stan nachádzajúci sa na predmetnom verejnom
zhromaždení organizovaným žalovaným 1/, kde bol umiestnený transparent s difamujúcim nápisom.Ďalej uviedol, že má záujem na mimosúdnej dohode aj s vydavateľstvom Petit Press a.s. Ďalej poukázal
na to, že žalovaní hoci súhlasia so správnosťou záveru súd prvej inštancie uvedeného v bode 15
odôvodnenia rozsudku, podľa ktorého predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu dobrej

povesti právnickej osoby je skutočnosť, že došlo k neoprávnenému zásahu do tohto práva. Takýto
zásah musí byť zároveň objektívne spôsobilý privodiť dotknutej právnickej osobe (nemajetkovú) ujmu.
Vyvolanie následkov takýmto zásahom sa nevyžaduje. Občianskoprávna ochrana sa poskytuje voči
takým konaniam (zásahom), ktoré sa dotýkajú názvu právnickej osoby a jej dobrej povesti, tento záver
si napriek jeho jednoznačnosti nesprávne vykladajú, keď v bodoch 62 a 65 odvolania uvádzajú, že

žalobcovi nemohla byť spôsobená ujma, resp. že žaloba vznik ujmy nepreukázal. Súd prvej inštancie
správne skonštatoval, že existencia dobrej povesti právnickej osoby sa prezumuje a žalovaní v konaní
opak nepreukázali (bod 16 rozsudku). Pokiaľ sa týka námietky žalovaných, že súd prvej inštancie v danej
veci neuskutočnil test proporcionality, žalobca uviedol, že už samotný fakt, že konštantná rozhodovacia
prax súdnych autorít zastáva názor, že zásada prezumpcie neviny sa vo vzťahoch medzi subjektmi
v rovnom postavení uplatní ako jeden z dôvodov na obmedzenie ústavou zaručenej slobody prejavu

je dôvodom, pre ktorý test proporcionality nie je potrebné vykonať, nakoľko tento záver je postavený
na všeobecne akceptovanej zásade, že v prípade kolízie práva na ochranu osobnosti spočívajúceho v
zachovaní jej prezumpcie neviny a práva na slobodu prejavu považuje záujem na ochrane osobnosti.
Test proporcionality vykonaný žalovaným 2/ označil za úplne neobjektívny a postavený na absolútne
chybnom predpoklade, ktorým je skutočnosť, že kritika nesmerovala voči žalobcovi, ale voči orgánu

verejnej moci, kde je miera kritiky a možnosť voľby prostriedkov jej vyjadrenia podstatne širšia. V danej
veci však zásah smeroval jednoznačne a výlučne iba voči žalobcovi. S poukazom na nálezy Ústavného
súdu Slovenskej republiky uviedol, že aj novinári a médiá, u ktorých sa poskytuje vyššia miera ochrany
slobody prejavu majú povinnosť rešpektovať zásadu prezumpcie neviny.

4. Žalovaní 1/, 2/ v písomnej replike k vyjadreniu žalobcu uviedli, že skutkový stav uvedený v odvolaní
odzrkadľuje skutočný priebeh udalostí, ktoré na seba nadväzovali, a ktoré viedli k tomu, že žalovaný 1/
zvolal predmetné verejné zhromaždenie. Mali za to, že reštrukturalizácia žalovaného 1/ bola zmarená
neoprávneným odobratím vozidiel žalobcom, pričom opätovne poukázali na úradný záznam o výsledku
kontroly Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, v ktorom bolo konštatované porušenie príslušných

ustanovení pri prepise motorových vozidiel Okresným dopravným inšpektorátom OR PZ v Prievidzi,
čím možno dôvodne dospieť k záveru, že prepis vozidiel na žalobcu bol nezákonný. Prepis vozidiel sa
uskutočnil na podnet osoby konajúcej v mene žalobcu. Uviedli, že účelom verejného zhromaždenia bolo
upútať pozornosť prokuratúry a orgánov činných v trestnom konaní, aby sa riadnym spôsobom zaoberal
trestným oznámením žalovaného 2/. Ďalej poukázali na to, že na verejnom zhromaždení zamestnanci

žalovaného 1/ z vlastnej iniciatívy použili transparenty a vesty s príslušnými nápismi spolu so symbolom
postavy zlodeja napriek tomu, že ich vyhotovil žalovaný 2/, vykonal to ako konateľ žalovaného 1/
na náklady žalovaného 1/. Táto skutočnosť vyplynula aj z výpovede svedka p. Dášy Horváthovej.
Slovné spojenie „sofistikovaný podvod bielych golierov“ použité v internetovom vydaní denníka SME
bolo myslené vo všeobecnej rovine s poukazom na prebiehajúce trestné konanie a činnosť orgánov

činných v trestnom konaní a vôbec nesmerovalo voči žalobcovi. Ďalej mali za to, že žalobca vo vyjadrení
nezohľadnilčasovéhľadisko,kedybolkonkurznažalovaného1/vyhlásený,kedydošlozostranyžalobcu
k zmene žaloby. V danej veci, ak súd prvej inštancie porušil, podľa jeho názoru, príslušné ustanovenia
ZKRvkonaní,bezbližšiehoodôvodneniakonštatoval,ženedošlokprerušeniukonaniavočižalovanému
1/ v zmysle § 47 ZKR. K pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 2/ k vyjadreniu žalobcu uviedli, že

žalovaný 2/ sa zúčastnil verejného zhromaždenia len ako účastník, pričom zdôraznil, že právnická
osoba má v zmysle § 19a Občianskeho zákonníka vlastnú právnu subjektivitu. Žalovaný 1/ má vlastnú
právnu subjektivitu, a preto môže byť priamo zodpovedný za konanie, ktorým mal zasiahnuť do dobrej
pomesti žalobcu. Ďalej uviedli, že žalovaný 2/ nereprezentoval vlastnú vôľu prostredníctvom žalovaného
1/. Opätovne poukázali na účel zvolania verejného zhromaždenia, ktorý spočíval v nespokojnosti

žalovaného 1/ s konaním prokuratúry. Verejné zhromaždenie sa uskutočnilo bezprostredne po vydaní
uznesenia Krajskej prokuratúry Trenčín zo dňa 24.05.2016. Ďalej mali za to, že sa nedopustil zásahu do
dobrejpovestižalobcuanivýrokom„sofistikovanýpodvodbielychgolierov“uverejnenomvčlánku,keďže
z jeho obsahu nie je možné za žiadnych okolností vyvodiť záver, že tento výrok smeroval proti žalobcovi,
preto súd prvej inštancie nesprávne interpretoval citovaný výrok. Mali za to, že za predmetný článok v

zmysle tlačového zákona zodpovedá vydavateľ, a preto nie je daná možnosť žalobcovi, aby si vybral
koho bude v danom prípade žalovať. Žalobca v konaní nepreukázal skutočnosť, že by voči spoločnosti
Petit Press, a.s. inicioval súdne konanie alebo by túto spoločnosť kontaktoval za účelom odstránenia
časti publikovaného článku. V tomto smere poukázali na rozhodovaciu prax súdov. Trvali na tom, žeposúdenie tvrdeného zásahu nie je automaticky zásahom do dobrej povesti žalobcu, spôsobilý privodiť
ujmužalobcovi.Uviedli,žezorganizovanieverejnéhozhromaždeniavzmyslezákonajeprávomkaždého
subjektu. V žiadnom prípade nebolo verejné zhromaždenie usporiadané za účelom vyvolania „nátlaku“

na orgány činné v trestnom konaní a takéto zhromaždenie ani takýto „nátlak“ nemôže spôsobiť. V
prípade, že žalovaný 1/ použil slovo kradne, jednalo sa len o hybridný výrok, ktorý nebolo možné spájať s
dopustením sa trestného činu žalobcu, ktorý je právnickou osobou, a ako taká sa trestného činu nemôže
dopustiť. Preto nemá právny základ tvrdenie žalobcu ohľadom prezumpcie neviny, ktorá mu za daných
okolností nesvedčí. Poukázali na to, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so skutkovým stavom

prezentovaným žalovanými v konaní, najmä s ohľadom na skutočnosti, ktoré sa udiali po schválení
reštrukturalizačného plánu. V súvislosti s uvedeným je preto potrebné vziať v úvahu, že kritika nemôže
mať umiernenú podobu, v opačnom prípade by bola zbavená určitého emocionálneho náboja, ktorý
má v danej veci opodstatnenie. Obdobným spôsobom je žalobca pravidelne „kritizovaný“ na profile
svojej spoločnosti na internetovej stránke facebook.com. Podľa Tvrdenia samotného žalobcu mu tieto
negatívne recenzie prispeli k zlepšeniu poskytovania jeho služieb a k zásahu do jeho dobrej povesti

od užívateľov sociálnych sietí a internetu teda nedošlo. Žalobca nemôže posudzovať niektorú kritiku
za pozitívnu, zlepšujúcu jeho postavenie na trhu a niektorú za poškodzujúcu jeho tvrdené dobré meno.
Nedávne recenzie na celosvetovo používanej webovej stránke facebook.com predstavujú väčší zásah
do dobrej povesti žalobcu ako žalované zásahy na verejnom zhromaždení a webovej stránke pre Mesto
Prievidza. Ďalej trvali na tom, že súd prvej inštancie mal v danej veci vykonať test proporcionality s

poukazom na rozhodovaciu prax (nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 152/2018 zo dňa 15.12.2008). Mal za to,
že po uskutočnení tzv. Alexyho vážiacej formuly jednoznačne potvrdili, že najmä na slobode prejavu
prevažuje mieru uspokojiteľnosti práve na dobrú povesť, a preto je potrebné dať prednosť slobode
prejavu. Absencia vykonania testu proporcionality spôsobila, že konanie má inú vadu, pre ktorú nie je
možné napadnutý rozsudok potvrdiť.

5. Žalobca v písomnej duplike k replike žalovaných 1/, 2/ zotrval na svojom tvrdení, že žalovanými
opísaný skutkový stav je účelovo skreslený a nezodpovedá realite. V podrobnostiach odkázal na body
2. - 5. svojho vyjadrenia zo dňa 13.08.2018. Uviedol, že žalovaný 1/ schválený reštrukturalizačný
plán („RP“) nikdy riadne neplnil a ani plniť a splniť RP nikdy nebol schopný. Žalovaný 1/ v roku 2012

podľa ním predložených dokladov nezaplatil žiadnu splátku prihlásených pohľadávok v súlade s RP.
K odovzdaniu vozidiel došlo dňa 10.12.2013 po tom, čo žalovaný 1/ neplnil svoje povinnosti z RP
a RP bol voči žalobcovi neúčinný. Reštrukturalizácia bola neúspešná v dôsledku nezodpovedného
vedenia žalovaného 1/. Pokiaľ sa týka neprerušenia konania v čase, keď bol vyhlásený konkurz na
majetok žalovaného 1/ v tejto časti plne odkázal na body 6 až 9 svojho vyjadrenia zo dňa 13.08.2018.

Vyslovil názor, že pri akceptácii výkladu prezentovaným žalovanými, by to de facto znamenalo odopretie
spravodlivosti zo strany súdu a v konečnom dôsledku záver, že voči úpadcovi nie je možné viesť
akékoľvek konanie s výnimkou konaní uvedených v § 47 ods. 2 ZRK. Žalobca však v tomto konaní
nie je voči žalovanému 1/ v postavení veriteľa a svoj nárok na ospravedlnenie do konkurzu prihlásiť
nemôže. Pokiaľ sa týka pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 2/ zotrval na svojom vyjadrení zo dňa

18.03.2018 v bodoch 10 - 15. Poukázal na výpoveď žalovaného 2/, v ktorej uviedol, že zadal výrobu
reflexných viest a transparentu s difamujúcim nápisom, ako aj to, že transparent na verejnosti umiestnil
on,čímprezentovalsvojuvlastnúvôľu.RovnakovpredmetnomčlánkucitovanévyjadreniadenníkuSME
poskytolvýlučnežalovaný2/.Zkontextuceléhočlánkujednoznačnevyplýva,žetomalbyťžalobca,ktorý
sa mal dopustiť „sofistikovaného podvodu bielych golierov“. Tvrdenia žalovaného 2/, že výrok: „Je to

sofistikovaný podvod bielych golierov. Majetok firmy rozkradnú a našim obchodným priateľom, z ktorých
sa stali veritelia, ostanú omrvinky“, nie je možné podľa žalobcu vyložiť tak, že tento výrok použil výlučne
v generálnej rovine proti činnosti prokuratúry. Zrejme aj logo žalobkyne s piktogramom zlodeja s vrecom
cez plece s označením meny euro bolo myslené v generálnej rovne a vlastne malo predstavovať orgány
činné v trestnom konaní. Pokiaľ ide o tvrdenú výlučnú zodpovednosť vydavateľa za v článku zverejnené

výroky žalovaného 2/, opätovne poukázal na skutočnosť, že za zásah do dobrej povesti právnickej osoby
zodpovedá primárne pôvodca tohto zásahu. Zodpovednosť pôvodcu zásahu ostáva nedotknutá aj v
prípade, že sú splnené podmienky na súčasné aplikovanie tlačového zákona. Pokiaľ sa žalovaný 2/
odvoláva na rozhodnutie ÚS SR sp. zn. I.ÚS 406/2012, poukázal na skutočnosť, že občianskoprávna
sankcia za neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby je založená na objektívnom princípe,

teda nevyžaduje sa popri neoprávnenosti zásahu aj zavinenie pôvodcu neoprávneného zásahu. Ak
zásah spočíva v skutkových tvrdeniach, pôvodca neoprávneného zásahu sa zbaví (na ňom je povinnosť
tvrdenia, dôkazná povinnosť, bremeno tvrdenia, či dôkazné bremeno) občianskoprávnej sankcie, len ak
preukáže, že tieto tvrdenia sú pravdivé. Dôkazné bremeno zaťažovalo žalovaného 2/ aj ohľadne tvrdeniavýlučnej zodpovednosti vydavateľa tlače. Citované uznesenie NS SR totiž výslovne konštatuje, že
výlučná zodpovednosť vydavateľa je daná iba v prípade, pokiaľ bolo v konaní preukázané, že pisateľom
sporného článku bol redaktor - zamestnanec vydavateľa príslušného denníka. V tomto smere žalovaný

2/ nenavrhol žiadny dôkaz, na jeho obranu, ktorým by malo byť preukázané, že pisateľom bol redaktor
-zamestnanec vydavateľa daného denníka. Žalovaný 2/ tak neprodukoval v konaní žiadny dôkaz, ktorý
by jeho zodpovednosť vylučoval. Na súde prvej inštancie nikdy nepoprel autenticitu článku pokiaľ ide
o skutočnosti, ktoré mali byť ním uvedené, resp. mali byť citáciou jeho výrokov. Naviac argument s
poukazom na citované rozhodnutie ÚS SR žalovaný 2/ nepoužil v konaní pred súdom prvej inštancie

a neuviedol ho ani v odvolaní, ide preto o neprípustnú novotu v odvolacom konaní. Ďalej poukázal
na mimosúdne rokovania s vydavateľstvom Petit Press s.r.o, Bratislava, boli po vydaní rozsudku súdu
prvej inštancie ukončené a táto spoločnosť z internetového vydania denníka SME z internetovej stránky
nasaprievidza.sme.sk stiahla sporný článok, a tento sa už na internete nenachádza. V ďalšom poukázal
a body 17 až 28 svojho vyjadrenia zo dňa 13.08.2018, ktoré skutočnosti žalovaní nijakým spôsobom
nevyvrátili. Ďalej uviedol, že k tetu proporcionality sa podrobne vyjadril vo svojom záverečnom návrhu

zo dňa 17.04.2018, ktoré argument uviedol aj v bode 30 svojho vyjadrenia zo dňa 13.08.2018. Mal
za to, že označenie kohokoľvek za zlodeja prebiehajúcej trestnej veci je porušení prezumpcie neviny
bez ohľadu na možnosť vyvodenia trestnej zodpovednosti voči nemu. Opätovne poukázal na citované
rozhodnutie ÚS SR, ktoré však rieši otázku vzťahu subjektov v nerovnom postavení, kde žalobcom
bola osoba vykonávajúca funkciu verejnej moci (sudca). Nejde tu o rovnakú situáciu, aká je v danej

veci, kde žalobca a žalovaní sú v rovnom postavení. Test, ktorý vykonal žalovaný 2/ vo svojom podaní
zo dňa 08.03.2018 označil za úplne neobjektívny a postavený na chybnom predpoklade, ktorým je
skutočnosť, že kritika nesmerovala voči žalobcovi, ale voči orgánu verejnej moci, kde je miera kritiky a
možnosť voľby prostriedkov jej vyjadrenia podstatne širšia,. V skutočnosti však zásah smeroval priamo
proti žalobcovi. Žalobca poukázal na to, že pri zodpovedaní základných otázok KTO, O KOM, ČO, KDE,

KEDY a AKO pre posúdenie proporcionality medzi slobodou prejavu a ochranou osobnosti možno
dospieťkzáveru-KTO-žalovaní,ktorípodľazáverovvyšetrovaniaporušiliprávnepredpisyadopustilisa
protizákonného konania vo vzájomných vzťahoch so žalobcom, nepoužívajú žiadne privilégia ohľadne
informovanosti spoločnosti; O KOM - o žalobcovi, osobe súkromného práva nevykonávajúcej žiadnu
funkciu verejnej moci, u ktorej hranice akceptovateľnej kritiky sú najužšie; ČO - kritizovaný mal byť podľa

žalovaných postup orgánov činných v trestom konaní; KDE - na verejne prístupnom mieste, na verejnom
zhromaždení zvolanom za iným účelom, vyjadrenia pre masovokomunikačné prostriedky; KEDY - keď
orgány činné v trestnom konaní dospeli k záveru, že nedošlo ku spáchaniu žiadneho trestného činu vo
vzťahu k žalovanému 1/. Z uvedeného je zrejmé, že zásah vybočil z bežnej miery kritiky a na dosiahnutie
cieľa nebol potrebný ani adekvátny. Vo zvyšku odkázal na všetky svoje písomné a ústne prednesy v

danej veci.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.
1 CSP, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani to nevyžadoval dôležitý verejný

záujem, v spojení § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť z nasledovných dôvodov:

7. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, ktorým uložil žalovanému 1/ a žalovanému 2/ povinnosť
písomne sa ospravedlniť žalobcovi, tak ako tento požadoval, založil na tom právnom závere, že tak

žalovaný 1/, ako aj žalovaný 2/ zasiahli do dobrej povesti žalobcu uvádzaním nepravdivých skutkových
tvrdení, či hodnotiacich úsudkov, keď žalovaní nesledovali legitímny cieľ na dosiahnutie ktorého by
zvolili legitímne prostriedky. Súd mal za to, že ospravedlnenie, ktoré požadoval žalobca je primeraným
prostriedkom ochrany jeho práv.

8. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj s
odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho
správnosti a k odvolacím námietkam žalovaných 1/, 2/ uvádza nasledovné:

9. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení

niektorých zákonov, ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne
a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto
konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania,ktorívystupujúnastraneúpadcu,prerušeniekonaniapôsobí,lenakideonerozlučnéspoločenstvoalebo
o intervenciu
10. Podľa § 19b ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka v platnom znení, pri neoprávnenom použití názvu

právnickej osoby sa možno domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a
odstránil závadný stav; možno sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať
aj v peniazoch. Odsek 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby.

11. Na rozdiel od práva fyzických osôb na dobré meno, ktoré patrí medzi osobnostné práva, dobrá

povesť právnických osôb sa chráni bez toho, aby sa práva podľa § 19b Občianskeho zákonníka priznané
právnickým osobám kvalifikovali ako osobnostné práva. Ochrana dobrej povesti právnickej upravená v
§ 19b Občianskeho zákonníka vo svojej podstate vychádza z ustanovení § 11 až § 13 Občianskeho
zákonníka, ktoré sa týkajú ochrany osobnostných práv fyzických osôb, predovšetkým ich čiastkových
práv na meno a česť. Dobrá povesť predstavuje nehmotné a samostatne nevyčísliteľné hodnoty, ktoré sa
spájajúsprávnickouosobou,predovšetkýmurčitémorálne,aleajkvalitatívnevlastnosticharakterizujúce

právnickú osobu, podľa ktorých sa hodnotí a prijíma spoločnosťou. Žalobca, ktorý sa domáha ochrany
dobrej povesti môže požadovať buď zdržania sa zásahov do dobrej povesti; odstránenia závadného
stavu alebo poskytnutia primeraného zadosťučinenie, ktoré je možné požadovať i v peniazoch.

12. Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii upravuje riešenie úpadku dlžníka speňažením

majetku dlžníka a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov. Kolektívne uspokojenie veriteľov speňažením
majetku dlžníka vylučuje individuálne postupy, a práve z tohto dôvodu § 47 ods. 1 a 3 zákona o konkurze
a reštrukturalizácii ustanovujú, že vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré
sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, a že v takto prerušených konaniach
možno pokračovať na návrh správcu, ktorý sa podaním takéhoto návrhu stáva účastníkom konania

namiesto úpadcu. V zmysle týchto ustanovení je jediným kritériom prerušenia súdneho konania to, že
ide o konanie, ktoré sa týka majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, pričom v takom
prípade účinky prerušenia konania nastávajú momentom vyhlásenia konkurzu, priamo zo zákona.

13. Pokiaľ tvoril petit žaloby, ktorou sa žalobca domáhal ochrany dobrej povesti, ospravedlnenie na

náklady žalovaného, podľa názoru odvolacieho súdu v predmetnej veci nejde o konanie, ktoré by sa
týkalomajetkupodliehajúcemukonkurzužalovaného1/,prektoréjestanovenýimperatívjehoprerušenia
podľa § 47 zákona č. 7/2005 Z. z. Predmetom žaloby žalobcu je ochrana jeho dobrej povesti a nie
nárok žalobcu na majetkové plnenie voči žalovanému 1/. Žalobcom požadované ospravedlnenie na
náklady žalovaného 1/ nie je majetkovým právom tvoriacim pohľadávku žalobcu voči žalovanému 1/

uplatňujúcu si v súdnom konaní, ale len spôsobom, akým žalobca žiada odstrániť, či zmierniť prípadný
neoprávnený zásah do jeho dobrej povesti. Spôsob ochrany dobrej povesti žalobcu za neoprávnený
zásah medzi ktorými si žalobca môže podľa § 19b Občianskeho zákonníka voliť, nemožno považovať
za titul plnenia voči žalovanému 1/ z jeho majetku, ktorý by podliehal majetkovej podstate úpadcu v
konkurznom konaní. Ustanovenie § 19b ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka predstavuje určitý spôsob

usporiadania vzťahov medzi oprávneným z ochrany dobrej povesti a subjektom, ktorý do dobrej povesti
právnickej osoby neoprávnene zasahuje, a preto súd nie je viazaný prostriedkom zvolenej ochrany
(porovnaj nález Ústavného súdu SR I. ÚS 689/2014 z 09.11.2016). V opačnom prípade, by prerušeniu
konania podľa § 47 zákona č. 7/2005 Z. z. v závislosti od rozmanitosti petitu v prípade ochrany
dobrej povesti a zvoleného spôsobu usporiadania práva žalobcom, podliehali všetky konania, ktorými

by sa žalobca domáhal ospravedlnenia od žalovaného, na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz.
Odvolací súd sa preto stotožnil s argumentáciou žalobcu, že v takom prípade, by prerušeniu konania,
ak dôjde k vyhláseniu konkurzu úpadcu podliehali všetky súdne konania aj s ohľadom na prípadnú
povinnosť zaplatiť trovy úpadcom. Preto odvolací súd uzatvára, že pokiaľ súd nebol viazaný petitom
v spôsobe ochrany podľa § 19b Občianskeho zákonníka, žalobcov petit v žalobe ešte nemožno

považovať za nárok, ktorý by sa týkal majetku žalovaného 1/ v predmetnom konaní podliehajúcemu
konkurzu (žalobca neuplatnil a ani mu nepatrí majetkové právo, len volil spôsob ochrany a usporiadania
práv podľa § 19b ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka), pričom žalobcovi nebolo právoplatne žiadne
právo týkajúce sa majetkovej podstaty žalovaného 1/ priznané. Žalobca bez toho, aby súd rozhodol,
či bolo do práva na ochranu dobrej povesti právnickej osoby zasiahnuté a o následnom spôsobe

usporiadania jeho práv, nemohol individuálnym postupom ovplyvniť majetkovú podstatu žalovaného
1/ ako úpadcu, a teda teleologickým výkladom možno tiež dospieť k tomu, že nebol splnený ani účel
uplatnenia tohto ustanovenia, t. j. prerušenia konania podľa zákona č. 7/2005 Z. z., ako je uvedené aj
vyššie, a tak zabránenie individuálnym postupom uplatňovania práva v prospech postupu kolektívnehouspokojovania. Žalovaní v odvolaní tiež namietali, že písomnosti v konaní neboli doručované správcovi
konkurznej podstaty žalovaného 1/. Keďže odvolací súd dospel k záveru, že nedošlo k prerušeniu
konania § 47 zákona č. 7/2005 Z. z., nakoľko predmetné konanie sa netýka majetku podliehajúceho

konkurzu patriaceho úpadcovi (žalovanému 1/), správca sa v súvislosti s týmto konaním za žalovaného
1/ nestáva účastníkom konania a ani jeho zástupcom, a preto nebolo ani možné písomnosti v tomto
konaní doručovať správcovi konkurznej podstaty.
14. V prípade ochrany dobrej povesti právnickej osoby podľa § 19b ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka
je predpokladom vzniku zodpovednosti za zásah do dobrej povesti právnickej osoby, že došlo k zásahu

do týchto práv, tento zásah je neoprávnený, protiprávny a je objektívne spôsobilý vyvolať negatívne
následky, teda privodiť ujmu na chránených právach. Ak sa oprávnený (aktívne legitimovaná právnická
osoba - žalobca) domnieva, že sú tieto predpoklady vzniku zodpovednosti za zásah do dobrej povesti
splnené, môže sa domáhať ochrany, a to proti ktorémukoľvek subjektu, ktorý do práva na ochranu dobrej
povesti právnickej osoby neoprávnene zasahuje (pasívne legitimovaný subjekt).

15. Vo vzťahu k namietanej pasívnej legitimácii žalovaného 2/ je odvolací súd toho názoru, že súd
prvej inštancie správne konštatoval, že tým, ktorý je nositeľom povinnosti upustiť od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu osobnosti alebo odstrániť následky zásahov alebo poskytnúť primerané
zadosťučinenie je ten, ktorý je pôvodcom zásahu, t. j., či už ide o fyzickú alebo právnickú osoba,
ktorá sa dopustila určitého konania, ktoré údajne podľa žalobcu neoprávnene zasahujúceho do jeho

chránených práv, a teda subjekt takéhoto zásahu, keďže k zásahu do práv nemôže v takomto prípade
dôjsť spoločným konaním, za ktorý by zasahujúci zodpovedali spoločne a nerozdielne. Uvedené platí
aj pre konanie fyzických osôb, ktoré sú v určitom vzťahu k osobe právnickej, a teda konanie tých,
ktorí sa môžu podieľať na vytváraní vôle právnickej osoby, keďže právnická osoba je subjektom
konajúcim prostredníctvom fyzických osôb, a teda subjektom, ktorý svoju vôľu nevytvárajú samostatne,

ale prostredníctvom fyzických osôb. Je preto potrebné vždy skúmať, kto je pôvodcom zásahu. Pri
posudzovaní, kto je zodpovedný za zásah do dobrej povesti právnickej osoby, t. j. či právnická osoba,
alebo fyzická osoba, ktorá je oprávnená podieľať sa na vytváraní vôle právnickej osoby, keďže zákon
takúto situáciu nepredpokladá, je potrebné na konanie fyzickej osoby za právnickú osobu vychádzať
analogicky podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, t. j. ako v prípade majetkovej škody, pre ktorú

platí, že škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich
činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili a teda tieto osoby samé za škodu nezodpovedajú (porovnaj
rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. septembra 2013, sp. zn. 3 Cdo 228/2012). Ak malo dôjsť k zásahu
do dobrej povesti právnickej osoby je potrebné skúmať, či za zásah zodpovedá právnická osoba, ktorej
vôľa bola vytvorená pri jej činnosti fyzickou osobou, ktorú na tento zásah použila, alebo fyzickou osobou

zodpovedajúcou samostatne za svoje konanie zasahujúce do dobrej povesti inej právnickej osoby.
Zvlášť dôležité je rozlíšenie, kto za zásah zodpovedá vtedy, pokiaľ ide o právnickú osobu, ktorej jediným
spoločníkom a konateľom je daná fyzická osoba, ktorá sa tiež svojim konaním mohla zásahu do dobrej
povesti inej právnickej osoby dopustiť, keďže právnická osoba v takomto prípade nevytvára svoju vôľu
kolektívne, ale len prostredníctvom jednej fyzickej osoby.

16. Žalobca sa v predmetnej veci žalobou domáhal ochrany dobrej povesti nielen voči žalovanému 1/
na tom skutkovom základe, že na verejnom zhromaždení konanom v dňoch 26.04.2016 až 29.04.2016
(ďalej len „verejné zhromaždenie“) bol vyvesený transparent s nápisom „ E. nám ukradol stroje! Súdom
schválená 100% reštrukturalizácia zmarená!!! KRACHUJEME !“ s vizualizáciou loga jediného akcionára

žalobkyne a nápisu „leasing“ nad ktorý bola doplnená postava zlodeja s vrecom prehodeným cez plece s
piktogramom „€“, ale aj voči žalovanému 2/ (okrem vyššie uvedeného skutkového základu), tiež na tom
skutkovom základe, že tento sa zúčastnil verejného zhromaždenia v žltej reflexnej veste, ktorá mala na
chrbte nápis „E. nám ukradol stroje“ s vizualizáciou loga jediného akcionára žalobcu a nápisu „leasing“
nadktorýboladoplnenápostavazlodejasvrecomprehodenýmcezplecespiktogramom„€“(rovnakotak

na tomto skutkovom základe aj voči žalovanému 1/) a na tom skutkovom základe, že dňa 03.05.2016 bol
v internetovom vydaní denníka SME na internetovej stránke nasaprievidza.sme.sk uverejnený článok
s nadpisom „Pred prievidzskou prokuratúrou stanuje podnikateľ. Na protest“.

17. Posudzujúc konania žalovaného 1/ a žalovaného 2/ založené na vyššie uvedených skutkových

základoch, ktorým malo dôjsť k zásahom do dobrej povesti žalobcu, je odvolací súd toho názoru,
že konanie spočívajúce vo vyvesení transparentu s nápisom na verejnom zhromaždení konanom v
dňoch 26.04.2016 až 29.04.2016 súviselo s činnosťou právnickej osoby, a preto niet pochýb o tom, že
zodpovednosťzatotokonanietrebaprávnickejosobe,t.j.žalovanému1/pričítať.Navyšejeodvolacísúdtoho názor, že zodpovednosť za toto konanie je potrebné tiež pričítať aj žalovanému 2/, keďže žalovaný
2/ ako jediný spoločník a konateľ sám vytváral vôľu žalovaného 1/ a tým prejavoval aj vlastnú vôľu.
Teda pôvodcom konania na tomto skutkovom základe boli obaja žalovaní. Konanie, skutkový základ

spočívajúci v tom, že žalovaný 2/ sa zúčastnil zhromaždenia v žltej reflexnej veste, ktorá mala na chrbte
nápis údajne zasahujúci do dobrej povesti právnickej osoby je podľa názoru odvolacieho súdu konaním,
za ktoré zodpovedá žalovaný 2/, ale tiež konaním za ktoré zodpovedá aj žalovaný 1/. Odvolací súd k
uvedenému záveru dospel tiež vzhľadom na časovú a miestnu súvislosť konania žalovaného 2/ a jeho
postavenie ako osoby, ktorá sa výlučne podieľa na vytváraní vôle žalovaného 1/. V tomto prípade preto

nebolo pochýb o tom, kto bol pôvodcom konania založeného (a teda kto vyjadroval svoju vôľu) na tomto
skutkovomzáklade,Vdanejvecipretobolopotrebnéindividualizovaťkonaniežalovaného2/akokonanie
fyzickejosoby.Včasovejamiestnejsúvislostisverejnýmzhromaždenímzvolanýmžalovaným1/tiežišlo
o prejav vôle žalovaného 1/, a preto aj tento za takéto konanie musí zodpovedať. Ak žalovaní namietali,
že žalobca mal žalovať všetky subjekty zúčastnené na verejnom zhromaždení, odvolací súd opakuje, že
zodpovednosť za zásah do dobrej povesti sa posudzuje u každého subjektu samostatne (a teda, kto bol

pôvodcom zásahu) a nie kumulatívne konaním, ktorým by sa subjekty mohli dopustiť zásahu spoločne.
Z tohto dôvodu žalobca pre úspech v spore nebol povinný žalovať prípadne všetky subjekty, ktoré by
mohli do jeho dobrej povesti zasiahnuť. Bolo preto na žalobcovi, voči ktorým subjektom, o ktorých sa
domnieva, že porušili jeho práva, ochranu svojich práv na súde uplatní. Uvedená odvolacia námietka
žalovaných bola preto nedôvodná.

18. Čo sa týka konania žalovaného 2/ na tom skutkovom základe, že dňa 03.05.2016 bol v internetovom
vydaní denníka SME na internetovej stránke nasaprievidza.sme.sk uverejnený článok, ktorý obsahoval
vyjadrenia žalovaného 2/, podľa názoru žalobcu difamujúceho charakteru, išlo o vyjadrenia žalovaného
2/ konajúceho ako fyzická osoba bez toho, aby konal v súvislosti s činnosťou žalovaného 1/ ako osoba

oprávnená vytvárať vôľu žalovaného 1/ (právnickej osoby). Takéto vyjadrenie je preto potrebné tiež
pričítať žalovanému 2/ a nie žalovanému 1/. Keďže išlo o článok internetového vydania denníka SME na
internetovej stránke nasaprievidza.sme.sk, bolo nevyhnutné skúmať, kto je pôvodcom údajného zásahu
do práv žalobcu. Žalovaní poukazovali na zákon č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom
spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon), a to konkrétne ustanovenie

§ 5 ods. 1 o zodpovednosti vydavateľa periodickej tlače a § 7 ods. 1 o práve na odpoveď. Vo vzťahu
k právu na odpoveď je potrebné uviesť, že pre prípustnosť žaloby na ochranu dobrej povesti a pre
súdne konanie, nejde o obligatórnu podmienku využitia prostriedkov ochrany podľa uvedeného zákona o
periodickej tlači, a teda žeby žalobca bol povinný najskôr sa domáhať zverejnenia odpovede (prípadne aj
uložením tejto povinnosti na súde), až potom svojich práv z ochrany dobrej povesti v občianskoprávnom

súdnom konaní. Taktiež, ako uviedol aj žalobca v odvolacom konaní, nie je potrebné akokoľvek skúmať
naliehavý právny záujem žalovaného 2/ na ochrane svojho dobrého mena, ako podmienku prípustnosti
žaloby (nejde o žalobu určovaciu), keďže žalovaní namietali, že žalobca ani len nežiadal o odstránenie
dotknutého článku z internetu. Pokiaľ ide o zodpovednosť vydavateľa periodickej tlače, z judikatúry
súdov (napr. uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 22.08.2012, sp. zn. IÚS 406/2012, nález Ústavného

súdu ČR zo 14. apríla 2015, sp. zn. II. ÚS 2296/14) vyplýva, že za prípadný zásah zverejnením článku
nemusívýlučnevždyzodpovedaťlenvydavateľ.Zodpovednosťmôževzniknúťajautorovičlánku,pričom
jepotrebnérozlíšiť,čiideozamestnancavydavateľa(kdezodpovedávydavateľ),aleboexternéhoautora
(kde zodpovedá autor). Rovnako tak z článku môže byť zrejmé, že pôvodcom zásahu bola iná osoba,
t. j. osoba odlišná od vydavateľa, či autora článku, napr. vtedy, keď autor prevezme do svojho článku

vyjadrenia, tvrdenia (či hodnotiace úsudky) tejto inej osoby, pričom je zrejmé, že ide o vyjadrenia tejto
osoby a nie autora, pričom táto iná osoba vedela, že tieto vyjadrenia budú autorom článku použité
a zverejnené. V takýchto prípadoch môže zodpovedať za prípadný zásah táto iná osoba (odlišná od
vydavateľa alebo autora) ako pôvodca zásahu, od ktorého sa následne odvíja aj pasívna legitimácia. Z
predmetného článku vyplýva, že vyjadrenia s označením žalovaného 2/ boli autorom článku citované

a doslovne prevzaté, a teda za pôvodcu vyjadrení nie je možné považovať autora, ale žalovaného
2/. Takisto vyjadrenia žalovaného 2/ boli v článku koncipované ako vyjadrenia (interview) na účely ich
zverejnenia autorom článku, o čom musel mať žalovaný 2/ vedomosť. Tieto vyjadrenia je tak potrebné
pričítať žalovanému 2/ a nie žalovanému 1/, rovnako tak zodpovednosť za ne. Žalovaný 2/ tak bol aj na
tomto skutkovom základe v konaní pasívne legitimovaným.

19. Ako uviedol súd prvej inštancie, v konaní nebolo sporné, že verejné zhromaždenie zvolal žalovaný
1/, a to za účelom „spustiť verejnú diskusiu v oblasti vymožiteľnosti práva orgánmi činnými v
trestnom konaní“, ďalej, že sa verejné zhromaždenie aj uskutočnilo a na verejnom zhromaždení bolvyvesený transparent s nápisom ako je uvedené vyššie. Taktiež nebolo sporné, že účastníci verejného
zhromaždenia mali oblečené žlté reflexné vesty s nápisom ako je uvedený vyššie ako aj to, že bol
zverejnený vyššie uvedený článok v internetovom vydaní denníka SME. Odvolací súd preto takto v

žalobe vymedzený skutkový základ podľa vykonaných dôkazov súdom prvej inštancie posúdil z hľadiska
kritérií pre vznik zodpovednosti za neoprávnený zásah do dobrej povesti žalobcu, a teda, či došlo k
zásahu do týchto práv, či tento zásah bol neoprávnený, protiprávny a bol objektívne spôsobilý vyvolať
negatívne následky, teda privodiť ujmu na chránených právach, pričom ďalej nie je rozhodujúce, že
negatívne dôsledky tento zásah aj skutočne vyvolal.

20. Základným kritériom pre posúdenie, či došlo k neoprávnenému zásahu je preskúmanie pravdivosti
tvrdenia. Z judikatúry (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. 9. 2009, sp. zn. 4 Cdo 212/2007)
vyplýva, že neoprávneným zásahom je zásadne každé nepravdivé tvrdenie (skutkové tvrdenie)
zasahujúce práva právnickej osoby chránené v zmysle § 19b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka. Môže
ním byť aj kritika (hodnotiace úsudky), ak táto presiahla rámec oprávnenej kritiky. Občianskoprávna

sankcia za neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby je založená na objektívnom princípe,
teda nevyžaduje sa popri neoprávnenosti zásahu aj zavinenie pôvodcu neoprávneného zásahu. Ak
zásah spočíva v skutkových tvrdeniach, pôvodca neoprávneného zásahu sa zbaví (na ňom je povinnosť
tvrdenia, dôkazná povinnosť, bremeno tvrdenia, či dôkazné bremeno) občianskoprávnej sankcie, len ak
preukáže, že tieto tvrdenia sú pravdivé (tzv. dôkaz pravdy).

21. V predmetnom transparente vyvesenom na verejnom zhromaždení bolo uvedené „E. nám ukradol
stroje“. Podľa názoru odvolacieho súdu, išlo o skutkové tvrdenie, kde bolo na pôvodcovi tohto tvrdenia
preukázať, že išlo o tvrdenie pravdivé. Skutkové tvrdenie sa opiera o fakt, objektívne existujúcu
realitu, ktorá je zistiteľná pomocou dokazovania, pravdivosť tvrdenia je teda overiteľná. Na rozdiel od

skutkového tvrdenia, hodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny názor svojho autora, ktorý k danému
faktu zaujíma určitý postoj tak, že ho hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti, a to na základe
vlastných (subjektívnych) kritérií. Uvedený obsah transparentu nevyjadroval subjektívny postoj autora,
ale jednoznačne poukazoval na fakt, a to krádež strojov. Aj keby sa pripustilo, že išlo o hodnotiaci
úsudok, tento tiež musí vychádzať z objektívne zistiteľných pravdivých informácii a teda tieto hodnotiace

úsudky nesmú byť výslovne zamerané na difamáciu osoby, ako v danom prípade uvedené tvrdenie
bolo. Keďže išlo o skutkové tvrdenie, v predmetnom konaní žalovaný 1/ a ani žalovaný 2/ nepreukázali,
že by skutkové tvrdenia uvedené v transparente, či na oblečení účastníkov verejného zhromaždenia
boli pravdivé. Žalovaní súdu nepredložili žiadne právoplatné rozsudky odsudzujúce, či už žalobcu
alebo osoby konajúce v jeho mene, keďže trestná zodpovednosť žalobcu ako právnickej osoby bola v

danom čase obmedzená (pri trestnom čine krádeže aj v súčasnosti). Ak bolo namietané, že žalobca
sa ani nemohol dopustiť trestného činu krádeže, táto skutočnosť podľa názoru odvolacieho súdu vo
vzťahu k posúdeniu, či došlo k zásahu do dobrej povesti právnickej osoby - žalobcu, nie je relevantnou
skutočnosťou, keďže objektívna spôsobilosť zásahu do dobrej povesti nie je podmienená reálnou
možnosťou nejaký postih pre žalobcu vyvolať. Taktiež je potrebné poukázať, že pojem „krádež“ aj v

prípade právnickej osoby asociuje u laickej verejnosti negatívny ohlas, a to aj napriek stanoveným
podmienkam trestnej zodpovednosti právnických osôb. Aj podľa názoru odvolacieho súdu tak išlo o
tvrdenie, ktoré v danom mieste a v čase v spojení s ilustráciami boli objektívne spôsobilé zasiahnuť
do dobrej povesti žalobcu. Ide o objektívnu zodpovednosť a na jej vznik nie je potrebné, aby reálne aj
k zníženiu dobrej povesti právnickej osoby - žalobcu došlo, (napr. v podobe straty klientov žalobcu).

Rovnako tak nápis na oblečení účastníkov verejného zhromaždenia (z obdobným obsahom ako
transparent) bol skutkovým tvrdením, kde nebola tiež preukázané pravdivosť tohto tvrdenia. Porovnaním
účelu verejného zhromaždenia, ako ho deklaroval žalovaný 1/ (verejná diskusia o vymožiteľnosti práva
orgánmi činnými v trestnom konaní) a tým, čo uvádzali žalovaní, t. j. upútanie pozornosti Okresnej
prokuratúry a skutkovým priebehom verejného zhromaždenia, nemožno konštatovať, že by žalovaní

sledovali legitímny cieľ. Naopak konanie žalovaných bolo vyslovene namierené proti žalobcovi, s
cieľom difamujúcim spôsobom znížiť dobrú povesť žalobcu. Pokiaľ žalovaní nesledovali legitímny cieľ a
zasahovali do práv žalobcu, išlo o konanie neoprávnené, protiprávne. Zodpovednosť za zásah do dobrej
povesti žalobcu na tom skutkovom základe, že na verejnom zhromaždení konanom v dňoch 26.04.2016
až 29.04.2016 bol vyvesený transparent s predmetným nápisom objektívne spôsobilým zasiahnuť do

dobrej povesti žalobcu a zodpovednosť za do práv žalobcu zasahujúci nápis na oblečení žalovaného 2/
je potrebné pričítať tak žalovanému 2/ ako aj žalovanému 1/ ako pôvodcom takéhoto zásahu.22. Vo vzťahu k vyjadreniam žalovaného 2/ zverejneným v internetovom vydaní denníka SME, odvolací
súd rovnako ako v prípade vyššie uvedených skutkových tvrdení žalovaného 1/ a v súlade s názorom
súdu prvej inštancie, dospel k záveru, že tieto vyjadrenia tiež zasahujú do dobrej povesti žalobcu.

Žalovaný 2/, ktorý bol autorom článku citovaný sa okrem iného vyjadril, že „Je to sofistikovaný podvod
bielych golierov. Majetok firmy rozkradnú a našim obchodným partnerom, z ktorých sa stali veritelia,
ostanú omrvinky. Na toto sa mám pozerať! To je neskutočné!“. Takéto vyjadrenie odvolací súd považuje
za hodnotiaci úsudok, ktorým žalovaný 2/ vyjadril svoj subjektívny názor a zaujal svoj postoj. I keď
v tomto prípade ide o hodnotiaci úsudok, je zrejmé, že tento smeruje proti žalobcovi s jediným

cieľom, a to negatívne zasiahnuť do jeho povesti. V kontexte celého predmetného článku autora, či
hodnotiacich úsudkov žalovaného 2/ nevyplýva, že by žalovaný 2/ vychádzal z informácii, či takého
skutkového základu, ktorý by jeho vyjadrenia (hodnotiace úsudky) aspoň z časti osvedčovali. Súd prvej
inštancie preto správne uviedol, že žalovaný 2/ vychádzal z nepravdivých premís o to, že žalobca, či
osoby konajúce v jeho mene spáchali trestný čin, ktorý by žalovaného 1/, či žalovaného 2/ nejakým
spôsobom poškodzoval. Zároveň takýto hodnotiaci úsudok nie je možné považovať ani za oprávnenú

kritiku žalobcu. Podľa názoru odvolacieho súdu, hodnotiace úsudky žalovaného 2/, tak ako tieto boli
zverejnené, sú spôsobilé objektívne zasiahnuť do práv žalobcu.

23. Odvolací súd preto uzavrel, že skutkové tvrdenia žalovaného 1/ a žalovaného 2/ , či už tieto
boli obsahom transparentu alebo oblečenia účastníkov verejného zhromaždenia a hodnotiace úsudky

žalovaného 2/ zverejnené v internetovom vydaní denníka SME, boli objektívne spôsobilé zasiahnuť do
práv žalobcu chránených ustanovením § 19b Občianskeho zákonníka, pričom do týchto práv zasahovali
neoprávnené, a preto je daná zodpovednosť za takýto zásah, tak žalovaného 1/, ako aj žalovaného 2/. V
tejtosúvislostinebolomožnépripustiťargumentácioužalovaných,žežalobcajenadnárodnáspoločnosť,
ktorá pravidelne znáša kritiku na sociálnych sieťach a z tejto kritiky vylepšuje svoje služby, a tak ani

konaním žalovaných nemohlo dôjsť k zníženiu dobrej povesti žalobcu. Pokiaľ žalovaní namietali, že
na to, aby došlo k zásahu do dobrej povesti právnickej osoby je potrebné, aby právnická osoba dobrú
povesť skutočne aj požívala, je potrebné uviesť, že dobrá povesť sa u právnickej osoby prezumuje a
to už od jej vzniku. Právnická osoba má dobrú povesť do tej doby, dokedy nie je v konaní preukázaný
opak. Žalovaní v konaní opak nepreukázali.

24. Žalovaní tiež namietali, že súd prvej inštancie nepostupoval tak, že pri hodnotení proporcionality
zásahu do dobrej povesti žalobcu s právom na slobodu prejavu žalovaných nevykonal test
proporcionality. Odvolací súd k tejto námietke uvádza, že vykonanie testu proporcionality nie je
obligatórnou súčasťou každého posúdenia zásahu do dobrej povesti právnickej osoby. Pokiaľ bolo

z vykonaného dokazovania zrejmé, že žalovaný 1/ ako aj žalovaný 2/ uvádzali nepravdivé skutkové
tvrdenia, či hodnotiace úsudky, svojim obsahom úmyselne difamujúce a zasahujúce do dobrej povesti
žalobcu ako právnickej osoby, nebolo potrebné ďalej proporcionálne kolíziu vyššie uvedených práv
žalovaných (sloboda prejavu) a práv žalobcu (právo na ochranu dobrej povesti) skúmať. Napriek
tomu, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že test proporcionality

nevykonal, dôvodiac, že úmyselne použité nepravdivé a difamujúce skutkové tvrdenia nemôžu požívať
ochranu, odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie proporcionálne tieto práva posúdil, a
to vtedy, keď preskúmal, či cieľ sledovaný verejným zhromaždením bol legitímny, či žalovaní použili
legitímne prostriedky na dosiahnutie cieľa za ktorým verejné zhromaždenie zvolali (teda test vhodnosti,
nevyhnutnosti), ako aj vtedy, keď posúdil, či žalovaní uvádzali pravdivé skutkové tvrdenia, či hodnotiace

úsudky založené na podložených informáciách a majúcich podporu v skutkovom stave (test primeranosti
v užšom slova zmysle) a vtedy, keď uviedol, že žalobcom požadované ospravedlnenie je primeraným
prostriedkom ochrany jeho práv. Pokiaľ teda vo vzťahu ku skúmaniu primeranosti v užšom slova zmysle
testu proporcionality súd nevychádzal z Alexyho vážiacej formuly, nešlo o pochybenie súdu prvej
inštancie ako naznačovali žalovaní.

25.Vzhľadomnauvedené,odvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancieI.,II.,III.avovýrokuIV.onáhrade
trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

26. I keď súd prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania nesprávne uložil žalovanému 1/, 2/

povinnosťzaplatiťžalobcovináhradutrovkonaniaspoločneanerozdielne,hocivdanejveciidenastrane
žalovaných 1/, 2/ o samostatné spoločenstvo, odvolací súd v zmysle zásady zákazu zmeny k horšiemu,
nemohol pristúpiť k zmene výroku o náhrade trov konania, nakoľko žalobca odvolanie nepodal.27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný. Odvolací súd preto žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu tak voči žalovanému 1/ ako aj voči

žalovanému 2/ tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).