Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, November 12, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Co/17/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818201864
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3818201864.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek
senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobkyne W. Y., narodenej XX.X.XXXX,
trvalý pobyt XXX XX N. XXX, občianke Slovenskej republiky, právne zastúpenej AK JUDr. Peter Rybár,
s.r.o., so sídlom
Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO 47 234 466, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom

Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO 35 807 598, o zaplatenie 1 320 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prievidza
č.k. 18Csp/39/2018-142 zo dňa 3. októbra 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým žalobu vo zvyšku zamietol a vo výroku
III., ktorým rozhodol, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a o ich výške
súd rozhodne samostatným uznesením, m e n í vo výroku II. tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť
žalobkyni 620 eur s 8,05 % ročným úrokom z omeškania od 8.4.2015 do zaplatenia, všetko do

3 dní od právoplatnosti rozsudku a m e n í vo výroku III. tak, že žiadna zo strán n
e m á na náhradu trov konania právo.

Žalobkyni sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. zastavil konanie o zaplatenie sumy 700 eur

s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 700 eur od 8.4.2015 do zaplatenia, vo výroku II.
žalobu vo zvyšku zamietol, vo výroku III. rozhodol, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %, o ich výške súd rozhodne samostatným uznesením, vo výroku IV. rozhodol, že o
poplatkovej povinnosti rozhodne samostatným uznesením.

2. Podanou žalobou sa žalobkyňa proti žalovanému domáhala zaplatenia sumy 1 320 eur a úroku
z omeškania vo výške 8,05 % ročne z tejto sumy od 8.4.2015 do zaplatenia. Žalobu odôvodnila tým,

že uzavrela so žalovaným dve zmluvy, zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX dňa 10.9.2012, na základe
ktorej jej žalovaný poskytol finančné prostriedky vo výške 800 eur s dohodnutou odplatou
700 eur, označenou ako celkové náklady s ročným úrokom viac ako 87 % a zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXX dňa 12.12.2011, na základe ktorej jej žalovaný poskytol finančné prostriedky vo výške 700
eur s dohodnutou odplatou 620 eur, označenou ako celkové náklady a ročným úrokom viac ako 88 %.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe vzniesol námietku premlčania žalovaného nároku. S poukazom
na § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka uviedol, že nárok žalobkyne zo zmluvy č. XXXXXXXXX sa stal
premlčaný v subjektívnej premlčacej lehote v celom rozsahu dňa 20.9.2014, nakoľko posledná splátkapremlčaná v subjektívnej premlčacej lehote bola uhradená dňa 20.9.2012 a žalobkyňa žalobu podala
na súde dňa 4.6.2015. Mal za to, že
zo zmluvy o úvere začala žalobkyni plynúť subjektívna premlčacia lehota od 24.7.2012 uhradením istiny

vo výške 700 eur, kedy mala žalobkyňa vedomosť o bezdôvodnom obohatení, nakoľko žalovanému
uhrádzala sumy nad rámec istiny. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

4. Žalobkyňa v replike uviedla, že na žalobe trvá, poukázala na judikatúru súdov SR, ako aj na to,
že v spore ide o posúdenie právnej otázky začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby v prípade

bezdôvodného obohatenia, získaného plnením zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy. Ide o špecifickú
situáciu, ktorá vznikla na základe v súvislosti s osobitnou právnou úpravou obsiahnutou v zákone o
spotrebiteľských úveroch, ktorý v prípade splnenia špecifikovaných okolností predpokladá uplatnenie
zákonnej sankcie, ktorou je bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Žalovaný tvrdil, že spotrebiteľ
(žalobkyňa) vedel o všetkých podstatných skutkových okolnostiach od uzatvorenia zmluvy o úvere a
teda subjektívna premlčacia doba začína plynúť najskorším možným termínom, ktorým je uhradenie

každej jednotlivej splátky nad rozsah istiny. Podľa názoru žalobkyne je však zásadnou otázka plynutia
premlčacej doby v prípade bezdôvodného obohatenia získaného plnením zo spotrebiteľskej úverovej
zmluvy, na ktorú sa vzťahuje fikcia bezúročnosti a bez poplatkovosti. Podľa § 107 ods.1 Občianskeho
zákonníka oprávnená osoba musí nadobudnúť vedomosť o skutočnostiach, uvedených v cit.
ustanovení. Nie je možné len predpokladať, že by oprávnená osoba mohla skutkové okolnosti vedieť,

alebo že by sa to mohla dozvedieť alebo mala dozvedieť, ak by vynaložila potrebnú starostlivosť. Tento
základný predpoklad je potvrdený v mnohých rozhodnutiach NS SR aj NS ČR. Na to, aby sa spotrebiteľ
skutočne dozvedel o bezdôvodnom obohatení, musel by skutočne vedieť, že na základe danej úverovej
zmluvy dodávateľ nemá nárok na plnenie nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov, pričom je
irelevantné, z akého dôvodu by tento nárok nemal (bezúročnosť a bezpoplatkovosť, neplatnosť dohody

o výške odplaty pre rozpor s dobrými mravmi, neplatnosť samotnej úverovej zmluvy a pod.). Nárok
žalobkyne nie je možné považovať za premlčaný.

5. V duplike žalovaný poukázal na prekážku litispendencie podľa § 159 CSP, keď o peňažnom
nárokužalobkynerozhodolsúdnazákladežalobyzodňa30.6.2016ozaplateniesumy700eursprísl.zo

zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 20.9.2012 rozsudkom zo dňa 20.1.2017, č.k. 13Csp/1/2016-57 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 27.6.2018, č.k. 17Co/263/2017-82. Súd žalobu
zamietol z dôvodu uplatnenej námietky premlčania. Žalobkyňa sa tak nedôvodne domáha vydania
peňažného nároku vo výške
1 320 eur s prísl., keď uplatnený nárok okrem zo zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 12.12.2011 vo výške

620 eur s prísl. pozostáva aj z nároku titulom zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 20.9.2012 vo výške
700 eur s prísl.. V pokračovaní v časti nároku o zaplatenie sumy 700 eur s prísl. bráni prekážka
litispendencie.

6. Súd prvej inštancie vec prejednal v neprítomnosti strán sporu, žalobkyne a

žalovaného, a vykonal dokazovanie listinami. Zistil, že dňa 10.9.2012 (resp. pre nečitateľné ručné písmo
dňa 20.9.2012) uzatvoril žalovaný ako veriteľ so žalobkyňou ako dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej boli žalobkyni poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 800
eur v 12-tich mesačných splátkach po 125 eur. V tejto zmluve sa žalobkyňa ako spotrebiteľ zaviazala
žalovanému ako dodávateľovi vrátiť úver do 26.9.2013. Žalobkyňa sa zaviazala vrátiť žalovanému spolu

sumu 1 500 eur, počnúc dňom 26.10.2012. Predmetná zmluva o úvere neobsahuje termín konečnej
splatnosti úveru, výšku RPMN, priemernú RPMN, termíny splatnosti jednotlivých splátok, ako aj výšku
úrokovej sadzby. V texte zmluvy sa nachádza predformulovaný text, podľa ktorého „Dolu podpísaný
dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere, ako aj s
obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru,

ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy; nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich
dodržiavať, súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane všeobecných podmienok a vyhlasuje, že je
plne spôsobilý na právne úkony a že uvedené osobné údaje zodpovedajú skutočnosti.“ V dolnej časti
zmluvy sa nachádza potvrdenie o prevzatí peňažných prostriedkov spotrebiteľom, ktoré je podpísané
žalobkyňou s uvedením dátumu prevzatia hotovosti 10.9.2012.

7. Z rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 13Csp/1/2016-57 zo dňa 20.1.2017 vyplýva, že konal v
spore o vydanie bezdôvodného obohatenia zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo
dňa 10.9.2012 na základe žaloby doručenej súdu dňa 1.7.2016 a rozhodol tak, že uložil žalovanémupovinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 700 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy
700 eur od 8.4.2015 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu ako
nedôvodnú zamietol. O odvolaní žalovaného proti tomuto rozsudku rozhodol Krajský súd v Trenčíne

rozsudkomč.k.17Co/263/2017-82dňa27.6.2018tak,žežalobu zamietol,vychádzajúcvposudzovanom
prípade zo skutočnosti, že žalobkyňa platbami zo dňa 17.7.2013, 19.8.2013 a 27.8.2013 platila
žalovanému nad rámec poskytnutej istiny a je zrejmé, že dvojročná subjektívna premlčacia doba podľa
§ 107 ods. 1 OZ ku dňu podania žaloby 1.7.2016 uplynula. Vedomosť dlžníka o bezdôvodnom obohatení
spočívajúcom v platbách na úroky a poplatky úveru, ktorý bol bezúročný a bez poplatkov v dôsledku

sankcie zakotvenej v právnej úprave spotrebiteľských úverov, vzniká v zásade v okamihu platby
dlžníka nad rámec poskytnutej istiny. Rovnaký právny záver prijal odvolací súd už v rozhodnutí sp.zn.
17Co/372/2015 zo dňa 27.4.2016 ako aj sp. zn. 17Co/315/2017
zo dňa 6.9.2017. Rozsudok č.k. 13Csp/1/2016-57 zo dňa 20.1.2017 nadobudol v spojení s
rozsudkom odvolacieho súdu právoplatnosť dňa 22.8.2018.

8. Dňa 12.12.2011 uzatvoril žalovaný ako veriteľ so žalobkyňou ako dlžníkom zmluvu o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobkyni peňažné
prostriedky vo výške 700 eur v 12-tich mesačných splátkach po 110 eur, počnúc splátkou dňom
27.12.2011. Dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi sumu 700 eur spolu s príslušným
poplatkomvovýške620eur,žalobkyňasazaviazalavrátiťžalovanémuspolusumu1320eur.Zprehľadu

splátok a pokút k predmetnej zmluve vyplýva, že posledná splátka bola splatná dňom 27.11.2012.
Je nepochybné, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje termín konečnej splatnosti úveru, výšku
RPMN, priemernú RPMN, termíny splatnosti jednotlivých splátok, ako aj výšku úrokovej sadzby. V texte
zmluvy sa nachádza predformulovaný text, podľa ktorého „Dolu podpísaný dlžník vyhlasuje, že sa
oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere, ako aj s obsahom plnomocenstiev v

nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane
tejto zmluvy; nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať, súčasne potvrdzuje prevzatie
zmluvy vrátane všeobecných podmienok a vyhlasuje, že je plne spôsobilý na právne úkony a že uvedené
osobné údaje zodpovedajú skutočnosti.“ V dolnej časti zmluvy sa nachádza potvrdenie o prevzatí
peňažných prostriedkov spotrebiteľom, ktoré je podpísané žalobkyňou s uvedením dátumu prevzatia

hotovosti 12.12.2011.

9. Z výzvy právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 1.4.2015 vyplýva, že žalobkyňa vyzvala žalovaného na
vrátenie sumy 1 320 eur do 7.4.2015 ako plnenia prijatého bez právneho dôvodu.

10. Zistený skutkový stav právne posúdil súd prvej inštancie podľa § 52 ods. 1 - 4, § 54 ods. 1, 2, § 451
ods. 1, 2, § 456 prvá veta, § 457 Občianskeho zákonníka, podľa § 1 ods. 1, 2, § 2 písm. a/, b/, d/, § 9
ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení, podľa článku
3 ods. 1, 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 a podľa § 3 ods. 5 prvá a tretia
veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení. Procesnú podmienku res iudicata

posúdil súd prvej inštancie podľa § 161 ods. 1 - 3 a § 230 CSP.

11. Po preskúmaní oboch zmlúv o úvere dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba je nedôvodná.
Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane
s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených

tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj predmetnej
veci, pretože obidve zmluvy o úvere boli vyplnené na vopred pripravenom predtlačenom tlačive, do
ktorého boli len vpísané údaje týkajúce sa žalobkyne. Zmluvy č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX
o spotrebiteľskom úvere sú spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení Občianskeho
zákonníka a osobitných ustanovení zákona č. 129/2010Z.z., pretože je zrejme, že žalovaný pri

uzatváraní zmlúv konal v rámci predmetu svojej činnosti podľa výpisu z obchodného registra. Žalobkyňa
je spotrebiteľom, zmluvy uzatvorila ako fyzická osoba. Vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy a na
tzv. formulárový typ zmlúv, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je
potrebnénatentoprávnyvzťahaplikovaťustanoveniaoochranespotrebiteľa.Spoukazomna§52ods.2
Občianskeho zákonníka v platnom znení súd prvej inštancie uviedol, že na všetky právne vzťahy, ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa
inak mali použiť normy obchodného práva. V časti žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume
700 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne z tejto sumy od 8.4.2015 do zaplateniazo zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 10.9.2012 (resp. 20.9.2012) súd prvej inštancie konštatoval, že o
nároku už bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k.
13Csp/1/2016-57 zo dňa 20.1.2017 v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu č.k.

17Co/263/2017-82 dňa 27.6.2018. Toto konanie bolo právoplatne skončené dňom 22.8.2018.
Základným princípom procesného práva je právny princíp ,,ne bis in idem“, podľa ktorého nie je
možné rozhodovať o tej istej veci dvakrát. Rozhodnutiu o tejto časti žaloby bránila prekážka právoplatne
rozhodnutej veci (,,rei iudicatae“) podľa § 230 CSP. V dôsledku existencie neodstraniteľnej procesnej
prekážky súd prvej inštancie musel konanie v tejto časti zastaviť.

12. Medzi stranami sporu existoval zmluvný vzťah na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX
zo dňa 12.12.2011, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni spotrebiteľský úver vo výške 700 eur.
Žalobkyňa sa žalobou vo veci samej domáha vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného na
tom základe, že predmetný spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov, keďže neobsahuje údaj
o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, údaj o RPMN, údaj o priemernej RPMN, údaj o konečnej

splatnosti a údaj o termínoch splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov a žalobkyňa zaplatila žalovanému
viac ako mala. Žalovaný na tieto skutočnosti (bezúročnosť a bezpoplatkovosť) nereagoval, len uviedol,
že žaloba je nedôvodná z dôvodu premlčania. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmetná
zmluva naozaj neobsahuje údaj o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, údaj o RPMN,
údaj o priemernej RPMN, údaj o konečnej splatnosti a údaj o termínoch splátok, istiny, úrokov a iných

poplatkov tak, ako to uvádzala žalobkyňa. Vzhľadom k tomu súd prvej inštancie konštatoval, že zmluva
nemá náležitosti vyžadované § 9 ods. 2 písm. f/, i/, j/, k/, y/ zákona č. 129/2010 Z.z. a preto je potrebné
úver považovať za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného
zákona. Z predložených výpisov z úverového účtu žalobkyne mal súd prvej inštancie za preukázané, že
žalobkyňa vyčerpala úver v celkovej výške 700 eur, na vrátenie sumy 700 eur vznikol žalovanému nárok.

Žalovanému nevznikol nárok na zaplatenie úrokov, odplaty a ani akýkoľvek iných poplatkov. Bolo tiež
preukázané, že žalobkyňa zaplatila žalovanému na jeho účet sumu 1 320 eur, teda žalovanému zaplatila
viac, ako bola povinná zaplatiť z dôvodu, že sa predmetná zmluva považuje za bezúročnú a bez
poplatkov. Žalobkyňa svoj záväzok voči žalovanému vo výške 700 eur mala dňa 24.7.2012 splnený a
keď žalovaný ešte prijal sumu 620 eur, išlo o plnenie bez právneho dôvodu, ktoré je žalovaný povinný

vydať tomu, na koho úkor sa bezdôvodne obohatil, teda žalobkyni. Žalovaný však v rámci procesnej
obrany namietol premlčanie nároku. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil
(§ 107 ods. 1 OZ). Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri
roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo (§ 107

ods. 2 OZ). Žalobkyňa sa o plnení bez právneho dôvodu žalovanému dozvedela okamihom uhrádzania
platieb nad rámec poskytnutej istiny, pričom táto vedomosť od tohto okamihu u žalobkyne
pretrvávala vo vzťahu ku každej ďalšej nasledujúcej splátke po splatnosti splátky, ktorou bola istina úveru
splatená v plnom rozsahu. Ako okamih začatia subjektívnej premlčacej doby je potrebné určiť okamih,
kedy žalobkyňa preplatila istiny poskytnutého úveru. Dňa 24.7.2012 preplatila istinu úveru o sumu 70

eur, dňa 20.8.2012 o sumu 110 eur, dňa 19.9.2012 o sumu 110 eur a dňa 20.9.2012 o sumu 330 eur.
Žaloba bola podaná na súd dňa 4.6.2015, je zrejmé, že dvojročná subjektívna premlčacia doba podľa §
107 ods. 1 OZ ku dňu podania žaloby uplynula a nárok žalobkyne je premlčaný s poukazom na záver
odvolacieho súdu v konaní tunajšieho súdu sp. zn.13Csp/1/2016.

13. Pri rozhodovaní o trovách konania, ak niektorá strana zavinila, že konanie sa muselo zastaviť, je
povinná nahradiť trovy protistrane. Žalobkyňa mala vedomosť o veci právoplatnej rozhodnutej v časti o
zaplatenie sumy 700 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 700 eur od 8.4.2015 do
zaplatenia, napriek tomu naďalej trvala na žalobe v celom rozsahu, preto súd prvej inštancie s poukazom
na § 255 ods.1 a § 256 ods.1 CSP priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom (100 %)

rozsahu, keď v časti žaloby o vydanie 700 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne
zo sumy 700 eur od 8.4.2015 do zaplatenia pre prekážku veci právoplatne rozhodnutej musel konanie
zastaviť a vo zvyšku žalobu zamietol pre dôvodne uplatnenú námietku premlčania.

14. Vo výroku IV. rozsudku súd prvej inštancie vyslovil, že o poplatkovej povinnosti žalovaného podľa §

14 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch rozhodne samostatným uznesením.

15. Proti výrokom II. a III. rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa
z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP. Uviedla, že sa nestotožňuje so záverom súdu prvejinštancie vo výroku II. odôvodneným v odseku 11. odôvodnenia rozsudku. Namietala,
že súd prvej inštancie v rozsudku vôbec neuvádza ako sa s námietkou premlčania vyporiadal. Súd
prvej inštancie len stroho uviedol, že žalobkyňa sa o plnení bez právneho dôvodu dozvedela okamihom

uhrádzania platieb nad rámec poskytnutej istiny, pričom z tohto odôvodnenia nemožno nijako vyčítať
ako k týmto záverom dospel. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vykazuje znaky arbitrárnosti a svojvôle
a odôvodnenie rozhodnutie nespĺňa náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP, rozhodnutie je nepreskúmateľné
a nezákonné. Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorého súčasťou je aj právo na dostatočné
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý súdny proces a z tohto

práva vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa námietkami, argumentmi a návrhmi strán,
tieto analyzovať a svoje závery pretaviť do rozhodnutia, z ktorého by bolo zrejmé, na základe akých
úvah sa rozhodnutie súdu zakladá.
K uvedenému nedošlo, v dôsledku čoho konajúci súd porušil právo žalobkyne na spravodlivý proces
(článok II. odvolania). V článku III. odvolania žalobkyňa upriamila pozornosť na to, že v prejednávanom
prípade ide o posúdenie právnej otázky začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby v prípade

bezdôvodného obohatenia získaného plnením zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy, na ktorú sa zo zákona
vzťahuje fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Uvedená otázka je nerozlučne spojená so správnym
posúdením, čo v tomto prípade predstavuje podstatnú skutkovú okolnosť, ktorú by sa mal spotrebiteľ
dozvedieť, aby mu začala plynúť subjektívna premlčacia doba. Podstatnou skutočnosťou by malo byť to,
kedy sa spotrebiteľ dozvedel alebo dozvie, že sa na zmluvu uplatňuje fikcia bezúročnosti a

bezpoplatkovosti, t.j. kedy sa spotrebiteľ skutočnosti dozvie, že nemá alebo nemal platiť splátky ako
vyplývajú z uzatvorenej zmluvy, pretože tu existuje iná právna skutočnosť (vadnosť zmluvy o úvere
a uplatnenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere). Ohľadne predmetnej otázky nie je
prezentovanýnázorsúduprvejinštancieakceptovateľný aprávneudržateľnýtaklogickyaniprávne.
Pripustením takého výkladu by sa prakticky zmazal rozdiel medzi plynutím objektívnej a subjektívnej

premlčacej doby. Hoci je v slovenskej právnej úprave zakotvená zvýšená ochrana spotrebiteľa
a v mnohých prípadoch sa právne normy a zásady aplikujú odlišne v prípade, ak je vo vzťahu prítomný
spotrebiteľský prvok, v tomto prípade bol účastníkovi sporu tento prvok celkom nepochopiteľne na ujmu.
Súdysatotižrozhodlivprípadespotrebiteľskéhoúveruapreprípadplneniazvadnejzmluvy,prezumovať
vedomosť spotrebiteľa o tejto vadnosti a všetkých následkoch v tým spojených, hoci v porovnateľných

prípadoch (bez spotrebiteľského prvku) je bežne rozhodované zásadne odlišným spôsobom, najmä
tak, že vadnosť zmluvy by mala byť najskôr konštatovaná zo strany súdu alebo by sa o nej mal
plniaci subjekt inak skutočne dozvedieť. Bez významu nie je ani určenie konkrétnej skutkovej podstaty
bezdôvodného obohatenia. Súdy rozhodujúce o bezdôvodnom obohatení získanom plnením z
vadnej spotrebiteľskej zmluvy sa však touto otázkou vôbec nezaoberajú alebo dospejú k nesprávnemu

posúdeniu a konštatovaniu, že ide o bezdôvodné obohatenie plnením bez právneho dôvodu,
hoci od počiatku existovala zmluva o úvere. S poukazom na § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka
uviedla, že slová „ keď sa oprávnený dozvie“ je potrebné vykladať v tom zmysle, že oprávnená osoba
musí nadobudnúť vedomosť o skutočnostiach uvedených v § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Nie je možné len predpokladať, že by oprávnená osoba mohla skutkové okolnosti vedieť alebo že by

sa to mohla dozvedieť alebo mala dozvedieť, ak by vynaložila potrebnú starostlivosť. Tento základný
predpoklad je potvrdený v desiatkach rozhodnutí súdov, vrátane Najvyššieho súdu SR a ČR (napríklad
NS SR sp.zn. 2Cz/35/77 v spojení s uznesením ÚS SR sp.zn. III.ÚS/413/2013, NS
ČR sp.zn. 30Cdo/4366/2007, NSSR sp.zn. 5Cdo/121/2009, NS ČR sp.zn. 33Odo/477/2001).
Ak spotrebiteľ mal získať skutočnú, nielen predpokladanú, vedomosť o bezdôvodnom obohatení, musel

poznať nasledovné skutočnosti : existencia (uzatvorenie ) zmluvy, rozsah povinností vyplývajúcich zo
zmluvy a samotné plnenie zo zmluvy, skutočnosť, že veriteľ nemá na základe zmluvy nárok na akékoľvek
plnenie nad rámec ním poskytovaných finančných prostriedkov. Vedomosť spotrebiteľa o prvých dvoch
skutočnostiach by ešte sama o sebe neznamenala aj skutočnú vedomosť o tom, že vzniklo bezdôvodné
obohatenie. Na to, aby sa spotrebiteľ skutočne dozvedel o bezdôvodnom obohatení, musel by skutočne

vedieť, že na základe danej úverovej zmluvy dodávateľ nemá nárok na plnenie nad rámec poskytnutých
finančných prostriedkov, pričom je irelevantné, z akého dôvodu by tento nárok nemal. Bez
toho, aby ktokoľvek vedel, že zmluva o úvere trpí vadami, pre ktoré veriteľ nemá nárok na plnenie nad
rámec poskytnutých finančných prostriedkov, by nebolo možné v žiadnom prípade hovoriť o skutočnej
vedomosti o bezdôvodnom obohatení. Pri subjektívnej premlčacej dobe je vždy nevyhnutné

skúmať subjektívny moment. V tejto súvislosti žalobkyňa upriamuje pozornosť na to, že o tom, že tým,
kto sa na jej úkor obohatil, je žalovaný, sa dozvedela až pri prvej porade so svojim právnym zástupcom,
ktorého vyhľadala za účelom usporiadania vzťahov so svojimi veriteľmi. V ten istý deň žalobkyňa udelila
svojmu zástupcovi plnú moc na zastupovanie v konaní, pričom k podaniu žaloby došlo o pár týždňovneskôr. Skorší dátum zistenia existencie bezdôvodného obohatenia na úkor žalobkyne nebol v konaní
nijak preukázaný. Navyše by bolo absurdné, aby žalobkyňa platila niečo, čo vie že je nezákonné a čo
predstavujebezdôvodnéobohatenienastranepríjemcu.To,žeplatilasvedčíotom,žebolapresvedčená

o tom, že adresát má nárok na plnenie. Svoje tvrdenia žalobkyňa podporila poukazom na judikatúru:
uznesenie NS ČR sp.zn. 33Odo/306/2005 zo dňa 27.3.2007, sp.zn.
25Cdo/2581/98zodňa31.8.2000,uznesenieÚSSRsp.zn.III.ÚS413/2013-9,rozhodnutieNSSRsp.zn.
5Cdo/121/2009zodňa23.2.2011,rozsudokKSvKošiciach sp.zn.5Co/107/2017zodňa7.12.2017,
rozsudok KS v Prešove sp.zn. 5Co/95/2017 zo dňa 13.2.2018, rozhodnutie KS v Banskej Bystrici sp.zn.

14Co/1455/2014, sp.zn. 17Co/1008/2014 zo dňa 24.2.2016, rozsudok KS v Žiline
č.k. 10Co/325/2016-117 zo dňa 23.2.2017. Konajúci súd na prejednávaný prípad aplikoval nesprávny
výklad subjektívnej premlčacej doby a v konaní sa nezaoberal subjektívnou skutočnosťou - existenciou
vedomosti žalobkyne o existencii bezdôvodného obohatenia. Nárok žalobkyne nie je možné v žiadnom
prípade považovať za premlčaný. S poukazom na § 180, § 181 ods. 1, 2 CSP žalobkyňa namietala, že
z obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa 3.10.2018 nesporne vyplýva, že postup podľa citovaných

ustanovení nebol v prejednávanom prípade dodržaný (uznesenie NS SR sp.zn. 7Cdo/128/2011 zo
dňa 10.10.2012, sp.zn. 2Cdo/287/2013 zo dňa 30.9.2014). Takéto konanie je potrebné považovať za
porušenie práva na spravodlivý súdny proces a práva na súdnu ochranu (rozhodnutie KS v
Banskej Bystrici sp.zn. 12Co/522/2014, sp.zn. 17Co/611/2014). Z rovnakých dôvodov napadla
žalobkyňa odvolaním aj výrok o nároku na náhradu trov konania ako výrok závislý od rozhodnutia

vo veci samej.
S poukazom na článok 2 základných princípov Civilného sporového poriadku a rozhodnutie NS SR
sp.zn. 5ECdo/192/2014, ÚS SR sp.zn. I.ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95, II. ÚS 80/99,
III. ÚS 356/06 žalobkyňa zdôraznila princíp právnej istoty a s poukazom na rozhodnutie
NS SR sp.zn. 6MCdo/9/2012 zo dňa 16.1.2013 uviedla, že princíp „neznalosť zákona neospravedlňuje“

musí ustúpiť dôležitejšiemu princípu ochrany spotrebiteľa. Žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd zmenil
rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a III. tak, že žalobe vyhovie a žalobkyni prizná voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania.

16. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 19.12.2018 k odvolaniu žalobkyne uviedol, že sa stotožňuje s

rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym
skutkovým zisteniam a právnym záverom v súlade s platnými predpismi. Navrhol, aby odvolací súd v
napadnutých výrokoch rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

17. K doručenému vyjadreniu žalovaného zo dňa 19.12.2018 sa žalobkyňa nevyjadrila.

18. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1
CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363
CSP s uvedením dôvodov odvolania, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu

predchádzajúceho konania.

19. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP
a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku II. a III. zmeniť
podľa § 388 CSP z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie. Odvolací

súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci
nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie
a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Vychádzal zo skutkových zistení
ustálených v konaní súdom prvej inštancie (§ 383 CSP).

20. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred
súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok.
Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci,
a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní
nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a

b/ CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v
konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných
právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom
prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania.21. V rámci postupu podľa § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd odvolacie tvrdenie žalobkyne,
ktorým namietala, že súd prvej inštancie nevykonal úkony podľa § 181 ods. 2 CSP a nedodržanie tohto

postupu súdom prvej inštancie treba považovať za porušenie práva na spravodlivý súdny proces a práva
na súdnu ochranu s dôsledkom odňatia možnosti konať pred súdom.

22. Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že dňa 3.10.2018 sa konalo vo veci pojednávanie na
jej prejednanie, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobkyne. Žalobkyňa a žalovaný

sa na pojednávanie nedostavili a na prejednaní veci na pojednávaní neboli prítomní. O pojednávaní
bola spísaná aj zápisnica, ktorá sa nachádza na č.l. 140-141 spisu. Zápisnica o pojednávaní
predstavuje fakultatívnu formu a spôsob zaznamenávania procesných úkonov uskutočnených v
priebehu nariadeného a vykonaného pojednávania. Obligatórnu formu a spôsob zaznamenávania
procesných úkonov predstavuje podľa § 98 ods. 1 CSP záznam vyhotovenými technickým zariadením
určeným na zaznamenávanie zvuku uchovávaný na nosiči dát, tzv. zvukový záznam. Podmienkou na

vyhotovenie zvukového záznamu je skutočnosť, že ide o procesné úkony, pri ktorých súd koná so
stranou alebo vykonáva dokazovanie. Odvolací súd po posúdení obsahu zápisnice vyhotovenej súdom
prvej inštancie podľa § 99 ods. 1 CSP konštatuje, že zápisnica dáva podklad o procesných úkonoch
súdu prvej inštancie a strán sporu a o priebehu pojednávania konaného dňa 3.10.2018. Súd prvej
inštancie zaznamenal v tejto zápisnici vykonané procesné úkony vo vzťahu k stranám sporu podľa §

180 CSP - zistenie prítomnosti na pojednávaní, podľa § 181 ods. 1 CSP - otvorenie pojednávania
prednesením žaloby právnym zástupcom žalobkyne a podľa § 181 ods. 2 CSP. Zápisnica neobsahuje
presné ani podstatné znenie slovného vyjadrenia súdu prvej inštancie o tom, ktoré skutkové tvrdenia sú
medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné ani predbežné právne posúdenie.
Odvolací súd vypočul zvukový záznam zo dňa 3.10.2018 o obsahu procesného postupu súdu prvej

inštancie a zistil, že zvukový záznam ako obligatórna forma a spôsob zaznamenávania procesných
úkonov obsahuje slovné znenie postupu súdu prvej inštancie podľa § 181 ods. 2 CSP, ktoré vykonal súd
prvej inštancie pri oboznamovaní s obsahom listín. V rámci oboznamovania s obsahom listín súd prvej
inštancie upriamil pozornosť na podstatné tvrdenia strán sporu v otázke premlčania a ich rozdielnosť z
hľadiska tvrdení o začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby, poukázal na rozhodnutie Okresného

súdu Prievidza sp.zn. 13Csp/1/2016 a rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 17Co/263/2017
v obdobnej veci. Pri rešpektovaní § 98 ods. 1 CSP je pre zistenie obsahu dodržania postupu
podľa § 181 ods. 2 CSP súdom prvej inštancie rozhodné to, čo je obsiahnuté vo zvukovom zázname.
Strana sporu má právo na vydanie kópie zvukového záznamu podľa § 98 ods. 2 CSP a právo na
vydanie kópie zápisnice podľa § 99 ods. 2 CSP. Pokiaľ v zápisnici absentuje zachytenie slovného znenia

vyjadreniasúduprvejinštancieovykonanompostupepodľacitovanéhoprocesnéhoustanovenia,pričom
dodržanie realizovania povinnosti podľa § 181 ods. 2 CSP súdom prvej inštancie nepochybne vyplýva
zo zvukového záznamu, je odvolací súd toho názoru, že procesná situácia nezakladá záver o existencii
odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, podľa ktorého súd prvej inštancie označeným
postupom znemožnil žalobkyni uskutočňovanie jej patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces.

23. Ako nedôvodné vyhodnotil odvolací súd aj tvrdenie žalobkyne, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej
inštancie nespĺňa zákonné parametre zákonného odôvodnenia podľa § 220 ods. 2 CSP a
odôvodnenie je nepreskúmateľné. V citovanom procesnom ustanovení sú upravené povinné náležitosti

písomného vyhotovenia rozsudku a predmetné ustanovenie dáva súdom dostatočný návod na to, aké
má byť odôvodnenie. Odvolací súd preskúmal obsah písomného vyhotovenia rozsudku súdu prvej
inštancie a konštatuje, že z hľadiska dodržania povinných náležitostí odôvodnenia podľa § 220 ods.
2 CSP a z hľadiska všeobecnej požiadavky na obsahovú kvalitu odôvodnenia rozsudku súdu prvej
inštancie ako práva na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia v rámci základného práva na

spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru odôvodnenie
rozsudku súdu prvej inštancie vysvetľuje akým spôsobom a z akých dôvodov dospel súd prvej inštancie
ku konkrétnemu rozhodnutiu vo výroku I. a II. o veci samej, vrátane toho, že súd prvej inštancie sa
vysporiadal po zistení skutkového stavu veci s podstatnými tvrdeniami po právnej stránke. Skutočnosť,
že odvolací súd dospel k inému právnemu posúdeniu žalobou uplatneného nároku nie je v danej veci

dôvodom konštatovania porušenia práva žalobkyne na spravodlivý súdny proces.

24. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade sozásadami podľa § 191 CSP. V danom spore je odvolací súd toho názoru, že zo zisteného skutkového
stavu vyvodil súd prvej inštancie nesprávny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenie
Občianskeho zákonníka, zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, vrátane Smernice Rady

č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 a zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa žalobu o
splnenie peňažnej povinnosti
vo výške 620 eur s príslušenstvom zamietol.

25. Odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP založila žalobkyňa na tvrdení, že žalobkyňa

sa dozvedela o tom, že na jej úkor sa obohatil žalovaný, až pri prvej porade
so svojím právnym zástupcom, ktorého vyhľadala za účelom usporiadania vzťahov so svojimi veriteľmi
a následne v ten istý deň udelila tomuto právnemu zástupcovi plnú moc na zastupovanie v konaní.
Podľa názoru žalobkyne skorší dátum zistenia existencie bezdôvodného obohatenia žalovaným nebol
v konaní nijako preukázaný. V zmysle judikatúry, na ktorú žalobkyňa v odvolaní odkázala (článok
III. odvolania), je pri spotrebiteľských zmluvách nevyhnuté vždy skúmať subjektívny/skutočný moment

vedomosti spotrebiteľa, že veriteľ nemá na základe zmluvy nárok na akékoľvek plnenie nad rámec
spotrebiteľom poskytnutých finančných prostriedkov, pričom je bez významu, z akého dôvodu by tento
nárok nemal.

26. Dňa 4.6.2015 boli Okresnému súdu Prievidza doručené dve žaloby žalobkyne proti žalovanému

prostredníctvomjejprávnehozástupcu.Prvážalobaozaplatenie1224eur spríslušenstvom,ktorá
bola zapísaná pod sp.zn. 18C/200/2015 a druhá žaloba o zaplatenie 1 320 eur s príslušenstvom,
ktorá bola omylom založená do spisu sp.zn. 18C/200/2015 a neskôr po vydaní uznesenia o
vylúčení na samostatné konanie uznesením č.k. 18C/200/2015-117 zo dňa 4.4.2018,
bola táto žaloba zapísaná pod sp.zn. 18Csp/39/2018. Účinky podania žaloby zostali zachované.

27. Žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 4.6.2015, ktorá bola zapísaná pod sp.zn.
18Csp/39/2018, sa žalobkyňa domáhala proti žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré jej
vzniklo plnením na zmluvu č. XXXXXXXXX, vo výške 1 320 eur. V žalobe tvrdila, že bola žalovaným
uvedená do omylu. Iné rozhodujúce skutkové okolnosti žalobkyňa v žalobe neuviedla. Pred podaním

žaloby vyzvala žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu výzvou zo dňa 1.4.2015 žalovaného na
vrátenia plnenia prijatého bez právneho dôvodu, okrem iného aj vo výške 620 eur zo zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXX s termín plnenia do 7.4.2015.

28. Žalovaný sa vyjadril k žalobe žalobkyne podaním zo dňa 26.6.2018 (č.l. 27-29 spisu). Vo vyjadrení

vzniesol žalovaný námietku premlčania. S poukazom na § 100 ods. 1 a § 101 až § 110 Občianskeho
zákonníka uviedol, že vydania bezdôvodného obohatenia sa žalobkyňa v zmysle ustanovení
Občianskeho zákonníka môže domáhať v subjektívnej, dvojročnej, lehote, najneskôr však do uplynutia
trojročnej objektívnej premlčacej lehoty. Ich začiatok je upravený odlišne, tieto premlčacie doby začínajú
plynúť, plynú a končia nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej

z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba.
Podľa názoru žalovaného začala žalobkyni plynúť zo zmluvy o úvere subjektívna premlčacia doba dňa
24.7.2012 vzhľadom ku skutočnosti, že uhradením istiny vo výške 700 eur mala žalobkyňa od 24.7.2012
vedomosť o bezdôvodnom obohatení uhrádzaním súm nad rámec istiny, ktorými sa hradili úroky a
poplatky.

29. Z odseku 11. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že súd prvej inštancie pri
posudzovaní dôvodnosti námietky premlčania vznesenej v konaní žalovaným posudzoval prejudiciálnu
otázku, v rámci posudzovania ktorej podrobil prieskumu zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo
dňa 12.12.2011, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobkyni spotrebiteľský úver vo výške 700 eur.

Z dokazovania vykonaného listinami, vrátane zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, mal súd prvej
inštancie preukázané, že táto zmluva je spotrebiteľskou zmluvou a zmluvou o spotrebiteľskom úvere,
ktorá neobsahuje údaj o úrokovej sadzbe, údaj o RPMN, údaj o priemernej RPMN, údaj o končenej
splatnosti a údaj o termínoch splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov podľa § 9 ods. 2 písm. f/, i/,
j/, k/, y/ zákona č. 129/2010 Z.z. a preto sa poskytnutý úver podľa § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného

zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov. V konaní pred súdom prvej inštancie nebolo sporné, že
žalobkyňa v súvislosti s touto zmluvou zaplatila žalovanému sumu 1 320 eur. Za preukázanú skutkovú
okolnosť považoval súd prvej inštancie, že dňa 24.7.2012 žalobkyňa vrátila žalovanému poskytnutú
sumu 700 eur a taktiež aj sumu 620 eur, ktorú žalovaný od žalobkyne prijal. Tieto skutkové záveryvyhodnotil odvolací súd ako správne za dodržania zásady voľného hodnotenia dôkazov podľa § 191
ods. 1 CSP, keď jednotlivé skutkové zistenia hodnotil súd prvej inštancie aj vo vzájomnej súvislosti.

30. Podľa obsahu odvolania, a v jeho rámci podstatného odvolacieho tvrdenia žalobkyne, zostala v
konaní sporní otázka spočívajúca v právnom posúdení okamihu začatia plynutia subjektívnej dvojročnej
premlčacej doby vydania bezdôvodného obohatenia, ktorého sa žalobkyňa domáhala proti žalovanému
vo výške 620 eur žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 4.6.2015. Súd prvej inštancie podľa
§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka určil ako rozhodujúci okamih začatia subjektívnej premlčacej

doby deň 24.7.2012, kedy žalobkyňa preplatila istinu poskytnutého úveru a pri takomto určení vyslovil,
že nárok žalobkyne je premlčaný. Žalobkyňa sa s týmto právnym názorom a záverom súdu prvej
inštancie nestotožnila z dôvodu, že pre určenie rozhodujúceho okamihu začatia subjektívnej premlčacej
doby podľa citovaného zákonného ustanovenia sa vyžaduje skutočná (reálna) vedomosť spotrebiteľa
o tom, že dodávateľ sa na jeho úkor obohatil a o výške tohto bezdôvodného obohatenia. V danom
prípade sa žalobkyňa dozvedela o tom, že žalovaný sa na jej úkor obohatil pri prvej porade so

svojím právnym zástupcom. Žalobkyňa neoznačila konkrétny dátum prvej porady so svojím právnym
zástupcom. Uviedla len, že v deň porady udelila právnemu zástupcovi plnú moc na zastupovanie v
konaní. Z listín, ktorými vykonal súd prvej inštancie dokazovanie, vyplýva, že pred podaním žaloby
žalobkyňa vyzvala žalovaného prostredníctvom svojho právneho zástupcu na vrátenie sumy 620 eur
výzvou zo dňa 1.4.2015. Žalobkyňa preplatila sumu poskytnutého úveru 700 eur platbami zo dňa

24.7.2012 vo výške 70 eur, zo dňa 20.8.2012 vo výške 110 eur, zo dňa 19.9.2012 vo výške 110 eur
a zo dňa 20.9.2012 vo výške 330 eur. Na výzvu odvolacieho súdu žalobkyňa doložila do spisu plnú
moc, ktorou dňa 1.7.2016 splnomocnila právneho zástupcu na zastupovanie v konaní sp.zn.
18Csp/39/2018.

31. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 12.12.2011 je zrejmé, že žalovaný ako
veriteľ - dodávateľ poskytol žalobkyni ako dlžníkovi - spotrebiteľovi úver
vo výške 700 eur (túto hotovosť žalobkyňa prevzala dňa 12.12.2011) a túto sumu sa žalobkyňa zaviazala
zaplatiť veriteľovi zvýšenú o poplatok vo výške 620 eur. V čase uzatvorenia zmluvy mala žalobkyňa
vedomosť o výške úveru a o výške poplatku, ktorý má žalobcovi za poskytnutie úveru platiť. Podľa

názoru odvolacieho súdu a ko vedomosť žalobkyne treba hodnotiť, že dňa 24.7.2012 zaplatila - vrátila
žalovanému poskytnuté finančné prostriedky vo výške 700 eur, keď do 17.5.2012 zaplatila žalovanému
sumu 660 eur a dňa 24.7.2012, kedy zaplatila sumu 110 eur, zaplatila zostatok poskytnutých finančných
prostriedkov v sume 40 eur (660 + 40 = 700) a sumu 70 eur zaplatila nad rámec poskytnutých finančných
prostriedkov vo výške 700 eur. Ide o jednoduchý matematický výpočet, na ktorý bola žalobkyňa pri

ochrane svojich práv nielen oprávnená, ale aj povinná tak, aby pre vlastné potreby mala prehľad o plnení
svojej povinnosti, ak v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a v priebehu jej
trvania vychádzala zo skutočnosti, že žalovaným požadované plnenie je dôvodné.

32. Právna skutočnosť, že poskytnutý úver sa považuje za úver bez úrokov a bez poplatkov podľa § 11

ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v znení v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, nastáva zo zákona v prípade, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere, v danom
vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným uzatvorená v písomnej forme, neobsahuje
zákonné náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ citovaného zákona. Súd prvej inštancie
konštatoval absenciu údajov o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, o RPMN, o priemernej RPMN,

o konečnej splatnosti úveru a údaj o termínoch splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov ako
obligatórnych náležitostí zmluvy spotrebiteľskom úvere. Žalovaný nemal nárok na úrok a poplatky už v
čase uzatvorenia zmluvy dňa 12.12.2011 a žalobkyni vznikla povinnosť (a tejto povinnosti zodpovedá
právo žalovaného) vrátiť žalovanému len sumu 700 eur ako poskytnutého úveru (tzv. hlavný záväzkový
vzťah). Plnenie žalobkyne, ktoré poskytovala žalovanému od 24.7.2012 do 20.9.2012 v sume spolu 620

eur, spĺňa podmienky plnenia nad rámec zmluvnej a zákonnej povinnosti žalobkyne a toto plnenie je
bezdôvodným obohatením, ktoré žalovaný získal na úkor žalobkyne podľa § 451 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a ktoré je povinný žalobkyni podľa § 456 Občianskeho zákonníka vydať. Súd prvej inštancie v
danom prípade uzavrel, že právo žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia spočíva v plnení bez
právneho dôvodu. S týmto názorom súdu prvej inštancie sa odvolací súd nestotožňuje. Právny vzťah

z bezdôvodného obohatenia je samostatným právnym vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia
iného právneho vzťahu (§ 489 Občianskeho zákonníka). Právna úprava bezdôvodného obohatenia platí
na všetky občianskoprávne vzťahy vrátane vzťahov spotrebiteľských so zvýšenou právnou ochranou.
Osobitná právna úprava spotrebiteľských vzťahov nemá úpravu bezdôvodného obohatenia. Odvolacísúd je na rozdiel od súdu prvej inštancie pri hodnotení skutkovej podstaty žalobkyňou uplatneného
nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia toho názoru, že ide o plnenie z právneho úkonu, ktorý
bol už v čase uzatvorenia v časti dojednania medzi žalobkyňou a žalovaným o poplatku a o jeho

výške neplatný pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka), pretože neobsahoval obligatórne
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak ako uviedol odvolací súd vyššie (§ 11 ods. 1 písm.
a/ zákona č. 129/2010 Z.z.). Bezdôvodné obohatenie vzniká na základe objektívnej skutočnosti, a to
získaním bezdôvodného obohatenia na úkor niekoho iného.

33. V danom spore odvolací súd nezistil dôvod pochybovať o tom, že na strane žalovaného vzniklo
bezdôvodné obohatenie na úkor žalobkyne, ktoré spočíva v tom, že okrem istiny úveru 700 eur zaplatila
žalobkyňa žalovanému aj poplatok vo výške 620 eur, na ktorý nemá žalovaný nárok, pretože poskytnutý
úver na základe uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úveru sa považuje za spotrebiteľský
úver bez úrokov a bez poplatkov. Pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia stanovuje Občiansky
zákonník v § 107 ods. 1 subjektívnu premlčaciu dobu dva roky, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k

bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil a v § 107 ods. 2 objektívnu premlčaciu dobu
tri roky, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. Subjektívna premlčacia doba začína plynúť najskôr
so začiatkom objektívnej premlčacej doby. V prípade bezdôvodného obohatenia získaného plnením z
neplatného právneho úkonu, v danom prípade čiastočne neplatného právneho úkonu, je pre začiatok
plynutia premlčacej doby rozhodujúci subjektívny moment, keď žalobkyňa zistila také okolnosti, z ktorých

mohla vyvodiť, že zmluva o spotrebiteľnom úvere sa považuje za poskytnutý úver bez úrokov a bez
poplatkov, pričom pri tomto zistení zároveň mohla žalobkyňa zistiť, že na jej úkor sa zaplatením sumy
620 eur obohatil práve žalovaný ako veriteľ zo zmluvného vzťahu.

34. Objektívna premlčacia doba tri roky začala v danom prípade plynúť dňom 24.7.2012, kedy žalobkyňa

začala žalovanému platiť sumu nad rámec poskytnutého úveru vo výške 700 eur. Táto doba plynula v
súlade s § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka do 24.7.2015. Z hľadiska plynutia lehoty podľa
§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka bola žaloba podaná včas dňa 4.6.2015.

35. Pre posúdenie včasnosti uplatnenia nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia

vo výške 620 eur z hľadiska plynutia lehoty podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka zobral odvolací
súd za základ jednak splnenie predpokladov podľa tohto zákonného ustanovenia a jednak skutkové
tvrdenia žalobkyne a skutkové zistenia vyplývajúce z listín predložených žalobkyňou. Odvolací súd
sa stotožňuje s názorom žalobkyne, že začiatok plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby pre
včasné uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia sa viaže na vedomosť žalobkyne, že

došlo na jej úkor k bezdôvodnému obohateniu a na vedomosť, kto sa na jej úkor obohatil.
Vedomosť žalobkyne, že na jej úkor sa obohatil žalovaný nie je sporná, žalovaným nebola popretá.
Na rozdiel od súdu prvej inštancie je odvolací súd toho názoru, že pre určenie správnosti subjektívneho
momentu o vedomosti žalobkyne o bezdôvodnom obohatení nie je dostačujúce zistenie skutkových
okolností, že dňa 24.7.2012 žalobkyňa zaplatila istinu úveru a začala platiť poplatok ako sumu nad istinu

úveru a že finančné prostriedky platila žalovanému. K týmto skutkovým okolnostiam, zistenie
ktorých bolo v reálnych možnostiach žalobkyne, musí pristúpiť aj skutková okolnosť, kedy žalobkyňa
zistila,žeplnenievovýške620euruskutočnenévsplátkachod24.7.2012do20.9.2012(70eur+110eur
+ 110 eur + 330 eur) vykonala nad rámec svojej zmluvnej povinnosti aj napriek tomu, že na toto plnenie
nemal žalovaný nárok a toto plnenie je bezdôvodným obohatením žalovaného, pretože poskytnutý

úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa v konaní tvrdila a preukázala listinou, že
poskytnuté plnenie žalovanému vo výške 620 eur je bezdôvodným obohatením, ktoré žalovaný získal
na jej úkor, zistila pri prvej porade s právnym zástupcom. Za túto prvú poradu považoval odvolací súd
dátum 1.4.2015, kedy právny zástupca vypracoval písomnú výzvu adresovanú žalovanému na vrátenie
sumy 620 eur. Skutkové tvrdenie žalobkyne žalovaný nepoprel.

36. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že pre začiatok a pre plynutie subjektívnej premlčacej
doby v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka je rozhodujúce, kedy sa žalobkyňa dozvedela o
bezdôvodnom obohatení a kto ho získal, nestačí len možnosť sa uvedené dozvedieť, ale rozhodujúce
je, kedy sa tak skutočne stalo. Nie je ani rozhodujúce, že pri vynaložení obvyklej starostlivosti sa

žalobkyňa mohla o vzniku bezdôvodného obohatenia dozvedieť skôr. Tento právny záver považuje
odvolací súd za súladný s už ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít (napr. R
25/1986, rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo 145/2004, sp.zn. 5 Cdo 121/2009, sp.zn.
1 Cdo 67/2011, obdobne rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 25 Cdo 1618/99, sp.zn. 30 Cdo2758/2006 a iné). Pre začiatok behu dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je teda rozhodný deň,
kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu
bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Pre záver dozvedieť sa o tom, že došlo k

bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto ho získal, je vždy rozhodujúce zistenie skutkového stavu v
konkrétnomprípade.Rozhodujúcijetedasubjektívnymoment,kedysaoprávnenýdozvieookolnostiach,
ktoré sú rozhodujúce pre uplatnenie tohto práva. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na
vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa teda neviaže na dátum splatnosti jednotlivých splátok,
resp. okamih vykonania jednotlivých platieb žalobkyňou, ale na okamih, kedy sa žalobkyňa skutočne

dozvedela, že na jej úkor sa žalovaný bezdôvodne obohatil, teda okamih, kedy mala žalobkyňa k
dispozícii údaje, ktoré jej umožňovali podať žalobu na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, teda
keď sa dozvedela, že právny dôvod na plnenie úrokov a poplatkov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
nebol od počiatku daný. Žalobkyňa ako spotrebiteľ uzavrela zmluvu s veriteľom v dobrej viere, že
tento ako skúsený dodávateľ dodrží pri ich uzatváraní všetky zákonom stanovené podmienky. Žalobkyňa
nemusela mať v čase uzavretia zmluvy vedomosť o jej nedostatkoch, predstavujúcich vo svojej

podstate porušenie zákonných povinností žalovaného ako veriteľa. Dňa 1.4.2015, v priebehu plynutia
trojročnej objektívnej premlčacej doby, začala plynúť žalobkyni subjektívna dvojročná premlčacia doba
na uplatnenie práva o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorej plynutie skončilo zároveň
s plynutím objektívnej premlčacej doby dňa 24.7.2015 (odsek 35. tohto odôvodnenia). Žalobkyňa, ktorá
uplatnila svoj nárok žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 4.6.2015, uplatnila tento nárok včas

počas plynutia subjektívnej a objektívnej premlčacej doby.

37. Vzhľadom na vyššie uvedené názory a závery vyhodnotil odvolací súd odvolacie tvrdenia žalobkyne
uplatnené podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP ako dôvodné a námietku premlčania vznesenú v konaní
žalovaným ako nedôvodnú bez hmotnoprávnym účinkov na oslabenie uplatneného nároku žalobkyne

na vydanie vzniknutého bezdôvodného obohatenia žalovaným na jej úkor vo výške 620 eur. Právne
posúdenie tohto nároku žalobkyne proti žalovanému súdom prvej inštancie, ktorý za skutkový základ
tohto právneho posúdenia považoval dátum 24.7.2012, ktorým dňom žalobkyňa plnila žalovanému nad
rámec poskytnutých finančných prostriedkov úveru, bez toho, aby právne posudzoval skutkové tvrdenie
žalobkyne, že o bezdôvodnom obohatení na jej úkor sa dozvedela pri prvej porade s právnym

zástupcom, je nesprávne.

38. V súvislosti s právnym posúdením veci odvolací súd uvádza, že sú mu známe niektoré rozhodnutia
odvolacích súdov, ako aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 10.1.2018 sp.zn.
3Cdo/169/2017,vktorýchtietosúdyvychádzalipriposudzovanízačiatkuplynutiasubjektívnejdvojročnej

premlčacej doby zo skutkových okolností, kedy (konkrétne určený dátum) oprávnená osoba plnila
povinnej osobe nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov z úveru a tento dátum určili ako
rozhodný pre začiatok plynutia lehoty podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nakoľko ide o
rozhodnutia odvolacieho súdu a jedno rozhodnutie dovolacieho súdu nezistil odvolací súd v tejto veci,
že ide o ustálenú rozhodovaciu prax na úrovni odvolacích súdov a dovolacieho súdu, z ktorej by mohol

vyvodiť dôsledné naplnenie článku základných princípov Civilného sporového poriadku pre naplnenie
princípu právnej istoty pri právnom posúdení konkrétneho sporu medzi žalobkyňou a žalovaným.

39.Prirozhodovaníonárokunanáhradutrovkonaniapredsúdomprvejinštancieodvolacísúdzohľadnil,
že v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 700 eur s príslušenstvom, ktoré vniklo

plnením nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 10.9.2012 bola žalobkyňa neúspešná pre
nesplnenie procesnej podmienky, nakoľko v tejto časti išlo o neodstraniteľnú prekážku res iudicata (§
230 CSP). Žalobkyňa bola úspešná iba v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 620 eur
s príslušenstvom, ktoré vniklo plnením nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov zo zmluvy o

spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 12.12.2012. Vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu
žalobkyne a žalovaného o veci samej, ktorý je na strane žalobkyne a žalovaného rovnaký, odvolací súd
rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

40. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v

spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a žalobkyni ako úspešnej strane sporu v odvolacom konaní
priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania 100 %. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník za dodržania zásad podľa § 251 CSP.41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým
sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429

ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).