Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 5, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/207/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3517205790
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3517205790.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s, so sídlom v Žilina, Hodžova
11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: X. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., H. XXXX/XX, o zaplatenie
5.527,30 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo
dňa 05. júna 2019, č. k. 7Csp/116/2017-95, takto

r o z h o d o l :

Konanie o zaplatenie sumy 5.527,30 eur s príslušenstvom z a s t a v u j e .

Žiadnej zo strán n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 5.527,30 eur, úroky v sume 117,66 eur, úroky z omeškania v sume 4,79 eur, úroky z omeškania
vo výške 5,00% ročne zo sumy 5.527,30 eur od 26.05.2017 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške
5,00% ročne zo sumy 117,66 eur od 26.05.2017 do zaplatenia, a to v splátkach po 30 eur mesačne

vždy do 10. dňa v mesiaci počínajúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej
splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol a
výrokom III. žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. V odôvodnení rozsudku uviedol,
že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia istiny 5.527,30 eur, vyčíslených
úrokov v sume 117,66 eur, úrokov z omeškania v sume 4,79 eur, úrokov vo výške 6,90% ročne z
nezaplatenej istiny 5.527,30 eur od 26.05.2017 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 5% ročne

zo sumy 5.527,30 eur od 26.05.2017 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo
sumy 117,66 eur od 26.05.2017 do zaplatenia, nezaplatené poplatky za poistenie vo výške 9,04 eur
a náhrady trov konania. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalobca ako veriteľ
a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 08.11.2016 úverovú zmluvu, na základe ktorej žalobca poskytol
žalovanému peňažné prostriedky vo výške 6.000 eur, s fixnou úrokovou sadzbou do splatnosti vo výške
6,9 % ročne, RPMN 7,23 % a priemernou RPMN 16,57 %. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver

splácať v 36. pravidelných splátkach vo výške 185,21 eur, s termínom splatnosti splátky v 20. deň
kalendárneho mesiaca s tým, že žalovaný sa zaviazal úver splatiť do 3 rokov od splatnosti prvej anuitnej
splátky, najneskôr do 20.11.2019. Žalovaný sa neuhradením splátok úveru v dohodnutej výške dostal do
omeškania, na základe čoho žalobca listom zo dňa 25.05.2017 úver zosplatnil a vyzval žalovaného na
predčasné splatenie zosplatneného úveru do 04.06.2017 v sume 5.718,79 eur. Svoje rozhodnutie súd
odôvodnil ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d) zákona č. 129/2010

Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd mal na základe výsledkov vykonaného dokazovania preukázané,
že žaloba žalobcu bola dôvodná v časti nezaplatenej istiny úveru 5.527,30 eur, nezaplatených úrokov do
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti v sume 117,66 eur, úrokov z omeškania z včas nezaplatených splátok
do zosplatnenia úveru v sume 4,79 eur. Zároveň súd v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. priznal úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej
istiny 5.527,30 eur a nezaplatených úrokov 117,66 eur odo dňa nasledujúceho po zosplatnené úveru, t.j.

od 26.05.2017. Súd zamietol žalobu v časti zmluvného úroku vo výške 6,9% ročne z nezaplatenej istiny
5.527,30 eur od 26.05.2017 do zaplatenia, keď bol toho názoru, že zmluvný úrok odo dňa zosplatneniažalobcovi nepatrí. Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej
splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z
omeškania. Ohľadne rozhodnutia v tejto časti poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. ÚS IV.

476/2012 zo dňa 18.09.2012. Podľa § 232 ods. 3, 4 CSP súd povolil žalovanému splácať dlh žalobcovi
v splátkach po 30 eur mesačne vždy do 10. dňa v mesiaci počínajúc právoplatnosťou rozsudku s tým,
že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Rozhodnutie o nároku
na náhradu trov konania súd odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%, keď neúspech žalobcu bol iba v nepatrnej časti.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to v zamietajúcej časti, domáhajúc
sa jeho zmeny a vyhovenia žalobe aj v tejto časti. Zároveň žiadal priznať aj náhradu trov odvolacieho
konania. Bol toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne, pričom uplatnil odvolací
dôvodpodľa§365ods.1písm.h)CSP. Poukázalnaznenieust.§502ods.1a§503ods.3Obchodného
zákonníka, vzmyslektorýchnároknazaplatenieúrokutrváoddobyposkytnutiapeňažnýchprostriedkov
až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení. Ohľadne tohto názoru poukázal na viaceré

rozhodnutia odvolacích súdov, napr. Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/12/2017-90 zo dňa 31.01.2017,
Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Co/23/2017-92 zo dňa 29.11.2017, Krajského súdu Nitra
sp. zn. 7Co/326/2017-84 zo dňa 31.05.2018, Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/346/2017 zo dňa
28.09.2018, Krajského súdu Prešov sp. zn. 14Co/22/2018 zo dňa 29.01.2019. Rovnako namietal
rozhodnutie súdu prvej inštancie v splatnosti plnenia, keď podľa jeho názoru priznanie možnosti plnenia

dlhu v splátkach po 30 eur je v rozpore so zákonom. Rozhodnutie súdu musí byť spravodlivé a nemôže
výrazne zvýhodňovať jedu zo strán na úkor druhej. Namiesto určitej sankcie za to, že žalovaný neplnil
svoje zmluvné povinnosti, bol uvedenou formou „odmenený“ , keďže pri určení mesačnej splátky vo
výške 30 eur bude žalovaný istinu splácať viac než 15 rokov a dokonca za výhodnejších podmienok ako
boli dohodnuté v úverovej zmluve (tam splátky po 185,21 eur).

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
4. Podaním zo dňa 26.08.2019 žalobca súdu prvej inštancie oznámil, že na majetok žalovaného bol
vyhlásený konkurz, preto v súlade s ust. § 167e zákona č. 7/2005 Z.z. má byť konanie zastavené;
požiadal zároveň o vrátenie súdneho poplatku v celej výške.
5. Odvolací súd následne z verejne dostupných údajov Obchodného vestníka č. 161/2019 s dátumom

zverejnenia 21.08.2019 zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 40OdK/594/2019 zo dňa
15.08.2019 došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka: X. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. H.
XXXX/XX, ktorý v danej veci vystupuje v procesnom postavení žalovaného; do funkcie správcu bola
ustanovená Mgr. Mária Belaňová, so sídlom kancelárie Ul. Matice slovenskej 17, Prievidza.
6. Podľa § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a

doplnení niektorých zákonov, ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v
ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje
za nevymáhateľnú (§ 166b).
7. Odvolací súd vo vzťahu k procesnému inštitútu zbavenia sa dlhov dlžníka (oddlženie) vo všeobecnosti
uvádza, že ide o procesný nástroj určený výlučne pre dlžníka, ktorým možno za podmienok

ustanovených v zákone č. 7/2005 Z. z. dosiahnuť nevymáhateľnosť rozhodujúcej množiny pohľadávok
v rozsahu, v ktorom tieto nie sú kryté hodnotou majetku dlžníka, pričom v predmetnom konaní sa
nerozlišuje medzi fyzickou osobou - podnikateľom a nepodnikateľom. Oddlžiť sa možno dvoma
spôsobmi, a to konkurzom (podľa štvrtej časti zákona č. 7/2005 Z. z.) alebo splátkovým kalendárom.
Voľba formy oddlženia je výlučne na dlžníkovi, tento nepodáva všeobecný návrh na oddlženie, kde

by vhodnú formu určil súd, prípadne správca, ale voľbu spôsobu oddlženia vykoná dlžník podaním
príslušného návrhu. Súčasne krajský súd k procesnoprávnym účinkom vyhlásenia konkurzu zdôrazňuje,
že na rozdiel od likvidačného konkurzu, súdne konania, v ktorých sa vymáhajú pohľadávky, ktoré sa
uspokojujú v oddlžovacom konkurze (§ 166a zákona č. 7/2005 Z. z.) a pohľadávky, ktoré sú v tomto
konkurze vylúčené z uspokojenia a sú nevymáhateľné (§ 166b zákona č. 7/2005 Z. z.) sa neprerušujú,

ale súd je povinný tieto konania bez zbytočného odkladu zastaviť (§ 167e zákona č. 7/2005 Z. z.).
8. Vzhľadom na to, že zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku na majetok
žalovaného sa začal konkurz, ako aj na skutočnosť, že žalobca si v tomto konaní uplatňuje pohľadávku,
t. j. pohľadávka žalobcu, ktorá vznikla pred rozhodujúcim dňom na základe zmluvy o úvere zo dňa
08.11.2016 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze na

majetok žalovaného a zároveň nejde o tzv. nedotknutú pohľadávku podľa § 166c zákona č. 7/2005 Z. z.,
boli naplnené predpoklady, na základe ktorých odvolací súd z úradnej povinnosti prebiehajúce konanie
o zaplatenie 5.527,30 eur s príslušenstvom s poukazom na ust. § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z.
zastavil.9. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo,

s poukazom na čl. 4 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na
základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo
iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
Odvolací súd v prvom rade uvádza, že v prípade, ak bol na majetok žalovaného vyhlásený konkurz,
nemožno pričítať zavinenie za zastavenie konania žiadnej zo strán sporu, nakoľko zavinenie je treba

posudzovaťvýlučnezprocesnéhohľadiska(t.j.podľaprocesnéhovýsledku),niepodľahmotnéhopráva,
pretože by potom išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej. V danej sporovej veci sa totiž
jedná o okolnosť, ktorá nastala bez toho, že by niektorá zo strán konania vyvinula procesnú aktivitu v
civilnom sporovom konaní, ktorá by viedla k zastaveniu konania, čo malo za následok nepoužiteľnosť
ust. § 256 CSP. Odvolací súd preto v zmysle čl. 4 ods. 1 CSP pristúpil k aplikácii ust. § 255 ods. 2 CSP
na danú právnu vec, pretože mal za to, že daná právna úprava je obsahom aj účelom najbližšie tejto

právnej veci.
10. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).