Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 28, 2017

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 5C/97/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4317215793
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniel Koneracký
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2017:4317215793.1

Rozhodnutie

Okresný súd Levice v spore žalobkyne v 1. rade Ľ. K., H.. XX.XX.XXXX, C. Ž.G., V.. Z.. O. XXX/XXX,
žalobkyne v 2. rade Z. K., H.. XX.XX.XXXX, C. Ž.G., V.. Z.. O. XXX/XXX proti žalovanému Z. K., H..
XX.XX.XXXX, C. R., R.. Č.. S., Č. Q., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

I. Súd u k l a d á žalovanému, aby nevstupoval do rodinného domu súp. č. XXX postavenom na CKN
parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1261 m2 nachádzajúcom sa na ulici Z.. O. Č..

XXX/XXX, Ž. ako aj na CKN parc. č. XXX - zastavené plochy a nádvoria o výmere 1261 m2 a CKN parc.
č. XXX - záhrady o výmere 2185 m2, všetky nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k. ú. D. Ž., Obec Ž.
a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

II. Súd u k l a d á žalovanému, aby sa nepribližoval k žalobkyni v 1. rade a v 2. rade na vzdialenosť
menšiu ako 10 metrov a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

III. Vo zvyšku súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

IV. Súd u k l a d á žalobkyni v 1. a v 2. rade, aby podali žalobu vo veci samej- o obmedzenie alebo

vylúčenie užívacieho práva žalovaného k rodinnému domu súp. č. XXX postavenom na CKN parc. č.
XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1261 m2 nachádzajúcom sa na ulici Z.. O. Č.. XXX/XXX,
Ž. ako aj na CKN parc. č. XXX - zastavené plochy a nádvoria o výmere 1261 m2 a CKN parc. č. XXX
- záhrady o výmere 2185 m2, všetky nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k. ú. D. Ž., Obec Ž. a to v
lehote 45 dní od doručenia tohto uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia na Okresný súd Levice
v ktorej na strane žalobcov bude vystupovať žalobkyňa v 1. rade Ľ.V. K., H.. XX.XX.XXXX, C. Ž., V.. Z..

O. XXX/XXX a žalobkyňa v 2. rade Z. K., H.. XX.XX.XXXX, C. Ž.G., V.. Z.. O. XXX/XXX a na strane
žalovaného Z. K., H.. XX.XX.XXXX, C. R.G., R.. Č.. S., Č. Q..

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyne v 1 a v 2 rade podali na tunajší súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
sa domáhali aby súd zakázal žalovanému zákaz vstupu do obydlia, ktorého vlastníkom je žalobkyňa v 2
rade a aby bol uložený žalovanému zákaz priblíženia sa k žalobkyniam na menej ako 10 m. Takýto návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyne odôvodnili tým, že na Obvodnom oddelení PZ Levice

sa pod značkou Č.:X.-XXXX/LV-F.-XXXX vedie trestné stíhanie proti žalovanému, kde ako poškodená
vystupuje žalobkyňa v 1. rade, ktorá bola vystavená nielen slovným útokom žalovaného, ktorý je jej
brat ale aj fyzickému napadnutiu. Svedkom takýchto útokov je žalobkyňa v 2 rade, ktorá je matkou
žalobkyne v 1. rade a ktorá sa v dôsledku týchto útokov obáva o svoje zdravie ako aj svoj majetok.
Žalobkyne ďalej v podanom návrhu poukázali na skutočnosť, že spolu žijú v spoločnej domácnosti,
pričom žalobkyňa v 1. rade sa stará o žalobkyňu v 2. rade. Obe sa obávajú prítomnosti žalovaného a to z

dôvodu, že jeho správanie pod vplyvom alkoholu je veľmi nebezpečné, pričom sa cítia jeho prítomnosťou
ohrozené na svojom zdraví ako aj živote. Žalobkyne ďalej uviedli, že žalovaný sa od roku 2009 zdržujev Č.G. Q. a nie je prihlásený k trvalému pobytu na adrese, kde bývajú, pričom ich navštevuje len veľmi
zriedka, ale jeho správanie sa zmenilo, nespoznávajú ho a majú z neho strach. Žalovaný je závislý na
alkohole, jeho správanie je agresívne, a preto žiadajú nariadiť vyššie uvedené neodkladné opatrenie,

ktoré by bolo časovo obmedzené až do riadneho absolvovania protialkoholického a psychiatrického
liečenia žalovaného, pretože ten podľa nich trpí psychickými problémami.

2. Súd po tom ako sa oboznámil s obsahom spisového materiálu zistil, že žalobkyňa v 2. rade je výlučnou
vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k. ú. D. Ž., X. Ž.G. a to rodinného domu súp. č. XXX

postavenom na CKN parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1261 m2 nachádzajúcom sa
na ulici Z.. O. Č.. XXX/XXX ako aj na CKN parc. č. XXX - zastavené plochy a nádvoria o výmere 1261 m2
a CKN parc. č. XXX - záhrady o výmere 2185 m2. Z upovedomenia Obvodného oddelenia PZ Levice zo
dňa 18.12.2017 vyplýva, že podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku sa začalo trestné stíhanie pre prečin
nebezpečného vyhrážania sa podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona na tom skutkovom
základe, že dňa 18.12.2017 v dobe od 18.00 hod. do 20.00 hod. v Obci Ž. vo vnútornom priestore ako

aj na dvore rodinného domu č. XXX sa žalovaný po predchádzajúcej slovnej potýčke vyhrážalo svojej
sestre - žalobkyni v 1. rade tým spôsobom, že pred ňou v obývacej miestnosti vyslovil slová „ nepotrebuje
nožík stačia mu ruky a nohy“ a následne pobehoval po dvore domu a neustále vulgárne nadával na svoju
sestru, v nepríčetnosti viackrát vykrikoval slová „ všetkých Vás odjebem“ potom, čo ju dňa 06.12.2017
v čase 01.00 hod. po slovnej hádke fyzicky napadol tým, že ju udrel do oblasti tváre, kde neutrpela

žiadne zranenie, čím u poškodenej - žalobkyni v 1. rade vzbudil dôvodnú obavu o jej život a zdravie, že
svoje vyhrážky uskutoční. Z potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia podľa § 27a ods. 1 zákona
č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore Obvodného oddelenia PZ Levice zo dňa 19.12.2017, Č.:X.-XXXX/
LV-F.-XXXX vyplýva, že žalovaný bol dňa 19.12.2017 o 13.10 hod. vykázaný zo spoločného obydlia
ohrozenej osoby - žalobkyne v 1. rade, pričom takéto vykázanie sa vzťahuje na priestor - rodinný dom

nachádzajúci sa v Obci Ž., V.. Z.. M. O. XXX/XXX a k nemu patriaci dvor na dobu 10 dní. Z lustrácie
Registra priestupkov vyplýva, že žalovaný nemá žiadny záznam v takomto registri. Z lustrácie v Registri
obyvateľov súd zistil, že žalobkyňa v 1. rade a žalovaný sú súrodenci, pričom žalobkyňa v 2. rade je
ich matka.
3. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku /ďalej len „CSP“/, pred začatím konania, počas

konania a po jeho skončení súd môže na návrhnariadiť neodkladné opatrenie.
4. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia.
7. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby sa na určitú
vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo

duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
8.Podľa§326ods.1CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
9.Podľa§328ods.1CSP,aksúdnepostupovalpodľa§327,nariadineodkladnéopatrenie,aksúsplnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
10.Podľa § 329 ods. 1 prvej vety CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

11. Podľa § 330 ods.1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
12.Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
13. Neodkladné opatrenia uvedené v § 325 ods. 2 písm. e, h/ CSP slúžia ako účinný právny nástroj pri
riešení násilia, pričom umožňuje rýchlu úpravu situácie za účelom ochrany osôb, ktoré majú postavenie
obetí domáceho násilia, pretože právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe patrí

medzi základné ľudské práva. Právo na ochranu pred násilím vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej
republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná / Medzinárodný pakt o
občianskych a politických právach, Všeobecná deklarácia ľudských práv, Dohovor o ochrane ľudských
právazákladnýchslobôd,DeklaráciaOSNoodstránenínásiliapáchanéhonaženáchainé/.Zanásiliejemožné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré
spôsobuje tejto osobe ujmu. Súd existenciu domáceho násilia zisťuje prostredníctvom predložených
dôkazov, pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa súdu vzhľadom na všetky okolnosti tvrdené

v podanom návrhu javí ako nanajvýš pravdepodobná s tým, že podozrenie na násilné správanie sa
strany sporu ako aj možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity fyzickej osoby sa preukazuje
predovšetkým listinnými dôkazmi nakoľko súd musí rozhodnúť v mimoriadne krátkej lehote 24 hodín od
podania návrhu. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí - uznesení NS SR sp. zn. 5MCdo 10/2012 zo
dňa 15.10.2012 okrem iného uviedol:

“ Pred nariadením predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g/ O.s.p. postačuje, ak je
osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd
pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky
rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako
nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia sa v prípadoch podľa § 76 ods. l písm. g/ O.s.p.
sa preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne

zrýchlené. Aplikácia predbežného opatrenia v zmysle § 76 ods1 písm. g/ O.s.p. je veľmi aktuálnym a
účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia. V jeho prospech svedčí najmä to, že
vdôsledkujehouplatnenia-zákazuvstupovanianásilnejosoby-saohrozenejosobeposkytujepomerne
rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani nemusí
opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred opätovnými útokmi násilnej osoby; nemusí žiť v strachu

a obavách o svoj život a zdravie, a ani sa nemusí zaťažovať hľadaním náhradného ubytovania
Násilie je možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len
pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe, alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu,
ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú
škoda, maldevelopment a podobne.

Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek
spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek aktoch, vrátane
zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo
poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie,
ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa

násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci
páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva
častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie si obete.
Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich však aj spoločné črty.
· Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a

sexuálneho nátlaku.
· Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije
prevahu moci.
· Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť
niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach.

· Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a
psychické násilie môžu mať rovnako silné následky.
· Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka.
Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je
zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím.

· Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie.
· Násilím je aj nezabránenie násiliu."
Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho
základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania,
ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu.“

14. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k názoru, že žalobkyne preukázali
predloženými listinnými dôkazmi, že bývajú spolu v spoločnej domácnosti a to v rodinnom dome súp.
č. XXX, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne v 2. rade. Z podaného návrhu tiež vyplýva, že
žalobkyňa v 1. rade je dcérou žalobkyne v 2. rade o ktorú sa stará, pričom je dôvodné podozrenie,

že žalovaný sa dopúšťa násilia voči žalobkyni v 1. rade, ktorého svedkom je aj žalobkyňa v 2. rade,
pretože žije v rovnakom rodinnom dome ako žalobkyňa v 1. rade a žalovaný. U žalobkyni v 2. rade
ide tiež o osobu, ktorá vzhľadom na svoj vysoký vek nie je schopná zabrániť násilnému správaniu
žalovaného, pričom aj keď z predložených dôkazov nevyplýva, že by násilné správanie žalovanéhosmerovalo aj voči žalobkyni v 2. rade tak možno dôvodne predpokladať, že slovné vyhrážky a násilné
správanie žalovaného voči žalobkyni v 1 rade možno subsumovať pod psychické násilie, pretože
správanie žalovaného dosahovalo takej intenzity, že vyvolalo obavy a strach aj u žalobkyne v 2. rade.

Tieto skutočnosti potvrdzujú aj predložené listinné dôkazy a to upovedomenie Obvodného oddelenia
PZ Levice zo dňa 18.12.2017 ako aj potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia podľa § 27a ods.
1 zákona č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore, pričom žalovaný ako aj žalobkyňa v 1. rade užívajú
nehnuteľnosť a to vyššie uvedený rodinný dom s pozemkami na základe odvodeného užívacieho práva
tzv. právo bývania, pretože sú rodinnými príslušníkmi žalobkyne v 2. rade, ktorá je vlastníčkou takýchto

nehnuteľností. Hoci má žalovaný bydlisko v Č. Q. tak je zrejmé, že občas a nepravidelne užíva vyššie
uvedené nehnuteľnosti v ktorom majú obydlie žalobkyne. Zároveň súd podotýka, že ochrana obydlia
sa neposkytuje len vo vzťahu k bývaniu v nehnuteľnostiach, ku ktorým prináleží oprávnenej osobe
vlastnícke právo, pretože pojem obydlie vo všeobecnosti zahŕňa aj miesto, kde niekto býva hoci mu
k takejto nehnuteľnosti neprináleží vlastnícke právo. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti tak
súd vyhovel návrhu žalobkyne v 1 a v 2 rade nakoľko tie osvedčili, že žalovaný sa dopúšťa voči nim

násilného konania v dôsledku čoho je potrebné neodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu čo je
ešte umocnené tým, že žalobkyne majú strach a obavu z dôvodu agresívneho správania sa žalovaného.
Po násilnom konaní žalovaného žalobkyňa v 1. rade ohlásila takéto konanie žalovaného, ktoré môže
mať znaky trestného činu na príslušné obvodného oddelenie PZ, ktoré následne vykázalo žalovaného z
obydlia žalobkýň. Žalobkyne tak podľa názoru súdu v dostatočnej miere osvedčili, že žalovaný svojím

násilným správaním ohrozuje ich duševnú ako aj fyzickú integritu a preto sú splnené predpoklady pre
nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods.1 písm e/ CSP a podľa § 325 ods.1 písm. h/
CSP. Súd preto uložil žalovanému, aby nevstupoval do rodinného domu a na priľahlé pozemky ,ktoré
žalobkyne užívajú, tak ako sú špecifikované vo výroku tohto uznesenia a zároveň mu uložil povinnosť,
aby sa k nim nepribližoval na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov nakoľko možno dôvodne predpokladať,

že aj v budúcnosti by mohol pokračovať v násilnom konaní voči žalobkyniam a to aj mimo priestorov
vyššie uvedených nehnuteľností čím by neprimerane zasahoval do ich telesnej ako aj duševnej integrity.
Súd tiež podotýka, že pri takomto charaktere neodkladného opatrenia prevažuje požiadavka rýchlosti
konania pred požiadavkou preukázania dôvodnosti uplatneného nároku. Takto nariadené neodkladné
opatrenie tak nepredstavuje neprimeraný a bezdôvodný zásah do výkonu práv žalovaného, nakoľko

požiadavka vyváženosti dočasnej a bezodkladnej úpravy pomerov strán zostala zachovaná a to aj s
prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaný sa zväčša zdržuje v zahraničí a sám svojím násilným ako aj
protiprávnym správaním zavinil, že súd musel nariadiť takéto neodkladné opatrenie.
15.Súd vo výroku uznesenia uložil podľa § 336 ods. 1 CSP žalobkyniam povinnosť podať v lehote 45 dní
od doručenia tohto uznesenia žalobu, ktorou sa žalobkyne budú domáhať proti žalovanému vylúčenia

alebo obmedzenia jeho užívacieho práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam, pričom ak žalobkyne
takútožalobuvurčenejlehotenepodajú,taksúdajbeznávrhutakétouznesenieoneodkladnomopatrení
zruší. Súd rozhodol o tom, že neodkladné opatrenie bude trvať až do právoplatného skončenia konania
vo veci samej.

16. Súd zamietol návrh žalobkýň v časti v ktorej sa domáhali, aby neodkladné opatrenia trvalo do
riadneho absolvovania protialkoholického a psychiatrického liečenia žalovaného nakoľko vôbec nebolo
v konaní preukázané, či sa žalovaný má podrobiť takémuto liečeniu alebo nie v dôsledku čoho by trvanie
neodkladného opatrenia bolo viazané na neurčitú skutočnosť, ktorá vôbec nemusí nastať. Okrem toho
samotné absolvovanie takéhoto liečenia neznamená, že žalovaný sa nebude naďalej správať násilne

voči žalobkyniam.

17. O trovách konania súd nerozhodoval, pretože o nich sa rozhodne až v rozhodnutí, ktorým sa skončí
konanie vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Levice v dvoch písomných vyhotoveniach ku Krajskému súdu v Nitre.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Neodkladné opatrenie nariadené podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP je

vykonateľné jeho vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo
bolo vyhotovené.