Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, April 18, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/13/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113243149
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5113243149.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny
Beniačovej a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, v právnej veci žalobcov :
1/ I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. Y. XXX, J., 2/ C.. D. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. Y. XXX, J.,
obaja právne zastúpení : Mgr. Peter Baláž, advokát so sídlom P.C. XX, C., proti žalovanému : Prima
banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, právne zasúpený: SEDLAČKO

& PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, o určenie neplatnosti ustanovení zmluvy, na
odvolanie žalobcov a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 18C/341/2013-263 zo dňa
3. júla.2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch, ktorým rozhodol o určení neplatnosti jednotlivých ustanovení
zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/589/05 zo dňa 29.09.2005, p o t v r d z u j e .

Výrok, ktorým žalobný návrh o určení neprijateľnosti podmienok a o určení neplatnosti a neprijateľnosti

ustanovenia 4.6. zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/589/05 zo dňa 29.09.2005, ako aj výrok o trovách
konania m e n í tak, že:
súd u r č u j e , že ustanovenie bod 11.1.1 zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/589/05 zo dňa 29.09.2005 v
znení: v prípade, ak klient nedodržiava ľubovoľnú povinnosť vyplývajúcu z úverovej zmluvy je v spojení
- s ustanovením bodu 11.1.1.1 zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/589/05 zo dňa 29.09.2005 v znení: banka
je oprávnená zvýšiť úrokovú sadzbu až do obnovenia dodržiavania povinností klienta, a to v rozpätí od

0,5% p.a do 3,0% p.a., pričom zvýšenie sa nedotýka ustanovenia o sankčných úrokoch,
- s ustanovením bodu 11.1.1.2 zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/589/05 zo dňa 29.09.2005 v znení: banka
je oprávnená požadovať od klienta rozšírenie zabezpečenia,
- s ustanovením bodu 11.1.1.4 zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/589/05 zo dňa 29.09.2005 v znení: banka
môže realizovať záložné právo na majetok klienta, sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami.

Súd u r č u j e , že ustanovenie bodu 11.1.2 zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/589/05 zo dňa

29.09.2005 v znení: sankcie uvedené v úverovej zmluve môže banka uplatniť jednotlivo aj kumulatívne,
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

Súd u r č u j e , že ustanovenie bodu 11.4.1 zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/589/05 zo dňa 29.09.2005 v
znení: banka je oprávnená, a to aj bez predchádzajúceho oznámenia klientovi rozhodnúť o predčasnom
zaplatení zostatku istiny úveru s príslušenstvom z ktoréhokoľvek z nasledovných dôvodov, je v spojení

- s ustanovením bodu 11.4.1.1 zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/589/05 zo dňa 29.09.2005 v znení: ak
nevzniklo záložné právo banky v prvom poradí v súlade s bodom 2.4.1 zmluvy do 90 dní odo dňa prvého
čerpania úveru,
- s ustanovením bodu 11.4.1.3 zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/589/05 zo dňa 29.09.2005 v znení: klient
nedodržiava ľubovoľnú povinnosť vyplývajúcu z bodu 9 úverovej zmluvy,
- s ustanovením bodu 11.4.1.5 zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/589/05 zo dňa 29.09.2005 v znení: klient
nespláca riadne a včas iný úver alebo pôžičku poskytnutú treťou stranou,- s ustanovením bodu 11.4.1.8 zmluvy poskytnutí úveru č. 99/589/05 zo dňa 29.09.2005 v znení: klient
nedoplní bankou požadované zabezpečenie,
- s ustanovením bodu 11.4.1.9 zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/589/05 zo dňa 29.09.2005 v znení: v

hospodárení klienta dochádza k nepriaznivého vývoju hospodárskych a finančných ukazovateľov, najmä
v porovnaní s údajmi úverovej spôsobilosti zistenej bankou pred podpisom úverovej zmluvy,
- s ustanovením bodu 11.4.1.12 zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/589/05 zo dňa 29.09.2005 v znení:
klient neplatí akýkoľvek svoj záväzok voči tretej osobe v lehote dlhšej ako 30 dní po splatnosti,
- s ustanovením bodu 11.4.1.16 zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/589/05 zo dňa 29.09.2005 v znení:

ľubovoľné prehlásenie klienta podľa bodu 8 úverovej zmluvy je nepravdivé a neúplné, sú neprijateľnými
zmluvnými podmienkami.

Súd u r č u j e , že ustanovenie bodu 9.2.1 zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/589/05 zo dňa 29.09.2005
v znení: klient sa zaväzuje, že bude žiadať súhlas banky, je v spojení
- s ustanovením bodu 9.2.1.1 zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/589/05 zo dňa 29.09.2005 v znení: na

prijatie iného záväzku vo forme úveru, pôžičky odloženej platby alebo obdobnej právnej formy,
- s ustanovením bodu 9.2.1.2 zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/589/05 zo dňa 29.09.2005 v znení: na
prebratie a ručenie klienta za tretie osoby ako aj na prebratie záväzkov na tretie osoby,
- s ustanovením bodu 9.2.1.4 zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/589/05 zo dňa 29.09.2005 v znení: na
zriadenie záložného práva k vlastnému majetku,

- s ustanovením bodu 9.2.1.5 zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/589/05 zo dňa 29.09.2005 v znení: na
predaj vlastného nehnuteľného majetku,
- s ustanovením bodu 9.2.1.6 zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/589/05 zo dňa 29.09.2005 v znení: na
zmenu stavby alebo udržiavacie práce, ktoré v zmysle platných právnych predpisov vyžadujú stavebné
povolenia alebo ohlásenie stavebného úradu týkajúce sa nehnuteľného majetku založeného v zmysle

bodu 10.1 úverovej zmluvy,
- s ustanovením bodu 9.2.1.7 zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/589/05 zo dňa 29.09.2005 v znení: na
založenie právnickej osoby,
- s ustanovením bodu 9.2.1.8 zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/589/05 zo dňa 29.09.2005 v znení: na
vloženie svojho majetku alebo jeho časti do právnickej osoby,

- s ustanovením bodu 9.2.1.9 zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/589/05 zo dňa 29.09.2005 v znení: na
zbavenie závažnej časti svojho majetku, pričom na zbavenie sa časti majetku sa považuje aj dlhodobý
prenájom majetku a darovanie majetku, pričom bez predchádzajúceho súhlasu neurobí príslušný právny
úkon, sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami.

Súd u r č u j e , že ustanovenie bodu 9.2.2 zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/589/05 zo dňa 29.09.2005 v
znení: klient sa zaväzuje, že nebude zvýhodňovať iných svojich veriteľov pred bankou, je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.

Súd u r č u j e , že ustanovenie bodu 4.6 zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/589/05 zo dňa 29.09.2005 v

znení: banka má právo adekvátnym spôsobom meniť úrokovú sadzbu podľa bodu 4.4 úverovej zmluvy
v prípade, ak dôjde k zmene rizika klienta. Zmena miery rizika klienta môže súvisieť predovšetkým
so zmenou rizikovej váhy klienta podľa pravidiel stanovených NBS. Pre posúdenie zmeny miery rizika
klienta sú rozhodujúce skutočnosti platné v čase podpisu úverovej zmluvy v porovnaní so skutočnosťami
platnými v čase vykonanej zmeny. Príslušnú zmenu úrokovej sadzby je banka oprávnená uskutočniť

automaticky bez dodatkov k úverovej zmluve, je neprijateľnou podmienkou a je neplatné.

Žalobcom v rade 1/ a 2/ p r i z n á v a proti žalovanému trovy konania v plnom rozsahu.

Výrok, ktorým vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa v časti určenia bodu 11.1.1.3, 11.1.3, 11.3.1, 9.2.3,

12.5 zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/589/05 zo dňa 29.09.2005 za neplatný a neprijateľnú zmluvnú
podmienku zamietol a vo výroku, ktorým zamietol návrh na ospravedlnenie, z o s t á v a n e d o t
k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd určil konkrétne ustanovenia zmluvy o poskytnutí úveru č.

99/589/05 zo dňa 29.09.2005 uzatvorenej medzi stranami sporu za neplatné, pokiaľ sa žalobcoviadomáhali určenia, že tieto ustanovenia zmluvy sú zároveň neprijateľnými zmluvnými podmienkami, v
tejto časti ich návrh zamietol. Žalobný návrh zamietol aj v časti, v ktorej sa žalobcovia domáhali určenia
neplatnosti a neprijateľnosti ust. 4.6. predmetnej zmluvy o úvere, ako aj určenia neplatnosti dojednania

v bode 11.1.1.3, 11.1.3, 11.3.1, 9.2.3, 12.5 tejto zmluvy a ako normatívne neprípustný zamietol nárok,
ktorými požadovali ospravedlnenie ako morálnu satisfakciu. Na základe vykonaného dokazovania mal
preukázané, že dňa 29.09.2005 žalobcovia ako dlžníci, uzavreli zmluvu o poskytnutí úveru č. 95/589/05
so žalovaným ako veriteľom. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru do výšky 420.000,- Sk s
odkladacou podmienkou do splnenia ktorej sa poskytnutý úver nepovažoval za hypotekárny. Vzhľadom

na právnu úpravu v čase uzavretia predmetnej zmluvy konštatoval, že sa naň nevzťahujú ustanovenia
Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľsko-právne vzťahy (§ 52 a nasl.), preto musel na vec
aplikovať smernicu č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Zmluvný vzťah
strán vyhodnotil ako absolútny obchod, ktorý sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka, avšak
má charakter spotrebiteľskej zmluvy. Prihliadajúc na čas uzavretia zmluvy, aplikoval na ňu ust. zákona
č. 258/2001 Z.z.. Zmluva obsahovala zmluvné dojednania rozčlenené do 14 článkov, z ktorých časť

označiližalobcoviazaneplatnéaneprijateľné.Vychádzajúcztakéhotožalobnéhonávrhusaokresnýsúd
primárne zaoberal posúdením existencie naliehavého právneho záujmu žalobcov na žiadanom určení
podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku. Ustálil, že na požadovanom určení majú naliehavý
právny záujem nakoľko zmluvný vzťah existuje od roku 2005 a bude trvať ešte niekoľko rokov, ich práva
akospotrebiteľov,súbeztakétourčeniaohrozenéa súvprávnejneistote,svýnimkouurčenianeplatnosti

a neprijateľnosti bodu 11.1.1.3 zmluvy o poskytnutí úveru. V zmysle tohto zmluvného ustanovenia banka
môže plniť a uplatniť zmenku Klienta v súlade s bodom 10.4. Keďže takého oprávnenie má banka
aj v zmysle bodu 10.4 zmluvy ktorého neplatnosti sa navrhovatelia nedomáhali, v prípade určenia
neplatnosti a neprijateľnosti bodu 11.1.1.3 by sa ich právne postavenie nezmenilo, preto ich návrh v
časti určenia bodu 11.1.1.3 zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu. Okresný súd neurčil

za neplatné dojednanie v bode 11.1.3 spornej zmluvy, nakoľko ide o dohodu zmluvných strán týkajúcu
sa spoplatnenia upomienok, ktorú nemožno považovať za dojednanie v rozpore s dobrými mravmi. Ďalej
neurčil za neplatné ani dojednanie v bode 11.3.1 o zmluvnej pokute a spôsobe výpočtu zmluvnej pokuty.
Konštatoval, že ide o dojednanie súladné so zákonom a pokiaľ by zmluvná pokuta bola neprimerane
vysoká, je to vecou iného konania s možnosťou moderovania zmluvnej pokuty súdom. Za neplatné

neurčil ani dojednanie v bode 9.2.3, ktorý upravoval možnosť vypovedania zmluvy o vedení účtu, z
ktoréhosavykonávajúsplátkyúveru.Uviedol,ževprípade,akbysažalobcovianezaviazalinevypovedať
túto zmluvu a ale následne by ju aj tak vypovedali, ich povinnosť splácať úver a právo banky by bolo
ohrozené. Za neplatné nepovažoval dojednanie v bode 12.5 zmluvy upravujúce spôsob reklamácie,
pretože v tomto prípade nezistil žiadny rozpor s dobrými mravmi. Za neplatné neurčil ustanovenie bodu

4.6zmluvyohľadomzmenyúrokovejsadzbyžalovaným,akdôjdekzmenemieryrizikaklienta.Ajvtomto
prípade konštatoval, že uvedené ustanovenie sa neprieči dobrým mravom a ani neobchádza zákon.
Nejde v tomto prípade o svojvoľné právo žalovaného meniť úrokovú sadzbu, nakoľko toto závisí od
ďalších okolností uvedených v dojednaní.

2. Pokiaľ sa žalobcovia domáhali, aby sa im žalovaný písomne ospravedlnil za porušenie ich práv
vyplývajúcich z predpisov na ochranu spotrebiteľa, v tejto časti považoval ich návrh za neprípustný,
nakoľko takúto možnosť neupravuje žiaden právny predpis. V ostatnej časti žalobnému návrhu vyhovel
a rozhodol o neplatnosti žalobcami konkrétne označených ustanovení zmluvy o úvere, ktoré špecifikoval
vo výroku napadnutého rozsudku. Konštatoval, že uvedené ustanovenia sú v rozpore s dobrými mravmi

a vo vzťahu k žalobcom ako spotrebiteľom značne šikanózne a z toho titulu neplatné. O trovách konania
rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. s poukazom na rozsah pomeru úspechu a neúspechu, žiadnej zo
strán sporu nepriznal právo na ich náhradu.

3. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobcovia aj žalovaný.

Žalobcovia namietali nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom, ak tento zamietol ich návrh
na určenie, že nimi označené ustanovenia zmluvy o poskytovaní úveru sú neprijateľnými podmienkami
spotrebiteľskej zmluvy. Okresný súd ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase
uzatvorenia tejto zmluvy vyložil neprístupne reštriktívne. Ďalej nesúhlasili so zamietnutím žalobného
návrhu, ktorým sa domáhali určenia neplatnosti a neprijateľnosti ustanovenia 4.6 zmluvy o úvere.

Poukázali na ust. § 53 ods. 4 písm. i) Občianskeho zákonníka, ktorý za neprijateľné podmienky považuje
najmä ustanovenia umožňujúce dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu
dohodnutého v zmluve. Musí ísť teda o dôvod objektívne poznateľný a nie o akúkoľvek všeobecnú
formuláciu,resp.uvedenielenakéhosipseudodôvodu,ktorýjenejasnýapripúšťarôznyvýklad.Taktobolformulovaný aj bod 4.6 zmluvy, ktorým sa žalovaný snažil obchádzať predmetné zákonné ustanovenie.
Uvedené ustanovenie zmluvy pripúšťa rôzny výklad a umožňuje žalovanému uplatniť svojvôľu pri
jednostrannej zmene úrokovej sadzby, čím dochádza k ich výraznému znevýhodneniu. Ustanovenie

označili za neprijateľnú podmienku a z toho titulu aj absolútne neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka. Naviac uviedli, že neurčitosť tohto zmluvného dojednania ho robí neplatným aj v zmysle
ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Sú v ňom použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať
rozdielne. V zmluve nie je vysvetlený význam pojmu „miera rizika klienta“. Ďalej poukázali na to, že
uvedené ustanovenie zmluvy je v rozpore aj s § 75 ods. 4 písm. d) Zákona o bankách, z titulu ktorého

je neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Podľa ustanovenia Zákona o bankách musí zmluva o
hypotekárnom úvere obsahovať podmienky závislé od objektívnych skutočností. Uvedené ustanovenie
však túto zákonnú požiadavku nespĺňa. Nielen v úverovej zmluve, ale ani v žiadnej jej prílohe nie sú
podmienky špecifikované a nikde nie je stanovený výpočet rizika klienta, z čoho vyplýva, že nemohli
vedieť ani predpokladať, aké okolnosti môžu znamenať splnenie podmienok pre jednostrannú zmenu
úrokovej sadzby žalovaným. Žiadali, aby krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie.

4. Vychádzajúc z obsahu podaného odvolania odvolací súd ustálil, že žalobcovia ním napádali výrok
rozsudku okresného súdu, ktorým bol ich žalobný návrh zamietnutý v časti, v ktorej sa domáhali určenia
neprijateľnosti tých dojednaní v zmluve, ktoré okresný súd v rozhodnutí označil za neplatné a vo

výroku, ktorým zamietol nárok žalobcov na určenie neplatnosti a neprijateľnosti bodu 4.6 spornej zmluvy.
Žalobcovia v podanom odvolaní nenamietali správnosť záverov okresného súdu, na základe ktorých
zamietol ich návrh, ktorým sa domáhali určenia neplatnosti a neprijateľnosti dojednania v bode 11.1.1.3
pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, ako aj neplatnosti dojednaní v bode 11.1.3, 11.3.1, 9.2.3
a v bode 12.5. Rovnako nenamietali správnosť záverov okresného súdu, ktorým zamietol ich návrh,

ktorým sa voči žalovanému domáhali ospravedlnenia.

5. Žalovaný v podanom odvolaní napadol výrok rozsudku okresného súdu, ktorým bolo žalobnému
návrhu vyhovené, žiadal, aby v tejto časti krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie. Namietal, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci. Okresný súd mal preukázané, že strany sporu uzavreli zmluvu, predmetom ktorej bolo
poskytnutie úveru za účelom nadobudnutia nehnuteľnosti, konštatoval, že na ich zmluvný vzťah sa
použijú ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Uvedený právny predpis
však explicitne vylučuje takýto typ zmluvy zo svojej pôsobnosti. Na tento vzťah nemožno aplikovať
ani neskoršie ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z., nakoľko aj v zmysle tohto právneho predpisu

hypotekárny úver nie je spotrebiteľským úverom. Ďalej namietal, že žalobcovia nemajú na nimi
žiadanom určení naliehavý právny záujem. Svoj nárok opierajú iba o teoretickú možnosť aplikácie
nimi uvedených ustanovení v prípade porušenia úverovej zmluvy, ku ktorej z ich strany nedošlo a v
budúcnosti vôbec nemusí dôjsť. Okresný súd vôbec neprihliadal na skutočnosť, že v súčasnosti nie je
právo žalobcov žiadnym spôsobom ohrozené a títo nepredložili žiaden relevantný dôkazný prostriedok

preukazujúci opak. Žalovaný ďalej poukazoval na nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku.
Uviedol, že dôvody a závery, pre ktoré súd žalobe čiastočne vyhovel, sú všeobecné, strohé, bez
uvedenia širších súvislostí a náležitej argumentácie založenej na vykonanom dokazovaní. Žalobcovia
v úverovej zmluve zhodne vyhlásili, že si ju prečítali a zmluva vyjadruje ich slobodnú vôľu a nie sú im
známe okolnosti, ktoré by ju robili neplatnou, ktorú skutočnosť potvrdili aj svojím podpisom. Označil

za neakceptovateľné, aby takmer po 10 rokoch trvania obligačného vzťahu bez jediného porušenia
zmluvy súd vyhovel žalobe, ktorou sa žalobcovia ex post domáhajú určenia neplatnosti ustanovení
zmluvy, s ktorými sa pred jej podpisom oboznámili, a to iba z dôvodu ich hypotetickej obavy o možnej
aplikácii týchto ustanovení voči nim. Okresný súd dezinterpretoval zmluvné ustanovenia, ktoré označil
za neplatné.

6. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedli, že pokiaľ okresný súd ich žalobnému návrhu
vyhovel, jeho právne posúdenie o existencii naliehavého právneho záveru na žiadanom určení bolo
správne. Poukázali na skutočnosť, že si doteraz zmluvné povinnosti plnili, a to aj tie, ktoré im boli uložené
v rozpore s dobrými mravmi, a to v strachu zo sankcionovania zo strany žalovaného. Za takéhoto stavu

je danosť naliehavého právneho záujmu jasná.

7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov označil za správny záver okresného súdu o nemožnosti
určenia žalobcami označených zmluvných dojednaní za neprijateľné zmluvné podmienky z dôvodu, ženormatívna úprava neprijateľných podmienok bola do právneho poriadku zavedená až s účinnosťou od
01.03.2010.

8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - „CSP“) po
zistení, že sa jedná o konanie začaté pred nadobudnutím účinnosti CSP, t.j. pred 01.07.2016, podľa §
470 ods. 1 CSP vo veci ďalej konal a rozhodol už podľa tohto nového právneho predpisu. Po zistení,
že odvolanie podala včas strana sporu proti rozhodnutiu, proti ktorému bol opravný prostriedok v čase
jeho podania prípustný (§ 204 ods. 1 OSP), bez nariadenia odvolacieho konania (§ 385 ods. 1 CSP a

contrario) preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu stanovenom ustanovením § 379 a § 380 CSP
a v časti ho ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP a v časti zmenil podľa § 388 CSP tak,
ako je to uvedené vo výroku jeho rozsudku.

9. Krajský súd vo veci rozhodol skorším rozsudkom č.k. 7Co/563/2015-343 zo dňa 10. februára 2016.
Proti tomuto rozsudku podal žalovaný dovolanie. Na základe podaného dovolania Najvyšší súd SR

uznesením č.k. 4 Cdo 223/2016-401 zo dňa 25. októbra 2017 zrušil tento rozsudok krajského súdu a
vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že odvolací súd nepostupoval v súlade s ust. §
213 ods. 2 OSP, podľa ktorého musí odvolací súd postupovať vtedy, keď dospeje k záveru, že sa na vec
- podľa jeho názoru - vzťahuje také ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní
zo strany súdu prvej inštancie nebolo použité, je však pre rozhodnutie vo veci určujúce. Účastníkovi

konania sa tak vytvára možnosť vyjadriť sa k možnej aplikácii doposiaľ nepoužitého ustanovenia, resp.
inštitútu na zistený skutkový stav. Tým, že bude môcť až po samé rozhodnutie argumentovať a predvídať
možné rozhodnutie súdu, posilňuje sa jeho právo na spravodlivý proces.

10. Vychádzajúc z tohto záveru dovolacieho súdu, krajský súd postupom podľa § 302 ods. 2 CSP vyzval

strany sporu, aby sa vyjadrili k možnému použitiu § 52 ods. 1 a § 53 ods. 1, 3 a 4 a § 879j Občianskeho
zákonníka na prejednávanú vec.

11. Žalovaný vo vyjadrení k výzve odvolacieho súdu (č.l. 421 a nasl.) uviedol, že nemožno aplikovať tieto
právne predpisy na prejednávanú vec. Poukázal na znenie ustanovenia § 879j Občianskeho zákonníka,

ktoré normuje nepravú retroaktivitu, zároveň však výslovne uvádza, že vznik právneho vzťahu sa musí
posudzovať podľa doterajších predpisov. Z uvedeného vyplýva, že súd musí brať do úvahy právny
stav existujúci v čase vzniku záväzkového vzťahu. Ak má byť dôvodom určenia neplatnosti, resp.
neprijateľnosti zmluvnej podmienky, spôsob formulácie sporného ustanovenia, môže súd vyhodnocovať
jeho textáciu výlučne podľa zákonných požiadaviek platných a účinných v čase vzniku zmluvy. Opak

by zásadným spôsobom negoval princíp právnej istoty. Pre účely aktuálnych možností aplikácie §
52 ods. 1, § 53 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, poukázal aj na aktuálne znenie § 53 ods.
15 písm. a) Občianskeho zákonníka, ktoré výslovne stanovuje, kedy nie je zmena úrokovej sadzby
neprijateľnou zmluvou podmienkou. Tam uvedené výnimky určujú, že v danom prípade nemožno na
konkrétne produkty finančných služieb aplikovať pravidlá pre neprijateľné podmienky v zmysle § 53

ods. 4 Občianskeho zákonníka. On, ako žalovaný, je dodávateľom finančných služieb, spotrebiteľ bol o
zmene riadne informovaný a má právo vypovedať poskytovanú finančnú službu. Je preto nepochybné,
že ak zákonodarca zakotvil takéto ustanovenie ako výnimku z uplatňovania neprijateľných zmluvných
podmienok,nemožnozaneprijateľnúpodmienkupovažovaťanič.4.6zmluvyoúvere,ktorýjeaplikovaný
totožne ako zákonom stanovená výnimka.

12. Vo vzťahu k § 153 ods. 3 a 4 OSP žalovaný poukázal na § 470 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého
už predmetné ustanovenia nie sú aplikovateľné. Určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nie je v
zmysle aktuálneho znenia § 137 písm. d) CSP v spojení s § 298 CSP spôsobilé byť samostatným
predmetom konania, pretože neexistuje taký právny predpis, ktorý by umožňoval konanie o ňom ako o

samostatnej právnej skutočnosti. Žalobcovia žalujú o určenie, či tu právo je, alebo nie je, na takomto
určení však nemajú naliehavý právny záujem podľa § 137 písm. c) CSP, ustanovenia tohto procesného
predpisu takéto individuálne určenie neumožňujú. Ďalej uviedol, že právny názor okresného súdu,
pre ktorý dospel k záveru, že čl. 4.6 zmluvy o úvere nie je neprijateľnou podmienkou, je správny.
Týmto dojednaním nie je dané svojvoľné právo pre neho ako žalovaného meniť úrokovú sadzbu, ale

závisí to od ďalších okolností uvedených v zmluve. Účelom tohto článku je zabezpečenie výhodného
úročenia poskytovaného úveru. V čase uzavretia zmluvy bolo dohodnuté úročenie také výhodné, že
žalobcovia slobodne a motivovaní ekonomicky vstúpili s ním do právneho vzťahu . Zo znenia zmluvy
však nevyplýva, že by sa bol zaviazal na to, že výška úrokovej sadzby bude vždy určená ako súčetdohodnutého úrokového rozpätia a dohodnutej sadzby. Takýto výklad by bol v rozpore s čl. 4.6 zmluvy
o úvere, ktorý pripúšťa zmenu úrokovej sadzby aj inak ako tým, že sa sčíta fixné dohodnuté úrokové
rozpätie s aktuálnou dohodnutou sadzbou. Je povinný pri tomto postupe konať tak, že úrokové rozpätie

určí vo výške adekvátnej úrokovej sadzby. Otázku formulácie ustanovenia tohto článku nemožno tiež
hodnotiť bez zohľadnenia reálneho vývoja na bankovom trhu, ktorý musia strany, predovšetkým žalobca,
predpokladať pri uzavretí zmluvy. Zmluva o úvere medzi bankou a klientom je uzatváraná na dlhšie
časové obdobie. Banka pri formulácii jednotlivých ustanovení musí v určitom rozsahu predvídať, že
počas tohto obdobia dôjde k zmenám, ktoré si vyžadujú zmenu výkladu použitých pojmov. Z tohto

dôvodu banka nemôže všetky pojmy v zmluve uzatvorenej na dlhšie obdobie presne definovať a
špecifikovať. Nemožno opomenúť fakt, že od uzavretia zmluvy do podania žaloby došlo v úverovom
vzťahu k podstatným zmenám, a to zániku sadzby BRIBOR, na ktorú bola naviazaná úroková sadzba,
zánik meny, v ktorej bol úver poskytnutý, zmeny vo výške úrokových sadzieb, z ktorých by mohol
vychádzať výpočet úrokovej miery žalobcov, prijatie dvoch opatrení s úzko súvisiacim s využívaním
zdrojov banky a posudzovaním kreditného rizika klientov, a to opatrenie NBS č. 4/2007 a opatrenie

NBS č. 13/2010. Zmena úrokového rozpätia nemusí byť podmienená správaním sa klientov, ale môžu
ju ovplyvniť zmeny podmienok na trhu, právnych predpisov alebo požiadavky orgánu dohľadu. Dôvody
a spôsob, ktorým mení úrokovú sadzbu, nie sú svojvoľné, ale musia zohľadniť aj ingerenciu NBS, ktorá
požaduje od bánk prijatie a realizáciu osobitného postupu ako reakcie na existenciu nepredvídateľných
rizík. Z uvedených dôvodov musel formulovať predmetné ustanovenie tak, že má právo adekvátnym

spôsobom meniť úrokovú sadzbu, ak dôjde k zmene miery rizika klienta. Niekedy môže táto zmena
znamenať zníženie, niekedy však naopak, zvýšenie úrokovej sadzby. Zmena teda nebude znamenať
vždy len zmenu v neprospech klienta, toto ustanovenie je potrebné vykladať ako celok, predovšetkým s
ohľadom na požiadavku adekvátnej zmeny, ale aj možnosť žalobcov úver splatiť bez akejkoľvek sankcie.

13. Ďalej poukázal na žalobcami predložený list NBS adresovaný inému spotrebiteľovi zo dňa
17.02.2014, ktorý predložili spolu s odvolaním proti rozsudku okresného súdu, ako dôkaz , že zvýšenie
úrokovej sadzby je neurčité a poškodzuje spotrebiteľa. Napriek tomu, že postup NBS je v danom prípade
kritický, jej stanovisko potvrdzuje jeho argumentáciu, ale aj závery okresného súdu. Určenie výšky
úrokovej sadzby, za ktorú banka poskytuje úroky, je internou záležitosťou banky a banka nie je povinná

zverejňovať, resp. oznamovať klientovi algoritmus výpočtu úrokovej sadzby. Jedným z dôvodov zmeny
úrokovej sadzby podľa úverovej zmluvy je „zmena miery rizika klienta“, ale ide iba o jeden z možných
dôvodov. Banka je v zmysle zmluvy po uplynutí daného obdobia oprávnená úrokovú sadzbu meniť.
NBS aj prvoinštančný súd dodnes konštatovali, že banka by pri používaní čl. 4.6 nemala postupovať v
neprospech klienta. Predmetom prejednávanej veci však nie je preskúmavanie aplikácie čl. 4.6 zmluvy

o úvere v konkrétnom vzťahu, ale jeho preventívne posúdenie ako neprijateľnej zmluvnej podmienky,
ktorá napĺňa znaky abstraktnej kontroly v spotrebiteľských veciach v zmysle § 301 a nasl. CSP. Tu však
súd v tomto konaní nemá právomoc riešiť.

14. Žalobcovia vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedli, že ustanovenie § 879j Občianskeho

zákonníka normuje aplikáciu úprav účinných od 01.01.2008 aj na predmetný právny vzťah, pokiaľ ide o
obsah práv a povinností z neho vyplývajúcich. Zákonná úprava § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka je
účinná od 01.04.2004, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 150/2004 Z.z., ktorým bola výslovne prevzatá
okrem iného Smernica 93/13/EHS do nášho právneho poriadku, pričom Občiansky zákonník už v znení
od 01.04.2004 obsahuje úpravu generálnej klauzuly neprijateľnej podmienky v zmysle § 53 ods. 1 a

demonštratívny výpočet niektorých osobitných skutkových podstát neprijateľných podmienok v zmysle
§ 53 ods. 4 OZ, a to vrátane § 53 ods. 4 písm. i).

15. Článok 4.6 úverovej zmluvy nespĺňa zákonné predpoklady výnimky v zmysle § 53 ods. 15 písm. a)
Občianskehozákonníka.Neumožňujezmenusadzbylenzvážnychobjektívnychdôvodov,aleumožňuje

túto zmenu na základe naplnenie neurčitých a netransparentne definovaných pseudodôvodov, teda aj
dôvodov subjektívnych, nie vážnych a hlavne vopred neznámych pre obe strany. Okrem iného tu chýba
súhlasný prejav vôle zmluvných strán, pokiaľ ide dôvody oprávňujúce banku na zmenu sadzby. Možnosť
určiť neprijateľnosť podmienky vyplýva z osobitného predpisu, a to § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007
Z.z. v spojení s § 3 ods. 3, podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými

podmienkami, a teda v zmysle § 3 ods. 5 má právo cestou určenia neprijateľnosti tejto podmienky
domáhať ochrany . Ďalej možno poukázať na ustanovenie § 298 ods. 1 CSP. Podľa tohto ustanovenia
môže súd aj bez návrhu určiť neprijateľnosť podmienky, preto je zrejmé, že môže takúto neprijateľnosť
určiť aj na návrh. Uvedené zákonné ustanovenie je lex specialis k § 137 písm. d) CSP. Ďalej uviedli,že banka si môže dojednať s klientom zmenu úrokovej sadzby, táto ale musí byť v súlade so zákonom
a smernicou, teda musia byť zmluvne dohodnuté dôvody a mechanizmy takejto zmeny. To, že banka
nebolaschopnásitakútozmenuvzmluvekvalitneprávneošetriťvsúladesplatnýmiprávnymipredpismi,

potvrdila aj NBS. Zlý odhad rizika podnikania žalovaného nemôže byť prenesený na žalobcov, nakoľko
tí by boli viazaný podmienkou umožňujúcou banke svojvoľne meniť cenu úveru.

16. Krajský súd ani po oboznámení sa s názormi strán sporu k možnému právnemu posúdeniu veci,
nemal dôvod odchýliť sa od svojich právnych názorov prezentovaných v predchádzajúcom rozsudku,

ktorý bol zrušený uznesením Najvyššieho súdu SR. Ustanovenie § 879j Občianskeho zákonníka
nevylučuje aplikáciu zákona č. 568/2007 Z.z., účinného od 01.01.2008 aj na zmluvný vzťah strán sporu.
Naopak, z jeho ustanovenia vyplýva, že tieto právne vzťahy sa spravujú novou právnou úpravou s tým,
žepodľadoterajšíchpredpisovsaposudzujeibavzniktýchtoprávnychvzťahovanárokyznichvzniknuté
pred 01.01.2008. Uvedené ustanovenie určuje ochranu práv nadobudnutých podľa predošlých právnych
noriem,avšaksúčasneprikazujeaplikovaťnatietoprávnevzťahyajnovúprávnuúpravu(nepraváspätná

pôsobnosť zákona).

17. Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.04.2004 bola do prvej časti
Občianskeho zákonníka vložená nová piata hlava, ktorej nadpis znel „SPOTREBITEĽSKÉ ZMLUVY“.
Podľa § 52 ods. 1 tohto novelizovaného znenia Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy boli

definované ako kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripravovaného návrhu na
uzavretiezmluvy.Podľa§53ods.1tohtonovelizovanéhozneniaObčianskehozákonníka,spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Ust. § 53 ods. 3
tohto novelizovaného znenia Občianskeho zákonníka príkladmo uvádzalo, čo možno považovať za
neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve. Podľa § 53 ods. 4 neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Prijatím zákona č. 150/2004 Z. z. tak došlo k
zásadnej zmene spotrebiteľského práva. Následne, zákonom č. 568/2007 Z. z. účinným od 01.01.2008

došlo k „rozšíreniu“ ustanovení definície spotrebiteľskej zmluvy aj na zmluvy, ktoré neboli upravené v
ôsmej časti Občianskeho zákonníka, to znamená aj na úverové zmluvy. Podľa § 879j Občianskeho
zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z. z. sa ustanoveniami tohto zákona spravujú aj právne vzťahy,
ktoré vznikli pred 01.01.2008. Teda v zmysle ustanovení tohto právneho predpisu sa za spotrebiteľské
zmluvy považujú aj zmluvy, ktoré vznikli pred 01.01.2008 a neboli uzatvorené v zmysle ustanovení

Občianskehozákonníka,aleakoúčastnícizmluvyvnichvystupujúspotrebiteľadodávateľ.Ďalšianovela
Občianskeho zákonníka zákon č. 575/2009 Z. z. s účinnosťou od 01.03.2010 zaviedol do Občianskeho
zákonníka § 53a a zároveň novelizoval aj Občiansky súdny poriadok, a to ust. § 153 ods. 4 O.s.p..
V zmysle týchto ustanovení bol súd oprávnený vysloviť vo výroku svojho rozhodnutia neprijateľnosť
zmluvnej podmienky.

18. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že časová pôsobnosť noriem civilného procesného práva,
medzi ktoré sa zaraďuje aj Občiansky súdny poriadok je vybudovaná na zásade, že procesné normy
nadobúdajú túto pôsobnosť dňom svojej účinnosti. Platí základné pravidlo, podľa ktorého ak zákon
neustanoví inak, platí nový zákon aj v konaniach, ktoré boli začaté pred jeho účinnosťou.V prejednávanej

veci konanie začalo podaním žalobného návrhu dňa 19.12.2013. V čase rozhodovania okresného
súdu napadnutým rozsudkom bol platný a účinný zákon č. 575/2009 Z. z., ktorým bol § 153 O.s.p.
doplnený odsekom 4, ktorý znie: „Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd

uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku
rozhodnutia“. Aj keď zákon č. 150/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník, v znení
neskorších predpisov pôvodne zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov ako Občianskeho zákonníka
za spotrebiteľské priamo neoznačuje, tieto zmluvy mali charakter spotrebiteľských zmlúv už v zmysle

vtedy platného ust. § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Preto aj zmluvy
uzatvorené podľa iných zákonov možno považovať za spotrebiteľské. Okrem toho zákon č. 568/2007 Z.
z. s účinnosťou od 01.01.2008 rozšíril definíciu spotrebiteľských zmlúv aj na zmluvné typy, ktoré neboli
upravené v Občianskom zákonníku. Ako už bolo zdôraznené, v rámci prechodných ustanovení k tejtonovele Občianskeho zákonníka podľa § 879j sa jeho ustanoveniami spravujú aj právne vzťahy, ktoré
vznikli pred 01.01.2008. To znamená, že ak sporná úverová zmluva bola uzatvorená medzi účastníkmi
konania pred týmto dátumom, jej posúdenie z hľadiska spotrebiteľských zmlúv možno vykonať v zmysle

ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich spotrebiteľské zmluvy. Okrem toho, ako správne v
odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval okresný súd, pomerne široká ochrana spotrebiteľom
je garantovaná smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských
zmluvách, ktoré sa spotrebiteľom predkladajú tak, že sú predformulované a spotrebiteľ spravidla ich
obsah nemení. Táto smernica je všeobecnej povahy a jej aplikácia prichádza do úvahy vždy, ak

daný vzťah neupravuje osobitná právna úprava, prípadne bude aplikovaná popri osobitnej právnej
úprave. Preto, ak aj do 01.01.2008 sa ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách
nevzťahovali na iné typy spotrebiteľských zmlúv ako tie, ktoré boli upravované Občianskym zákonníkom,
posudzovanie neprijateľných a neprimeraných podmienok bolo potrebné vykonať aj v zmysle citovanej
smernice Rady a posudzovať ich neplatnosť z hľadiska ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Ako však už odvolací súd zdôraznil, s účinnosťou od 01.01.2008 sa ustanoveniami spotrebiteľských

zmlúv upravených v Občianskom zákonníku riadili aj právne vzťahy vyplývajúce zo zmlúv, ktoré mali
charakter spotrebiteľskej zmluvy, avšak neboli ako druh zmluvy upravené v ôsmej časti Občianskeho
zákonníka. Uvedená zmena Občianskeho zákonníka vlastne rozšírila posudzovanie neprijateľnosti
zmluvných podmienok v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka aj na ostatné zmluvné typy a vzhľadom
na ust. § 879j Občianskeho zákonníka. Okresný súd preto dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že

nie je možné konštatovať neprijateľnosť zmluvných dojednaní označených navrhovateľmi v podanom
žalobnom návrhu. Na základe vyššie uvedených skutočností krajský súd preto rozsudok okresného
súdu zmenil tak, že okrem neplatnosti konštatoval aj neprijateľnosť zmluvných ustanovení, ktorých
neplatnosť vyslovil okresný súd vo výroku napadnutého rozsudku. Dôvody, pre ktoré okresný súd
konštatoval neplatnosť uvedených ustanovení zmluvy sú zároveň v zmysle ust. § 53 ods. 3 Občianskeho

zákonníka aj neprijateľnými zmluvnými dojednaniami, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu medzi
žalobcami ako spotrebiteľmi a žalovaným ako dodávateľom. Krajský súd sa v tejto súvislosti nestotožnil
s odvolacou námietkou žalovaného o nedostatočnom odôvodnení záverov okresného súdu týkajúcich
sa neplatnosti týchto zákonných ustanovení. Naopak, podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd
dostatočne podrobne uviedol skutočnosti, na ktoré pri posúdení uvedenej zmluvy ako spotrebiteľskej bol

povinný prihliadať, aké parametre by tento spotrebiteľský vzťah mal spĺňať. Následne v jednotlivostiach
vo vzťahu ku každému ustanoveniu zmluvy sa dostatočne dôsledne zaoberal hodnotením splnenia
týchto kritérií. S jeho závermi sa krajský súd v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne
poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

19. Rovnako nie je dôvodná odvolacia námietka žalovaného o neexistencii naliehavého právneho
záujmu žalobcov na žiadanom určení. Skutočnosť, že žalobcovia si riadne plnili zmluvné povinnosti,
ktoré im boli uložené predmetnými ustanoveniami zmluvy, ktoré boli v rozpore s dobrými mravmi,
neodstraňuje neistotu právnych vzťahov medzi stranami sporu. Určovacia žaloba má spĺňať najmä
preventívnu funkciu a predchádzať porušeniu práv a povinností vyplývajúcich z právnych vzťahov.

Okrem toho, v prípade spotrebiteľských vzťahov platí, že rešpektovanie právnej istoty v spotrebiteľských
právnych vzťahoch je významné z hľadiska princípu ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy
spotrebiteľských právnych vzťahov tomu zodpovedá aj požiadavka „postaviť na isto“ právny vzťah medzi
účastníkmi tohto vzťahu bez toho, že by už došlo k porušeniu zmluvou vyplývajúcich práv a povinností.
Vychádzajúc z týchto skutočností krajský súd odvolanie žalovaného nepovažoval za dôvodné.

20. Žalovaný namietal nemožnosť podania žaloby v znení, v akom bola podaná žalobcami v zmysle
novej procesnej úpravy - CSP. Krajský súd považuje za významný dátum, kedy bola žaloba doručená
súduprvejinštancie,atodňa19.12.2013.Vtomtočasebolplatnýzákonč.99/1963Zb.Občianskysúdny
priadok, ktorý okrem iného upravoval v § 80 písm. c) možnosť návrhom na začatie konania uplatniť,

aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem.Vtejtosúvislostiexistovalaajdostatočnejednotnáaustálenájudikatúra,žetakýmtonávrhomna
začatie konania bolo aj určenie (ne)platnosti právneho úkonu. Nová procesná právna úprava vychádza
z princípu okamžitej aplikability procesných noriem, ale rešpektuje procesný účinok tých úkonov, ktorý
zostal zachovaný aj po 30.06.2016. V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej, od 01.07.2016 účinnej

právnej úpravy o obsahu žaloby (§ 137 CSP) sa nemôžu uplatniť v plnom rozsahu, hneď od uvedeného
dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Úplná aplikabilita týchto ustanovení novej právnej úpravy sa
uplatní až pri žalobách podaných od uvedeného dňa. Možno teda posudzovať podanie takejto žaloby
nielen v zmysle § 80 písm. c) OSP, ale aj § 153 a § 154 OSP. Okrem toho, nová právna úprava § 298CSP je svojím znením zhodná s doterajšou právnou úpravou. Aj v jej zmysle je možné rozhodnúť o
neprijateľnosti zmluvných podmienok za splnenia rovnakých podmienok, ako to bolo v zmysle doterajšej
právnej úpravy.

21. Rovnako nie je dôvodná odvolacia námietka žalovaného o neexistencii naliehavého právneho
záujmunavrhovateľovnažiadanomurčení.Skutočnosť,žežalobcoviasiriadneplnilizmluvnépovinnosti,
ktoré im boli uložené predmetnými ustanoveniami zmluvy, ktoré boli v rozpore s dobrými mravmi,
neodstraňuje neistotu právnych vzťahov medzi účastníkmi zmluvy. Určovacia žaloba má spĺňať najmä

preventívnu funkciu a predchádzať porušeniu práv a povinností vyplývajúcich z právnych vzťahov.
Okrem toho, v prípade spotrebiteľských vzťahov platí, že rešpektovanie právnej istoty v spotrebiteľských
právnych vzťahoch je významné z hľadiska princípu ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z týchto
skutočností krajský súd odvolanie odporcu nepovažoval za dôvodné.

22. Pokiaľ posudzoval odvolacie námietky žalobcov o nesprávnosti rozhodnutia okresného súdu, ktorý

zamietol ich návrh na určenie neplatnosti a neprijateľnosti bodu 4.6 zmluvy o úvere, v tejto časti
považoval ich odvolanie za dôvodné. Skutočne bolo potrebné, aby okresný súd skúmal, či zmluva
transparentným spôsobom uvádza dôvod a spôsob zmeny poplatkov spojených s poskytnutím úveru.
Možno sa stotožniť s odvolateľmi, že predmetné ustanovenie pripúšťa rôzny výklad a umožňuje uplatniť
žalovanému svojvôľu pri jednostrannej zmene úrokovej sadzby a tým výrazne znevýhodniť žalobcov ako

spotrebiteľov. Neurčitosť tohto ustanovenia spočíva v tom, že používa pojem „miera rizika klienta“, ktorý
nie je nikde vysvetlený a špecifikovaný, teda neumožňuje žalobcom ako spotrebiteľom predpokladať
obsah zmien úrokovej sadzby, ktoré môžu nastať v budúcnosti. Krajský súd, na rozdiel od okresného
súdu, dospel k záveru, že uvedené ustanovenie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53
ods. 4 písm. i) Občianskeho zákonníka a z toho titulu neplatnou.

23. Skutočnosti, na ktoré poukazoval žalovaný vo vyjadrení na výzvu súdu k možnému právnemu
posúdeniu veci ohľadne „neurčitosti“ čl. 4.6 zmluvy, nepovažoval odvolací súd za dôvodné. Okolnosti,
ktoré vedú banku k možnosti jednostranného zvýšenia úrokovej sadzby tak, ako ich opisoval žalovaný
v podanom odvolaní, mali byť adekvátnym spôsobom zohľadnené v znení tejto zmluvy. Tak, ako

to konštatovali žalobcovia vo svojej reakcii na vyjadrenie žalovaného, ide o podnikateľské riziko
žalovaného, ktoré má adekvátnym spôsobom vyjadriť v predmetnom zmluvnom dojednaní.. Ako aj sám
žalovaný vo svojom vyjadrení uvádzal, na mieru tohto rizika majú vplyv viaceré faktory. V čase uzavretia
zmluvy by malo byť zrejmé minimálne, akým spôsobom sa budú tieto faktory hodnotiť, prípadne, ktoré
konkrétne faktory a v akom rozsahu budú brané do úvahy.

24. Vychádzajúc z týchto záver, krajský súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku jeho rozsudku.

25. O trovách konania, vrátane trov dovolacieho konania, rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 451 ods. 3 veta druhá CSP.

26. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)