Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, May 22, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/8/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817209878
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3817209878.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov
JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcov: 1/ T. R., bytom L. Z. V. XXX, 2/ E.
R., bytom L. Z. V. XXX a 3/ M. R., bytom L. Z. V. XXX, žalobcovia 1/ a 3/ zastúpení E. R., bytom L. Z. V.
XXX proti žalovaným: 1/ Tatra credit a.s., so sídlom Piešťany, Námestie slobody 10, IČO: 44 975 775,
2/ Halpon corporacion s.r.o., so sídlom Praha 6 Řepy, Makovského 1177/1, Česká republika, IČ: 053

65 741, korešpondenčná adresa Halpon corporacion s.r.o., P.O.BOX: C-38, Piešťany, žalovaní 1/ a 2/
zastúpení Advokátska kancelária L.I.B. legal s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 47 237 546,
o neplatnosť dodatku k zmluve o úvere a iné, na odvolanie žalobcov 1/ až 3/ proti rozsudku Okresného
súdu Prievidza č.k. 6Csp/103/2017-102 zo dňa 9. novembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II., III. a závislom výroku IV. a
V. z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyhlásil spotrebiteľský úver č. 41/2014 zo dňa 03.04.2014
za bezúročný a bez poplatkov (ďalej aj „výrok I.“), v prevyšujúcej časti žalobu voči žalovanému 2/
zamietol (ďalej aj „výrok II.“), žalobu voči žalovanému 1/ zamietol v celom rozsahu (ďalej aj „výrok III.“),
žalovanému1/priznalnároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%(ďalejaj„výrokIV.“)ažalovanému
2/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 3/5-ín (ďalej aj „výrok V.“). Svoje rozhodnutie právne

odôvodnil § 137 písm. c) , § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
§ 39, § 40, § 41, § 52 ods. 1 až 4, § 52a ods. 1 a 2, § 53 ods. 1, 2, 5 a 6, § 451 ods. 1 a 2, § 457
zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 1 ods. 1, 2, 8, § 2 písm. a), b), d) a g), § 7 ods. 1 a 2,
§ 9 ods. 1, ods. 2 písm. k), § 11 ods. 1, 2 a 4 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 3 ods. 5 zák.
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.

o priestupkoch v znení neskorších predpisov. V odôvodnení uviedol, že žalobou podanou osobne na
súde 22.6.2017 sa žalobcovia 1/ až 3/ domáhali určenia neplatnosti Dodatku k zmluve o úvere č. 41/14,
vyhlásenia spotrebiteľského úveru č. 41/14 zo dňa 3.4.2014 za bezúročný a bezpoplatkový, vyhlásenia
článku X a XI v zmluve o úvere č. 41/14 zo dňa 3.4.2014 za neplatný a určenia neplatnosti článku XVI
bod 1 písm. b) Zmluvy o úvere č. 41/14 zo dňa 03.04.2014, z dôvodu porušenia spotrebiteľského práva.
Súd uznesením č.k. 6C/103/2017-17 zo dňa 09.11.2017 pripustil vstup ďalšieho subjektu do konania na

strane žalovaného o žalovaného 2/. Pripustil zmenu - rozšírenie návrhu, o určenie neplatnosti článku
XVI, bod 1, písm. b) Zmluvy o úvere č. 41/14 zo dňa 03.03.2017. Z vykonaného dokazovania mal
súd prvej inštancie za preukázané, že žalobcovia 1/ až 3/ ako dlžníci so žalovaným 1/ ako veriteľom
uzavreli Zmluvu o úvere č. 41/14 zo dňa 03.04.2014, na základe ktorej žalovaný 1/ poskytol žalobcom
1/ až 3/ úver vo výške 7.000,- eur, ktorý úver sa žalobcovia 1/ až 3/ zaviazali splácať v mesačných
splátkach. Z Dodatku č. 1 k Zmluve o úvere č. 41/14 uzatvorenej dňa 03.04.2014 zo dňa 22.09.2014

mal súd preukázané, že žalovaný 1/ poskytol žalobcom 1/ až 3/ navýšenie úveru o výšku 3.000,- eur
a predĺžil dobu splatnosti úveru o 6 mesiacov. Z rozsudku tamojšieho súdu č.k. 12C/10/2015-74 zodňa 20.7.2016 zistil, že návrh žalobcov 1/ až 3/, ktorým sa domáhali neplatnosti zmlúv, bol zamietnutý
z dôvodu, že z vykonaného dokazovania nevyplýva žiaden dôvod, ktorý by spôsoboval, že uzatvorená
úverová zmluva, znenie dodatku, ako aj záložná zmluva sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi,

súd návrh zamietol ako nedôvodný. Rozsudok KS TN č.k. 5Co364/2016-94 zo dňa 17.5.2017 uvedené
rozhodnutie potvrdil. Súd uznesením č.k. 6C/103/2017-17 zo dňa 09.11.2017 pripustil vstup ďalšieho
subjektu do konania na strane žalovaného o žalovaného 2/ z dôvodu, že na základe zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 20.10.2017, predmetná pohľadávka prešla na žalovaného 2/ a uvedené postúpenie
bolo žalobcom 1/ až 3/ oznámené listom zo dňa 20.10.2017. Pripustil zmenu - rozšírenie návrhu, o

určenie neplatnosti článku XVI bod 1 písm. b) Zmluvy o úvere č. 41/14 zo dňa 03.03.2017, uvedené
uznesenie nadobudlo právoplatnosť 27.11.2017. Po vyhodnotení zistených skutočnosti mal súd prvej
inštancie za to, že žaloba je len v časti dôvodná. Žalobcovia ako spotrebitelia majú naliehavý právny
záujem v zmysle § 137 písm. c/ CSP na podaní tejto určovacej žaloby. Na základe zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 20.10.2017 predmetná pohľadávka prešla platne na žalovaného 2/, z uvedeného
dôvodu žalobu voči žalovanému 1/ zamietol, pretože nie je v konaní pasívne legitimovaný. Žalobcovia

považujú dodatok č. 1 úverovej zmluvy zo dňa 22.9.2014 za neplatný, pretože bol uzatvorený v rozpore
s dobrými mravmi, lebo dodatok vstúpil do zmluvy o úvere polroka po platnosti zmluvy a dodatkom
bola prerobená pôvodná zmluva v neprospech spotrebiteľa. Dôvod neplatnosti článkov X a XI vidia v
duplicitnej sankcie za omeškanie dlžníka a neplatnosť článku XVI bod 1 písm. b/ Zmluvy o úvere č.
41/14 z 3.4.2014 vidia z dôvodu, že pri nesplácaní úveru môže veriteľ postúpiť pohľadávku na tretiu

osobu, ktorá má sídlo v ČR a dlžník si potom nemôže spätne vymôcť poplatky, úroky, na ktoré má
nárok. Bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru žalobcovia vidia v dvoch zásadných skutočnostiach a to
v nesprávnej výške RPMN a v tom, že veriteľ nezisťoval skutočnosť, či žalobcovia sú schopní úver
splácať. Rozsudkom tamojšieho súdu č.k. 12C10/2015-74 zo dňa 20.7.2016 bola žaloba, ktorou sa
domáhali neplatnosti zmlúv: Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 41/14 zo dňa 03.04.2014, Zmluva o

záložnom práve č. 41/14 zo dňa 03.04.2014, Dodatok č. 1 k zmluve o úver č. 41/14 uzatvorenej dňa
03.04.2014 zo dňa 22.09.2014, zamietnutá z dôvodu, že z vykonaného dokazovania nevyplýval žiaden
dôvod, ktorý by spôsoboval, že uzatvorená úverová zmluva, znenie dodatku ako aj záložná zmluva sú
absolútne neplatnými právnymi úkonmi, preto súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Rozsudok KS TN
č.k. 5Co 364/2016-94 zo dňa 17.5.2017 uvedené rozhodnutie potvrdil. Žalobné návrhy v súdenom spore,

ktorými sa žalobcovia domáhajú neplatnosti Dodatku č. 1 úverovej zmluvy zo dňa 22.9.2014, neplatnosť
článku X a XI Zmluvy o úvere č. 41/14 z 03.04.2014 a neplatnosti článku XVI bod 1 písm. b/ Zmluvy
o úvere č. 41/14 z 03.04.2014, súd zamietol z dôvodu, že ide o prekážku veci rozhodnutej, nakoľko
súd vo vyššie uvedenom rozhodnutí sa dôvodom neplatnosti ako úverovej zmluvy, tak aj jej dodatku v
celosti zaoberal. Ďalej mal súd vykonaným dokazovaním za preukázané, že medzi sporovými stranami

bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere. Preskúmaním tejto zmluvy súd zistil, že uzavretá
úverová zmluva síce spĺňa náležitosti stanovené v § 9 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, no
podľa § 11 ods. 2 sa uvedený poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že
podľa § 7 ods.1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom
úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť

s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. V konaní namietanú skutočnosť žalovaní nepreukázali, že
by boli zo strany žalobcov skúmali schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (žalobkyňa 1/
dobrovoľne nezamestnaná a žalobkyňa 3/ starobná dôchodkyňa) keďže je v zmluve o spotrebiteľskom

tento nedostatok, ktorý spôsobuje, že sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov,
tak súd v tejto časti žalobe vyhovel a vyhlásil úverovú zmluvu bezúročnú a bezpoplatkovú. Zároveň súd
priznal nárok na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.

2. Žalobcovia 1/ až 3/ svojím odvolaním podaným včas napadli rozsudok súdu prvej inštancie vo

výroku II., III., IV. a V. z dôvodov podľa § 365 písm. f) a h) CSP. Namietali, že ihneď po postúpení
práv a povinností zo Zmluvy o úvere č. 41/14 a Zmluvy o záložnom práve č. 41/14 zo žalovaného 1/
na žalovaného 2/ rozšírili návrh žaloby v tomto súdnom konaní o určenie článku XVI bod 1 písm. b/
Zmluvy o úvere č. 41/14 zo dňa 03.04.2014 za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd sa tak nemohol
zaoberať v súdnom konaní sp.zn. 12C/10/2015 neprijateľnosťou zmluvnej podmienky článku XVI bod

1 písm. b/ Zmluvy o úvere č. 41/14 zo dňa 03.04.2014, pretože v čase právoplatného rozhodnutia
nebola ešte postúpená pohľadávka zo žalovaného 1/ na žalovaného 2/ v tomto súdnom konaní a teda
nebolo zrejmé z akého dôvodu mal v úmysle žalovaný 1/ uzatvoriť so žalobcami 1/ až 3/ túto zmluvnú
podmienku. Ak bola žaloba o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky článku XVI bod 1 písm. b)Zmluvy o úvere č. 41/14 zo dňa 03.04.2014 zamietnutá s tým odôvodnením, že súd sa touto zmluvnou
podmienkou v celosti zaoberal, tak uvedené nie je pravda, pretože súd sa v čase rozhodnutia nemohol
s touto zmluvnou podmienkou v kontexte neplatnosti Zmluvy o úvere č. 41/14 zaoberať. Okrem toho,

žalobcovia 1/ až 3/ nepodali v tomto súdnom konaní žalobu, aby súd vyhlásil túto zmluvnú podmienku za
neplatnú, ale podali žalobu, aby súd vyhlásil túto konkrétnu podmienku za neprijateľnú. Preto nemôže ísť
o prekážku veci právoplatne rozhodnutej (sp.zn. 12C/10/2015). Pokiaľ ide o určenie neplatnosti článku
X a článku XI Zmluvy o úvere č. 41/14 zo dňa 03.04.2014, čo bolo predmetom tohto konania, tak tieto sú
veľmi úzko naviazané na skutočnosť, že predmetný spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov.

Ak spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov a jednotlivé mesačné splátky pozostávali iba zo
splatenia úrokov z poskytnutej istiny (istiny sa mala splatiť až na konci splatného kalendára), tak potom
je bezpredmetný článok, ktorý pokutuje dlžníka z omeškania platby mesačnej splátky úrokov, ktoré de
facto neexistujú. A keď veriteľ zaväzuje zaplatiť takéto úroky z omeškania, ktoré neexistujú, tak potom
je v článku X a v článku XI zakomponovaná ďalšia pohľadávka žalobcovi proti žalovanému. Na základe
vyhlásenia predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, že táto je bezúročná a bez poplatkov, môžu byť

vyhlásené články X a XI Zmluvy o úvere č. 41/14 zo dňa 03.04.2014 za neplatné. Na základe skutočnosti
doteraz uvedených sa nemohol súd zaoberať v súdnom konaní sp.zn. 12C/10/2015 neplatnosťou týchto
predmetných článkov, keď v tomto čase nebol spotrebiteľský úver zo Zmluvy o úvere č. 41/14 vyhlásený
za bezúročný a bez poplatkov. Článok XVI bod 1 písm. b/ Zmluvy o úvere č. 41/14 zo dňa 03.04.2014
je neprijateľná zmluvná podmienka a teda po jej vyhlásení súdom aj neplatná. Potom je neplatné aj

postúpenie povinnosti a práv zo Zmluvy o úvere č. 41/14 zo dňa 03.04.2014 ako aj Zmluvy o záložnom
práve č. 41/14 zo žalovaného 1/ na žalovaného 2/. Čo sa týka určenia neplatnosti Dodatku č. 1 Zmluvy
o úvere č. 41/14 zo dňa 03.04.2014, tak v tomto prípade platia tie isté právne argumenty. Ak súd v tomto
súdnom konaní zamietol žalobu s tým, že sa súd už v minulosti s touto žalobou ako celku zaoberal, čo
ale nie je pravda, bolo týmto upreté žalobcom ústavné právo domôcť sa svojich práv súdnou cestou.

Žalobcovia1/až3/nazávernavrhli,abyodvolacísúdzrušilodvolanímnapadnutýrozsudokvnapadnutej
časti a podanej žalobe vyhovel v plnom rozsahu.

3. Žalobcovia 1/ až 3/ v podaní označenom ako „Doplnenie odvolania navrhovateľov proti rozsudku
okresného súdu Prievidza pod spisovou značkou 6Csp/103/2017-102“ zotrvali na podstatných

okolnostiach veci tvrdených v odvolaní, kde okrem iného doplnili, že na základe rozhodnutia súdu vo
veci sp.zn. 12C/10/2015 predmetná Zmluva o úvere č. 41/14 nie je absolútne neplatná, čo ale vôbec
nezakladá prekážku pre súdne rozhodnutie o určenie neplatnosti v niektorej jej časti. Prekážka by tu
mohla byť vtedy, keby súd právoplatne rozhodol, že Zmluva o úvere č. 41/14 je absolútne, teda v celosti
neplatná.

4. Písomné vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa §
379 a § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej aj "CSP") a

dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výroku II., III. a
závislých výrokoch IV. a V. podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia
pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

6. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I. odvolaním napadnuté nebolo a preto je v tejto časti
právoplatné a preskúmaním odvolacieho súdu nedotknuté.

7. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobcovia 1/ až 3/ sa v preskúmavanej veci domáhali určenia

neplatnosti Dodatku k zmluve o úvere č. 41/14, určenia spotrebiteľského úveru č. 41/14 zo dňa
3.4.2014 za bezúročný a bezpoplatkový, určenia článku X a XI v zmluve o úvere č. 41/14 zo dňa
03.04.2014 za neplatný a určenia neplatnosti článku XVI bod 1 písm. b) Zmluvy o úvere č. 41/14 zo dňa
03.04.2014, z dôvodu porušenia spotrebiteľského práva. Z vykonaného dokazovania mal aj odvolací
súd za preukázané, že žalobcovia 1/ až 3/ ako dlžníci so žalovaným 1/ ako veriteľom uzavreli Zmluvu o

úvere č. 41/14 zo dňa 03.04.2014, na základe ktorej zmluvy žalovaný 1/ poskytol žalobcom úver, ktorý
sa žalobcovia 1/ až 3/ zaviazali splácať v mesačných splátkach podľa splátkového kalendára. Dodatkom
č. 1 k zmluve o úvere č. 41/14 uzatvorenej dňa 03.04.2014 zo dňa 22.09.2014 žalovaný 1/ poskytol
žalobcom 1/ až 3/ navýšenie úveru a predĺžil dobu splatnosti úveru. Z rozsudku tamojšieho súdu č.k.12C/10/2015-74 zo dňa 20.7.2016 bolo zistené, že žaloba, ktorou sa domáhali neplatnosti zmlúv, bola
zamietnutá z dôvodu, že z vykonaného dokazovania nevyplýva žiaden dôvod, ktorý by spôsoboval, že
uzatvorená úverová zmluva, znenie dodatku, ako aj záložná zmluva sú absolútne neplatnými právnymi

úkonmi, súd návrh zamietol ako nedôvodný. Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5Co364/2016-94
zo dňa 17.5.2017 uvedené rozhodnutie potvrdil. Uznesením č.k. 6Csp/103/2017-17 zo dňa 09.11.2017
bol pripustený vstup žalovaného 2/ do konania z dôvodu, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky
zo dňa 20.10.2017 (č.l. 25), predmetná pohľadávka prešla na žalovaného 2/ a uvedené postúpenie bolo
žalobcom oznámené listom zo dňa 20.10.2017 (č.l. 33). Rovnako bola pripustená zmena - rozšírenie

žaloby, o určenie neplatnosti článku XVI bod 1 písm. b) zmluvy o úvere č. 41/14 zo dňa 03.03.2017.

8. Súd prvej inštancie dospel na podklade vykonaného dokazovania k záveru, že žalobcovia 1/ až 3/
ako spotrebitelia majú naliehavý právny záujem na podaní tejto určovacej žaloby. Nakoľko na základe
zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 20.10.2017 (č.l. 25), predmetná pohľadávka prešla platne
na žalovaného 2/, žalobu voči žalobcovi 1/ zamietol, pretože nie je v konaní pasívne legitimovaný

(výrok III.). Žalobné návrhy v súdenom spore proti žalovanému 2/, ktorými sa žalobcovia domáhajú
neplatnosti Dodatku č. 1 úverovej zmluvy zo dňa 22.9.2014, neplatnosť článku X a XI Zmluvy o úvere
č. 41/14 z 3.4.2014 a neplatnosti článku XVI bod 1 písm. b/ Zmluvy o úvere č. 41/14 z 3.4.2014,
súd prvej inštancie zamietol z dôvodu, že ide o prekážku veci rozhodnutej nakoľko tamojší súd sa v
rozsudku č.k. 12C/10/2015-74 zo dňa 20.07.2016 potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne

č.k. 5Co/364/2016-94 zo dňa 17.05.2017 dôvodom neplatnosti ako úverovej zmluvy tak aj jej dodatku
v celosti zaoberal, keď z vykonaného dokazovania nevyplýval žiaden dôvod, ktorý by spôsoboval, že
uzatvorená úverová zmluva, znenie dodatku ako aj záložná zmluva sú absolútne neplatnými právnymi
úkonmi (výrok II.). Preskúmaním uvedenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd prvej inštancie zistil,
že uzavretá úverová zmluva síce spĺňa náležitosti stanovené v § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.

z. o spotrebiteľských úveroch, no podľa § 11 ods. 2 cit. zák. sa uvedený poskytnutý úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že podľa § 7 ods.1 tohto zákona veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,

príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. V konaní namietanú skutočnosť žalovaní
nepreukázali, že by boli zo strany žalobcov skúmali schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver
(žalobkyňa 1/ dobrovoľne nezamestnaná a žalobkyňa 3/ starobná dôchodkyňa) keďže je v zmluve o
spotrebiteľskom tento nedostatok, ktorý spôsobuje, že sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov, tak súd v tejto časti žalobe vyhovel a vyhlásil úverovú zmluvu bezúročnú a bezpoplatkovú

(výrok I.).

9. Predmetom odvolacieho konania bolo na podklade podaného odvolania posúdiť, či súd prvej inštancie
dospelkvecnesprávnemuzáveruoabsenciipasívnejvecnejlegitimáciižalovaného1/,zdôvoduktorého
bola podaná žaloba voči nemu v celosti zamietnutá (výrok III.) a existencii prekážky veci právoplatne

rozhodnutej, z dôvodu ktorej bola podaná žaloba voči žalovanému 2/ v prevyšujúcej časti zamietnutá
(výrok II.). Odvolací súd preskúmaním veci v namietanom rozsahu a z dôvodov uplatnených odvolateľmi
dospel k záveru o dôvodnosti podaného odvolania.

10. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b)

nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.13. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

14. Podľa § 228 ods.1 CSP výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali
právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.

15. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v
procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní.

Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu -
žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca (aktívne legitimovaný) žaluje osobu
(pasívne legitimovanú), ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd

žalobu zamietne so záverom o nedostatku vecnej legitimácie žalobcu alebo žalovaného bez ohľadu na
prípadné zistenie, že nositeľom vecnej legitimácie je iný subjekt.

16. Funkčná závislosť postúpenej pohľadávky a zmluvy, z ktorej táto postúpená pohľadávka vznikla a
ktorých sa dotýka predmet konania, nie je za každej situácie neoddeliteľná, čo má podstatný význam pre

vyriešenie otázky vecnej legitimácie, najmä pasívnej. V konaní je potrebné rozlišovať, čo je predmetom
konania a v závislosti od toho posúdiť vecnú legitimáciu tej ktorej strany, resp. subjektu konania. V otázke
pasívnej vecnej legitimácie tak možno identifikovať a rozlíšiť nároky smerujúce voči samotnej zmluve
( napríklad určenia neplatnosti zmluvy ) a nároky smerujúce voči postúpenej pohľadávke, prípadne
môže ísť aj o ich kombináciu, ktorá nie je v zásade vylúčená. K tomuto zisteniu treba dôjsť spoľahlivým

ustálením uplatnených nárokov v podanej žalobe a v korelácii s týmto zistením určiť okruh osôb, voči
ktorým sa možno podanou žalobou domáhať tých ktorých nárokov (§ 137 CSP) a naopak vylúčiť tak z
titulu absencie pasívnej vecnej legitimácie tie osoby, ktorým takéto postavenie nemožno priznať.

17. Pred posúdením vecnej opodstatnenosti podanej žaloby v prípade, že sa žalobou uplatňuje nárok

na určenie neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 137 písm. d) CSP je potrebné skúmať, či sú
splnené podmienky vecnej legitimácie a teda, či sú účastníkmi konania všetky subjekty, ktoré tvoria
nerozlučné spoločenstvo. Konania o určenie, že určitý právny úkon je neplatný sa musia zúčastniť všetci
účastníci tohto právneho úkonu o platnosti ktorého sa v konaní má rozhodnúť. Jedná sa o nerozlučné
spoločenstvo účastníkov, pričom právne dôsledky rozhodnutia sa týkajú všetkých spoločníkov a

dôsledky nerozlučného spoločenstva vyplývajú z hmotnoprávneho vzťahu účastníkov bez zreteľa na
ich vôľu. Ide preto o nútené spoločenstvo a rozsudok týkajúci sa ich spoločných práv a povinností sa
v zmysle § 77 ods. 1 CSP musí týkať všetkých účastníkov nerozlučného spoločenstva. „Okruh vecne
legitimovaných /povolaných/ účastníkov v konaní o určenie neplatnosti zmluvy vyplýva z hmotného
práva upravujúceho príslušnú zmluvu, teda účastníkom konania, v ktorom má súd určiť platnosť alebo

neplatnosť zmluvy, musia byť všetky zmluvné strany príslušnej zmluvy. Ak tomu tak nie je, tak je na
mieste daný nedostatok právne posúdiť ako nedostatok vecnej legitimácie účastníkov konania a žalobu
pre nedostatok vecnej legitimácie účastníkov konania zamietnuť“ (rozhodnutie NS SR 3 MCdo 5/2010).
Vo vzťahu k určeniu neplatnosti zmluvy ako takej sú tak vecne legitimovaní účastníci právneho úkonu
(pozri aj rozhodnutie NS SR 3 Obdo 7/2009).

18. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských
úveroch“) v platnom znení, spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského

úveru žalobou.

19. Odvolací súd považuje ďalej za potrebné uviesť, že od 1. januára 2018 nadobudol účinnosť
článok XII bod 39 zákona č. 279/2017 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z.z. o
bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia

a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý doplnil citované ustanovenie § 11 ods. 4 zákona o spotrebiteľských
úveroch. Uvedené ustanovenie § 11 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch umožnilo spotrebiteľovi
s účinnosťou od 01.01.2018 domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj
určenia, že poskytnutý úver je bez úrokov a bez poplatkov. Pokiaľ ide o bezúročnosť a bez poplatkovosťposkytnutého úveru, možno konštatovať, že sa týka v zásade pohľadávky ako takej (pozri bod 16.
odôvodnenia) a vo vzťahu k určeniu neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere má svoj osobitý
charakter, čo vyplýva okrem iného aj z diferenciácie možnosti uplatniť tieto nároky samostatne (ale

i súbežne). V tomto kontexte preto treba rozlišovať, či sa bezúročnosť a bez poplatkovosť dotýka
plnenia voči pôvodnému veriteľovi (postupcovi) alebo plnenia voči novému veriteľovi (postupníkovi).
Z postúpenej pohľadávky je tak možné žalovať okrem pôvodného veriteľa aj nového veriteľa (ak boli
predmetom postúpenia napr. úroky a poplatky), ktorému prináleží nárok na takého plnenie a to v
závislosti od toho, čo bolo predmetom postúpenia (ak napr. neboli predmetom postúpenia úroky a

poplatky, pasívne vecne legitimovaným zostáva pôvodný veriteľ).

20. Žalobcovia 1/ až 3/ sa v preskúmavanej veci domáhali určenia neplatnosti Dodatku k Zmluve o úvere
č. 41/14, určenia spotrebiteľského úveru č. 41/14 zo dňa 03.04.2014 za bezúročný a bezpoplatkový,
určenia neplatnosti článku X a XI v Zmluve o úvere č. 41/14 zo dňa 03.04.2014 a určenia neplatnosti
článku XVI bod 1 písm. b) Zmluvy o úvere č. 41/14 zo dňa 03.04.2014 a to proti žalovanému 1/ ako

postupcovi a žalovanému 2/ ako postupníkovi.

21. Odvolací súd sa v prvom rade nestotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie o nedostatku
pasívnej vecnej legitimácii žalovaného 1/ v časti určenia neplatnosti Dodatku k Zmluve o úvere č. 41/14,
určenia neplatnosti článku X a XI v Zmluve o úvere č. 41/14 zo dňa 03.04.2014 a určenia neplatnosti

článku XVI bod 1 písm. b) Zmluvy o úvere č. 41/14 zo dňa 03.04.2014. Z vykonaného dokazovania niet
pochýb, že účastníkmi týchto právnych úkonov sú práve žalobcovia 1/ až 3/ a žalovaní 1/. Ako vyplýva
z konštantnej judikatúry, určovacia žaloba podľa § 137 písm. d) CSP je preventívneho charakteru a
má miesto tam, kde je ňou možné eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu.
Tieto funkcie určovacej žaloby sú vyjadrené v podmienke jej prípustnosti vyplývajúcej z osobitného

predpisu /napr. zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov/. Rovnako je rozhodovacia prax súdov zajedno v tom, že v konaní o určenie platnosti
alebo neplatnosti zmluvy môže byť žalobe vyhovené len vtedy, ak sa konania zúčastnia /na strane
žalobcu alebo žalovaného/ všetci účastníci zmluvy, ktorý ju uzatvorili, prípadne ich právni nástupcovia. V
opačnom prípade, teda keď sa konania o určenie platnosti, či neplatnosti zmluvy, nezúčastnia všetci jej

účastníci, nemožno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu, pretože rozsudok
o takejto žalobe nebude záväzný pre všetkých účastníkov zmluvy. Takejto žalobe preto nemožno
vyhovieť. Súd prvej inštancie preto v predmetnom spore nesprávne žalobu žalobcov 1/ až 3/ vo vzťahu
k žalovanému 1/ zamietol v časti určenia neplatnosti Dodatku k Zmluve o úvere č. 41/14, určenia
neplatnosti článku X a XI v Zmluve o úvere č. 41/14 zo dňa 03.04.2014 a určenia neplatnosti článku XVI

bod 1 písm. b) Zmluvy o úvere č. 41/14 zo dňa 03.04.2014, keď sa konania v spore o určenie neplatnosti
tejto zmluvy zúčastnili všetci jej účastníci, konkrétne žalobcovia 1/ až 3/ a žalovaný 1/.

22. Uvedené podporuje skutočnosť, že v zmysle ustálenej a jednotnej judikatúry platí, že postúpením
pohľadávky neprechádza na postupníka celý záväzkový vzťah. Predmetom postúpenia môže byť len

určitá pohľadávka, t. j. právo na plnenie od dlžníka, nie však celý záväzkový vzťah, z ktorého pohľadávka
vznikla (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Obdo 7/2009 z 14.10.2010). Ak teda žalovaný 1/
postúpil na žalovaného 2/ pohľadávku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvoril so žalobcami
1/ až 3/, nestratil tým postavenie dodávateľa voči žalobcom 1/ až 3/ a účastníka zmluvného vzťahu.
Práva žalobcov 1/ až 3/ voči žalovanému 1/ ako účastníkovi zmluvy (napr. právo odstúpiť od zmluvy a

pod.) im zostali nedotknuté postúpením predmetnej pohľadávky na žalovaného 2/. Naďalej medzi nimi
existuje právny vzťah zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy.

23. Odvolací súd sa preto následne aj vo vzťahu k určeniu bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru
nemohol stotožniť s právnym záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalovaný 1/ nie je v tejto

časti žaloby v konaní nositeľom pasívnej vecnej legitimácie. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je
zrejmé, že súd prvej inštancie v súlade s vyššie uvedenými právnymi úvahami nediferencoval jednotlivé
uplatnené nároky smerujúce voči zmluve/pohľadávke a kategoricky vylúčil žalovaného 1/ ako nositeľa
pasívnej vecnej legitimácie vo vzťahu k určeniu bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru len z titulu
postúpenia pohľadávky, keď výrokom III. vyslovil, že žalobu voči žalovanému 1/ zamieta „v celom

rozsahu“. Pokiaľ teda ide v danej veci o vyvodenie záveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie
žalovaného 1/ vo vzťahu k určeniu bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru, tento je nesprávny a
žalobcovia 1/ až 3/ majú možnosť domáhať sa tohto nároku aj proti žalovanému 1/ (pozri bod 19.
odôvodnenia).24. Z vyššie uvedeného je tak zrejmé, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil otázku pasívnej vecnej
legitimácie žalovaného 1/ v časti určenia neplatnosti Dodatku k zmluve o úvere č. 41/14, určenia

spotrebiteľského úveru č. 41/14 zo dňa 3.4.2014 za bezúročný a bezpoplatkový, určenia článku X a XI v
zmluve o úvere č. 41/14 zo dňa 03.04.2014 za neplatný a určenia neplatnosti článku XVI bod 1 písm. b)
Zmluvy o úvere č. 41/14 zo dňa 03.04.2014, preto odvolací súd považoval podané odvolanie žalobcov
1/ až 3/ v tejto časti (výrok III.) za dôvodné.

25. Podľa § 161 ods. 1 a 2 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné
podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

26. Podľa § 230 CSP ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

27. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci (prekážka res iudicata) a prekážka už začatého konania
(prekážkalitispendencie)predstavujúprocesnúprevenciuprotiporušeniuzákladnéhoprávnehoprincípu
ne bis in idem (nie dvakrát o tej istej veci). Prekážka právoplatne rozhodnutej veci vylučuje možnosť
vec znova prejednať, tvorí neodstrániteľnú vadu konania a jej existencia (zistenie) vedie k zastaveniu
konania vo forme uznesenia, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 357 písm. a) CSP). Prekážka

právoplatne rozhodnutej veci je vymedzená dvoma kritériami, a to totožnosťou osôb (sporových strán)
a totožnosťou predmetu konania.

28. Odvolací súd mal v zhode so súdom prvej inštancie za preukázané, že rozsudkom tamojšieho súdu
č.k. 12C/10/2015-74 zo dňa 20.07.2016 bola žaloba žalobcov 1/ až 3/, ktorou sa domáhali určenia

neplatnosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 41/14 zo dňa 03.04.2014, Zmluvy o záložnom práve
č. 41/14 zo dňa 03.04.2014, Dodatku č. 1 k zmluve o úvere č. 41/14 uzatvorenej dňa 03.04.2014 zo
dňa 22.09.2014 zamietnutá z dôvodu, že z vykonaného dokazovania nevyplýval žiadny dôvod, ktorý
by spôsoboval, že uzatvorená zmluva, znenie dodatku ako aj záložná zmluva sú absolútne neplatnými
právnymi úkonmi, preto súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne

č.k. 5Co/364/2016-94 zo dňa 17.05.2017 bolo uvedené rozhodnutie potvrdené.

29. Ak následne súd prvej inštancie v preskúmavanej veci zamietol žalobu proti žalovanému 2/ v časti
určenia neplatnosti Dodatku č. 1 úverovej zmluvy zo dňa 22.09.2014, určenia neplatnosti článku X a XI
Zmluvy o úvere č. 41/14 z 03.04.2014, určenia neplatnosti článku XVI bod 1 písm. b/ Zmluvy o úvere

č. 41/14 z 03.04.2014 z dôvodu, že ide o prekážku veci rozhodnutej, nakoľko súd vo vyššie uvedenom
rozhodnutí sa dôvodom neplatnosti ako úverovej zmluvy, tak aj jej dodatku v celosti zaoberal (výrok
II.), tento právny záver je nesprávny. V prvom rade odvolaciemu súdu nie je zrejmé, z akého dôvodu
súd prvej inštancie zamietol žalobu proti žalovanému 2/ po dôjdení k záveru o existencii prekážky veci
právoplatne rozhodnutej v danej veci (výrok II.). Tu treba poukázať na skutočnosť, že zamietnutie žaloby

pre prekážku res iudicata predstavuje takú vadu konania, ktorá odôvodňuje zrušenie rozhodnutia podľa
§ 389 ods. 1 písm. c) CSP /resp. jeho zmenu podľa § 388 CSP/ z dôvodu, že existencia prekážky
právoplatne rozhodnutej veci, ako neodstrániteľnej prekážky konania, ktorú res iudicata zakladá v
každom odôvodnenom prípade, neumožňuje súdu vec meritórne prejednať a rozhodnúť spôsobom jej
„zamietnutia“ ale s odkazom na normatívnu úpravu § 161 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 230 CSP treba

konanie zastaviť z dôvodu nenaplnenia procesných podmienok konania.

30. Odvolací súd sa v konečnom dôsledku nestotožnil ani s právnym názorom súdu prvej inštancie o
existencii prekážky veci právoplatne rozhodnutej v danej veci. V preskúmavanej veci ide o odlišný okruh
žalobou uplatnených nárokov a teda iný predmet konania (založený tiež na iných skutkových tvrdeniach)

a to nie určenia absolútnej neplatnosti celého záväzkového vzťahu /viď rozsudok Okresného súdu
Prievidza č.k. 12C/10/2015-74 zo dňa 20.07.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k.
5Co/364/2016-94zodňa17.05.2017/,aleurčenianeplatnostijednotlivýchzmluvnýchdojednaní(vrátane
dodatku), ktoré neboli doteraz predmetom prieskumu z hľadiska namietanej ne/prijateľnosti zmluvných
dojednaní a závislej neplatnosti ako osobitnej kategórie ochrany spotrebiteľa. Ochrana slabšej zmluvnej

strany v dodávateľsko-spotrebiteľskom vzťahu je odôvodnená tým, že spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Z uvedeného dôvodu nie sú doteraz vo veci naplnené podmienkypre existenciu veci právoplatne rozhodnutej, čo by predstavovalo neodstrániteľnú prekážku konania s
následkom zastavenie konania v dotknutej časti.

31.Nazákladeuvedenéhoodvolacísúdrozhodoltak,akojeuvedenévovýrokovejčastitohtouznesenia.

32. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní opätovne posúdiť otázku pasívnej vecnej
legitimácie žalovaného 1/ a 2/ v časti určenia neplatnosti Dodatku č. 1 úverovej zmluvy zo dňa
22.09.2014, určenia neplatnosti článku X a XI Zmluvy o úvere č. 41/14 z 03.04.2014, určenia neplatnosti

článku XVI bod 1 písm. b/ Zmluvy o úvere č. 41/14 z 03.04.2014 z hľadiska ich individuálnej neplatnosti
v kontexte ne/prijateľnosti zmluvných podmienok, pokiaľ ide o žalovaného 1/ aj určenia bezúročnosti a
bez poplatkovosti poskytnutého úveru, vec opätovne prejednať a znova rozhodnúť. V novom rozhodnutí
súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania ( § 396 ods. 3 CSP ).

33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).