Rozsudok Judgement was issued on Thursday, November 13, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/164/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4017200837
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4017200837.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

K. súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu Mgr.

Erika Németha a JUDr. Oľgy Kováčovej, v právnej veci žalobcu: T. E., nar. XX. XX. XXXX,. M. C.
XX, N., zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Gráčikom, Farská 40, Nitra, proti žalovanému: Okresný
úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti pribratých účastníkov
konania: 1/ MH Invest, s.r.o., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36 724 530, zastúpený advokátkou
kanceláriou MAPLE & FISH s.r.o., Dunajská 15/A, Bratislava, 2/ SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRKSY
PODNIK, štátny podnik, odštepný závod Piešťany, Nábr. J. Krasku 3/834, Piešťany, 3/ Mesto Nitra,
Štefánikova tr. 60, Nitra, 4/ Obec Lužianky, Rastislavova 266, Lužianky, 5/ Obec Zbehy, Zbehy 69,

7/ Združenie domových samospráv, Rovniankova 14, Bratislava, IČO: 31 820 174, korešpondenčná
adresa:NámestieSNP13,P.O.BOX218,Bratislava,8/NitraInvest,s.r.o.,Mostná29,Nitra,IČO:36561
690, 9/ DESIGN ENGINEERING, a. s., Palisády 33, Bratislava, IČO: 36 609 633, 11/ T.. P. Zemanová,
K. XX, A., 12/ J.. Q. V., W. F. X, N., 13/ W. M., Q. X, N. a 14/ W. E., W. F. XX, N., o správnej žalobe zo
dňa 18. 10. 2017 proti rozhodnutiu žalovaného č. OUZ- NR-OOP4-2017/029173-2 zo dňa 14. augusta
2017, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov č. OU-

NR-OOP4-2017/029173-2 zo dňa 14. 08. 2017 ako i rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru
starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OSZP3-2017/002318-12/F40 zo dňa 31. 03. 2017 a vec v
r a c i a Okresnému úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie na ďalšie konanie.

Súd p r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Pribratým účastníkom konania v rade 1. až 14. právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1.Zpredloženéhoadministratívnehospisusúdzistil,žedňa17.03.2016bolanastavebnýúrad(Okresný
úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie) doručená žiadosť o vydanie stavebného povolenia,
v ktorej bola za stavebníka označená spoločnosť MH Invest, s.r.o., pričom stavba je označená ako
„príprava strategického parku Nitra“ v rozsahu objektov: SO 581 Preložka toku Dobrotka v km 0,250
komunikácie (obchvat), SO 582 Preložka toku Dobrotka v križovatke D, SO 583 preložka toku Dobrotka

v križovatke B a miesto stavby je uvedené: priemyselný park Nitra, katastrálne územie R., D., F. a D..
V žiadosti boli uvedené konkrétne pozemky s označením čísla parciel v katastrálnom území R., F., D. a
D., na ktorých sa mala stavba realizovať. Ako účastníci konania sú uvedení MH Invest, s.r.o., PROMT,
s.r.o., Dopravoprojekt, a. s. a SARN s.r.o.2. V administratívnom spise sa ďalej, okrem iných dokumentov, nachádza i:
- rozhodnutie zo zisťovacieho konania, ktoré vydal Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné

prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia pod č. OU-NR-
OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015, ktorým rozhodol tak, že navrhovaná činnosť
„Automotive Nitra Project“, ktorú predložil navrhovateľ - Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a
obchodu, sa po skončení zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o
posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (teda z hľadiska vplyvov na životné prostredie),
- záväzné stanovisko Mesta Nitra zo dňa 22. 03. 2016 k stavbe „príprava strategického parku Nitra“,
- záväzné stanovisko Obce Lužianky zo dňa 24. 02. 2016 k stavbe „príprava strategického parku Nitra“,
- záväzné stanovisko Obce Zbehy zo dňa 29.02.2016 k stavbe „Príprava strategického parku Nitra“,
- vyjadrenie Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. zo dňa 15. 04. 2016 k stavbe „príprava
strategického parku Nitra“

- stanovisko Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. zo dňa 06. 04. 2016 k preložkám tokov
Príprava strategického parku Nitra,
- vyjadrenie Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenia ochrany prírody
a vybraných zložiek životného prostredia zo dňa 29. 02. 2016 ako orgánu správy ochrany ovzdušia,
ako i vyjadrenia ďalších dotknutých orgánov.

Súčasťou spisu je i osvedčenie vydané Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky pod č.
20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. 07. 2015, v zmysle ktorého stavba „Výstavba strategického parku je
významnou investíciou“ a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme, pričom výstavbu bude zabezpečovať
MH Invest, s.r.o.

3. Následne správny orgán prvého stupňa vydal pod č. OU-NR-OSZP3-2016/017302-02/F40 dňa 15. 04.
2016 „oznámenie o začatí stavebného (vodoprávneho) konania a upustenie od ústneho pojednávania
a miestneho zisťovania“, a to formou verejnej vyhlášky. Zároveň určil, že účastníci konania môžu svoje
námietky uplatniť najneskôr do 7 pracovných dní odo dňa zvesenia verejnej vyhlášky s tým, že na neskôr

podané námietky sa neprihliadne. Vyhláška bola vyvesená dňa 18. 04. 2016 a zvesená dňa 26. 04. 2016.

4. Žalobca podal dňa 10. 05. 2016 námietky a pripomienky účastníka konania k oznámeniu o začatí
stavebného (vodoprávneho) konania zo dňa 15. 04. 2016.

5. Výzvou zo dňa 19. 05. 2016 stavebný úrad vyzval stavebníka na odstránenie nedostatkov podania
(predložiť doklady preukazujúce vlastnícke alebo iné práva stavebníka k predmetným pozemkom, na
ktorých sa plánuje zriadiť vodná stavba) a zároveň prerušil stavebné konanie. Požadované listinné
doklady stavebník predložil stavebnému úradu dňa 07. 11. 2016.

6. Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie v podaní zo dňa 23. 05. 2016 oznámil,
že stavby „Automotive Nitra Project - strategický park Nitra“, stavebné objekty SO 581 preložka toku
Dobrotka v km 0,250 komunikácie (obchvat), 582 - preložka toku Dobrotka v križovatke D, 583 - preložka
toku Dobrotka v križovatke B neboli predmetom zisťovacieho konania zámeru „Automotive Nitra Project“,
oznámené stavebné objekty nie sú zaradené do prílohy č. 8 zákona a teda nie je potrebné vykonať

zisťovacie konanie.

7. Následne stavebný úrad, t. j. Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie
ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia (ako príslušný správny orgán podľa ust. §
5 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ako príslušný orgán štátnej vodnej správy podľa ust.
§ 61 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov), na základe
žiadosti podanej stavebníkom MH Invest, s.r.o. rozhodnutím č. OU-NR-OSZP3-2017/002318-12/F40
dňa 31. 03. 2017 (vo forme verenej vyhlášky) vydal povolenie pre realizáciu (preloženie časti)

uvedenýchvodnýchstavieb,určilpodmienkyvyplývajúcezvyjadreniaobce,správcovinžinierskychsietí,
dotknutých orgánov štátnej správy a dotknutých organizácií, podmienky povolenia na vypúšťanie vôd
a povinnosti investora. Súčasťou výrokovej časti rozhodnutia je i časť „rozhodnutie o námietkach a
pripomienkach v rámci konania“, v ktorej sa správny orgán zaoberal i s námietkami žalobcu, ktorévzniesol v priebehu stavebného konania tak, že ich považoval za nedôvodné, neopodstatnené, resp.
bezpredmetné.

8. Proti stavebnému povoleniu podal žalobca odvolanie zo dňa 09. 05. 2017, v ktorom poukázal na svoju
argumentáciu a vyjadrenia, ktoré podal v priebehu konania a ktorých sa pridržiaval. Bol toho názoru, že
správny orgán prvého stupňa sa s jeho námietkami dostatočne nevysporiadal a nezohľadnil ich. Navrhol,
aby odvolací orgán podanému odvolaniu vyhovel a zrušil rozhodnutie vydané v stavebnom konaní.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

9. Žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí č. OU-NR-OOP4-2017/029173-2 (formou verejnej
vyhlášky) zo dňa 14. 08. 2017 , v znení opravy chyby v písaní zo dňa 02. 01. 2018, zmenil konkrétne

časti bodu „B“, tak, že zmenil nesprávne označenie parciel v katastrálnom území Dražovce vo výrokovej
časti rozhodnutia stavebného úradu zo dňa 31. 03. 2017 spôsobom, ktorý uviedol vo výrokovej časti
svojho rozhodnutia s tým, že ostatné časti rozhodnutia stavebného úradu zostávajú nezmenené.

V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný ako odvolací správny orgán popísal priebeh konania

začatého na základe žiadosti stavebníka o vydanie stavebného povolenia na vodnú stavbu (tak ako
je tento postup uvedený v bodoch 1 až 8 tohto rozsudku), pričom sa stotožnil s postupom stavebného
úradu, ktorý sa vo svojom rozhodnutí zaoberal pripomienkami žalobcu. Citoval príslušné ustanovenia
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, zákona č. 50/1976 Zb. o
územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a zákona č.

364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorých bolo potrebné
v predmetnom konaní postupovať.

V ďalšej časti svojho rozhodnutia sa žalovaný podrobne zaoberal dôvodmi odvolania žalobcu. Uviedol,

že predmetom tohto stavebného konania bolo preloženie existujúceho toku Dobrotka. Príslušný
orgán posudzovania vplyvov na životné prostredie vo svojom vyjadrení uviedol, že predmetné stavby
neboli predmetom zisťovacieho konania zámeru Automotive Nitra Project. Preložka toku ako vyvolaná
investícia nie je v zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a jeho prílohe č. 8 definovaná, z
čoho je potrebné usúdiť, že takéto preložky existujúcich a užívaných stavieb nie je potrebné posudzovať

v zmysle zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

K námietkam o začlenení pozemkov vo vlastníctve žalobcu v dotknutej lokalite strategického parku,
k aplikácii § 32 ods. 2 stavebného zákona, ako i k územnému plánu Mesta Nitra, jeho schvaľovaniu
uviedol, že sa k nim nevyjadruje, lebo nie sú predmetom tohto konania.

K zaradeniu pozemkov vo vlastníctve žalobcu do osvedčenia o významnej investícii „Vybudovanie
strategického parku“ žalovaný uviedol, že túto skutočnosť je potrebné rešpektovať v stavebnom konaní.
Osvedčenie je platné a príslušné štátne orgány sú povinné ho akceptovať.

K námietke týkajúcej sa pozemných komunikácií a dopravného napojenia, plynulosti cestnej dopravy pre
celý areál strategického parku, ako aj samotný areál Automotive Nitra Project, zmena parametrov cesty
I/64 v úseku Nitra Zobor - Šindoka a ďalšie skutočnosti týkajúce sa vlastníctva a jeho využite žalobcom
nie sú predmetom tohto konania.

Žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán v konaní postupoval v súlade s ustanoveniami
Aarhuského dohovoru a Ústavy Slovenskej republiky, postupoval v úzkej súčinnosti s účastníkmi
konania a dal im možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a postupoval v súlade s § 3 ods. 2
zákona o správnom konania. Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn.
5Sžp/21/2012 zo dňa 27. 06. 2013.

K námietke, že pozemky, ktoré sú citované vo výroku napadnutého rozhodnutia, na ktorých sa
má stavba realizovať, sú uvedené v osvedčení Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky
č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. 07. 2015, doplnené osvedčením o významnej investícii č.20801/2015-1000.35613 zo dňa 22. 07. 2015 a v osvedčení Ministerstva hospodárstva Slovenskej
republikyč.08806/2017-4220-10455zodňa27.02.2017aktorébolivydanépredvydanímnapadnutého
rozhodnutia, a teda je možné postupovať podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona. Z dôvodu vydania

tohto osvedčenia sa aplikuje režim podľa ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona, teda nevyžaduje
sa vydanie územného rozhodnutia na predmetnú stavbu. Rozdielnosť parcelných čísiel terajších
a predchádzajúcich pozemkov dotknutých stavbou je spôsobené novými geometrickými plánmi, na
základe ktorých dochádzalo k zlučovaniu, rozdeľovaniu a oddeľovaniu pozemkov, pričom v rozhodnutí
citoval jednotlivé parcely a čísla geometrických plánov, ktorými došlo k uvedenými úpravám.

K námietkam týkajúcim sa porušenia procesných práv žalobcu žalovaný uviedol, že má za to, že práva
žalobcu boli dodržané, bol oboznámený o začatí konania verejnou vyhláškou, mohol vzniesť námietky
a pripomienky ku konaniu a toto právo naplnil, mohol nahliadnuť do spisového materiálu pre vydaním
rozhodnutia a vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, spôsobu jeho zistenia a navrhnúť jeho doplnenie.

V závere svojho rozhodnutia žalovaný konštatoval, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa
je hmotnoprávne i procesne správne. Pri vyhotovovaní rozhodnutia v jeho výrokovej časti týkajúcej
sa zrušenia časti vodného toku Dobrotka došlo zo strany prvostupňového správneho orgánu k
nedostatočnému označeniu zrušených častí pôvodného vodného toku Dobrotka, a preto žalovaný
uviedol stanovenie riečnych kilometrov úsekov, v ktorých dôjde k tomuto zrušeniu. Ďalej došlo zo strany

správneho orgánu prvého stupňa k chybe pri označení pozemkov, na ktorých sú situované predmetné
stavebné objekty, preto boli tieto chyby odstránené a žalovaný v týchto častiach rozhodnutie zmenil.

Verejnou vyhláškou zo dňa 02. 01. 2018 žalovaný opravil chyby v písaní rozhodnutia zo dňa 14. 08.
2017 tak, že vo výrokovej časti rozhodnutia na prvej strane v druhom odseku sa nesprávne uvedené

číslo rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie 2016/029660-040-
F21 zo dňa 08.11. 2016 nahrádza správny číslom rozhodnutia OU-NR-OSZP3-2017/002318-12/F40 zo
dňa 31. 03. 2017. Okrem toho nahradil na str. 4 v štvrtom odseku nesprávne uvedený § 38 vodného
zákona správny ustanovením § 26 vodného zákona.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

10. Podanou žalobou zo dňa 18. 10. 2017 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č.

OU-NR-OOP4-2017/029173-2 zo dňa 14. 08. 2017, ako i rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa
zo dňa 31. 03. 2017 tvrdiac, že týmito rozhodnutiami bol ukrátený na svojich právach a žalovaný
nepreskúmal rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v celom rozsahu.

11. Poukazoval (časť III.1 žaloby) na nezákonnosť celého procesu vydávania stavebného povolenia z

dôvodu nenaplnenia podmienok podľa ust. § 32 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Aplikácia vyššie uvedeného
ustanovenia o nevyžadovaní územného rozhodnutia nie je v predmetnej veci zákonná. V oznámení
Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky zo dňa 25. 11. 2015, ktoré
sa týka práve usmernenia výkladu v rámci aplikácie ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona sa uvádza, že

táto právna norma sa použije v prípadoch, keď je územie dostatočne zaregulované územným plánom
obce alebo zóny a v tejto súvislosti je potrebné oboznámiť sa s územným plánom Mesta Nitry.

Územný plán Mesta Nitra pre predmetné územie určuje funkčné využitie, ale nedefinuje priestorové
regulatívy zástavby a ani dopravnú koncepciu obslúžiteľnosti priemyselného parku a z toho dôvodu

stanovuje podmienku spracovania územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, ktorá však do
dnešného dňa vypracovaná nebola. Konkrétne poukázal na textovú časť územného plánu Mesta Nitra,
kde v poznámkovom aparáte v časti vysvetlenia pojmu „zástavba“, v odstavci „priemyselná výroba -
priemyselný park“ je uvedené vysvetlenie: ... priemyselná výroba - priemyselný park (na vymedzených
plochách je navrhnutá územná rezerva pre investične ucelený zámer realizácie kapacitne veľkej

výrobnej prevádzky s komplexom hlavnej a doplnkovej prevádzkovej činnosti). Z kontextu vyplýva, že
takýto zámer (realizácia kapacitne veľkej výrobnej prevádzky s komplexom) sa iba predpokladá, a
teda využitie vymedzených plôch v území je limitované spracovaním samostatnej územnoplánovacej
dokumentácie na úrovni zóny v etape aktuálnej reálnosti zámeru. Vo výkresovej časti územnéhoplánu mesta, vo výkrese komplexný návrh je v grafickej časti legenda pri vyznačení priemyselného
parku uvedené: „priemyselná výroba - priemyselný park (špecifické rezervovanie funkcie ako ucelená
investícia v území podmienená riešením samostatnej územnoplánovacej dokumentácie na úrovni

zóny)“.

Jetedazrejmé,ževýstavbavrámcistrategickéhoparkujepodmienenáspracovanímúzemnoplánovacej
dokumentácie na úrovni zóny, pričom takýto územný plán zóny do dnešného dňa nebol v rámci Mesta
Nitra schválený. Objektívne je teda možné konštatovať, že nie je naplnená hypotéza právnej normy, na

ktorú sa odvoláva stavebný úrad v ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona (aj pri použití vyššie uvedeného
výkladu pravidiel ministerstva), a to v podobe nutnosti dodržiavania priestorového usporiadania zóny a
funkčného využívania územia vyplývajúceho z územného plánu zóny.

Územný plán Mesta Nitra bol schválený v roku 2003 a následne boli spracované jeho zmeny a
doplnky číslo 1 až 5. V územnom pláne je vymedzené územie priemyselného parku sever, avšak nie je

vymedzená hranica strategického parku a v predmetných dokumentoch územného plánu vôbec nie je
definované územie pre strategicky park. Z tohto pohľadu potom je nanajvýš pochybné odvolávanie sa na
ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona vo vzťahu k tomu, že sa nevyžaduje územné rozhodnutie s ohľadom
na to, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia vyplýva z územného plánu, keď
strategický park v tomto prípade ako taký vôbec nie je v územnom pláne mesta Nitra obsiahnutý.

12.Ďalejžalobcanamietal(časťIII.2),žežalovanýmalpreskúmaťrozhodnutiesprávnehoorgánuprvého
stupňa v celom rozsahu a vziať na zreteľ všetky nesprávnosti tohto rozhodnutia, teda nie len tie, ktoré
žalobca v odvolaní namietal. Mal teda zohľadniť aj porušenie § 62 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona,
keď vzhľadom na okolnosť absencie územného rozhodnutia bolo nutné, aby dokumentácia spĺňala

zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny. Táto podmienka splnená byť nemohla, nakoľko
územný plán zóny vyhotovený nie je. Evidentné je i nerešpektovanie § 47 písm. a/ stavebného zákona,
keď nebol vypracovaný územný plán zóny a došlo k zrejmému nerešpektovaniu príslušných ustanovení
zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.

13. Ďalšie námietky žalobcu (časť III.3, III.4) smerovali k nerešpektovaniu ust. § 9 vyhl. č. 453/2009
Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona. Poukázal na skutočnosť, ktorú
konštatoval i žalovaný, že stavba je súvisiacou investíciou v rámci navrhovanej činnosti „Automotive
Nitra Project“ a je teda evidentné, že sa jedná o súbor stavieb, pričom žiadny zastavovací plán nebol

predložený v rámci projektovej dokumentácie, čo stavebný úrad ani žalovaný nezohľadnili.

Taktiež namietal, že podklady z ktorých stavebný úrad vychádzal, konkrétne podklady týkajúce sa
dopravného napojenia stavieb (ktorých sa má stavebné konanie týkať) a hlavne vyústenie dopravy na
cestu I/64 ako i dopravné napojenie sú nedostatočné, je absolútne nepreskúmateľné a z podkladov

nezistiteľné. V tejto súvislosti je podstatná tá skutočnosť, že úsek cesty I/64 s napojením na rýchlostnú
komunikáciu R1A nebol do dnešného dňa vôbec dopravne a kapacitne riešený a vyriešený tak, aby
vyhovoval plynulosti cestnej dopravy pre celý areál strategického parku ako aj samotný areál Automotive
Nitra Project a taktiež daný úsek cesty nebol predmetom posudzovania vplyvov a na životné prostredie
ani v rámci zisťovacieho konania podľa príslušných ustanovení zákona č. 24/2006 Z. z. Má za to, že už

aj bez ďalšieho, len z tohto dôvodu je samotné stavebné konanie v tejto veci resp. proces jeho vedenia
nezákonný.

Poukazoval na znenie zákona č. 24/2006 Z. z. ( časť III.5) konkrétne znenie § 18 ods. 2 písm. b) pri
uplatnení prílohy č. 8, časť 9 Infraštruktúra, položka 15 Projekty budovania priemyselných zón, vrátane

priemyselných parkov, kde sú v časti B upravené kritériá, resp. limity za naplnenia ktorých je v zmysle
danej právnej normy zo zákona povinné viesť zisťovacie konanie, pričom práve v prípade predmetnej
položky č. 15, pod ktorú spadajú aj priemyselné parky, je v časti B uvedené „bez limitu“. Z toho je zrejmé,
ževzmysleplatnejlegislatívyjevprípaderealizáciestaviebvrámcistrategickýchparkovdanázozákona
povinnosť viesť zisťovacie konania a to bez akýchkoľvek ďalších determinantov. Povoľujúci orgán

nesmie vydať rozhodnutie, bez vydaného záverečného stanoviska, alebo bez rozhodnutia vydaného
v zisťovacom konaní, ak ide o navrhovanú činnosť, ktorá podlieha rozhodovaniu podľa tohto zákona.
Pokiaľ vchádzame zo skutočnosti, že predmetná stavba sa realizuje v rámci tzv. strategického parku,
ktorú skutočnosť jednoznačne deklaruje aj žalovaný, tak tu je nutné zdôrazniť, že v rámci strategickéhoparku neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Je potrebné si uvedomiť, že
strategický park je širším pojmom a ide o väčšiu časť územia, ako je zámer „Automotive Nitra Project“,
ktorý bol predmetom zisťovacieho konania. Predmetné námietky uvádzal aj v odvolaní proti stavebnému

povoleniu, avšak žalovaný sa obmedzil len na strohé konštatovanie, že preložka toku ako vyvolaná
investícia nie je v zákone o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a jeho prílohe č. 8 definovaná,
z čoho je potrebné usúdiť, že také preložky existujúcich a používaných preložiek nie je potrebné
posudzovať a vyslovene uvádza, že tieto stavby neboli predmetom ani zisťovacieho konania v rámci
zámeru „Automotive Nitra Project“, avšak poukázal na to, že prvostupňový správny orgán v oznámení

o začatí stavebného konania uviedol, že pre predmetnú investíciu bolo príslušným orgánom na úseku
posudzovania vplyvov na životné prostredie vydané rozhodnutie zo zisťovacieho konania, vydané
pod č. OU-NR-OSZP3-2015/031831-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015. Z toho je zrejmé, že samotné
správne orgány nemali v otázke, či stavba bola alebo nebola, resp. mala alebo nemala byť predmetom
zisťovacieho konania podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Považoval za potrebné uviesť, že uvedenou
argumentáciou nepoukazoval na neposudzovanie predmetných stavieb v rámci zámeru „Automotíve

Nitra Project“, ale v rámci neposúdenia samotného strategického parku, čo je úplne odlišný pojem, ktorý
nebol z hľadiska vplyvov na životné prostredie posúdený.
V závere žaloby (časť III.6) žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného i pre vecnú
nepríslušnosť, keď v súvislosti s odvolacím konaním nebola zachovaná dvojinštančnosť s poukazom
na ust. § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, z ktorého (veta za bodkočiarkou) vyplýva,
že v druhom stupni vykonáva štátnu správu okresný úrad v sídle kraja, ak v prvom stupni rozhodol tiež
okresný úrad v sídle kraja, len ak tak ustanovuje osobitný zákon. Následne žalovaný uviedol ust. § 4
ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, z ktorého však výslovne nevyplýva právna úprava, na

ktorú odkazuje § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 180/2013 Z. z.

14. V ďalšej časti žaloby (časť III.7) žalobca poukázal na to, že v oznámení o začatí stavebného
konania je okrem iného uvedené, že pre predmetnú investíciu bolo príslušným orgánom na úseku
posudzovania vplyvov na životné prostredie vydané rozhodnutie zo zisťovacieho konania, vydané

tunajším úradom zo dňa 08. 10. 2015 a v tejto súvislosti je podstatný fakt, že oznámenie o začatí
konania pre neho známym účastníkom, ktorými boli samotný navrhovateľa MH Invest, s.r.o. a procesne
pochybil, keď predmetné oznámenie nedoručoval skutočne všetkým známym účastníkom konania,
keďže toto stavebné konanie bolo povoľovacím konaním v nadväznosti na zisťovacie konanie vedené
podľa § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z., teda konkrétne aj žalobcovi, keďže bol účastníkom vyššie

uvedeného zisťovacieho konania, v rámci ktorého aj využil možnosť podania opravných prostriedkov,
a to aj podaním správnej žaloby proti predmetnému rozhodnutiu zo zisťovacieho konania. Nebola teda
zachovaná rovnosť účastníkov konania.

Tiež namietal, že mu nebolo doručené rozhodnutie o prerušení stavebného konania. Žalovaný nezistil

takúzávažnúskutočnosť,akojenedodržanielehotynavydanierozhodnutiapodľa§49ods.2správneho
poriadku, žalobca nemá vedomosť o prípadnom prerušení konania, ako aj nedodržanie lehoty na
oznámenie o začatí stavebného konania.

15. V závere (III.8) poukázal na výrokovú časť rozhodnutia žalovaného, v ktorom sa mení rozhodnutie

správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 08. 11. 2016, toto však nie je prvostupňovým rozhodnutím v
rámci predmetného správneho konania. Rozhodnutie žalovaného je nezákonné, pretože nemôže byť
menené úplne iné, nezávisle vydané rozhodnutie v inom správnom konaní.

IV. Vyjadrenie žalovaného

16. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 03. 01. 2018 reagoval na jednotlivé námietky žalobcu v podanej
žalobe.

17. V reakcii na námietku v časti III.1 žaloby citoval ust. § 120 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o
územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a uviedol,
že v záväznom stanovisku Mesta Nitra č. 4053/2016 zo dňa 22. 03. 2016, v rámci ktorého mestooverilo dodržanie súladu povoľovaných vodných stavieb s priestorovým a funkčným využitím územia,
uviedlo súlad predmetných stavieb so schváleným územným plánom Mesta Nitra. Na základe tohto
stanoviska mesta ako orgán územného plánovania a stavebného poriadku prvostupňový správny orgán

vydal stavebné povolenie, čo znamená, že tvrdenie žalobcu sa nezakladá na pravde. Rovnako tak Obec
Lužianky v záväznom stanovisku zo dňa 24. 02. 2016 a Obec Zbehy v záväznom stanovisku zo dňa
29. 02. 2016 udelili súhlas s povoľovanými vodnými stavbami.

18. K časti III.2 žaloby žalovaný uviedol, že žalovaný v rámci preskúmania napadnutého rozhodnutia

preskúmal rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v celom rozsahu, vrátane konania, ktoré mu
predchádzalo. K námietke III.3 žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán riešil ako špeciálny
stavebný úrad v stavebnom konaní povolenie vodných stavieb, vychádzal z projektovej dokumentácie,
ktorej súčasťou je i celková situácia týchto vodných stavieb.

19. K námietke dopravného napojenia stavieb (III.4) uviedol, že ju považuje za irelevantnú, nakoľko

nebola predmetom stavebného vodoprávneho povolenia a týka sa ďalšieho špeciálneho stavebného
úradu, ktorým je Mesto Nitra a Okresný úrad Nitra, odbor dopravy a pozemných komunikácií.

20. K námietke žalobcu týkajúcej sa povinnosti viesť zisťovacie konanie žalovaný poukázal na to, že
predmetom stavebného konania bolo povolenie preložiek už existujúceho vodného toku Dobrotka, ktoré

bolo nutné preložiť z dôvodu, že v mieste križovania navrhovanej diaľnice D4 s existujúcou cestou I/63
v križovatke D, v križovatke B je situovaný potok Dobrotka, ktorý v záujmovom úseku nemá vhodné
smerové pomery. Príslušný orgán posudzovania vplyvov na životné prostredie - Okresný úrad Nitra,
odbor starostlivosti o životné prostredie vo svojom vyjadrení zo dňa 23. 05. 2016 uviedol, že predmetné
stavby neboli predmetom zisťovacieho konania k zámeru „Automotive Nitra Project“. Ďalej uviedol, že

povolenávodnástavbaniejevrozporesrozhodnutímzodňa08.10.2015vydanýmvzisťovacomkonaní
podľa zákona č. 24/2006 Z. z., ktoré bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného zo dňa 14. 12. 2015.

21. K námietke týkajúcej sa časti III.6 žaloby žalovaný uviedol, že dvojinštančnosť rozhodovania bola
zachovaná, nakoľko stavebné povolenie, týkajúce sa predmetných vodných stavieb, vydal Okresný úrad

Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie ako príslušný orgán štátnej vodnej správy podľa ust. §
61 zákona o vodách a odvolanie proti tomuto rozhodnutiu riešil Okresný úrad Nitra, odbor opravných
prostriedkov, ktorému táto kompetencia prislúcha na základe ust. § 4 ods. 2 zákona č. 182/2013 Z.
z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov a Smernice Ministerstva vnútra SR č. 142/2013, publikovanej vo vestníku Ministerstva vnútra

SR čiastka 75. V zmysle prílohy č. 3 uvedenej smernice sa odbor starostlivosti o životné prostredie
Okresného úradu Nitra člení na oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia,
oddelenie štátnej správy vôd a vybraných zložiek životného prostredia kraja a oddelenie ochrany
prírody a vybraných zložiek životného prostredia kraja. Oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek
starostlivosti o životné prostredie vykonáva svoju pôsobnosť na úseku štátnej vodnej správy v zmysle

ust. § 61 zákona o vodách pre okres Nitra. V predmetnej veci Okresný úrad Nitra, odbor opravných
prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie rozhodoval v druhom stupni o odvolaní žalobcu
proti rozhodnutiu, ktoré vydal Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie
ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia ako okresný úrad, ktorý má sídlo v jeho
územnom obvode, a nie proti rozhodnutiu, v ktorom v prvom stupni rozhoduje okresný úrad v sídle kraja.

22. K ďalšej námietke žalobcu, že oznámenie o začatí stavebného konania prvostupňový správny
orgán nedoručoval všetkým známym účastníkom konania, k námietke, že nemá vedomosť o prerušení
stavebného konania a nedodržaniu lehoty na vydanie rozhodnutia podľa § 49 ods. 2 správneho
poriadku žalovaný poukázal na ust. § 73 ods. 4 Z. z. o vodách. Uviedol, že nakoľko predmetné stavby

zasahujú do viacerých katastrálnych území obcí, alebo veľkého počtu účastníkov konania, doručoval
oznámenie o začatí stavebného konania účastníkom konania verejnou vyhláškou. Rozhodnutie o
prerušení konania sa doručuje žiadateľov, ktorý má odstrániť nedostatky podania v určenej lehote
a netýka sa ostatných účastníkov konania. Ak je konanie prerušené, neplynú lehoty podľa tohto
zákona a teda lehota na vydanie rozhodnutia nebola dodržaná, toto pochybenie však nemá vplyv na

výsledok rozhodovania. Námietku o nedodržaní lehoty 7 dní na oznámenie o začatí stavebného konania
považoval za nepravdivú, lebo prvostupňový správny orgán mal až dňa 15. 04. 2017 úplnú žiadosť o
stavebné povolenie.23. K námietke v časti III.8 žalovaný potvrdil, že vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia došlo k
zrejmej chybe pri písaní, ktorú žalovaný odstránil vydaním opravy chyby v písaní verejnou vyhláškou
zo dňa 02. 01. 2018.

24. V závere svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že predmetom stavebného konania a rozhodnutia
bolo povolenie vodných stavieb - SO 581 - preložka toku Dobrotka v km 0,250 komunikácie (obchvat),
SO 582 Preložka toku Dobrotka v križovatke D a SO 583 Preložka toku Dobrotka v križovatke B. Tieto
vodné stavby sú budované v rámci strategického parku, na ktorý bolo vydané osvedčenia Ministerstva

hospodárstva SR č. 20801/2015 - 1000-35613 zo dňa 22. 07. 2015 podľa zákona č. 175/1999 Z. z. o
niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov.

Žalovaný poukázal na dôvody svojho rozhodnutia, v ktorom sa podrobne zaoberal každou spornou
skutočnosťou, ktorá sa týkala stavebného konania a konštatoval, že ani jedna z námietok žalobcu v

podanej žalobe nesmeruje proti povoľovaným stavbám, ich technickému a stavebnému vyhotoveniu.
Námietky žalobcu možno rozdeliť na námietky proti umiestneniu strategického parku a jeho vzťahu
k územnému plánu Mesta Nitra, čo správne orgány v otázke povoľovania vodných stavieb nedokážu
ovplyvniť,nakoľkovyjadreniaastanoviskádotknutýchorgánovverejnejsprávysúprepovoľovanietýchto
vodných stavieb záväzné. Ďalšie námietky sú kompetenčného charakteru, ktoré sú a boli v riešení iných

špeciálnych stavebných úradov a k námietke ohľadne príslušnosti na rozhodovanie sa už žalovaný
vyjadril v časti svojho vyjadrenia v bode III.6 tohto stanoviska.

Žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol ako nedôvodnú.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

25. Dňa 29. 01. 2018 bol súdu doručený návrh spoločnosti MH Invest, s.r.o. (zo dňa 26. 01. 2018) na

pribratie do konania ako účastníka konania a vyjadrenie k žalobe. V predmetnom podaní je uvedené,
že spoločnosť MH Invest, s.r.o. je stavebníkom v stavebnom konaní vedenom na Okresnom úrade
Nitra, odbore starostlivosti o životné prostredie pod číslom OU-NR-OSZP3-2017/002318 a vzhľadom na
uvedené je účastníkom konania aj v tejto veci. V predmetnom podaní sa spoločnosť MH Invest, s.r.o.
vyjadrila i k námietkam žalobcu vzneseným v stavebnom konaní.

26. Uznesením č. k. 11S/164/2017-78 zo dňa 29. 06. 2018 súd pribral do konania účastníkov
administratívneho konania, a to spoločnosť MH INVEST, s.r.o., SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY
PODNIK, štátny podnik, Mesto Nitra, Obec Lužianky a Obec Zbehy, ktorí boli účastníci administratívneho
konania.

27. Ďalším uznesením č. k. 11S/164/2017-146 zo dňa 31. 01. 2019 pribral do konania účastníkov
konania, a to Slovenskú agentúru pre rozvoj investícií a obchodu, Združenie domových samospráv, Nitra
Invest, s.r.o., DESIGN ENGINEERING, a. s., V.. V. T., T.. P. D., J.. Q. V., W. M. a W. E. a to titulom
toho, že boli účastníkmi tzv. zisťovacieho konania v zmysle zákona o posudzovaní vplyvov na životné

prostredie, výsledkom ktorého bolo rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné
prostredie č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015.

28. V podaní zo dňa 16. 10. 2018 sa k podanej žalobe vyjadrila spoločnosť MH INVEST, s.r.o. už ako
pribratý účastník súdneho konania, pričom navrhla, aby súd podanú žalobu zamietol.

29. Podaním zo dňa 08. 11. 2019 a V.. V. T. (účastník označený ad 10) účinne vzdal účastníctva v tomto
konaní. Ďalším podaním zo dňa 08. 11. 2019 sa Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu
vzdala účastníka v tomto súdneho konaní (účastník označení ad 6). Súd v záhlaví tohto rozhodnutia
z dôvodu prehľadnosti označil účastníkov číselne tak, ako boli označení v jednotlivých uzneseniach,

ktorými boli do konania pribratí ako účastníci konania S účastníkmi ad 6/ a ad 10/ súd ďalej nekonal,
lebo sa účinne vzdali účastníctva v tomto konaní.30. Na pojednávaní dňa 13. 11. 2019 právny zástupca žalobcu, pred jeho otvorením uviedol, že žalobca
trvá na vznesenej námietke zaujatosti zo dňa 25. 09. 2019 a mal za to, že podľa obsahu tejto vznesenej
námietky sa vzťahuje aj na toto konanie. Žalobca uviedol, že o tom, že by senát tunajšieho súdu 11S

mal byť v tomto konaní zaujatý, sa dozvedel 18. 09. 2019 a námietku zaujatosti podal do podateľne
25. 09. 2019. Na uvedenú námietku zaujatosti súd neprihliadol a ďalej vo veci pojednával a rozhodol
z nasledovných dôvodov.

Žalobca v podaní zo dňa 25. 09. 2019, ktoré osobne doručil súdu v rovnaký deň, vzniesol námietky

zaujatosti voči senátu 11S, a to konkrétne voči všetkým členom senátu JUDr. Vargovej, JUDr. Šiškovej
a JUDr. Kováčovej a to v konaniach sp. zn. 11S/22/2018 (počas pojednávania v tejto veci dňa 25. 09.
2019 predložil námietky zaujatosti i v ďalších konaniach), sp. zn. 11S/24/2018, sp. zn. 11S/2/2017 a
sp. zn. 11S/124/2017. Napriek tomu súd vo veci konal, a na uvedenú námietku neprihliadal, pretože
dňa 09. 10. 2019 (pred pojednávaním v tejto veci) bolo súdu doručené uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 4Ndz/1/2019 zo dňa 02. 10. 2019, ktorým Najvyšší súd SR rozhodol, že sudkyne Krajského

súdu v Nitre JUDr. Eva Šišková, JUD. Darina Vargová a JUDr. Oľga Kováčová nie sú vylúčené z
prejednávania a rozhodnutia veci vedenej na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 11S/22/2018. Dňa
21. 10. 2019 bolo tunajšiemu súdu doručené uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn., 8Ndz/1/2019
zo dňa 07. 10. 2019, ktorým najvyšší súd rozhodol, že sudkyne Krajského súdu v Nitra JUDr. Eva
Šišková, JUDr. Darina Vargová a JUDr. Oľga Kováčová nie sú vylúčené z prejednávania a rozhodovania

veci vedenej na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn.11S/24/2018. Obidva senáty Najvyššieho súdu SR
rozhodovali na základe námietky zaujatosti zo dňa 25. 09. 2019, ktorá bola podaná jedným podaním vo
veciach vedených na tunajšom súde pod spisovými značkami 11S/22/2018, 11S/24/2018, 11S//2/2017
a 11S/124/2017. Z uznesenia Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 8Ndz/1/2019 zo dňa 07. 10. 2019
vyplýva, že: „Záverom najvyšší súd poučuje žalobcu, že v zmysle ust. § 95 SSP , ak nevyhovie

šikanóznej alebo zjavne bezdôvodnej námietke zaujatosti, môže uložiť účastníkovi konania, ktorý takúto
námietku uplatnil, poriadkovú pokutu do 500,- eur. Napriek tomu, že v predmetnej veci sa jedná o zjavne
bezdôvodnú námietku zaujatosti, najvyšší súd tentokrát toto svoje oprávnenie nevyužil, je však potrebné
upozorniť žalobcu, najmä s ohľadom na skutočnosť, že vystupuje ako strana v 120 obsahovo obdobných
konaniach pred Krajským súdom v Nitre, že v prípade, ak bude v citovaných konaniach vznášať zjavne

bezdôvodné námietky zaujatosti, najvyšší súd k uloženiu pokuty podľa § 95 SSP pristúpi“. Správny súd
aj vzhľadom na posúdenie námietok podaných žalobcom v obsahovo totožných námietkach, nepredložil
vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, pretože námietka zaujatosti vznesená v tomto konaní je
totožná s tými, ktoré už boli najvyšším súdom prejednané a rozhodnuté (v konaniach vedených na
tunajšom súdu pod sp. zn. 11S/22/2018 a sp. zn. 11S/24/2017).

Súd takto postupoval v súlade so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania, ako i vzhľadom na to, že v
zásade sa námietka zaujatosti podaná žalobcom proti členom senátu 11S týka procesného postupu. V
súlade s veľkým komentárom k Správnemu súdnemu poriadku (Baricová, Fečík, Števček, Filová a kol.),
str. 517: „Účastník konania proti nepredloženiu veci nadriadenému správnemu súdu nemá možnosť

podania opravného prostriedku. Svoj nesúhlas s takýmto postupom môže uplatniť v rámci kasačnej
sťažnostiprotirozhodnutiu.Pokiaľbydošlokpochybeniu(namietanýsudcanesprávneposúdilobsahovú
totožnosť námietky), kasačný súd sa tým v rámci konania o kasačnej sťažnosti musí zaoberať. Posúdi,
či konanie netrpelo vadou spočívajúcou v tom, že vo veci konal a rozhodoval vylúčený sudca. (§ 440
ods. 1 písm. e) SSP). V kladnom prípade ide o vadu, na ktorú musí prihliadnuť. Ak dospeje k záveru, že

dôvody vznesené účastníkom nie sú spôsobilé spochybniť nezaujatosť sudcu, teda vo veci nerozhodol
vylúčený sudca, vyjadrí tento záver v odôvodnení rozhodnutia, ktorým rozhodol o kasačnej sťažnosti“.
Obidve uznesenia Najvyššieho súdu SR, ktorými súd rozhodoval o námietkach zaujatosti proti členom
senátu 11S na Krajskom súde v Nitre sú založené v tomto súdnom spise (č.l. 293- 302).

31. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 13.11.2019 rozšíril bod 6 podanej žaloby v
zmysleust.§134ods.1písm.b/SSP,keďžezrozhodnutiavyplýva,žepredmetnéstavbysúvýznamnými
investíciami, preto sa malo postupovať podľa ust. § 117b stavebného zákona a mal rozhodovať okresný
úrad v sídle kraja, keďže rozhodol podľa ust. § 61 zákona o vodách. Žalobca na pojednávaní uviedol, že
za predpokladu, že sa jednalo o súbor stavieb - Automotive Nitra Project, pričom prvostupňový správny

orgán aj v tomto duchu začal konať, tak došlo k porušeniu zákona i v tom, že tieto objekty a stavby neboli
predmetom posudzovania zámeru SARIO - Automotive Nitra Project. V ostatnom zotrval na žalobných
bodoch uvedených v podanej správnej žalobe.Zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že pokiaľ ide o posudzovanie vodných stavieb preložky
Dobrotka,tátonespadávzmysleprílohyč.8kzákonuč.24/2006Z.z.anivbode10vodnéhospodárstvo,
ani v bode 7 objekty protipovodňovej ochrany, pretože samotné vodné toky nie sú protipovodňovou

ochranou. Vodné toky sú vodné útvary trvalo alebo dočasne tečúce po zemskom povrchu a vodným
tokom sú aj mŕtve a slepé ramená. Na otázku, titulom čoho konali so žalobcom ako s účastníkom konania
uviedol, že zrejme z dôvodu, že napĺňal znaky účastníka konania podľa stavebného zákona, a konali
s ním aj z dôvodu, že s ním takto konal prvostupňový správny orgán a žalovaný ako druhostupňový
správny orgán koná s tými účastníkmi, s ktorými koná prvostupňový správny orgán.

Na pojednávaní sa vyjadril právny zástupca pribratého účastníka ad 1/, ktorý žiadal podanú žalobu
zamietnuť.

VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

32. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie o predmetnej správnej
žalobe zo dňa 18. 10. 2017, viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č.
162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len "SSP") a vychádzajúc zo zisteného skutkového
stavu, preskúmal na pojednávaní žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 14. 08. 2017

ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že toto rozhodnutie (ktorým
bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 31. 03. 2017), ako i rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 31. 03. 2017 (nakoľko v petite žaloby sa žalobca domáhal
zrušenia tohto rozhodnutia v súlade s ust. § 191 ods. 3 písm. a/ SSP) je potrebné zrušiť podľa ust. 191
ods. 1 písm. d/ SSP a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie, a to z dôvodu, že

rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

33. Podľa § 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov účinnom do 31.
10. 2017, teda i v čase rozhodovania žalovaného, na konanie sú vecne príslušné správne orgány, ktoré
určuje osobitný zákon; ak osobitný zákon neustanovuje, ktorý orgán je vecne príslušný, rozhoduje obec.

Podľa § 6 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, ak je na konanie vecne príslušný orgán, ktorý sa vnútorne
člení na útvary oprávnené podľa zákona samostatne konať, správnym orgánom príslušným konať v
prvom stupni je útvar, ktorý ustanovuje zákon.
Ak je na konanie vecne príslušný správny orgán, ktorý sa vnútorne člení, orgánom príslušným konať v

mene tohto správneho orgánu v prvom stupni je útvar určený zákonom, inak útvar určený štatútom alebo
iným predpisom upravujúcim jeho vnútorné pomery (ďalej len "štatút"). Ak štatút takýto útvar neurčuje,
príslušným na konanie je štatutárny orgán správneho orgánu.

Podľa § 14 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, účastníkom konania je ten, o koho právach, právom

chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že
môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo
dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.
Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.

Podľa § 58 ods. 1 vyššie citovaného zákona, ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím
orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal.

34.Podľa§59ods.1zák.č.50/1976Zb.oúzemnomplánovaníastavebnomporiadku(stavebnýzákon),
účastníkmi stavebného konania sú:
a/ stavebník,
b/ osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich
pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť

stavebným povolením priamo dotknuté,
c/ ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, 1g)
d/ stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba,
e/ projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby.___________________

1g) § 24 až 27 zákona č. 24/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov

Podľa § 120 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, pri stavbách letísk, stavbách v územných obvodoch
letísk a stavbách leteckých pozemných zariadení, stavbách dráh a na dráhe, pri stavbách pozemných
komunikácií, pri vodných stavbách a stavbách podliehajúcich integrovanému povoľovaniu 10ma) a pri
stavbách na povrchu, ktoré bezprostredne slúžia prevádzke banských diel a banských stavieb pod

povrchom, a to ťažných vežiach, jamových budovách, strojovniach ťažných strojov a ventilátorovniach
a pri stavbách skladov výbušnín vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu s výnimkou právomoci vo
veciach územného rozhodovania a vyvlastnenia orgány vykonávajúce štátnu správu na uvedených
úsekoch podľa osobitných predpisov (ďalej len "špeciálne stavebné úrady").
Špeciálne stavebné úrady postupujú podľa tohto zákona, pokiaľ osobitné predpisy podľa odseku 1
neustanovujú inak; povoliť stavbu alebo jej zmenu možno len na základe záväzného stanoviska podľa §

140b vydaného miestne príslušným stavebným úradom, ktorý overuje dodržanie podmienok určených
v územnom rozhodnutí. Ak sa územné rozhodnutie nevydáva, špeciálne stavebné úrady povolia
stavbu alebo jej zmenu len na základe záväzného stanoviska miestne príslušného orgánu územného
plánovania, ktorý overuje dodržanie zastavovacích podmienok určených územným plánom zóny alebo
súlad s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je určené v územnom

pláne obce.

Podľa § 140 vyššie citovaného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie
podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 140b ods. 1 vyššie citovaného zákona, záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto
zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy
chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah
záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia
záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.

35. Podľa § 2 ods. 1 písm. d/ zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania
správnych orgánov, ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy starostlivosti o životné prostredie
d/ rozhoduje o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu okresného úradu v sídle kraja vo veciach, ktoré

sú zákonom ustanovené len okresnému úradu v sídle kraja,

Podľa § 4 ods. 1 vyššie citovaného zákona, okresný úrad v sídle kraja vykonáva štátnu správu
starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov. 4)

Podľa § 5 ods. 1, 2 písm. a/ vyššie citovaného zákona, okresný úrad v prvom stupni vykonáva štátnu
správu starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov. 4)
Okresný úrad plní ďalej tieto úlohy:
a/ vykonáva v druhom stupni štátnu správu starostlivosti o životné prostredie vo veciach, v ktorých v
správnom konaní v prvom stupni koná obec,

36. Podľa § 26 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších
predpisov účinnom v čase rozhodovania správnych orgánov, povolenie orgánu štátnej vodnej správy sa
vyžaduje na uskutočnenie vodnej stavby, jej zmenu, zmenu v užívaní, zrušenie alebo odstránenie vodnej

stavby. Povolenie na vodnú stavbu možno vydať len, ak je vydané povolenie na osobitné užívanie vôd,
ak sa podľa tohto zákona vyžaduje, alebo sa povolenie na osobitné užívanie vôd povoľuje najneskôr
so stavebným povolením. Na uskutočnenie stavebných úprav na vodnej stavbe postačuje ohlásenie
orgánu štátnej vodnej správy. Orgán štátnej vodnej správy môže určiť, že ohlásenú stavebnú úpravu
možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia. Na konanie vo veci ohlásenia sa vzťahuje

osobitný predpis.31b) Na uskutočnenie jednoduchého vodného zariadenia sa nevyžaduje povolenie
orgánu štátnej vodnej správy ani ohlásenie orgánu štátnej vodnej správy.Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ bod 2, ods. 2 vyššie citovaného zákona, okresný úrad v sídle kraja vo veciach
štátnej vodnej správy
a/ rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni štátnej vodnej správy podľa tohto zákona, ak ide o

2. vodnú stavbu a s ňou spojené nakladanie s vodami, ktoré zasahuje alebo ovplyvňuje územie dvoch
alebo viacerých obvodov,
V prípadoch, v ktorých je okresný úrad v sídle kraja príslušný na povolenie vodnej stavby, rozhoduje
aj v ostatných veciach týkajúcich sa tejto vodnej stavby alebo nakladania s vodami s výnimkou pokút
a priestupkov. (ods. 2)

Podľa § 61 písm. a/ vyššie citovaného zákona, okresný úrad vo veciach štátnej vodnej správy
a/ rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni vo veciach podľa tohto zákona (§ 15 ods. 6, § 21, §
22 ods. 3, § 23 ods. 1, § 24, § 25 písm. c), § 26, § 27 ods. 1 písm. e) a f), § 30 ods. 3, § 32, § 38, §
39 ods. 5, 6 a 10, § 42 ods. 2, § 43 ods. 7, § 45 ods. 1, § 49 ods. 3, § 50 ods. 3, § 52 ods. 2, § 55
ods. 2 a 3, § 57 ods. 1 a 3, § 66 ods. 5, § 74 ods. 1 a 2, § 77 ods. 3 písm. b) a § 80 ods. 7 a 8) a

vydáva vyjadrenia (§ 28) a súhlasy podľa § 27 ods. 1 písm. a) až d), ak ich tento zákon nezveruje iným
orgánom štátnej vodnej správy.

Podľa § 73 ods. 1, 3 veta tretia vyššie citovaného zákona, na konanie orgánov štátnej vodnej správy
(ďalej len "vodoprávne konanie") podľa tohto zákona a na vydanie súhlasu podľa § 48 ods. 4 písm.

t) sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 64) ak tento zákon neustanovuje inak. Na
rozhodovanie týkajúce sa vodných stavieb sa vzťahujú všeobecné predpisy o stavebnom konaní.
Účastníkom vodoprávneho konania podľa tohto zákona je aj fyzická osoba, občianska iniciatíva alebo
právnická osoba, ktorej toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu.64a)
_____________________

64a) § 24 zákona č. 24/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.

37. Podľa § 3 písm. r/, s/ zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 08. 2018, teda i v čase
rozhodovania žalovaného, na účely tohto zákona

r) verejnosť je jedna fyzická osoba, právnická osoba alebo viac fyzických osôb, alebo právnických osôb,
ich organizácie alebo skupiny,
s) dotknutá verejnosť je verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim
sa životného prostredia, alebo má záujem na takomto konaní; platí, že mimovládna organizácia
podporujúca ochranu životného prostredia a spĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone má

záujem na takom konaní.

Podľa § 6a ods. 1, 2 písm. a/, ods. 5 vyššie citovaného zákona, dotknutá verejnosť pri posudzovaní
vplyvov strategických dokumentov je verejnosť, ktorá má záujem alebo môže mať záujem o prípravu
strategických dokumentov pred ich schválením.

Medzi dotknutú verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov patrí
a/ fyzická osoba staršia ako 18 rokov.
Zainteresovaná verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov má právo zúčastniť
sa prípravy a posudzovania vplyvov strategického dokumentu, a to až do schválenia strategického
dokumentu, vrátane práva podať písomné stanovisko podľa § 6 ods. 6, § 8 ods. 8, § 12 ods. 2, účasti

na konzultáciách a verejnom prerokovaní strategického dokumentu.

Podľa § 24 ods. 2, 3 vyššie citovaného zákona, dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach
uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti
alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva

z osobitného predpisu.24) Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila
záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť
povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo
jej zmeny priamo dotknuté.
Verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním

a) odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4,
b) odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30
ods. 8,
c) odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2,d) odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9.

38. Podľa § 4 ods. 1, 2 písm. b/, ods. 4 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a

o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 19. 05. 2018, teda i v
čase rozhodovania správnych orgánov, pôsobnosť okresných úradov ustanovuje tento zákon a osobitné
zákony.
Okresný úrad v sídle kraja okrem pôsobnosti podľa odsekov 1, 5 a 6
b/ vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni

rozhoduje okresný úrad, ktorý má sídlo v jeho územnom obvode, ak osobitný zákon neustanovuje inak;
ak v prvom stupni rozhoduje len okresný úrad v sídle kraja, vykonáva v druhom stupni štátnu správu
okresný úrad v sídle kraja, ak tak ustanovuje osobitný zákon,
Naplnenieúlohpodľaodseku2písm.b)savokresnomúradevsídlekrajazriaďujeosobitnýorganizačný
útvar; môže plniť aj úlohy podľa odseku 2 písm. a), c) a d).

39. Podľa § 27 ods. 1 SSP, pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo
opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané
rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné
a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom

podľa § 6 ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v
konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c).

Podľa § 42 ods. 1, 2 SSP, ak má zainteresovaná verejnosť alebo dotknutá verejnosť (ďalej len
"zainteresovaná verejnosť") právo podľa osobitného predpisu na účasť v administratívnom konaní vo

veciach životného prostredia, je oprávnená
a/ podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a),
b/ podať žalobu proti nečinnosti podľa § 6 ods. 2 písm. e),
c/ podať žalobu proti všeobecne záväznému nariadeniu,
d/ zúčastniť sa na konaní o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. a); ustanovenia tohto zákona týkajúce

sa osoby zúčastnenej na konaní sa primerane použijú aj na zainteresovanú verejnosť.
Zainteresovaná verejnosť koná pred správnym súdom prostredníctvom určených zástupcov; tým nie je
dotknuté ustanovenie § 49 ods. 1.

Podľa § 62 ods. 1 SSP, žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej

zákonom na podanie žaloby na správny súd.

Podľa § 134 ods. 1, 2 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.
Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak

a/ rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe
neúčinného právneho predpisu,
b/ rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený,
c/ ide o veci podľa § 192,
d/ ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba,

e/ ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d),
f/ vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

Podľa § 177 ods. 1, 2 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to
oprávnený zákonom.

Podľa § 178 ods. 1, 3 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu

verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
Zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy
alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného
prostredia.Podľa § 181 ods. 1, 3, 4 SSP, fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote
dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej
správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

Zainteresovaná verejnosť musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
Zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť.

40. Žalobca v podanej žalobe vzniesol viacero námietok proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 14. 08.

2017, ako i proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 31. 03. 2017, pričom okrem iného
namietal zákonnosť rozhodnutia žalovaného pre vecnú nepríslušnosť tvrdiac, že v rámci správneho
konania nebola dodržaná dvojinštančnosť v súvislosti s odvolacím konaním.

V prípade, ak by rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, jednalo by sa o takú
vadu, na ktorú správny súd prihliada ex offo a v takom prípade nie je viazaný rozsahom a dôvodmi

žaloby (ust. § 134 ods. 2 písm. b/ SSP), pričom takéto zistenie správneho súdu by bolo dôvodom na
zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. b/ SSP. Pri zistení takejto
vady správny súd už z dôvodu hospodárnosti a efektívnosti konania nezisťuje existenciu iných dôvodov
pre zrušenie rozhodnutia. S poukazom na uvedené súd prioritne preskúmal, či žalobou napadnuté
rozhodnutia vydali správne orgány, ktoré boli na to vecne príslušné.

Vecná príslušnosť správneho orgánu je upravená v ust. § 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v
znení neskorších predpisov a určuje, ktorý typ (kategória) správneho orgánu koná a rozhoduje vo veci v
prvom stupni. Správny poriadok nemá konkrétne ustanovenie o určení vecnej príslušnosti, ale odkazuje
iba na osobitné zákony upravujúce jednotlivé úseky štátnej správy. Týmto zákonom v predmetnej veci

(jedná sa stavebné, resp. o vodoprávne konanie) je zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon)
v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách alebo vodný zákon), ktorý
určuje pôsobnosť orgánov štátnej vodnej správy tak, že v ust. § 60 určuje pôsobnosť okresného úradu
v sídle kraja a v ust. § 61 určuje pôsobnosť okresného úradu. V ust. § 61 písm. a/ vyššie citovaného

zákona je stanovené, že okresný úrad vo veciach štátnej vodnej správy rozhoduje v správnom konaní
v prvom stupni vo veciach podľa tohto zákona, pričom sú tu vymenované konkrétne ustanovenia tohto
zákona a medzi nimi i ust. § 21 a § 26. Správny orgán prvého stupňa, t.j. Okresný úrad Nitra, odbor
starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia
v záhlaví svojho rozhodnutia zo dňa 31. 03. 2017 uviedol, že rozhoduje ako príslušný orgán štátnej

vodnej správy podľa ust. § 61 vyššie citovaného zákona a taktiež ako špeciálny stavebný úrad podľa
ust. § 120 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v
znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 50/1976 Zb. alebo stavebný zákon). Špeciálny stavebný
úrad je orgán štátnej správy povoľujúci špeciálne stavby, ako sú napr. i vodné stavby. Pôsobnosť
špeciálneho stavebného úradu je určená osobitnými právnymi predpismi, medzi ktoré patrí i vodný

zákon. Pri vodných stavbách vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu orgány vykonávajúce štátnu
správu podľa osobitných predpisov, t. j. „špeciálne stavebné úrady“.

S poukazom na vyššie uvedené je správny súd toho názoru, že Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti
o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia v predmetnej

veci, t. j. vo vodoprávnom konaní rozhodol dňa 31. 03. 2017 ako príslušný správny orgán prvého stupňa,
a to i s poukazom na ust. § 5 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné
prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z tohto ustanovenia
vyplýva, že okresný úrad v prvom stupni vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné prostredie
podľa osobitných predpisov, pričom je tu odkaz i na zákon č. 184/2002 Z. z. o vodách a o zmene a

doplnení niektorých zákonov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov. Tento zákon bol však zrušený
zákonom č. 364/2004 Z. z. o vodách s účinnosťou od 01. 07. 2004, ktorý je potom potrebné považovať
za osobitný predpis, i keď priamo v ust. § 5 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti
o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie je naň
odkaz, ale je potrebné vychádzať z aktuálnej právnej úpravy, ktorou je v súčasnosti zákon č. 364/2004

Z. z. o vodách.

O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie,
oddelenia ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia zo dňa 31. 03. 2017 rozhodol akoodvolací orgán okresný úrad v sídle kraja, ktorý v zmysle ust. 4 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. o
štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov vykonáva
štátnu správu starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov a v zmysle ust. § 4 ods. 2

písm. b/ zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých
v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje okresný úrad, ktorý má sídlo v jeho územnom obvode,
nakoľko osobitný zákon neustanovuje inak. Vyššie uvedené zákonné ustanovenia sú uvedené i v záhlaví
rozhodnutia žalovaného zo dňa 14. 08. 2017, ktorý ako okresný úrad v sídle kraja zriadil na plnenie

svojich úloh osobitný organizačný útvar (odbor opravných prostriedkov), čo je v súlade s ust. § 4 ods. 4
vyššie citovaného zákona, čo je zrejmé i zo záhlavia jeho rozhodnutia.

Z vyššie uvedeného podľa názoru správneho súdu vyplýva, že správne orgány v predmetnej veci
rozhodli v rámci svojej právomoci a pôsobnosti a námietku žalobcu správny súd posúdil ako nedôvodnú.

41. Správny súd mal z obsahu predloženého administratívneho spisu nesporne preukázané, že
spoločnosť MH Invest, s.r.o. ako stavebník podala dňa 17. 03. 2016 žiadosť o stavebné povolenie na
stavbu: „Príprava strategického parku Nitra, v rozsahu objektov SO 581 Preložka toku Dobrotka v
km 0,250 komunikácie (obchvat), SO 582 preložka toku Dobrotka v križovatke D a SO 583 preložka
toku Dobrotka v križovatke B. Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie vydal

formou verejnej vyhlášky oznámenie o začatí stavebného (vodoprávneho) konania a upustenie od
ústneho konania a miestneho šetrenia. V oznámení, sa okrem iného uvádza, že stavba sa nachádza
v priemyselnej lokalite Nitra- Sever, kde je plánovaná výstavba nového strategického parku. Pre
predmetnú investíciu sa nevyžaduje územné rozhodnutie podľa § 32 ods. 2 zákona č. 254/2015 Z.
z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku

(stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Ministerstvo hospodárstva SR vydalo pre navrhovanú
akciu (výstavba priemyselného parku ) osvedčenie pod. č . 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. 07.
2015. Pre predmetnú investíciu bolo príslušným orgánom na úseku posudzovania vplyvov na životné
prostredie vydané rozhodnutie zo zisťovacieho konania, vydané tunajším úradom, pod. č. OU-NR-
OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015.

42. Správny orgán prvého stupňa (Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie)
vydal formou verejnej vyhlášky dňa 31. 03. 2017 rozhodnutie, ktorým povolil stavebníkovi MH Invest,
s.r.o. pre realizáciu preloženia časti vodných stavieb SO 581 Preložka toku Dobrotka v km 0,250
komunikácie (obchvat), SO 582 preložka toku Dobrotka v križovatke D a SO 583 preložka toku Dobrotka
v križovatke B. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán prvého stupňa, okrem iného uviedol, že pre

súvisiacu investíciu - v rámci výstavby priemyselného parku (Automotive Nitra Project) bolo príslušným
orgánom na úseku posudzovania vplyvov na životné prostredie vydané rozhodnutie so zisťovacieho
konania, vydané tunajším úradom pod č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015.
Tunajší úrad ako stavebný úrad v tejto veci, podľa § 140c stavebného zákona, zaslal oznámenie
o začatí stavebného konania príslušnému orgánu, ktorý vyššie uvedené rozhodnutie vydal, a to pre

potreby zabezpečenia záväzného stanoviska v rámci tohto konania. Na základe tohto bolo tunajšiemu
úradu doručené stanovisko pod č. OSZP3-2016/OU-NR-OSZP3-2016/020053 zo dňa 23. 05. 2016 od
kompetentného orgánu, ktorý vyššie uvedené rozhodnutie vydal. V tomto stanovisku kompetentný orgán
na úseku posudzovania vplyvov na životné prostredie konštatuje, že podľa § 38 ods. 4 zákona nie je
možné vydať záväzné stanovisko, nakoľko uvedená stavba nebola predmetom zisťovacieho konania

zámeru „Automotive Nitra Project“ a zmena vyššie uvedených stavebných objektov nie je zaradená do
prílohy č. 8 zákona, a teda nie je potrebné vykonať zisťovacie konanie.

43. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia sa správny orgán prvého stupňa zaoberal námietkami a
pripomienkami účastníkov konania, a to žalobcu. Žalobca, ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia

uviedol, že je účastníkom tohto konania na základe jeho postavenie ako účastníka konania v
rozhodovacom procese v rámci zisťovacieho konania posudzovania vplyvov na životné prostredie, ktoré
bolo uskutočnené na tunajšom úrade, ako aj na základe toho, že bolo vydané osvedčenia o významnej
investícii, kde sú zahrnuté jeho pozemky, a to priamo v Nitre, v kat. území D. o výmere 149.886 m2.
Správny orgán prvého stupňa uviedol, že neprijal žalobcu ako účastníka konania v zmysle práv, ktoré

mu vyplývajú z ustanovení zákona č. 24/2006 Z. z. a ním súvisiacich predpisov, ale ako účastníka
tohto staveného konania v zmysle inštitútu verejnej vyhlášky (v súlade s ust. § 26 zákona 71/1967 Zb.
o správnom konaní a v súlade s § 73 ods. 4 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách v znení neskoršíchpredpisov), nakoľko sa jedná o zmenu trasovania líniových vodných stavieb (podľa § 14 ods. 1 zák. č.
71/1976 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov).

44. Po podaní odvolania žalobcom rozhodoval i žalovaný, ktorý vydal rozhodnutie zo dňa 14. 08. 2017,
ktorého obsah je popísaný v časti II. tohto rozsudku. Pokiaľ ide o rozhodnutie žalovaného, tento v
odôvodnení svojho rozhodnutia popisuje priebeh administratívneho konania. Z obsahu rozhodnutia je
zrejmé, že považoval žalobcu za účastníka konania a zaoberal sa jeho námietkami, ktoré smerovali proti
rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. Z jeho rozhodnutia však nie je zrejmé, titulom čoho konal

so žalobcom ako s účastníkom konania.

45. Na stavebné konanie sa aplikuje zákon č. 71/967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších
predpisov, ktorý všeobecným spôsobom upravuje konanie a rozhodovanie v oblasti verejnej správy a v
ust. § 14 obsahuje i definíciu účastníka správneho konania v tom zmysle, že: 1/ účastníkom konania
je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať, 2/ koho práva,

právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; 3/ ten, kto tvrdí, že
môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo
dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak, 4/ ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.

46. Stavebný zákon v ust. § 59 ods. 1 (ktorý je v tomto prípade osobitným zákonom) ustanovuje, kto

môže byť účastníkom stavebného konania, ale nemá osobitnú právnu úpravu konania s účastníkom
v správnom konaní (územnom, stavebnom alebo kolaudačnom konaní), a preto pre stavebné konanie
platia primerane ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní, t. j. zákon č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní v znení neskorších predpisov (správny poriadok), a to s poukazom na ust. § 140
stavebného zákona (ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona

všeobecné predpisy o správnom konaní).

47. Pojem účastníka konania teda definuje správny poriadok, ktorý je všeobecným predpisom o
správnom konaní ako i stavebný zákon, a preto je potrebné postupovať podľa interpretačného pravidla,
ktoré určí, ktorá právna norma sa má na konkrétny prípad použiť. V právnej teórii platí vo vzťahu

všeobecných a osobitných právnych noriem derogačné pravidlo lex specialis derogat legi generali
(špeciálny zákon ruší generálny zákon), pričom aplikáciou tohto pravidla v prejednávanom prípade
možno dospieť k záveru, že na posúdenie účastníctva žalobcu v stavebnom konaní bolo potrebné
postupovať podľa ust. § 59 ods. 1 stavebného zákona, ktorý je v stavebnom konaní zákonom špeciálnym
vo vzťahu k všeobecnému predpisu o správnom konaní - správnemu poriadku.

48. Bez ohľadu na všeobecne platné pravidlo pri aplikácii právnych noriem, v danom prípade je ale
otázka aplikácie vyššie uvedených právnych predpisov výslovne zodpovedaná i v ust. § 140 stavebného
zákona, podľa ktorého, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona
všeobecné predpisy o správnom konaní. Z tohto zákonného ustanovenia je bez pochýb zrejmé, že na

konanie vedené podľa stavebného zákona sa použijú pravidlá ustanovené správnym poriadkom len
vtedy, ak sám stavebný zákon ako osobitný predpis neupravuje konkrétnu situáciu, resp. právnu otázku,
inak.

49. Vzhľadom na to, že stavebný zákon výslovne pomenúva účastníkov stavebného konania a teda

určuje ich okruh, je preto v danej veci vylúčená aplikácia ust. § 14 správneho poriadku, v ktorom
je všeobecne vymedzený okruh účastníkov správneho konania. Vzhľadom na odlišné špecifiká sú
jednotlivé druhy správnych procesov upravené osobitnými právnymi aktmi. Správny poriadok ako
všeobecný predpis o správnom konaní má subsidiárne použitie, ak konkrétne konanie v štátnej správe
je upravené samostatným právnym aktom, osobitným zákonom.

50. Uvedené znamená, že osobitný predpis ako hmotnoprávny predpis má v aplikačnom procese
prednosť pred všeobecnou úpravou obsiahnutou v ust. § 14 správneho poriadku, ktorý síce vymedzuje,
kto je účastníkom konania, ale odpoveď, na koho sa táto definícia vzťahuje, dávajú predpisy hmotného
práva. Postavenie účastníka konania v tej - ktorej veci má iba ten subjekt, ktorému je takéto postavenie

v príslušnom zákone výslovne priznané. Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v ust. § 59 definuje účastníkov stavebného
konania, resp. upravuje okruh účastníkov tzv. pozitívnou enumeráciou, t. j. uvedením konkrétnych
subjektov, ktorým postavenie účastníka v konaní priznáva. V súvislosti s účastníctvom v stavebnomkonaní správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 4Sžk/23/2017 zo
dňa 01. 03. 2018, v zmysle ktorého „stavebný zákon výslovne pomenúva účastníkov každého konania
podľa stavebného zákona osobitne a odlišne, ako sú účastníci konania definovaní vo všeobecnom

predpise o správnom konaní, kasačný súd má za to, že ustanovenie § 140 stavebného zákona vylučuje
aplikáciu ustanovení správneho poriadku vo vzťahu k účastníkom konania".

51. Z predloženého administratívneho spisu je zrejmé, že správny orgán prvého stupňa konal so
žalobcom v začatom stavebnom (vodoprávnom) konaní ako s jeho účastníkom. Správny orgán prvého

stupňa však v odôvodnení svojho rozhodnutia odkázal v súvislosti s postavením žalobcu ako účastníka
konania na ust. § 26 správneho poriadku (ktorý upravuje možnosť doručovania verejnou vyhláškou) a
ust. § 73 ods. 4 zákona o vodách (ktorý v predmetnom ustanovení rieši postup v konaní, najmä možnosť
doručovaniaverejnouvyhláškoupriveľkompočtemnožstveúčastníkovkonania). Správnyorgánprvého
stupňa vylúčil účastníctvo žalobcu v stavebnom konaní ako účastníka konania v zmysle práv, ktoré mu
vyplývajú z ustanovení zákona č. 24/2006 Z. z., ale z jeho rozhodnutia nie je možné vyvodiť, na základe

akého právneho predpisu považoval žalobcu za účastníka konania a teda s ním ako s účastníkom
konania konal, čo vyplýva z administratívneho spisu, keďže ustanovenia, na ktoré odkazuje, sa týkajú
len spôsobu doručovania účastníkom konania.

52. žalovaný správny orgán, rozhodujúc o odvolaní žalobcu, sa jeho právom byť účastníkom konania

nezaoberal, resp. táto skutočnosť z jeho rozhodnutia nevyplýva. Zástupca žalovaného na pojednávaní
pred správnym súdom uviedol, že so žalobcom konali z dôvodu, že s ním konal správny orgán prvého
stupňa,alekonkrétnedôvody,zčohovyplývaloprávožalobcubyťúčastníkomtohtokonania,neuviedol,s
dôrazom na to, že mu právo účastníctva správne orgány neuznali z dôvodu, že uvedenému stavebnému
(vodoprávnemu konaniu) zisťovacie konania nepredchádzalo.

53. Súd poukazuje na povinnosť a právo správneho orgánu v každom štádiu správneho konania dbať o
to, aby bol okruh účastníkov konania správne určený. V tomto prípade si správne orgány svoju povinnosť
nesplnili a z ich rozhodovania, ale ani z administratívneho spisu nie je možné zistiť, titulom čoho konali
v uvedenom stavebnom (vodoprávnom) konaní so žalobcom.

54. Z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 14.
08. 2017, ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 31. 03. 2017 (čoho sa žalobca
podanou žalobou domáhal) zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie v
zmysleust.§191ods.1písm.d/,ods.3písm.a/ SSP,tedazdôvodu,žerozhodnutiejenepreskúmateľné

pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

55. Úlohou žalovaného, ako i správneho orgánu prvého stupňa bude v ďalšom konaní vyriešiť otázku,
či žalobca je účastníkom stavebného konania a na základe čoho mu toto právo vyplýva. Bude potrebné
vyriešiť i to, či stavebnému konaniu malo/nemalo predchádzať zisťovacie konanie podľa zákona č.

24/2006 Z. z., a ak áno, či je ho možné subsumovať pod rozhodnutie v tzv. zisťovacom konaní,
výsledkom ktorého bolo vydanie rozhodnutia zo dňa 08. 10. 2015, na ktoré sa odvoláva i správny orgán
prvého stupňa v oznámení o začatí stavebného konania. Správne orgány si musia prioritne vyriešiť
otázku účastníctva žalobcu v tomto preskúmavanom konaní. Žalovaný je viazaný právnym názorom
súdu s poukazom na ust. § 191 ods. 6 SSP a svoje rozhodnutie riadne a v súlade s požiadavkami

kladenými na preskúmateľnosť rozhodnutia odôvodní. V tejto súvislosti dáva správny súd do pozornosti
správnych orgánov povinnosť vyplývajúcu z ust. § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
v znení neskorších predpisov, teda presne a úplne zistiť skutočný stav veci. Úplnosť zistenia podkladov
znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam.
Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú

skutočnému stavu v čase rozhodovania správneho orgánu. Požiadavka zákona, čo najúplnejšie a
najpresnejšie zistiť skutočný stav veci, je procesným vyjadrením zásady materiálnej pravdy (§ 3 ods.
5 vyššie citovaného zákona). S uplatňovaním zásady materiálnej pravdy súvisí aj zodpovednosť za
zisťovanie podkladov, ktorú nesie správny orgán.

56. V súvislosti s povinnosťou správnych orgánov zistiť presne a úplne skutočný stav veci správny súd
poukazuje i na povinnosť presne a úplne vymedziť okruh účastníkov stavebného konania, pričom túto
otázku vždy posudzuje stavebný úrad podľa okolností konkrétneho prípadu. V predmetnej veci teda
bude potrebné posudzovať i to, či žalobca s poukazom na jeho tvrdenia je, resp. nie je účastníkomstavebného konania podľa ust. 59 ods. 1 stavebného zákona, v zmysle ktorého účastníkmi stavebného
konania sú i ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, pričom je tu konkrétny
odkaz na ust. § 24 až 27 zákona č. 24/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.

57.Ažnazákladezistenia,čižalobcavčasevydaniastavebnéhorozhodnutiazodňa 31.03.2017,resp.
v čase rozhodovania o jeho odvolaní proti tomuto rozhodnutiu spĺňal, resp. spĺňa podmienky účastníka
konania podľa ust. § 59 stavebného zákona, bude možné rozhodnúť o ním podanom odvolaní proti
stavebnému rozhodnutiu.

58. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech (súd žalobe
vyhovel), priznal právo na plnú náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP. O výške
náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

59. O trovách pribratých účastníkov súdneho konania a osobe zúčastnenej na konaní rozhodol správny
súd tak, že im nepriznal náhradu trov konania podľa ust. § 169 SSP, nakoľko neboli splnené zákonné
podmienky pre priznanie náhrady trov pre týchto účastníkov konania. Správny súd pribratým účastníkom
konania neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im vznikli trovy konania. Za uloženie
povinnosti nemožno považovať výzvu súdu zaslanú pribratým účastníkom konania (resp. ich právnym

zástupcom), aby sa k podanej žalobe vyjadrili s poučením, že ak tak pribratí účastníci konania, správny
súd môže vo veci konať ďalej (ust. § 105 ods. 2 SSP). Právny zástupca pribratého účastníka konania
(MH Invest, s.r.o.) podal písomné vyjadrenie k podanej žalobe, ale v predmetnej veci správny súd nezistil
ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné pribratému účastníkovi
konania priznať právo na náhradu trov konania.

60. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje

inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.

Kasačnúsťažnosťmôžepodaťúčastníkkonania,akbolorozhodnutévjehoneprospechvlehotejedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej

sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.