Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Pripúštajúce spätvzatie návrhu… Judgement was issued on Wednesday, September 26, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/21/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713217772
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:8713217772.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny

Nemravovej, členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v sporovej právnej
veci žalobcu: 2.QUADRANT APP, s.r.o., so sídlom Študentská 269/16, 040 01 Košice - mestská časť
Sever, IČO: 44 731 761, zastúpeného zástupcom: SD LEGAL, s.r.o., so sídlom Žriedlová 3, 040 01
Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 717 395, proti žalovanému: E. V., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom L. XXX/XX, XXX XX X., zastúpenému zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav
Janči, s.r.o., so sídlom Dončova 1451/21, 034 01 Ružomberok, IČO: 36 862 304, o zaplatenie
49.445,35 s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu

Ružomberok č.k. 5Cb/12/2014-393 zo dňa 30.11.2017 v spojení s uznesením (opravným) Okresného
súdu Ružomberok č.k. 5Cb/12/2014-460 zo dňa 03.01.2019, takto

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 2.000,- Eur s príslušenstvom, rozsudok Okresného
súdu Ružomberok č.k. 5Cb/12/2014-393 zo dňa 30.11.2017 v spojení s uznesením (opravným)
Okresného súdu Ružomberok č.k. 5Cb/12/2014-460 zo dňa 3.1.2019 z r u š u j e a konanie o zaplatenie
2.000,- Eur z a s t a v u j e .

Rozsudok Okresného súdu Ružomberok č.k. 5Cb/12/2014-393 zo dňa 30.11.2017 v spojení s
uznesením (opravným) Okresného súdu Ružomberok č.k. 5Cb/12/2014-460 zo dňa 3.1.2019 v
napadnutom výroku, ktorým žalobu v ostatnej časti zamietol a v časti výroku, ktorým uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 500,- Eur od 09.02.2012
do zaplatenia, zo sumy 500,- Eur od 12.02.2012 do zaplatenia, zo sumy 500,- Eur od 12.02.2012 do
zaplatenia a zo sumy 500,- Eur od 25.03.2012 do zaplatenia p o t v r d z u j e .

Rozsudok Okresného súdu Ružomberok č.k. 5Cb/12/2014-393 zo dňa 30.11.2017 v spojení s

uznesením (opravným) Okresného súdu Ružomberok č.k. 5Cb/12/2014-460 zo dňa 3.1.2019 v
napadnutom výroku o trovách konania z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením okresný súd žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 2.000,- Eur do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 500,- Eur od 09.02.2012 do zaplatenia, zo sumy 500,- Eur
od 12.02.2012 do zaplatenia, zo sumy 500,- Eur od 12.02.2012 do zaplatenia a zo sumy 500,- Eur

od 25.03.2012 do zaplatenia. V ostatnej časti žalobu zamietol. Žiadna zo strán sporu nemá právo na
náhradu trov konania.2. Okresný súd Ružomberok rozsudkom č. k. 5C/12/2014-227 zo dňa 18.02.2016 uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 24.445,35 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy
4.445,35 Eur od 03.01.2012 do zaplatenia, zo sumy 5.000,00 Eur od 09.02.2012 do zaplatenia, zo sumy

5.000,00 Eur od 12.02.2012 do zaplatenia, zo sumy 5.000,00 Eur od 12.02.2012 do zaplatenia, zo sumy
5.000,00 Eur od 25.03.2012 do zaplatenia, v ostatnej časti žalobu zamietol. Na základe odvolania strán
sporu voči vyššie uvedenému rozsudku Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 14Cob/52/2016 zo dňa
27.04.2017 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v § 300 Obchodného zákonníka zákon
č. 513/1991 Zb. (ďalej aj „Obchodný zákonník“), § 301 Obchodného zákonníka, § 544 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka zákon č. 40/1964 Zb. (ďalej aj len „Občiansky zákonník“), § 545 ods. 1
Občianskeho zákonníka, § 324 Obchodného zákonníka, § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 369
ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka okresný súd žalobe čiastočne vyhovel.

4. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že právna úprava zmluvnej pokuty je
obsiahnutá v Občianskom zákonníku (§ 544 - § 545) a v Obchodnom zákonníku (§ 300 - § 303).
Obchodný zákonník dopĺňa a modifikuje úpravu zmluvnej pokuty v Občianskom zákonníku. Zmluvná
pokuta je jedným z osobitných inštitútov záväzkového práva na zabezpečenie záväzkov, postihuje
dlžníkavprípadenesplneniazmluvnejpovinnosti.Ztohovyplýva,žesapredpokladáexistenciahlavného

záväzku,ktorýjeplatný.Dojednanieozmluvnejpokutemápovahuvedľajšieho(akcesorického)záväzku.
Vzťah medzi hlavným a vedľajším záväzkom je charakterizovaný jednak obsahovou podmienenosťou
a jednak časovou podmienenosťou. Zmluvná pokuta má sankčný charakter, keďže účastníka, ktorý
poruší zmluvnú povinnosť postihuje nepriaznivým následkom v podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť
peňažnú sumu v dojednanej výške. Ak má byť záväzok na zaplatenie zmluvnej pokuty dojednaný platne,

z dojednania o zmluvnej pokute musí jednoznačne vyplývať, splnenie akej konkrétnej povinnosti je
týmto inštitútom zabezpečené, to znamená, pri porušení ktorej konkrétnej povinnosti vzniká nárok na
zaplatenie zmluvnej pokuty, táto zabezpečená povinnosť musí platne vzniknúť, aby mohla byť zmluvnou
pokutou zabezpečená.

5. Dohoda o zmluvnej pokute musí byť písomná, z obsahovej stránky je dôležitá podstatná náležitosť
dohody o zmluvnej pokute, ktorou je výška zmluvnej pokuty alebo spôsob jej určenia. Predpokladom
vzniku nároku na zmluvnú pokutu je platná dohoda medzi stranami o zmluvnej pokute pre prípad
porušenia zmluvnej povinnosti. Nárok na zmluvnú pokutu vzniká veriteľovi, ak dlžník nesplní zmluvnú
povinnosť zabezpečenú zmluvnou pokutou. Zmluvnou pokutou možno zabezpečiť každé zmluvné

plnenie. V dohode o dojednaní zmluvnej pokuty je potrebné konkrétnu povinnosť, ktorá má byť
zabezpečená zmluvnou pokutou, jasne sformulovať.

6. Obchodný zákonník upravuje zodpovednosť v prípade nesplnenia, resp. porušenia povinností na
princípe objektívnej zodpovednosti. Znamená to, že dlžník zodpovedá za porušenie povinností bez

ohľadu na zavinenie s tým, že Obchodný zákonník upravuje liberačné dôvody, t.j. okolnosti vylučujúce
zodpovednosť (§ 374).

7. V prejednávanej veci je zmluvnou pokutou zabezpečené porušenie povinností poskytovateľa
obsiahnutých v čl. V. bod 5. Zmluvy o spolupráci zo dňa 07.05.2009, v zmysle ktorého ustanovenia je

poskytovateľ, teda žalovaný povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa
dozvedel pri vykonávaní svojej činnosti v prospech záujemcu, najmä o klientoch záujemcu, o obrate
záujemcu, o jednotlivých ustanoveniach akýchkoľvek zmlúv, o výškach a spôsobe vyplácania jeho
odmeny a podobne. V prípade vyzradenia týchto skutočností tretím osobám, zaväzuje sa poskytovateľ, v
danom prípade žalovaný zaplatiť záujemcovi, teda žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 10.000,00 Eur, a

todo30-tichdníododňaporušeniazmluvnejpovinnosti,zakaždévyzradenieuvedenejskutočnostibude
poskytovateľ povinný zaplatiť zmluvnú pokutu zvlášť. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu
namietal neplatnosť dojednania o zmluvnej pokute, „vzhľadom na rozpor 1. a 2. vety ustanovenia čl. V.
ods. 2. Zmluvy o spolupráci, keď 1. veta hovorí o porušení skutočností v množnom čísle a ich vyzradenie
tretím osobám sankcionuje paušálne sumou 10.000,00 Eur, v 2. vete sa hovorí o povinnosti zaplatiť za

každé vyzradenie uvedenej skutočnosti zmluvnú pokutu zvlášť, avšak už neuvádza, v akej výške.“

8.V„1.vetečl.V.bod5.Zmluvyospoluprácisavymedzujúpovinnosti,porušeniektorýchjezabezpečené
zmluvnou pokutou, v danom prípade sa vymedzuje poskytovateľovi povinnosť zachovávať mlčanlivosťo všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri vykonávaní svojej činnosti v prospech záujemcu,
najmä o klientoch záujemcu, o obrate záujemcu, o jednotlivých ustanoveniach akýchkoľvek zmlúv, o
výškach a spôsobe vyplácania jeho odmeny a podobne. 2.veta čl. V. ods. 5. Zmluvy o spolupráci

považuje tieto skutočnosti za dôverné, a ktoré sú predmetom prísneho obchodného tajomstva. V 3.vete
čl. V. ods. 5. Zmluvy o spolupráci sa stanovuje zmluvná pokuta za vyzradenie týchto skutočností tretím
osobám vo výške 10.000,00 Eur, a to do 30-tich dní odo dňa porušenia zmluvnej povinnosti, za každé
vyzradenie uvedenej skutočnosti bude poskytovateľ povinný zaplatiť zmluvnú pokutu zvlášť. Ide o jednu
vetu, z obsahu ktorej vyplýva a logickým výkladom je možné dôjsť k záveru, že vyzradenia skutočností

tretím osobám sa sankcionuje zmluvnou pokutou vo výške 10.000,00 Eur, pričom za každé vyzradenie
uvedenej skutočnosti je poskytovateľ povinný zaplatiť zmluvnú pokutu zvlášť, a to do 30-tich dní odo
dňa porušenia zmluvnej povinnosti.“

9. Prioritne sa okresný súd zaoberal otázkou platnosti dojednania o zmluvnej pokute. Žalovaný v
priebehu celého konania namietal zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute, ktorá dohoda je neplatná od

začiatku pre neurčitosť, nakoľko z dohody nevyplýva povinnosť, nesplnenie ktorej sa má sankcionovať
a ani výška zmluvnej pokuty nie je určite dojednaná, čiže ide o dojednanie neurčité, nezrozumiteľné, a
teda neplatné. Pokiaľ ide o otázku platnosti dojednania o zmluvnej pokute, tak okresný súd mal za to, že
takto sformulované dojednanie o zmluvnej pokute, pokiaľ ide o vymedzenie povinností poskytovateľa,
ktoré sú zabezpečené zmluvnou pokutou, ako aj samotná výška zmluvnej pokuty sú dojednané určite a

zrozumiteľne, z toho dôvodu uvedené dojednanie o zmluvnej pokute je platné. Okruh povinností, ktoré
možno zabezpečiť zmluvnou pokutou, nie je obmedzený, keďže každá platne dojednaná povinnosť
môže byť týmto spôsobom zabezpečená. V danom prípade sa rozhodol záujemca, teda žalobca
zabezpečiť zmluvnou pokutou porušenie povinností zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach,
o ktorých sa dozvedel poskytovateľ, teda žalovaný pri vykonávaní svojej činnosti v prospech záujemcu,

a to najmä o klientoch záujemcu, o obrate záujemcu, o jednotlivých ustanoveniach akýchkoľvek zmlúv,
o výškach a spôsobe vyplácania jeho odmeny a podobne.

10. V súvislosti s ustálením uvedenej otázky platnosti dojednania o zmluvnej pokute odvolací súd v bode
43. uznesenia vyjadril predbežný súhlas s uvedenou otázkou, vzhľadom na argumentáciu žalovaného

obsiahnutú v odvolaní a závery okresného súdu v napadnutom rozsudku, keď pre odvolací súd nebol
dôvod na odklon od záverov okresného súdu, s ktorými v tomto štádiu konania vyjadril odvolací súd
predbežný súhlas. Žiadne nové argumenty spochybňujúce otázku platnosti zmluvného dojednania, resp.
nové skutočnosti v konaní neboli preukázané.

11. Vychádzajúc zo zmluvnej voľnosti strán, zmluvnou pokutou možno zabezpečovať akúkoľvek
právnu povinnosť, ktorá sa môže týkať peňažného alebo iného plnenia, nie je teda obmedzený okruh
povinností,ktorémožnozabezpečiťzmluvnoupokutou.Vdanomprípadežalobcapovažovalzapotrebné
zabezpečiť zmluvnou pokutou porušenie povinností, a to vyzradenie skutočností, o ktorých sa žalovaný
maldozvedieťprivykonávanísvojejčinnostivzmysleZmluvyospolupráci.Jeprirodzenéavobchodnom

styku nie neobvyklé, že spoločnosť si chráni informácie týkajúce sa činnosti tejto spoločnosti, pričom
si môže vymieniť povinnosť pre zmluvné strany zachovávať mlčanlivosť o určitých skutočnostiach.
V konkrétnom prejednávanom prípade sa jedná o povinnosť žalovaného zachovávať mlčanlivosť o
všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri vykonávaní svojej činnosti v prospech záujemcu,
najmä o klientoch záujemcu, o obrate záujemcu, o jednotlivých ustanoveniach akýchkoľvek zmlúv, o

výškach a spôsobe vyplácania jeho odmeny a podobne. Žalobca v predmetnej zmluve prejavil vôľu
uvedené skutočnosti utajovať a zaviazal žalovaného ako druhú zmluvnú stranu k mlčanlivosti ohľadne
vyššie uvádzaných informácií. Ide o informácie, ktoré majú pre žalobcu určitý význam a hodnotu, a ktoré,
ako sa vyjadril konateľ žalobcu na pojednávaní konanom dňa 28.01.2016 a následne aj dňa 31.10.2017,
môžu ovplyvňovať jeho postavenie na trhu v oblasti predaja svietidiel.

12. V prejednávanej veci si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu porušenia
povinnosti obsiahnutej v čl. V. ods. 5 zmluvy, konkrétne mal žalovaný porušiť povinnosti odoslaním e-
mailových správ:
„1. e-mailová správa zo dňa 03.12.2011 vo veci „upravená zmluva o spolupráci“, ktorú odoslal žalovaný

na adresu [email protected], ktorou správou žalovaný zaslal zmluvu o spolupráci medzi žalobcom a pánom D.
P., pričom v tele správy sa uvádza text: „z tejto zmluvy by sme mali vychádzať“. Žalovaný odoslal celú
zmluvu uzatvorenú s jedným z obchodných partnerov žalobcu spoločne s prílohou k nej, a to v záujmejej využitia pre vlastné účely, resp. účely tretích osôb. Zmluvná pokuta sa v tomto prípade stala splatnou
dňa 02.01.2012.
2. e-mailová správa zo dňa 09.01.2012 vo veci „FW: W.“ odoslaná žalovaným na adresu [email protected], ktorou

odoslal žalovaný e-mail od obchodného partnera žalobcu CTS Lab z Číny s textom v tele správy: „toto sa
môže zísť“, čím sprostredkoval žalovaný informácie a obchodnú ponuku adresovanú výhradne žalobcovi
jeho obchodným partnerom, o ktorej sa dozvedel pri vykonávaní svojej činnosti v prospech žalobcu
ako záujemcu, tretiemu subjektu, a to bez súhlasu žalobcu. Zmluvná pokuta sa stala splatnou dňa
08.02.2012.

3.e-mailovásprávazodňa12.01.2012voveci„FW:návodyvSK“odoslanážalovaný[email protected],
ktorou odoslal žalovaný e-mail zamestnankyne žalobcu p. V. U. obsahujúci návody na svietidlá vyrábané
žalobcom a údaje o obchodných podmienkach nákupu tovaru u obchodných partnerov žalobcu, ktoré
údaje tvoria predmet obchodného tajomstva žalobcu. Zmluvná pokuta sa stala splatnou dňa 11.02.2012.
4. e-mailová správa zo dňa 12.01.2012 vo veci „FW: PRISM. LED - 4000 CE certifikate.pdf“ odoslaná
žalovaným na adresu [email protected], ktorou žalovaný odoslal e-mail od obchodného partnera žalobcu

PRISM.Co.,Ltd. z Kórey, ktorého obsahom bolo zaslanie certifikátu CE na vybrané svietidlá vyrábané
týmto obchodným partnerom, e-mail bol určený výlučne pre obchodné potreby žalobcu. Zmluvná pokuta
sa stala splatnou dňa 11.02.2012.
5. e-mailová správa zo dňa 23.02.2012 vo veci „FW: otázka súrne“ odoslaná žalovaným na adresu
[email protected], ktorou odoslal žalovaný e-mail konateľa žalobcu od advokátskej kancelárie poskytujúcej právne

služby žalobcovi, ako aj pripravenú právnu analýzu s textom v tele správy: „zíde sa“. Právna analýza
obchodných aktivít žalobcu bola pripravená výlučne pre potreby žalobcu a tvorí predmet obchodného
tajomstva žalobcu. Zmluvná pokuta sa stala splatnou dňa 24.03.2012.“

13. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že žalovaný spochybnil závery o odoslaní

predmetných e-mailov, aj napriek záverom znaleckého posudku, keď znalec mal ustáliť, že predmetné
e-maily boli „s najväčšou pravdepodobnosťou“ odosielané z e-mailových adries uvedených v týchto
e-mailových správach. „Ako konštatuje odvolací súd v bode 44. uznesenia, bolo na žalovanom, aby
skutočnosti ním uvádzané v rámci uplatnenej obrany v priebehu prvostupňového konania preukázal. Na
základe argumentácie žalovaného v odvolaní nebol vytvorený dostatočný priestor na odklad od vyššie

citovaných záverov súdu prvého stupňa, preto odvolací súd konštatoval, že okresný súd na základe
ustáleného skutkového stavu prijal závery, ktorým nie je možné vyčítať nesprávnosť, tak ako uvádza
žalovaný v podanom odvolaní.“

14. Okresný súd uviedol v súvislosti s argumentáciou žalovaného, v zmysle ktorej nebolo preukázané

vyzradenie žiadnej skutočnosti tretím osobám, že už odvolací súd v bode 45. svojho uznesenia
konštatoval, že v uvedenom štádiu nebol priestor na stotožnenie sa s odvolacou argumentáciou
žalovaného.

15. Pokiaľ išlo o samotnú e-mailovú správu zo dňa 03.12.2001, odoslaním ktorej žalobca porušil

čl. V. bod 5. Zmluvy o spolupráci, tak okresný súd zaujal stanovisko vo svojom rozhodnutí zo dňa
18.02.2016, „pričom odvolací súd v bode 46., 47. sa stotožnil so záverom okresného súdu. Už len
samotné poskytnutie zmluvy o spolupráci uzavretej medzi žalobcom a pánom D. P., ktorá zmluva
bola odoslaná e-mailovou správou zo dňa 03.12.2011 na adresu [email protected] a [email protected], je porušenie čl. V.
bod 5. Zmluvy o spolupráci, v ktorom ustanovení sa zaviazal poskytovateľ zachovávať mlčanlivosť,

okrem iného aj o jednotlivých ustanoveniach akýchkoľvek zmlúv. V danom prípade žalovaný zverejnil
iným osobám celé znenie predmetnej zmluvy o spolupráci uzavretej medzi žalobcom a žalovaným. V
zmysle zmluvného dojednania obsiahnutého v čl. V. ods. 5. Zmluvy bol žalovaný povinný zachovávať
mlčanlivosť, okrem iného aj o jednotlivých ustanoveniach akýchkoľvek zmlúv. Vzhľadom k tomu, že
bolo preukázané porušenie tejto povinnosti, nakoľko celý text, znenie zmluvy bolo zaslané na vyššie

uvádzanú adresu [email protected] s poznámkou „z tejto zmluvy by sme mali vychádzať“.“

16. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že pokiaľ ide o porušenie povinnosti
obsiahnutej v čl. V. ods. 5. tým, že žalovaný odoslal e-mailovú správu zo dňa 09.01.2012 na adresu
[email protected] s textom „toto sa môže zísť“, pričom zopakoval svoju argumentáciu na strane 13 pôvodného

rozsudku sp.zn. „5Cb 12/2014 zo dňa 18.02.2016, v zmysle ktorej: Pokiaľ ide o ďalšiu e-mailovú
správu zo dňa 09.01.2012 zasielanú odporcom na adresu [email protected], ide o e-mail spoločnosti CTS Lab z
Číny adresovaný odporcovi, ktorý v zmysle Zmluvy o spolupráci mal vyhľadávať pre záujemcu, teda
navrhovateľa osoby, s ktorými by záujemca mohol uzavrieť obchod a sprostredkovať obchody predzáujemcu, rokovať s tretími osobami ohľadne obchodov týkajúcich sa činnosti navrhovateľa, pričom
tento e-mail žalovaný preposlal na adresu [email protected] Samotný žalovaný vo svojom preklade poukázal na
samotný text uvedeného e-mailu, v ktorom spoločnosť CTS Lab ďakuje za opätovnú podporu a dôveru

s tým, že verí, že bude mať šancu čoskoro spolupracovať v nadchádzajúcom novom roku a chcú urobiť
to najlepšie pre spoluprácu s Tebou“, teda so žalovaným, ktorý vykonával činnosti na základe Zmluvy
o spolupráci pre žalobcu. Ďalej uvedený e-mail odkazuje na prílohu, v ktorom je referencia zaujímavá
pre Teba, teda pre žalovaného, ktorý vykonával činnosti v zmysle Zmluvy o spolupráci pre žalobcu. Ide
teda o informáciu dôležitú pre žalobcu, nakoľko sa týka výhodných kontraktov pre žalobcu a práve tieto

informácie sú informáciami, ktoré mal získavať žalovaný na základe Zmluvy o spolupráci pre žalobcu,
poskytnúť mu tieto informácie, na základe čoho by došlo k uzatvoreniu obchodov v rámci predmetu
podnikania žalobcu. Táto informácia však bola vyzradená tretej osobe, napriek tomu, že bola určená a
získaná žalovaným, ktorý mal o tejto informácií zachovávať mlčanlivosť, mohol ju použiť len v súvislosti
s činnosťou navrhovateľa.“

17. Zdôraznil okresný súd, že odvolací súd v bode 48. poukázal na skutočnosť, že v zmysle dohody
zmluvnýchstrán„bolposkytovateľpovinnýzachovaťmlčanlivosťovšetkýchskutočnostiach,oktorýchsa
dozvedelprivykonávanísvojejčinnostivprospechzáujemcu.Ajsohľadomnaargumentáciužalovaného
v podanom odvolaní, že predmetný e-mail mal byť zaslaný v rámci plnenia povinnosti žalovaného, tak
potom nie je zrejmá konkretizácia zákazníkov uvádzaných žalovaným vo väzbe na tvrdenia žalovaného

v odvolaní. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd nestotožnil ani s touto argumentáciou žalovaného
v odvolaní.“

18. Pokiaľ išlo o dve e-mailové správy zo dňa 12.01.2012 obsiahnuté pod bodom 3 a 4 podanej žaloby,
tak okresný súd uviedol, že išlo o e-mailové správy, obsahom ktorých bol návod na svietidlá, údaje o

obchodných podmienkach nákupu tovarov u obchodných partnerov žalobcu a certifikát CE na vybrané
svietidlávyrábanéobchodnýmpartneromžalobcu.„Predmetnée-mailovésprávybolizaslanéžalovaným
na adresu [email protected] Vo väzbe na ustanovenie čl. V. ods. 5. Zmluvy o spolupráci. E-mailovou správou zo
dňa 12.11.2012 o 11.15 hod. (č.l. 23 spisu) zaslal žalovaný informácie týkajúce sa návodov na jednotlivé
lampy v slovenčine a češtine, ako aj údaje o lampe 7000 De 1523, ktoré údaje a informácie získal

žalovaný od p. V. U. z adresy [email protected] Ide teda o informácie, ktoré získal žalovaný pri vykonávaní svojej
činnosti, následne tieto informácie postúpil tretím osobám. Podľa názoru súdu ide o informácie, s ktorými
pracuje spoločnosť žalobcu a ktoré taktiež podliehajú režimu obsiahnutému v čl. V. ods. 5 Zmluvy.“

19. Okresný súd uviedol, že pokiaľ išlo o e-mailovú správu zo dňa 12.01.2012 (č.l. 31 spisu), touto

správou zaslal žalovaný tretím osobám e-mail od obchodného partnera žalobcu PrismCo., Ltd. z Kórey,
prílohoue-mailuboloizaslaniecertifikátuCEnavybranésvietidlávyrábanétýmtoobchodnýmpartnerom
(č.l. 31 rub - 32 spisu). Podľa okresného súdu ide opäť o skutočnosti získané výkonom činnosti a
povinnosti žalovaného, ktoré informácie sú určené priamo žalobcovi a ich vyzradenie, resp. poskytnutie
iným osobám bolo podľa okresného súdu porušením čl. V. ods. 5 Zmluvy o spolupráci.

20. Pokiaľ išlo o e-mailovú správu „zo dňa 23.02.2015 odoslanú z adresy [email protected] o 20.53 hod. na
adresu [email protected], ktorou správou bol preposlaný e-mail od advokátskej kancelárie poskytujúcej právne
služby žalobcovi s vypracovanou právnou analýzou (č.l. 35 - 37 spisu), pričom v texte e-mailu je i
poznámka „zíde sa“, opäť ide o informácie, ktoré boli poskytnuté žalobcovi, slúžia pre jeho potreby,

vzhľadom na obsah činností, ktoré vykonával žalovaný pre žalobcu, mal možnosť sa žalovaný s týmito
informáciami oboznámiť, avšak tieto informácie poskytol tretím osobám, čím opäť došlo k porušeniu
povinnosti stanovenej v čl. V. ods. 5. Zmluvy.“

21. Okresný súd konštatoval, že pokiaľ si žalobca vymienil v čl. V. ods. 5. Zmluvy o spolupráci, že všetky

skutočnosti, o ktorých sa dozvie žalovaný ako poskytovateľ pri vykonávaní svojej činnosti v prospech
záujemcu, teda žalobcu, podliehajú mlčanlivosti, potom je potrebné vyvodiť záver, že aj odoslané
certifikáty, návody v slovenskom, českom jazyku sú pre žalobcu predmetom obchodného tajomstva,
pre jeho obchodnú činnosť majú hodnotu a význam. „Ako prezentoval žalobca, je výrobcom svietidiel a
osvetľovacej techniky, súčasťou výrobkov sú aj návody, ktoré pripravoval žalobca v slovenskom jazyku,

žalobca si dal tovar vyrobiť v zahraničí na svoje vlastné meno a vlastné logo. V zmysle slovenskej
legislatívy sa považuje za výrobcu predmetného výrobku a má povinnosti ako výrobca za daný produkt.
Z toho dôvodu je potrebné, aby žalobca mal k dispozícii certifikáty, ďalšie podklady a dokumenty, ktoré
získal vlastnou činnosťou, resp. prostredníctvom odporcu, ktorý vykonával činnosť prostredníctvomžalovaného, ktorý vykonával činnosť pre žalobcu. Všetky informácie získané pri vykonávaní činnosti v
prospech žalobcu však podliehali obchodnému tajomstvu v zmysle čl. V. ods. 5. Zmluvy.“

22. Zdôraznil okresný súd, že tak, ako už bolo konštatované, vzhľadom na zmluvnú voľnosť strán si
zmluvné strany mohli zabezpečiť zmluvnou pokutou akúkoľvek právnu povinnosť. Pokiaľ si teda žalobca
zabezpečil všetky informácie o skutočnostiach, o ktorých sa žalovaný pri vykonávaní svojej činnosti v
prospech žalobcu dozvedel obchodným tajomstvom, v tomto smere okresný súd neuznal argumentáciu
žalovaného,podľaktorejsúnávodynapoužívanievšeobecnedostupné,môžesaknimdostaťktokoľvek,

nakoľko v danom prípade ide o informácie, ktoré získal žalovaný pri vykonávaní činnosti v prospech
žalobcu. Taktiež je bez právneho významu aj skutočnosť, že s určitými informáciami žalovaný disponoval
už pred vstupom do spoločnosti žalobcu, nakoľko tieto informácie, ktoré žalovaný vniesol do spoločnosti,
sa stali súčasťou obchodnej politiky spoločnosti a ich vyzradenie tretím osobám sa sankcionuje v zmysle
čl. V bod 5 zmluvy zmluvnou pokutou.

23. Žalovaný „poukazoval na predložené čestné prehlásenia spoločnosti Lantern - Ing. N. Y. (č.l.
349 spisu), BKL Elektro MT, s.r.o. (č.l. 350 spisu), Energetika Ružomberok, spol. s r.o. (č.l. 351
spisu), KONEX Elektro, spol. s r.o. (č.l. 352 spisu), v zmysle ktorých žalovaný mal dodať návody
na obsluhu svietidiel, vyhlásenia o zhode a vzorky svietidiel uvedeným spoločnostiam, o ktoré mali
záujem, uvedeným spôsobom si žalovaný plnil svoje povinnosti obchodného zástupcu pre žalobcu,

ktoré mali záujem o jednotlivé produkty. Žalovaný však informácie obsiahnuté v e-mailoch pod
bodmi 1 - 5 podanej žaloby zaslal informácie týkajúce sa spoločnosti žalobcu na adresu spoločnosti
Apple Trade, s.r.o., pričom žalovaný v uvedenej spoločnosti Apple Trade bol obchodný zástupca,
predmetom bola dodávka mydla, predaj mandlí, dezinfenkčných prostriedkov, pričom spoločníčkou a
konateľkou uvedenej spoločnosti i manželka žalovaného.“ Pokiaľ sa žalovaný odvolával na skutočnosť,

že predmetné informácie zaslal spoločnosti Apple Trade, s.r.o. z dôvodu, že táto spoločnosť mala
sprostredkovať obchody pre obchodného partnera ROSINPEX, s.r.o., ktorý mal aktivity aj v Ruskej
federácii a mal záujem o nákup svietidiel predávaných spoločnosťou Finelux, s.r.o., tak v tejto súvislosti
okresnýsúdpoukázalnačl.V.ods.2.,ods.4.Zmluvyospolupráci,vzmyslektorýchsazaviazalžalovaný
ako poskytovateľ vykonávať pre žalobcu činnosť vlastnými prostriedkami vo vlastnom mene, a teda nie

prostredníctvom tretích osôb (spoločnosti Apple Trade). K uvedenému okresný súd zaujal stanovisko i
v pôvodnom zrušenom rozsudku zo dňa 18.02.2016 (č.l. 239 - 240 spisu), pričom odvolací súd v bode
50. svojho uznesenia predbežne vyjadril svoj záver v rovine vyššie uvedeného konštatovania okresného
súdu. Podľa prvostupňového súdu, na tomto závere nič nemení ani žalovaným predložené čestné
prehlásenie (č.l. 353 spisu), keď žalovaný na základe zmluvy o spolupráci mal vyhľadávať príležitosti

k uzavieraniu obchodov a obchody sprostredkovávať pre záujemcu výlučne on, nie prostredníctvom
spoločnosti Apple Trade, s.r.o., ktorá nemala žiaden zmluvný vzťah so žalobcom. „V rámci obchodných
kontaktov a obchodného styku je však veľmi nepravdepodobné, že sprostredkovateľ obchodu predkladá
požadované doklady budúcim obchodným partnerom s textom: „z tejto zmluvy by sme mali vychádzať“,
„toto sa môže zísť“, „zíde sa“...“

24. Okresný súd teda dospel k záveru, že zasielaním predmetnej e-mailovej korešpondencie tretím
osobám došlo k porušeniu čl. V. bod 5. Zmluvy o spolupráci, a teda základ nároku žalobcu na zaplatenie
zmluvnejpokutyjedaný.Pokiaľišloovýškudojednanejzmluvnejpokuty,ktorábolavčl.V.ods.5.Zmluvy
o spolupráci dojednaná na 10.000,- Eur za každé porušenie zmluvnej povinnosti, za každé vyzradenie

uvedenej skutočnosti, tak okresný súd mal za to, že takto dohodnutá zmluvná pokuta je neprimerane
vysoká. Ustanovenie § 301 Obchodného zákonníka zakladá oprávnenie súdu neprimerane vysokú
zmluvnú pokutu znížiť, pričom jej primeranosť posudzuje najmä s prihliadnutí na hodnotu a význam
povinností, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje. Pri úvahe o rozsahu zníženia neprimerane
vysokej zmluvnej pokuty je potrebné vychádzať z kritérií vymedzených v § 301 Obchodného zákonníka,

žiadne ďalšie kritériá nemôžu byť zohľadnené. Pri posúdení primeranosti dojednanej výšky zmluvnej
pokuty je potrebné prihliadnuť na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, na okolnosti, pohnútky
a účel, ktorý bol sledovaný dojednaním zmluvnej pokuty. Ako vyplývalo i z odôvodnenia zrušujúceho
uznesenia Krajského súdu v Žiline, zákonodarca ponechal posúdenie prípadného neprimeraného
charakteru výšky dohodnutej zmluvnej pokuty na súde a obmedzil sa na určenie kritérií, vo svetle

ktorých má súd výšku zmluvnej pokuty posudzovať, a to hodnota zabezpečovaného záväzku a význam
zabezpečovaného záväzku. Primeranosť výšky zmluvnej pokuty je potrebné posudzovať v každom
prípade individuálne, vzhľadom na všetky osobitosti daného prípadu.25. Vychádzajúc z povahy inštitútu zmluvnej pokuty, ktorá v určitom zmysle okrem zabezpečovacej
funkcie plní aj funkciu paušalizovanej náhrady škody, keď uľahčuje veriteľovi, v danom prípade žalobcovi
postavenie v prípadnom spore, pretože nemusí preukazovať výšku škody a právo na pokutu má, aj keď

mužiadnaškodanevznikla,súdmázato,ževdanomprípade,ikeďporušilžalovanýzmluvnépovinnosti,
žalobcovi nevznikla škoda, resp. takúto škodu nepreukázal, z toho dôvodu súd má za to, že zníženie
zmluvnej pokuty je v danom prípade odôvodnené a zohľadňuje kritériá obsiahnuté v § 301 Obchodného
zákonníka. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1ObdO V 93/2004
z 24.03.2006, použitie moderačného práva je zásahom do zmluvnej voľnosti účastníkov záväzkového

vzťahu. Možnosť takéhoto zásahu zákonná úprava predpokladá a upravuje. Zásah súdu do zmluvných
vzťahov aplikáciou § 301 Obchodného zákonníka je postupom výnimočným a jeho použitie je na mieste
len v odôvodnených prípadoch, ak sa výška pokuty javí ako neprimerane vysoká.

26. Okresný súd pristúpil a uplatnil moderačné právo v súvislosti so znížením neprimerane vysokej
dohodnutej zmluvnej pokuty, keď predmetná dohoda, podľa okresného súdu, je jednostranne

zvýhodňujúca jednu zmluvnú stranu, v danom prípade žalobcu. Právo na zmluvnú pokutu vzniká
bez ohľadu na to, či porušením zmluvnej povinnosti vznikla oprávnenému škoda, medzi zmluvnou
pokutou a škodou vzniknutou porušením zabezpečenej zmluvnej povinnosti, resp. povinnosťou ju
nahradiť je určitá súvislosť, a to že výška škody by mala byť limitom, ktorý stanovuje spodnú hranicu
možného zníženia zmluvnej pokuty. Priznanie zmluvnej pokuty vo výške 10.000,-Eur za každé porušenie

povinnosti by bolo neúmerne prísnou a bezdôvodnou sankciou, pričom žalobca v súvislosti s porušením
dohodnutých povinností nepreukázal skutočnú škodu, ktorá mu mala vzniknúť. Z toho dôvodu okresný
súd, vzhľadom k tomu, že bolo preukázané porušenie zmluvne dojednaných povinností zo strany
žalovaného znížil zmluvnú pokutu, a to zo sumy 10.000,- Eur na sumu 500,- Eur, vychádzajúc pri
tom z povahy a samotnej podstaty zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, keď žalovaný na základe

zmluvy o spolupráci sa zaviazal vykonávať činnosti v zmysle uzavretej zmluvy, tieto činnosti sa zaviazal
vykonávať riadne a včas, dodržiavať pri vystupovaní všetky zásady slušného správania, poskytovať
záujemcovi, teda žalobcovi efektívne a kvalitné služby, nepoškodzovať dobré meno a povesť záujemcu.
Záujemca, teda žalobca sa zaviazal poskytovať žalovanému počnúc od 01.09.2011 do budúcna
odmenu vo výške 500,- Eur mesačne bez DPH plus výkonnostnú odmenu vo výške 15 % bez DPH

z vyfakturovaného a súčasne uhradeného obratu z predaného tovaru. V odmene sú zarátané všetky
náklady poskytovateľa, teda žalovaného na výkon činnosti podľa tejto zmluvy. Vzhľadom na porušenie
povinnostízostranyžalovaného,keďposkytnutímúdajovtýkajúcichsaspoločnosti,žalovanýneposkytol
záujemcovi efektívne a kvalitné služby, tak ako sa na to zaviazal v zmluve o spolupráci, okresný
súd v nadväznosti na žalobcom priznanú a vyplácanú odmenu vo výške 500,- Eur mesačne ustálil

výšku zmluvnej pokuty na sumu 500,- Eur za každé preukázané porušenie dohodnutej povinnosti.
„Z toho dôvodu prislúcha žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu vo výške 2.500,- Eur (5x500,- Eur).
Vzhľadom k tomu, že žalobca si jednostranne započítal nárok na úhradu zmluvnej pokuty voči nároku
žalovaného na úhradu faktúry č. 2012010 zo dňa 10.05.2012 vo výške 554,65 Eur s DPH, súd má za
to, že v tejto časti bol nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty uspokojený, z toho dôvodu súd v

tejto časti žalobu zamietol.“ Okresný súd teda priznal žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 500,-Eur a
zároveň aj 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 500,- Eur od 09.02.2012 do zaplatenia „za porušenie
povinnosti spočívajúcej v odoslaní e-mailovej správy zo dňa 09.01.2012 na adresu D., ďalej sumu
500,- Eur spolu s 9 %-tným ročným úrokom z omeškania od 12.02.2012 do zaplatenia za porušenie
povinnosti žalovaným spočívajúcej v odoslaní e-mailovej správy zo dňa 12.01.2012 obsahujúcej návody

nasvietidlávyrábanéž[email protected],-Eurspolusúrokomzomeškaniaod12.02.2012
do zaplatenia za porušenie povinnosti žalovaným spočívajúce v odoslaní e-mailovej správy zo dňa
12.01.2012 obsahujúcej certifikát na vybrané svietidlá na adresu [email protected] a 500,- Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne od 25.03.2012 do zaplatenia za porušenie povinnosti spočívajúcej v
odoslaní e-mailovej správy zo dňa 23.02.2012 obsahujúcej právnu analýzu od advokátskej kancelárie

poskytujúcej právne služby žalobcovi na adresu [email protected] Jednotlivé priznané zmluvné pokuty sa stali
splatnými v zmysle čl. V. bod 5. Zmluvy o spolupráci do 30 dní odo dňa porušenia zmluvnej povinnosti.
V každom jednotlivom prípade odo dňa nasledujúceho po uplynutí tejto lehoty sa dostal žalovaný do
omeškania s plnením peňažného záväzku.“ V ostatnej časti okresný súd potom, pokiaľ si žalobca
uplatňoval nárok na vyššiu zmluvnú pokutu žalobu zamietol ako nedôvodnú. „O trovách konania súd

rozhodol tak, že stranám sporu právo na ich náhradu nepriznal, keď obaja mali vo veci úspech čiastočný
(§ 255 ods. 2 CSP).“

27. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca i žalovaný.28. Žalobca v odvolaní uviedol, že podáva odvolanie voči všetkým výrokom rozsudku, a to z týchto
odvolacích dôvodov, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci, odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f)
CSP, rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods.
1,písm.h)CSP.Nároknazaplateniejednotlivýchzmluvnýchpokútakoboluplatnenývnávrhunazačatie
konania, je dôvodný čo do skutkového základu, čo vyplýva aj z odôvodnenia napádaného rozsudku.

S takto uzavretým dokazovaním, čo do základu žaloby a preukázania skutkového stavu sa žalobca v
plnom rozsahu stotožňuje. Skutočnosť, že žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, v dôsledku čoho
vznikol nárok žalobcovi na zmluvnú pokutu, považuje žalobca za preukázaný a nesporný.

29. V odvolaní žalobca uviedol, že napáda postup okresného súdu, ktorým znížil žalobcom uplatnenú
zmluvnú pokutu použitím moderačného práva. Podľa okresného súdu žalobcom uplatnená zmluvná

pokuta vo výška 10.000,- Eur za každé porušenie povinností zvlášť by bola neprimerane vysokou
zmluvnou pokutou. Okresný súd pri použití moderačného práva uvádza, že žalobca v súvislosti s
porušením dohodnutých povinností nepreukázal skutočnú škodu, ktorá mu mala vzniknúť (bod 50., str.
15. rozsudku) a priznal žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 500,- Eur za každé porušenie povinnosti
zvlášť, pričom suma 500,- Eur predstavuje de facto výšku posledného základu mesačnej odmeny

žalovaného za výkon jeho činnosti podľa zmluvy o spolupráci pre žalobcu. Nemožno sa stotožniť
jednak s dôvodmi, pre ktoré okresný súd použil moderačné právo a uplatnenú zmluvnú pokutu znížil.
Dôvodom, pre ktorý okresný súd vôbec pristúpil k použitiu moderačného práva je, že žalobca nemal
preukázať skutočnú škodu, ktorá mu mala konaním žalovaného vzniknúť. Uvedený postup okresného
súdu považoval za nesprávnu aplikáciu § 301 Obchodného zákonníka. Zmluvná pokuta má sankčnú

povahu a povinnosť uhradiť ju je konštruovaná bez ohľadu na potrebu vzniku škody a zároveň vznik
škody nie je podmienkou uplatnenia moderačného práva, ale okolnosťou limitujúcou spodnú hranicu
zníženia zmluvnej pokuty (viď Ovečková, O.: Zmluvná pokuta, druhé vydanie, IURA EDITIN, s.r.o., 2011,
s,41-42;s.208).Aktedavôbecsamotnýmdôvodom,prektorýokresnýsúdpristúpilkmoderovaniuvýšky
zmluvnej pokuty je skutočnosť, že žalobca nemal preukázať výšku škody, ktorá mu vznikla, uvedený

postup okresného súdu zakladá tzv. inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1, písm. d) CSP. Žalobca nemal povinnosť sám od seba
preukazovaťvýškuškody,ktorámuvzniklakonanímžalovaného.Akvšakprávetátoskutočnosťmalabyť
už spúšťačom samotného mechanizmu moderácie zmluvnej pokuty zo strany súdu, tak ide o závažné
pochybenie, keďže preukazovanie výšky škody nemôže byť dôvodom, či súd bude alebo nebude

uplatňovať moderačné právo, ale iba okolnosťou, ktorá ovplyvňuje spodnú hranicu výšky zmluvnej
pokuty. Žalobca v konaní o zaplatenia zmluvnej pokuty nemá povinnosť preukazovať výšku vzniknutej
škody, a teda nesplnenie tejto „nepovinnosti“ žalobcu nemôže byť žalobcovi na ťarchu v tom zmysle,
že táto okolnosť spustí na strane súdu mechanizmus moderovania výšky zmluvnej pokuty. „Okrem
uvedeného poukazujeme na listinný doklad, doložený na poslednom pojednávaní (výpis z účtovníctva),

z ktorého vyplýva, že v dôsledku konania žalovaného došlo k poklesu objednávok v spoločnosti Finelux,
s.r.o. z 1.054 za rok 2011 na 633 v roku 2012 a 297 v roku 2013 a k poklesu tržieb z 205.708 Eur v roku
2011 na 141.447 Eur v roku 2012 a 64.991,- Eur v roku 2013. Z uvedeného vyplýva, že prezradenie
utajovaných skutočností zo strany žalovaného tretím osobám malo za následok pokles objednávok a
tržieb a vzniknutá škoda spôsobená žalovaným je v oveľa vyššej výške ako bola suma priznaná súdom.

Škoda, ktorá vznikla žalobcovi, vyplýva z predloženého výstupu z účtovníctva žalobcu.“

30. V odvolaní žalobca namietal postup okresného súdu, kedy použil moderačné právo z dôvodu, že
nevyčíslil škodu, ktorá žalobcovi mala vzniknúť, pritom konanie o zaplatenie zmluvnej pokuty samo o
sebe z podstaty veci vyvodzuje, že žalobca sám od seba nie je povinný preukazovať vznik škody ani

jej výšku, keďže zmluvná pokuta je paušalizovaná náhrada škody. Okresný súd od žalobcu vyčíslenie
výšky spôsobenej škody nežiadal a dôkazy smerujúce k preukázaniu výšky škody nežiadal vykonať ani
žalovaný.

31. Žalobca v odvolaní uviedol, že namieta skutkové a právne uzavretie veci v tom zmysle, že adekvátna

výška zmluvnej pokuty aj po použití moderačného práva by mala byť vo výške 500,- Eur za každé
porušeniepovinnosti.To,žežalovanýmalvčaseukončeniaspoluprácedohodnutúsožalobcomodmenu
vo výške 500,- Eur mesačne + 15 % z obratu bez DPH neznamená, že adekvátna výška zmluvnej
pokuty je vo výške 500,- Eur za porušenie povinnosti. Odmena žalovaného bola v minulosti vyššiaa neznamená, že počas celej doby spolupráce mal žalovaný dohodnutú odmenu vo výške 500,- Eur
mesačne. Okrem uvedeného žalovaný bol spoločníkom v spoločnosti žalobcu a mal mať záujem na
firemných výsledkoch spoločnosti Finelux, s.r.o., čo zvyšuje protiprávnosť a dolóznosť jeho konania.

Nebolo namieste, podľa žalobcu, vôbec moderovať výšku uplatnenej zmluvnej pokuty. Okresný súd
žiadnym spôsobom neuvádzal, aký súvis má odmena žalovaného vo výške 500,- Eur s ustálením výšky
zmluvnej pokuty na sumu 500,- Eur za jednotlivé porušenie povinnosti, iba uvádza, že posledná odmena
žalovaného bola 500,- Eur, a teda žalobcovi prislúcha nárok vo forme zmluvnej pokuty vo výške 500,-
Eur, aj keď uvedené veci spolu vôbec nesúvisia. Okresný súd nevysvetlil, prečo zmluvnú pokutu znížil

z 10.000,- Eur na sumu 500,- Eur a prečo by mal mať žalobca nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo
výške poslednej mesačnej odmeny žalovaného, čo považoval „za inú vadu konania, v tomto smere je
podľa nášho názoru rozsudok neodôvodnený a nepreskúmateľný, a preto namietame porušenie práva
žalobcunaspravodlivésúdnekonaniepodľačl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladných
slobôd.“

32. V odvolaní žalobca uviedol, že v porovnaní s predchádzajúcim rozsudkom zo dňa 18.02.2016,
vydaným tou istou sudkyňou v tejto veci, bez zásadnej zmeny skutkových a právnych okolností,
došlo k zníženiu priznaného nároku (zväčšeniu aplikácie moderačného práva) „z pôvodne priznanej
sumy 5.000,- Eur za každé porušenie povinnosti zvlášť na 500,- Eur za každé porušenie povinnosti
zvlášť, čo považujeme za nepochopiteľné, napádané súdne rozhodnutie z 30.11.2017 absentuje tak

znak predvídateľnosti, čo taktiež považujeme za inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (odvolací dôvod podľa % 365 ods. 1, písm. d) CSP).“ Navrhol odvolaciemu súdu,
aby vec prejednal a následne rozhodol tak, že žalobe žalobcu vyhovie v celom rozsahu.

33. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie i žalovaný, ktorý namietal, že nie je správny,

pretože súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozhodnutie okresného súdu prvého stupňa
je podľa žalovaného nepreskúmateľné a zjavne zasahujúce do princípu právnej istoty. Právne úvahy
okresného súdu, pokiaľ ide o posudzovanie otázok neplatnosti dohody o zmluvnej pokute, „nie
sú komplexné a ani zrozumiteľné, súd nereagoval na neunesenie dôkazného bremena zo strany

žalobcu v podstate ku každej z okolností, ktoré majú zakladať naplnenie nároku na zmluvné pokuty,
nevysporiadal sa s tou okolnosťou, že žalovaný pôsobil v spoločnosti žalobcu ako konateľ a spoločník, a
o posudzovaných skutočnostiach sa dozvedel z titulu toho svojho postavenia, nie z titulu výkonu činnosti
obchodného zástupcu, a ani s tým, že kontakty so spoločnosťou Appel Trade, s.r.o boli žalovaným
realizované v záujme predaja tovaru žalobcu, a teda v intenciách zmluvy o spolupráci.“ Podľa žalobcu a)

dohoda o zmluvnej pokute je neplatná, b) nenastali okolnosti, ktoré by založili záver o porušení zmluvnej
povinnosti zo strany žalovaného.

34. V odvolaní žalovaný citoval čl. V. ods. 5. Zmluvy o spolupráci a konštatoval, že takáto dohoda o
zmluvnej pokute je neplatná od začiatku. Uvedené ustanovenie je ako také neplatné, pre jeho neurčitosť,

nakoľko z neho nevyplýva presné vymedzenie povinnosti, nesplnenie ktorej sa má sankcionovať a
ani výška zmluvnej pokuty nie je určite dojednaná, nakoľko prvá časť 3. vety a jej druhá časť sú v
úplnom protiklade a logickom nesúlade. Cieľom jeho zakotvenia bola asi ochrana obchodného tajomstva
žalobcu. V prvej vete sa má vymedzovať povinnosť mlčanlivosti, keď sú príkladmo označené okolnosti,
na ktoré sa vzťahuje povinnosť mlčanlivosti. V druhej vete sú tieto okolnosti označené za obchodné

tajomstvo žalobcu. Už týmto definovaním povinnosti mlčanlivosti strany zmluvy vyslovili súhlas s
obsahom § 17 Obchodného zákonníka. Predmetom povinnosti zachovávať mlčanlivosť podľa danej
zmluvy, nakoľko strany nevylúčili aplikáciu § 17 Obchodného zákonníka „na ich právny vzťah, mali byť
len tie okolnosti, ktoré tvoria predmet obchodného tajomstva, preto strany dokonca príkladmo určili
za takéto okolnosti - a) o klientoch záujemcu, b) o obrate záujemcu, c) o jednotlivých ustanoveniach

akýchkoľvek zmlúv, d) o výškach a spôsobe vyplácania jeho odmeny.“ Ustanovenie tretej vety treba
vnímať v kontexte na odkaz na obchodné tajomstvo, teda tak, že iba vyzradenie skutočností tvoriacich
predmet obchodného tajomstva by malo podliehať sankcii. Po oboznámení sa s obsahom označených
e-mailových správ žalovaný konštatoval, že ani jedna neobsahuje žiadne okolnosti, ktoré by bolo
možné vnímať ako nie bežne dostupné, a už vôbec nie ako okolnosti, ktoré by sa dotýkali obchodnej,

výrobnej alebo technickej povahy podniku žalobcu. Ak konateľ žalobcu priznal, že ich odoslaním
nevznikla žalobcovi žiadna škoda, potom priznal aj to, že žiadne z informácií tvoriacich predmet e-
mailov nemali skutočnú a ani potencionálnu materiálnu hodnotu alebo nemateriálnu hodnotu. Texty
príloh posudzovaných e-mailov teda nie sú podľa žalovaného takými, ktoré by bolo možné hodnotiť akoobchodné tajomstvo podniku žalobcu. „Pokiaľ ide o tretiu vetu, tu treba hneď podotknúť, že ide o spojenie
dvoch samostatných viet oddelených čiarkou miesto bodky, pričom prvá časť tejto vety odporuje druhej.
V prvej časti sa konštatuje; Ak poskytovateľ tieto skutočnosti vyzradí tretím osobám, zaväzuje sa zaplatiť

záujemcovi zmluvnú pokutu vo výške 10.000, Eur a to do 30 dní odo dňa porušenia zmluvnej povinnosti,
v druhej, v rozpore z prvou časťou vety : za každé vyzradenie uvedenej skutočnosti bude poskytovateľ
povinný zaplatiť zmluvnú pokutu zvlášť. Prvá časť vety definuje sankcionovanú povinnosť spôsobom,
že hovorí o vyzradení nie jednej, ale týchto skutočností, teda viaže vznik zmluvnej pokuty na minimálne
vyzradenie dvoch a viac a skutočností tvoriacich obchodné tajomstvo, navyše musí ísť o vyzradenie

nie jednej inej osobe, ale viacerým iným osobám (použité spojenie vyzradí tretím osobám - množné
číslo, nie tretej osobe), teda dvom a viac osobám.“ Podľa prvej vety, „pri vyzradení dvoch (2) a viac
skutočností dvom(2) a viac iným osobám, zakladá nárok na zmluvnú pokutu v sume 10.000,-Eur, teda
jednu pokutu v tejto výške v úhrne za vyzradenie týchto (množné číslo) skutočností (nie za vyzradenie
tejto skutočnosti). Následne, ale v druhej časti vety sa hovorí o každom vyzradení uvedenej skutočnosti
- už sa používa jednotné číslo, avšak v tejto časť nie je uvedená výška sankcie za vyzradenie jednej

skutočnosti tvoriacej obchodné tajomstvo. Už z kontextu uvedených okolností je viac než zrejmé, že
dohoda o zmluvnej pokute, kde v jednej vete sa hovorí o dvoch rôznych momentoch vzniku nároku na
zmluvnú pokutu, nemôže byť platné, nakoľko je neurčitá.“

35. V odvolaní žalovaný uviedol, že „takáto koncepcia zmluvnej pokuty bola súdnou praxou označená

za neprípustnú, čoho potvrdením je nasledujúce rozhodnutie najvyššej súdnej autority : Dohoda o
zmluvnej pokute musí byť uzavretá písomne a musí v nej byť určená výška pokuty alebo v nej musí byť
určený spôsob jej určenia. Výšku zmluvnej pokuty možno určiť jednorazovo pevnou sumou, prípadne
v percentách, či zlomkom ceny alebo aj ako sumu, ktorá sa môže určitým spôsobom opakovať. Jej
výška alebo spôsob určenia však musí byť vyjadrená jednoznačne, rovnako ako zmluvná povinnosť,

pre prípad porušenia ktorej bola zmluvná pokuta dojednaná, inak je takáto dohoda neplatná. Rozsudok
Najvyššieho súdu SR, sp.zn. M Obdo V 4/2003.“ V danom prípade ustanovenie o zmluvnej pokute
na strane jednej hovorí o pokute 10.000,- Eur pri vyzradení viacerých skutočností viacerým tretím
osobám, vzápätí ale hovorí o povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu za vyzradenie jednej skutočnosti, ale už
nehovorí o výške pokuty za vyzradenie jednej skutočnosti. Uvedená konštrukcia zmluvnej pokuty stavia

zjavne na vyzradení skutočností tretím osobám. Ak osoba pošle sama sebe e-mailovú správu z jednej
adresy na adresu druhú, ktorá mu patrí, potom je nemožné hovoriť, že išlo o vyzradenie skutočností
tretej osobe, ale „vyzradenie skutočnosti samému sebe“, čo nie je sankcionovateľné v zmysle daného
dojednania. „V konaní nebolo sporné, že e-mailové adresy E. a [email protected] patrili žalovanému. V danej veci
nebolo preukázané žiadne vyzradenie tretím osobám, a tieto tretie osoby neboli žalobcom ani označené,

ani vypočuté, ani identifikované, preto v tomto smere nebol preukázaný základný znak pre možnosť
uplatnenia zmluvnej pokuty - vyzradenie tretím osobám (najmenej 2 iným osobám rozdielnym od osoby
žalovaného).“ Podľa prvej vety sú chránené iba tie okolnosti, o ktorých sa poskytovateľ má dozvedieť pri
vykonávaní činnosti podľa tejto zmluvy. Skutočnosti, o ktorých sa mohol dozvedieť mimo rámca plnenia
tejto zmluvy takto chránené nie sú. V tomto kontexte treba poukázať na to, že žalovaný bol od 20.5.2009

do 13.6.2013 spoločníkom žalobcu a od 20.5.2009 do 14.7.2011 dokonca štatutárnym zástupcom
žalovaného, teda ex lege vyplývajúcim z práv konateľa a spoločníka spoločnosti s ručeným obmedzením
mal prístup k všetkých informáciám týkajúcim sa danej spoločnosti. Uvedené dojednanie je navyše v
rozpore s pravidlami poctivého obchodného styku. Samotné vyzradenie akejkoľvek skutočnosti, ktorá
sama osobe nemá ani len povahu obchodného tajomstva, a nespôsobuje podniku žiadnu škodu, totiž

nemôže byť sankcionovaná tak vysokou zmluvnou pokutou 10.000,- Eur, ako to vyložil okresný súd. Z
pohľadu zásad primeranosti zmluvnej pokuty, by bol výklad uvedeného ustanovenia prijatého žalobcom
a osvojeným si okresným súdom nezohľadňujúcim súdnu prax, osobitne kritériá vyslovené v rozsudku
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obo 283/98, podľa ktorého : „Pri posudzovaní primeranosti výšky
zmluvnej pokuty súd prihliada na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Zmluvnú pokutu vo

výške jednej päťdesiatiny z hodnoty zabezpečovaného záväzku nemožno považovať za neprimeranú.“
Samotný základ nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty v danej veci nebol podľa žalovaného naplnený
a ani preukázaný. „O všetkom, o čo išlo v posudzovaných e-mailoch sa žalovaný dozvedel nie ako
poskytovateľ v zmysle zmluvy o spolupráci, ale ako spoločník a konateľ žalobcu. Ak tieto informácie
získal z titulu svojho postavenia spoločníka a konateľa, bolo by možné jeho konanie sankcionovať jedine

podľa spoločenskej zmluvy, resp. zmluvy o výkone funkcie štatutárneho zástupcu, tieto zmluvy však
žiadne takéto nároky neobsahovali.“36. V odvolaní žalovaný namietal, že „a) nebolo preukázané, že by práve odporca preposlal mailové
správy označené žalobcom. Znalecký posudok č. 18/2015 v tomto kontexte nie je žiadny dôkaz,
nakoľko znalec ani len neposudzoval, kto mal e-maily posielať, sám žalovaný to poprel a naznačil,

že e-maily mohla preposielať osoba jemu blízka a znalec aj k samotného faktu, odkiaľ kam mali byť
e-maily zaslané, uviedol, že s najväčšou pravdepodobnosťou. Znalec sa ale nevyjadroval k tomu, z
akého prístroja, a najmä kým mali byť maily posielané. V tomto smere jednoznačne žalobca neuniesol
dôkazné bremeno svojich tvrdení, keď nepredložil dôkaz, ktorý by preukazoval, že autorom odoslania
týchto mailov bol odporca osobne. b) nebolo preukázané vyzradenie žiadnej skutočnosti tretím osobám,

žiadna tretia osoby nebola v konaní vypočutá, nik teda nepotvrdil, že by mu žalovaný vyzradil nejaké
okolnosti tvoriace predmet obchodného tajomstva žalobcu. V tomto smere žalobca neuniesol dôkazné
bremeno. c) nie je pravdivý skutkový záver súdu, že spoločnosť APPEL TRADE, s. r. o.
nemala v predmete podnikania predaj svietidiel a osvetľovacej techniky. Ako vyplýva z výpisu z
obchodného registra tejto spoločnosti, predmetom jej podnikania je aj kúpa tovaru na účely jeho predaja
konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod), ako

aj sprostredkovanie v oblasti obchodu. Táto spoločnosť teda bola oprávnená nakupovať a predávať
akýkoľvek tovar, resp. sprostredkúvať jeho predaj iným subjektom. Treba podotknúť, že na predaj
svietidiel a osvetľovacej techniky nie je žiadna špeciálna živnosť, ide o bežnú obchodnú činnosť, krytú
živnostenským oprávnením na maloobchod či veľkoobchod (rovnako to má v predmete podnikania
aj žalobca). Tu treba poukázať aj na to, že samotný predaj elektrických svietidiel nemá v predmete

podnikania ani navrhovateľ. Preto uvedená spoločnosť APPEL TRADE, s. r. o. bola oprávnená nakúpiť
tovar od navrhovateľa prostredníctvom odporcu resp. sprostredkovať jeho predaj svojmu obchodnému
partnerovi v Ruskej federácii. Údaje o ponúkaných produktoch za tým účelom poskytnuté, preto boli
nie porušením povinností žalovaného, ale práve naopak, vyplývali z jeho záväzku predávať tovar
žalobcu. Zmluva medzi žalobcom a žalovaným nezakazovala ponúkať predávaný tovar a poskytovať

o ňom potrebné informácie tretím osobám. Ak by sa pripustilo, že poskytovanie takýchto údajov tretím
osobám obchodnými zástupcami, akým bol žalovaný vo vzťahu k žalobcovi, je sankcionovateľné, potom
by sa znemožnil reálny výkon činnosti obchodného zástupcu. „d) poskytovanie údajov o produktoch
žalobcu tretím osobám bolo základným znakom činnosti žalovaného v zmysle označenej zmluvy o
obchodnej spolupráci. Žalovaný, okrem toho, že bol konateľ a spoločník, pracoval pre spoločnosť

Finelux, s.r.o., pričom zmluvný základ ich spolupráce tvorila Zmluva o spolupráci. V zmysle tejto
zmluvy bolo povinnosťou žalovaného dojednávať obchody pre Finelux v segmente predaja svietidiel
a osvetľovacej techniky. Podľa tejto zmluvy nebolo zakázané zasielanie informácií potencionálnym
klientom o produktoch a segmente predávanom spoločnosťou Finelux s. r. o., pričom jedným z
potencionálnych klientov bol aj APPEL TRADE, s. r. o., ako vyplýva z čestného prehlásenie tejto

spoločnosti z 22.8.2017. Povinnosťou žalovaného bolo zabezpečovať odberateľov pre kúpu svietidiel
žalobcu a informovať ich o tom, aký produkt spoločnosť Finelux, s. r. o. ponúka a za akú cenu a aké
sú parametre týchto výrobkov a informovať potencionálnych kupujúcich o týchto výrobkoch. Konanie,
ktoré žalobcovi vadí podľa žaloby, je teda predmetom povinností žalovaného ako poskytovateľa, a preto
to nemôže byť súčasne sankcionované zmluvnou pokutou, e) prílohy e-mailov, na ktoré poukazuje

žaloba, neobsahujú žiadne obchodné tajomstvo, neobsahujú žiadnu informáciu o klientoch spoločnosti
Finelux, ani o jeho obrate a neinformujú ani o výške odmeny poskytovateľa.“ Všetky e-mailové správy,
na ktoré poukázal žalobca, mali byť odosielané v čase, keď platila Zmluva o obchodnej spolupráci,
teda v čase, keď žalovaný bol povinný ponúkať na predaj svietidlá a osvetľovaciu techniku predávanú
spoločnosťou Finelux tretím osobám. Nedá sa predávať produkt bez toho, aby predajca informoval

potencionálneho záujemcu o jeho kvalitatívnych ukazovateľoch, o návode na obsluhu, o certifikácii tohto
výrobku a podobne.

37. V odvolaní žalovaný uviedol, že vo všeobecnosti uviesť, že celé know-how predaja svietidiel priniesol
do spoločnosti žalobcu žalovaný, ktorý predtým pôsobil v spoločnostiach LUCERNA SK s. r. o., a

Angler s. r. o., ktoré vykonávali tú istú činnosť a svietidlá nakupovali od tých istých producentov ako
neskôr žalobca. Žalovaný pritom do spoločnosti doniesol aj svoju sieť odberateľov, a tiež dokumentáciu
potrebnú k predaju svietidiel, teda aj návody na použitie predávaných svietidiel, ktorých preklady sám
zabezpečil. Do spoločnosti tak žalovaný doniesol nosný biznis predaja svietidiel a nákupu svietidiel od
výrobcov z Číny, čomu následne zodpovedalo aj postavenie žalovaného, ktorý bol spoločníkom žalobcu

od 20.5.2009 do 13.6.2013 a konateľom od 20.5.2009 do 29.7.2011. O všetkom čo sa biznisovej stránky
činnosti žalobcu týka, teda vedel z pozície spolumajiteľa spoločnosti a jej štatutárneho zástupcu. Ak
aj súčasne uzatvoril zmluvu o spolupráci, tá sa týkala v podstate obchodného zastúpenia spoločnosti,
a dojednávania predaja tovaru žalobu. Rozsah činnosti obchodného zástupcu, resp. poskytovateľav zmysle zmluvy o spolupráci bol užší ako rozsah práv spoločníka a konateľa, a tieto dve pozície
žalovaného je na mieste odlišovať aj preto, že zmluvná pokuta sankcionovala len vyzradenie okolností, o
ktorých sa mal dozvedieť ako poskytovateľ. Vyzradenie tých skutočností, o ktorých sa žalovaný dozvedel

ako spoločník a konateľ v zmysle uvedeného ustanovenia Zmluvy o spolupráci, sankciovateľná nebola.

38. Žalovaný v odvolaní uviedol, že pokiaľ ide o jednotlivé e-mailové správy, tak e-mailová správa z
03.12.2011, jej obsahom mala byť Zmluva o spolupráci medzi Fineluxom a D. P.. Žalovaný v rámci
zakladania biznisu spoločnosti žalobcu najal pre spoločnosť spolupracujúce osoby, medzi ktorými bol aj

D. P.. Tohto pre spoluprácu pre žalobcu oslovil žalovaný, ktorý s ním uzatvoril aj Zmluvu o spolupráci.
O existencii Zmluvy o spolupráci sa dozvedel ako spoločník a konateľ, pričom uzatváranie zmlúv o
spolupráci nepatrilo do predmetu činnosti poskytovateľa v zmysle Zmluvy o spolupráci. O tejto zmluve
sa dozvedel tak, že žalovaný ju s D. P. priamo dojednal a uzatvoril, preto nejde o skutočnosť, o ktorej
by sa dozvedel pri plnení zmluvy o spolupráci, ale o skutočnosť, o ktorej sa dozvedel ako spolumajiteľ
spoločnosti a jej štatutárny zástupca. Medzi predmety činnosti poskytovateľov pracujúcich pre Finelux,

s. r. o. v zmysle Zmluvy o spolupráci nepatrilo dojednávanie zmlúv o spolupráci s inými obchodnými
zástupcami. Navyše je treba poukázať, že Zmluva o spolupráci, ktorú mal uzatvorenú žalovaný a tá,
ktorú mal uzavretú D. P., sú okrem označenia záujemcu identické, neobsahujú žiadne ustanovenia,
ktoré by tvorili predmet obchodného tajomstva žalobcu, a pokiaľ ide o samotnú Zmluvu o spolupráci,
takýto typ zmluvy nie je vôbec vymedzený ako dôverná skutočnosť. V tejto zmluve nie je uvedené meno

žiadneho klienta spoločnosti Finelux, to znamená, sám pán P. je de facto spolupracujúca osoba, resp.
obchodný zástupca. „Táto skutočnosť nie je ani dôverná, ani tajná, pretože aj pán P. vystupoval v mene
firmy Finelux, ponúkal na predaj ich tovary, ani nikomu netajil, že je zástupcom tejto spoločnosti. Teda
vyzradením toho, že pán P. je spolupracujúcou osobou s firmou Finelux, nemohlo dôjsť k vyzradeniu
žiadnych dôverných skutočností, lebo išlo o verejne známu skutočnosť,

- e-mailová správu z 09.01. 2012 : touto mala byť zaslaná obchodná ponuka obchodného partnera z
Číny, písaná v inom ako slovenskom jazyku, zrejme čínskej angličtine. Jej text je nasledujúci: „Drahý
E., tu je H. z CTS Lab, som rada, že sa znovu kontaktujeme. Nový rok prichádza, prajem Ti všetko
najlepšie. Veľmi pekne ďakujem za opätovnú podporu a dôveru pre CTS Lab. Testovanie certifikácie
inšpekčný servis. Verím, že budeme mať skoro šancu spolupracovať v nadchádzajúcom novom roku a

chcemeurobiťtonajlepšieprespoluprácusTebou.Vprílohe,prosímláskavo,pozrireferenciuzaujímavú
pre Teba. Fotometria, ktorú sme urobili testom IEES LM79, aktualizované novinky, kde REACH sa
aktualizoval na REACH73. Viac informácií o testoch a certifikáciách je na našom webe www.cts-
lab.com". V konaní bolo preukázané, že žalovaný bol ešte pred jeho pôsobením v spoločnosti žalobcu
pracovne v Číne, kde nadviazal mnohé obchodné partnerstvá. Ako vyplynulo z výpovede žalovaného

na poslednom pojednávaní a z listinných dôkazov ním predložených po rozhodnutí odvolacieho
súdu, žalovaný realizoval pracovné cesty do Číny v čase 27.-30.10.2006 prostredníctvom pôsobenia
žalovaného v spoločnosti LUCERNA SK, s.r.o., a v čase 28.-31.10.2007 prostredníctvom pôsobenia
žalovaného v spoločnosti Angler s.r.o.. Vyššie uvedený mail je dôsledkom nadviazania obchodných
stykov z týchto pracovných ciest v minulosti, nemá nič spoločné v činnosťou spoločnosti Finelux, s.r.o.

a už vôbec nie s činnosťou žalovaného. Samotný zástupca žalobcu aj na poslednom pojednávaní túto
okolnosť nespochybnil, a sám ani len nevedel, o akú spoločnosť z Číny sa jedná, a v akej veci mal
byť zaslaný daný mail, pričom priznal, že Finelux, s.r.o. neurobil žiadny obchod s uvedeným čínskym
laboratóriom. Spoločnosť, ktorá zaslala žalovanému, nie Fineluxu, s.r.o. nie je výrobcom svietidiel, ale
len spoločnosťou ponúkajúcou realizáciu atestov, ale ani táto aktivita nebola pre Finelux, s. r. o. nikdy

realizovaná.„DanásprávabolapôvodnezaslanánieFineluxu,s.r.o.aležalovanémuakofyzickejosobe,
čo je zrejmé už z oslovenia v jej úvode. To znamená, že obsahom tejto emailovej správy nie je nič
čo sa týka spoločnosti Finelux. Je to všeobecný odkaz na webovú stránku spoločnosti z Číny, ktorá
poskytujelaboratórnetestyaktoránavyševšeobecnerozposielatakétonevyžiadanéemailykomukoľvek
a propaguje svoje výrobky. Medzi touto spoločnosťou CTS Lab z Číny a spoločnosťou Finelux nebola

uskutočnená žiadna obchodná spolupráca, čo potvrdil aj konateľ žalobcu. Nebol to klient Fineluxu, nebol
to žiaden obchodný partner Fineluxu, a len osoba, ktorá odprezentovala ponuku na laboratórne testy
s novoročným prianím. Poskytnutím takéhoto e-mailu, opäť, nemohlo dôjsť k naplneniu tej skutkovej
podstaty zmluvnej pokuty a už vôbec nie k porušeniu obchodného tajomstva a vyzradeniu informácií,
ktoré by boli predmetom obchodného tajomstva spoločnosti Finelux.“

39. V odvolaní žalovaný uviedol vo vzťahu k všetkým uvedeným mailom, že je potrebné v prvom
rade poukázať na to, že spoločnosť Appel Trade, s.r.o. bola žalovaným oslovená ako potencionálny
odberateľ výrobkov žalobcu. Z čestného prehlásenia tejto spoločnosti je viac než zrejmé, že tátospoločnosť mala záujem pre svojho odberateľa sprostredkovať nákup tovaru od Finelux, s.r.o., ktorý
jej ponúkal žalovaný. V rámci obchodných jednaní jej mali byť oznámené informácie o kvalitatívnych
ukazovateľoch ponúkaných výrobkov, najmä certifikát a tiež návod na použitie. Poskytnutím týchto

informácií, ktoré sú bežne dostupné a osvedčujú legitimitu predaja určitého konkrétneho výrobku na trhu,
nedochádza k protiprávnej činnosti, ale naopak, ide o bežnú súčasť predaja, ide o poskytnutie informácie
o výrobku. Žalovaný, ak chcel predávať výrobky žalobcu, bol povinný o nich poskytnúť záujemcom
o kúpu kompletné informácie, a ak tak urobil, nemožno to hodnotiť ako zakladajúce zmluvnú pokutu.
Poukázal na čestné prehlásenia Ing. N. Y., BKL elektro MT, s. r. o., ENERGETIKA Ružomberok, spol. s

r.o., a KONEX elektro, spol. s r. o., preukazujúce spôsob výkonu činnosti obchodného zástupcu žalobcu,
ktorý je identický s činnosťou žalovaného pri ponúkaní výrobkov prostredníctvom Appel Trade, s.r.o.
-„e-mailovásprávaz12.01.2012,jejobsahommalbyťnávodnapoužitievýrobku-svetla.Žalovanýtento
návod sám vyrobil, a zabezpečil jeho preklad v rámci výkonu činnosti spoločníka a konateľa žalobcu
(čo súčasný konateľ žalobcu nepoprel). Navyše na pojednávaní žalovaný predložil súdu ním pre účely
tohto konania zakúpené svietidlo, ktorého súčasťou je aj návod na obsluhu. Návod na použitie lampy,

ktorá bola predávaná spoločnosťou Finelux nie je predmetom obchodného tajomstva tejto spoločnosti,
ide o verejne dostupnú informáciu, navyše informáciu, ktorá sa v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľov
povinne prikladá k výrobku a môže si ju zistiť ktokoľvek kto výrobok získa alebo kúpi. Daný návod
na použitie, bol preložený do slovenského jazyka práve žalovaným, on ho teda vytvoril ešte počas
pôsobenia u predchádzajúcich zamestnávateľov, pretože rovnaké svietidlá predával ešte dávno pred

vznikom spoločnosti Finelux a mnohých klientov spoločnosti Finelux preniesol z pôvodného svojho
pôsobiska. Spoločnosť Finelux nie je výrobcom tohto svietidla, ona ich len nakupuje z Číny od tamojších
výrobcov, a tieto svietidlá následne predáva aj na slovenskom trhu. Návod na použitie poskytuje
výrobca, ktorý je zo zahraničia a vyhotovuje sa len preklad tohto návodu, ktorý urobil odporca osobne
a zverejnením návodu na použitie výrobku predsa nemôže dôjsť k zásahu do obchodného tajomstva

navrhovateľa, lebo to ani obchodným tajomstvom nie je. Odporca pri predaji svietidiel jednoducho
nemohol zákazníkovi neposkytnúť pri obchode všetky informácie o výrobku, teda aj informáciu o tom,
ako sa výrobok používa.“
- „e-mailová správa z 12.01.2012 : certifikát CE na vybrané svietidlá vydal výrobca tohto svietidla a nim
bola Kórejská spoločnosť, to znamená, že certifikát CE na daný výrobok nie je obchodným tajomstvom

spoločnosti Finelux, ale uvedenej kórejskej spoločnosti, a informáciou produkovanou výrobcom takéhoto
produktu a to znamená, výrobcom bol dodávateľ z Kórei. Informáciu o tomto výrobcovi doniesol do
spoločnosti Finelux, s. r. o. žalovaný nakoľko s touto spoločnosťou obchodoval ešte predtým ako vstúpil
do Fineiuxu, s. r.o., a takisto priniesol certifikáty tejto spoločnosti, o ktorých sa teda dozvedel dávno
pred jeho vstupom do Finelux, s. r. o.. Cetifikát CE na lampu 4000, ktorý bol prílohou daného mailu vo

Fineluxe sa taká nepredávala, odporca mal snahu realizovať a ponúknuť túto lampu záujemcovi z Ruska
prostredníctvom APPEL TRADE s. r. o. a preto bol oprávnený poskytnúť tieto všeobecné informácie
o produkte potencionálnemu obchodnému zástupcovi v čase platnosti zmluvy o obchodnej spolupráci.
Text tohto mailu znie : „Drahá pani D. D., dlho sme sa nerozprávali. Ako sa Vám darí? Začali sme
exportovať distribučným kanálom v USA kostko Volesev počas veľkej prázdninovej sezóny, v budúcom

roku očakávame nárast. Pretože máme CE certifikáty na sériu LED 4000, 4100, 4200, 4300, 4400, bol
by som rád, aby ste ich použili pre Vaše obchodné ponuky a aby Vám pomohli pri objednávkach. Teraz
sme vybavení CE certifikátom nielen na napájači adaptér, ale aj na samotné svietidlo, viac sa sústredíme
na európske krajiny. S pozdravom G. E., manažér. " Uvedený mail je adresovaný už odosielateľom
konateľke APPEL TRADE s. r. o. D. D., nejde teda ani len o písomnosť patriacu žalobcovi, nemá nič

spoločného so žalobcom, pričom CE certifikát je doklad o zhode výrobku a jeho schopnosti byť ponúkaný
aj na európsky trh a tento certifikát poskytuje výrobca produktu. Finelux nebol výrobcom daného typu
lámp, bol obyčajným predajcom, ktorú ju mohol nakúpiť od výrobcu a následne predávať.“
- „e-mailová správa z 23.02.2012 : znalec pribratý do konania v závere znaleckého posudku vyslovil,
že nie je schopný identifikovať túto správu. To znamená, že z pohľadu dokazovania nebolo preukázané

ani len to, že mala byť zaslaná z adresy odporcu. Podľa tvrdenia žaloby jej prílohou mala byť právny
rozbor, ktorý je v podstate obyčajným prepisom jedného zákona a jednej smernice. Zákon o certifikácii
výrobkov a európska smernica, ktorá túto otázku upravuje je a ktoré sú v nej citované sú pritom verejne
dostupnýúdaj,prístupnýkaždémuzverejnenímvZbierkezákonovapretoniejepredmetomobchodného
tajomstva a ním byť nemôže. O existencii tohto právneho stanoviska z 2. 9. 2010 sa žalovaný dozvedel

ako spoločník a konateľ, iný obchodný zástupcovia ním nedisponovali, nejde teda o skutočnosť, o ktorej
by sa dozvedel pri plnení zmluvy o spolupráci.“40. V odvolaní žalovaný uviedol, že údajným preposlaním týchto správ nedochádza ani k vyzradeniu
totožnosti klienta žalobcu, ani k definícii obratu, ani nie je zverejnená výška vyplácania odmeny, tak ako
to prezumoval ods. 5. čl. V. Zmluvy o spolupráci, navyše nejde o skutočnosti, o ktorých by sa žalovaný

dozvedel pri plnení Zmluvy o spolupráci, ale o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pred vstupom
do Finelux, s. r. o., resp. ako spoločník a štatutár žalobu, preto nemohlo objektívne dôjsť k naplneniu
dikcie ustanovenia o zmluvnej pokute. Uvedené okolnosti neboli okresným súdom komplexne, resp.
správne vyhodnotené a posúdené, z pohľadu vlastnej podstaty a účelu inštitútu zmluvnej pokuty, a aj
preto je napádané rozhodnutie z pohľadu základu nároku na zmluvnú pokutu, podľa žalovaného, vecne

nesprávne a neakceptovateľné z pohľadu spravodlivosti a zákonnosti. Pri dôslednom posúdení danej
veci a všetkých do úvahy prichádzajúcich skutkových okolností a právnych súvislostí nebolo na mieste
priznaťžalobcovinároknazaplateniežiadnejzmluvnejpokuty.„Akbyboldanýzákladnárokunazmluvnú
pokutu, potom okresným súdom uplatnené moderačné právo bolo podľa mienky žalovaného adekvátne
použité“. Navrhol, aby Krajský súd v Žiline ako súd odvolací zmenil napadnutý rozsudok okresného súdu
tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne, resp. aby dané súdne rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

41.Kdoručenémuodvolaniužalovanéhosapísomnevyjadrilžalobca,ktorýuviedol,žestaktouzavretým
dokazovaním čo do základu žaloby a preukázania skutkového stavu sa žalobca v plnom rozsahu
stotožnil. S otázkou platnosti čl. V. ods. 5 Zmluvy o spolupráci, ktoré zakotvuje zmluvnú pokutu, sa súd

prvej inštancie podľa žalobcu adekvátne a dostatočne vysporiadal v napádanom rozsudku. Považoval
za dostatočné odôvodnenie rozsudku v časti, kde sa súd prvej inštancie podrobne zaoberá okolnosťami,
ktoré založili záver o porušení zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného. K argumentácii žalovaného,
že sa o informáciách, ktoré posunul tretím osobám, dozvedel ako spoločník a konateľ žalobcu, nie ako
poskytovateľ v zmysle Zmluvy o spolupráci, a teda ani nemal vzniknúť nárok na zaplatenie zmluvnej

pokuty podľa Zmluvy o spolupráci, uviedol, že túto argumentáciu považoval za vyslovene dolóznu
a logicky neudržateľnú. Porušenia povinnosti zachovávať mlčanlivosť podľa Zmluvy o spolupráci sa
žalovaný dopustil v čase, keď už nebol konateľom. Žalovaný svoju obranu o tom, že sa informácie, ktoré
neoprávnene sprístupnil tretím stranám, dozvedel nie pri výkone činnosti poskytovateľa podľa Zmluvy
o spolupráci, ale ako konateľ a spoločník žalobcu žiadnym spôsobom nepreukázal. „Je však potrebné

uviesť, že nie je možné odlíšiť a oddeliť jednotlivé formy „fungovania“ žalovaného v spoločnosti, keďže
tieto sú navzájom prepojené ako spojené nádoby a argument žalovaného, ktorým sa chce vyviniť podľa
nášho názoru, skôr pôsobí ako priťažujúca okolnosť a poukazuje na jeho podivný charakter. Tvrdiť, že E.
V. - Poskytovateľ služieb môže pripravovať o majetok a škodiť vlastnej spoločnosti, kde je spoločníkom,
argumentujúc, že sa diskrétne informácie - obchodné tajomstvo dozvedel nie ako Poskytovateľ, ale ako

spoločník a konateľ, je prinajmenšom scestné a neakceptovateľné.“ Absurdnosť uvedenej argumentácie
podčiarkuje fakt, že žalovaný súdom prvej inštancie priznanú sumu čo do istiny (2.000,- Eur) uhradil
dňa 13.12.2017. Ak by žalovaný s rozsudkom nesúhlasil v zmysle jeho odvolania (čo do základu nároku
na zaplatenie zmluvnej pokuty), určite by sumu 2.000 Eur po vydaní napádaného rozsudku žalobcovi
neuhradil.

42. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného bolo doručené na vyjadrenie žalovanému, ktorý sa k
doručenému vyjadreniu nevyjadril k momentu rozhodovania odvolacieho súdu (doručenka č.l. 445 rub
spisu).

43. Žalovaný sa k doručenému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril (doručenka č.l. 431 rub spisu).

44. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) postupom v medziach podľa § 379 ods.
1 CSP, § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania s odkazom na § 385 ods. 1 CSP a contrario a
verejným vyhlásením rozsudku za splnenia podmienok podľa § 219 ods. 1, 3 CSP v spojení s § 378 ods.

1 CSP rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým okresný súd žalobu vo zvyšku zamietol
a ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 9% úroky z omeškania ročne zo sumy 500
Eur od 09.02.2012 do zaplatenia, zo sumy 500 Eur od 12.02.2012 do zaplatenia, zo sumy 500 Eur od
12.02.2012 do zaplatenia a zo sumy 500 Eur od 25.03.2012 do zaplatenia potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2
CSP ako vecne správne rozhodnutie, rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o trovách konania

odvolací súd zrušil v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP a v zmysle § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej
inštancie v tejto časti na ďalšie konanie, pripustil späťvzatie žaloby o zaplatenie 2.000,- Eur, rozsudok
okresného súdu v spojení s opravným uznesením v tejto časti zrušil a konanie o zaplatenie 2.000,- Eurs príslušenstvom zastavil podľa § 144 CSP. Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v
senáte pomerom hlasov 3:0.

45. Je zrejmé, že voči rozsudku okresného súdu podali odvolanie tak žalobca, ako i žalovaný. Žalobca
podal odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, § 365 ods. 1 písm. f) CSP a § 365 ods. 1
písm. h) CSP. Žalovaný podal odvolanie tak do vecno-právnej, ako i procesno-právnej roviny.

46. Podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd prvej inštancie dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

47. Podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

48. Podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že konanie má vadu, ktorá

mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

49. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia
o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi

stranami vyplýva z osobitného predpisu.

50. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

51. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

52.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

53. Krajský súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie citovaná právna
úprava. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré sporové strany vymedzili v podaných
odvolaniach a ktoré mali väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci podľa výsledkov dokazovania
v prvoinštančnom konaní (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP), krajský súd nezistil opodstatnenosť

podaných odvolaní sporových strán. Okresný súd vykonal v intenciách návrhov účastníkov dostatočné
dokazovanie,znehovyvodilsprávneskutkovézisteniaarovnakosprávnevecprávneposúdil.Vzhľadom
na konštatovanie vecnej správnosti napadnutých meritórnych výrokov rozsudku okresného súdu a
stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom, krajský súd
za aplikácie § 387 ods. 1, 2 CSP odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného

súdu v predmetnej časti. Z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP v spojení s uznesením Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2
Cdo 170/2005, pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení
svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje,
pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II.

ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať cez § 387 ods. 2 CSP (do
30.06.2016 cez § 219 ods. 2 OSP) na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného
súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

54. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolania žalobcu a žalovaného bez

nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/21/2019-480
zo dňa 18.09.2019, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením a na webovej stránke Krajského
súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským
súdom.

55. Žalobca v odvolaní namietal závery okresného súdu, ktorý moderoval ním uplatnenú zmluvnú pokutu
a mal za to, že postup okresného súdu bol v rozpore s § 301 Obchodného zákonníka. Poukázal pritom
na odbornú literatúru, z ktorej vyplýva, že zmluvná pokuta má sankčnú povahu a povinnosť uhradiťju je konštruovaná bez ohľadu na potrebu vzniku škody. Vznik škody nie je podmienkou uplatnenia
moderačného práva, alebo okolnosťou limitujúcou spodnú hranicu zníženia zmluvnej pokuty. Zdôraznil,
že nemal povinnosť preukazovať výšku škody, ktorá mu vznikla konaním žalovaného. V súvislosti s touto

argumentáciou žalobcu sa odvolací súd dôsledne oboznámil s odôvodnením napadnutého rozsudku v
tejto časti. Okresný súd v napadnutom rozsudku citoval § 301 Obchodného zákonníka, ktorý zakladá
oprávnenie súdu neprimerane vysokú zmluvnú pokutu znížiť, pričom jej primeranosť posudzuje s
prihliadnutímnahodnotuavýznampovinností,ktorejsplneniezmluvnápokutazabezpečuje.Konštatoval
tiež, že z povahy inštitútu zmluvnej pokuty vyplýva, že v určitom zmysle okrem zabezpečovacej funkcie

plní aj funkciu paušalizovanej náhrady škody, keď uľahčuje veriteľovi, v danom prípade žalobcovi,
postavenie v prípadnom spore, pretože nemusí preukazovať výšku škody a právo na pokutu má, aj
keď mu žiadna škoda nevznikla. Okresný súd mal za to, že v danom prípade, i keď porušil žalovaný
zmluvné povinnosti, žalovanému nevznikla škoda, resp. takúto škodu nepreukázal, z toho dôvodu mal
okresný súd za to, že zníženie zmluvnej pokuty je v danom prípade odôvodnené a zohľadňuje kritériá
§ 301 Obchodného zákonníka. Tiež poukázal na „rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Obdo V 93/2004“, kedy

použitie moderačného práva je určitým zásahom do zmluvnej voľnosti účastníkov zmluvného vzťahu.
Zároveň konštatoval, že právo na zmluvnú pokutu vzniká bez ohľadu na to, či porušením zmluvnej
povinnosti vznikla oprávnenému škoda medzi zmluvnou pokutou a škodou vzniknutou porušením
zmluvnej povinnosti, resp. povinnosťou ju uhradiť je určitá súvislosť, a to, že práve výška škody by mala
byť limitom, ktorý stanovuje spodnú hranicu možného zníženia zmluvnej pokuty. S uvedenými závermi

okresného súdu sa odvolací súd stotožnil ako s vecne správnymi. Zároveň okresný súd konštatoval,
že priznanie zmluvnej pokuty vo výške 10.000 Eur za každé porušenie povinností by bolo neúmerne
prísnou a bezdôvodnou sankciou, pričom žalobca v súvislosti s porušením dohodnutých povinností
nepreukázal skutočnú škodu, ktorá mu mala vzniknúť. Z uvedených dôvodov, keďže bolo preukázané
porušenie zmluvne dojednaných povinností zo strany žalovaného, znížil zmluvnú pokutu, a to zo sumy

10.000 Eur na 500,- Eur, vychádzajúc pritom z povahy a samotnej podstaty zmluvného vzťahu medzi
stranami sporu, keď žalovaný na základe Zmluvy o spolupráci sa zaviazal vykonávať činnosti v zmysle
uzatvorenej zmluvy, tieto činnosti sa zaviazal vykonávať riadne a včas, dodržiavať pri vystupovaní
všetky zásady slušného správania, poskytovať záujemcovi, teda žalobcovi efektívne, kvalitné služby,
nepoškodzovať dobré meno a povesť záujemcu, za čo sa mu zaviazal žalobca poskytovať odmenu

vo výške 500 Eur mesačne + výkonnostnú triedu. Vzhľadom na tieto okolnosti potom okresný súd v
nadväznostinapriznanúavyplácanúodmenuavzhľadomnaporušeniepovinnostízostranyžalovaného
znížil zmluvnú pokutu na 500,- Eur. Napriek odvolacím dôvodom žalobcu sa odvolací súd stotožnil
so závermi súdu prvého stupňa ako s vecne správnymi. Odvolací súd sa nemohol nestotožniť so
žalobcom, v rovine záveru, ktorý bol uvedený v jeho odvolaní, že žalobca má povinnosť sám od

seba preukazovať výšku škody, ktorá mu vznikla konaním žalovaného. Nie je povinnosťou žalobcu
preukázať výšku vzniknutej škody, v konečnom dôsledku je výslovne v dispozícii sporovej strany, aké
dôkazné prostriedky poskytne súdu na preukázanie svojich tvrdení. Preukázanie škody nie je teda
povinnosťouaokresnýsúdanitakýmtospôsobomneformulovalsvojezáveryvrovinepreukázaniavýšky
škody tak, ako to uvádzal žalobca v odvolaní. Ak žalobca vyčítal okresnému súdu, že zohľadňoval pri

spustení, aktivovaní mechanizmu moderovania dohodnutej zmluvnej pokuty škodu, teda výšku škody,
tak uvedený prístup okresného súdu nie je možné považovať ako vecne nesprávny, ak okresný súd
podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku vyhodnocoval pri uplatnení moderačného práva hodnotu a
význam zabezpečovanej povinnosti a zároveň okresný súd konštatoval, že zmluvná pokuta plní určitú
funkciupaušalizovanejnáhradyškodyakonštatoval,ževýškaškodybymalabyťlimitom,ktorýstanovuje

spodnú hranicu možného zníženia zmluvnej pokuty. Ak aj okresný súd nezistil existenciu škody a
znížil zmluvnú pokutu na 500,- Eur mesačne, s tým že konštatoval v rozsudku ...„vychádzajúc pritom z
povahy a samotnej podstaty zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, keď žalovaný na základe zmluvy
o spolupráci sa zaviazal vykonávať činnosti v zmysle uzatvorenej zmluvy, tieto činnosti sa zaviazal
vykonávať riadne a včas, dodržiavať pri vystupovaní všetky zásady slušného správania, poskytovať

záujemcovi, teda žalobcovi efektívne kvalitné služby, nepoškodzovať dobré meno“, pričom došlo k
porušeniu týchto povinností zo strany žalovaného a východiskom pre výšku zmluvnej pokuty bola jednak
dohodnutáodmenažalovanéhovovýške500,-Eur,akoizistenie,žeškodaakotakážalobcovinevznikla,
tak s týmito závermi ako vecne správnymi sa odvolací súd po vykonaní odvolacieho prieskumu stotožnil,
v podrobnostiach odkazuje na dostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu cez

úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP.

56. Ak v rámci podaného odvolania poukazoval žalobca na listinný doklad doložený na poslednom
pojednávaní, z ktorého malo vyplývať, že v dôsledku konania žalovaného došlo k poklesu objednávokv spoločnosti žalobcu, tak odvolací súd uvádza, že uvedené skutočnosti podľa odvolacieho súdu
nepreukazovali,žeprávekonanímžalovanéhodošlokpoklesuobjednávokaanikvylúčeniuskutočností,
že uvedený pokles nemohol byť zapríčinený i inými činiteľmi.

57. Žalobca v odvolaní namietal postup okresného súdu, keď použil moderačné právo, z dôvodu,
že žalobca nevyčíslil škodu, tak podľa zistení odvolacieho súdu uvedený záver predsa nevyplýva
expresis verbis z napadnutého rozsudku okresného súdu, z ktorého vyplývajú i iné skutočnosti, ktoré boli
dôvodom pre aplikáciu moderácie okresným súdom. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností

leží na tom účastníkovi, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne
dôsledky;ideotohoúčastníka,ktorýexistenciutýchtoskutočnostítiežtvrdí(pozriuznesenieNajvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Obo/52/2010 zo dňa 24. júna 2010). Rozdelenie bremena tvrdenia
a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma práva a
povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca,
zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce, sú záležitosťou žalovaného (pozri uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp.zn. 6Cdo 81/2010 z 1. mája 2010). Bolo podľa odvolacieho súdu primárne
na žalobcovi, aby dôkazy na preukázanie svojich tvrdení označil, predložil. Túto povinnosť nemôže
prenášať na súd. Nemožno podľa odvolacieho súdu, v tomto smere, odhliadnuť od tvrdení žalobcu v
konaní pred súdom prvého stupňa a potom v odvolacom konaní, od ktorých sa potom odvíjalo právne
hodnotenie daného skutkového stavu okresným súdom, ktoré potom v intenciách vyššie uvedených

odvolacích dôvodov nebolo možné odvolacím súdom, po vykonaní odvolacieho prieskumu, vyhodnotiť
ako nesprávne. „...Základom hodnotiaceho postupu sudcu by okrem ľudských a odborných skúseností
mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad.
Ide o zásadu totožnosti, ktorá vyžaduje, aby sa v určitej úvahe zachovával rovnaký význam použitých
výrazov, zásadu vylúčeného sporu, ktorá vyžaduje, že v tom istom čase a za tých istých podmienok

nemôže zároveň platiť nejaké tvrdenie a jeho protiklad, zásadu vylúčenia tretieho, podľa ktorej z dvoch
protikladných tvrdení musí byť jedno pravdivé, a zásadu dostatočného dôvodu, ktorá vyžaduje, aby
každé pravdivé tvrdenie bolo dostatočne odôvodnené...“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republikysp.zn.6MCdo1/2010).Odvolacísúd,povykonaníodvolaciehoprieskumuuvádza,žeokresný
súd v napadnutom rozsudku, v rovine vyhodnotenia nároku žalobcu rozhodne zásadu totožnosti ako i

zásadu vylúčeného sporu, dodržal.

58. Okresný súd v danom prípade dostatočne uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení
dôkazov, ako ich posúdil a v akých vzájomných súvislostiach. Rovnako dostatočné bolo odôvodnenie
v právnom posúdení veci. Pod právnym posúdením veci sa v zásade rozumie podradenie súdom

zisteného stavu pod hypotézu príslušnej právnej normy. Odôvodnenie rozsudku musí obsahovať, podľa
akej právnej normy vec bola posúdená, pod hypotézu akej právnej normy bol subsumovaný súdom
zistený skutkový stav. Ide tak o aplikáciu ako aj interpretáciu práva. Je potrebné uviesť, ako daný
skutkový stav bol právne posúdený, ktorú právnu normu súd aplikoval a ako ju v intenciách konkrétneho
prípadu interpretoval. Uvedené v dostatočnej miere z napadnutého rozsudku okresného súdu vyplýva.

V tomto smere bolo dostatočné nielen samotné vymenovanie a odcitovanie zákonných ustanovení, ale z
odôvodnenia v ďalšom vyplynulo, akým spôsobom boli tieto ustanovenia aplikované, ktoré z citovaných
zákonných ustanovení a ako sa premietli do samotného rozhodnutia okresného súdu vo veci. S dôrazom
na vyššie uvedené skutočnosti, okolnosti prejednávanej veci nebol daný priestor pre odvolací súd pre
záver, že napadnutý rozsudok okresného súdu je prekvapivé rozhodnutie.

59. V tomto smere krajský súd pre úplnosť poukazuje i na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. III. ÚS 119/03, podľa ktorého § 157 ods. 2 OSP (k momentu rozhodovania odvolacieho
súdu § 220 ods. 2 CSP) je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie všeobecného súdu musí uviesť

dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené, čo v danom prípade prvostupňový súd vo svojom
napadnutom rozhodnutí dodržal.

60. Po vykonaní odvolacieho prieskumu odvolací súd konštatuje, že k takej žalobcom namietanej
vade procesného postupu súdu prvej inštancie, ktorá by predstavovala naplnenie § 365 ods. 1

písm. d) CSP, ale ani podľa § 365 ods. 1 písm. b) nedošlo. Odvolací súd zdôrazňuje, že všeobecný
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú
pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.
Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne ajasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je
plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (k tomu pozri napr. III. ÚS 209/04).
Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1

Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno to chápať tak, že vyžaduje, aby
na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa
povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6
ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda
nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola

daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994,
séria A, č. 303 - A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B;
Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higius c. Francúzsko z 19. februára 1998) [pozri Nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky č.k. IV. ÚS 345/2012-30 z 26.11.2012]. Uvedené kritériá pre dostatočné
odôvodnenie napadnutý rozsudok okresného súdu splnil. K tomuto záveru dospel odvolací súd po jeho

preskúmaní, keď z rozsudku bolo zrejmé, že súd prvej inštancie sa dostatočne vyjadril ku skutkovým a
právnym otázkam relevantným pre rozhodnutie o spore. Tak, ako už odvolací súd v tomto rozhodnutí
uviedol, súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku dostatočne uviedol, akými úvahami sa spravoval
pri hodnotení dôkazov, ktoré dôkazy vykonal, ako vykonané dôkazy zhodnotil a v akých vzájomných
súvislostiach. Rovnako dostatočné je aj odôvodnenie týkajúce sa právneho posúdenia veci, keďže z

odôvodnenia rozsudku je zrejmé, pod hypotézu akej právnej normy bol subsumovaný zistený skutkový
stav a podľa akej právnej normy bola vec posúdená. V tomto smere je dostatočné nielen samotné
vymenovanie a odcitovanie zákonných ustanovení, právnych noriem, ale z odôvodnenia napadnutého
rozsudku dostatočne vyplýva, akým spôsobom boli tieto ustanovenia aplikované a ako sa premietli do
samotného rozhodnutia súdu prvej inštancie (pozri III. ÚS 119/03). Zdôrazňuje odvolací súd, že to, že sa

odvolatelia nestotožnili so skutkovým a právnym hodnotením veci a samotným meritórnym rozhodnutím
súdu prvej inštancie o spore, bez ďalšieho netvorí vadu procesného postupu. Do práva na spravodlivý
súdny proces nepatrí právo účastníka konania (sporovej strany), aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04).

61. Vo vzťahu k podaným odvolaniam v rovine vo veci samej, odvolací súd k vyššie uvedenému
zvýrazňuje, že o porušení práva na spravodlivý proces je možné hovoriť len v takom prípade, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožní strane uskutočniť jej patriace procesné úkony, a to v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Miera porušenia procesných práv niektorej
zo strán sporu musí nadobudnúť takú intenzitu porušenia, ktorá vyvodzuje porušenie jej práva na

spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný
postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré
sa vymyká nielen zo zákonného ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré tak zároveň znamená aj
porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo
na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným

dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na
zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného
postupu a so zákazom denegatio iustitiae (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
6 Cdo 69/2017). V prejednávanej veci odvolací súd po oboznámení sa s postupom okresného súdu
konštatuje, že žalobcovi a ani žalovanému neboli porušené jemu patriace procesné práva, čím nedošlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces, keďže žalobca a ani žalovaný neboli vylúčení z výkonu žiadneho
práva, ktoré im priznáva procesnoprávny predpis, a to Civilný sporový poriadok.

62. Napokon odvolací súd zdôrazňuje materiálne nazeranie na spravodlivé súdne konanie, v rámci
ktorého ani prípadné formálne procesné pochybenie súdu prvej inštancie v civilnom sporovom konaní,

nevyhnutne nemusí vždy viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia odvolacím súdom. Potrebu
materiálneho (nie prísne formálneho) ponímania a vyhodnocovania súdneho procesu v rovine možného
porušenia ústavných práv účastníkov súdneho konania, vrátane práva na prístup k súdu, na spravodlivé
súdne konanie (čl. 46 ods. 1, 4, čl. 48 ods. 2 ústavy), zdôrazňuje vo svojich rozhodnutiach aj Ústavný
súd Slovenskej republiky (k materiálnemu chápaniu ústavnosti viď napr. sp. zn. IV. ÚS 19/2012, sp. zn.

III. ÚS 37/2012).

63. Rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo podľa
odvolaciehosúduvecnesprávneajspoukazomnaNálezÚstavnéhosúduSRsp.zn.I.ÚS350/08,podľaktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia
dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je
právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených

(navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu
korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh
konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch
predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je
relevantný“. Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií

vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov.

64. S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia veci okresným
súdom. K námietkam odvolateľov, ktoré boli odvolacím súdom vyhodnotené ako nesprávne právne
posúdenie veci, odvolací súd uvádza, že právnym posudzovaním veci súd neporušuje žiadnu procesnú
povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné práva účastníka. Nesprávnym právnym posúdením

sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá
v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne
posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval
správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil,
ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp.zn. 2 M Cdo 4/2009). Takú vadu napadnutého rozhodnutia v posudzovanej veci odvolací
súd nezistil a konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu sa opiera o tvrdenia a relevantné dôkazy
produkovanéstranamivprvoinštančnomkonaníavychádzazosprávneaplikovanýchainterpretovaných
právnychnoriemnadostatočneasprávnezistenýskutkovýstavveci,pričomodvolacísúdnaňpoukazuje
cez úpravu v 387 ods. 1, 2 CSP.

65. Z uvedených dôvodov sa preto odvolací súd nemohol stotožniť s odvolaním žalobcu a vyhodnotiť
ho ako také, ktoré by malo vplyv na vecnú správnosť záverov okresného súdu.
66. Proti rozsudku podal odvolanie i žalovaný, a to v podaní, ktoré smerovalo proti výroku, ktorým bolo
žalobe vyhovené. Mal za to žalovaný, že boli splnené podmienky pre zamietnutie žaloby ako celku s tým,
že dôraz kládol na argumentáciu, že dohoda o zmluvnej pokute je neplatná, a že nenastali okolnosti,

ktoré by založili záver o porušení zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného. Z podania žalovaného
pod bodom Ad. a) v odvolaní žalovaný zhodne s odvolaním, ktoré bolo doručené okresnému súdu dňa
26.2.2016 (č.l. 255 a nasl. spisu), zotrval na argumentácii, že dohoda o zmluvnej pokute je neplatná
od začiatku. V rovine tejto argumentácie žalovaného poukazuje odvolací súd na uznesenie odvolacieho
súdu sp.zn. 14Cob/52/2016-319 zo dňa 27.4.2017, v ktorom pod bodom 43. vyslovil odvolací súd

predbežný súhlas so závermi súdu prvého stupňa v rovine vyhodnotenia zmluvného dojednania v čl. V.
ods. 5. Zmluvy o spolupráci. V napadnutom rozsudku okresného súdu okresný súd venoval pozornosť
čl. V. ods. 5 v bode 27. a prijal závery v bode 28. napadnutého rozsudku, ako i v bode 29., v ktorom
uviedol i predbežný súhlas s uvedenou otázkou, vyslovený odvolacím súdom. Zároveň konštatoval
okresný súd, že žiadne nové argumenty spochybňujúce otázku platnosti zmluvného dojednania, resp.

novéskutočnostizostranyžalovanéhovštádiupozrušeníprvéhorozsudkuokresnéhosúdupreukázané
neboli. Záver okresného súdu v tejto rovine v bode 29. však nenašiel premietnutie v odvolacej
argumentácii žalovaného napriek tomu, že presne zhodná argumentácia žalovaného bola predmetom
posúdenia v predchádzajúcom odvolacom konaní v tejto veci, čiže závery odvolacieho súdu vo väzbe na
záveryokresnéhosúduvpredchádzajúcomrozhodnutí,ktorébolosícezrušenéodvolacímsúdom,avšak

napriek tomuto zrušeniu bol vyslovený predbežný súhlas s týmito závermi v rozhodnutí odvolacieho
súdu, neboli osobitne spochybnené v odvolaní (žalovaný zotrval na pôvodnej argumentácii), v ktorom
závery odvolacieho súdu v uznesení sp. zn. 14Cob/52/2016-319 zo dňa 27.4.2017 nenašli premietnutie.
Konštatuje tiež odvolací súd, že žalovaný mal dostatočný priestor na to, aby v prípade nesúhlasu s
týmito závermi produkoval ďalšiu argumentáciu, v rámci ktorej by vytvoril okresnému súdu pre možnosť

iného posúdenia skutočností uvádzaných v odvolaní pod bodom Ad. a). Znenie predchádzajúceho
odvolania, ktoré bolo predmetom posúdenia odvolacím súdom a v terajšom konaní bolo doplnené o
argumentáciu žalovaného, „...Máme za to, že samotný základ nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty v
danej veci nebol naplnený a ani preukázaný. O všetkom, o čo išlo v posudzovaných mailoch sa žalovaný
dozvedel nie ako poskytovateľ v zmysle zmluvy o spolupráci, ale ako spoločník a konateľ žalobcu. Ak

tieto informácie získal z titulu svojho postavenia spoločníka a konateľa, bolo by možné jeho konanie
sankcionovať jedine podľa spoločenskej zmluvy, resp. zmluvy o výkone funkcie štatutárneho zástupcu,
tieto zmluvy však žiadne takéto nároky neobsahovali“. K uvedenej argumentácii žalovaného v odvolaní
odvolací súd uvádza, že došlo k čiastočnému posunu v argumentácii žalovaného, ktorá nebola použitáv predchádzajúcom odvolaní. Vo vzťahu k tejto argumentácii žalovaného odvolací súd poukazuje na
závery, ktoré vyslovil v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení, že uvedená argumentácia vo vzťahu
k celému obsahu spisového materiálu, výpovedi samotného žalovaného, jeho právneho zástupcu, ako

i korešpondencie, ktorá je pripojená v spise, bez ďalšieho neviedli k odklonu od už konštatovaných
záverov a odvolací súd sa bez ďalšieho nemohol stotožniť s tým, že o skutočnostiach uvádzaných v
posudzovaných e-mailoch sa žalovaný dozvedel nie ako poskytovať v zmysle Zmluvy o spolupráci, ale
ako spoločník a konateľ žalobcu. Uvedená odvolacím súdom argumentácia žalovaného potom zostala
bez vplyvu na vecnú správnosť záverov okresného súdu v tejto rovine a bolo povinnosťou žalovaného,

aby nielen tvrdil, ale aby aj preukázal, že uvedené skutočnosti vyplývali z jeho postavenia spoločníka
a konateľa, ktoré skutočnosti však žalovaný nepreukázal. Ak k rozšíreniu uvedenej argumentácie došlo
až vo výpovedi právneho zástupcu žalovaného pred súdom prvého stupňa, podľa obsahu zápisnice
zo dňa 31.10.2017, tak odvolací súd uvádza, že od podania - doručenia žaloby žalovanému, teda
odo dňa 24.10.2014, mal predsa vytvorený dostatočný časový priestor na to, aby mohol produkovať
označenie dôkazov, ako aj ich preukázanie v konaní v tejto rovine. Ak ich neprodukoval, tak nemohol

odvolací súd uznať relevanciu uvedenej argumentácie, keďže odvolací súd nepresvedčila. Pokiaľ ide
o odvolacie dôvody pod označením Ad. b), tak v tomto smere poukazuje odvolací súd na obsahovú
zhodu s predchádzajúcim odvolaním. Ak v podanom odvolaní žalovaný namietal, že nebolo preukázané,
že by práve žalovaný preposielal e-mailové správy označené žalobcom a poukazoval na to, že
znalecký posudok nie je žiaden dôkaz, nakoľko znalec neposudzoval, kto mal e-maily posielať, sám

žalovaný to poprel a naznačil, že e-maily mohla preposielať osoba jemu blízka, tak odvolací súd
poukazuje na svoje závery vyplývajúce z predchádzajúceho rozhodnutia (sp. zn. 14Cob/52/2016),
aj ktoré tvorili podklad rozhodnutia okresného súdu, ktoré však nenašli premietnutie v odvolacej
argumentácii žalovaného, ktorá je predmetom odvolacieho konania, v zmysle ktorých : „V rámci
podaného odvolania žalovaný namietal, že nebolo preukázané, že by práve žalovaný preposlal mailové

správy označené žalobcom a poukazoval na to, že znalec neposudzoval, kto mal maily posielať,
zdôraznil, že on (žalovaný) preposlanie mailov poprel a znalec uviedol vo vzťahu k odoslaniu mailov „s
najväčšou pravdepodobnosťou“. V tomto smere je zrejmé, že žalovaný spochybnil závery o odoslaní
predmetných mailov. Po vykonaní odvolacieho konania odvolací súd pre toto štádiu konania poukazuje
na konštatované závery okresného súdu „...Pokiaľ odporca tvrdí, že predmetné emaily neposiela, a

teda že neposielal ani emailovú správu zo dňa 03.12.2011 vo veci „upravená Zmluva o spolupráci“
odoslaná z emailovej adresy E. na emailovú adresu [email protected] a na [email protected], obsahujúca ako prílohu Zmluvu
o spolupráci medzi navrhovateľom a pánom P., je súdu nepochopiteľné, prečo odporca predkladal súdu
čestné prehlásenie p. D. P., podľa ktorého p. P. súhlasil, aby E. V. použil jeho Zmluvu o spolupráci,
ktorú podpísal s firmou Finelux, s.r.o. pre svoje vlastné účely. Odoslanie predmetných emailov s

prílohami, tak ako sa na ne odvoláva navrhovateľ v podanej žalobe potvrdil odporca aj v emailovej
správe z 23.03.2012 (č.l. 106 - 108 spisu), pravosť ktorej taktiež odporca namietal a z toho dôvodu aj
táto emailová korešpondencia bola predložená znaleckému posúdeniu ustanovenému znalcovi, avšak
predmetný email nebol preskúmaný z dôvodu neposkytnutia relevantných podkladov odpovedajúcich
priamo uvedenej emailovej adresy [email protected], nebolo však zistené, že došlo k nabúraniu a tým potvrdeniu

zaslania tohto emailu zo skúmanej stránky, napriek tomu pri porovnaní bol zistený počet znakov textu
emailu 524 znakov a zhoduje sa v 3 rôznych zdrojoch (B. C., [email protected], a teda uvedené parametre cudzí
zásah s veľkou pravdepodobnosťou vylučujú. Samotný znalec potvrdil, že kópie všetkých odoslaných
emailov domény finelux.sk boli a stále sú automaticky preposielané na gmailovú adresu: B. a obsah
predložených dokumentov o elektronickej komunikácii uloženej na serveri B. odpovedá tomu, čo je

reálne na uvedenom serveri“ (č.l. 238 spisu). Bolo teda na žalovanom, aby skutočnosti ním uvádzané
v rámci uplatnenej obrany v priebehu prvostupňového konania preukázal. Zvýrazňuje odvolací súd pre
toto štádium konania a vo vzťahu k záverom súdu prvého stupňa v rovine odosielania predmetných
mailov z uvádzaných mailových adries na emailové adresy, že na základe argumentácie žalovaného
v odvolaní nebol vytvorený dostatočný priestor na odklon od vyššie citovaných záverov súdu prvého

stupňa. Je namieste podľa odvolacieho súdu konštatovať, že okresný súd v tomto štádiu konania
na základe ustáleného skutkového stavu prijal závery, ktorým nie je možné vyčítať nesprávnosť tak
ako uvádzal žalovaný v odvolaní. „Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že nesprávnosť
hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie vykonal. Ak nemožno
v tomto smere vyčítať súdu žiadne pochybenia (napr. že výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá

pravidlám logického myslenia, alebo že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dokazovania nevyplynuli
alebo opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo), potom nie je ani možné polemizovať
s jeho skutkovými závermi, napr. namietať, že súd mal uveriť inému svedkovi, že niektorý dôkaz
nie je pre skutkové zistenie dôležitý, že z vykonaných dôkazov vyplýva iné skutkové zistenie a pod.To znamená, že hodnotenie dôkazov, a teda ani skutkové zistenia ako jeho výsledok z iných než z
vyššie uvedených dôvodov nemožno dovolaním úspešne napadnúť“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6M Cdo 1/2010 zo dňa 28. februára 2011)“ (č.l. 327 rub spisu). Na základe

odvolacej argumentácie žalovaného v tejto rovine nebol vytvorený priestor pre odklon od záverov už
vyslovených odvolacím súdom, ktoré závery boli v konečnom dôsledku prebraté i do napadnutého
rozsudku okresného súdu.

67. Ak v rámci podaného odvolania žalovaný namietal, že nebolo vyzradenie žiadnej skutočnosti

tretím osobám preukázané, pričom v odvolaní žiadne ďalšie skutočnosti žalovaný k tejto svojej obrane
neuviedol, tak odvolací súd, keďže už uvedená argumentácia bola predmetom odvolacieho prieskumu,
nevidel dôvod na odklon od záverov, ktoré boli vyslovené v predchádzajúcom rozhodnutí odvolacieho
súdu v bode 45.: „..V rámci podaného odvolania žalovaný namietal, že „nebolo preukázané vyzradenie
žiadnej skutočnosti tretím osobám, žiadna tretia osoby nebola v konaní vypočutá, nik teda nepotvrdil,
že by mu odporca vyzradil nejaké okolnosti tvoriace predmet obchodného tajomstva navrhovateľa.

V tomto smere navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno“ (č.l. 258 spisu). V súvislosti s uvedenou
argumentáciou žalovaného poukazuje odvolací súd na záverečnú reč žalovaného pred súdom prvého
stupňa a na skutočnosť, že zo strany žalobcu boli presne konkretizované v žalobe emailové správy,
ktoré podľa žalobcu mali naplniť skutkovú podstatu zmluvných pokút, žalovaný už pred súdom prvého
stupňa sa obmedzil len na konštatovanie „žiadna tretia osoba nebola vypočutá“ (č.l. 224 spisu), ktorej

vypočutie viazal „k vyzradeniu nejakého obchodného tajomstva“ (č.l. 224 spisu), avšak článok V. bod. 5
v prvej vete a následne tretej vete povinnosť mlčanlivosti sa viaže primárne najskôr na presne označené
skutočnosti a následne je uvedené v tejto časti „najmä“, je teda nevyhnutné zdôrazniť, že tieto uvádzané
dojednania článok V. bod. 5 v prvej vete a následne tretej vete nezahŕňajú obchodné tajomstvo, ale
presne špecifikujú povinnosti zabezpečené zmluvnou pokutou, a to bez charakterizácie a obsahového

zaradenia, že by malo ísť o obchodné tajomstvo. Vzhľadom na uvedené v tomto štádiu konania nebol
priestor na stotožnenie sa s odvolacou argumentáciou žalovaného v tejto rovine“ (č.l. 328 spisu).

68. Vo vzťahu k argumentácii v e-mailovej správe zo dňa 03.12.2011 okresný súd prijal závery, v
zmysle ktorých: „....Pokiaľ odporca tvrdí, že predmetné e-maily neposiela, a teda že neposielal ani e-

mailovú správu zo dňa 03.12.2011 vo veci „upravená Zmluva o spolupráci“ odoslaná z emailovej adresy
[email protected] na emailovú adresu [email protected] a na [email protected], obsahujúca ako prílohu Zmluvu o spolupráci medzi
navrhovateľom a pánom P., je súdu nepochopiteľné, prečo odporca predkladal súdu čestné prehlásenie
p. D. P., podľa ktorého p. P. súhlasil, aby E. V. použil jeho Zmluvu o spolupráci, ktorú podpísal s firmou
Finelux, s.r.o. pre svoje vlastné účely. Odoslanie predmetných emailov s prílohami, tak ako sa na ne

odvoláva navrhovateľ v podanej žalobe potvrdil odporca aj v emailovej správe z 23.03.2012 (č.l. 106 -
108spisu),pravosťktorejtaktiežodporcanamietalaztohodôvoduajtátoemailovákorešpondenciabola
predložená znaleckému posúdeniu ustanovenému znalcovi, avšak predmetný email nebol preskúmaný
z dôvodu neposkytnutia relevantných podkladov odpovedajúcich priamo uvedenej emailovej adresy
[email protected], nebolo však zistené, že došlo k nabúraniu a tým potvrdeniu zaslania tohto emailu zo skúmanej

stránky, napriek tomu pri porovnaní bol zistený počet znakov textu emailu 524 znakov a zhoduje sa v 3
rôznych zdrojoch (B., C., [email protected], a teda uvedené parametre cudzí zásah s veľkou pravdepodobnosťou
vylučujú. Samotný znalec potvrdil, že kópie všetkých odoslaných emailov domény B. boli a stále sú
automaticky preposielané na gmailovú adresu: B. a obsah predložených dokumentov o elektronickej
komunikácii uloženej na serveri B. odpovedá tomu, čo je reálne na uvedenom serveri“, s ktorými

závermi odvolací súd už v predchádzajúcom uznesení vyvodil pod bodom 46. svojho rozhodnutia súhlas
(č.l. 328 spisu), avšak žalovaný v rámci podaného odvolania v tejto rovine neposkytol žiadnu ďalšiu
argumentáciu, ktorá by umožnila odvolaciemu súdu prehodnotiť svoje závery v tejto rovine už vyslovené
v právoplatnom uznesení pod bodom 46. a 47.. Vo vzťahu k e-mailovej správe zo dňa 09.01.2012
odvolací súd vyslovil závery vo svojom predchádzajúcom uznesení pod bodom „....48. K odvolaciemu

dôvodu žalovaného vo vzťahu k emailovej správe zo dňa 09.01.2012 poukazuje odvolací súd na to,
že už v rámci žaloby žalobca argumentoval: „Touto správou odporca odoslal na adresu spoločnosti
APPEL TRADE, s.r.o. email od obchodného partnera navrhovateľa CTS Lab z Číny, a to s textom v
tele správy „Toto sa môže zísť“. Uvedeným emailom odporca sprostredkoval informácie a obchodnú
ponuku adresovanú výhradne navrhovateľovi jeho obchodným partnerom, o ktorej sa dozvedel pri

vykonávaní svojej činnosti v prospech navrhovateľa ako Záujemcu, tretiemu subjektu, a to bez súhlasu
navrhovateľa. Zmluvná pokuta vo výške 10.000,- Eur za predmetné porušenie povinnosti mlčanlivosti
sa v súlade s ustanovením Článku V. ods. 5 Zmluvy stala splatnou dňa 08.02.2012“ (č.l. 2 spisu).
Vo väzbe na tieto tvrdenia uvádzané v žalobe krajský súd konštatuje, že tomu zodpovedá i opätovnávýzva na úhradu zmluvnej pokuty a započítanie vzájomných pohľadávok (č.l. 39 spisu). Odvolací súd
uvádza, že bez logickej súvislosti zostáva argumentácia žalovaného pred súdom prvého stupňa vo
väzbe na ním použité odvolacie dôvody, keď pred súdom prvého stupňa bolo uvedené „....Informácia

o tom, že nejaká spoločnosť CTS Lab poskytuje certifikáty v Číne je bežne dostupná v obchodných
kruhoch. Informácia o tom, aký je návod na používanie výrobku, ktorý niekto predáva je bežne i dostupná
a neviem si predstaviť ako obchodný zástupca ide predávať výrobok a neposkytne potencionálnemu
záujemcovi informáciu o tom, ako sa tento výrobok používa. To je bežne dostupná informácia. Informácia
o certifikácia dodávateľa, tak isto bežne dostupná informácia, informácia o certifikácii výrobku, že

sa môže umiestňovať na slovenský trh alebo na európsky trh? Veď, keď predávam výrobok, tieto
informácie sú imanentnou súčasťou obchodu, ktorý realizujem, to znamená, že v podstate firma Finelux
podpisom tejto zmluvy o spolupráci, osobitne či. 2 ods. 2 jednoznačne dala právo V. poskytovať tieto
informácie tretím osobám, pretože pri poskytovaní týchto výrobkov na predaj, je s tým spojené aj
poskytovanie informácií o týchto výrobkoch tým potencionálnym zákazníkom“ (č.l. 224 spisu). V odvolaní
však žalovaný konštatoval, že „medzi touto spoločnosťou CTS Lab z Číny a spoločnosťou Finelux

nebola uskutočnená žiadna obchodná spolupráca, čo potvrdil aj konateľ navrhovateľa. Nebol to klient
Fineluxu, nebol to žiadny obchodný partner Fineluxu, ale len osoba, ktorá odprezentovala ponuky na
laboratórnetestysnovoročnýmprianím.Poskytnutímtakéhotovšeobecnéhoemailu,opäťnemohlodôjsť
k naplneniu tej skutkovej podstaty zmluvnej pokuty“; „...je to len všeobecný email posielaný na tisícky
emailových adries nevyžiadaný“ (č.l. 259 spisu). To, že tento email bol nevyžiadaný, zasielaný na tisícky

emailových adries je novou skutočnosťou, ktorá nebola tvrdená žalovaným pred súdom prvého stupňa
napriek poučeniu podľa § 120 ods. 4 OSP k momentu rozhodovania odvolacieho súdu cez úpravu v
§ 366 CSP. V súvislosti so závermi okresného súdu odvolací súd v rovine vyhodnotenia tohto emailu
poukazuje na to, že v zmysle dohody zmluvných strán bol poskytovateľ povinný zachovávať mlčanlivosť
o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri vykonávaní svojej činnosti v prospech záujemcu.

Ak v rámci podaného odvolania bolo tvrdené, že email mal byť zaslaný v rámci plnenia povinnosti
žalovaného „osobitne čl. 2 ods. 2 jednoznačne dal právo V. poskytovať tieto informácie tretím osobám,
pretože pri poskytovaní týchto výrobkov na predaj je s tým spojené aj poskytovanie informácií o týchto
výrobkoch tým potencionálnym zákazníkom“ (č.l. 224 spisu), tak potom nie je zrejmá konkretizácia
zákazníkov uvádzaných žalovaným pred súdom prvého stupňa vo väzbe na tvrdenia žalovaného v

odvolaní, keď uvádzal, že medzi CTS Lab z Číny a spoločnosťou Finelux nebola uskutočnená žiadna
obchodná spolupráca, nebol to klient Fineluxu, nebol to žiaden obchodný partner, ale len osoba, ktorá
odprezentovala ponuku. Pre úplnosť odvolací súd v tejto rovine vo väzbe na odvolaciu argumentáciu
žalovaného poukazuje na to, že pokiaľ by šlo, ako žalovaný uvádzal, o email posielaný na tisícky
emailových adries, tak potom žalovaný nevysvetlil logickú súvislosť „veľmi pekne ďakujem za opätovnú

podporu a dôveru pre CTS Lab“, „som rada, že sa znovu kontaktujeme“ (č.l. 259 spisu). V tomto štádiu
konania sa preto odvolací súd nemohol stotožniť ani s touto argumentáciou žalovaného v odvolaní“.
V rámci vyhodnotenia dôvodnosti podaného odvolania nebol pre odvolací súd priestor na odklon od
už vyslovených záverov. Tu poukazuje odvolací súd na argumentáciu žalovaného v predchádzajúcich
štádiách konania, pričom odvolacia argumentácia použitá v predchádzajúcich štádiách konania a v

odvolaní sa líšila a žalovaný nevysvetlil relevantným spôsobom dôvody, pre ktoré v predchádzajúcom
štádiu konania tvrdil iné skutočnosti a tiež nevysvetlil logickú súvislosť uvedenia „veľmi pekne ďakujem
za opätovnú podporu a dôveru pre CTS Lab“, „som rada, že sa znovu kontaktujeme“ (č.l. 259 spisu)“ tak,
ako uviedol odvolací súd už v predchádzajúcom svojom rozhodnutí. Na uvedenom závere nič nemohlo
zmeniť ani čestné prehlásenie Ing. Ing. N. Y., BKL elektro MT, s. r. o., ENERGETIKA Ružomberok, spol. s

r.o., a KONEX elektro, spol. s r. o., a ani tento dôkaz neodstránil v skutkovom základe vyhodnotenia tohto
e-mailu, rozdiel v argumentácii žalovaného, ak predtým tvrdil v konaní, že e-mail bol posielaný na tisícky
adries, pričom z uvedeného e-mailu vyplýva „veľmi pekne ďakujem za opätovnú podporu a dôveru pre
CTS Lab, som rada, že sa znova kontaktujeme“. Je zarážajúce, že v predchádzajúcom konaní žalovaný
v rámci obrany nepoužil uvedenú argumentáciu, ktorá mu už v tom čase musela byť predsa zrejmá a

ani sa nevyjadril k uvádzanému „som rada, že sa znova kontaktujeme“ (č.l. 259 spisu).

69. K e-mailovej správe zo dňa 12.01.2012 odvolací súd poukazuje na podrobné závery, ktoré boli
vyslovené odvolacím súdom už v predchádzajúcom rozhodnutí v bode 50.. Poukazuje odvolací súd
na bod 50. uznesenia odvolacieho súdu. Nebol vytvorený priestor na odklon od záverov, ktoré tu boli

vyslovené. Podľa obsahu napadnutého rozsudku okresný súd vyhodnocoval e-mailovú správu pod
bodom 37., 38. napadnutého rozsudku a nebol vytvorený dostatočný priestor na odklon od záverov, ktoré
tu boli vyslovené okresným súdom na základe odvolacej argumentácie žalovaného. V podrobnostiach
v tejto časti odkazuje odvolací súd na dostatočné odôvodnenia súdu prvého stupňa. Pokiaľ ide oodvolaciu argumentáciu v rovine vyhodnotenia e-mailovej správy zo dňa 23.02.2012, v ktorej texte sa
uvádza poznámka „zíde sa“, ktorý e-mail bol vyhodnocovaný v bode 49. predchádzajúceho uznesenia
odvolacieho súdu, pričom konštatuje, že nebol vytvorený priestor na odklon od záverov vyslovených už

v predchádzajúcom uznesení odvolacieho súdu, s poukazom na odôvodnenie napadnutého rozsudku
okresného súdu. Ak tvrdil, že o existencii tohto právneho stanoviska sa žalovaný dozvedel ako
spoločník a konateľ, pričom uvedené skutočnosti sú obsiahnuté v odvolaní zo dňa 19.12.2017, teda
s označeným časovým odstupom, pričom tieto skutočnosti neboli predmetom odvolania žalovaného
zo dňa 25.02.2016, ani jeho argumentácie v predchádzajúcom konaní, kde bolo ustálené, len že o

uvedených skutočnostiach sa dozvedel na základe zmluvy o spolupráci, tak bolo výlučne na žalovanom,
aby preukázal tieto skutočnosti, resp. aspoň ozrejmiť, z akých dôvodov neuviedol v relevantnom štádiu
konania, t.j. i v predchádzajúcich štádiách, za situácie, že mal záujem na výsledku konania, tieto
skutočnosti. Ak sa za daného stavu odvolací súd priklonil potom k záveru, že uvedené skutočnosti sa
dozvedel na základe vykonávania činnosti v zmysle Zmluvy o spolupráci, tak dôkazná sila výpovednej
hodnoty tvrdenia, že sa dozvedel o nich ako spoločník - štatutár, bola oslabená tým, že s odstupom

času tvrdil tieto skutočnosti a nepreukázal ich. Odvolací súd zotrváva na tom, že mal dostatočný časový
úsek žalovaný na to, aby tak v rovine tvrdení, ako i preukázania týchto tvrdení vytvoril odvolaciemu
súdu priestor na to, aby odvolací súd sa mohol prikloniť k tejto argumentácii a vyhodnotiť ju ako takú,
ktorá mala vecný vplyv na správnosť záverov okresného súdu, ak tak neučinil, tak potom zodpovednosť
nemôže prenášať na odvolací súd.

70. Je zrejmé, že po rozhodnutí súdu prvého stupňa žalobca zobral v dôsledku úhrady žalovaného
žalobu v časti o zaplatenie 2.000,- Eur späť, žiadal konanie zastaviť, čomu odvolací súd vyhovel,
vyzval žalovaného na adresu právneho zástupcu, aby sa vyjadril k uvedenému procesnému návrhu
žalobcu. Žalovaný sa nevyjadril v stanovenej lehote, preto odvolací súd považoval konkludentný prejav

žalovaného za súhlas so späťvzatím žaloby. Správnosť takéhoto postupu odvolacieho súdu dotvrdzuje
rozhodnutie Najvyššieho súd Slovenskej republiky sp. zn. 5Obo 107/2011 zo dňa 30. mája 2013.

71. Podľa § 370 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak je žaloba vzatá späť
po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd

rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie
a konanie zastaví.

72. Žalobca má v civilnom sporovom konaní dispozičné oprávnenie, ktoré mu umožňuje disponovať s

konaním alebo jeho predmetom. Dispozícia s konaním je aj späťvzatie žaloby. Ide o procesný úkon voči
súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby súd vo veci ďalej nekonal a meritórne o veci nerozhodoval. Keďže
žalovaný nevyjadril nesúhlas so späťvzatím žaloby, odvolací súd v zmysle § 370 ods. 1 CSP
späťvzatie pripustil a v zmysle § 370 ods. 2 CSP súčasne zrušil rozsudok súdu prvej inštancie
a konanie zastavil.

73. Záverom a zhŕňajúc odvolací súd uvádza, že preskúmaním veci nezistil odvolateľmi namietané
vady procesného postupu v prvoinštančnom konaní, nesprávne skutkové zistenia, nesprávne právne
posúdenia veci, ktoré by viedli k nesprávnemu rozhodnutiu okresného súdu v napadnutom rozsudku,
ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, v podrobnostiach

odkazuje za primeranej aplikácie § 387 ods. 2 CSP na zodpovedajúce odôvodnenie napadnutého
rozsudku súdu prvého stupňa.

74. Odvolací súd záverom poukazuje na to, že právo na súdnu ochranu nie je právom na úspech
v súdnom konaní. Toto základné právo nezahŕňa ani právo na to, aby všeobecné súdy v civilných

konaniach v celom rozsahu rešpektovali a uznávali procesné úkony každého z účastníkov bez zreteľa
na ich povahu, dôsledky a vzťah k predmetu konania (pozri II. ÚS 37/2001).

75. Krajský súd napokon považuje za potrebné primerane poukázať aj na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa záverov ktorého odvolací

súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho
rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol
vlastnú argumentáciu.76. Predmetom posúdenia odvolacieho súdu v zmysle podaného odvolania žalobcom bola i správnosť
výroku okresného súdu o trovách prvoinštančného konania. O trovách konania preskúmaním
napadnutého rozsudku okresného súdu v tejto časti, kedy okresný súd rozhodol tak, že stranám

sporu právo na ich náhradu nepriznal, pretože obaja účastníci mali vo veci len úspech čiastočný, bez
bližšieho odôvodnenia, netvoril relevantný predmet odvolacieho konania, keďže nebolo zrejmé, ktoré
skutočnosti okresný súd vyhodnocoval, aké boli jeho myšlienkové pochody, v zmysle ktorých posúdil
nárok sporových strán na náhradu trov konania. Odvolací súd dospel k záveru, že v tejto časti je
rozhodnutie okresného súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

77. Podľa aktuálneho znenia Civilného sporového poriadku nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia
nie je odvolacím dôvodom a nie je ani výslovným dôvodom pre zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie
(§ 389 ods. 1 CSP). Uvedené však neznamená, že súd prvej inštancie nemusí rešpektovať § 220 ods.
2 CSP o náležitostiach rozhodnutia súdu v časti odôvodnenia a vôbec, resp. dodatočne neodôvodniť
záver svojho rozhodnutia.

78. Nadväzne možno konštatovať, že pokiaľ súd neodôvodní svoje rozhodnutie s náležitosťami podľa
§ 220 ods. 2 CSP, odníme strane právo konať pred súdom. Právo podať odvolanie môže strana vo
svojej veci uplatniť len v takom prípade, pokiaľ rozhodnutie, ktoré odvolaním napáda, obsahuje určité,
zrozumiteľné a jasné dôvody, prečo súd vo veci tak rozhodol. Pokiaľ v rozhodnutí súdu nie sú dodržané

náležitosti obsahu súdneho rozhodnutia, a to najmä z hľadiska odôvodnenia rozhodnutia súdu, nemá
účastníkkonaniamožnosť,abyuplatnilsvojeprocesnéprávopodaťodvolanie,apretoplatí,žepostupom
súdu (nedostatok dôvodov rozhodnutia) mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Odňatie možnosti
konať pred súdom je odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP a dôvodom, pre ktorý
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší podľa § 389 ods.1 písm. b) CSP. Pokiaľ by totiž

odvolací súd podrobil odvolaciemu prieskumu ničím neodôvodnený, resp. nedostatočne odôvodnený
záver súdu prvej inštancie, namiesto, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie založené na tomto závere
ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie, porušil
by tým zásadu dvojinštančnosti konania a v konečnom dôsledku i rovnosť účastníkov konania.

79. Podľa zistení odvolacieho súdu nebolo zrejmé, z akých východísk okresný súd pri rozhodovaní
o náhrade trov konania vychádzal, akými myšlienkovými pochodmi a úvahami sa riadil, v dôsledku
ktorej skutočnosti nebolo potom možné, aby absenciu náležitého odôvodnenia v tejto časti napadnutého
rozhodnutia okresného súdu doplnil okresný súd až v rámci odvolacieho konania, v tejto spojitosti
odvolací súd uvádza, že odôvodnenie písomne vyhotoveného rozhodnutia musí obsahovať výklad

opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti, spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa musí v odôvodnení
svojho rozhodnutia vysporiadať so všetkými rozhodnými skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí
byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným
dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady
a domnienky. Zákonom požadované riadne, presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia

súdu je nielen formálnou požiadavkou, ktorá má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených,
nepresvedčivých alebo nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania
úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ale aj v právnom posúdení veci. Inak
povedané účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie.
Súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, musí byť

preskúmateľné.

80. Judikatúra nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie
bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre
rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (napr. Ruiz Torija c/

a Španielsko z 9. decembra 1944, séria A Č.303-A, Hiro Balani c/a Španielsko z 9. decembra 1994,
séria A, č. 303-B, Georgiadis c/a Grécko z 29. mája 1997, Higgins c/a Francúzsko z 19. februára 1998).
Ak teda okresný súd vyššie špecifikované skutočnosti nevyhodnocoval, neozrejmil svoje myšlienkové
pochody v tejto rovine, ktoré skutočnosti nepochybne predstavovali základ rozhodnutia okresného
súdu, tak nebol vytvorený krajskému súdu, ako už uviedol vyššie, priestor pre vykonanie odvolacieho

prieskumu v tejto rovine, pričom absenciu postupu okresného súdu nebolo možné preklenúť doplnením
odôvodnenia, prípadne doplnením dokazovania v tomto smere v odvolacom konaní nielen vzhľadom na
dvojinštančnosť konania, ale i na rovnosť účastníkov konania.81. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok okresného súdu v časti výroku o trovách
konania zrušil postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie vo veci.

82. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

83. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.

84. V ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne posúdi a rozhodne o náhrade trov konania, za
dodržania postupu zmysle 220 ods. 2 CSP v spojení s § 234 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva

táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.