Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2019

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 21C/9/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5619200743
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Marcián

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2019:5619200743.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdLiptovskýMikuláš-sudcaJUDr.DanielMarciánvsporežalobcuT..M.O.,nar.XX.X.XXXX,

bytom X. M. XXXX/XXX, L. M., zastúpenej JUDr. Ivanom Vozárom, advokátom, so sídlom Kukučínova
2324/20, Liptovský Mikuláš, IČO: 52299881 proti žalovanému Hotel EURÓPA LM, s.r.o., so sídlom
Štúrova 808/15, Liptovský Mikuláš, IČO: 44224591, zastúpenému JUDr. Jiřím Martausom, advokátom,
so sídlom ul. 1. mája 113/9, Liptovský Mikuláš, o vypratanie pozemku, odovzdanie pozemku a zdržanie
sa užívania pozemku a iných zásahov do vlastníckeho práva k pozemku, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o konkrétnej
výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo 7. 3. 2019, doručenou na tunajší súd 11. 3. 2019 sa žalobca domáhal rozhodnutia, ktorý
by súd zaviazal žalovaného vypratať pozemok registra „C“ parc. č. 513/3, o výmere 508 m2, zastavaná
plocha a nádvorie, ktorý je zapísaný v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX, okres Liptovský
Mikuláš, obec Liptovský Mikuláš, katastrálne územie L. M. (ďalej len „pozemok“), odovzdať pozemok
žalobcovi a zdržať sa užívania pozemku a iných zásahov do vlastníckeho práva žalobcu k nemu.

Tieto žalobné návrhy odôvodnil nasledovnými skutkovými a právnymi tvrdeniami. Žalovaný v postavení
nájomcu uzatvoril so spoločnosťou KOVAL-trade, s.r.o., so sídlom Karola Salvu 2043, Ružomberok,
IČO: 36422410 ako prenajímateľom a vtedajším vlastníkom pozemku nájomnú zmluvu z 12. 11. 2014 na
užívanie tohto pozemku. Na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený
27. 1. 2017 sa žalobca stal vlastníkom pozemku, čím sa dostal do právneho postavenia prenajímateľa
z tejto nájomnej zmluvy. Žalovaný však porušil svoje povinnosti z nájomnej zmluvy, keď žalobcovi
neuhradil nájomné. Žalovaný neuhradil dlžné nájomné a nepokračoval v úhradách nájomného ani po

výzve žalobcu zo 16. 1. 2019, ktorú žalovaný prevzal 21. 1. 2019, a preto vzhľadom na toto podstatné
porušenie zmluvných povinností žalobca na základe písomného odstúpenia od zmluvy doručeného
žalovanému 6. 2. 2019 podľa čl. II. bodu 2. nájomnej zmluvy odstúpil od tejto zmluvy, čím s účinkami
k 6. 2. 2019 došlo k ukončeniu ich nájomného vzťahu. Od ukončenia nájomného vzťahu tak žalovaný
užíva pozemok žalobcu bez právneho dôvodu a proti vôli žalobcu.

2.Žalovanývovyjadreníkžalobedoručenomnatunajšísúd17.4.2019 vovzťahukžalobnémupetituna

vyprataniepozemkunamietolprekážkuprávoplatnerozhodnutejveci,nakoľkovyprataniatohtopozemku
sa žalobca domáhal voči žalovanému už v právoplatne skončenom konaní vedenom na tunajšom súde
pod sp.zn.: 10C/17/2017, kde bol tento žalobný návrh zamietnutý z dôvodu, že žalovaný nemá na
pozemku žiadne hnuteľné veci, ktoré by mohli byť predmetom vypratania, a na tomto skutkovom stavesa nič nezmenilo ani v súčasnosti. K žalobnému petitu na zdržanie sa užívania pozemku žalovaný
uviedol, že užíva len stavbu parkoviska a nie aj pozemok, na ktorom sa nachádza parkovisko. K užívaniu
parkoviska pritom dochádza na základe nájomnej zmluvy, pričom žalovaný prostredníctvom pošty riadne

uhrádza dohodnuté nájomné, ktoré si však žalobca bezdôvodne nepreberá, čím sa dostal do omeškania,
a preto je žalobcovo odstúpenie od zmluvy pre neplatenie nájomného neplatné, vzhľadom na čo je
potrebné žalobu zamietnuť.

3. V replike doručenej na tunajší súd 17. 6. 2019 žalobca zopakoval, že odstúpenie od nájomnej zmluvy,

ktoré bolo žalovanému doručené 6. 2. 2019 je platné, pretože nájomné nebolo v prospech žalobcu
uhradené.

4. Napriek výzve tunajšieho súdu sa žalovaný k replike nijako písomne nevyjadril.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 28. 11. 2019. Po tom ako boli stranám sporu doručené

predvolania na pojednávanie, doručil žalobca 20. 11. 2019 na tunajší súd návrh na zmenu žaloby z
19. 11. 2019. Tento návrh odôvodnil zistením nových skutočností, podľa ktorých sa v čl. IV. ods. 3.
zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo 7. 10. 2014 uzatvorenej
medzi spoločnosťou KOVAL-trade, s.r.o., so sídlom Karola Salvu 2043, Ružomberok, IČO: 36422410
ako prevodcom a manželmi M. a T. C., bytom O. XXX a T.. Q. Z. ako nadobúdateľmi (od ktorých neskôr

kúpil tento pozemok žalobca) spoločnosť KOVAL-trade, s.r.o. zaviazala, že s účinnosťou od podpisu
tejto zmluvy nebude vykonávať žiadne úkony, ktoré by mohli smerovať k scudzeniu prevádzaných
nehnuteľností, nezriadi na nich ťarchy, vecné bremená a ani iné právne povinnosti. Spoločnosť KOVAL-
trade, s.r.o. však túto zmluvnú povinnosť porušila, keď 12. 11. 2014, teda v čase po podpise zmluvy
o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva zo 7. 10. 2014 do povolenia vkladu vlastníckeho práva v

prospech nadobúdateľov podľa tejto zmluvy (vklad vlastníckeho práva v prospech týchto navrhovateľov
bol podľa žalobcu povolený rozhodnutím Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálneho odboru
z 18. 11. 2014, č. V 4608/2014), uzatvorila nájomnú zmluvu so žalovaným. Obligačno-právne účinky
zmluvy o bezodplatnom prevode zo 7. 10. 2014 nastali podľa žalobcu už uzavretím tejto zmluvy, teda
7. 10. 2014. Podľa žalobcu spoločnosť KOVAL-trade, s.r.o. uzatvorila nájomnú zmluvu so žalovaným v

čase, keď už nebola vlastníkom pozemku, a preto porušila zásadu - „nikto nemôže preniesť na iného
viac práv ako sám má“, čím je nájomná zmluva z 12. 11. 2014 absolútne neplatná pre rozpor so zákonom
podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

6. Na pojednávaní konanom 28. 11. 2019 žalobca v rámci úvodného prednesu spresnil (vyložil), že

písomným návrhom na zmenu žaloby z 19. 11. 2019, doručeným na tunajší súd 20. 11. 2019, chcel
navrhnúť zmenu dovtedy uvádzaných rozhodujúcich skutočností zo žaloby a repliky (avšak bez zmeny
už formulovaných žalobných petitov), pričom výslovne uviedol, že týmto návrhom nechce doplniť už
uvedené rozhodujúce skutočnosti o ďalšie skutočnosti, ktoré by mali odôvodňovať žalobný nárok spolu
s už uvedenými skutočnosťami, ale chce nahradiť pôvodne uvádzané rozhodujúce skutkové tvrdenia

týmito novými rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami.

7. Žalovaný voči tomuto návrhu na zmenu žaloby na pojednávaní nič nenamietal.

8. Keďže výsledky doterajšieho konania mohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe, súd

následnenatomtopojednávanípodľa§142ods.1vspojenís§143ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku
pripustil zmenu žaloby v zmysle návrhu žalobcu. Podľa § 140 ods. 2 CSP je možné za zmenu žaloby
považovať aj (len) podstatnú zmenu rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe, ktoré odôvodňujú
žalobou uplatnený nárok (teda zmenu skutkových tvrdení bez zmeny žalobného petitu.) Zmena žaloby,
kedy dochádza k zmene žalobného petitu je predpokladaná ust. § 140 ods. 1 CSP, kde sa upravuje

návrh na rozšírenie uplatneného práva alebo návrh, ktorým sa uplatňuje iné právo.

9. Na pojednávaní konanom 28. 11. 2019 žalobca v rámci svojho úvodného ústneho prednesu okrem
(už uvedeného) vysvetlenia, resp. spresnenia svojho návrhu na zmenu žaloby z 19. 11. 2019 v podstate
nič iné neuviedol.

10. Žalovaný v rámci svojho úvodného ústneho prednesu na pojednávaní 28. 11. 2019 (bez toho, aby
namietal pripustenie návrhu žalobcu na zmenu žaloby) ku skutočnostiam vyplývajúcim z obsahu tohto
návrhu uviedol, že spoločnosť KOVAL-trade, s.r.o. uzatvorila nájomnú zmluvu so žalovaným ešte akovlastník, pretože až povolením vkladu prešlo vlastníctvo k pozemku na ich nadobúdateľov. V zmysle
ustálenej judikatúry bola spoločnosť KOVAL-trade, s.r.o. ako prevodca do povolenia vkladu vlastníckeho
práva na nadobúdateľov nielenže prenajať pozemok, ale aj prípadne uzatvoriť ďalšiu kúpnu zmluvu

bez toho, aby to malo vplyv na platnosť tejto ďalšej kúpnej zmluvy, ak by bolo vlastnícke právo na jej
základe zavkladované. V danom prípade šlo len o porušenie zmluvného ustanovenia, ktoré nemôže
mať vplyv na platnosť nájomnej zmluvy. Na mieste je tiež chrániť dobrú vieru žalovaného, ktorý nemohol
mať žiadnu vedomosť o zmluvnom ustanovení zakazujúcom prenajímateľovi uzavrieť s ním nájomnú
zmluvu. Po vyjadrení sa k obsahu návrhu žalobcu na zmenu žaloby žalovaný v rámci svojho úvodného

ústneho prednesu zopakoval svoje krátke tvrdenie z písomného vyjadrenia k žalobe, že užíva stavbu
parkoviska, a nie pozemok pod ním. Následne v tomto prednese doplnil nové tvrdenie, že parkovisko
je inžinierskou stavbou, ktoré keďže má charakter miestnej komunikácie je podľa cestného zákona vo
vlastníctve obce, čo má zase zo zákona (§ 4 ods. 1 zákona č. 66/1969 Zb.) za následok, že obci vo
verejnom záujme patrí právo zodpovedajúce vecnému bremenu k pozemku pod parkoviskom, ktorého
obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou. Žalovaný do vlastníckeho práva žalobcu k pozemku

nezasahuje, pretože užíva parkovisko, ktoré nie je vlastníctvom žalobcu. Preto je žaloba nedôvodná aj
pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

11. V rámci záverečnej reči žalobca zotrval na svojom právnom názore, že vzhľadom na porušenie
dojednanej zmluvnej povinnosti nezaťažiť pozemok inými právnymi povinnosťami zo strany spoločnosti

KOVAL-trade, s.r.o. je nájomná zmluva so žalovaným absolútne neplatná podľa § 39 OZ pre rozpor so
zákonom, a žalovaný tak pozemok užíva bez právneho dôvodu a preto je žaloba dôvodná. K tvrdeniu
žalovaného (z úvodného ústneho prednesu), že parkovisko je ako inžinierska stavba majúca charakter
miestnej komunikácie zo zákona vo vlastníctve obce, ktorá obec má potom z (iného) zákona právo
zodpovedajúce vecnému bremenu k pozemku pod týmto parkoviskom, žalobca zopakoval predbežné

právne posúdenie súdu, že to, či je parkovisko samostatná nehnuteľná vec závisí od stavebného
prevedenia parkoviska, a následne žalobca uviedol nové skutkové tvrdenie, že parkovisko vzhľadom na
to, že ide len o asfaltové pokrytie pozemku, nie je samostatnou vecou, ale je súčasťou tohto pozemku,
a preto nemôže patriť obci. V rámci tejto záverečnej reči tiež žalobca uviedol, že nevie o tom, že by
parkovisko dostalo nejaké stavebné povolenie a prešlo kolaudačným konaním, a ak by bola pravda, že

je vo vlastníctve obce ako tvrdí žalovaný malo nájomnú zmluvu uzatvoriť so žalovaným mesto a nie
spoločnosť KOVAL-trade, s.r.o. Žalobca poukázal na to, že podľa územného plánu je tento pozemok
určený na výstavbu polyfunkčného objektu, čo sa podľa neho nezlučuje s tým, že by na ňom mala byť
súčasnezriadenáinžinierskastavba-parkovisko.Včasekúpypozemkužalobcaotejtonájomnejzmluve
nevedel. Žalobca priznal, že dva roky nepreberal nájom, ktorý mu poukazoval žalovaný, pretože sa bál,

že ju žalovaný bude žalovať, že sa na jeho úkor obohacuje, pretože nevedel prečo mu tieto zloženky
na 300 eur mesačne chodia. Až neskôr sa tiež žalobca dozvedel, že právni predchodcovia žalobcu -
manželia C. sa ústne dohodli so žalovaným na zmene výšky dojednaného nájomného z 1 eura na 300
euro. Keďže nájomná zmluva prešla na žalobcu pokúsil sa od nej odstúpiť pre neplatenie nájomného,
pretože iný dôvod na jej výpoveď nevedel nájsť. Avšak keďže potom žalovaný tvrdil (poukazujúc

na poštové poukážky), že nájomné platil, skúsil žalobca na radu svojho nového zástupcu vzhľadom
na novozistenú skutočnosť, že spoločnosť KOVAL-trade, s.r.o. porušila zmluvnú povinnosť nezaťažiť
pozemok inými právnymi povinnosťami zneplatniť nájomnú zmluvu týmto spôsobom.

12. V rámci záverečnej reči žalovaný zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach, že parkovisko

je samostatná vec, ktorá nepatrí žalobcovi, ale obci, a že žalovaný užíva len toto parkovisko, a nie aj
pozemok pod ním, pričom predmetom žaloby je len pozemok.

13. Vzhľadom na to, že všetky ostatné relevantné skutkové okolnosti mal súd za nesporné, na
pojednávaní konanom 28. 11. 2019 vykonal dokazovanie len prostredníctvom listiny priloženej a

označenej žalobcom ako listinný dôkaz (v rámci jeho návrhu na zmenu žaloby z 19. 11. 2019) - t.j.
fotokópiou Zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo 7. 10. 2014, ktorá
bola uzatvorená medzi spoločnosťou KOVAL-Trade, s.r.o. ako prevodcom a manželmi M. C. a T. C. a
T.. Q. Z. ako nadobúdateľmi. Okrem takto preukázanej skutočnosti prevodu pozemku z prevodcu na
nadobúdateľov, z čl. IV., tretieho odseku tejto zmluvy súd zistil, že prevodca sa v nej zaviazal, že s

účinnosťou od jej podpisu nebude vykonávať žiadne úkony, ktoré by mohli smerovať k scudzeniu tohto
pozemku, nezriadi na ňom žiadne ťarchy, vecné bremená ani iné právne povinnosti.14. V prípade nespornosti skutkových tvrdení súd nesmie vykonávať dokazovanie, bolo by to v rozpore
so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania (čl. 17 základných princípov CSP), ako aj v rozpore s ust.
§ 186 ods. 2, resp. § 151 Civilného sporového poriadku, z ktorých vyplýva obligatórnosť postupu podľa

týchto právnych ustanovení v prípade splnenia podmienok v nich uvedených.

15. Za nesporné na základe zhodnosti (podľa § 153 CSP včas prednesených) skutkových tvrdení strán
sporu, o ktorých súd nemal dôvodné pochybnosti podľa § 186 ods. 2 Civilného sporového poriadku,
resp. ktorých nespornosť vyplývala z nepopretia skutkového tvrdenia strany protistranou podľa § 151

Civilného sporového poriadku (išlo jednak len o skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v pripustenej zmene
žaloby z 19. 11. 2019 a žalobných petitov zo žaloby, keďže vzhľadom na spôsob zmeny žaloby na
predchádzajúce skutkové tvrdenia žalobcu nebolo možné prihliadať, a jednak o skutkové tvrdenia
žalovaného prednesené k obsahu žalobcom navrhnutej zmeny žaloby v rámci úvodného prednesu
žalovaného na pojednávaní 28. 11. 2019), mal súd nasledovné relevantné skutkové tvrdenia strán sporu.

16. Žalobca je výlučný vlastník pozemku registra „C“ parc. č. 513/3, o výmere 508 m2, zastavaná plocha
a nádvorie, ktorý je zapísaný v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX, okres Liptovský
Mikuláš, obec Liptovský Mikuláš, katastrálne územie L. M. (ďalej len „pozemok“.) Žalovaný užíva
parkovisko nachádzajúce sa na tomto pozemku v súvislosti s prevádzkovaním svojej podnikateľskej
činnosti. Tento pozemok spoločnosť KOVAL-Trade, s.r.o., so sídlom Karola Salvu 2043, Ružomberok,

IČO: 36422410 zmluvou o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo 7. 10. 2014,
ktorá bola uzatvorená medzi touto spoločnosťou ako prevodcom a manželmi M. C. a T. C. a T.. Q. Z.
ako nadobúdateľmi, previedla na týchto nadobúdateľov dňa 7. 10. 2014. Dňa 18. 11. 2014 bolo vydané
rozhodnutie Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálneho odboru o povolení vkladu vlastníckeho
práva v prospech nadobúdateľov podľa tejto zmluvy pod č. V 4608/2014. Dňa 12. 11. 2014 uzatvorila

spoločnosť KOVAL-Trade, s.r.o. ako prenajímateľ so žalovaným ako nájomcom nájomnú zmluvu, ktorej
predmetom bolo prenajatie pozemku - parkoviska na prevádzkovanie parkoviska. Na základe kúpnej
zmluvy, ktorej vklad bol Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom povolený 27. 1.
2017 pod č. V 270/2017 nadobudol žalobca od M. C. a T. C. a T.. Q. Z. ako predávajúcich vlastnícke
právo k pozemku a stal sa jeho výlučným vlastníkom.

17. Žalobca v návrhu na zmenu žaloby označil ako dôkaz priloženú fotokópiu zmluvy o bezodplatnom
prevode vlastníctva zo 7. 10. 2014, pričom však súčasne žiadal súd (bez uvedenia dôvodu), aby
zabezpečil a vykonal ako dôkaz aj originál tejto zmluvy. Súd tomuto návrhu na vykonanie dôkazu
originálom tejto zmluvy nevyhovel, pretože považoval za postačujúci a hodnoverný dôkaz aj len uvedenú

fotokópiu zmluvy. Aj v zmysle judikatúry je možné priznať dôkaznú hodnotu len fotokópii listiny, pokiaľ
súd nemá o jej pravosti dôvodné pochybnosti (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.: 3 Obo
61/2019 z 25. 11. 2010.) Pokiaľ žalobca chcel touto fotokópiou zmluvy preukázať existenciu zmluvného
dojednania o zákaze zaťaženia pozemku inou právnou povinnosťou (a iný dôvod prečo tento dôkaz
navrhol žalobca neuviedol), tak keďže si súd takéto skutkové zistenie z tejto fotokópie osvojil, nemohlo

dôjsť nevykonaním originálu tejto zmluvy nijako zasiahnuté do práv žalobcu. Prijatie takejto námietky
nevykonania dôkazu originálom zmluvy by mohlo mať nejaký zmysel, keby ju vzniesol žalovaný, ale v
žiadnom prípade nie žalobca, ktorého skutkové tvrdenia, ktoré touto fotokópiu mali byť preukázané, si
na základe vykonaného dokazovania touto fotokópiou súd v plnom rozsahu osvojil. Ak mal žalobca aj
oné dôvody, prečo chce vykonať dôkaz originálom tejto zmluvy mal to uviesť, aby súd mohol posúdiť

relevanciu takéhoto dôvodu. Za týchto okolností by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a rýchlosti
(čl. 17 základných princípov CSP) riskovať odročenie pojednávania pre vyžiadavanie nepotrebného
originálu zmluvy. Nakoniec keďže ani samotný žalovaný vlastne nepoprel existenciu takejto zmluvy a
obsahu jej zmluvného dojednania v čl. IV, treťom odseku bolo v podstate nadbytočné aj vykonanie
dôkazu fotokópiou tejto zmluvy.

18. Súd tiež nevykonal žalobcom navrhnutý dôkaz na zistenie, kedy bol podaný návrh na vklad
vlastníckeho práva (nadobudnutého na základe zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva k
nehnuteľnostiam zo 7. 10. 2014) na Okresnom úrade Liptovský Mikuláš, katastrálnom odbore,
ktorý návrh na vykonanie dokazovania žalobca predniesol až v záverečnej reči, za účelom aby sa

preukázalo, či bola zmluva o bezodplatnom prevode zo 7. 10. 2014 vôbec predmetom vkladového
konania predovšetkým preto, že uplatnil vo vzťahu k tomuto prostriedku procesného útoku sudcovskú
koncentráciu podľa § 153 CSP, keďže išlo o oneskorený návrh na vykonanie dokazovania, keďže bol
predloženýažvrámcizáverečnejreči,apritommoholbyťpredloženýajskôr,akeďžebysizabezpečenietakéhoto dôkazu vyžiadalo odročenie pojednávania. V tejto súvislosti treba tiež poukázať na to, že sám
žalobca predtým prišiel so skutkovým tvrdením, ktoré sa pre jeho nepopretie, resp. zhodné tvrdenie
žalovaného stalo nesporným (a tým podľa § 186 ods. 2 poslednej vety aj nezmeniteľným), že zmluva o

bezodplatnom prevode vlastníctva z 7. 10. 2014 bola na Okresnom úrade Liptovský Mikuláš predmetom
vkladového konania pod č. V4608/2014.

19. Súd takisto nevykonal žalobcom navrhnutý dôkaz originálom (nie fotokópiou) nájomnej zmluvy z
12. 11. 2014, ktorý návrh predniesol žalobca až v (prakticky druhej svojej) záverečnej reči (žalobca

sa jej domáhal znova po skončení záverečnej reči žalovaného), a to jednak preto, že uplatnil vo
vzťahu k tomuto prostriedku procesného útoku sudcovskú koncentráciu podľa § 153 CSP, keďže išlo
o oneskorený návrh na vykonanie dokazovania, keďže bol predložený až v rámci záverečnej reči, a
pritom mohol byť predložený aj skôr, a keďže by si zabezpečenie takéhoto dôkazu vyžiadalo odročenie
pojednávania, a jednak preto, že neuviedol, z akého dôvodu, žiada tento originál. V tejto súvislosti
treba tiež poukázať na to, že sám žalobca predtým prišiel so skutkovým tvrdením, ktoré sa pre jeho

nepopretie, resp. zhodné tvrdenie žalovaného stalo nesporným (a tým podľa § 186 ods. 2 poslednej vety
aj nezmeniteľným), že nájomná zmluva z 12. 11. 2014 bola medzi spoločnosťou KOVAL-Trade, s.r.o. a
žalovaným uzatvorená na účelom prenajatia pozemku na účely prevádzkovania parkoviska.

20. Ako už bolo uvedené, vzhľadom na pripustený návrh žalobcu na zmenu žaloby, ktorému súd vyhovel

v plnom rozsahu, takže tento postup súdu žalobca nemôže spochybňovať, súd však nemohol v zmysle
tohto spôsobu zmeny žaloby (zmena rozhodujúcich skutočností) prihliadať na skutkové tvrdenia žalobcu
predtým uvedené v žalobe a replike (súd mohol prihliadať len na žalobné petity, ktoré mali zostať bez
zmeny), a tým nemohol prihliadať ani na skutkové tvrdenia žalovaného v písomnom vyjadrení k tejto
žalobe. Vo vzťahu k týmto skutkovým tvrdeniam žalobcu a žalovaného súd preto neuplatnil záver o ich

nespornosti na základe zhodnosti podľa § 186 ods. 2 CSP, či nepopretia podľa § 151 CSP.

21. Pokiaľ ide o (nové) skutkové tvrdenia prednesené žalovaným až na pojednávaní 28. 11. 2019 v rámci
jeho úvodného ústneho prednesu, tu bolo (z hľadiska ich prípustnosti v zmysle § 153 CSP) potrebné
rozlišovať, či išlo o skutkové tvrdenia, resp. prostriedky procesnej obrany, ktorými žalovaný len reagoval

na prostriedky procesného útoku vyplývajúce zo súdom pripusteného návrhu žalobcu na zmenu žaloby
z 19. 11. 2019, vo vzťahu ku ktorým prostriedkom procesnej obrany žalovaného súd (aby neporušil
princíp rovnosti zbraní) nemohol uplatnil sudcovskú koncentráciu, od skutkových tvrdení prednesených
žalovaným v rámci jeho úvodného prednesu na pojednávaní, ktoré sa netýkali obsahu tohto návrhu na
zmenu žaloby, ale predstavovali nové skutkové tvrdenia, resp. prostriedky procesného útoku, na ktoré

ako prednesené až na pojednávaní súd podľa § 153 CSP nemohol prihliadať ako na včas podané,
pretože mohli byť urobené aj skôr. Išlo najmä o skutkové tvrdenie žalovaného, že parkovisko, ktoré užíva
je ako miestna komunikácia vo vlastníctve obce, ktorá má právo zodpovedajúce vecnému bremenu k
pozemku pod ním. Žalovaný však k tomuto skutkovému tvrdeniu vlastne ani nenavrhol žiadne dôkazy
(najmä nie ohľadne stavebného prevedenia parkoviska, od ktorého sa odvíja jeho právne posúdenie

ako samostatnej veci), takže aj ak by súd na toto skutkové tvrdenie prihliadol, neuniesol by žalovaný v
tomto smere dôkazné bremeno.

22. Pokiaľ ide o (nové) skutkové tvrdenia prednesené žalobcom až na pojednávaní (konkrétne v
záverečnej reči, pretože v rámci úvodného ústneho prednesu žalobca len zopakoval svoje prostriedky

procesného útoku z pripusteného návrhu na zmenu žaloby z 19. 11. 2019), ktorými chcel žalobca
reagovať na oneskorené prostriedky procesnej obrany žalovaného (na ktoré ako bolo uvedené súd
neprihliadal podľa § 153 CSP), tak na tieto súd v zmysle § 153 CSP samozrejme (v záujme zachovania
rovnosti zbraní) rovnako nemohol prihliadať. Pokiaľ žalobca v rámci záverečnej reči preniesol nové
prostriedky procesného útoku, ktorými len nereagoval na predchádzajúce oneskorené prostriedky

procesnej obrany žalovaného, vo vzťahu k nim bolo takisto namieste uplatniť sudcovskú koncentráciu,
pretože mohli byť uplatnené skôr a na vykonanie dokazovania v tomto smere by bolo potrebné odročiť
pojednávanie.

23. Takto zistený skutkový stav súd podrobil právnemu posúdeniu, pričom aplikoval nasledovné

hmotnoprávne ustanovenia.24. Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov,
ďalej len „OZ“) ak sa prevádza nehnuteľnosť na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do
katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

25. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

26. Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva

neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

27.Zdôvoduporušeniazmluvnejpovinnostivýlučneobligačnéhocharakteruustanovenejvčl.IV.,treťom
odseku zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva k pozemku uzavretej 7. 10. 2014 medzi
spoločnosťou KOVAL-Trade, s.r.o. ako prevodcom a M. C., T. C. a T.. Q. Z. ako nadobúdateľmi (právnymi
predchodcami žalobcu) spoločnosťou KOVAL-Trade, s.r.o. (ktorej zaväzovala prevodcu od podpisu tejto

zmluvy) spočívajúceho v uzatvorení nájomnej zmluvy so žalovaným z 12. 11. 2014, k čomu došlo v
čase medzi uzatvorením tejto zmluvy o prevode (7. 10. 2014) a povolením vkladu vlastníckeho práva
v prospech nadobúdateľov na základe tejto zmluvy o prevode (vklad povolený rozhodnutím z 18. 11.
2014), t.j. 12. 11. 2014, nevznikol dôvod absolútnej neplatnosti nájomnej zmluvy z 12. 11. 2014, pretože
do času povolenia vkladu bola spoločnosť KOVAL-Trade, s.r.o. stále ešte vlastníkom tohto pozemku v

zmysle § 133 ods. 2 OZ, a preto nemohlo dôjsť k porušeniu zásady - „nikto nemôže na iného previesť
viac práv ako sám má“. Spoločnosť KOVAL-Trade, s.r.o. ako vlastník mohla v tom čase takúto nájomnú
zmluvu uzatvoriť. Uvedené konanie síce bolo v rozpore s iným zmluvným ustanovením, avšak nebolo
v rozpore so zákonom, a preto ani nemožno hovoriť o absolútnej neplatnosti nájomnej zmluvy z 12. 11.
2014 podľa § 39 OZ pre rozpor so zákonom ako uvádzal žalobca. Porušenie zmluvnej povinnosti by

mohlo zakladať iba nárok na náhradu škody podľa § 420 OZ.

28. V tomto smere tunajší súd na podporu svojej argumentácie poukazuje aj na ustálenú judikatúru, ktorá
sa síce týka inej zmluvy o prevode (kúpnej zmluvy, resp. darovacej zmluvy), nie nájomnej zmluvy, avšak
logickým argumentom od väčšieho k menšiemu je tieto judikáty možno vzťahovať aj na (iba) nájomnú

zmluvu, a to napríklad :

a) rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.: 1 Cdo 31/2000 - R 30/2000, podľa
ktorého : „Ak predávajúci porušil zmluvnú povinnosť vyplývajúcu z kúpnej zmluvy, podľa ktorej v katastri
nehnuteľností nebolo vložené vlastnícke právo a tú istú nehnuteľnosť ďalšou zmluvou prevedie na iného,

nemá toto porušenie za následok neplatnosť v poradí druhej kúpnej zmluvy v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorej bol v katastri nehnuteľnosti povolený vklad vlastníckeho práva. Ten kto bol
dvojitým scudzením poškodený, má nárok na náhradu vzniknutej škody podľa všeobecných ustanovení
o zodpovednosti za škodu (§ 420 Občianskeho zákonníka.), alebo tiež

b) rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.: 2 Cdo 124 2003 ZSP č. 35/2004, podľa
ktorého : „Darca je síce od vzniku darovacej zmluvy viazaný svojím zmluvným prejavom vo vzťahu k
obdarovanému, ale zo samotného porušenia povinnosti nepreviesť tú istú nehnuteľnosť na inú osobu
než pôvodne obdarovaného, nemožno vyvodiť neplatnosť ďalšej darovacej zmluvy, ktorú darca uzavrel
s touto inou osobou ako obdarovaným. Uvedené porušenie zmluvnej povinnosti darcom môže zakladať

jeho prípadnú zodpovednosť za škodu spôsobenú obdarovanému podľa ustanovenia § 420 a nasl.
Občianskeho zákonníka.

29. Keďže žalobca si uplatňoval svoj žalobný nárok na vypratanie pozemku, odovzdanie pozemku
a zdržanie sa užívania pozemku, resp. zdržanie sa iných zásahov do vlastníckeho práva žalobcu k

pozemku podľa § 126 ods. 1 OZ výlučne na základe odôvodnenia, podľa ktorého uzatvorením nájomnej
zmluvy z 12. 11. 2014 došlo zo strany spoločnosti KOVAL-Trade, s.r.o. ako právneho predchodcu
žalobcu k porušeniu jeho zmluvnej povinnosti podľa čl. IV., tretieho odseku zmluvy o bezodplatnom
prevode vlastníckeho práva uzavretej 7. 10. 2014, ktoré malo mať podľa právneho posúdenia žalobcu za
následok absolútnu neplatnosť nájomnej zmluvy z 12. 11. 2014 podľa § 39 OZ pre rozpor so zákonom,

čím mal žalovaný užívať pozemok od začiatku bez právneho dôvodu, ktoré právne posúdenie žalobcu
sa ukázalo ako nesprávne, musel súd podľa § 126 ods. 1 OZ túto žalobu zamietnuť ako nedôvodnú v
celom rozsahu.30. Vo vzťahu k žalobnému petitu na vypratanie pozemku bol navyše dôvod na jeho zamietnutie aj
ten, že zo skutkových tvrdení žalobcu nevyplýva, či a aké hnuteľné veci žalovaného sa na pozemku
nachádzajú, teda v tomto smere žalobca neuniesol bremeno tvrdenia.

31. V súvislosti s petitom na vypratanie pozemku súd uvádza, že z jeho vlastnej činnosti podľa §
186 ods. 1 CSP zistil, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn.: 10C/11/2017 nejde o
prekážku právoplatne rozhodnutej veci ako namietal žalovaný, preto nie je v tejto časti na mieste
zastavenie konania, ale zamietnutie žaloby, nakoľko tam sa žalobca voči žalovanému domáhal

vypratania rovnakého pozemku na základe iného opisu rozhodujúcich skutočností. Žalobca tam totiž
žaloval o vypratanie pozemku z dôvodu, že ho žalobca od počiatku užíval bez akéhokoľvek právneho
dôvodu (žalobca tvrdil, že mu nie známy žiaden právny titul na jeho užívanie žalovaným), avšak tomto
konaní sa žalobca domáhal vypratania pozemku na základe argumentácie o absolútnej neplatnosti
nájomnej zmluvy z 12. 11. 2014.

32. Vo vzťahu k žalobnému petitu na odovzdanie pozemku bol navyše dôvod na jeho zamietnutie aj ten,
že nehnuteľnú vec nemožno odovzdať ako hnuteľnú vec, preto je nevykonateľný.

33. Vo vzťahu k žalobnému petitu na zdržanie sa iných zásahov do vlastníckeho práva žalobcu k
pozemku žalovaným ako je užívanie pozemku bol navyše dôvod na jeho zamietnutie aj ten, že žalobca

neuviedol k akým iným neoprávneným zásahom než je neoprávnené užívanie pozemku má zo strany
žalovaného dochádzať, teda nedostatočne v tomto smere uniesol bremeno tvrdenia.

34. Žalovaný na pojednávaní osobitne namietal, že užíva stavbu parkoviska, a nie pozemok, ktorý je pod
ním, a ktorý patrí žalobcovi, pričom toto parkovisko ako inžinierska stavba, ktorá má charakter miestnej

komunikácie patrí podľa cestného zákona mestu, ktoré má zase podľa iného zákona k pozemku pod
parkoviskom z titulu vlastníctva parkoviska právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom
je aj právo užívania tohto pozemku z dôvodu verejného záujmu.

35. Ak by aj súd vo vzťahu k týmto oneskoreným skutkovým tvrdeniam žalovaného, ktorými nereagoval

na obsah návrhu na zmenu žaloby z 19. 11. 2019 neuplatnil sudcovskú koncentráciu, a teda aj ak
by na ne prihliadal, aj tak by neuniesol žalovaný vo vzťahu k týmto skutkovým tvrdeniam dôkazné
bremeno. Vo všeobecnosti totiž na posúdenie, či je parkovisko (ako druh pozemnej komunikácie podľa
zákona o pozemných komunikáciách) samostatnou nehnuteľnou vecou podľa § 119 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, odlišnou od pozemku na ktorom stojí, alebo je súčasťou pozemku, ktorá patrí vlastníkovi

pozemku, je najprv potrebné objasniť charakter stavebného prevedenia stavby parkoviska (viď aj
rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp.zn.: 5 As 62/2008 z 11. 9. 2009.) Žalobca
svoje skutkové tvrdenie o tom, že toto parkovisko je samostatnou nehnuteľnou vecou podľa § 119 ods. 2
OZ, ktoré je predpokladom pre jeho záver o tom, že môže byť užívané oddelene od pozemku, na ktorom
stojí, ako aj pre jeho záver, že môže byť (na rozdiel od pozemku, ktoré je podľa neho vo vlastníctve

žalobcu) vo vlastníctve mesta nijako nepreukázal, resp. nenavrhol žiaden dôkaz na jeho preukázanie
(napríklad znalecké skúmanie povahy parkoviska), a keďže tento charakter stavebného prevedenia
žalobca námietkou prostého asfaltového pokrytia pozemku, ktoré nespĺňa podmienky samostatnej veci
účinne poprel (ale ani on neoznačil v tomto smere nejaký dôkaz), nebolo ani možné toto skutkové
tvrdenie žalobcu považovať za nesporné (§ 151 CSP) a prikladať jeho úvahe nejakú ďalšiu relevanciu.

Avšak nestotožnenie sa s druhým dôvodom žalovaného pre zamietnutie žaloby samozrejme nemalo
žiaden vplyv na zamietnutie žaloby z vyššie uvedeného dôvodu.

36. Ak by aj súd neaplikoval sudcovskú koncentráciu a prihliadol by na žalobcove oneskorené
prostriedky procesného útoku zo záverečnej reči, zistil by, že žalobca (okrem právneho názoru, že

porušením zmluvnej povinnosti došlo k absolútnej neplatnosti nájomnej zmluvy podľa § 39 OZ, s ktorým
sa už súd vysporiadal vyššie) vlastne len popieral skutkové tvrdenie žalovaného o tom, že parkovisko
je samostatná vec patriaca mestu, keď tvrdil, že parkovisko je takého stavebného prevedenia, ktoré
ho neumožňuje považovať za samostatnú nehnuteľnú vec (bez tohto aby súčasne uniesol dôkazné
bremeno k tomuto tvrdeniu), ktoré skutkové tvrdenie žalovaného však aj tak súd nepovažoval za

relevantné, pretože ani žalovaný vo vzťahu k charakteru stavebného prevedenia parkoviska neuniesol
dôkazné bremeno. Pokiaľ žalobca v záverečnej reči poukazoval na to, že ako právny nástupca
prenajímateľa o nájomnej zmluve v čase kúpy pozemku nevedel a pre porušenie zmluvnej povinnosti
svojim právnym predchodcom sa dostal do takejto situácie, kedy sa nemôže zbaviť tejto nájomnejzmluvy a začať realizovať svoj podnikateľský zámer na tomto pozemku, súd znovu poukazuje na
vyššie citovanú judikatúru, ktorá poškodených odkazuje na ustanovenia o náhrade škody pre porušenie
zmluvnej povinnosti podľa § 420 OZ, pričom súd dodáva, že nemôže poskytovať žalobcovi právne

poradenstvo ohľadne spôsobu zrušenia nájomnej zmluvy na škodu žalovaného, pretože by tým porušil
zásadu rovnosti strán v spore.

37. Vzhľadom na to, že žaloba bola zamietnutá v celom rozsahu bol plne úspešným v konaní žalovaný,
a preto súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP rozhodol o tom, že žalovaný má

voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd pritom podľa § 262 ods. 2 CSP
súčasne rozhodol, že o konkrétnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský

súd v Žiline.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez

svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.