Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 7, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14S/2/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114218203
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5114218203.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci žalobcu:

F. J., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXXX/X, V., právne zastúpený: POLAKOVIČ & PARTNERS s.r.o., so
sídlom Vysoká 19, Bratislava, proti žalovanému: Slovenský rybársky zväz, IČO: 00 178 209 so sídlom
A. Kmeťa 20, Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovaný má právo voči žalobcovi na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 29.5.2014 domáhal v konaní o preskúmanie rozhodnutia správnych
orgánov preskúmania rozhodnutia Prezídia Rady Slovenského rybárskeho zväzu zo dňa 5.4.2014

vydané v konaní vedenom pod spisovou značkou DP-2/14 a v nadväznosti na to aj disciplinárne
rozhodnutie vydané Disciplinárnou komisiou Základnej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu v
Martinezodňa29.11.2013vkonanívedenompodspisovouznačkou07/2013/DKarozhodnutieMestskej
organizácie Slovenského rybárskeho zväzu Martin ako odvolacieho orgánu zo dňa 23.1.2014 vydané
v konaní vedenom pod spisovou značkou C3-1/2014 sa podľa § 250j ods. 2 písm. c), e) Občianskeho
súdneho poriadku a jeho zrušenia a vrátenia na ďalšie konanie a rozhodnutie.

2. Zároveň sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému vrátiť žalobcovi povolenie na lov rýb č. 00678
vydané Slovenským rybárskym zväzom - Mestskou organizáciou Martin pre miestne kaprové vody v
lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
3. Žalobu odôvodnil tým, že ako slovenskému štátnemu občanovi, ktorý je členom Mestskej organizácie
Slovenského rybárskeho zväzu v Martine bolo žalovaným, ktorý je právnickou osobou - združením
občanov založeným podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov,
ktoré združuje občanov, ktorých spája spoločný záujem v rozvoji a uplatňovaní rekreačného, športového

rybárstva, využívaní rybárskeho práva v súlade so zákonom o rybárstve, v oblasti ochrany prírody a
životného prostredia na úseku rybárstva, starostlivosti o ekológiu vôd a okolitej prírody, zachovanie
genofondu rýb ako i výživy obyvateľstva, bolo zasiahnuté do jeho práv.

4. Dňa 3.8.2013 bol žalobcovi pri love rýb v kaprovom rybárskom revíri č. 3-4150 - Štrkovisko Lipovec
členmi Rybárskej stráže Slovenského rybárskeho zväzu - Základná organizácia v Martine (ďalej len
"Rybárska stráž") pre podozrenie zo spáchania trestného činu pytliactva odňatý rybársky lístok č.

77/2013 vydaný dňa 5.6.2013 Obvodným úradom vo Vrútkach a povolenie na lov rýb č. 00678 vydané
MsO SRZ Martin pre miestne kaprové vody. V zmysle Záznamu o previnení žalobcu zo dňa 3.8.2013
spísaného priamo na mieste Rybárskou strážou sa žalobca údajne previnil tým, že pri love sumca
použil ako nástrahovú rybu kapra rybničného o dĺžke 38 cm, ktorého najmenšia lovná miera v zmysleustanovenia § 13 ods. 1 písm. h) vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republík} č.
185/2006 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 139/2002 Z. z. o rybárstve v znení neskorších predpisov
(ďalej len "Vyhláška č. 185/2006 Z. z."), je 40 cm. Žalobca predmetného kapra ulovil a privlastnil si

dva dni pred tým, t. j. 1.8.2013, pričom privlastnenie si predmetného kapra vyznačil aj do prehľadu
o úlovkoch. Podľa merania vykonaného žalobcom meral predmetný kapor 40,5 cm, pričom túto dĺžku
uviedol žalobca aj do záznamu o úlovkoch. V čase jeho ulovenia a privlastnenia si nebol predmetný
kapor nijako poškodený. Po nastražení predmetného kapra žalobcom pri love sumca dňa 3.8.2013
však došlo k poškodeniu jeho chvostovej plutvy, pravdepodobne k jej obžratiu dravými rybami. Meranie

predmetného kapra vykonali traja členovia Rybárskej stráže priamo na mieste dňa 3.8.2013, a to tak,
že každý z nich kapra premeral a pri každom premeraní bola súčasne vyhotovená aj fotodokumentácia
z merania. Celkovo tak bol predmetný kapor meraný Rybárskou strážou tri krát a každé meranie bolo
zdokumentované fotograficky. Ako uviedol, predmetný kapor mal poškodenú (obžratú) chvostovú plutvu
v takom rozsahu, že lúče chvostovej plutvy úplne absentovali, čo však členovia Rybárskej stráže pri jeho
meraní nezohľadnili a kapra odmerali len od predného konca hlavy po koreň obžratej chvostovej plutvy.

V zmysle ustanovenia § 13 ods. 3 Vyhlášky č. 185/2006 Z. z. sa lovná miera rýb meria od predného
konca hlavy až po koniec najdlhšieho lúča chvostovej plutvy. Z vyššie uvedeného je podľa žalobcu
jednoznačné, že členmi Rybárskej stráže nameraná dĺžka kapra 38 cm nezodpovedala jeho skutočnej
dĺžke, ktorú tento mal v čase jeho privlastnenia a aj v čase jeho nastraženia žalovaným pri love sumca.
Pre objektívne zistenie dĺžky predmetného kapra bolo totiž nevyhnutné k nameranej dĺžke prirátať aj

dĺžku lúčov jeho chvostovej plutvy. Žalobca do záznamu o previnení uviedol uvedenú nezrovnalosť v
dĺžke kapra použitého na lov sumca, ďalej tiež skutočnosť, že dňa 1.8.2013 nameral žalobca ihneď po
ulovení dĺžku kapra 40,5 cm.
Po vykonaní vyššie uvedených úkonov členmi Rybárskej stráže a po príchode príslušníkov Policajného
zboru, ktorých členovia Rybárskej stráže na miesto privolali, sa žalobca na výzvu príslušníkov

Policajného zboru dostavil na Obvodné oddelenie Policajného zboru - Vrútky, kde mu bol predmetný
kapor zaistený za účelom objektívneho zistenia skutkového stavu, okrem iného aj vyhotovenia
fotodokumentácie a vykonania merania predmetného kapra. Žalobca bol následne vypočutý v
procesnom postavení svedka a zhruba po 1,5 hodine bol príslušníkmi polície bez podpísania akejkoľvek
zápisnice o jeho výsluchu poslaný domov. Dňa 4.8.2013 bola povereným príslušníkom OO PZ Vrútky

vyhotovená fotodokumentácia z merania predmetného kapra, v rámci ktorého mu bola nameraná dĺžka
37,2 cm (merané vedľa tela ryby). Vo veci bolo uznesením zo dňa 22.8.2013 začaté trestné stíhanie
pod CVS: ORP-920/VR-MT-2013. Členovia Rybárskej stráže boli taktiež vypočutí ako svedkovia, ktorí
zhodne, s výnimkou Ing. P. U., uviedli, že predmetný kapor mal dĺžku maximálne do 38 cm. Dňa
23.8.2013 bol do konania pribratý znalec z odboru vodného hospodárstva Ing. K. A., ktorý predložil dňa

22.10.2013 OO PZ Vrútky znalecký posudok č. 2/2013. Poverený príslušník OO PZ Vrútky na základe
vyhodnotenia vykonaných dôkazov v zmysle ustanovenia § 214 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný
poriadok v znení neskorších predpisov, dňa 3.11.2013 postúpil vec na prejednanie disciplinárneho
previnenia MsO SRZ Martin. Pri hodnotení skutkového stavu poverený príslušník PZ aplikoval tzv.
materiálny korektív podľa § 10 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších

predpisov (ďalej len "Trestný zákon"), v zmysle ktorého nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob
vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku
páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.

5. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že vyššie uvedené informácie tykajúce sa začatého trestného

stíhania vo veci, ako aj procesných úkonov vykonaných v rámci tohto trestného stíhania, sa žalobca
dozvedel iba na základe písomnej odpovede z Okresnej prokuratúry Martin ohľadne vybavenia jeho
podnetu, ktorý mu bol doručený podaním tejto žaloby. Ku dňu podania tejto žaloby žalobca nemal
možnosť oboznámiť sa s dôkazovým materiálom obsiahnutým v spise vedenom OO PZ Vrútky pod ČVS:
ORP-920/VR-MT-2013,atonapriektomu,žeotoOOPZVrútkyviackrátžiadal.Protirozhodnutiuorgánu

prvého stupňa podal žalobca v rámci stanovenej 15-dňovej lehoty odvolanie. Mestská organizácia
Slovenského rybárskeho zväzu Martin, ako disciplinárny orgán druhého stupňa, rozhodnutím vydaným
v konaní vedenom pod spisovou značkou C3-1/2014 zo dňa 23.1.2014 rozhodnutie orgánu prvého
stupňa potvrdila a odvolanie zamietla ako neopodstatnené (ďalej len "rozhodnutie orgánu druhého
stupňa"). Voči rozhodnutiu orgánu druhého stupňa podal žalobca v zmysle § 8 ods. 8 písm. f. stanov

Slovenského rybárskeho zväzu (ďalej len "Stanovy SRZ") dňa 6.1.2014 dovolanie na Prezídium Rady
Slovenského rybárskeho zväzu (ďalej len "Prezídium Rady SRZ"), v ktorom namietal nesprávne zistenie
skutkového stavu orgánmi prvého a druhého stupňa. Prezídium Rady SRZ ako dovolací orgán (ďalej
len "dovolací orgán") rozhodnutím vydaným v konaní vedenom pod spisovou značkou DP-2/14 vydalodňa 5.4.2014 rozhodnutie (ďalej len "rozhodnutie dovolacieho orgánu"), ktoré bolo žalobcovi doručené
dňa 30.4.2014, a ktorým bolo rozhodnutie orgánu druhého stupňa zo dňa 23.1.2014 potvrdené. V
odôvodnení rozhodnutia dovolacieho orgánu tento uvádza, že po preštudovaní veci nezistil žiadne

porušenie Stanov SRZ, ani porušenie Disciplinárneho poriadku Slovenského rybárskeho zväzu (ďalej
len "Disciplinárny poriadok SRZ").

6. V súvislosti s vyššie uvedenými rozhodnutiami poukázal na to, že podľa § 1 ods. 1 stanov SRZ je
Slovenský rybársky zväz združenie občanov v súlade so zákonom č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov

v znení neskorších predpisov a podľa § 8 ods. 8 písm. f) Stanov SRZ v prípade porušenia stanov alebo
disciplinárneho poriadku SRZ disciplinárnym orgánom ZO, môže dotknutý člen podať dovolanie Prezídiu
Rady SRZ, ktoré má právo zmeniť alebo zrušiť toto rozhodnutie. Dovolanie nemá odkladný účinok.

7.Konaniežalobcu,t.j.údajnéporušenieustanovenia§12písm.c)Zákonaorybárstve,bolopredmetom
viacstupňového disciplinárneho konania vedeného žalovaným, priebeh ktorého je podrobne opísaný v

bode III. tejto žaloby. Disciplinárnymi orgánmi žalovaného zistený skutkový stav, tak pri rozhodovaní
na prvom stupni, rovnako pri rozhodovaní na druhom stupni a tiež v dovolacom konaní, nezodpovedal
skutočnosti a bol nedostatočne zistený, a teda netvoril spoľahlivý základ pre vydanie objektívneho a
spravodlivého rozhodnutia vo veci. Touto žalobou napádané rozhodnutie Prezídia Rady žalovaného je
preto podľa názoru žalobcu nezákonné.

8. S ohľadom na skutočnosť, že orgány Slovenského rybárskeho zväzu vychádzali pri rozhodovaní z
nesprávne zisteného skutkového stavu, a to tak pri rozhodovaní v prvom stupni, ako aj pri rozhodovaní
v odvolacom konaní i v dovolacom konaní, má žalobca za to, že došlo k porušeniu § 21 ods. 1
písm. a) Disciplinárneho poriadku SRZ, v zmysle ktorého v disciplinárnom konaní treba dokazovať

najmä, či sa stal skutok, ktorý je predmetom stíhania a či tento skutok je skutočne disciplinárnym
previnením. Rozhodnutie na základe nesprávne zisteného skutkového stavu nie je len závažným
porušenímDisciplinárnehoporiadkuSRZzostranyorgánovSlovenskéhorybárskehozväzu,alezároveň
ide aj o zásah do práv žalobcu na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle ustanovenia článku 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky. Keďže v danom prípade nebol správne a úplne zistený skutkový stav,

žalobcamázato,žezostranydisciplinárnychorgánovžalovanéhodošloajkporušeniuustanovenia§24
ods. 1 Disciplinárneho poriadku SRZ, v zmysle ktorého disciplinárny orgán objektívne posúdi výsledky
objasňovania prípadu, zisťovania skutkového stavu veci, vrátane vykonaných dôkazov a po porade
komisie o veci samej rozhodne. Uvedené skutočnosti opätovne odôvodňujú záver, že rozhodnutím
dovolaciehoorgánu,akoajtomutorozhodnutiupredchádzajúcimirozhodnutiamidisciplinárnychorgánov

žalovaného, navyše došlo aj k zásahu do práva žalobcu na súdnu a inú právnu ochranu garantovaného
v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

9. V disciplinárnom konaní vedenom voči žalobcovi bolo tiež porušené aj jeho právo na obhajobu,
a to pri rozhodovaní na všetkých stupňoch. V zmysle § 20 ods. 2 Disciplinárneho poriadku SRZ sa

disciplinárne stíhanému musí poskytnúť možnosť, aby sa k obvineniu z previnenia osobne vyjadril a
uviedol na svoju obhajobu okolnosti, prípadne, aby navrhol na svoju obranu vierohodné dôkazy. Žalobca
síce mal možnosť vyjadriť sa k previneniu, avšak bol mu zamedzený prístup k dôkazovému materiálu,
na základe ktorého bol usvedčený z disciplinárneho previnenia, a tým aj možnosť účinne sa brániť voči
obvineniam zo strany disciplinárnych orgánov.

10. Ďalšou podstatnou skutočnosťou je, že podkladom pre rozhodovanie disciplinárnych orgánov mal
byť znalecký posudok, podľa ktorého mal mať kapor po zohľadnení poškodenia lúčov chvostovej plutvy
celkovú dĺžku 37,83 cm, bez poškodenej chvostovej plutvy 35,52 cm. Predmetný znalecký posudok však
žalobcovi nebol nikdy predložený na nahliadnutie ani ho nemal k dispozícii, o jeho existencii sa dozvedel

až následne a neoficiálne, takže k jeho správnosti a objektivite sa nemohol pred rozhodnutím nijako
vyjadriť. Aj preto údaje, ktoré žalobca uvádza v tejto žalobe ohľadne zistení popísaných v znaleckom
posudku, sú len neoficiálne a nevie ich bohužiaľ doložiť, keďže predmetný znalecký posudok nemal
a ani nemá k dispozícii. Pritom o objektívnosti tohto znaleckého posudku možno vysloviť závažné
pochybnosti, keďže tak podľa meraní troch členov Rybárskej stráže vykonaných dňa 3.8.2013 bola dĺžka

predmetného kapra 38 cm (merané po tele ryby) a podľa meraní príslušníkov Policajného zboru zase
37,2 cm (merané vedľa tela ryby), a to v oboch prípadoch bez zohľadnenia absencie lúčov chvostovej
plutvy. Značné rozdiely v nameraných hodnotách môžu vyplývať z viacerých príčin. Jednou z nich by
mohol byť značný časový odstup medzi ulovením predmetného kapra (1.8.2013) a vykonaním meraniazo strany znalca (uznesenie o pribratí znalca bolo vydané dňa 23.8.2013 a znalecký posudok bol OO
PZ Vrútky predložený dňa 22.10.2013). Uvedený časový odstup mohol spôsobiť deformáciu tela kapra,
ako aj úbytok jeho hmotnosti a dĺžky zapríčinený dehydratáciou (vysušením) kapra. Ďalším dôvodom

odlišností nameraných hodnôt by mohla byť aj zámena predmetného kapra za kapra menších rozmerov,
avšak v danom prípade ide len o žalobcove dohady, keďže predmetný znalecký posudok nemal nikdy
k dispozícii čo i len na nahliadnutie. Žalobca tak nemal možnosť preukázať nesprávnosť, respektíve
neobjektívnosť znaleckého posudku, keďže nemal možnosť sa s uvedeným znaleckým posudkom, ani
s inými dôkaznými materiálmi v rámci konania vôbec oboznámiť.

11. Nesprístupnenie dôkazového materiálu, na základe ktorého disciplinárne orgány a dovolací orgán
žalovaného rozhodol, je v rozpore s už vyššie citovaným ustanovením § 20 ods. 2 Disciplinárneho
poriadku SRZ. Uvedený postup orgánov žalovaného možno preto označiť za porušenie žalobcovho
práva na obhajobu, ako aj za porušenie „princípu na rovnosť zbraní", ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou
práva na spravodlivý proces. Ako už bolo uvedené v bode II. tejto žaloby popisujúcom skutkový stav, dňa

3.8.2013bolžalobcovičlenmiRybárskejstrážeodňatýrybárskylístokapovolenienalovrýbzdôvodu,že
si žalobca údajne privlastnil rybu nedosahujúcu najmenšiu lovnú mieru, čím údajne porušil ustanovenie
§ 12 písm. c) Zákona o rybárstve a dopustil sa trestného činu pytliactva. Dĺžka kapra, na ktorého lovil
žalobca (mal ho nastraženého na sumca), a ktorého podľa záznamu o úlovkoch ulovil a privlastnil si dva
dni pred tým, t. j. 1.8.2013, dosahovala podľa meraní vykonaných troma členmi Rybárskej stráže 38 cm.

Primeraníalenebolozohľadnenépoškodeniechvostovejplutvydanéhokapra,kuktorémuvšakdošloaž
po jeho ulovení a privlastnení - pravdepodobne jej obžratím dravými rybami v súvislosti s jeho použitím
ako nástrahy na lov sumca, v dôsledku čoho chvostová plutva u tohto kapra takmer úplne absentovala.
V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 23 ods. 1 písm. d) Zákona o rybárstve člen rybárskej stráže
je oprávnený odnímať povolenie na lov rýb a rybársky lístok výlučne osobe pristihnutej pri páchaní

trestného činu pytliactva. V zmysle ustanovenia § 310 Trestného zákona objektívna stránka trestného
činu pytliactva je naplnená iba v prípade, že osoba loví zver alebo ryby bez povolenia, avšak ako vyplýva
zo skutočností uvedených v bode II. tejto žaloby a dôkazov tam označených, žalobca bol v čase lovu
držiteľom rybárskeho lístka č. 77/2013, ako aj povolenia na lov rýb vydaného Slovenským rybárskym
zväzomprevodykaprovéč.00678.Akojezrejmé,žalobcavčaselovuspĺňalvšetkyzákonnépožiadavky

pre oprávnenosť lovu rýb stanovené v § 10 ods. 1 Zákona o rybárstve. Podmienka lovu rýb bez povolenia
tak v danom prípade nebola splnená. Uviedol, že ne nesporné, že nelovil ryby ani v čase ich ochrany,
keďže žalobca ulovil a privlastnil si predmetného kapra dňa 1.8.2013, pričom v zmysle ustanovenia § 10
ods. 1 písm. f) Vyhlášky č. 185/2006 Z. z. sa za čas individuálnej ochrany kapra rybničného považuje
obdobie od 15. marca do 31. mája, teda v danom čase (august 2013) nebol kapor rybničný ani sumec

(individuálnaochranasumcatrváod15.marcado15.júna),naktoréhomalžalobcakapranastraženého,
chránený druhovo ani individuálne, takže táto podmienka nebola splnená. Poukázal na to, že nelovil ryby
ani zakázaným spôsobom, preto že zakázané spôsoby lovu sú v Zákone o rybárstve taxatívne uvedené
v ustanoveniach § 13 až 17 Zákona o rybárstve, a to jednak všeobecne (§ 13) a potom jednotlivo pre
každý druh vôd osobitne, t. j. pre pstruhové (§ 14), lipňové (§ 15) aj kaprové vody (§16) a samostatne

pre lov hlavátky podunajskej (§ 17). Bez ohľadu na to, že žalobca tvrdí, že ním ulovený a privlastnený
kapor dosahoval, respektíve presahoval najmenšiu lovnú mieru stanovenú Vyhláškou č. 185/2006 Z.
z. pre kapra rybničného, privlastnenie si ryby nedosahujúcej najmenšiu lovnú mieru nie je zakázaným
spôsobom lovu rýb. Preto ani táto podmienka, aby v danom prípade mohlo ísť o trestný čin pytliactva,
nebola splnená. Zároveň uviedol, že žiadne neoprávnene ulovené alebo nájdené ryby neukrýval, čo

je zrejmé zo záznamu spísaného členmi Rybárskej stráže. Napokon, aj z konania príslušníkov Polície,
ktorí boli privolaní členmi Rybárskej stráže a následne predmetného kapra zaistili, a ktorí žalobcu poslali
domov bez toho, aby ho čo i len vypočuli, pričom ani neskôr voči žalobcovi nezačali trestné stíhanie
pre trestný čin pytliactva, jednoznačne vyplýva, že privlastnenie si ryby nedosahujúcej najmenšiu lovnú
mieru nie je naplnením skutkovej podstaty trestného činu pytliactva. Preto ani podmienka prechovávania

rýb neoprávnene ulovených alebo nájdených v danom prípade nebola splnená a žalobca na seba ani
žiadnu tretiu osobu nepreviedol ryby neoprávnene ulovené alebo nájdené, čo je zrejmé zo záznamu
spísaného členmi Rybárskej stráže.
12. Vyslovil názor, že ak žalobca svojím konaním nespáchal trestný čin pytliactva, z čoho vyplýva, že
príslušníci Rybárskej stráže odňali žalobcovi rybársky lístok a povolenie na lov rýb nezákonne. Poukázal

na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí zo dňa 26.6.2012 vydanom v konaní
vedenom pod spisovou značkou 2 Tdo 28/2012, vyslovil právny názor, podľa ktorého „z nepráva nemôže
vzniknúť právo, respektíve štátny orgán nemôže ochraňovať právo protiprávnym postupom". V tejto
súvislosti je potrebné uviesť, že v zmysle § 128 ods. 1 Trestného zákona má člen rybárskej stráže privýkone svojich oprávnení a plnení povinností postavenie verejného činiteľa. Napriek vyššie uvedeným
skutočnostiam a nezákonnému postupu členov Rybárskej stáže žalobcovi nebolo, a ani ku dňa podania
tejtožalobystáleniejevrátenénezákonneodňatépovolenienalovrýb,čímdochádzakpretrvávajúcemu

neoprávnenému zásahu do práv žalobcu. Rybársky lístok bol zo strany MsO SRZ Martin žalobcovi
vrátený len krátko pred podaním tejto žaloby.

13. Vo vyjadrení k žalobe žalovaný uviedol, že žiada žalobu zamietnuť a vyjadrí sa na pojednávaní.

14. Vo veci súd rozhodol rozsudkom č.k. 14C/1/2014 zo dňa 24.2.2015 tak, že žalobu zamietol.
Na základe odvolania žalobcu, Krajský súd v Žiline ako odvolací súd uznesením č.k. 21So/2/2015
rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konania s vysloveným právnym záverom,
že rozhodnutie žalovaného bolo v rámci trojinštančného disciplinárneho konania, ktoré majú charakter
individuálneho správneho aktu v rámci správneho trestania, ktorý svojim enunciátom zásadne zasahuje
do práva a povinností žalobcu, teda podliehajú prieskumu v správnom súdnictve pri aplikácii § 244 ods.

3 O.s.p. ako rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia a zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických osôb, teda
zákonnosť preskúmava krajský súd podľa § 244 ods. 2 O.s.p..

15. Po postúpení veci na základe opravného prostriedku proti rozhodnutiu o predbežnom opatrení
vydanom krajským súdom Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa

24.2.2016, č.k. 21S/32/2016-104, napadnuté odvolaním žalobcu, zrušil a vec postúpil Okresnému súdu
Žilina, ktorý je vecne a miestne príslušným súdom na konanie v tejto veci.

16. Na prejedanie veci súd nariadil pojednávanie. Na pojednávaní účastníci zotrvali na svojich návrhoch.

17. Žalobca mimo tvrdení uvedených v žalobe pred vydaním prvšieho rozsudku uviedol, že keď vytiahol
rybu nastraženú na sumca po výzve rybárskej stráže, mala obžratý chvost, lúč v tvare V na chvostovej
plutve. Po meraní tejto ryby členmi rybárskej stáže dosahoval tento kapor bez chvostovej lúčovej plutvy
38 cm. Na polícii po premeraní, keďže už ale ryba bola vytiahnutá z vody dlhší čas, dosahovala dĺžku
37,2 cm. Pritom však nebolo zohľadnené či už členmi rybárskej stráže ani políciou skutočnosť, že

kapor nebol v podstate celý a chýbala jej chvostová plutva. K znaleckému posudku uviedol, že ten
považuje za neobjektívny a nesprávny už len z toho dôvodu, že mal by zohľadňovať aj merania,
ktoré boli vykonané členmi rybárskej stáže a políciou. Meranie pri chýbajúcej časti chvostovej plutvy
nezohľadňovalo anatómiu rýb. Zdôraznil, že rozhodnutie nemôže byť zákonné preto, že bolo potrebné
aby orgán disciplinárny riadne zistil skutkový stav, k čomu nedošlo a žalobcovi nebolo umožnené

oboznámiť sa s obsahom disciplinárneho spisu. Namietal aj postup, ktorý zvolili členovia rybárskej
stráže, keďže zákon o rybárstve jednoznačne umožňuje členom rybárskej stráže odňať loviacemu
rybársky lístok a povolenie na lov rýb len v prípade, ak je pristihnutý pri páchaní trestného činu pytliactva,
čo v danom prípade k tomu nedošlo.

18. Žalobca vo výpovedi na otázky súdu, akým úkonom a kedy žiadal nahliadnuť žalobca do spisu
uviedol, že chodil na políciu v priebehu šetrenia a povedal že to chce vidieť. Obrátil sa aj na krajského
riaditeľa polície, pretože nadobudol dojem, že sa niečo nekalé voči nemu deje a žiadal aj o fotografie,
ktoré boli v ten večer spravené. Nevie, kde sú tieto fotografie pri meraní ryby na rybníku.

19. Ďalej uviedol, že keď rybu chytil, tak ju meral oceľovým metrom cez telo, je to bežná prax, ale vtedy
sa pri ohybe metra meria aj jej celé telo, je to o čosi viac ako keď sa ryba položí na meter. Nameral
skoro 41,5 cm, ale vie, že sa ryba môže merať pod telom a nebol si istý, ktorý druh merania je správny.
Meral rybu tak, že zapichol nôž, priložil rybu a mala 40,5 cm pod telom. Chodil na políciu a potom aj
požiadal o pomoc krajskú políciu, žiadal aj o fotografie, ktoré spravila polícia. Keď sa pýtal prokurátora,

kde sa nachádzajú fotky, ktoré spravili členovia na rybníku, prokurátor mu povedal, že sa nepamätá, či
ich videl, ale ak nie sú súčasťou spisu, bolo by to zle.

20. Žalovaný žiadal žalobný návrh v celom rozsahu zamietnuť, pretože všetky rozhodnutia
disciplinárnych orgánov tak v prvom, druhom ako aj v treťom čiže mimoriadnom stupni sú plne v

súlade s disciplinárnym poriadkom a stanovami SRZ. Pri preskúmavaní rozhodnutí dovolacím orgánom
nebolo zistené žiadne porušenie disciplinárneho poriadku ani stanov rybárskeho zväzu a preto boli zo
strany dovolacieho orgánu čiže prezídia rady SRZ potvrdené ako správne. Uviedol, že v konaní bolo
preukázané, že pán žalobca skutočne sa dopustil porušenia skutkovej podstaty trestného činu pytliactva,keď si privlastnil rybu nedosahujúcu najmenšiu lovnú mieru, čo považuje za dokázané aj znaleckým
posudkom z ktorého vyplýva, že ulovená ryba nedosahovala v čase ulovenia stanovenú lovnú mieru 40
cm, nakoľko merala v čase ulovenia 37,83 cm. S poukazom na ust. § 12 písm. c/ zákona o rybárstve

sa zakazuje privlastniť si takúto rybu.

21. Na pojednávaní dňa 7.3.2017 po vrátení veci Okresnému súdu v Žiline ako vecne príslušnému
prvostupňovému súdu vo svojom vyjadrení žiadal, aby súd uložil žalovanému predložiť súdu tri
fotografie predmetného kapra vyhotovené na mieste činu členmi Rybárskej stráže za účelom ich

následného vykonania ako dôkazu. Ďalej uviedol, že podľa informácií uvedených na internetovej stránke
žalovaného je súdny znalec Ing. K. A., PhD., ktorý vypracoval znalecký posudok č. 2/2013, referentom
zarybňovania a ekológie tečúcich vôd v rámci Odboru tečúcich vôd Sekretariátu Rady žalovaného, teda
je zamestnancom Sekretariátu Rady žalovaného. Súdny znalec pôsobil už v čase pred vypracovaním
znaleckého posudku č. 2/2013 aj ako vedúci odboru výroby žalovaného - Rada Žilina.

22. Vyslovil názor, že správanie žalovaného, zamestnávateľa súdneho znalca, vo vzťahu k žalobcovi
vykazovalo už v minulosti znaky šikanózneho správania, čo sa prejavovalo napríklad tým, že pri
lovení rýb členovia rybárskej stráže zo skupiny viacerých rybárov kontrolovali len žalobcu, alebo
tiež tým, že keď sa žalobcovi urobilo počas jeho kontroly Rybárskou strážou nevoľno, hoci je v
dôchodkovom veku a navyše trpí onkologickým ochorením, členovia Rybárskej stráže mu odmietli

poskytnúť vodu, nakoľko žalobca v minulosti poukazoval (a aj v súčasnosti poukazuje) na nedostatky
a protiprávnosť postupov, konaní, ako aj vnútorných predpisov žalovaného. Za účelom odstránenia
uvedených nedostatkov žalobca napríklad adresoval orgánom činným v trestnom konaní podnet na
prešetrenie zákonnosti postupu žalovaného pri odoberaní rybárskych lístkov - povolení na lov rýb na
políciu. Ako ďalší príklad snahy žalobcu o odstránenie vyššie uvedených nedostatkov možno tiež uviesť,

že na základe podnetu žalobcu došlo k zmene smernice žalovaného č. 1518/331/12-00 pre ustanovenie
a činnosť rybárskej stráže. Svoj odmietavý postoj k nezákonným postupom zo strany žalovaného
žalobca vyjadril viackrát aj ústne (tak telefonicky, ako aj osobne) priamo členom rybárskej stráže, ako aj
ďalším predstaviteľom Mestskej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu v Martine. Preto sú vážne
pochybnosti o nezaujatosti súdneho znalca voči osobe žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že nakoľko bol

predmetný znalec v čase vyhotovovania posudku č. 2/2013 zamestnancom (respektíve v obdobnom
pomere) Sekretariátu Rady žalovaného, v danom čase bol ako znalec vylúčený, to znamená, že nebol
oprávnený vyhotoviť predmetný znalecký posudok, a preto nie je možné naň prihliadať ako na zákonný
dôkaz v tomto konaní, a nebolo možné naň prihliadať ani v konaní vedenom Prezídiom Rady žalovaného
pod spisovou značkou DP-2/14 a ani v konaniach, ktoré mu predchádzali (07/2013/DK a C3-1/2014).

Týmto je daná aj nezákonnosť rozhodnutia.

23. Zdôrazňoval, že dĺžka kapra, na ktorého lovil žalobca (mal ho nastraženého na sumca), a
ktorého podľa záznamu o úlovkoch ulovil a privlastnil si dva dni pred tým, t. j. 1.8.2013, dosahovala
podľa meraní vykonaných troma členmi Rybárskej stráže 38 cm. Pri meraní ale nebolo zohľadnené

poškodenie chvostovej plutvy daného kapra, ku ktorému však došlo až po jeho ulovení a privlastnení -
pravdepodobne jej obžratím dravými rybami v súvislosti s jeho použitím ako nástrahy na lov sumca, v
dôsledku čoho chvostová plutva u tohto kapra takmer úplne absentovala. V zmysle vyššie citovaného
ustanovenia § 23 ods. 1 písm. d) Zákona o rybárstve člen rybárskej stráže je oprávnený odnímať
povolenie na lov rýb a rybársky lístok výlučne osobe pristihnutej pri páchaní trestného činu pytliactva.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí zo dňa 26.6.2012 vydanom v konaní vedenom
pod spisovou značkou 2 Tdo 28/2012, vyslovil právny názor, podľa ktorého „z nepráva nemôže vzniknúť
právo, respektíve štátny orgán nemôže ochraňovať právo protiprávnym postupom. V tejto súvislosti je
potrebné uviesť, že v zmysle § 128 ods. 1 Trestného zákona má člen rybárskej stráže pri výkone svojich
oprávnení a plnení povinností postavenie verejného činiteľa. Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam,

nezákonnému postupu členov Rybárskej stráže žalobcovi nebolo, a ani ku dňa podania tejto žaloby stále
niejevrátenénezákonneodňatépovolenienalovrýb,čímdochádzakpretrvávajúcemuneoprávnenému
zásahu do práv žalobcu.

24. Žalovaný uviedol, že žalobca vo svojom návrhu žiadal opakovane o predloženie troch fotografií

predmetného kapra, ktoré boli vyhotovené na mieste činu členmi rybárskej stráže. Poukázal na to, že
krajský súd uznesením sp.zn. 21 S/32/2016-104 konanie o návrhu na zabezpečenie dôkazu zastavil,
pričom žalobca sa proti uzneseniu odvolal. Najvyšší súd SR predmetné uznesenie zrušil a vec postúpil
Okresnému súdu Žilina ako vecne a miestne príslušnému, pričom Najvyšší súd SRZ vo svojom uznesenínamietal len príslušnosť súdu. Následne bol návrh žalobcu zo dňa 08.02.2016 na zabezpečenie
dôkazného prostriedku predložený Okresnému súdu Žilina, ktorý uznesením sp.zn. 14S/2/2016-135
návrh zamietol, pričom v odôvodnení uviedol, že je vylúčené použitie tretej časti Civilného sporového

poriadku, t.j. nie je možné zabezpečiť dôkaz ani dôkazný prostriedok. Poukázal na to, že vyhotovenie
fotografií nebolo nijako preukázané, a preto nie je možné ani požadovať, aby boli predložené. Z
policajného spisu, z disciplinárneho spisu a ani zo súdneho spisu nevyplýva, že by boli fotografie kapra
vyhotovené.

25. K zaujatosti znalca uviedol, že znalec bol povereným príslušníkom PZ OO PZ Vrútky OR PZ Martin
požiadaný o vypracovanie znaleckého posudku, pričom znalec povereného príslušníka upovedomil, že
je zamestnancom Slovenského rybárskeho zväzu a v rámci organizačnej štruktúry pôsobil v tom čase
na odbore výroby. Poverený príslušník vzal túto skutočnosť na vedomie a nemal za to, že by v prípade
menovaného znalca mohli byť pochybnosti o jeho nezaujatosti, a preto nerozhodol o jeho vylúčení v
zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, podľa ktorého

je znalec, tlmočník alebo prekladateľ je vylúčený, ak možno mať pre jeho pomer k veci, k zadávateľovi
alebo k inej osobe, ktorej sa úkon týka, pochybnosť o jeho nezaujatosti ani v zmysle § 11 ods. 2 zákona,
podľaktoréholenčosaznalec,tlmočníkaleboprekladateľdozvieoskutočnostiach,prektoréjevylúčený,
bezodkladne to oznámi zadávateľovi. Ak je zadávateľom súd alebo iný orgán verejnej moci, rozhodne o
jeho vylúčení tento orgán. Poukázal na to, že žalobca nezaujatosť znalca nenamietal ani v rámci svojho

podnetu, ktorý podal na Okresnú prokuratúru Martin dňa 05. mája 2014.

26. K namietanému nezákonnosti rozhodnutia uviedol, že v zmysle § 23 ods. 1 písm. d) zákona
č. 139/2002 Z.z. o rybárstve v znení neskorších predpisov je člen rybárskej stráž oprávnený osobe
pristihnutej pri páchaní trestného činu pytliactva odňať povolenie na rybolov, rybársky lístok, či úlovky.

Po vykonaní kontroly zo strany členov rybárskej stráže a privolaní príslušníkov Policajného zboru bolo
zistené, že žalobca si privlastnil rybu, ktorá nedosahovala najmenšiu lovnú mieru. Z tohto dôvodu bol
spísaný záznam o odňatí rybárskeho lístka a povolenia na rybolov a potvrdenie o zaistení veci, a to
kapra rybničného - lysec. Odňaté povolenie na rybolov a rybársky lístok boli odovzdané príslušníkom
Policajného zboru v súlade s § 22 písm. b) zákona o rybárstve. Vo veci bolo povereným príslušníkom

Policajného zboru zistené, že skutok žalobcu napĺňa skutkovú podstatu trestného činu pytliactva, ale
z dôvodu, že nebol naplnený materiálny korektív, vec postúpil na disciplinárne konanie. Poukázal na
to, že žalobca v prípade druhej podmienky (lov rýb v čase ich ochrany) opomenul poukázať na zákon
o rybárstve. Vo vyjadrení odkazuje iba na ustanovenie § 10 ods 1. písm. f) vyhlášky č. 185/2006 Z.z.,
ktorou sa vykonáva zákon o rybárstve, ktoré upravuje čas individuálnej ochrany rýb. Vyhláška MŽP má

však nižšiu právnu silu a bola vydaná v súlade s § 43 zákona o rybárstve. Individuálnu ochranu rýb
upravuje § 12 zákona o rybárstve, ktorý ustanovuje, že je zakázané, okrem iného, privlastniť si ryby
nedosahujúce najmenšiu lovnú mieru a nad ustanovený počet.

27. Žalobca na pojednávaní zotrval na podanom návrhu. Osobitne uviedol, že z fotografii, ktoré sa

nachádzajú v spise je zrejmé, že uvedená ryba mala lovnú mieru, pretože vzdialenosť po poslednú
kostičku, ktorá presahuje koniec chrbtovej kosti je vzdialenosť 36,1 cm od hlavy. Na ním zhotovenej
fotografii iného kapra je zachytené, že vzdialenosť od konca véčka po koniec lúčovej plutvy je 3,6 cm
a pokiaľ by takúto vzdialenosť pripočítal ku kostičke kapra na fotografii v spise, dáva mieru 39,8 cm.
Zároveň z fotografií zo spisu pri ryske pysku kapra bol ukrátený o 4 mm. (čl. 46 spisu č. 2), pretože ryska

nebola na konci papule a ryba sa meria od hlavy po najväčší lúč chvostovej plutvy.

28. Žalovaný k návrhu na vykonanie dokazovania vyžiadaním fotografií zhotovených rybárskou strážou
uviedol, že nebola vyhotovená fotografia členmi rybárskej stráže, s poukazom aj na vyjadrenie sekcie
kontroly inšpekčnej služby MV SR ČVS:SKIS-134/OISS-V-2015 z 4.5.2015, kde na strane tri bolo

konštatované, že nadstrážmajster F. A. uviedol, že po príchode na miesto zistil totožnosť osoby a zo
strany stráže bolo uvedené, že pán J. chytil rybu a to kapra, ktorá nedosahuje lovnú mieru. Na mieste si
uvedenú rybu, kapra odfotila osoba z rybárskej stráže, pričom k rybe bol priložený meter. Uvedené fotky
boli zle viditeľné a ak si dobre spomína, tieto neboli doložené do vyšetrovacieho spisu. Uvedená ryba
bola zaistená a vložená do igelitky a prevezená do OO PZ Vrútky. Zopakoval, že takýmito fotografiami

nedisponuje a preto ich nemôže predložiť.29. Podľa § 21 ods. 1 písm. a) Disciplinárneho poriadku SRZ v disciplinárnom konaní treba dokazovať
najmä či sa stal skutok, ktorý je predmetom stíhania a či tento skutok je skutočne disciplinárnym
previnením.

30. Podľa § 247 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje
v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená
rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia
a postupu.

31. Podľa § 250j ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku súd zruší napadnuté rozhodnutie
správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec
žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho
orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie
veci.

32. Podľa § 10 ods. 1 Zákona o rybárstve loviť a privlastňovať si ryby v rybárskych revíroch môžu len
osoby, ktoré sú držiteľmi platného rybárskeho lístka a platného povolenia na rybolov.

33. Podľa § 12 písm. c) zákona č. 139/2002 Z. z. o rybárstve v znení neskorších predpisov zakazuje sa

privlastniť si ryby nedosahujúce najmenšiu lovnú mieru a nad ustanovený počet.

34. Podľa § 13 ods. 1 Zákona o rybárstve sa zakazuje:
používať na lov rýb výbušniny, otravné látky, harpúny, bodce, udice bez prútov, ako aj strieľať ryby, loviť
ryby pod ľadom, loviť ich na šnúry a podsekávaním udicou, do rúk a do ôk,

zbierať ikry, používať na lov rýb elektrický prúd, omamné látky, loviť ryby v noci za pomoci svetla,
používať lapadlá, čerené s väčšou plochou ako 1 m2, vrše, koše a pod., loviť ryby v rybovode a vo
vyznačenom úseku nad ním a pod ním, používať akékoľvek stále zariadenia na lovenie rýb alebo siete
a zabraňovať ťahu rýb proti vode,
loviť ryby na miestach, kde sa nahromadili pri mimoriadnych situáciách, ako aj ryby zhromaždené v čase

neresu a na zimoviskách,
loviť ryby vypustením, odrazením alebo odčerpaním vody,
loviť ryby pri vodohospodárskych stavbách v tabuľou vyznačenej vzdialenosti od telesa hrádze
alebo hate, od objektov vodných elektrární, čerpacích staníc, od technických zariadení, plavebných,
odvodňovacích a závlahových kanálov a plavebných komôr, a to i počas ich výstavby, z plavidiel a z

plávajúcich technických zariadení, v plavebných komorách, z cestných a železničných mostov a lávok
pre peších, v biokoridoroch a rybovodoch,
loviť ryby na zaplavených pozemkoch pri povodni a zabraňovať rybám vrátiť sa do rybárskeho revíru.

35. Podľa § 16 Zákona o rybárstve v kaprových vodách sa zakazuje

loviť na viac ako dve udice,
loviť na viac ako dva nadväzce na jednej udici opatrené jednoduchým háčikom alebo na viac ako jeden
nadväzec opatrený dvojháčikom alebo trojháčikom a na viac ako tri mušky pri použití muškárskej udice,
loviť na rybku prinesenú z iného revíru,
loviť na rybku alebo prívlač od 1. februára do 15. júna,

pri love na prívlač loviť na viac ako jednu udicu s viac ako jednou nástrahou,
loviť v čase od 22.00 do 04.00 h bez osvetlenia miesta lovu.

36. Podľa § 23 ods. 1 písm. d) Zákona o rybárstve člen rybárskej stráže je oprávnený osobe pristihnutej
pri páchaní trestného činu pytliactva prehľadať dopravný prostriedok a obsah vakov a tašiek ak je

dôvodné podozrenie, že sa v nich prepravujú neoprávnene nadobudnuté ryby, odnímať rybárske
náradie, povolenie na lov rýb, rybársky lístok a úlovky.

37. Podľa § 10 ods. 1 písm. f) Vyhlášky č. 185/2006 Z. z. čas individuálnej ochrany rýb, keď sú ryby
chránené, sa ustanovuje pre tieto druhy rýb: od 15. marca do 31. mája - kapor rybničný (Cyprinus carpio

- zdomácnená forma) v kaprových vodách; čas individuálnej ochrany neplatí od 1. mája do 15. mája,
keď je jeho lov povolený v čase rybárskych pretekov, a od 15. mája na základe ministerstvom povolenej
výnimky.38. Podľa § 310 Trestného zákona kto neoprávnene zasiahne do výkonu práva poľovníctva alebo do
výkonu rybárskeho práva tým, že bez povolenia loví zver alebo ryby alebo loví zver alebo ryby v čase
ich ochrany alebo zakázaným spôsobom, alebo kto ukryje, prechováva, alebo na seba alebo na iného

prevedie zver alebo ryby neoprávnene ulovené alebo nájdené, potrestá sa odňatím slobody až na dva
roky.

39. Podľa § 492 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa

doterajších predpisov.

40. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

41. Podľa § 247 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je
predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných
prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

42. Podľa § 247 ods. 3 O.s.p. predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v

odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo
právoplatným.

43. Podľa § 246 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku na preskúmavanie rozhodnutí a postupov sú
vecne príslušné krajské súdy, ak zákon neustanovuje inak.

44. Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov ak člen združenia považuje
rozhodnutie niektorého z jeho orgánov, proti ktorému už nemožno podľa stanov podať opravný
prostriedok,zanezákonnéaleboodporujúcestanovám,môžedo30dníododňa,keďsaoňomdozvedel,
najneskôr však do 6 mesiacov od rozhodnutia požiadať okresný súd o jeho preskúmanie.

45. Podľa § 8 Stanov Slovenského rybárskeho zväzu, za menej závažné porušenie zväzovej disciplíny
alebo pre neplnenie členských povinností uložených týmito stanovami, orgány zväzu sú oprávnené
člena, pridruženého člena, alebo funkcionára upozorniť a poučiť ho o nesprávnosti konania.
Pri opätovnom alebo hrubom porušení zväzovej disciplíny, prípadne členských povinností uložených

týmito stanovami, zväzové orgány sú oprávnené disciplinárne zakročiť proti členovi, pridruženému
členovi alebo funkcionárovi a uložiť mu niektoré z týchto disciplinárnych opatrení:
a. verejné pokarhanie na členskej schôdzi,
b. peňažnú pokutu,
c. odňatie alebo nevydanie povolenia na lov rýb na dobu až troch rokov,

d. odvolanie z volenej funkcie,
e. dočasné vylúčenie z členstva alebo pridruženého členstva vo zväze na dobu až troch rokov,
f. trvalé vylúčenie z členstva vo zväze alebo pridruženého členstva
I. Trvalé vylúčenie z členstva zväzu môže uplatniť výbor len za mimoriadne závažné alebo viacnásobné
porušenie zväzovej disciplíny:

a. rozhodnutie o trvalom vylúčení musí byť vyhotovené v písomnej forme a členovi doručené
doporučeným listom do vlastných rúk,
b. proti rozhodnutiu výboru o trvalom vylúčení sa môže člen odvolať na Prezídium Rady SRZ do 15 dní
odo dňa doručenia rozhodnutia,
c. odvolanie sa podáva prostredníctvom výboru ZO, ktorý rozhodol o vylúčení,

d. rozhodnutie Prezídia Rady SRZ o odvolaní je konečné.
II. Na previnenia mládeže vo veku od 15 do 17 rokov organizovanej v kluboch mladých rybárov sa
vzťahujú ustanovenia týchto stanov o disciplinárnom konaní členov zväzu a Disciplinárny poriadok SRZ.
V jednom disciplinárnom konaní možno uložiť za jedno prípadne viac previnení len jedno z hore
uvedených disciplinárnych opatrení.

Disciplinárne konanie sa začína na návrh predsedníctva výboru základnej organizácie alebo z vlastného
podnetu disciplinárneho orgánu.
Disciplinárne konanie vykonávajú tieto orgány:
I. Disciplinárnymi orgánmi I. stupňa sú:a. disciplinárna komisia pri výbore základnej organizácie,
b. disciplinárna komisia pri Rade zväzu,
c. výbor ZO pri disciplinárnom opatrení - trvalom vylúčení zo SRZ,

II. Disciplinárnymi orgánmi II. stupňa sú:
a. výbor základnej organizácie ako odvolací orgán proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie pri výbore
základnej organizácie,
b. Prezídium Rady ako odvolací orgán proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie pri Rade zväzu,
c. Prezídium Rady SRZ pri odvolaní člena proti trvalému vylúčeniu zo SRZ.

Členov disciplinárnej komisie volí výbor ZO v počte najmenej 3 členov. Členov disciplinárnej komisie
Rady SRZ volí Rada v počte najmenej 5 členov. Člen disciplinárneho orgánu I. stupňa nemôže byť
súčasne členom disciplinárneho orgánu II. stupňa. Člen disciplinárnej komisie I. stupňa nemôže byť
súčasnečlenomvýboruzákladnejorganizácie,aničlenomdisciplinárnehoorgánuII.stupňa.Tentozákaz
sa netýka členov Prezídia Rady SRZ ak sa nejedná o prerokovanie odvolania člena vlastnej ZO SRZ.
Disciplinárna komisia výboru ZO prejednáva a rozhoduje o previneniach členov a funkcionárov ZO,

v ktorej sú organizovaní. Disciplinárna komisia Rady SRZ prejednáva a rozhoduje o previneniach
funkcionárov Rady zväzu, Kontrolnej komisie zväzu, štatutárnych zástupcov ZO SRZ a predsedov
kontrolných komisií ZO SRZ.
a. Proti rozhodnutiu disciplinárneho orgánu I. stupňa možno podať opravný prostriedok, ktorým je
odvolanie.

b. Odvolanie sa podáva písomne prostredníctvom disciplinárneho orgánu I. stupňa na odvolací orgán,
ktorým je príslušný disciplinárny orgán II. stupňa.
c. Lehota na podanie odvolania je 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia disciplinárneho
rozhodnutia.
d. Včas podané odvolanie má odkladný účinok.

e. Rozhodnutie disciplinárneho orgánu II. stupňa je konečné a nie je proti nemu prípustný ďalší opravný
prostriedok.
f. V prípade porušenia stanov alebo disciplinárneho poriadku SRZ disciplinárnym orgánom ZO, môže
dotknutý člen podať dovolanie Prezídiu Rady SRZ, ktoré má právo zmeniť alebo zrušiť toto rozhodnutie.
Dovolanie nemá odkladný účinok.

g. Pri prerokovávaní disciplinárnych previnení funkcionárov, môže disciplinárny orgán I. stupňa
pozastaviť výkon funkcie až do doby nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ak hrozí možnosť, že
disciplinárne stíhaný funkcionár by maril alebo ovplyvňoval skutočnosti, rozhodujúce pre disciplinárne
stíhanie.

46. Podľa § 21 ods. 1 písm. a) Disciplinárneho poriadku SRZ v disciplinárnom konaní treba dokazovať
najmä či sa stal skutok, ktorý je predmetom stíhania a či tento skutok je skutočne disciplinárnym
previnením.

47. Súd zistil, že žaloba bola podaná proti právoplatnému rozhodnutiu druhostupňového orgánu v

zmysle § 8 ods. 5 Stanov Slovenského rybárskeho zväzu ako občianskeho združenia založeného
podľa zák. č. 83/1990 Zb. č.k. C3-1/2014 Mestskej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu Martin
ako odvolacieho orgánu zo dňa 23.1.2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu
č.k. 07/2013/DK vydané Disciplinárnou komisiou Základnej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu
v Martine zo dňa 29.11.2013. Nakoľko proti rozhodnutiu druhostupňového orgánu nie je prípustné

odvolanie, toto doručením žalobcovi dňa 5.2.2014 nadobudlo právoplatnosť. Dňa 5.4.2014 bolo
rozhodnuté Prezídiom Rady Slovenského rybárskeho zväzu č.k. DP-2/14 dňa 5.4.2014 a toto bolo dňa
30.4.2014 doručené žalobcovi.

48. Žalobca podal žalobu na súd dňa 30.5.2014, ktorú odoslal na poštovú prepravu dňa 29.5.2014. Teda

nakoľko proti právoplatnému rozhodnutiu č.k. C3-1/2014 Mestskej organizácie Slovenského rybárskeho
zväzu Martin zo dňa 23.1.2014 bol prípustný mimoriadny opravný prostriedok podľa § 8 ods. 8 písm. f/
Stanov, súd má za to, že lehota podľa § 15 zák. č. 83/1990 Z.z. bola zachovaná, pretože začala plynúť
od doručenia rozhodnutia, ktorým bolo rozhodnuté o mimoriadnom opravnom prostriedku.

49. Podľa § 250j ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový
stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na
preskúmanie napadnutého rozhodnutia.50. Podľa § 250j ods. 2 O.s.p. ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej
právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov ( § 7 ods.
1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým

stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu,
opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti
druhej hlavy.

51. Podľa § 250j ods. 3 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne

len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia.

52. Súd v konaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a ako aj preskúmaním spisu
disciplinárnych orgánov odporcu a vyšetrovateľa a zistil nasledovný skutkový stav:

53.Súdzvýpisuzregistrazdruženíspotvrdenoučinnosťouzistil,že odporcajezapísanývreg.združení
MV SR pod IČO 00 178 209.

54. Disciplinárnym rozhodnutím Slovenského rybárskeho zväzu ZO SRZ Martin, sp. zn. 07/2013DK,
disciplinárna komisia ZO SRZ Martin ako disciplinárny orgán prvého stupňa v Martine na svojom

zasadnutí dňa 29.11.2013 v disciplinárnej veci proti žalobcovi pre previnenie privlastnenie si ryby, ktorá
nemala stanovenú mieru kapor lysec rozhodol tak, že žalobca, člen rady rybárskeho zväzu, sa dopustil
disciplinárneho previnenia podľa § 12 písm. c/ zák. č. 139/2002 Z. z. poriadku platného od 1.4.2002
a vzhľadom k tomu, že menovaný bol v roku 2007 disciplinárne riešený, disciplinárna komisia mu
uložila peňažný trest vo výške 80 eur. Rozhodnutím odvolacieho orgánu a to MsO SRZ Martin ako

disciplinárneho orgánu druhého stupňa sp. zn. C3-1/2014 zo dňa 23.1.2014 vo veci proti žalobcovi
pre previnenie podľa § 12 písm. c/ zák. 139/2002 Z. z. na základe odvolania proti disciplinárnemu
rozhodnutiu sp. zn. 07/2013-DK zo dňa 20.11.2013, odvolací orgán podľa § 24 disciplinárneho poriadku
zväzu rozhodnutie potvrdil a odvolanie zamietol, nakoľko dospel k záveru, že rozhodnutie je správne a
plne v súlade s disciplinárnym poriadkom SRZ. Opätovne poukázal na to, že žalobca bol v roku 2007

disciplinárne riešený za previnenie lov bez rybárskeho lístka pokutou 100 eur.

55. Žalobca podal proti právoplatným rozhodnutiam disciplinárnych orgánov dovolanie, o ktorom bolo
rozhodnutévkonanísp.zn.DP-2/2014,kdeprezídiumradySRZdňa5.4.2014podľa§28disciplinárneho
poriadku SRZ disciplinárne rozhodnutie MsO SRZ Martin, ktorým bolo uložené disciplinárne opatrenie

peňažná pokuta vo výške 80 eur potvrdil.

56. Súd zistil, že podľa potvrdenia OO PZ Vrútky o zaistení veci, bola žalobcovi zaistená vec kapor
rybničný lysec.

57. Vo veci konala aj Okresná prokuratúra Martin sp. zn. 1Pv 422/13/5506-14 zo dňa 23.5.2014, ktorá
reagovala na podnety žalobcu vo veci postupu policajtov v skrátenom vyšetrovaní.

58. Súd z pripojeného vyšetrovacieho spisu ČVS ORP-920/VR-MT-2013 zistil, že žalobca vo svojej
výpovedi uviedol, že dňa 3.8.2013 vo večerných hodinách bol loviť ryby na jazere, na miesto prišiel o

19:00 h s úmyslom loviť sumca, pričom použil nástražnú rybku kapra rybničného lysca, ktorého ulovil
na tom istom jazere 1.8.2013, teda na štrkovisku Lipovec. Kapra vyviezol asi 30 m od brehu a nastražil.
Po kontrole rybárskej stráže bol vyzvaný na preukázanie nástražnej rybky, pričom rybárska stráž ho
požiadala,abykaprazmeraljehometrom,keďžerybárskastrážnemalaciachovanýmeterakonštatovali,
že kapor nedosahuje lovnú mieru 40 cm, pričom nameraná ryby mala 38 cm. Pri opätovnom meraní

pred policajtmi mala nameraná ryba 37,2 cm. Keď však dňa 1.8.2013 ulovil kapra mal tento dĺžku 41,5
cm, miera bola zaokrúhlená na 41 cm, chýbajúca časť plutvy k véčku je minimálne v dĺžke 3-3,3 cm.

59. Súd zistil, že v správnom konaní bol vykonaný znalecký posudok znalcom Ing. K.om A.om PhD č.
2/2013, ktorý konštatoval, že výpočtom CDT pripočítaním poškodenej časti zistil celkovú dĺžku kapra

37,98 cm, Znalec sa v ZP pri stanovení dĺžky kapra sa vyporiadaval aj so stratou dĺžky a hmotnosti kapra
zmrazením a rozmrazením a následne konštatoval, že ani jednej z metód nebolo potvrdené, že by ryba
v čase ulovenia dosahovala lovnú mieru 40 cm.60. Súd z vyššie uvedeného dokazovania zistil, že vo veci bolo rozhodnuté oprávnenými disciplinárnymi
orgánmi, ktoré mali právomoc vo veci rozhodnúť, nakoľko podľa ust. § 8, orgány vykonávajúce
disciplinárne konanie a to v prvom stupni disciplinárna komisia pri výbore ZO, disciplinárna komisia pri

RZavýborZOpridisciplinárnomopatrenívylúčenízoSRZaorgánydruhéhostupňaakovýborzákladnej
organizácie ako odvolací orgán proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie pri výbore základnej organizácie.

61. Súd zistil, že žalobcovi bola uložená sankcia podľa stanov SRZ z decembra 2003 ust. § 8
disciplinárne konanie a previnenie s poukazom na čl. 2 písm. b/, nakoľko pri opätovnom alebo hrubom

porušení zväzovej disciplíny, prípadne členských povinností uložených stanovami, zväzové orgány sú
oprávnené disciplinárne zakročiť proti členovi, pridruženému členovi alebo funkcionárovi a uložiť mu
niektorézopatreníatoajpeňažnúpokutu,pričomvjednomdisciplinárnomkonanímožnouložiťzajedno,
prípadne viac previnení len jedno z disciplinárnych opatrení. Tým je napr. aj odňatie alebo nevydanie
povolania na lov rýb až na dobu troch rokov, ale aj pokuta.

62. Súd nezistil, že by v disciplinárnom opatrení bolo rozhodnuté o odňatí či nevydaní povolenia na
lov rýb. Súd preto nemôže v tomto konaní preskúmavať to, či člen rybárskej stráže mal alebo nemal
oprávnenie zadržať žalobcovi povolenie na lov rýb, avšak ak takéto oprávnenie má podľa § 23 ods.
1 písm. d) Zákona o rybárstve, podľa ktorého člen rybárskej stráže ak osobe pristihnutej pri páchaní
trestného činu pytliactva je oprávnený prehľadať dopravný prostriedok a obsah vakov a tašiek, ak

je dôvodné podozrenie, že sa v nich prepravujú neoprávnene nadobudnuté ryby, odnímať rybárske
náradie, povolenie na lov rýb, rybársky lístok a úlovky, neznamená to, že daná osoba sa musela dopustiť
trestného činu, ale stačí dôvodné podozrenie, že sa mohla dopustiť trestného činu pytliactva. Podľa
názoru súdu, je možné skutkovú podstatu trestného činu pytliactva naplniť aj tým, že niekto prechováva
neoprávnene ulovenú rybu a to teda aj rybu, ktoré nedosahovala najmenšiu lovnú mieru, pretože podľa

§ 12 písm. c/ zák. č. 139/2002Z.z. zakazuje sa privlastniť si ryby nedosahujúce najmenšiu lovnú mieru
a nad ustanovený počet. Teda neoprávnené ulovenie ryba nemožno stotožňoval len so zakázaným
spôsobom lovu, ale ide o neoprávnené ulovenie ryby aj vtedy, ak nemožno rybu ulovenú doboleným
spôsobom si privlastniť.

63. V žiadnom prípade súd pri preskúmaní rozhodnutí o disciplinárnom povolení však nie je oprávnený
rozhodovať o povinnosti vrátiť odňatú vec. Ak vec bola odňatá, avšak nebolo disciplinárnym rozhodnutím
uložené odňatie alebo nevydanie povolenia na lov rýb, nemôže žalovaný ďalej takéto odňaté povolenie
zadržiavať, pretože by došlo fakticky k výkonu disciplinárneho trestu bez jeho uloženia. V tomto
konaní však súd preskúmava len napadnuté rozhodnutie a nerozhoduje o iných skutočnostiach, preto

opakované žiadosti či poukazy právneho zástupcu žalobcu sú úplne bezpredmetné a nesúvisiace s
týmto konaním. Nakoľko napadnutým uznesením bola uložená pokuta a nie sankcia odňatia povolenia
na lov rýb, je akýkoľvek postup žalovaného s odňatím či nevydaním povolenia mimo tohto konania!

64. Pokiaľ však žalobca namietal správnosť postupu, súd v tomto prípade poukazuje aj na rozhodnutie

okresnej prokuratúry, ktorá uviedla, že z kontroly spisového materiálu z pohľadu jeho obsahovej
stránky bolo zistené, že tento je úplný a dôkazy vykonané konajúcim policajtom v prípravnom konaní
ozrejmili a zistili skutkový stav veci v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie policajta. Bol akceptovaný
názor konajúceho policajta, prezentovaný v meritórnom rozhodnutí, kde aplikoval tzv. „materiálny
korektív" uvedený v § 10 ods. 1 Tr. zák., použitím ktorého s poukazom na závažnosť odporcovho

konania konštatoval, že v predmetnej veci nedošlo k spáchaniu trestného činu. Konajúci policajt tiež
správne vyhodnotil, že predmetná vec môže byť posúdená príslušným disciplinárnym kompetentným
orgánom SRZ ako iné protiprávne konanie - disciplinárne previnenie, avšak záver, resp. rozhodnutie
disciplinárneho orgánu nebol „oktrojovaný", resp. viazaný na rozhodnutie policajného orgánu, teda bolo
vecou dokazovania, vyhodnotenia dôkazov a vlastnou kompetenciou disciplinárneho orgánu samotné

posúdenie prípadnej protiprávnosti konania. Okresná prokuratúra sa nestotožnila ani s prezentovaným
názorom žalobcu o možnej zámene ryby použitej ako návnady (kapra rybničného, forma lysec), ktorá
bola zaistená pri kontrole 03.08.2013 a ryby, ktorá bola predložená na skúmanie znalcovi, pretože aj
laickým zhliadnutím fotodokumentácie vyhotovenej bezprostredne dňa 04. 08. 2013 na 00 PZ Vrútky a
jej porovnaní s fotodokumentáciou vyhotovenou znalcom v predmetnej veci, je možné konštatovať, že

sa jedná o totožný druh ryby, teda kapra rybničného lysec, ktoré vizuálne badateľné hlavné markanty,
vrátené tvaru obžratej plutvy, sú zhodné. K rozdielu pri meraniach predmetnej ryby uviedla názor, že
súčasťou spisového materiálu je aj fotodokumentácia z merania tejto ryby, vyhotovená 04. 08. 2013 na
OO PZ Vrútky, kde bola nameraná hodnota („na plocho", teda odmeraná ryby položená na podložke spriložením pravítka pod jej telo) 37,2 cm. Tento údaj je možné hodnotiť ako korešpondujúci s výpoveďami
členov rybárskej stráže, ktorí s výnimkou Ing. P. U., ako svedkovia vypovedali, že zaistená ryba mala
dĺžkumaximálnedo38cm,pričomIng.Gulaspovedal,žetátorybamala37,2cm.Tentoúdajbolprebratý

aj konajúcim policajtom do už vyššie spomenutého uznesenia o začatí trestného stíhania.

65. Súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so zisteniami Okresnej prokuratúry v Martine, nakoľko rovnako
na fotografiách znalcom a OO PZ zistil rovnaké znaky ryby, jej tvaru ako aj tvaru obžratej časti plutvy,
naviac zo strany žalobcu šlo znova len o vlastnú „domnienku“ bez akéhokoľvek relevantného odkazu na

zdôvodnenie, teda ani sám žalobca neuviedol, z čoho vychádzal pri zisteniach o možnej zámene ryby.

66. Pokiaľ sa týka merania, súd poukazuje na to, že ak sa meria dĺžka ryby či iného predmetu, meria
sa vždy priama vzdialenosť medzi dvoma meranými bodmi, v prípade chytenej ryby je tomu najbližšie
meranie na „plocho“, teda pod telom ryby. Meraním „cez telo“ sa zmeria skôr obvod po dĺžke ryby,
pretože ak je tvar ryby oblý, nemôže takéto meranie predstavovať dĺžku (analogicky polobvod gule a

jej priemer). Určite pri meraní nie je možné prirodzený stav ryby upravovať, napr. zrovnávať chvostovú
plutvu a pod., pretože takéto postavenie by nezohľadňovalo prirodzenú dĺžku. Lovná miera je stanovená
na ochranu živočíchov, nie pre trofejné či iné účely, pretože dĺžka zohľadňuje určitú dospelosť a vek, teda
meranie musí byť čo najobjektívnejšie v „prospech“ ryby a bez zásahu do dĺžky. Možno by bolo vhodné
meranie ulovenej ryby upraviť internými predpismi žalovaného, aby nedochádzalo k nedorozumeniam

a kriminalizácií členov, ktorý sa snažia si ponechať čo najviac ulovených rýb. Prípadný rozpor v meraní
je možné zohľadniť pri rozhodnutí o uložení sankcie.

67. Pokiaľ žalobca namietal aj správnosť skutkových zistení, súd poukazuje na to, že disciplinárne
orgány vychádzali z nezávislých meraní a to dňa 04.08.2013 na 00 PZ Vrútky ako aj výsledkov

znaleckého dokazovania. Merania na mieste samom, ktoré mali byť zachytené fotografiami, boli jednak
namietané samotným žalobcom s odkazom na absenciu „ciachovaného“ metra, avšak ani pri tomto
meraní nikto netvrdil dosiahnutie dĺžky 40 cm, tvrdená dĺžka s jednou výnimkou bola 38 cm, čo mohlo
predstavovať dĺžku po zaokrúhlení.

68. Ak žalobca tvrdil existencie fotografií zhotovených rybárskou strážou, súd mal zo šetrenia Inšpekcie
MV SR preukázané, že fotografie boli zhotovené len jedným z jej členov na súkromný mobil, neboli
dostatočne čitateľné a v žiadnom prípade neboli predkladané ako dôkaz a správny orgán z ich obsahu
nevychádzal ani ich necitoval. Ak ich žiada žalobca zabezpečiť a žalovaný uvádza, že tieto fotografie
nemá a nemal k dispozícii, musí takýto dôkazný prostriedok predložiť žalobca. Ak však na fotografiách

mal byť zachytený kapor do dĺžke maximálne do 38 cm, je vykonanie takéhoto dôkazu nadbytočné.
Zámenu ryby prešetrovala aj Inšpekcia MV SR, prokuratúra a že sa nejedná o zámenu svedčia aj znaky
zachyteného kapra rybničného, teda plutva, šupiny, tvar a pod..

69. Pokiaľ žalobca namietal stratu dĺžky chvosta „obžratím“, súd v tomto prípade poukazuje aj na

anatomickú stavbu chvostovej plutvy, ktorá je tvorená kostenými (niekedy chrupavkovitými) lúčmi
vyplnenými tkanivom. Zväčša najhornejšie lúče, ktoré sú aj najdlhšie a určujú dĺžku ryby, sú kostené
a podľa fotografií OO PZ, neboli v hornej časti mimoriadne poškodené, možno povedať že skoro s
možnounegatívnouodchýlkoupredstavovalidĺžkuryby.Znalecvychádzalzmeraníbezlúčovchvostovej
plutvy, ktoré je v zásade u tohto druhu konštantná (druhový opis a charakteristika kapra rybničného)

homocerkná plutva (chrbtica ryby nezasahuje do chvostovej plutvy) a určil dĺžku kapra konštantou podľa
dĺžky tela bez chvostovej plutvy, teda správnosť zistení stanovil aj inou metódou. Stanovená dĺžka ryby
pripočítaním poškodenej časti chvostovej plutvy, ktorá bola u znalca poškodená výraznejšie stratou
horného lúča chvostovej plutvy, teda pripočítaním dĺžky 0,78 cm podľa kontrolných meraní s ostatnými
15 ks vzorkami kapra, bola pre žalobcu priaznivejšia a predstavovala 37,98 cm (meraná dĺžka 37,2 cm).

Uvedené merania zodpovedajú aj prepočtom súdu pri porovnaní meraní OO PZ vzdialenosti odlomenej
časti vrchného lúča a ostatných zhodných častí chvostovej plutvy, pričom k možnému prekročeniu
zistenej dĺžky nedospel ani súd. Zároveň poukazuje na to, že ak u obdobného kapra meria chvostová
plutva cca 6,78 cm, po pripočítaní tejto dĺžky k miere zistenej OO PZ je výsledkom maximálne 38,2 cm
(detail dĺžky chvostovej plutvy a odčítanie 6 cm od zistenej miery 37,2 cm). Súd preto je názoru, že

disciplinárne orgány PZ vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Z tohto dôvodu návrh
na ďalšie dokazovanie výsluchom znalca či priložením fotografií z prvotného merania ryby rybárskou
strážou považoval úplne za nadbytočné. Pokiaľ žalobca namietal nesprávnosť meraní Políciou SR, v
tomto prípade je potrebné vyhodnotiť súhrnne a vo vzájomnej závislosti všetky fotografie, pretože pridetailných záberoch môže byť čiastočné skreslenie spôsobené aj sklonom fotoaparátu a záberu, pričom
na ostatných fotografiách takéto skreslenie či posun patrný nie je.

70. Ak žalobca namietal zaujatosť znalca, v prvom rade mal žalobca takúto zaujatosť namietať pred
vyšetrovateľom a nie až v súdnom konaní.

71. Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 382/2004 Z.z. znalec, tlmočník alebo prekladateľ je vylúčený, ak možno
mať pre jeho pomer k veci, k zadávateľovi alebo k inej osobe, ktorej sa úkon týka, pochybnosť o jeho

nezaujatosti.

72. Podľa § 11 ods. 2 zák. č. 382/2004 Z.z. len čo sa znalec, tlmočník alebo prekladateľ dozvie o
skutočnostiach,prektoréjevylúčený,bezodkladnetooznámizadávateľovi.Akjezadávateľomsúdalebo
iný orgán verejnej moci, rozhodne o jeho vylúčení tento orgán.

73. Podľa § 12 ods. 2 písm. a/ zák. č. 382/2004 Z.z. znalec, tlmočník alebo prekladateľ zapísaný v
zozname je oprávnený odmietnuť vykonanie úkonu, len ak je vo veci vykonania úkonu zaujatý a ost..

74. U vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že o zaujatosti rozhoduje orgán, ktorý znalca
znaleckou úlohou poveril, teda vyšetrovateľ a ten znalca z úkonu nevylúčil. Navyše, konanie sa neviedlo

proti SRZ teda žalovanému, ale z dôvodu, že bol ohrozený záujem spoločnosti. Žalovaný nevystupoval
ani ako poškodený s náhradou škody. Zároveň s poukazom na judikatúru NS SR a Ústavného súdu SR,
samotný pracovný pomer znalca bez ďalšieho nie je dôvodom pre vylúčenie. O akejkoľvek predpojatosti
nesvedčia ani žiadne závery znalca, ktoré by mohli byť dôvodne spochybnené.

75. K námietkam žalobcu na porušenie jeho práv v súvislosti s oboznámením sa obsahom spisu,
skutkovými zisteniami, súd poukazuje na to, že ani z obsahov spisov ani z žalobcom predložených
dôkazov nezistil, že by žiadal o možnosť nahliadnuť do spisu a takéto právo mu bolo odoprené. Dokonca
podľa vyjadrenia prokuratúry s odkazom na sťažnosť žalobcu kde uviedla, že „Na základe Vášho
podania, doručeného osobne tunajšej prokuratúre 05. 05. 2014 (s prílohami) a doplneného taktiež

osobne podaniami z 06. 05. 2014, 09. 05. 2014, 15. 05. 2014 a 23. 05. 2014, ktoré bolo posúdené ako
podnet podľa § 31 zák. č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, som na Vašu
žiadosť preskúmal postup policajta v trestnej veci vedenej povereným príslušníkom PZ OO PZ Vrútky
OR PZ Martin pod sp. zn. ORP-920/VR-MT-2013, pre prečin pytliactva podľa § 310 ods. 1 Tr. zák. ......
Nesúhlasíte s výsledkom znaleckého dokazovania a máte za to, že došlo k zlému určeniu dĺžky chvosta

návnadovej ryby pri Vami vykonávanom love použitej. Tiež vidíte rozpor v tom, že prvotné merania mali
udávať dĺžku 38 cm, následne bola táto opravená na dĺžku 37,8 cm. .... Nie je možné, aby znalec určil
dĺžku ryby na hodnote 37,83 cm, keďže rybostrážcovi namerali bezprostredne po jej vytiahnutí z vody 38
cm, k čomu bolo ešte potrebné prirátať dĺžku obžratého chvosta....“ je zrejmé, že žalobcovi boli známe
všetky skutkové zistenia, podľa zápisníc sa v disciplinárnom konaní vyjadroval a mal možnosť obhajoby.

76. Nakoľko súd nezistil dôvodnosť žaloby, súd ju v plnom rozsahu zamietol.

77. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. podľa § 492 SSP podľa úspechu
žalovaného vo veci samej, pričom o výške trov konania bude v súlade s ust. § 262 CSP rozhodnuté po

právoplatnom skončení veci.

Poučenie:

S poukazom na ust. § 492 zák. 162/2015 proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo
dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.