Rozsudok · Judgement · Open Courts

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 1T/36/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616010090
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Tomus

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2019:1616010090.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Tomusa a prísediacich T. Y. a

Ing. H. U., v trestnej veci proti obžalovanému P. T. a spol., pre pokračovací prečin krádeže podľa § 212
ods. 2 písm. a), písm. f), ods. 3 písm. a), písm. b) Trestného zákona, formou spolupáchateľstva podľa §
20 Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12. apríla 2019 v Malackách takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:

P. T. narodený XX. J. XXXX v U., trvale bytom Y.,

X. M. narodená XX. H. XXXX v J., trvale bytom č. d. XXX, XXX XX S.,

A. F. narodený XX. A. XXXX v K. R., trvale bytom H. č. XXXX/XX, XXX XX Y., nezamestnaný, t. č. vo
výkone trestu odňatia slobody,

W. Y. narodený XX. H. XXXX v J., trvale bytom R. č. X, XXX XX T. pri J.,

sa uznávajú za vinných, že

1) obžalovaní P. T., A. F. a W. Y.

v čase od 20.00 h dňa 27.03.2015 do 08.00 h dňa 28.03.2015 v obci J., v areáli H. klubu J. na
X. č. XXX v J., po vzájomne dohode vnikli do budovy stajne, využívanej ako sklad náradia, tým

spôsobom, že nezisteným predmetom vypáčili vchodové plechové dvere v oblasti zámku, pričom
zámok brány nepoškodili, následne vošli dovnútra skladu, kde odcudzili 4 ks letných pneumatík
spolu s plechovými diskami, strunovú benzínovú kosačku zn. ALKO, nezisteného výrobného čísla,
akumulátorový skrutkovač zn. U. and Decker, nezisteného výrobného čísla, akumulátorový skrutkovač
zn. Narex, nezisteného výrobného čísla, akumulátorový skrutkovač zn. OK, nezisteného výrobného
čísla, 2 ks okružnej píly zn. Black and Decker, nezisteného výrobného čísla, elektrický hoblík zn. Bosch,
nezisteného výrobného čísla, akumulátorový skrutkovač zn. Bosch, zelenej farby, typu PA6-GF35,

elektrickú zváračku nezistenej značky a výrobného čísla, kompresor nezistenej značky a výrobného
čísla, príklepovú vŕtačku zn. Metabo s kovovým kufríkom nezisteného výrobného čísla, motorovú pílu
zn. Husqvarna, výrobné číslo 20115000902, karbobrúsku nezistenej značky a výrobného čísla, 3 ks
napájacej misky, elektrickú pílku nezistenej značky a výrobného čísla, miešačku žltej farby nezistenej
značky a výrobného čísla a následne odišli na neznáme miesto, čím poškodenej organizácii H. klub J.,
X. č. XXX, J., spôsobili škodu krádežou vo výške 1.575,- eur,

pričom tohto konania sa dopustili napriek tomu, že obv. P. T. bol dňa 15.10.2014 rozhodnutím Okresného
úradu Malacky, sp. zn. OU-MA-OVVS-2014/009230-1/P-819,820, právoplatným dňa 11.11.2014,postihnutý za priestupok proti majetku (spočívajúci v krádeži) v zmysle § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990
Zb. o priestupkoch, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 60,- eur, taktiež dňa 02.02.2015 bol
rozhodnutím Okresného úradu Malacky sp. zn. OU-MA-OVVS-2014/011234/P-982, právoplatným dňa

26.02.2015, postihnutý za priestupok proti majetku (spočívajúci v krádeži) v zmysle § 50 ods. 1 zákona č.
372/1990 Zb. o priestupkoch, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 70,- eur a tiež dňa 10.11.2014 bol
hliadkou mestskej polície v blokovom konaní postihnutý blokovou pokutou č. AC 119128 vo výške 30,-
eur za priestupok proti majetku (spočívajúci v krádeži tovaru) v zmysle § 50 ods. 1 zákona č. 3272/1990
Zb. o priestupkoch, ako aj napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava IV sp.

zn. 0T/145/2014 zo dňa 31.12.2014, právoplatným dňa 31.12.2014, odsúdený za prečin krádeže podľa
§ 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a bol
mu uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, a obv. A. F. bol rozhodnutím
Okresného úradu Malacky, sp. zn. OU-MA-OVVS-2014/0110301P-966 dňa 11.12.2014, právoplatným
dňa 04.03.2015 postihnutý za priestupok proti majetku (spočívajúci v krádeži) v zmysle § 50 ods. 1
zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 10,- eur,

2) obžalovaní P. T. a X. M.

v čase od 08.00 h dňa 17.04.2015 do 21.00 h dňa 20.04.2015 v obci T. pri J. na R. č. XXX/X obžalovaný
P. T. vnikol do rodinného domu tým spôsobom, že preliezol oplotenie pozemku, následne obv. P. T.

vytlačil na garáži dvere, pričom poškodil lankový zámok, z ktorej odcudzil horský bicykel zn. Shimano
Panther, typu SIS-TY15, výrobného čísla H modrej farby, potom prešiel k rodinnému domu, kde vytrhol
sieťku proti hmyzu a rozbil kameňom sklenenú výplň okna na WC a kúpeľni, avšak zistil, že cez okno
sa dovnútra nedostane, preto sa obžalovaný P. T. presunul k dverám do obývacej miestnosti, ktoré
vytlačili a vošiel do domu, z ktorého odcudzil keyboard zn. YAMAHA, typu FSRE213 spolu so stojanom,

digitálny fotoaparát zn. LUMIX, typu DMX-LX5, čiernej farby s tromi micro SD kartami, TV prijímač LCD
zn. Samsung v uhlopriečke 105 cm, švajčiarsky otvárací nožík zn. Wenger Classic, fľašu alkoholu zn.
Tulamore Dew v objeme 0,7 l, fľašu alkoholu - karamelový likér v objeme 0,5 l, gitaru tzv. „španielku“
vo veľkosti 3/4 %, MP3 prehrávač zn. LJ-188 mini, pamäťovú kartu micro SD, 4 GB-tovú, ďalekohľad s
nočným videním neznámej značky, vodné ponorné čerpadlo neznámej značky, plastovú bandasku na

PHM v objeme 5 l, kovovú bandasku na PHM v objeme 10 l, pričom na druhý deň ráno sa obžalovaná X.
M. pokúsila iným osobám predať TV prijímač LCD zn. Samsung v uhlopriečke 105 cm v hodnote 400,-
eur, o ktorom vedela, že ho deň predtým odcudzil obžalovaný P. T., avšak k predaju napokon nedošlo,
čím poškodenému J. T., trvale bytom U., O. XX, obžalovaný P. T. spôsobil škodu krádežou vo výške
1.483,50 eur a škodu poškodením vo výške 70,- eur,

pričom tohto konania sa obv. P. T. dopustil napriek tomu, že dňa 15.10.2014 bol rozhodnutím Okresného
úradu Malacky sp. zn. OU-MA-OVVS-2014/009230-1/P-819,820, právoplatným dňa 11.11.2014,
postihnutý za priestupok proti majetku (spočívajúci v krádeži) v zmysle § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990
Zb.opriestupkoch,začobolaobv.P.T.uloženápokutavovýške60,-eur,taktieždňa02.02.2015bolobv.

P. T. rozhodnutím Okresného úradu Malacky sp. zn. OU-MA-OVVS-2014/011234/P-982, právoplatným
dňa 26.02.2015, postihnutý za priestupok proti majetku (spočívajúci v krádeži) v zmysle § 50 ods. 1
zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 70,- eur a tiež dňa
10.11.2014 bol hliadkou mestskej polície v blokovom konaní postihnutý blokovou pokutou č. AC 119128
vo výške 30,- eur za priestupok proti majetku (spočívajúci v krádeži tovaru) v zmysle § 50 ods. 1 zákona

č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ako aj napriek tomu, že obv. P. T. bol trestným rozkazom Okresného
súdu Bratislava IV sp. zn. 0T/145/2014 zo dňa 31.12.2014, právoplatným dňa 31.12.2014, odsúdený
za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20
Trestného zákona a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody,

teda

obžalovaný P. T. v bodoch 1) a 2) rozsudku

- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bol sa obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich
mesiacoch postihnutý, spôsobil ním väčšiu škodu, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatichštyroch mesiacoch odsúdený, a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - vlámaním, v bode 1)
rozsudku spoločným konaním,
- v bode 1) rozsudku protiprávne vnikol do nebytového priestoru iného,

- v bode 2) rozsudku neoprávnene vnikol do obydlia iného

obžalovaná X. M. v bode 2) rozsudku

- dopustila sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu prečinu a tohto sa dopustila v úmysle

na iného previesť vec, ktorá bola získaná trestným činom spáchaným inou osobou, pričom k dokonaniu
tohto prečinu nedošlo,

obžalovaný A. F. v bode 1) rozsudku

- spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, a bol sa obdobný čin v

predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý, a čin spáchal závažnejším spôsobom konania -
vlámaním,
- protiprávne vnikol do nebytového priestoru iného,

obžalovaný W. Y. v bode 1) rozsudku

- spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, a čin spáchal závažnejším spôsobom
konania - vlámaním,
- protiprávne vnikol do nebytového priestoru iného,

čím spáchali

obžalovaný P. T. v bodoch 1) a 2) rozsudku

- pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. a), písm. b), ods. 4 písm.
b) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona, v bode 1) rozsudku formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,
- v bode 1) rozsudku v súbehu s prečinom neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo

nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 2 Trestného zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20
Trestného zákona,
- v bode 2) rozsudku v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného
zákona,

obžalovaná X. M. v bode 2) rozsudku

- prečin podielnictva podľa § 231 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, v štádiu pokusu podľa § 14 ods.
1 Trestného zákona,

obžalovaný A. F. v bode 1) rozsudku

- zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 4 písm. b) Trestného zákona, s poukazom na § 138
písm. e) Trestného zákona, a
- prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods.

2 Trestného zákona,
spáchané formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,

obžalovaný W. Y. v bode 1) rozsudku

- zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm.
e) Trestného zákona, a
- prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods.
2 Trestného zákona,spáchané formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

Za to sa im
ukladá

obžalovanému P. T.

podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m)
Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, za použitia § 42 ods. 1 Trestného zákona v spojení s
§ 41 ods. 2 Trestného zákona, súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu

na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušuje trestný rozkaz Okresného súdu Malacky z 27. apríla
2015, sp. zn. 0T/28/2015, právoplatný dňa 27. apríla 2015, vo výroku o treste a zároveň zrušuje všetky
rozhodnutianatentovýrokobsahovonadväzujúce,pokiaľvzhľadomnazmenu,kuktorejdošlozrušením,

stratili podklad.

Obžalovanej X. M.

podľa § 231 ods. 1 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 3

Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanej určuje skúšobná doba vo výmere 18 (osemnásť)
mesiacov.

Obžalovanému A. F.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu

na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušuje trestný rozkaz Okresného súdu Malacky z 28.
septembra 2017, sp. zn. 3T/87/2017, právoplatný dňa 08. októbra 2018, vo výroku o treste a zároveň
zrušuje všetky rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej

došlo zrušením, stratili podklad.

Obžalovanému W. Y.

podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona s použitím § 36 písm. k), písm. l) Trestného zákona, § 37 písm.

h), písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, s poukazom na § 41 ods. 1 Trestného
zákona, úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa
obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň sa mu ukladá probačný

dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému určuje skúšobná doba vo výmere 4 (štyri) roky.Podľa § 51 ods. 2 Trestného poriadku v spojení s § 51 ods. 4 písm. j) Trestného zákona sa
obvinenému ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať
sa preukázateľne o zamestnanie.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sa obžalovanému P. T. ukladá povinnosť nahradiť poškodenému
J. T., nar. XX. K. XXXX v U., trvale bytom O. XXXX/XX, XXX XX U., škodu vo výške 968,50 eur.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sa obžalovaným P. T., A. F. ukladá povinnosť spoločne a
nerozdielne nahradiť poškodeným:
- občianskemu združeniu H. X. J., ul. X. č. XXX, XXX XX J., IČO: XX XXX XXX, škodu vo výške 318,90
eur,
- E. R., a. s., S. cesta X/A, U. XXX XX, IČO: XX XXX XXX, škodu vo výške 391,10 eur.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku sa poškodení:
- J. T., nar. XX. K. XXXX v U., trvale bytom O. XXXX/XX, XXX XX U.,
- občianske združenie H. X. J.,
so zvyškami svojich nárokov na náhradu škody, odkazujú na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 03. marca 2016 bola prokurátorkou Okresnej prokuratúry Malacky pod č. 2Pv 128/15/1106-33 na
Okresnom súde Malacky podaná obžaloba na P. T. a spol., pre pokračovací prečin krádeže podľa § 212
ods. 2 písm. a), písm. f), ods. 3 písm. a), písm. b) Trestného zákona, formou spolupáchateľstva podľa
§ 20 Trestného zákona a iné.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom, resp. prečítaním skorších výpovedí
obžalovaných P. T., X. M., A. F. a W. Y., ďalej súd so súhlasom strán prečítal výpovede svedkov
poškodených Ing. W. U., Mgr. N. a J. T., prečítal so súhlasom strán znalecké posudky, oboznámil
obžalovanou predložené SMS správy a ostatné podstatné listinné dôkazy, najmä potvrdenie o zaistení
veci a zápisnicu o prevzatí zaistenej veci č. l. 42 - 43, uznesenie podľa § 97 ods. 1 Trestného poriadku č.

l. 44, potvrdenie o vrátení veci č. l. 45, vyčíslenie škody č. l. 46 - 48, spresnenie škody - pošk. T. č. l. 49,
zápisnicuoobhliadkemiestačinuvrátenedokumentácieč.l.50-53,potvrdenieozaisteníveci,zápisnicu
o prevzatí zaistnej veci a zápisnica o vydaní veci č. l. 87 - 89, uznesenie podľa § 97 ods. 1 Trestného
poriadku č. l. 90, potvrdenie o vrátení veci č. l. 91, odborné vyjadrenie, vyčíslenie škody č. l. 92 - 101,
oznámenie o ukončení likvidácie č. l. 102, zápisnica o obhliadke miesta činu vrátene fotodokumentácie

č. l. 103 - 111, rozkazy o uložení sankcií č. l. 119 - 129, prehľad o nezaplatení pokút č. l. 130 - 141, trestný
rozkaz Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 0T/145/2014 č. l. 142 - 145, výpis z listu vlastníctva č. l.
181, odborné vyjadrenie ku škode č. l. 182, dokumenty H. klubu J.. l. 183 - 186, vyjadrenie ku škode č.
l. 187, blok na pokutu nezaplatený na mieste - T. č. l. 188, blok na pokutu - M. č. l. 189, dohoda o zmene
pracovnej zmluvy č. l. 352 - 353, potvrdenia o úhradách časti škody č. l. 354, 357 - 358, pripojenie sa

k trestnému konaniu č. l. 409, spisový materiál Okresného súdu Malacky, sp. zn. 3T/87/2017 (najmä
trestný rozkaz z 28. septembra 2017 č. l. 146 - 149), spisový materiál Okresného súdu Malacky, sp. zn.
0T/28/2015 (najmä trestný rozkaz z 27. apríla 2015 č. l. 52), pričom zistil, že obžalovaní P. T., X. M., A.
F. a W. Y. spáchali skutky tak, ako sú uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Na tomto mieste súd považuje za potrebné zdôrazniť, že na základe upozornenia z 18. januára 2019
došlo zo strany súdu s poukazom na § 284 ods. 2 Trestného poriadku k upozorneniu prokurátora a
obžalovaných, obhajcov i poškodených, že skutok (skutky), ktoré sú predmetom obžaloby, pri správnom
použití zákona treba posudzovať podľa iného ustanovenia zákona ako ho (ich) posudzuje obžaloba a to
tak,žespoukazomnaaspektvlámaniajenutnétrestnýčinkrádežeposudzovaťpodľa§212ods.4písm.

b) Trestného zákona, namiesto § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona, pričom následne z uvedeného
dôvodu došlo uznesením tunajšieho súdu z 21. januára 2019, sp. zn. 1T/36/2016, podľa § 241 ods. 1
písm. k) Trestného poriadku per analogiam k postúpeniu trestnej veci senátu tunajšieho súdu.

K dokazovaniu ku skutku pod bodom 1) rozsudkuObžalovaný P. T. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v
obžalobe.

Obžalovaný W. Y. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v
obžalobe.

Obžalovaný A. F. neurobil žiadne vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku a vypovedal, že
presne si to už nepamätá, bolo to už dávno. Išli jeden večer s obž. T. a Y. do J., asi do nejakej garáže,

a vzali odtiaľ nejaké veci, nepamätá si už presne aké, ale miešačku nevzali, hoci si ju nachystali. Dvere
nevylamovali, tieto boli otvorené, len pri odchode ich zavreli, on sám k nim položil tehlu, alebo zámkovú
dlažbu. Je mu to ľúto.

Na otázky prokurátora obžalovaný uviedol, že s ostatnými spoluobžalovanými sa pred skutkom stretli
niekde v Y., vie, že Y. bol na zelenej Octavii, obžalovaný navrhol, že vie o nejakých veciach v J., o jednej

robote, tak tam šli. Nevedel presne, o aké veci ide, len o tom počul. Hovoril o tom jeden chlapec, že to
tam býva otvorené. Vedel, že pôjde o krádež, že tieto veci pôjdu ukradnúť. Šli teda do J. ku koňom, resp.
do nejakej dielne. Dvere boli privreté, otváral ich asi on. Miera ich privretia bola taká, že bolo vidno, že
nie sú zavreté. Tieto dvere nezavrel, ani pri odchode, lebo sa otvárali, asi boli pokazené. Dnu na mieste
činu boli všetci traja a aj všetci traja brali veci. Tieto veci hneď po skutku zostali v aute, niektoré veci

vyložili ešte v ten deň, kosačku u jeho bývalého švagra R. T., D. cesta XX, Y., avšak pokiaľ obžalovaný sa
vrátil od H. ulice, kde vyložil pílu a jednu dve uťahovačky, bývalý švagor mu povedal, že kosačku už od
neho medzičasom vzali T. so Y. späť. V ten deň, alebo nasledujúci ešte predali vo T. pri J. 4 gumy. Keď
po skutku došli do Y., pár minút po vyložení uvedených veci sa s ostatnými spoluobžalovanými rozišiel a
ostatné veci zostali v aute. Na druhý deň T. hovoril, že ukradnuté veci treba vrátiť, lebo to riešia policajti

a on povedal, že všetky ich má Y.. On z tých vecí nemal nič, ani peniaze.

V zmysle § 257 ods. 8 druhá veta Trestného poriadku v spojení s § 258 ods. 4 Trestného poriadku bola
na návrh prokurátora čítaná skoršia zápisnica o výsluchu obžalovaného P. T., v rámci ktorej uviedol, že
niekedy koncom mesiaca marec 2015 šiel v neskorších poobedňajších hodinách do mesta Y. spoločne

so svojim kamarátom W. Y. z T. pri J., išli tam na vozidle zn. Škoda Octavia, zelenej farby, ktoré patrí W.
mame. Keď prišli do Y., tak k nim prišiel A. F. prezývaný A., ktorého pozná z videnia a ten sa ich opýtal,
či si nechcú zarobiť, že v J. vie o nejakých veciach, o rôznom pracovnom náradí, ktoré sa nachádzajú v
stajni a že či chcú ísť s ním to ukradnúť. On aj s W. súhlasil a keď sa zotmelo okolo 17.00 h toho dňa išli
na W. vozidle do J., niekde na jej začiatok, kde sa nachádza stajňa - sklad s náradím. Auto nechal W. na

cesteavšetcitrajašlikstajni,kdeA.vypáčildveredostajnekovovýmpredmetom,ktorýnašielnamieste,
následne A. aj s W. išli do vnútra do stajne a on ich čakal vonku. Zo stajne postupne povynášali rôzne
veci a to motorovú pílu, 3 ks AKU vŕtačiek a rôzne iné náradie a taktiež vyniesli von miešačku oranžovej
farby, tieto veci spolu potom naskladali na pole, kúsok od stajne, a potom následne ich poukladali do
vozidla okrem miešačky, s tým, že sa pre ňu vrátia. Z vozidlom išli aj s odcudzenými vecami do Y. na ul.

H., pred nejaký činžový dom, kde uvedené veci A. z vozidla vyniesol. Tu mu odcudzené veci pomáhal aj
vyložiť nejaký muž vo veku okolo asi 30 rokov a odniesol ich niekde za bytovku. Všetko okrem motorovej
píly a okrem 3 ks AKU vŕtačiek vyložili z auta von, nakoľko tieto veci si chcel nechať s W.. Následne sa
všetci traja vrátili na pole, kde nechali miešačku, ale nakoľko by sa nedostala do vozidla, nechali ju tam.
Potom sa s prázdnym vozidlom všetci traja presunuli k cintorínu do Y.. Tu prišlo potom nejaké ďalšie

auto, čo zavolal A., ktoré šoférovala nejaká žena vo veku asi 25 rokov, a tejto dal nejakú igelitku. Im
potom A. povedal, že si máme ostatné veci nechať za odvoz a on potom spolu s W. šiel do T. pri J.,
pričom pri M. sa im pokazilo auto, praskol výfuk, tu si stopli nejakého vodiča, ktorý ich odtiahol do T.
pri J.. Motorovú pílu si nechal W. a AKU vŕtačku si nechal on. Uvedeného skutku ľutuje a nikdy sa to
nebude opakovať.

Po oboznámení obžalovaného A. F. s výpoveďou obž. P. T. učinenou na danom hlavnom pojednávaní
pred výsluchom obžalovaného A. F., obžalovaný A. F. uviedol, že uvedená výpoveď obž. P. T. z časti nie
je pravdivá, nakoľko, ako uviedol, pílu a uťahovačky vyložili na H. ulici a gumy vo T. pri J., ostatné veci
ostali v aute. Nie je pravdivé tiež vyjadrenie obž. P. T., že obžalovaný A. F. vylamoval dvere, nakoľko

tieto boli otvorené.

Následne obž. P. T. potvrdil, že nasledujúci deň po skutku bol u neho obž. F. s pánom T. a hovoril, že
ukradnuté veci treba vrátiť, nakoľko to rieši polícia.V zmysle § 257 ods. 8 druhá veta Trestného poriadku v spojení s § 258 ods. 4 Trestného poriadku bola
na návrh prokurátora čítaná skoršia zápisnica o výsluchu obžalovaného W. Y., v rámci ktorej uviedol, že

niekedy koncom mesiaca marec 2015 šiel v neskorších poobedňajších hodinách do mesta Y. spoločne
so svojim kamarátom P. T. z T. pri J., na jeho vozidle zn. Škoda Octavia, zelenej farby, o ktorom mu
povedal, že patrí mame obžalovaného W. Y.. Keď prišli do Y., prišiel k nim A. F., prezývaný A., ktorého
pozná len z videnia a lepšie ho pozná P.. Ako sa s nim rozprávali, tak A. im povedal, že či nechcú ísť
s ním pre nejaké veci do J.. Nakoniec tam potom šli všetci traja až keď bola tma, vie, mohlo byť okolo

21.30 h. S vozidlom Škoda Octavia, ktoré šoféroval on, lebo som vedel, že P. má zákaz činnosti, potom
šli do tej J. niekde ku koňom, kde bola ohrada a stajňa, nakoľko tam počul koňa. Auto zaparkoval na
ceste, kde s P. čakal na ceste blízko auta a A. odišiel smerom k stajni - ohrade. Asi za pol hodinky prišiel
A. k nim a povedal im, aby mu pomohli ísť zobrať nejaké veci, ktoré on naukladal v poli a odniesť ich
do auta. Jednalo sa o rôzne náradie a to motorovú pílu, niekoľko kusov AKU vŕtačiek a rôzne iné ručné
náradie, už si nepamätá presne, aké to bolo a vie, že tam bola aj nejaká miešačka, ale tú potom do

auta nenaložili, lebo za prvé by sa tam nezmestila a ani si nevie predstaviť, ako by ju po poli niesli.
Tu mu potom síce aj napadlo, že A. asi uvedené veci niekde zobral z tej stajne. Následne uvedené
náradie teda poukladali do vozidla do kufra, okrem miešačky, ktorá sa tam nedostala. S vozidlom a s
ukradnutými vecami potom odišli do Y. pred nejaký činžový dom, kde veci A. z vozidla vyniesol, ale
kam ich odnášal, sa nestaral. Tu mu odcudzené veci pomáhal vyložiť neznámy muž, asi okolo 30 rokov.

Z kufra vyniesli všetko náradie. Následne sa všetci traja vrátili do J. na pole, kde A. povedal, že tam
zabudol ešte nabíjačky na tie vŕtačky a ešte naložil už on potom sám nejaké veci v taške do auta a on
bol v tom, že sa jedná o tie nabíjačky a s autom sa vrátili znovu do Y., kde A. vyložil všetky veci ďalšej
neznámej osobe, ktorá ho už čakala pri nejakom činžovom dome. Vozidlo potom už ostalo prázdne.
Potom šli všetci traja si kúpiť do obchodu cigarety a malinovku a šli k cintorínu, kde niekomu volal A. a

potom tam prišla nejaká baba, ktorú nepozná a tej A. naložil nejaké odcudzené veci, ktoré priniesol k
cintorínu do jej vozidla a jednalo sa o nejaké veci, ktoré boli v taške, okrem motorovej píly a vŕtačiek,
ktoré A. potom dal späť do ich auta a tieto veci im nechal A. za odvoz a on odišiel s tou ženou na Felícii
a on s P. šiel do T. pri J., pričom pri M. sa im pokazilo auto, praskol výfuk a vozidlo nedobíjalo, tu si stopli
nejakého vodiča, ktorý ich odtiahol do T. pri Morave. J. pílu si nechal on a P. T. si nechal nejaké 3 ks

vŕtačky a, tuší, kompresor taký malý do elektriky.

Obžalovaný A. F. sa k čítanej výpovedi vyjadril, že nesúhlasí celkom s výpoveďou obžalovaného W. Y.,
nakoľko dnu boli všetci traja.

Na ostatnom hlavnom pojednávaní obžalovaný A. F. predniesol aktuálne a definitívne vyjadrenie, resp.
stanovisko v prejednávanej veci, v rámci ktorého uviedol, že po porade s jeho obhajkyňou došlo k zmene
jeho postoja, čo sa týka stíhaného skutku, priznáva sa ku skutku, tak ako je uvedený v obžalobe, vrátene
aspektu vlámania, ktorý teda tiež priznáva a ľutuje svojho konania, ktorého sa dopustil. Vyhlásenie o
vine nechce urobiť len z toho dôvodu, že sa nestotožňuje s právnou kvalifikáciou tohto skutku, pokiaľ

ide o trestný čin krádeže, konkrétne sa nestotožňuje s právnym posúdením podľa § 212 ods. 4 písm.
b) Trestného zákona.

So súhlasom prokurátorky a obžalovaného A. F. bola prečítaná zápisnica o skoršej výpovedi svedkyne
poškodenej Ing. W. U., v rámci ktorej vypovedala, že má prenajatý jazdecký areál v J.. Bolo to v

sobotu 28. marca 2015 kedy ráno prišla do ich jazdeckého areálu v J. a tu zistila, že budova do
stajne, ktorá sa využíva ako sklad na náradie a na nej boli otvorené plechové dvere. Tieto dvere
boli vypáčené v oblasti zámku. Následne po kontrole zistili, že im chýbajú odtiaľ veci a to 4 ks letné
pneumatiky spoločne s plechovými diskami, 1 ks strunová benzínová kosačka ALKO nezisteného v. č,
1 ks akumulátorový Skrutkovač zn. Black&Decker nezisteného v. č., 1 ks akumulátorový Skrutkovač

zn. Narex nezisteného v. č., l ks akumulátorový Skrutkovač zn. OK nezisteného v. č., 2 ks okružná
píla zn. Black&Decker nezisteného v. č., l ks elektrický hoblík zn. Bosch nezisteného v. č., 1 ks
elektrická zváračka nezistenej značky a v. č., l ks kompresor nezistenej značky a v. č., l ks príklepová
vŕtačka zn. Metabo s kovovým kufríkom nezisteného v. č., 1 ks motorová pila Husqvarna výrobné
číslo XXXXXXXXXXX, l ks karbobrúska nezistenej značky a v. č., 3 ks napájacej misky pre kone, 1

ks elektrická pílka nezistenej značky a v. č., l ks miešačka žltej farby potom nakoniec našli, ktorá bola
pod kríkmi schovaná medzi výbehmi pre kone. Túto nezobrali mimo areálu, ale zobrali ju mimo budovy
skladu. Celková škoda im vznikla 2.100,- eur, ktoré dokladovala pre poisťovňu. Tá jej následne preplatilasumu vo výške 586,65 eur. Rozdiel si uplatňuje, aby jej páchatelia uhradili. Taktiež uvádza, že P. T. u
nich nikdy nerobil a ani nebol nijako inak zamestnaný.

So súhlasom prokurátorky a obžalovaného A. F. bola prečítaná zápisnica o skoršej výpovedi svedkyne
poškodenej Mgr. Y. N., v rámci ktorej vypovedala, že je povereným zástupcom spoločnosti Generali
Poisťovňa, a. s., v ktorej pracuje ako právnik. Po oboznámení sa s predmetom výsluchu uviedla, že
ich spoločnosti bola dňa 01. apríla 2015, ich klientom H. klub J. oznámená škodová udalosť, konkrétne
vlámaniedoobjektunaadreseX.XXX,J.aodcudzeniehnuteľnýchvecí.Kuškodovejudalostimalodôjsť

dňa28.marca2015.Tátoškodováudalosťbolavprevádzkovomsystémeichspoločnostizaregistrovaná
pod č. XXXXXXXXXX. Ich spoločnosť na základe oznámenia škodovej udalosti, zisteného rozsahu
poškodenia a ďalších doložených dokladov vyplatila poistné plnenie vo výške 586,65 Eur poistenému.
Podľa ustanovení § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení prešlo na poistiteľa Generali
Poisťovňa, a. s., právo poisteného na náhradu škody do výšky poskytnutého plnenia. Spoločnosť
Generali Poisťovňa, a. s., sa pripája k trestnému stíhaniu a uplatňuje si v ňom nárok na náhradu

škody vo výške vyplateného poistného plnenia, teda v sume 586,65 eur. Zároveň navrhla, aby súd v
odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu poškodenému spoločnosti
Generali Poisťovňa, a. s. Do vyšetrovacieho spisu založila poverenie na zastupovanie spoločnosti,
oznámenie škody z poistenia majetku k poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX, oznámenie o ukončení
likvidácie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX.

Zo zápisnice o obhliadke miesta činu a príslušnej fotodokumentácie vyplýva, že miesto činu sa nachádza
v J., ide o jazdecký klub - JK J., so sídlom X. č. XXX J.. Samotné miesto činu sa nachádza vo vnútri
jazdeckého areálu, jedná sa o hospodársku budovu využívanú ako sklad. Do skladu sa vchádza cez
plechové dvere hnedej farby, o rozmere 3 x 2 m, ktoré sú v čase obhliadky otvorené. V oblasti zámku

sú ryhy po páčení. Samotný zámok nie je poškodený.

K dokazovaniu ku skutku pod bodom 2) rozsudku

Obžalovaný P. T. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v

obžalobe.

Obžalovaná X. M. vyhlásila že je nevinná.

Nakoľko obžalovaná využila svoje právo a odmietla vypovedať, bola na návrh prokurátora prečítaná

jej skoršia výpoveď, v rámci ktorej uviedla, že v tom období bola ešte priateľkou P. T.. Nevie, kedy to
presne bolo, ale niekedy v apríli tohto roku (2015) bola spolu s P. u neho doma. On pobral nejaké lieky
a potom začal večer blbnúť. Ona mu dohovárala, aby neblbol, ale on chcel niečo ukradnúť. Potom jej
povedal, že sa za chvíľu vráti a niekam odišiel. Ona zostala u neho a čakala ho. On však po nejakom
čase neprichádzal a išla ho hľadať. Nevie kde, ale potom ho videla vychádzať z nejakého domu a v ruke

mal televízor. Ona sa ho pýtala, že odkiaľ to má, on jej povedal, že z toho baráku. Ona mu povedala, či
je sprostý a nech to ide vrátiť. On ale nechcel a tak išli spolu k nemu domov. Potom išli spať a neskôr
sa zobudila na nejaký hrmot. Vstala a videla, ako má v ruke ďalšie nejaké veci a keď sa ho opýtala,
odkiaľ to má, tak jej povedal, že z toho istého baráru. Ona si všimla, že mal v ruke gitaru, alkohol, asi
aj motorovú pílu. Viac už nevie uviesť. Potom sa hádali, že prečo to zobral a tiež ju aj pri tom udrel.

Nakoniec išli normálne spať. Ráno potom išli predať ten televízor, nakoľko ich jeho rodičia vyhodili z
baraku a potrebovali peniaze. Ona sa s ním potom neskôr rozišla, nevie presne kedy, a on jej povedal,
že sa má k nemu vrátiť a že keď nie, tak povie, že tú krádež spravili spolu.

Obžalovanej bolo umožnené vyjadriť sa k čítanej výpovedi, na čo obžalovaná reagovala, že čítaná

výpoveď je pravdivá, bolo tak, ako to prokurátor čítal.

V zmysle § 257 ods. 8 druhá veta Trestného poriadku v spojení s § 258 ods. 4 Trestného poriadku bola
na návrh prokurátora čítaná skoršia zápisnica o výsluchu obžalovaného P. T., v rámci ktorej uviedol, že
dňa 18. apríla 2015 bol spolu s X. M. u nich doma a niekedy po obede sa šli prejsť po T. pri J., kde kúsok

od nich zbadal dom, v ktorom nebol majiteľ, nakoľko tam nemal ani auto. Potom šli spolu s X. na kávu ku
známym, kde boli asi pol hodiny a odtiaľ sa spolu šli pozrieť do toho domu a to najskôr do garáže, ktorú
vylomil tak, že ju rukami vytrhol smerom von a odtiaľ potom zobral bicykel taký modrej farby a X. šla
domov si pre kabelku, pričom on čakal X. zatiaľ v tej garáži. Potom keď sa X. vrátila aj s kabelkou, tak X.najskôr vytrhla rukou sieťku proti hmyzu a zo zeme zobrala kameň, s ktorým rozbila okno do kúpeľne.
Potom zistili, že sa cez to okno do domu nedostanú, tak jemu sa tam ani moc nechcelo byť, iba že
zoberie kolo a ide preč, ale X. mu povedala, že aby počkal a hneď vedľa toho malého okna bolo aj veľké

do obývacej miestnosti, cez ktoré sa pozrela dnu a zbadala tam televízor. Jednalo sa o dvojkrídlové
drevené okno, ktoré ona vytlačila dnu a potom spolu šli dovnútra, kde sa rozdelili. Ona odpojila televízor,
položila si ho cez okno na zem a on sa šiel zatiaľ popozerať do kúpeľne a tak po dome. Potom len videl,
ako aj ona behala po dome a niečo si dávala do kabelky, tuší aj nejaký alkohol, tuší nejakú Whisky s
pohármi v krabici a druhý nejaký likér a ešte nejaké veci, vie, že si dala do kabelky a aj sa jej pýtal, že

čo tam pichla, ale nechcela mu povedať, iba že tie dve fľašky, pričom videl, že mala plnú kabelu a ju
to porád ťahalo na zem a tak spolu odtiaľ odišli a on odniesol ten televízor a ona odišla na tom bicykli
s kabelkou k nemu domov na R. X a za takých 20 minút odišla, že ide predať ten alkohol a furt mu
nechcela ukázať, že čo všetko tam má a potom keď sa vrátila zvonku, zrazu mala 90,- eur. Čo sa stalo s
tými vecami, čo mala v kabelke, nevie, ale keď sa zvonku vrátila, mala už kabelku prázdnu a ukázala mi
len, že má 10,- eur, ale on potom, čo šla spať, sa jej pozrel do riflí a videl, že tam má ešte niečo cez 80,-

eur. Potom o 3 dni prišli k nim policajti z kriminálky a tým sa priznal a veci čo mal z toho domu, im dal.

Obžalovaný sa k čítanej výpovedi vyjadril, že je pravdivá, bolo tak, ako to prokurátor čítal.

Následne na otázky obhajkyne obžalovanej X. M. obžalovaný uviedol, že on sa cez okno kúpeľne

nepokúšal dostať, dotýkala sa ho obžalovaná M., presne sa nepamätá, jeho stopy si na tomto mieste
nevie vysvetliť, asi to skúšal aj on. Rukavice nepoužíval a nevie, či ich používala obžalovaná M.. Okrem
televízora všetko ostatné z domu vyniesla obžalovaná M., nosila to v rukách, v kabelke. Hoci išla na
bicykli, kabelku si asi zavesila a ostatné veci vzala na bicykli, ale presne sa nepamätá, ako to dokázala.
Asi sa tam ešte vrátila, nevie, po ktoré veci sa tam vrátila, ktoré tam zabudla. Pred skutkom sa s

obžalovanou M. dohodli, že ten dom vykradneme

Obžalovanejboloumožnenévyjadriťsakčítanejvýpovedi,načoobžalovanáreagovala,ženiejepravda,
čo uvádzal obžalovaný P. T., viac k tomu nemá čo uviesť a ďalej vypovedať nebude.

Na ostatnom hlavnom pojednávaní obžalovaná X. M. predniesla aktuálne a definitívne vyjadrenie, resp.
stanovisko v prejednávanej veci, v rámci ktorého uviedla, že po porade s jej obhajkyňou došlo k zmene
jej postoja, čo sa týka výpovedi ohľadom stíhaného skutku - obžalovaná sa trestného činu krádeže
nedopustila, avšak na druhej strane sa priznáva k tomu, že na druhý deň po skutku sa pokúsila predať
odcudzenýtelevízor,ktorýonaaleneodcudzila,stým,žekpredajutohtotelevízoranedošlo.Predaťtento

televízor sa pokúsila s obžalovaným P. T.. Toto svoje konanie ľutuje. Zároveň žiada oboznámiť a krátkou
cestou založiť do spisu výpis SMS správy, ktorú jej 23. januára 2019, teda 2 dni po pojednávaní v tejto
veci, poslal obžalovaný P. T.. Druhá - kratšia SMS správa je z 20. marca 2019, tak isto od obžalovaného
P. T..

Obsah prvej SMS správy znie: „X. viem ze si na mna urazena. ale sudca mi povedal ze ked to chcem
zmenit a dat to na seba ze sa to uz neda a ja som povedal ze si stym nic nemala tak povedal ze na
sude to potom mam povedat a bude sa stym nieco robit. Neboj dam to do poriadku. To ti slubujem a
uz netrucuj prosim ta. Sak zavolaj mi povim ti viac. Nepis mne sprava nedojde. Mam tu cigaretu co si
chcela taku ja ma N. kupil som ti ju. Ved zavolaj. Advokat mi povedal ze da sa ked poviem ze si stym nic

nemala. A pre teba to urobim to vies predca aj sama. Zavolaj mi. P..“ Obsah druhej SMS správy znie:
„Kurvo jebla co pokladas, prostytutko. Bujdes aj tak do base tak ti treba ine si ani nezasluzis!“.

Následne obžalovaný P. T. uviedol, že po nahliadnutí do uvedených dvoch výpisov SMS správ
potvrdzuje, že obe tieto SMS správy písal a obžalovanej M. poslal on.

So súhlasom prokurátora a obžalovanej X. M. bola prečítaná zápisnica o skoršej výpovedi svedka
poškodeného J. T., v rámci ktorej vypovedal, že bolo to niekedy na konci apríla tohto roku (2015), presne
si už nespomína, kedy večer asi okolo 21.00 h prišili domov. Hneď zistil, že brána na garáži je spriečená
a na nej je poškodený hák a tiež aj prestrihnutý bicyklový zámok, ktorým bola garáž ešte dodatočne

uzamknutá. Vošiel na dvor a dvere na garáži boli otvorené. Z garáže mu bol odcudzený horský bicykel,
zn. Shimano, modrej farby, nez. v. č. v hodnote 300,- eur. Následne prešiel cez dvor dozadu, kde videl
otvorené okno do obývačky. Na to volal policajtov a po ich príchode zistili, že okno na toalete je rozbité,
taktiež strhnutá sieťka proti hmyzu a okno do kúpeľne je vypáčené, pričom sa poškodil aj rám okna.Keď následne prehľadal dom, zistil, že z detskej izby bolo ukradnuté piano zn. Keyboard Yamaha, typ
FSRE213 spolu so stojanom v hodnote 250,- eur, 1 ks švajčiarsky otvárací nožík zn. Wenger Classic v
hodnote 20,- eur. Peniaze, čo boli v detskej izbe, dodatočne našli. Zo skrinky na chodbe bol odcudzený

fotoaparát zn. Lumix, čiernej farby, typu DMC-LXS, nez. v. č. spoločne s 3 ks micro SD kariet spolu v
hodnote 270,- eur. Z obývačky bol zobraný LED televízor zn. Samsung, uhlopriečka cca. 105 cm, nez.
v. č. v hodnote 440,- eur. Z kuchyne boli zobrané fľaše 1 ks Tulamore dew 0,7 1 v hodnote 12,- eur a
karamelový likér 0,5 1 v hodnote 5,- eur. Poškodené boli 2 ks okien, 1 ks zámok do garáže spolu s hákom
a nad oknom v obývacej izbe bola odlúpnutá omietka. Následne neskôr dohľadali, ako už spomenul,

peniaze spolu s telefónom zn. Nokia C5. Tiež ale zistili, že v detskej izbe bolo ešte odcudzené 1 ks
gitara „španielka“ v hodnote asi 150,- eur, 1 ks MP3 prehrávač, zn. LJ-188 mini striebornej farby so
slúchadlami v hodnote 20,- eur, 1 ks ďalekohľad s nočným videním a tiež jedna pamäťová karta 4 GB, z
garáže ešte bolo odcudzené vodné ponorné čerpadlo, neznámej značky a v. č., a bandasky na pohonné
hmoty 5 1 plastová a 10 l kovová. Škoda poškodením mu bola spôsobená vo výške 150,- eur a škoda
krádežou cca. 1.600,- eur.

Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru v Bratislave, odbor
kriminalistickej identifikácie, zo 17. mája 2015, ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2015/7748, vyplýva, že na
predložených daktyloskopických fóliách označených ako č. 1 (zaistená z kachličiek pod oknom) a
č. 3 (zaistená z domácej pekárne) sa nachádzajú daktyloskopické odtlačky dlane a daktyloskopické

odtlačky prstov, ktoré boli vyhodnotené ako upotrebiteľné na skúmanie. Daktyloskopické stopy č. 1 a
č. 3 boli porovnané systémom AFIS s daktyloskopickou zbierkou kariet a s daktyloskopickou zbierkou
stôp z doposiaľ neobjasnených prípadov, avšak z dôvodu zistenej zhodnosti, ako je nižšie uvedené,
sa do zbierky nezakladajú. Predložené daktyloskopické stopy č. 1 a č. 3 boli preskúmané, pričom
boli vyhodnotené ako upotrebiteľné na skúmanie, resp. na individuálnu identifikáciu. Upotrebiteľné

daktyloskopické stopy č. 1 a č. 3 boli porovnané systémom AFIS s daktyloskopickou zbierkou kariet a s
daktyloskopickou zbierkou stôp z doposiaľ neobjasnených prípadov, pričom bola zistená zhodnosť stopy
č.1sodtlačkomčastidlaneľavejrukyazhodnosťstopyč.3sodtlačkomprostredníkaaprstenníkapravej
ruky registrovanej osoby: P. T., nar. XX. J. XXXX. Iné skutočnosti skúmaním znalcom zistené neboli.

Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru v Bratislave,
odbor prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz, z 01. júna 2015, ČES: PPZ-KEU-BA-
EXP-2015/7748, v spojení s písomnej opravy z 25. septembra 2015, vyplýva, že skúmaním predloženej
stopy č. 2 (ster zo sklenej fľaše) bola dokázaná prítomnosť biologického materiálu ľudského pôvodu.
DNA analýzou nebol zo stopy č. 2 zistený profil DNA. K číslu tejto písomnosti neboli ku dňu vypracovania

znaleckého posudku na skúmanie z odvetvia genetickej analýzy predložené žiadne iné vzorky (stopy ani
porovnávací materiál). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (výsledky skúmania stopy č. 2) nebolo
možné vykonať ani porovnanie v národnej databáze profilov DNA.

Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru v Bratislave, odbor

kriminalistickej identifikácie, z 05. júna 2015, ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2015/7748, vyplýva, že na fólii
označenej č. 4 (zaistená zo spodnej časti domácej pekárne) je zaistený navzájom viac krát poprekladaný
odtlačok časti kože. Tento odtlačok je plošne malý, neohraničený a nedá sa podľa neho presne zistiť,
akým predmetom bol vytvorený. Na fólii označenej č. 5 (zaistená z vnútornej časti sklenej výplne okna)
je zaistený odtlačok časti prstov bez papilárnych línií a časť strojom vyrobenej tkaniny. Ani podľa tohto

odtlačku sa nedá zistiť, akým predmetom bol vytvorený. Odtlačky nevykazujú žiadne znaky vhodné na
identifikáciu a sú vhodné iba na určenie skupinovej príslušnosti.

Zo zápisnice o obhliadke miesta činu a príslušnej fotodokumentácie vyplýva, že miestom ohliadky je
rodinný dom č. XXX/X na ul. R. v obci T. pri J.. Po príchode k pozemku vedie do dvora od ulice vstupná

kovovábrána,včaseobhliadkyotvorená,nepoškodená.Napravoodbrányjesamostatnestojacagaráž,
ktorá má od ulice dvojkrídlovú kovovú bránu. Z dvora do garáže je kovová mreža, na nej je poškodený
lankový zámok. Po prejdení na pozemok domu sa dostaneme k samotnému rodinnému domu, kde
vstupné dvere do domu sú uzamknuté, bez poškodenia. Za vstupnými dverami sú v stene dve hliníkové
okienka, prvé do kúpeľne, v čase obhliadky otvorené, na ráme stopy po páčení. Na zemi zvonka pod

oknom je plastová bednička a sieťka z okna s poškodeným rámom. Druhé okno, vedúce do WC je
opatrené sieťkou, ktorá má poškodený rám, sklenená výplň okna je rozbitá. Za týmito oknami je v stene
okno, smerujúce do izby domu, okno v čase obhliadky otvorené, bez poškodenia. Po otvorení vstupných
dverí do domu sa dostaneme do kuchyne, kde na ľavo pri dverách je botník, za ním police a stroje nacvičenie, na pravo je časť kuchynskej linky s umývačkou riadu, nad ktorou je fľaša alkoholu Becherovka -
ster z fľaše - stopa č. 2 (Bio). Oproti dverám je časť úložného priestoru kuchynskej linky 5 riadom a košíky
s potravinami, kde pri okne je na linke mikrovlnná rúra striebornej farby zn. Whirpool. Dverami z kuchyne

prejdeme do izby, z ktorej vedú dvere do kúpeľne a na WC. V izbe je rohová skriňa, v čase obhliadky
otvorená, sú v nej odevy, fit lopty. Na ľavo za krbovými kachľami sú dvere do izby, kde je posteľ, detské
hry, police s hračkami, na zemi pri stole je domáca pekáreň bielo-červenej farby, na spodku pekárne
zaistená stopa č. 3 - DS, z boku stopa č. 4 - TS. V izbe pri stole je komoda so šuflíkmi, na nej je TV
prijímač a DVD prehrávač. Na zemi je počítač, na stole monitor. Z izby s kachľami sa presunieme do

kúpeľne, kde sú rozhádzané veci po zemi, okno je otvorené, na kachličkách pod oknom zaistená stopa č.
1 - DS, z kúpeľne vedú dvere na WC, kde je sklo z rozbitého okna na zemi. Následne sa presunieme do
izby, kde je pri okne jedálenský stôl, okno je otvorené, bez poškodenia, na skle zvnútra stopa č. 5 - TS.
Na ľavo pri stene je skrinka na TV, kde sú na nej krabice, rádio s prehrávačom. Pri stole je kreslo, vedľa
posteľ, na zemi pri nej je krabička od mobilného telefónu. Oproti vchodu do izby sú police s knihami, na
pravo je prechod do šatníka, kde je posteľ, stojany so šatstvom.

K výroku o vine obžalovaných a k právnej kvalifikácii skutku pod bodom 1) rozsudku:

Vyhodnotením dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní súd dospel k záveru, že sa skutok stal tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku a že ho spáchali obžalovaní P. T., A. F. a W. Y..

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21. januára 2019 obžalovaní P. T. a W. Y. po poučení o svojich
právach a povinnostiach urobili vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) zákona č. 301/2005 Z. z.
Trestného poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len Trestný poriadok), že sú vinní zo spáchania
skutku uvedeného vo výroku podľa bodu 1) tohto rozsudku. Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaných súd

postupoval primerane podľa § 333 ods. 3, písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku a vo vzťahu k
tomuto skutku zisťoval, či každý z obžalovaných - P. T. a W. Y.:

c) rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, na čo každý z obžalovaných odpovedal:
Áno.

d) bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na
slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, na čo každý z obžalovaných
odpovedal: Áno.
f) rozumie právnej kvalifikácii skutku, ako trestného činu, na čo každý z obžalovaných odpovedal: Áno.
g) bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu,

na čo každý z obžalovaných odpovedal: Áno.
h) sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako určitý
trestný čin, na čo každý z obžalovaných odpovedal: Áno.

Súd na základe vyhlásenia obžalovaných o uznaní viny a ich kladných odpovedí na otázky uvedené

v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, prijal tieto vyhlásenia obžalovaných P. T. a
W. Y. o uznaní viny zo skutku uvedeného vo výroku podľa bodu 1) tohto rozsudku a zároveň vyhlásil,
že dokazovanie v rozsahu, v akom títo obžalovaní priznali spáchanie skutku, sa nevykoná. Súd preto
uznal obžalovaného P. T. za vinného zo spáchania [vrátane uznania viny za skutok v bode 2) rozsudku,
ako to je uvedené nižšie] pokračovacieho zločinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. a),

písm. b), ods. 4 písm. b) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona, v bode
1) rozsudku formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, v bode 1) rozsudku v súbehu s
prečinom neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods.
2 Trestného zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, v bode 2) rozsudku v
súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, a obžalovaného

W. Y. súd uznal za vinného zo spáchania zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného
zákona, s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona, v súbehu s prečinom neoprávneného zásahu
do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 2 Trestného zákona, spáchaných
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, na skutkovom základe uvedenom vo výroku
podľa bodu 1) tohto rozsudku.

Čo sa týka obžalovaného A. F. a dokazovania jeho viny zo spáchania uvedeného skutku, súd v prvom
rade konštatuje, že obžalovaný síce neurobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku,
[príp. podľa § 257 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku], avšak, ako sám uviedol, neurobil tak len z dôvodu,že sa nestotožňuje s právnou kvalifikáciou skutku. V rámci samotnej výpovede sa ku skutku tak, ako je
uvedený v obžalobe, obžalovaný priznal, spáchanie skutku úprimne ľutuje, a súčasne by chcel nahradiť
spôsobenú škodu. Jediné, s čím sa nestotožňuje, je právna kvalifikácia predmetného skutku.

V nadväznosti na predchádzajúci odsek súd zdôrazňuje, že otázka správnosti skutkových zistení nebola
medzi stranami sporná. Sporná medzi obžalovaným A. F. a obžalobou bola právna kvalifikácia použitá
v obžalobe, modifikovaná upozornením súdu zo 18. januára 2019. Súd teda v potrebnej časti vychádzal
z dokazovania, ktoré bolo vykonané v prípravnom konaní a ktoré len čítaním zopakoval na hlavnom

pojednávaní, pretože ani súd nemal pochybnosti o skutkových zisteniach na podklade vykonaného
dokazovania. Len pre úplnosť súd dodáva, že konanie pred súdom má charakter kontradiktórneho
konania, t. j. ide o sporové konanie, v ktorom je nositeľom dôkazného bremena prokurátor. Keďže
ide o sporové konanie prokurátora s obžalovaným, je nutné pripustiť aj to, že medzi stranami v
niektorých otázkach vôbec nemusí byť spor, pretože sa na určitých okolnostiach, či už skutkových
(alebo právnych) zhodujú. Tak to bolo aj v posudzovanom prípade, v ktorom nebolo sporu o skutkových

zisteniach uvedených v obžalobe, čo napokon vyplýva aj zo záverečnej reči obhajkyne obžalovaného
i obžalovaného A. F. samotného. V takýchto prípadoch je nutné pripustiť aj obmedzený rozsah
dokazovania vykonávaného na hlavnom pojednávaní, pretože ak medzi stranami nie je spor, nie je ani
čo dokazovať. Ak ani súd nemá zásadné pochybnosti o skutkových zisteniach obžaloby, nie je jeho
úlohou vstupovať prokurátorovi do rozsahu a spôsobu vedenia dokazovania na hlavnom pojednávaní a

predvolávať svedkov, či znalcov, ak strany netrvajú na osobných výsluchoch týchto osôb. Taká situácia
nastala v prejednávanom prípade ohľadom skutkových zistení obžaloby, o ktorých nebol spor, preto súd
nepovažoval za potrebné predvolávať poškodených a so súhlasom strán prečítal ich skoršie výpovede.
V každom prípade ale platí, že dokazovanie o vine obžalovaného A. F. muselo byť vykonané, nakoľko
nedošlo k prijatiu jeho vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm. b), príp. písm. c) Trestného poriadku (§ 258

ods. 8 Trestného poriadku).

Súd teda vychádzal z priznania sa k spáchanému skutku obžalovaného A. F. na hlavnom pojednávaní a -
okrem vypočutia spoluobžalovaných - vykonal všetky dôkazy, ktoré boli zabezpečené ešte v prípravnom
konaní, najmä prečítaním výpovedí svedkov - poškodených, oboznámením listinných, evidenčných a

dokumentačných materiálov, čím bolo samotné priznanie obžalovaného A. F. potvrdené a tieto dôkazy
len potvrdili a preukázali skutkový stav, ktorý súd ustálil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

S poukazom na uvedené súd, k otázke viny zo spáchania skutku obžalovaným A. F., len v stručnosti
uvádza, že z dokazovania vyplynulo, že menovaný obžalovaný v čase od 20.00 h dňa 27.03.2015

do 08.00 h dňa 28.03.2015 v obci J., v areáli H. klubu J. na X. č. XXX v J., po vzájomne dohode
s ďalšími spoluobžalovanými vnikli do budovy stajne, využívanej ako sklad náradia, tým spôsobom,
že nezisteným predmetom vypáčili vchodové plechové dvere v oblasti zámku, pričom zámok brány
nepoškodili, následne vošli dovnútra skladu, kde odcudzili veci uvedené v skutkovej vete bodu 1)
rozsudku a následne odišli na neznáme miesto, čím poškodenej organizácii H. klub J., X.. XXX, J.,

spôsobili škodu krádežou vo výške 1.575,- eur, pričom tohto konania sa obžalovaný A. F. dopustil napriek
tomu, že bol rozhodnutím Okresného úradu Malacky, sp. zn. OU-MA-OVVS-2014/0110301P-966 dňa
11.12.2014, právoplatným dňa 04.03.2015 postihnutý za priestupok proti majetku (spočívajúci v krádeži)
v zmysle § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, za čo mu bola uložená pokuta vo výške
10,- eur.

Medzi stranami teda nebolo sporné ani to, že obžalovaní nezisteným predmetom vypáčili vchodové
plechové dvere v oblasti zámku, následne vošli dovnútra skladu, kde odcudzili uvedené veci uvedené,
to znamená, že spor nebol ani o tom, že k spáchaniu trestného činu krádeže došlo vlámaním podľa §
122 ods. 4 Trestného zákona.

Ako je vyššie uvedené, sporná bola právna kvalifikácia použitá v obžalobe a modifikovaná upozornením
súdu zo 18. januára 2019, pretože obžaloba a súd skutok, pokiaľ ide o trestný čin krádeže, právne
kvalifikovalakozločinkrádežepodľa§212ods.2písm.f),ods.4písm.b)Trestnéhozákona,spoukazom
na § 138 písm. e) Trestného zákona, pričom obhajoba je toho názoru, že ohľadom tohto trestného činu je

potrebné skutok právne kvalifikovať ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), písm. f) Trestného
zákona.V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky prijaté 12. decembra 2011, sp. zn. Tpj/78/2011, uverejnené pod č. 116 v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (zošit č. 6/2012), ktoré bolo

prijaté práve pre rozdielny výklad v otázke právnej kvalifikácie skutku vykazujúceho znaky jednočinného
súbehu trestného činu krádeže spáchaného vlámaním podľa § 212 Trestného zákona a trestného činu
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 Trestného zákona. Z uvedeného stanoviska vyplýva, že v
prípadoch, kde si páchateľ prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní, spôsobí tak malú škodu a spácha čin
vlámaním, naplní zákonné znaky zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona

pri použití § 138 písm. e) Trestného zákona. Takéto posúdenie činu jeho podradením pod kvalifikovanú
skutkovú podstatu je v pomere špeciality ku kvalifikácii skutku podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného
zákona, ktorá sa použije len vtedy, ak páchateľ krádežou vlámaním nespôsobí ani malú škodu (§ 125
ods. 1 Trestného zákona).

Súd ďalej poukazuje na to, že napriek vyššie citovanému stanovisku prax súdov pri rozhodovaní o

jednočinnom súbehu trestných činov krádeže spáchaných vlámaním a porušovania domovej slobody
bola rozdielna, bolo práve preto na trestnoprávnom kolégiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
dňa 09. decembra 2014 prijaté stanovisko pod sp. zn. Tpj/53/2013, na zjednotenie výkladu a aplikácie
ustanovení Trestného zákona (uverejnené pod č. 11 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky, zošit č. 2/2015). Z uvedeného stanoviska vyplýva, že ak je spáchaný trestný

čin krádeže vlámaním (§ 122 ods. 4 Trestného zákona) a zmocnením sa cudzej veci je spôsobená malá
škoda, ide o naplnenie zákonných znakov trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm.
b) Trestného zákona. Jednočinný súbeh s trestným činom porušovania domovej slobody podľa § 194
ods. 1 Trestného zákona je možný, je však vylúčená možnosť posúdenia predmetného skutku aj podľa
odseku 2 písm. a) tohto ustanovenia, lebo spáchanie činu vlámaním je už obsiahnuté v posúdení skutku

(trestného činu) podľa odseku 4 písm. b) § 212 Trestného zákona (uplatní sa pravidlo špeciality a zásady
ne bis in idem). Ak ide o prisvojenie si cudzej veci, čin je spáchaný vlámaním a páchateľ zmocnením sa
cudzej veci nespôsobí ani malú škodu, ide o naplnenie zákonných znakov trestného činu porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákon. Kvalifikácia skutku podľa § 212
ods. 2 písm. a) Trestného zákona je vylúčená, lebo znak vlámania (bez ktorého ju nemožno použiť) je

už obsiahnutý v ods. 2 písm. a) § 194 ods. 1 Trestného zákona.

V danom konkrétnom prípade sa obžalovaný A. F. spolu s ďalšími osobami vlámal do budovy stajne,
využívanej ako sklad náradia a odcudzením vecí spôsobil malú škodu, hoci bol sa obdobný čin v
predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý, preto svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky

zločinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 4 písm. b) Trestného zákona, s poukazom na § 138
písm. e) Trestného zákona, a prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému
priestoru podľa § 218 ods. 2 Trestného zákona, spáchaných formou spolupáchateľstva podľa § 20
Trestného zákona.

Pokiaľ obhajoba poukazovala na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 26. septembra 2018, sp.
zn. 3To/75/2018, v ktorom - pri skutkovo totožnej situácii, ako v prejednávanom prípade - došlo zo
strany trenčianskeho krajského súdu k nestotožneniu sa so závermi stanoviska trestnoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 12. decembra 2011, sp. zn. Tpj/78/2011, súd považuje za
potrebné dodať, že ide len o jedno rozhodnutie jedného senátu jedného súdu, ktoré pre konajúci súd,

ani iný súd (okrem Okresného súdu Trenčín v trestnej veci sp. zn. 6T/35/2018), nie je záväzné, naopak,
vyžaduje sa, pokiaľ medzičasom nedošlo k žiadnej významnej zmene, napr. legislatívnej, aby konajúci
súd rešpektoval závery zjednocujúcich stanovísk trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 12. decembra 2011, sp. zn. Tpj/78/2011 a z 09. decembra 2014, sp. zn. Tpj/53/2013.

Súd vzhľadom na uvedené uzatvára, že aj obžalovaný A. F. naplnil všetky znaky skutkovej podstaty
zločinu krádeže podľa 212 ods. 2 písm. f), ods. 4 písm. b) Trestného zákona, s poukazom na §
138 písm. e) Trestného zákona, a prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo
nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 2 Trestného zákona, spáchaných formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Trestného zákona, na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku, nakoľko k

spáchaniu skutku [resp. konkrétnejšie (popri prečine neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu
alebonebytovémupriestorupodľa§218ods.2Trestnéhozákona)ajkspáchaniutrestnéhočinukrádeže
vlámaním, pričom odcudzením vecí spôsobil malú škodu] sa obžalovaný A. F. priznal a súd skutok
právne kvalifikoval v zmysle citovaných stanovísk trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskejrepubliky. Iný výklad, resp. inú právnu kvalifikáciu skutku - pokiaľ ide o trestný čin krádeže - konajúci súd
považuje za okolností, ktoré sú v súčasnosti dané (platné a účinné), za neprípustnú.

K výroku o vine obžalovaných a k právnej kvalifikácii skutku pod bodom 2) rozsudku:

Vyhodnotením dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní súd dospel k záveru, že sa skutok stal tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku a že ho spáchali obžalovaní P. T. a X. M..

Nahlavnompojednávaníkonanomdňa21.januára2019obžalovanýP.T.popoučeníosvojichprávacha
povinnostiachurobilvyhláseniepodľa§257ods.1písm.b)zákonač.301/2005Z.z.Trestnéhoporiadku,
vzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlenTrestnýporiadok),žejevinnýzospáchaniaskutkuuvedenéhovo
výroku podľa bodu 2) tohto rozsudku. Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného súd postupoval primerane
podľa § 333 ods. 3, písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku a vo vzťahu k tomuto skutku zisťoval,
či obžalovaný P. T.:

e) rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, na čo odpovedal: Áno.
f) bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť
na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, na čo odpovedal: Áno.
i) rozumie právnej kvalifikácii skutku, ako trestného činu, na čo odpovedal: Áno.

j) bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu,
na čo odpovedal: Áno.
k) sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako určitý
trestný čin, na čo odpovedal: Áno.

Súd na základe vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny a jeho kladných odpovedí na otázky uvedené
v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, prijal toto vyhlásenia obžalovaného P. T.
o uznaní viny zo skutku uvedeného vo výroku podľa bodu 2) tohto rozsudku a zároveň vyhlásil, že
dokazovanie v rozsahu, v akom tento obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná. Súd preto
uznal obžalovaného P. T. za vinného zo spáchania [vrátane uznania viny za skutok v bode 1) rozsudku,

ako to je uvedené vyššie] pokračovacieho zločinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. a),
písm. b), ods. 4 písm. b) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona, v bode
1) rozsudku formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, v bode 1) rozsudku v súbehu s
prečinom neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods.
2 Trestného zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, v bode 2) rozsudku v

súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona.

Čo sa týka obžalovanej X. M. a dokazovania jej viny zo spáchania uvedeného skutku, súd v prvom rade
konštatuje, a to ani nebolo medzi stranami sporné, že na druhý deň ráno - potom, ako sa obžalovaný P.
T. vlámal do rodinného domu poškodeného J. T., z ktorého odcudzil v skutkovej vete bodu 2) rozsudku

uvedené veci, vrátane TV prijímač LCD zn. Samsung v uhlopriečke 105 cm, k čomu sa obžalovaný P. T.
priznal - sa obžalovaná X. M. pokúsila iným osobám predať TV prijímač LCD zn. Samsung v uhlopriečke
105 cm v hodnote 400,- eur, o ktorom vedela, že ho deň predtým odcudzil obžalovaný P. T., avšak k
predaju napokon nedošlo.

Sporným medzi stranami bolo to, či predchádzajúce vlámanie do rodinného domu poškodeného J. T.
a odcudzenie predmetných vecí z neho, vykonala s obžalovaným P. T. aj obžalovaná X. M., alebo to
uskutočnil len sám P. T.. Súd, po vykonanom dokazovaní, dospel k záveru, že do rodinného domu
poškodeného J. T. sa vlámal len obžalovaný P. T., ktorý odtiaľ odcudzil spomenuté veci, pričom druhý
deň ráno sa obžalovaná X. M. neúspešne pokúsila iným osobám predať TV prijímač LCD zn. Samsung

v uhlopriečke 105 cm v hodnote 400,- eur, o ktorom vedela, že ho deň predtým odcudzil obžalovaný P.
T. z rodinného domu poškodeného J. T..

Z vlámania do rodinného domu poškodeného J. T. je obžalovaná X. M. usvedčovaná len výpoveďou
obžalovaného P. T.. Žiadny iný dôkaz, či už priamy, alebo nepriamy, obžalovanú X. M. s vlámaním do

rodinného domu poškodeného J. T. a odcudzením uvedených vecí nespája.

Platí, že v prípade, ak má slúžiť výpoveď svedka / spoluobžalovaného ako jediný dôkaz, preukazujúci
vinu iného obžalovaného, bez ďalších podporných dôkazov (napr. odborné vyjadrenie, znaleckýposudok, stopy, výpovede svedkov či listinné dôkazy), musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický,
zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný či dokonca
vyvrátený. Súd zastáva názor, že o takú situáciu v tomto konkrétnom prípade nešlo.

Obžalovaný P. T. o. i. vypovedal, že z rodinného domu poškodeného, kam sa vlámal s obžalovanou X.
M., on odniesol len televízor a ona odišla na bicykli s kabelkou a s ostatnými vecami k nemu domov. Súd
si totiž nie celkom vie dostatočne predstaviť, ako by mohla obžalovaná odniesť na bicykli a s kabelkou
naraz: keyboard zn. YAMAHA, spolu so stojanom, digitálny fotoaparát zn. LUMIX, s tromi micro SD

kartami, švajčiarsky otvárací nožík zn. Wenger Classic, fľašu alkoholu zn. Tulamore Dew v objeme 0,7 l,
fľašu alkoholu - karamelový likér v objeme 0,5 l, gitaru tzv. „španielku“ vo veľkosti 3/4 %, MP3 prehrávač
zn. LJ-188 mini, pamäťovú kartu micro SD, 4 GB-tovú, ďalekohľad s nočným videním, vodné ponorné
čerpadlo, plastovú bandasku na PHM v objeme 5 l, a kovovú bandasku na PHM v objeme 10 l. Potom
mala ísť obžalovaná X. M. predať alkohol a vrátila sa s peňažnou sumou 90,- eur.

Naopak, obžalovaná X. M. vypovedala, že v daný deň obžalovaný P. T. blbol, že chcel niečo ukradnúť,
odišiel a keď ho išla hľadať, videla ho vychádzať z nejakého domu a v ruke mal televízor, išli spolu k
nemu domov, potom išli spať a neskôr sa zobudila na nejaký hrmot, vstala a videla, ako má v ruke ďalšie
nejaké veci (gitaru, alkohol...) a keď sa ho opýtala, odkiaľ to má, tak jej povedal, že z toho istého baráku,
potom sa pohádali.

Ďalšie rozpaky dôvodne vyvolávajúce pochybnosti o účasti obžalovanej X. M. na vlámaní do rodinného
domu poškodeného J. T. vyvoláva to, že zaistené daktyloskopické stopy spod okna domu patria
obžalovanému P. T., hoci on tvrdil, že cez okno sa pokúšala preliezť obžalovaná X. M.. Okrem toho,
daktyloskopická stopa patriaca obžalovanému P. T. bola zaistená aj vnútri domu, na domácej pekárni.

Na druhej strane, žiadne (akékoľvek-)stopy či už zvonku domu, alebo zvnútra domu, ktoré by patrili
obžalovanej X. M., sa nepodarilo zaistiť, hoci podľa obžalovaného P. T. práve obžalovaná X. M. mala
vytrhnúť sieťku proti hmyzu, s kameňom zo zeme rozbila okno, vytlačila iné okno, odpojila televízor,
položila si ho cez okno na zem, ďalej behala po dome a niečo (najmä fľaše) si dávala do kabelky, ktorá
ju napokon ťahala k zemi.

Na ostatnom hlavnom pojednávaní obžalovaná X. M. predložila 2 SMS správy, z ktorých vyplýva, že
obžalovaný P. T. si je vedomý, že obžalovaná X. M. s týmto skutkom nič nemá, sľúbil jej, že to dá do
poriadku, pričom pravosť SMS potvrdil samotný obžalovaný, no súčasne súdu neuviedol žiadne bližšie
okolnosti napísania týchto SMS správ, ako napr. dôvodnosť, motív, vysvetliť rozpor s výpoveďou na

hlavnom pojednávaní, atď...

V prejednávanom prípade je teda súd toho názoru, že výpoveď obžalovaného P. T. v zmysle, aby bola
jasná, logická, zrozumiteľná, presvedčivá, vierohodná, označenými atribútmi nedisponuje. Na uznanie
viny obžalovanej X. M. zo spáchania zločinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b), ods.

4 písm. b) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona, a prečinu porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, spáchaných formou spolupáchateľstva podľa
§ 20 Trestného zákona, by inak v danom konkrétnom prípade bola nevyhnutá existencia takej sústavy
viacerých dôkazov, že jej jednotlivé časti sú navzájom v súlade, že jedna okolnosť vyplýva z druhej
a že sa navzájom dopĺňajú a potvrdzujú, teda muselo by ísť o tzv. harmonický celok, v ktorom medzi

každým priamym i nepriamym dôkazom a dokazovanou skutočnosťou musí byť logická súvislosť, čo
v prejednávanom prípade splnené nebolo, pretože výpoveď obžalovaného P. T. vo viacerých - vyššie
popísaných - znakoch kríva v takom smere a rozsahu, že nespĺňa prívlastky kladené na takú výpoveď,
aby v podstate len na jej základe ako na kľúčovom elemente bolo možné založiť vinu obžalovanej X. M.
zo spáchania uvedeného zločinu krádeže a prečinu porušovania domovej slobody.

Na druhej strane, sama obžalovaná X. M. sa priznala, že deň potom, ako sa obžalovaný P. T. vlámal do
rodinného domu poškodeného J. T., z ktorého aj TV prijímač LCD zn. Samsung v uhlopriečke 105 cm, sa
neúspešne pokúsila iným osobám predať tento televízor v hodnote 400,- eur, o ktorom vedela, že ho deň
predtým odcudzil obžalovaný P. T.. Ako je vyššie uvedené, o tejto okolnosti spor medzi stranami nebol.

Preto súd pristúpil k aplikácii záverov vyplývajúcich z právnej vety rozhodnutia R 52/1979, podľa ktorej
k zachovaniu totožnosti skutku postačí totožnosť konania, alebo totožnosť následku. Ak je obvinený
stíhaný preto, že sa zmocnil cudzej veci krádežou, popr. lúpežou, je zachovaná totožnosť následku, aksa zistí, že sa veci sám nezmocnil, ale že túto vec, odcudzenú, popr. ulúpenú inou osobou, alebo to, čo
bolo za túto vec získané, na seba previedol, teda že sa nedopustil trestného činu krádeže, popr. lúpeže,
ale trestného činu podielnictva. Naopak, ak je obvinený stíhaný preto, že previedol na seba vec, ktorú

odcudzila iná osoba, je zachovaná totožnosť následku a tým i totožnosť skutku, ak sa zistí, že obvinený
vec na sebe nepreviedol, ale sám ju odcudzil, teda že nespáchal trestný čin podielnictva, ale trestný
čin krádeže (popr. lúpeže).

Konanie obžalovanej súd preto právne kvalifikoval ako prečin podielnictva podľa § 231 ods. 1 písm. a)

Trestného zákona, v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, pretože sa pokúsila na iného
previesť vec (ktorou bol TV prijímač LCD zn. Samsung v uhlopriečke 105 cm, v hodnote 400,- eur),
ktorá bola získaná trestným činom (krádežou) spáchaným inou osobou (obžalovaným P. T.). Ako v štádiu
pokusu bola uvedená trestná činnosť obžalovanej posudzovaná preto, že televízor bol v konečnom
dôsledku poškodenému J. T. vrátený (č. l. 44, 45), teda k dokonaniu predaja televízora obžalovanou
predtým nemohlo dôjsť.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie a všetky uvedené skutočnosti súd musel ohľadom obžalovanej
X. M. primerane upraviť skutkovú vetu v porovnaní s tým, ako bola uvedená v obžalobe, práve preto,
aby bola v súlade s vykonaným dokazovaním, pričom pri tejto úprave súd postupoval tak, aby skutok
uvedený vo výrokovej časti rozsudku vykazoval všetky znaky skutkovej podstaty prečinu podielnictva

podľa § 231 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona.
V tomto smere je nutné pripomenúť, že skutok uvedený vo výroku rozsudku súdu o vine musí odrážať
všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu, zo spáchania ktorého bola obžalovaná uznaná vinnou.

K výroku o treste a náhrade škody:

V súvislosti s výrokom o treste je primárne nevyhnutné uviesť, že Trestný zákon vo svojich
ustanoveniach, najmä v ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu
spoločnosti pred trestnými činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho

výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradiť od páchania trestných činov za
súčasného vyjadrenia morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie
v ďalšom páchaní trestnej činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu
trestu a jeho výmery túto skutočnosť vždy na zreteli.

Všetky okolnosti prípadu však treba nielen zisťovať, ale aj objektívne, t. j. bez preceňovania alebo
podceňovania niektorých z nich komplexne hodnotiť a mať pritom na zreteli, že bližšie sú konkretizované
v ďalších ustanoveniach Trestného zákona, najmä v ustanoveniach o poľahčujúcich a priťažujúcich
okolnostiach (§ 36 Trestného zákona a § 37 Trestného zákona) a v ustanoveniach upravujúcich zásady
ukladania trestov (§ 34 Trestného zákona).

V prejednávanom prípade mal súd na zreteli súčasne aj tú skutočnosť, že zodpovednosť
spolupáchateľov zákon ustanovuje tak, že každý zo spolupáchateľov zodpovedá za celý následok
spoločného konania tak, ako keby ho spáchal sám.

K. P. T.

Pri ukladaní trestu obžalovanému P. T. súd vychádzal primárne z ustanovenia § 42 ods. 1 Trestného
zákona, ktoré stanovuje súdu povinnosť ukladať súhrnný trest, pri zbiehajúcich sa trestných činoch,
podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, teda

podľa zásad pre ukladanie úhrnného trestu a to v danom prípade podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona.

K povinnosti ukladať v danej veci súhrnný trest súd pripomína, že trestné činy sú spáchané v súbehu
(tzv. konkurencia trestných činov) vtedy, ak páchateľ spáchal dva alebo viacero trestných činov skôr, ako
bol pre niektorý z nich odsúdený, t. j. skôr ako bol za taký trestný čin vyhlásený odsudzujúci rozsudok

súdom prvého stupňa alebo skôr ako bol obvinenému doručený trestný rozkaz. Práve časový moment
spáchania trestného činu pred alebo po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa pre iný páchateľov
trestný čin odlišuje súbeh od recidívy a má aj výrazne odlišné účinky pri ukladaní trestu pri tzv. mnohosti
trestnej činnosti toho istého páchateľa.Zo spisového materiálu Okresného súdu Malacky sp. zn. 0T/28/2015 súd zistil, že P. T. bol odsúdený
trestným rozkazom z 27. apríla 2015, sp. zn. 0T/28/2015, právoplatným dňa 27. apríla 2015, za

spáchanie prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c), písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona,
pričom predmetný skutok bol spáchaný dňa 25. apríla 2015. Trestný rozkaz bol P. T. doručený 27. apríla
2015.

Z uvedeného je zrejmé, že v súbehu sú tie trestné činy spáchané obžalovaným P. T., ktorých sa dopustil

pred dňom 27. apríla 2015, teda pred dňom, kedy bol trestný rozkaz Okresného súdu Malacky z 27.
apríla 2015, sp. zn. 0T/28/2015, doručený obžalovanému (v zmysle § 353 ods. 8 druhá veta Trestného
poriadku). Vzhľadom na uvedené súd postupoval v zmysle § 42 ods. 1 Trestného zákona.

Najprísnejším zo všetkých zbiehajúcich trestných činov, v zmysle § 42 ods. 1 Trestného zákona, je zločin
krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. a), písm. b), ods. 4 písm. b) Trestného zákona a preto

súd vychádzal pri ukladaní trestu práve z trestnej sadzby tohto zločinu, pričom výška trestnej sadzby
stanovená zákonom pri tomto zločine (§ 212 ods. 4 Trestného zákona) je v rozpätí 3 roky až 10 rokov.

zistil jednu - recidívu v zmysle § 37 písm. m) Trestného zákona; naposledy pred spáchaním skutku bol
P. T. odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Malacky z 19. marca 2015, sp. zn. 0T/18/2015, na
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, za spáchanie prečinu marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona. Okrem toho má obžalovaný
evidovaných ešte 12 ďalších odsúdení, v podstate všetky buď za trestné činy krádeže alebo marenie

výkonu úradného rozhodnutia, a v podstate za všetky mu bol ukladaný nepodmienečný trest odňatia
slobody, resp. bolo upúšťané od uloženia súhrnného trestu.

podľa § 37 písm. h) Trestného zákona sa totiž nepoužije, ak je potrebné z dôvodu viacčinného súbehu
trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, aplikovať tzv. asperačnú zásadu v zmysle § 41 ods.
2 Trestného zákona. Spáchanie ďalšieho trestného činu popri zločine je totiž okolnosťou podmieňujúcou
použitie prísnejšej trestnej sadzby podľa uvedeného ustanovenia. Pratí teda, že okolnosť podmieňujúca
použitie prísnejšej trestnej sadzby môže byť takto použitá nielen podľa úpravy obsiahnutej v ustanovení

osobitnej časti Trestného zákona (v jeho príslušnom vyššom odseku), ale aj v ustanovení všeobecnej
časti Trestného zákona (§ 41 ods. 2 Trestného zákona, resp. § 42 ods. 1 Trestného zákona). Ak je potom
takto použitá, jej duplicitnému použitiu ako priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona
bráni zásada „ne bis in idem“ vyjadrená v § 38 ods. 1 Trestného zákona.

Základná trestná sadzba odňatia slobody za najprísnejší zločin krádeže podľa § 212 ods. 4 Trestného
zákona je 3 roky až 10 rokov. Keďže obžalovanému bolo potrebné ukladať súhrnný trest za jeden zločin
a tri prečiny, bolo potrebné podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona upraviť trestnú sadzbu aplikáciou tzv.
asperačnej zásady.

V tejto súvislosti je však potrebné pritom uviesť, že nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky
publikovaným v Zbierke zákonov pod č. 428/2012 z 28. novembra 2012 bolo vyslovené, že v § 41 ods.
2 Trestného zákona slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto
určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky ustanovenie § 41 ods. 2 slová v texte za bodkočiarkou

„súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ Trestného
zákona dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky stráca účinnosť. Ak
Národná rada Slovenskej republiky neuvedie toto ustanovenie zákona do súladu s Ústavou Slovenskej
republiky, stráca po šiestich mesiacoch od vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej
republiky platnosť.

Z vyššie citovaného výroku nálezu ústavného súdu vyplýva, že citovaná časť ustanovenia § 41 ods. 2
veta za bodkočiarkou Trestného zákona je nielen v nesúlade s Ústavou Slovenskej republiky, ale taktiež
dňom publikácie nálezu v Zbierke zákonov stratila účinnosť.Vzhľadom na to vyššie citované zákonné ustanovenie § 42 ods. 1 Trestného zákona „súd uloží
páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ už nie je platné

ustanovenie.

sadzby najprísnejšieho zákonného ustanovenia jeden súhrnný trest odňatia slobody v rozpätí od 3 rokov
do 13 rokov a 4 mesiace (asperačná zásada v zmysle § 41 ods. 2 Trestného zákona), rešpektujúc tak
aj vetu druhú ustanovenia § 42 ods. 2 Trestného zákona, že súhrnný trest nesmie byt miernejší ako
trest uložený skorším rozsudkom a uložil mu represívny nepodmienečný súhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 3 roky, počas ktorých je podľa názoru súdu potrebné izolovať obžalovaného od spoločnosti
a tým vyjadriť ochrannú funkciu trestu - ochranu oprávnených záujmov jednotlivca a spoločnosti pred

páchateľmi trestných činov, aby občania mohli v spoločnosti bezpečne žiť a aby spoločnosť mohla riadne
fungovať. Účelom trestu je ale aj zabrániť páchateľovi v páchaní ďalšej trestnej činnosti; ide o represívnu
zložku trestu.

Vyššie uvedeným postupom súd prihliadol aj na predchádzajúce odsúdenia, aj pre obdobnú trestnú

činnosť na strane jednej, no na druhej strane musel zohľadniť okolnosti spáchaných skutkov, ktoré sa
s prihliadnutím na aspekt vlámania nevyznačovali príliš veľkou intenzitou, závažnosťou (s ohľadom na
dotknuté príslušné ustanovenia právnej kvalifikácie), resp. aj rozsahom, keď je potrebné zdôrazniť, že
pokiaľ ide o zbiehajúcu sa trestnú činnosť, ide o recidivistu, špecializujúceho sa na krádeže a prečiny
proti poriadku vo verejných veciach a preto považoval uložený nepodmienečný súhrnný 3-ročný trest

odňatia slobody za primeraný a dostatočný na prevýchovu o nápravu obžalovaného. Prihliadol pritom
aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania činu (2015).

jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona a tým je určená aj jeho funkcia v tých
smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu,
voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie
(výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom,
voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov

spoločnosti). Takto uložený trest súčasne vyjadruje aj morálne odsúdenie obžalovaného (retribúcia)
a zahŕňa tak individuálnu ako aj generálnu prevenciu a zároveň vyjadruje jeho morálne odsúdenie
spoločnosťou.

Na výkon trestu odňatia slobody súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so

stredným stupňom stráženia v zmysle § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, pretože obžalovaný bol
v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý
mu bol uložený za úmyselný trestný čin; trestným rozkazom Okresného súdu Malacky z 27. júla 2012,
sp. zn. 0T/40/2012, mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, ktorý
obžalovaný P. T. vykonal dňa 27. januára 2014.

V súlade s § 42 ods. 2 Trestného zákona bolo potrebné súčasne zrušiť aj výrok o treste v trestnom
rozkaze Okresného súdu Malacky z 27. apríla 2015, sp. zn. 0T/28/2015, právoplatnom dňa 27. apríla
2015, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu,
ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad, pretože sa ukladal súhrnný trest.

Obžalovaná X. M.

Pri ukladaní trestu obžalovanej X. M. súd vychádzal zo závažnosti prečinu, z pokusu ktorého bola
obžalovaná uznaná vinnou a ktorú určuje primárne zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby,

pričom v danom prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom (§ 231 ods. 1 Trestného zákona)
až na 3 roky. V tejto súvislosti došlo k aplikácii § 14 ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého pokus
trestného činu je trestný podľa trestnej sadzby ustanovenej na dokonaný trestný čin.Súd ďalej zistil u obžalovanej poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona, pretože
obžalovaná sa spáchaniu tohto trestného činu priznala a oľutovala ho. Pokiaľ ide o priťažujúce okolnosti,
tak súd nezistil žiadnu.

Priurčovanídruhuavýmerytrestuuobžalovanéhosúdnáslednepovinne(§38ods.2Trestnéhozákona)
prihliadol na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností s tým, že prevažuje pomer poľahčujúcich
okolností a preto súd upravil trestnú sadzbu tak, že znížil hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej
sadzby o jednu tretinu (§ 38 ods. 3 Trestného zákona). Po tejto úprave bola trestná sadzba u

obžalovaného v rozpätí až na 2 roky.

Pri zvažovaní druhu trestu, ktorý bolo potrebné uložiť obžalovanej za spáchanie daného trestného činu,
súd vychádzal okrem závažnosti spáchaného prečinu aj z toho, že nepodmienečný trest odňatia slobody
je trest ultima ratio (posledná a krajná možnosť), ktorý môže súd uložiť len vtedy, ak iné druhy trestov,
prípadné iné formy trestu odňatia slobody, nemôžu celkom zjavne viesť k náprave obžalovanej.

Vyhodnotením kritérií podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona súd na jednej strane nemohol prehliadnuť
typovú závažnosť spáchaného trestného činu stanovenú zákonodarcom, ktorá v spojení s prevahou
poľahčujúcich okolnosti a s nie až tak výrazne narušenou osobou obžalovanej, znemožňuje uloženie
nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanej. Na druhej strane súd dospel k záveru, že

pre nápravu obžalovanej a ochranu spoločnosti nebude stačiť len uloženie alternatívneho trestu,
nespojeného s trestom odňatia slobody. Súd toto konštatovanie vyvodil z toho, že nešlo o prvé
protiprávne konanie obžalovaného; skutku v prejednávanej veci sa obžalovaná dopustila len necelé
4 mesiace po právoplatnom odsúdení v trestnej veci Okresného súdu Malacky sp. zn. 0T/145/2014
(v danej veci došlo medzičasom k osvedčeniu sa obžalovanej v skúšobnej dobe podmienečného

odsúdenia).

Súd preto dospel k záveru, že obžalovanej X. M. je síce potrebné uložiť trest odňatia slobody vo výmere
6 mesiacov, teda v jednej štvrtine upravenej trestnej sadzby, avšak pre jej nápravu postačí odklad jeho
výkonu so stanovením primeranej skúšobnej doby (v danom prípade 18 mesiacov). Výkon uloženého

trestu odňatia slobody nie je u obžalovaného nevyhnutný, nakoľko sú splnené podmienky uvedené
v ustanovení § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Napokon sama obžalovaná svojim postojom k
spáchanému prečinu už preukázala určitú nápravu.

Obžalovaný A. F.

Pri ukladaní trestu obžalovanému A. F. súd - rovnako ako pri obžalovanom P. T. - vychádzal primárne
z ustanovenia § 42 ods. 1 Trestného zákona, ktoré stanovuje súdu povinnosť ukladať súhrnný trest, pri
zbiehajúcich sa trestných činoch, podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z
nich najprísnejšie trestný, teda podľa zásad pre ukladanie úhrnného trestu a to v danom prípade podľa

§ 41 ods. 2 Trestného zákona.

Zo spisového materiálu Okresného súdu Malacky sp. zn. 3T/87/2017 súd zistil, že A. F. bol odsúdený
trestným rozkazom z 28. septembra 2017, sp. zn. 3T/87/2017, právoplatným dňa 08. októbra 2018,
za spáchanie prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, v súbehu s prečinom
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona a v súbehu s prečinom
poškodzovaniacudzejvecipodľa§245ods.1Trestnéhozákona,pričompredmetnýskutokbolspáchaný

dňa 28. januára 2016. Trestný rozkaz bol A. F. doručený 27. októbra 2017.

Z uvedeného je zrejmé, že v súbehu sú tie trestné činy spáchané obžalovaným A. F., ktorých sa dopustil
pred dňom 27. októbra 2017, teda pred dňom, kedy bol trestný rozkaz Okresného súdu Malacky z28. septembra 2017, sp. zn. 3T/87/2017, doručený obžalovanému (v zmysle § 353 ods. 8 druhá veta
Trestného poriadku). Vzhľadom na uvedené súd postupoval v zmysle § 42 ods. 1 Trestného zákona.

Najprísnejším zo všetkých zbiehajúcich trestných činov, v zmysle § 42 ods. 1 Trestného zákona, je zločin
krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 4 písm. b) Trestného zákona a preto súd vychádzal pri ukladaní
trestu práve z trestnej sadzby tohto zločinu, pričom výška trestnej sadzby stanovená zákonom pri tomto
zločine (§ 212 ods. 4 Trestného zákona) je v rozpätí 3 roky až 10 rokov.

Súd zistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona, nakoľko
sa k spáchaniu trestných činov priznal a trestné činy oľutoval. Pokiaľ ide o priťažujúce okolnosti, tak
súd zistil jednu - recidívu v zmysle § 37 písm. m) Trestného zákona; naposledy pred spáchaním
skutku bol A. F. odsúdený (pokiaľ ide o tuzozemské odsúdenia) trestným rozkazom Okresného súdu
Malacky z 20. novembra 2014, sp. zn. 0T/86/2014, na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere
5 mesiacov, za spáchanie prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d)

Trestného zákona. Okrem toho má obžalovaný evidovaných ešte 6 ďalších odsúdení, na ktoré možno
v súvislosti s danou priťažujúcou okolnosťou prihliadať; v tomto smere vyniká odsúdenie rozsudkom
Okresného súdu Bratislava IV zo 04. júla 2006, sp. zn. MA2T/47/2004, za spáchanie niekoľkých aj
značne závažných trestných činom, na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 a 1 roka, z
ktorého bol podmienečne prepustený 02. februára 2012.

U obžalovaného súd nezistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, teda že
spáchal viac trestných činov. Spáchanie druhého (a viac) trestného činu, ako priťažujúcej okolnosti
podľa § 37 písm. h) Trestného zákona sa totiž nepoužije, ak je potrebné z dôvodu viacčinného súbehu
trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, aplikovať tzv. asperačnú zásadu v zmysle § 41 ods.

2 Trestného zákona. Spáchanie ďalšieho trestného činu popri zločine je totiž okolnosťou podmieňujúcou
použitie prísnejšej trestnej sadzby podľa uvedeného ustanovenia. Pratí teda, že okolnosť podmieňujúca
použitie prísnejšej trestnej sadzby môže byť takto použitá nielen podľa úpravy obsiahnutej v ustanovení
osobitnej časti Trestného zákona (v jeho príslušnom vyššom odseku), ale aj v ustanovení všeobecnej
časti Trestného zákona (§ 41 ods. 2 Trestného zákona, resp. § 42 ods. 1 Trestného zákona). Ak je potom

takto použitá, jej duplicitnému použitiu ako priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona
bráni zásada „ne bis in idem“ vyjadrená v § 38 ods. 1 Trestného zákona.

a tri prečiny, bolo potrebné podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona upraviť trestnú sadzbu aplikáciou tzv.
asperačnej zásady.

2 Trestného zákona slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto
určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky ustanovenie § 41 ods. 2 slová v texte za bodkočiarkou
„súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ Trestného
zákona dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky stráca účinnosť. Ak

Národná rada Slovenskej republiky neuvedie toto ustanovenie zákona do súladu s Ústavou Slovenskej
republiky, stráca po šiestich mesiacoch od vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej
republiky platnosť.

Z vyššie citovaného výroku nálezu ústavného súdu vyplýva, že citovaná časť ustanovenia § 41 ods. 2

veta za bodkočiarkou Trestného zákona je nielen v nesúlade s Ústavou Slovenskej republiky, ale taktiež
dňom publikácie nálezu v Zbierke zákonov stratila účinnosť.

Vzhľadom na to vyššie citované zákonné ustanovenie § 42 ods. 1 Trestného zákona „súd uloží
páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ už nie je platné

ustanovenie.

Keďže obžalovaný nemal prevahu tak poľahčujúcich ako ani priťažujúcich okolností, súd neznižoval
hornú hranicu a ani nezvyšoval dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby v zmysle § 38 ods.3 a ods. 4 Trestného zákona. Súd následným zákonným postupom ukladal podľa zákonnej trestnej
sadzby najprísnejšieho zákonného ustanovenia jeden súhrnný trest odňatia slobody v rozpätí od 3 rokov
do 13 rokov a 4 mesiace (asperačná zásada v zmysle § 41 ods. 2 Trestného zákona), rešpektujúc tak

aj vetu druhú ustanovenia § 42 ods. 2 Trestného zákona, že súhrnný trest nesmie byt miernejší ako
trest uložený skorším rozsudkom a uložil mu represívny nepodmienečný súhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 3 roky, počas ktorých je podľa názoru súdu potrebné izolovať obžalovaného od spoločnosti
a tým vyjadriť ochrannú funkciu trestu - ochranu oprávnených záujmov jednotlivca a spoločnosti pred
páchateľmi trestných činov, aby občania mohli v spoločnosti bezpečne žiť a aby spoločnosť mohla riadne

fungovať. Účelom trestu je ale aj zabrániť páchateľovi v páchaní ďalšej trestnej činnosti; ide o represívnu
zložku trestu.

Vyššie uvedeným postupom súd prihliadol aj na predchádzajúce odsúdenia, no na druhej strane musel
zohľadniť okolnosti spáchaných skutkov, ktoré sa s prihliadnutím na aspekt vlámania nevyznačovali
prílišveľkouintenzitou,závažnosťou(sohľadomnadotknutépríslušnéustanoveniaprávnejkvalifikácie),

resp. aj rozsahom, keď je potrebné zdôrazniť, že pokiaľ ide o zbiehajúcu sa trestnú činnosť, ide
o rôznorodého recidivistu a preto považoval uložený nepodmienečný súhrnný 3-ročný trest odňatia
slobody za primeraný a dostatočný na prevýchovu o nápravu obžalovaného. Prihliadol pritom aj na dobu,
ktorá uplynula od spáchania činu (2015).

Súd dodáva, že takto uložený trest je aj v súlade so zásadou, že trest je právnym následkom trestného
činu o teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu), že je
jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona a tým je určená aj jeho funkcia v tých
smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu,
voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie

(výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom,
voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov
spoločnosti). Takto uložený trest súčasne vyjadruje aj morálne odsúdenie obžalovaného (retribúcia)
a zahŕňa tak individuálnu ako aj generálnu prevenciu a zároveň vyjadruje jeho morálne odsúdenie
spoločnosťou.

Na výkon trestu odňatia slobody súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia v zmysle § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, pretože obžalovaný bol v
posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu
bol uložený za úmyselný trestný čin; vyššie spomenutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo

04. júla 2006, sp. zn. MA2T/47/2004, mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere
6 a 1 roka, ktorý obžalovaný A. F. vykonal dňa 02. februára 2012.

V súlade s § 42 ods. 2 Trestného zákona bolo potrebné súčasne zrušiť aj výrok o treste v trestnom
rozkaze Okresného súdu Malacky z 28. septembra 2017, sp. zn. 3T/87/2017, právoplatnom dňa 08.

októbra 2018, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad, pretože sa ukladal súhrnný trest.

Obžalovaný W. Y.

Súd pri ukladaní trestu obžalovanému W. Y. vychádzal primárne z ustanovenia § 41 ods. 1 Trestného
zákona, ktoré stanovuje súdu povinnosť ukladať úhrnný trest, pri zbiehajúcich sa trestných činoch, podľa
toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný.

Prísnejším zo zbiehajúcich trestných činov, zo spáchania ktorých bol obžalovaný W. Y. uznaný vinným,

je zmysle § 41 ods. 1 Trestného zákona zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného
zákona a preto súd vychádzal pri ukladaní trestu práve z trestnej sadzby tohto zločinu.

Vo všeobecnosti je potrebné skonštatovať, že pri ukladaní trestu musí súd v prvom rade vychádzať
zo závažnosti spáchaného trestného činu. Závažnosť trestného činu určuje sám zákonodarca a to

stanovením rozpätia trestnej sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy podľa stanovenej trestnej sadzby a
formy zavinenia zaraďuje medzi prečiny, zločiny, prípadne obzvlášť závažné zločiny. Tomuto zaradeniu
potomzodpovedábuďmožnosťsúduukladaťrôznedruhytrestov(napríkladalternatívnych,nespojených
s odňatím slobody), prípade povinnosť súdu uložiť len trest odňatia slobody.Pri ukladaní trestu obžalovanému W. Y. súd preto vychádzal zo závažnosti uvedeného zločinu krádeže,
aj z ktorého bol obžalovaný uznaný vinným a ktorú určuje primárne zákonodarca stanovením rozpätia

trestnej sadzby, pričom v danom prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom (§ 212 ods. 4
Trestného zákona) na 3 roky až 10 rokov.

Súd ďalej zistil u obžalovaného W. Y. 2 poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. k) a písm. l) Trestného
zákona, pretože obžalovaný uhradil poškodeným alikvotnu časť spôsobenej škody a k spáchaniu

trestných činov sa priznal a oľutoval to. Pokiaľ ide o priťažujúce okolnosti, tak súd zistil tiež 2 - v zmysle
§ 37 písm. h) a písm. m) Trestného zákona, pretože obžalovaný spáchal viac trestných činov a bol už
v minulosti odsúdený - naposledy rozsudkom Okresného súdu Malacky z 28. Novembra 2011, sp. zn.
2T/49/2011, za spáchanie prečinu uvádzania falšovaných, pozmenených a neoprávnene vyrobených
peňazí a cenných papierov podľa § 271 ods. 2 Trestného zákona, na nepodmienečný 10-mesačný trest
odňatia slobody, ktorý vykonal dňa 13. apríla 2012.

Priurčovanídruhuavýmerytrestuuobžalovanéhosúdnáslednepovinne(§38ods.2Trestnéhozákona)
prihliadolnapomerpoľahčujúcichapriťažujúcichokolnostístým,žepomerpoľahčujúcichapriťažujúcich
okolností je v rovnováhe, preto súd trestnú sadzbu neupravoval.

Súd dospel k záveru, že obžalovaným je síce, v zmysle Trestného zákona, nutné povinne uložiť trest
odňatia slobody (vo výmere 3 roky, čo je na samej dolnej hranici trestnej sadzby), avšak pre nápravu
obžalovaného postačí odklad jeho výkonu so stanovením primeranej skúšobnej doby vo výmere 4 roky
s tým, že nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe bude dohliadať probačný úradník. Zároveň
je súd toho názoru, že je na mieste a dôvodné, aby sa obžalovaný v skúšobnej dobe zamestnal, alebo

sa preukázateľne uchádzal o zamestnanie, nakoľko išlo o majetkový trestný čin. Súd pri ukladaní trestu
mal na zreteli aj to, že spôsobený následok činu nie je až taký závažný, a napokon sám obžalovaný
svojim postojom k spáchanej trestnej činnosti už preukázal určitú nápravu Súd preto dospel k záveru,
že vzhľadom na osobu obžalovaného a okolnosti prípadu [§ 51 ods. 1, § 49 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona] postačí pre jeho nápravu aj uloženie podmienečnej formy trestu odňatia slobody s tým, že

stanovená skúšobná doba je dostatočne dlhá, aby obžalovaný preukázal, že do budúcna bude schopný
viesťriadnyživotazaradiťsadoslušnejapoctivejčastispoločnosti.Súdprizvažovaníformyukladaného
trestu odňatia slobody vychádzal aj z toho, že nepodmienečný trest odňatia slobody je trest ultima ratio
(posledná a krajná možnosť), ktorý môže súd uložiť len vtedy, ak iné druhy trestov, prípadné iné formy
trestu odňatia slobody, nemôžu celkom zjavne viesť k náprave obžalovaného, čo, hoci to bolo na hrane,

nebol posudzovaný prípad.

K výroku o škode

V súvislosti s výrokom o náhrade škody, pokiaľ ide o skutok z bodu 1) rozsudku, tak zo strany

poškodeného občianskeho združenia H. X. J. došlo k uplatneniu nároku na náhradu škody vo výške
1.513,35 eur (z poškodeným vyčíslenej sumy 2.100,- eur poškodený odrátal preplatenie časti škody
poisťovňou Generali v sume 586,65 eur, č. l. 82), a zo strany poškodenej Generali Poisťovne, a. s.,
k uplatneniu nároku na náhradu škody vo výške 586,65 eur (č. l. 84). Podľa odborného vyjadrenia na
č. l. 92 je hodnota odcudzených vecí 1.575,- eur, avšak medzičasom došlo k vráteniu poškodenému

občianskemu združeniu H. X. J. (č. l. 91) píly Husqvarna v hodnote 450,- eur a skrutkovaču Bosch v
hodnote 40,- eur, preto tomuto poškodenému vznikla pred úhradou časti škody zo strany poisťovne
škoda vo výške 1.085,- eur, a po tejto úhrade vo výške 498,35 eur. Nakoľko v priebehu trestného konania
obžalovaný W. Y. uhradil poškodenému občianskemu združeniu H. X. J. sumu 179,45 eur a poškodenej
Generali Poisťovni, a. s., sumu 195,55 eur, súd uložil zvyšným obžalovaným P. T. a A. F. povinnosť

spoločne a nerozdielne nahradiť občianskemu združeniu H. X. J. škodu vo výške 318,90 eur (498,35
eur - 179,45 eur), a Generali Poisťovni, a. s., škodu vo výške 391,10 eur (586,65 eur - 195,55 eur).

Čo sa týka výroku o náhrade škody, pokiaľ ide o skutok z bodu 2) rozsudku, tak poškodený J. T. si uplatnil
nárok na náhradu škody v rozsahu 1.558,- eur ako škodu odcudzením a 150,- eur ako škodu vzniknutú

poškodením (č. l. 22). Podľa odborných vyjadrení na č. l. 46 - 48 je hodnota odcudzených vecí (bez
mobilného telefónu Nokia C5, ktorý sa našiel č. l. 25) 1.483,50 eur, avšak medzičasom došlo k vráteniu
poškodenému (č. l. 45) televízora Samsung v hodnote 400,- eur a bicykla Shimano Partner v hodnote
185,- eur, preto poškodenému vznikla škoda spôsobená odcudzením vecí vo výške 898,50, ku ktorej jepotrebné pripočítať sumu 70,- eur, predstavujúcu škodu spôsobenú poškodením (č. l. 182), spolu teda
suma 968,50 eur, na náhradu ktorej súd zaviazal obžalovaného P. T..

Nakoľko nárok na náhradu škody bol poškodenému občianskemu združeniu H. X. J. a poškodenému J.
T. priznaný len sčasti, oboch poškodených súd so zvyškom ich nárokov podľa § 288 ods. 2 Trestného
poriadku odkázal na civilný proces.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309
ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní je potrebné

uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku
predchádzalo.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Jul 30, 2024. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok , Zmenené Judgement was issued on Friday, April 12, 2019

Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Friday, April 12, 2019