Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 20, 2019

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10Csp/16/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5619200560
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2019:5619200560.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu Intrum Slovakia s.

r. o., so sídlom Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr.
Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanej B. U., nar. X. X. XXXX,
bytom D. M., O. XXX/XX, v spore o zaplatenie 1432,84 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Konanie o zaplatenie 569,36 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 69,36 eura
od 3. 5. 2016 do 21. 1. 2019, zo sumy 89,36 eura od 22. 1. 2019 do 20. 2. 2019, zo sumy 109,36 eura
od 21. 2. 2019 do 20. 3. 2019, zo sumy 129,36 eura od 21. 3. 2019 do 23. 4. 2019, zo sumy 149,36
eura od 24. 4. 2019 do 22. 5. 2019, zo sumy 169,36 eura od 23. 5. 2019 do 17. 6. 2019, zo sumy 249,36

eura od 18. 6. 2019 do 17. 7. 2019, zo sumy 329,36 eura od 18. 7. 2019 do 19. 8. 2019, zo sumy 409,36
eura od 20. 8. 2019 do 17. 9. 2019, zo sumy 489,36 eura od 18. 9. 2019 do 17. 10. 2019 a zo sumy
569,36 eura od 18. 10. 2019 do zaplatenia, sa zastavuje.

Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

Žalovanej sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 30 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 21. 2. 2019, sa pôvodný žalobca (Q. Ú.

W., a. s.) domáhal voči žalovanej zaplatenia 1432,84 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne od 3. 5. 2016 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania, právnym dôvodom splnenia záväzkov zo
zmluvy o pôžičke číslo 7154483, uzatvorenej medzi žalovanou a obchodnou spoločnosťou Consumer
Finance Holding a. s. dňa 30. 7. 2015, na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžička vo výške
2000 eur. Žalovaná sa poskytnutú pôžičku zaviazala splatiť v 48 mesačných splátkach po 60,02 eura.
Doposiaľ uhradila 900,08 eura. Keďže žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku
riadne a včas, dňa 27. 2. 2016 ju vyzval na úhradu dlžných splátok a upozornil na možnosť zosplatnenia

úveru a dňa 19. 4. 2016 úver zosplatnil, o čom žalovanú informoval dňa 27. 4. 2016. Žalovaná suma
pozostáva z rozdielu medzi sumou, ktorú mala žalovaná ku dňu podania žaloby uhradiť, vo výške
2263,56 eura a sumou nákladov na vymáhanie pohľadávky vo výške 69,36 eura a prijatými úhradami
v sume 900,08 eura.

2. Žalovaná vo vyjadrení ku podanej žalobe, doručenom súdu dňa 4. 4. 2019, uviedla, že priznáva svoj
dlh a je ochotná ho splatiť. Poukázala na skutočnosť, že v minulosti sa dostala do problémov, ktoré

sa rozhodla riešiť viacerými úvermi. Časť záväzkov už splatila, požiadala veriteľov o zníženie splátok a
úvery splácať neprestala. Právny predchodca žalobcu so znížením výšky splátky nesúhlasil Požiadala
o možnosť splácania dlhu v splátkach vo výške 40 eur mesačne.3. Žalobca vo vyjadrení ku vyjadreniu žalovanej (replike), doručenom súdu dňa 2. 5. 2019, uviedol, že
žalovaná vo svojom vyjadrení nepoužila prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré by
mali vplyv na posudzovanie oprávnenosti žalovanej pohľadávky. Žalovanou navrhovaná splátka je pre

neho neprípustná, nakoľko je nízka. Navrhol vo veci rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku.

4. V podaní, doručenom súdu dňa 9. 5. 2019, žalovaná uviedla, že dlh a jeho výšku nespochybňuje a
chce ho aj s príslušenstvom splácať. V podaní, doručenom súdu dňa 6. 6. 2019, žalovaná oznámila,
že dňa 30. 5. 2019 jej bol žalobcom doručený súhlas s postupným splácaním žalovanej pohľadávky v

splátkach vo výške 80 eur mesačne.

5. Uznesením zo dňa 3. 10. 2019 súd pripustil, aby do konania na miesto pôvodného žalobcu vstúpila
obchodná spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., z dôvodu postúpenia žalovanej pohľadávky po začatí sporu.

6. V podaní, doručenom súdu dňa 13. 11. 2019, žalobca oznámil, že žalovaná po podaní žaloby vykonala

úhrady vo výške 500 eur, a to dňa 21. 1. 2019 v sume 20 eur, dňa 20. 2. 2019 v sume 20 eur, dňa 20.
3. 2019 v sume 20 eur, dňa 23. 4. 2019 v sume 20 eur, dňa 22. 5. 2019 v sume 20 eur, dňa 17. 6.
2019 v sume 80 eur, dňa 17. 7. 2019 v sume 80 eur, dňa 19. 8. 2019 v sume 80 eur, dňa 17. 9. 2019 v
sume 80 eur a dňa 17. 10. 2019 v sume 80 eur. Súčasne vzal žalobu v časti o zaplatenie 500 eur ako
aj o zaplatenie 69,36 eura, predstavujúcich náklady na vymáhanie pohľadávky, spolu s prislúchajúcim

úrokom z omeškania, späť a navrhol uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť mu 863,48 eura, spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1363,48 eura od 3. 5. 2016 do 21. 1. 2019, zo sumy 1343,48
eura od 22. 1. 2019 do 20. 2. 2019, zo sumy 1323,48 eura od 21. 2. 2019 do 20. 3. 2019, zo sumy
1303,48 eura od 21. 3. 2019 do 23. 4. 2019, zo sumy 1283,48 eura od 24. 4. 2019 do 22. 5. 2019,
zo sumy 1263,48 eura od 23. 5. 2019 do 17. 6. 2019, zo sumy 1183,48 eura od 18. 6. 2019 do 17.

7. 2019, zo sumy 1103,48 eura od 18. 7. 2019 do 19. 8. 2019, zo sumy 1023,48 eura od 20. 8. 2019
do 17. 9. 2019, zo sumy 943,48 eura od 18. 9. 2019 do 17. 10. 2019 a zo sumy 863,48 eura od 18.
10. 2019 do zaplatenia, v mesačných splátkach vo výške 80 eur, pod sankciou straty výhody splátok
v prípade nezaplatenia ktorejkoľvek splátky. Súčasne navrhol, aby súd v prípade, že žalovaná uzná
uplatnený nárok, vo veci rozhodol rozsudkom pre uznanie nároku v súlade so zákonným ustanovením

§ 282 Civilného sporového poriadku.

7. V súlade so zákonným ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku súd rozhodol, že vykoná
pojednávanie v neprítomnosti advokáta žalobcu, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie riadne a
včas doručené, a ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil pracovnou zaneprázdnenosťou a

hospodárnosťou konania, pričom pojednávanie odročiť nežiadal.

8. Splnomocnený zástupca žalovanej na pojednávaní vzniesol voči uplatnenému nároku námietku
premlčania. Uviedol, že medzičasom sa jeho mama (žalovaná) zúčastnila pojednávania v podobnej
právnej veci, kde žaloba bola zamietnutá z dôvodu premlčania. V čase, keď žalovaná robila vyjadrenia

k veci, to brala tak, že treba si čestne poplatiť svoje záväzky, ale po rozhodnutí súdu dospeli k záveru,
keďže tie časy boli veľmi podobné, že by aj pri žalovanom nároku bolo možné zvažovať premlčanie.
Pokiaľ aj žalovaná priznávala žalované plnenie, bolo to v čase, keď o možnosti premlčania nevedela.
Keby maliinformáciu,žejemožnéoprieťsaoinštitútpremlčania,nebolabyžalovaná uznávalazáväzky
a žiadala o možnosť splácania v splátkach.

9. Žalovaná pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že už je to dosť rokov, zo všetkého si pamätá veľmi
málo. Písomné vyjadrenie ku žalobe jej robila dcéra. Úvery si brala, minula ich na bežné veci. V čase,
keď podpisovala vyjadrenie ku žalobe, nevedela, čo je to premlčanie a aké má následky, dozvedela
sa to až na minulom pojednávaní.

10. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázaný nasledovný skutkový
stav:

11. Na základe projektu rozdelenia zlúčením, uzavretého dňa 11. 12. 2017 medzi spoločnosťami

Consumer Finance Holding, a. s., Q. Ú. W., a. s. a Q. Leasing, a. s. došlo k zániku obchodnej spoločnosti
Consumer Finance Holding, a. s. bez likvidácie jej rozdelením a zlúčením so spoločnosťami Q. Ú. W., a.
s. a Q. Leasing, a. s., pričom, s výnimkou práv a povinností vyplývajúcich z produktov QCar a Triangel,
sa jej právnym nástupcom stala Q. Ú. W., a. s.12. Obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding a. s. ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili
dňa 30. 7. 2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo 6570502977, v ktorej si dojednali poskytnutie

bezúčelového spotrebiteľského úveru vo výške 2000 eur. Žalovaná sa zaviazala úver splatiť v 48
mesačných splátkach vo výške 60,02 eura, splatných k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, s
termínom konečnej splatnosti úveru 7/2019. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 20,99
%, ročná úroková sadzba 20,99 %, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov 18,24 %,
celková čiastka na úhradu 2880,96 eura. V článku 12. 2 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že veriteľ

má právo na vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru v prípade, ak je dlžník v omeškaní so zaplatením
jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, za podmienok
ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Podľa prehľadu splátok a úhrad, žalovaná
zaplatila právnemu predchodcovi žalobcu 900,08 eura, z toho po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru
spolu 620 eur. Dňa 27. 2. 2016 vyzval veriteľ žalovanú na úhradu omeškaných splátok vo výške 140,06
eura a upozornil ju na možnosť zosplatnenia celého úveru. Dňa 27. 4. 2016 veriteľ oznámil žalovanej,

že dlh z úverovej zmluvy sa stal splatným v celom rozsahu a vyzval ju na úhradu dlžnej sumy vo výške
1985,04 eura.

13. Obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s. dňa 24. 3. 2016 oznámila žalovanej, že
zníženie splátok na základe jej žiadosti nie je možné. Žalobca dňa 28. 5. 2019 žalovanej oznámil, že

súhlasí so splatením žalovanej pohľadávky v splátkach vo výške 80 eur mesačne.

14. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.

15. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto

časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

16. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím
žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,
ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo

pojednávanie.

17. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd konanie v časti o zaplatenie 569,36 eura, spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 69,36 eura od 3. 5. 2016 do 21. 1. 2019, zo sumy
89,36 eura od 22. 1. 2019 do 20. 2. 2019, zo sumy 109,36 eura od 21. 2. 2019 do 20. 3. 2019, zo

sumy 129,36 eura od 21. 3. 2019 do 23. 4. 2019, zo sumy 149,36 eura od 24. 4. 2019 do 22. 5. 2019,
zo sumy 169,36 eura od 23. 5. 2019 do 17. 6. 2019, zo sumy 249,36 eura od 18. 6. 2019 do 17. 7.
2019, zo sumy 329,36 eura od 18. 7. 2019 do 19. 8. 2019, zo sumy 409,36 eura od 20. 8. 2019 do
17. 9. 2019, zo sumy 489,36 eura od 18. 9. 2019 do 17. 10. 2019 a zo sumy 569,36 eura od 18. 10.
2019 do zaplatenia, zastavil, nakoľko žalobca vzal podanú žalobu v uvedenej späť, pričom uvedený

dispozitívny úkon mu prislúchal. Keďže ku späťvzatiu žaloby v časti došlo pred začatím pojednávania,
súd nezisťoval stanovisko žalovanej ku späťvzatiu žaloby v časti, nakoľko aj jej prípadný nesúhlas by
bol právne neúčinný.

18. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

19. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

20. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.21. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

22. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, t. j. k 30. 7. 2015 (ďalej len „zákon
o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej

platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

23. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

24. Podľa § 9 ods. 1 prvá veta zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu.

25. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať

a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného
práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno
len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

26. Podľa § 879v Občianskeho zákonníka, konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo

spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov.

27. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

28.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

29. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť

premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
30. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

31. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanú žalobu v zostávajúcej časti
zamietol, nakoľko mal preukázané premlčanie žalovaného nároku. Žalobca sa žalovaného nároku
domáhal právnym dôvodom splnenia záväzkov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uzavretej medzi
obchodnou spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s. ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom.

Žalovaná vzniesla voči uplatnenému nároku námietku premlčania. Z vykonaného dokazovania mal
súd preukázané a medzi stranami sporu nebolo sporné uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
poskytnutie úveru, výška žalovanou vykonaných úhrad, ani výška nesplatného úveru. Vzhľadom na
skutočnosť, že zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom,
jednalo sa o spotrebiteľskú zmluvu. Právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy konal v rámci

predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti, žalovaná, naopak, pri uzatváraní zmluvy konala
ako fyzická osoba, nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo
vyplýva najmä z označenia žalovanej v zmluve. Podľa zákonného ustanovenia § 54a Občianskeho
zákonníka, v spojení s prechodným ustanovením § 879v Občianskeho zákonníka, v konaniach,
predmetom ktorých je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začatých po 5. 12. 2018,

nemožno vymáhať premlčané právo. V zmysle dôvodovej správy ku zákonu číslo 343/2018 Z. z.,
ktorým bol Občiansky zákonník doplnený o uvedené zákonné ustanovenia, sa vymáhaním premlčaného
práva rozumie súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie. Súd preto, vzhľadom na
skutočnosť, že medzi veriteľom zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a žalovanou vznikol spotrebiteľskýprávny vzťah, ako aj vzhľadom na žalovanou vznesenú námietku premlčania, skúmal možnosť
premlčania žalovaného nároku a k tomuto prihliadol pri rozhodovaní. Nakoľko medzi veriteľom zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a žalovanou vznikol spotrebiteľský právny vzťah, v zmysle zákonného

ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa dĺžka premlčacej doby spravuje občianskoprávnymi
predpismi, teda je trojročná. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaná si povinnosti vyplývajúce
zo zmluvy o úvere, a to povinnosť uhrádzať riadne a včas dojednané splátky, neplnila. Veriteľ preto
vyhlásil úver za predčasne splatný dňa 27. 4. 2016. Súd mal v konaní preukázané, že oprávnenie
veriteľa žiadať splatenie celého úveru v prípade omeškania s úhradou splátky v zmysle zákonného

ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka bolo dojednané v článku 12.2 zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Zákonné ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka obsahuje osobitnú úpravu začatia plynutia
premlčacej doby v prípadoch, keď sa v dôsledku nesplnenia niektorej zo splátok stane zročným celý dlh
v súlade so zákonným ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti súd poukazuje na
rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 16Co/34/2018, podľa ktorého: „Ustanovenie § 101
Občianskeho zákonníka je teda úpravou všeobecnou (lex generalis) a ustanovenie § 103 Občianskeho

zákonníkavovzťahuknemujelexspecialis,t.j.osobitnouúpravou,ktorámápredaplikáciouvšeobecnej
úpravy prednosť. Preto, ak z ustanovenia druhej vety § 103 Občianskeho zákonníka, ktorá predstavuje
špeciálnu úpravu vyplýva, že v prípade predčasnej splatnosti celého dlhu začne plynúť premlčacia doba
odo dňa zročnosti tej splátky, ktorá zosplatnenie celého dlhu vyvolala, a z ust. § 101 Občianskeho
zákonníka, ktorá je všeobecnou úpravou, vyplýva odlišný režim určenia začiatku plynutia premlčacej

doby, je zrejmé, že prednosť má úprava druhej vety §-u 103 Občianskeho zákonníka a počiatok plynutia
premlčacej doby bude viazaný na zročnosť tej splátky, ktorá zosplatnenie celého dlhu vyvolala.“ Súd
poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 26Co/276/2017, podľa ktorého: „Žalobca
sa svojimi odvolacími dôvodmi celkom míňa s podstatou § 103 Obč. zák., z ktorého zreteľne vyplýva
dvojaké počítanie premlčacích dôb pri dlhoch splatných v splátkach: premlčacia doba plynie samostatne

vo vzťahu ku každej splátke, čo vyplýva z prvej vety tohto paragrafu; ak sa však pre nesplnenie niektorej
splátky stane splatným celý dlh, plynie premlčacia doba zvyšku dlhu od splatnosti nesplatenej splátky.
Ani v jednom prípade teda neplynie premlčanie od úkonu, ktorý žalobca v odvolací označuje ako
„vyhlásenie splatnosti celého úveru“. Takýto úkon svojím obsahom môže byť len úkonom podľa § 565
Obč. zák., teda prejavom veriteľa v prípade omeškania s niektorou splátkou, že žiada aj splatenie

zvyšného dlhu (tzv. strata výhody splátok). Ale práve pre tento prípad druhá veta § 103 Obč. zák.
jasne ustanovuje, že premlčacia doba zvyšného dlhu plynie od splatnosti nesplnenej splátky, a nie od
dátumu urobenia úkonu v zmysle § 565 Obč. zák.“ Rovnaký právny názor vyslovil Krajský súd v Trnave
aj v rozsudku sp. zn. 26Co/158/2017. Prihliadajúc ku zákonnému ustanoveniu § 103 Občianskeho
zákonníka, v súlade s vyššie citovanými právnymi názormi, súd skúmal, kedy sa stala splatnou splátka

úveru, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh (zostatok úveru). Zákonné ustanovenie § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka pre spotrebiteľské právne vzťahy upravuje aj osobitnú požiadavku možnosti
uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, a to uplynutie lehoty troch mesiacov od
nezaplateniasplátkyaosobitnýpostuppreuplatnenieuvedenéhopráva,spočívajúcivpovinnostiveriteľa
upozorniť dlžníka na možnosť uplatnenia práva v lehote nie kratšej ako 15 dní. Podľa právneho názoru

Krajského súdu v Trnave, uvedeného v rozsudku sp. zn. 26Co/158/2017: „Pri posudzovaní začiatku
plynutiapremlčacejdobyjetedapotrebnézistiť,sktoroukonkrétnousplátkouboldlžníkvčasevykonania
tohto práva zo strany veriteľa v omeškaní práve tri mesiace (nie dlhšie) a od jej zročnosti potom plynie
premlčacia doba zvyšku dlhu podľa § 103 O.z..“ Prihliadajúc k zákonnej úprave § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka, aj v súlade s uvedeným právnym názorom, mal súd preukázané, že veriteľ mohol využiť

svoje právo úver predčasne zosplatniť pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20. 1. 2016, so zaplatením
ktorej bola žalovaná ku dňu uplatnenia práva v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka (27. 4. 2016) viac
ako tri mesiace v omeškaní (ktoré uplynuli 20. 4. 2016; vo vzťahu ku ďalším splátkam splatným od 20. 2.
2016 ešte ku dňu 27. 4. 2016 neuplynuli tri mesiace omeškania). Súd mal preukázané, že veriteľ dodržal
povinnosť upozorniť dlžníka na možnosť predčasného zosplatnenia úveru v lehote nie kratšej ako 15 dní,

a to predžalobnou upomienkou zo dňa 27. 2. 2016. Keďže všeobecná trojročná premlčacia doba začala
plynúť odo dňa splatnosti splátky splatnej dňa 20. 1. 2016, uplynula dňa 21. 1. 2019 (v zmysle zákonného
ustanovenia § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka, keďže posledný deň lehoty, t. j. 20. 1. 2019, pripadol
na nedeľu, preto bol posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň). Nakoľko žaloba bola
podaná na súde dňa 21. 2. 2019, bol žalovaný nárok v čase jeho uplatnenia na súde už v celom rozsahu

premlčaný. Pokiaľ aj žalovaná v priebehu konania uznala žalovaný nárok žalobcu, okrem nemožnosti
priznania nároku v zmysle zákonného ustanovenia § 54a Občianskeho zákonníka, súd poukazuje aj na
skutočnosť, že v čase uznania žalovaného dlhu žalovaná vedomosť o jeho premlčaní (ani o inštitúte
premlčania a jeho následkoch) nemala. Podľa zákonného ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníkapritom účinky uznania dlhu pri dlhu premlčanom nastupujú len vtedy, ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho
premlčaní.

32. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.
33. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd priznal v
spore úspešnejšej žalovanej voči žalobcovi pomernú časť náhrady trov konania. Úspech žalovanej v
konaní predstavoval 932,84 eura (v časti o zaplatenie 863,48 eura, v ktorej bola žaloba zamietnutá +
69,36 eura, v časti o zaplatenie ktorých bolo konanie zastavené bez uvedenia dôvodu, pričom žalobca
netvrdil, ani nepreukázal, že zastavenie konania v uvedenej časti procesne zavinila žalovaná), čo v

percentuálnom vyjadrení činí 65 %, jej neúspech 500 eur (v časti o zaplatenie ktorých bolo konanie
zastavené v dôsledku úhrady žalovanou po podaní žaloby, teda v dôsledku procesného zavinenia
žalovanej), čo v percentuálnom vyjadrení činí 35 %. Pomer úspechu a neúspechu žalovanej potom
predstavoval 30 % (65 % - 35 %). Súd preto priznal žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 30 %. V súlade so zákonným ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového

poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno

odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.