Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, November 7, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/44/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317010545
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8317010545.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.

Mariána Sninského a JUDr. Petra Tobiaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 07.11.2019, v trestnej
veci obžalovaného P.. W.. P. A. pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona,
o odvolaní obžalovaného a poškodeného G.. F. Š. proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn.
1T/93/2017 zo dňa 04.06.2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

Obžalovanému P.. W.. P. A., nar. XX.XX.XXXX
v X., trvale bytom O. XXXX/X, XXX XX X.,

u k l a d á :

Podľa § 213 ods. 2, § 56 ods. 1 Tr. zákona peňažný trest vo výške 330,- (tristotridsať) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona súd pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený
ustanovuje náhradný trest odňatia slobody na 3 (tri) mesiace.

Podľa § 319 Tr. poriadku odvolanie poškodeného G.. F. Š. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné uznal obžalovaného P.. W.. P. A. za vinného z prečinu

sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

- ako konateľ spol. PEMA GROUP, s.r.o. so sídlom ul. Sládkovičova 326, Snina, IČO: 36 492 744,
uzatvoril kúpnu zmluvu č. 2013001 zo dňa 28.02.2013 s predávajúcim G.. F. Š., majiteľom firmy G..
F. Š., so sídlom ul. Železničná 35/2, Vranov nad Topľou, IČO: 10 804 447, ktorej predmetom bol
nákup strojných zariadení - liniek Extrúder SJ B 65 v. č. 4410/2005/CE, Extrúder typ SJ-B 65 v. č.
4411/2005/CE a Rolomat typ SHXJ-1000/ROLO v. č. 74/2005/CE s príslušenstvom na výrobu PE fólií

vo Vranove nad Topľou s dohodnutou kúpnou cenou 18.000,- eur s výhradou vlastníctva k tovaru v
prospech predávajúceho až do úplného splatenia celej kúpnej ceny, pričom za tieto stroje uhradil len
časť ceny v nepravidelných splátkach, a to dňa 26.03.2013 v sume 3.000,- eur, dňa 16.05.2013 v sume
2.000,- eur, dňa 30.09.2013 v sume 1.000,- eur, dňa 09.10.2014 v sume 1.000,- eur a dňa 25.02.2015v sume 1.000,- eur, spolu uhradil 8.000,- eur na podnikateľský účet predávajúceho č. 4040632/0200,
a následne napriek výhrade vlastníctva predávajúceho k tovaru do úplného zaplatenia kúpnej ceny
predmetné strojné zariadenia darovacou zmluvou zo dňa 16.02.2016 daroval do výlučného vlastníctva

podnikateľskému subjektu G.. H. U. MOPS, IČO: 44517700, so sídlom ul. SNP č. 1012/79, Belá nad
Cirochou, pričom v darovacej zmluve tvrdil, že je právoplatným vlastníkom týchto strojných zariadení
aj napriek tomu, že vedel, že za tieto strojné zariadenia nezaplatil celú kúpnu cenu, a teda nesplnil
podmienku nadobudnutia vlastníckeho práva uvedenú v článku VI. kúpnej zmluvy č. 2013011 uzavretej
dňa 28.02.2013, čím takto spôsobil G.. F. Š., miesto podnikania: ul. Železničná 35/2, Vranov nad Topľou,

IČO: 10804447, škodu vo výške 10.000,- eur.

Za to mu podľa § 213 ods. 2 Tr. zákona prihliadajúc v zmysle § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona na
poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. j) Tr. zákona trest odňatia slobody na 1 rok. Podľa § 49 ods.
1 písm. a) Tr. zákona výkon uloženého trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určil
skúšobnú dobu na 1 rok. Zároveň podľa § 56 ods. 1 Tr. zákona uložil obžalovanému aj peňažný trest

vo výške 330,- eur a pre prípad, žeby výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil
podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona náhradný trest odňatia slobody na 3 mesiace. Podľa § 288 ods. 1 Tr.
poriadku odkázal poškodeného G.. F. Š. s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote, a to ihneď po jeho vyhlásení a poučení o

opravnom prostriedku priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie poškodený G.. F. Š. a
v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie proti tomuto rozsudku tak okresný prokurátor, ako aj
obžalovaný.Keďžeprokurátoreštepredpredloženímspisukrajskémusúduvzalodvolaniespäť,okresný
súd uznesením zo dňa 27.08.2018 vzal na vedomie späťvzatie odvolania prokurátora.

Obžalovaný v odôvodnení svojho odvolania uviedol, že podľa jeho názoru, kúpna zmluva bola
uzatvorená dvoma podnikateľskými subjektami, v rámci ich obchodnej činnosti ide teda čisto o
obchodno-právny záväzkový vzťah, kde jedna zmluvná strana sa zaviazala dodať tovar a druhá uhradiť
tomu prislúchajúcu dohodnutú kúpnu cenu. Vzhľadom na to, že spoločnosť, ktorej bol konateľom,
neuhradila to, na čo sa zaviazala, došlo z jej strany k porušeniu zmluvných podmienok, poškodený

mal právo odstúpiť od zmluvy tak, ako to bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté v článku VII.
zmluvy a žiadať vrátenie tovaru. Žiadne odstúpenie od zmluvy nebolo spoločnosti, ktorá stroje kúpila,
doručené. Namietal, že poškodený podal trestné oznámenie za účelom dosiahnutia ochrany svojich
práv namiesto toho, aby sa svojich práv domáhal v obchodnoprávnom konaní. Poukázal ďalej na princíp
ultima ratio, zásadu subsidiarity trestnej represie, ktorá spočíva v povinnosti zákonodarcu dať prednosť

prijatiu netrestných opatrení právnej aj neprávnej polohy pred kriminalizáciou a taktiež povinnosti súdov
a orgánov činných v trestnom konaní dať prednosť uplatňovaniu zodpovednosti podľa netrestnej právnej
normy pred postihom páchateľa pomocou noriem trestného práva. Poukázal aj na ustálenú súdnu
prax súdov Slovenskej republiky, ako aj Českej republiky, a to tak všeobecných, ako aj Ústavného
súdu, ktorá sa zaoberá touto problematikou subsidiarity trestného konania. Zhrnul, že má za to, že

nie je možné ho na základe zistených skutočností odsúdiť za spáchanie trestného činu. Skutok, ktorý
mu je kladený za vinu, nie je trestným činom podľa jeho názoru, nie je možné ani žiaduce, aby boli
ľudia perzekvovaní cestou trestného práva z dôvodu, že nedodržali zmluvné podmienky vyplývajúce z
obchodného vzťahu, navyše v prípade, keď neboli vyčerpané všetky prostriedky, ktoré mal, respektíve
stále má poškodený k dispozícii. Ďalej poukázal na kúpnu zmluvu, podľa ktorej predávajúci nijako

nebude zasahovať do práva kupujúceho vec riadne užívať. Čo je možné subsumovať pod pojem bez
akýchkoľvek užívajúcich obmedzení viazaných na miesto a čas zo strany predávajúceho k užívaniu a
predmetu zmluvy kupujúcim, ponecháva na jednotlivých zmluvných stranách, ktoré zmluvu uzatvorili, je
však presvedčený o tom, že v súlade so zmluvou mohol s tovarom po jej uzatvorení voľne nakladať bez
toho, aby musel zodpovedať za svoje konanie poškodenému. Navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý

rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Poškodený v písomnom odôvodnení podaného odvolania poukázal na znenie § 46 ods. 1, § 287 ods.
1 Tr. poriadku a zdôraznil, že z týchto ustanovení, podľa jeho názoru, plynie, že ak tomu nebráni
zákonná prekážka, má súd uložiť obžalovanému vždy povinnosť nahradiť neuhradenú škodu alebo jej

neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol
obžalovaný uznaný za vinného alebo ak ide o náhradu morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným
trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda nebola dosiaľ uhradená. Výška škody je súčasťou
popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, neexistuje žiadna zákonná prekážka, ktorá by bránilasúdu uložiť obžalovanému povinnosť k náhrade spôsobenej škody. Pokiaľ súd v závere odôvodnenia
rozsudku polemizuje s tým, že poškodený má stále vlastnícke právo k strojom a môže sa domáhať jeho
ochrany alebo náhrady škody, poškodený uviedol, že sa práve v predmetom trestnom konaní domáhal

náhrady škody, okresný súd mu však toto právo odoprel. Predmetné stroje možno už ani neexistujú.
Nie je možné to, čo urobil súd prvého stupňa, a to uprieť poškodenému právo na náhradu škody, ktorú
priznať musí, s odvolaním sa na ničím nešpecifikovanú možnosť domáhať sa práv. Navrhol preto, aby
krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o škode a zaviazal obžalovaného, aby poškodenému
zaplatil 10.000,- eur.

Krajský súd na podklade odvolaní obžalovaného a poškodeného, ako oprávnených osôb, podaných v
zákonnejlehotevsúladesustanovením§317ods.1Tr.poriadku,preskúmalzákonnosťaodôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne súd len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a nezistiac dovolacie

dôvody dospel k nasledovným záverom.

V posudzovanej trestnej veci bolo pred súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie v takom rozsahu,
ako to bolo v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. poriadku pre správne zistenie skutkového stavu
nevyhnutné. Súd prvého stupňa tieto dôkazy aj správne vyhodnotil.

Ani krajský súd nemal na základe vykonaných dôkazov pochybnosť o tom, že skutok tak, ako ho súd
prvého stupňa ustálil, sa stal a že ho spáchal práve obžalovaný, aj keď tento vyhlásil, že je nevinný.
Predovšetkým z kúpnej zmluvy, ako aj z výpovede poškodeného svedka G.. F. Š. totiž nepochybne
vyplýva, že medzi kupujúcim P. A. ako konateľom spoločnosti PEMA GROUP, s.r.o. a predávajúcim

Ing. Š. Š., bola uzavretá kúpna zmluva, pričom obžalovaný v tejto vystupoval ako konateľ spoločnosti
s tým, že kúpna cena bola stanovená na sumu 18.000,- eur s DPH, ako aj to, že obchodná spoločnosť
obžalovaného zaplatila poškodenému len sumu 8.000,- eur ako kúpnu cenu. Taktiež bolo nepochybne
preukázané, že obžalovaný bol stíhaný nie preto, že sa dostal do platobnej neschopnosti, to samo osebe
nie je trestným činom. Obžalovaný nielenže nezaplatil časť kúpnej ceny, ale v rozpore s ustanovením

článku VI.1 kúpnej zmluvy, kde sa dohodli, že obžalovaný ako kupujúci nadobudne vlastnícke právo
až po zaplatení celej kúpnej ceny, stroje ako nevlastník daroval G.. H. U., čím sa nepochybne dopustil
trestného činu sprenevery. Užívateľ veci nemá v žiadnom prípade právo vec scudziť, či už darovaním
alebo predajom. Za takejto situácie nemôže ísť o obchodno-právny spor, obžalovaný týmto svojím
konanímnaplnilvšetkypojmovéznakyprečinuspreneverypodľa§213ods.1,ods.2písm.a)Tr.zákona.

Skutočnosť, že obžalovaný stroje patriace poškodenému daroval G.. H. U., potvrdil samotný svedok U.,
a to tak v prípravnom konaní ako aj v konaní pred súdom. Pokiaľ teda tento svedok tieto stroje, pritom sa
nie je možné vyhovárať a vypovedať, že nevie, či na týchto strojoch podniká, keď ich mal nadobudnúť,
užíva veci, ktorých nie je vlastníkom a ktoré si nemôže viesť ako hmotný majetok, pretože ako správne

uviedol súd prvého stupňa, darovacia zmluva je neplatná.

Pokiaľ ide o výrok o treste, vzhľadom na to, že obžalovaný, vychádzajúc z odpisu registra trestov,
doposiaľ nebol súdne trestaný a toho času podniká ako živnostník s príjmom vo výške 500,- eur
mesačne, je otcom troch nezaopatrených detí, považoval krajský súd za trest primeraný tak pre jeho

nápravu, ako aj pre ochranu spoločnosti, trest peňažný. Z tohto dôvodu zrušil napadnutý rozsudok vo
výroku o treste a obžalovanému uložil trest peňažný vo výške 330,- eur a pre prípad, že by došlo k
úmyselnému zmareniu tohto trestu, uložil aj náhradný trest odňatia slobody vo výške 3 mesiace.

Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, tu sa krajský súd stotožnil s právnym názorom súdu prvého

stupňa, ktorý vyjadril v napadnutom rozsudku. Poškodený G.. F. Š. je naďalej vlastníkom predmetných
strojov a podľa dôkazov nachádzajúcich sa v spise, G.. H. U., ako svedok, dňa 29.05.2017 po poučení
o trestnoprávnych následkoch svojej výpovede uviedol, že od obžalovaného prevzal stroje, ktoré
dodnes používa na výrobu. Obžalovaný potvrdil vo svojich výpovediach, že stroje, ktorých vlastníkom je
poškodený G.. Š., daroval G.. U., pričom poškodenému odovzdal aj fotografie týchto strojov. Vzhľadom

nauvedenévlastníckevzťahy,kdedarovaciazmluvauzavretámedziobžalovanýmaG..U.jeneplatná,a
ako už bolo uvedené, stroje vlastní poškodený, bol aj krajský súd toho názoru, že o nároku poškodeného
je potrebné rozhodnúť v občianskom súdnom konaní, prípadne je možné uzavrieť mimosúdne dohody,keď by malo byť v záujme všetkých spomínaných subjektov, vrátane obžalovaného, napraviť existujúci
právny stav.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný