Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 24, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Cob/156/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817208681
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3817208681.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek

senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu PE-STRAV, spol. s.r.o., so sídlom
Malookružná 31/1, 971 01 Prievidza, IČO: 46 959 742, právne zastúpeného JUDr. A. A., advokátom, so
sídlom kancelárie C. O. XX, XXX XX M. , proti žalovanému W. L., narodenému XX.X.XXXX, trvalý pobyt
s miestom podnikania T. XXX/XX, XXX XX O., podnikajúcemu pod obchodným menom W. L. D.C.J., s
miestom podnikania T. XXX/XX,
XXX XX O., IČO 43 449 409, o zaplatenie sumy 14 400 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 18Cb/11/2017-98 zo dňa 18. mája 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 14 400 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 4 800 eur od 1.5.2015 do
30.4.2016, s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 9 600 eur od 1.5.2016 do 30.4.2017,
s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 14 400 eur od 1.5.2017 do zaplatenia, všetko v

lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku s výrokom II. rozhodol, že žalobca má voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Podanou žalobou sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia 14 400 eur s
príslušenstvom s odôvodnením, že v mesiaci máj 2014 požičal žalovanému hnuteľné veci na
prevádzkovanie kuchyne (vývarovne) z dôvodu úvah o spoločnom podnikaní, ku ktorému neskôr
nedošlo. Žalobca požiadal žalovaného o vrátenie vecí, ktoré mu žalovaný odmietol vydať. Rozsudkom

v konaní sp.zn. 11Cb/23/2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.1.2017 a vykonateľnosť dňa
25.1.2017, bola žalovanému uložená povinnosť vydať žalobcovi hnuteľné veci : elektrická trojrúra 1
ks, elektrická dvojfritéza 1 ks, elektrický robot s prísl. 1ks, elektrický kotol 80l 1ks, 160l 1ks, elektrická
škrabkanazemiaky1ks,elektrickýohrevnýpult3dielny1ks,kovovýrámstola160x70cm1ks,140x70cm
1ks, regál bielej farby 100x50x190cm 1ks, gastronádoba 1/1 s pokrievkou 2ks, gastronádoba 1/2 s
pokrievkou 2ks, gastronádoba 1/3 s pokrievkou 2ks, plech gastronádoby 1/1 2ks, gastronádoba 1/1
65mm3ks,gastronádoba1/135mm2ks,smaltovýpekáčspokrievkou2ks,smaltovýplechgastronádoby

2/1 2ks, varnica 10l 3ks, varnica 5l 5ks, nerez varnica 5l 1ks. Od júna 2014 žalovaný predmetné
veci užíva na svoje podnikanie bez právneho dôvodu a tieto odmieta vydať. Veci sa a nachádzajú
v prevádzke kuchyne Centra voľného času na Ul. Nováckeho v Prievidzi, pod názvom prevádzky
MeliSTRAV. Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu , na úkor koho sa získal, musísa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením vo forme peňažnej náhrady. Za prenájom
uvedených vecí je obvyklé nájomné v minimálnej hodnote 400 eur mesačne, pričom žalovaný veci užíva
bezdôvodne 36 mesiacov, preto si žalobca uplatňuje aj úrok z omeškania. Žalobca na výzvu súdu prvej

inštancie podaním zo dňa 18.7.2017 opravil petit žaloby v časti žiadaného úroku z omeškania.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe namietol aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore. Uviedol, že
Okresnému súdu Prievidza sp.zn. 11Cb/23/2014 žalobca nepredložil dôkazy o tom, že hnuteľné veci sú
v jeho vlastníctve a nie sú iba majetkom jej konateľa. Poprel pravdivosť tvrdení uvedených v žalobe.

Tvrdil, že dňa 26.6.2013 došlo medzi žalovaným (veriteľ) a M. I. (dlžník - konateľ žalobcu) ako fyzickými
osobami k uzavretiu zmluvy o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie sumy 12 000 eur. Dlžník M.
I. sa zaviazal pôžičku splatiť v dvoch splátkach, sumu 6 000 eur do 30.9.2013 a sumu 6 000 eur do
31.3.2014. K úplnému splneniu záväzku dlžníkom nedošlo. V apríli 2014 sa obaja dohodli, že dlžník
poskytne ako nefinančnú splátku svojho záväzku hnuteľnú vec, trojrúru, ktorá je uvedená v žalobe. V
mesiaci február 2015 sa uskutočnilo medzi veriteľom a dlžníkom stretnutie za účasti M. A. a dvoch

zamestnancov. Predmetom stretnutia bolo vyriešenie záväzku dlžníka s tým, že sa malo dohodnúť, ktoré
ďalšie veci dlžník ponechá veriteľovi ako nefinančné vyrovnanie jeho záväzku a ktoré si dlžník odvezie.
Veriteľ navrhol odpustenie celého úroku vo výške 8 % a vyrovnanie dlhu s tým, že si ponechá iba
hnuteľnú vec, trojrúru, a ostatné veci si zoberie M. I.. Dlžník s návrhom nesúhlasil, chcel všetky hnuteľné
veci vrátane trojrúry s tým, že zvyšok záväzku chcel uhradiť finančne aj s úrokom, navrhol

uzavretie novej zmluvy o pôžičke, s čím žalovaný nesúhlasil. K bezdôvodnému obohateniu
žalovaný uviedol, že na vznik záväzkového vzťahu z bezdôvodného obohatenia je potrebné
splnenie podmienok : A/ neexistencia právneho dôvodu - niektoré veci žalovaný nadobudol legálnym
spôsobom na základe existujúceho právneho titulu - nefinančného vyrovnania záväzku fyzickej osoby
M. I., zvyšné veci žalovaný nikdy nepoužíval. Veci na fotografiách v prílohe žaloby sú úplne iné ako tie,

ktoré boli predmetom rozsudku sp.zn. 11Cb/23/2014 a tieto sú majetkom Centra voľného času M.. B/
nadobudnutie majetkového prospechu (obohatenie na úkor iného) - na vznik záväzku z bezdôvodného
obohatenia Občiansky zákonník tiež vyžaduje, aby sa na jednej strane niekto obohatil a na strane
druhej, aby druhému subjektu vznikla ujma. Žalovaný tvrdil, že so žalobcom nemali spolu vykonávať
podnikateľskú činnosť, v predmete podnikania žalobca nemá zapísané prenájom hnuteľných vecí, len

pohostinská činnosť a výroba hotových jedál, prevádzkovanie výdajne stravy. Žalobca nevykonáva
žiadnu podnikateľskú činnosť už od svojho založenia vo februári 2013, preto mu ujma vznikla. Za
rok 2015 má žalobca tržby 0 eur a zisk 0 eur. Za roky 2013, 2014, 2016 nie sú zverejnené na
portáli finstat.sk účtovné závierky. Žalovaný vzniesol námietku premlčania s odôvodnením, že pôžička
sa netýkala podnikateľskej činnosti. Išlo o pôžičku podľa Občianskeho zákonníka, kedy nie je možné

aplikovať 4-ročnú premlčaciu dobu podľa Obchodného zákonníka. Premlčacia doba sa spravuje § 107
ods. 1 Občianskeho zákonníka a táto začala plynúť v apríli 2014, kedy došlo k odovzdaniu
vecí. Už na druhý deň po odovzdaní musel M. I. vedieť, že došlo prípadne k bezdôvodnému obohateniu
a kto sa na jeho úkor mal bezdôvodne obohatiť. Premlčacia doba teda uplynula v apríli 2016 a žaloba
bola podaná až 16.5.2017. žalovaný namietal prekážku právoplatne rozhodnutej veci s poukazom na

rozsudok sp.zn. 11Cb/23/2014. Navrhol, aby súd žalobu zamietol.

4. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že vlastníctvo hnuteľných vecí žalovaný spochybňoval už
v konaní vedenom pod sp.zn. 11Cb/23/2014. Rozsudok v tomto konaní je právoplatný a vykonateľný.
Námietka nedostatku aktívnej vecnej legitimáciu považoval za irelevantnú. Pôžička, na ktorú poukazuje

žalovaný, bola riešená v konaní sp.zn. 11Cb/23/2014. Nároky z pôžičky, poskytnuté
fyzickej osobe a nie žalobcovi, sú premlčané (§ 101 Občianskeho zákonníka), fotografie boli súčasťou
súdneho spisu sp.zn. 11Cb/23/2014. Žalovaný hnuteľné veci špecifikované v žalobe stále
užíva bez právneho dôvodu, ich užívanie bolo preukázané aj v súdnom konaní sp.zn. 11Cb/23/2014.
K vznesenej námietke premlčania poukázal žalobca na § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kedy

sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné
obohatenie za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

5. V rozsahu vykonaného dokazovania (odsek 5. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie) zistil súd
prvej inštancie tento skutkový stav :

6. Z rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 11Cb/23/2014-116 zo dňa 20.10.2016, právoplatného dňa
21.1.2017 a vykonateľného dňa 24.1.2017, bolo zistené, že žalovanému bola uložená povinnosť vydať
žalobcovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku tieto hnuteľné veci : Elektrickú trojrúru 1 ks, Elektrickúdvojfritézu 1 ks, Elektrický robot s príslušenstvom 1 ks, Elektrický kotol 80 l 1 ks, Elektrický
kotol 160 l 1 ks, Elektrickú škrabku na zemiaky 1 ks, Elektrický ohrevný pult 3-dielny 1 ks, Kovový rám
stola 160 x 70 cm 1 ks, Kovový rám stola 140 x 70 cm 1 ks, Regál bielej farby 100 x 50 x 190 cm 1 ks,

Gastronádobu 1/1 s pokrievkou 2 ks, Gastronádobu 1 s pokrievkou 3 ks, Gastronádobu 1/3 s
pokrievkou 2 ks, Plech gastronádoby 1/1 2 ks, Gastronádobu 1/1 65 mm 3 ks, Gastronádobu 1/1 35
mm 2 ks, Smaltový pekáč s pokrievkou 2 ks, Smaltový plech gastronádoby 2/1 2 ks, Varnicu 20 l 5 ks,
Varnicu 10 l 3 ks, Varnicu 5 l 5 ks, Nerez varnicu 5 l 1 ks. Z odôvodnenia predmetného rozsudku okrem
inéhovyplýva,žepreukázalaktívnulegitimáciu,žehnuteľnéveci,ktoréžiadalvydať,súvjehovlastníctve

na základe kúpnej zmluvy. V konaní sp.zn. 11Cb/23/2014 svedkyňa Veronika Ševčíková na pojednávaní
dňa 22.10.2015 okrem iného uviedla, že veci prebrala ona, spísala ich do protokolu a
následne ho odovzdala žalovanému. Žalovaný protokol nepodpísal s tým, že si ho preštuduje a potom
ho podpíše. Všetky veci, ktoré žalobca priviezol, sa používali, okrem kotlov, tie sa nepoužívali, lebo na
to nebola kapacita kuchyne, boli však funkčné a zapojené. V kuchyni boli aj iné veci, ktoré patrili Centru
voľného času a mesto. Ďalej súdu uviedla, že má vedomosť o tom, že žalobca dal žalovanému veci do

nájmu za úplatu, pretože ona mu k tomu pripravovala podklady. Pripravila nájomnú zmluvu,
ktorú žalobca podpísal, nájomné za mesiac bolo 400 eur. Má vedomosť, že žalovaný predmetné veci
nechce vydať žalobcovi, majú osobné spory, prevádzka stále funguje.

7.VýsluchomžalobcuprostredníctvomkonateľaM.I.asúdprvejinštanciezistil,žežalovanémupoústnej

dohode predložil na podpis nájomnú zmluvu pripravenú a vyhotovenú p. A.. Žalovaný nájomnú
zmluvu nepodpísal i keď mal vedomosť, že predmetné hnuteľné veci má od žalobcu v nájme.

8. Z písomného stanoviska B. V., IČO 35 386 258 zo dňa 23.03.2018, ako majiteľky vývarovne
reštaurácie B., mal súd prvej inštancie preukázané, že na základe predloženého zoznamu zariadenia

slúžiaceho na vybavenie kuchyne menovaná písomne s určitosťou prehlásila, že cena mesačného
nájomného za uvedené zariadenie je reálne určiteľná v rozmedzí 420 až 450 eur a tento reálny odhad
podmienila svojou 38-ročnou praxou v stravovaní. Za uvedené obdobie až do súčasnosti si vedie
účtovníctvo, v rámci ktorého prichádza bežne do styku s podobnými účtovnými prípadmi, nájomnými
zmluvami, nákupmi zariadení a pod.

9. Z úradného záznamu o odobratí hnuteľných vecí JUDr. W. X., PhD., súdneho exekútora zo dňa
18.12.2017 súd prvej inštancie zistil, že v zmysle exekučného titulu č.k. 11Cb/23/2014-116 vydaného
Okresným súdom Prievidza vykonal na adrese ZĎ Ul. Nováckeho 14, Prievidza odobratie hnuteľných
vecí v zmysle § 186 a nasl. Exekučného poriadku, pričom oprávnený sa vyjadril, že odobraté veci sú

značne poškodené, veľa vecí chýba, resp. ich časti. Povinný sa vyjadril, že odovzdal všetky hnuteľné
veci v zmysle rozhodnutia OS Prievidza č.k. 11Cb/23/2014-116, čím považuje súdom určenú povinnosť
za splnenú.

10. Zistený skutkový stav posúdil súd prvej inštancie podľa § 1 ods. 1, 2, § 261, § 387 ods. 1, 2,

§ 388 ods. 1, § 391 ods. 1, § 397, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa § 107 ods. 1, 2, §
121 ods. 1, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 458 ods. 1, § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka a
podľa § 1 nariadenia č. 21/2013 Z.z. V prvom rade sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu, pričom vychádzal zo skutkových zistení v konaní sp.zn. 11Cb/23/2014 ako
skutočností známych súdu z jeho úradnej činnosti. Žalovaný nenavrhol v spore žiadne nové dôkazy,

ktoré by tieto zistenia spochybnili. V sporovom občianskom súdnom konaní sa uplatňuje prejednacia
zásada, ktorej má strana sporu má povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich
nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti
nesplnila. K procesnej obrane žalovaného, ktorý navrhol žalobu zamietnuť pre prekážku právoplatne
rozhodnutej veci v spore sp.zn. 11Cb/23/2014 o vydanie hnuteľných vecí, súd prvej inštancie uviedol,

že v tomto spore sa koná o vydanie bezdôvodného obohatenia a s odkazom na § 230 CSP konštatoval,
že sa nejedná o vec, o ktorej sa už právoplatne rozhodlo medzi tými istými stranami sporu.

11. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v konaní sp.zn. 11Cb/23/2014 bolo ustálené, že žalobca
bol vlastníkom hnuteľných vecí označených v petite žaloby a na jeho strane je daná aktívna vecná

legitimáciu. V konaní bolo preukázané, že označené hnuteľné veci boli umiestnené do prevádzky Centra
voľného času SPEKTRUM, ktorú prevádzkoval žalovaný pod označením B.. Žalovaný odmietol vydať
žalobcovi hnuteľné veci s odôvodnením, že požičal konateľovi žalobcu peňažnú pôžičku,
ktorú mu v plnom rozsahu nevrátil. Žalovaný aj v tomto spore v rámci svojej procesnej obrany tvrdil apredložil zmluvu o pôžičke zo dňa 26.6.2013 uzavretú medzi W. L. ako fyzickou osobou (veriteľ) a
M. I.om ako fyzickou osobou (dlžníkom), ktorej predmetom bola suma 11 250 eur. Vzhľadom k okruhu
zmluvných strán uzavretej zmluvy o pôžičke súd prvej inštancie s poukazom na skutočnosť, že

stranami tohto sporu sú podnikateľské subjekty, vyhodnotil predložený dôkaz ako právne irelevantný.
Zmluvou o pôžičke ako dôkazom žalovaný potvrdil, že veci, ktoré žiadal žalobca vydať sú veci, ktoré sa
nachádzajú v tomto zariadení a veci zadržiava žalovaný protiprávne, bez existencie záväzkového
vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, bez akejkoľvek zmluvy.

12. V súlade so zisteným skutkovým stavom súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný na úkor
žalobcuzískalbezdôvodnéobohatenie,pričommalzato,ževlastníckeprávokvecižalobcapreukazovať
nemusí. Nájomný vzťah medzi stranami sporu sa nepodarilo žalobcovi preukázať ani v tomto konaní.
Rovnako v konaní sp.zn. 11Cb/23/2014 dospel súd k záveru, že uzavretie zmluvy o nájme hnuteľných
vecínebolopreukázané,žalovanýskutočnosťuzavretiatejtozmluvypoprel.Vtomtokonaníbolozistené,
že žalobca predložil žalovanému ponuku na nájomnú zmluvu, k jej platnému uzavretiu však nedošlo.

Žalovaný mal vedomosť o ,,neexistencii“ nájomného vzťahu a možno konštatovať, že ide
o vedomé bezdôvodné obohatenie. V konaní vedenom pod sp.zn. 11Cb/23/2014 bolo tiež dostatočne
preukázané, že všetky hnuteľné veci sa u žalovaného v prevádzke nachádzali, žalovaný žalobcu nikdy
nevyzval, aby si veci prišiel prevziať, naopak sa bránil ich vydaniu.

13.Vsporevzniesolžalovanýnámietkupremlčaniasodôvodnením,žeišloopôžičkupodľaObčianskeho
zákonníka a premlčacia doba sa posudzuje podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka so začiatkom
plynutia apríl 2014, kedy došlo k odovzdaniu vecí, a jej ukončením apríli 2016. Žaloba bola podaná až
16.5.2017. Súd prvej inštancie sa s tvrdením žalovaného nestotožnil, pretože v tomto prípade sa jedná
o vedomé bezdôvodné obohatenie s objektívnou premlčacou lehotou 10 rokov, ktorá plynie odo

dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Z dokazovania
bolo preukázané, že žalovaný s pomocou hnuteľných vecí od žalobcu spustil prevádzku na adrese
Nováckeho 14, Prievidza v máji 2014, táto skutočnosť v konaní nebola sporná. Súd prvej inštancie
vyhodnotil námietku žalovaného ako právne nedôvodnú. V tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že
aj v prípade, ak by nepovažoval bezdôvodné obohatenie za úmyselné na strane žalovaného, vzhľadom

napostaveniesubjektovzáväzkovo-právnehovzťahuposúdilsúdtotopostavenieakoobchodno-právne,
na ktoré je potom potrebné aplikovať obchodné právo, čo vyplýva z úpravy podľa §
261 Obchodného zákonníka. Napriek tomu, že inštitút bezdôvodného obohatenia upravuje Občiansky
zákonníka, právna úprava premlčania je komplexne upravená Obchodným zákonníkom. Z podanej
žaloby a z vykonaných dôkazov mal súd prvej inštancie preukázané, že spor vznikol medzi podnikateľmi

v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou a podľa § 397 Obchodného zákonníka je premlčacia
doba štyti roky. Podľa § 387 ods. 2 Obchodného zákonníka premlčaniu podliehajú všetky práva zo
záväzkových vzťahov, týmto ustanovením sa tak riadia aj vzťahy vzniknuté zo záväzkov, a teda aj z
bezdôvodného obohatenia. Žalobca si uplatnil voči žalovanému právo v lehote pred uplynutím zákonom
stanovenej premlčacej doby.

14. Pri posudzovaní námietky žalovaného týkajúcej sa výšky bezvodného obohatenia 400 eur
mesačne, vychádzal súd prvej inštancie zo skutočnosti, že výška bezdôvodného obohatenia by mala
zodpovedať hodnote možnosti hnuteľné veci užívať (bez ohľadu na to, či reálne užívané boli alebo nie),
čiže trhovému nájomnému za obdobné veci. Konštatoval, že žalobca písomným stanovisko B. V. zo

dňa 23.3.2018 ako dôkazom preukázal cenu mesačného nájomného za uvedené resp. porovnateľné
zariadenie v sume 420 až
450 eur. Tento dôkaz žalovaný podľa § 151 ods. 1 CSP nerozporoval. Výška plnenia za užívanie cudzej
vecisaodvodzujeodprospechu,ktorýzískalobohatenýneoprávnenýmužívanímcudzejveciaoktorýsa
obohatil na úkor vlastníka. Majetkovým vyjadrením tohto prospechu je peňažná suma, ktorá zodpovedá

nájomnému realizovanému obvykle v danom mieste a čase za porovnateľné ceny.

15. Žalobca sa svojho nároku domáha titulom bezdôvodného obohatenia za neoprávnené užívanie jeho
hnuteľných vecí za obdobie od mája 2014 do konca apríla 2017, teda za 36 mesiacov po 400 eur, čo
je suma celkom 14 400 eur. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že v tomto období sa hnuteľné veci

žalobcu nachádzali v prevádzke žalovaného, ktorý ich ani na základe právoplatného a vykonateľného
rozsudku tunajšieho súdu č.k. 11Cb/23/2014-116 zo dňa 20.10.2016 žalobcovi v určenej lehote nevydal.
Prevádzka žalovaného bola zrušená dňa 25.08.2017 a dňa 18.12.2017 JUDr. W. X., PhD. súdny
exekútora vykonal odobratie hnuteľných vecí v zmysle § 186 a nasl. Exekučného poriadku. Podľa názorusúdu prvej inštancie žalobca preukázal v konaní výšku bezdôvodného obohatenia. Zodpovednosť
za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny
úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je to, že stav obohatenia vznikol (rozsudok NS ČR

sp.zn. 33Cdo 882/2006 z 24.6.2008). Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje zásadu občianskeho
práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto
získaný prospech vrátiť. V súlade s právnymi predpismi priznal súd prvej inštancie žalobcovi aj právo
na zaplatenie príslušenstva pohľadávky, úroku z omeškania v sadzbe 8,05 % ročne a v sadzbe 8,00
% ročne.

16. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie aplikáciou § 255 ods. 1 CSP a
úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu jeho
čistého úspechu t.j. 100 % s tým, že podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

17. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Ako dôvody
odvolania uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným nikdy neexistovala žiadna nájomná zmluva ani
ústna dohoda o nájme, nakoľko kuchynské zariadenie bolo zábezpekou na dlh, ktorý mal žalobca
voči žalovanému na základe pôžičky. Tvrdil, že predmetné kuchynské zariadenie sa nepoužívalo z

dôvodu, že bolo v dezolátnom stave alebo nefunkčné. Žalovaný si kúpil nové kuchynské zariadenie. Súd
nevykonal výsluch svedkov, ktorých navrhoval vypočuť v konaní žalovaný. Svedok B. O. podal vo veci
krivú výpoveď. B. V. kuchynské zariadenie nikdy nevidela a preto nemôže reálne určiť cenu za nájom.
Podľa vyjadrenia exekútora JUDr. W. X. malo kuchynské zariadenie minimálnu cenu. Žalovaný zotrval
na výsluchu svedkov K. B., B.. M. O. a W.. W. X..

18. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 5.10.2018 k odvolaniu žalovaného namietal, že odvolanie žalovaného
nespĺňa zákonné podmienky, nesmeruje proti výroku rozhodnutia a z odvolania nie je zrejmé, v akom
rozsahu žalovaný rozhodnutie súdu napáda a neuviedol, čoho sa odvolaním domáha. Dôvody, ktoré
žalovanýuvádzavodvolaníbolipreukázanévkonanínaOkresnomsúdePrievidzasp.zn.11Cb/23/2014.

Vybaveniekuchyne,oktoromrozhodolsúdvpredmetomkonaní,žalovanýužívalaždoukončeniasvojho
podnikania v priestoroch, ktoré mal v nájme. Žiadny dlh žalobcu neexistoval. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

19. Vyjadrenie žalobcu zo dňa 5.10.2018 bolo žalovanému doručené dňa 16.11.2018 spolu s výzvou na

vyjadrenie. Ďalšie vyjadrenie žalovaný vo veci nepodal.

20. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1
CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363

CSP s uvedením dôvodov odvolania, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu
predchádzajúceho konania.

21. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods.
1, 2 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku ako

vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo
doplnil dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani
dôležitý verejný záujem. Vychádzal zo skutkových zistení ustálených v konaní súdom prvej inštancie
(§ 383 CSP).

22. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred
súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok.
Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že

v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1
písm. a/ a b/ CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie
dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore
o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania zaúčelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania.
Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý znemožnil
stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces.

23. Vo vyjadrení k dovolaniu žalobca tvrdil, že odvolanie žalovaného nespĺňa podmienky predpísané
zákonom, nesmeruje proti výroku rozhodnutia a z odvolania nie je zrejmé, v akom rozsahu žalovaný
rozhodnutie súdu napáda a neuviedol, čoho sa odvolaním domáha. Odvolací súd sa s týmto tvrdením

žalobcu nestotožňuje. Za rešpektovania § 123 ods. 2 CSP a § 124 ods. 1 CSP, keď odvolanie je
podaním vo veci samej a posudzuje sa podľa obsahu, konštatuje, že z odvolania je zrejmé, ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa s ním sleduje, obsahuje podpis odvolateľa -
žalovaného a spisovú značku konania, podľa § 127 ods. 1, 2 CSP, ako aj náležitosti podľa § 363 CSP,
pretože z jeho obsahu je zrejmé, že žalovaný napáda rozsudok v celom rozsahu, sú zrejmé dôvody
odvolania a z týchto dôvodov odvolania sú vyvoditeľné odvolacie dôvody. Podľa názoru odvolacieho

súdu žalovaný výslovne a konkrétne neuvádza, čoho sa domáha v podobe tzv. odvolacieho návrhu,
tento nedostatok samostatne však nespôsobuje nedostatok náležitosti odvolania, pretože je zrejmé, že
odvolanie smeruje k zrušeniu rozsudku súdu prvej inštancie a jeho vráteniu na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Z obsahu odvolacích tvrdení vyplýva, že žalovaný namieta zistený skutkový stav, vznik a
výšku nároku uplatneného žalobou, tvrdení existenciu pohľadávky proti fyzickej osobe M. I.ovi, ktorý je

konateľom žalobcu, zo zmluvy o pôžičke, ktorej zaplatenie bolo zabezpečené označenými kuchynskými
zariadeniami, zotrval na výsluchu svedkov, ktorých navrhol vypočuť v konaní. Tieto odvolacie tvrdenia
žalovaného spĺňajú obsah odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, z ktorý súvisí s
odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.

24. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade
so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s
poukazom na ním citované ustanovenie Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka žalobe o
zaplatenie 14 400 eur s príslušenstvom vyhovel (výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie) a žalobcovi

ako úspešnej strane sporu priznal proti žalovanému nárok náhradu trov konania (výrok II. rozsudku
súdu prvej inštancie). V súlade s § 387 ods. 3 prvá veta CSP odvolací súd uvádza, že súd prvej
inštancie sa vysporiadal s podstatnými tvrdeniami strán sporu a preto postup odvolacieho súdu podľa
tohto ustanovenia neprichádza do úvahy.

25. Odvolací súd primárne uvádza, že základom jeho rozhodnutia vo vzťahu k odvolacím dôvodom
žalovaného je aplikácia ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, pretože sa v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti skutkových a
právnych záverov vyjadrených v napadnutom rozsudku uvádza, že rozsudok súdu prvej inštancie má
všetky náležitosti riadneho odôvodnenia podľa § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie sa jasným a

zrozumiteľným spôsobom vyjadril k nároku uplatnenému žalobcom a k použitej obrane žalovaného,
zdôvodnil dôvody, na základe ktorých tento nárok žalobcovi priznal a žalobe vyhovel. Pri aplikácii §
387 ods. 2 CSP nie je odvolací súd povinný vo vzťahu k odvolacím dôvodom opätovne zopakovať
tie isté skutkové a právne závery, ktoré už vyjadril v napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie a s
ktorými sa odvolací súd stotožňuje, keď je postačujúce na ne len odkázať (uznesenie Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 350/2009, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
2Cdo 170/2005). V súlade s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky dal súd prvej
inštancie v odôvodnení rozsudku odpoveď na podstatné a právne významné okolnosti dané v sporovej
veci. Vo vzťahu ku konaniu pred odvolacím súdom a k odôvodneniu rozsudku odvolacieho súdu sa je
potrebné poukázať na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 115/2003 z 3.

júla 2003, z ktorého vyplýva, že ani odvolací súd nemusí dať odpoveď na každý odvolací dôvod, ale
len na ten, ktorý má pre vec podstatný význam. Podľa Nálezu ústavného súdu Slovenskej republiky
sp.zn. II. ÚS 78/2005 zo 16. marca 2005 „... odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní
však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré
majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie

dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.

26.Vychádzajúczobsahuspisu,skutkovéhostavuzistenéhoapreukázanéhovykonanýmdokazovaním,
vrátene vyjadrení strán sporu (vyjadrenie žalovaného zo dňa 14.9.2017 k žalobe, vyjadrenie žalobcu zodňa 23.10.2017) ako prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany je odvolací súd, rovnako ako
súd prvej inštancie, toho názoru, že otázka vlastníctva hnuteľných vecí : elektrickej trojrúry v počte 1 ks,
elektrickej dvojfritézy v počte 1 ks, elektrického robota s príslušenstvom v počte 1 ks, elektrického

kotla 80 l v počte 1 ks, elektrického kotla 160 l v počte 1 ks, elektrickej škrabky na zemiaky v počte 1
ks, elektrického ohrevného pulta 3-dielneho v počte 1 ks, kovového rámu stola 160 x 70 cm v počte 1
ks, kovového rámu stola 140 x 70 cm počte 1 ks, regálu bielej farby 100 x 50 x 190 cm v počte 1 ks,
gastronádoby 1/1 s pokrievkou v počte 2 ks, gastronádoby 1 s pokrievkou v počte 3 ks,
gastronádoby 1/3 s pokrievkou v počte 2 ks, plechu gastronádoby 1/1 v počte 2 ks, gastronádoby 1/1

65 mm v počte 3 ks, gastronádoby 1/1 35 mm v počte 2 ks, smaltového pekáča s pokrievkou v počte
2 ks, smaltového plechu gastronádoby 2/1 v počte 2 ks, varnice 20 l v počte 5 ks, varnice 10 l v
počte 3 ks, varnice 5 l v počte 5 ks, nerez varnice 5 l v počte 1 ks bola riešená ako predbežná otázka
v konaní pred Okresným súdom Prievidza, ktorý rozsudkom č.k. 11Cb/23/2014-116 zo dňa 20.10.2016
uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi tieto hnuteľné žalobcovi do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21.1.2017 a vykonateľnosť dňa 25.1.2017.

Týmto rozsudkom bola žalobcovi poskytnutá právne ochrana jeho vlastníctva podľa § 126 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka.

27. Otázka vlastníctva hnuteľných veci nie v tomto spore sporná a žalobca ako vlastník má právo
uplatňovaťprotižalovanémunárokyztohtovlastníctvahnuteľnýchvecívyplývajúce.Obsahvlastníckeho

práva ako vecného práva vymedzuje § 123 Občianskeho zákonníka ako právo určitého subjektu vo
vzťahu ku konkrétnej veci vykonávať v medziach zákona vlastnícke právo spočívajúce v práve vec držať,
užívať, požívať jeho plody a s vecou nakladať. Táto definícia sa uplatní aj v obchodných záväzkových
vzťahoch. Na strane žalobcu ako vlastníka hnuteľných vecí je daná vecná aktívne legitimácia. Súd prvej
inštancie správne konštatoval, že žalobca aj žalovaný majú postavenie podnikateľov, žalobca podľa § 2

ods. 2 písm. a/ Obchodného zákonníka a žalovaný podľa § 2 ods. 2 písm. b/ Obchodného zákonníka.

28. Žalovaný dobrovoľne nesplnil judikovanú povinnosť vydať žalobcovi hnuteľné veci podľa rozsudku
Okresného súdu Prievidza č.k. 11Cb/23/2014-116 zo dňa 20.10.2016, žalobca ako oprávnený uplatnil
svoje právo proti žalovanému ako povinnému v exekučnom konaní. Za obdobie, v ktorom nemohol

žalobcavykonávaťsvojevlastníckeprávokoznačenýmhnuteľnýmveciam,avktorommaltietohnuteľné
veci v neoprávnenej držbe žalovaný bez právneho dôvodu, uplatnil žalobca proti žalovanému nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia. Uplatnenie tohto peňažného nároku v samostatnom konaní pred
súdom nezakladá prekážku právoplatne skončenej veci (res uidicata) vo vzťahu k právoplatne skončenej
veci pred Okresným súdom Prievidza sp.zn. 11Cb/23/2014 i pri totožnosti strán sporu, nakoľko v tomto

spore je predmet konania iný, rozdielny, nie totožný. Vo veci nie je daný neodstraniteľný nedostatok
procesnej podmienky s následkom zastavenia konania podľa § 161 ods. 2 CSP. Hodnotenie súdu prvej
inštancie o nedôvodnosti námietky žalovaného skoršieho právoplatného rozhodnutia súdu je správne.

29. Ako nedôvodné vyhodnotil odvolací súd tvrdenia žalovaného, že medzi žalobcom a žalovaným

nikdy neexistovala žiadna nájomná zmluva ani ústna dohoda o nájme, nakoľko kuchynské zariadenie
bolo zábezpekou na dlh, ktorý mal žalobca voči žalovanému na základe pôžičky. Otázkou nájomnej
zmluvy sa súd prvej inštancie zaoberal v odseku 10. odôvodnenia so záverom, že žalovaný uzavretie
nájomnejzmluvypoprelažalobcaexistenciunájomnejzmluvyakodvojstrannéhoprávnehoúkonumedzi
žalobcom a žalovaným nepreukázal. Žalovaný v odvolaní tvrdil len to, čo mal v konaní preukázané súd

prvej inštancie. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že predmetné kuchynské zariadenie sa nepoužívalo
z dôvodu, že bolo v dezolátnom stave alebo nefunkčné, uvedené vyhodnotil odvolací ako tvrdenie
potvrdzujúce, že hnuteľné veci mal žalovaný v držbe.

30. Pokiaľ ide o odvolacie tvrdenie žalovaného, že súd prvej inštancie nevykonal výsluch svedkov,

ktorých výsluch navrhoval žalovaný, odvolací súd hodnotí toto tvrdenie ako nedôvodné. Jediným
vyjadrením žalovaného v spore je jeho vyjadrenie k žalobe zo dňa 14.9.2017 (odsek 2. odôvodnenia
rozsudku súdu prvej inštancie). V tomto vyjadrení žalovaného okrem iného uviedol : ...“ Následne
niekedy v mesiaci február 2015 sa uskutočnilo stretnutie medzi mnou a dlžníkom (pozn. odvolacieho
súdu žalobcom) za účasti M.D., ktorý uvedené stretnutie dohodol. Na stretnutí boli prítomní aj moji

dvaja zamestnanci, ktorých prípadne navrhnem na vypočutie na pojednávaní“.... Vyjadrenie žalovaného
neobsahuje žiaden návrh na výsluch M. A. a konkrétnych zamestnancov žalovaného. Na tomto mieste
odvolací súd odkazuje na odsek 8. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie. V sporovom konaní,
akým je tento spor medzi žalobcom a žalovaným, majú strany sporu povinnosť tvrdenia, na ktorúnadväzuje a s ktorou súvisí dôkazná povinnosť podľa § 132 ods. 1 CSP, § 150 a podľa § 151 CSP.
Nesplneniepovinnostitvrdeniaa/alebodôkaznejpovinnostimázanásledokprocesnýneúspechvspore.
Žalovaný nesplnil na ním uvedené tvrdenia riadne svoju dôkaznú povinnosť. Pre úplnosť v tejto súvislosti

odvolací súd dodáva, že žalovaný tvrdil existenciu dlhu zo zmluvy o pôžičke voči fyzickej osobe M. I..
Žalobcom v tomto konaní je právnická osoba, obchodná spoločnosť, ktorá je vlastníkom hnuteľných
vecí.Žalovanývkonanínetvrdilžiadneskutočnostiojehoprávezozmluvyopôžičkeprotitejtoobchodnej
spoločnosti.

31. Podstatným odvolacím tvrdením žalovaného s vplyvom na výšku uplatneného nároku bolo tvrdenie
žalovaného, že B. V. kuchynské zariadenie nikdy nevidela a preto nemôže reálne určiť cenu za nájom.
Súd prvej inštancie skutkové zistenie týkajúce sa dôvodnosti výšky tohto nároku žalobcu uviedol v
odseku 6. piata odrážka odôvodnenia. Vychádzal z písomného stanoviska B. V. zo dňa 23.3.2018 (č.l. 64
spisu). So skutkovým zisteným súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje. Ako nepochybne z tohto
stanoviska vyplýva, menovaná mala k dispozícii zoznam zariadenia, ktorého je žalobca vlastníkom a

ktoré mal v držbe bez právneho dôvodu žalovaný. Držba bez právneho dôvodu za obdobie, kedy žalobca
reálne nemohol vykonávať svoje vlastnícke právo k hnuteľným veciam, zakladá vznik bezdôvodného
obohatenia podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Právna úprava bezdôvodného obohatenia
podľa Občianskeho zákonníka sa použije na obchodné záväzkové vzťahy. Obchodný zákonníka ako
lex specialis vo vzťahu k Občianskeho zákonníku nemá vlastnú úpravu bezdôvodného obohatenia.

Charakteristickým znakom pre plnenie bez právneho dôvodu je skutočnosť, že niekomu bolo niečo
dané, alebo bolo v prospech niekoho konané, pričom touto činnosťou došlo k nadobudnutiu majetkových
hodnôt, prípadne nedošlo k zníženiu majetkových hodnôt obohateného, ku ktorému by za riadneho behu
okolností došlo. Vzťah z bezdôvodného obohatenia je vzťahom záväzkovým, ktorého predpokladom
nie protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia, ku

ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. Tento záväzok vzniká mimozmluvne za
splnenia zákonom stanovených podmienok, nie je spojený s vecou, ale s osobou - žalovaným, ktorý
sa v danom prípade obohatil užívaním veci bez právneho dôvodu. Žalovaný užíval veci patriace
žalobcovi bez nájomnej zmluvy, ktorá by ho na toto užívanie oprávňovala. Za riadneho behu okolností
by základom oprávneného užívania hnuteľných vecí bola nájomná zmluva ako zmluva odplatná.

Žalovanýneposkytovalžalobcoviodplatu,ktorejposkytovaniebypredstavovalozmenšeniejehomajetku
o prostriedky ako záväzok z nájomnej zmluvy. Pasívna legitimácia osoby zodpovednej za bezdôvodné
obohatenie vyplýva z § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný mal vo vzťahu k hnuteľným veciam
postavenie detektora a na tomto jeho postavení nič nemení ním tvrdená a nepreukázaná skutočnosť,
že veci mali byť v dezolátnom stave, nefunkčné, tieto neužíval a že tieto veci B. V. nevidela. Odvolací

súd považuje za správne, keď súd prvej inštancie pri určení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal
z výšky nájomného, ktoré by zodpovedalo nájomnej zmluve v danom mieste a čase. Odvolacie tvrdenie
žalovaného nie je spôsobilé privodiť iný skutkový záver o výške bezdôvodného obohatenia ako bol
ustálený súdom prvej inštancie a z tohto hľadiska nie je opodstatnené.

32. Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích tvrdení žalovaného konštatuje, že v odvolacom konaní
nezistil žiadne dôvody na iné posúdenie skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, ktoré
vychádzajú z obsahu súdneho spisu a dávajú dostatočný podklad vo výroku I. jeho rozsudku. Rozsudok
súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu
a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu.

33. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku
II. o nároku na náhradu trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zásady
zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu ako aj u
žalovaného. B. úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu. Žalobcovi

ako plne úspešnej strane sporu patrí podľa § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov

odvolacieho konania 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262
ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník za dodržania zásad podľa § 251 CSP.35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým
sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429
ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).