Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11CoP/63/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5819201652
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5819201652.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého
a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v konaní o prípustnosti prevzatia a
držania v zdravotníckom zariadení umiestneného B. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXXX/XX,
G., t. č. umiestnenom na Psychiatrickom oddelení Hornooravskej nemocnice s poliklinikou Trstená, za
účasti Hornooravskej nemocnice s poliklinikou Trstená, so sídlom Mieru 549/16, Trstená, o odvolaní

umiestneného proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č. k. 3Pu/8/2019-10 zo dňa 2. októbra 2019,
takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 3Pu/8/2019-10 zo dňa 2.
októbra 2019 podľa § 262 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku určil, že k prevzatiu
umiestneného B. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXXX/XX, G. do zdravotníckeho zariadenia
Hornooravskej nemocnice s poliklinikou Trstená bolo prípustné. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol,
že po oboznámení sa s názorom ošetrujúcej lekárky MUDr. H. W. a so zdravotnou dokumentáciou
pacienta zistil, že B. O. bol prijatý do zdravotníckeho zariadenia Hornooravskej nemocnice s poliklinikou

Trstená dňa 29.09.2019 o 18.31 hod. bez jeho súhlasu. Prijatý na psychiatrické oddelenie pre susp.
akútnu psychotickú poruchu k ďalšej diferenciálnej diagnostike. Vstupne klinicky očný kontakt navodený,
počas celého vyšetrenia udržiava, zrenice mydriatické., naznačené grimasovanie, reč artikulovaná,
primeranej hlasitosti, spontánna verbálna produkcia, prakticky monologizuje, opakovane sa vracia k
téme šikany, nočných môr, údajných sui pokusov v minulosti /bez možnosti objektivizácie/, neustále
filozofuje o smrti, utrpení, tendencia k obviňovaniu okolia, hlavne matky, odpovede adekvátne, bez

latencie, psychomotorické tempo instabilné, pri oboznámení pacienta s možnosťou hospitalizácie
iritabilný až dysforický, negativistický, vzápätí sa smeje, vyhráža sa automutilačným konaním,
afektemotivita výrazne kolíše, lucídny, orientovaný allo aj autopsychicky správne, emotivita nepriliehavá,
myslenie koherentné, v tempe primerané, determinujúcu tendenciu udrží, naznačená vzťahovačnosť,
extrapotenčné koncepcie, sui úvahy, pseudofilozofovanie, symbolizmy, ambivalencie, bez explorácie
kvalitativ. a kvantitatívnych porúch vo vnímaní, bizardnosti v správaní, v minulosti opakované fajčenie

marihuany, kontakt so psychotropnými látkami aktuálne popiera, heteroanamn. popisované sociálne
stiahnutie, pocit morbidity neprítomný, osobnosť susp. psychoticky alterovaná. Ďalej ošetrujúci lekár
konštatoval, že u umiestneného hrozí vysoké riziko nepredvídateľného konania s možnosťou ohrozenia
seba a svojho okolia. Spôsob liečby medikamentózny event. ECT s predpokladanou dĺžkou liečby cca
6 až 8 týždňov. Umiestnený pacient bol pred vypočutím poučený podľa § 258 a 259 CMP a § 195 a
nasl. CSP, pričom vo výpovedi uviedol, že v nedeľu prerozprával životný príbeh blízkej rodiny, rodičov a

najbližšieho priateľa. Od základnej školy bol šikanovaný starším bratom. V noci sa rozhodol nespať. U
neho bola potvrdená epilepsia. Tam bol jeho prvý pokus o samovraždu ľuľkovcom, ale v malom objeme.Potom pokračovalo eskaláciou v súkromnom živote, nemal priateľov ani spojencov. Na strednej mal
druhý pokus o samovraždu skokom do rieky. Od tej doby nemal žiadne nočné mory, akurát ho to otupilo.
Okrem extrémov nie je schopný pocítiť akúkoľvek emóciu. Po druhom pokuse o samovraždu mal pocit,

že vníma celým telom, ale nič také nezažil a ten pocit chcel zopakovať, ale marihuana u neho spôsobí
len bolesť hlavy a iné drogy na neho nefungujú. Na jednom sedení problémovej mládeže sa spoznal s
B. - bola EMO. Kontaktovali sa často aj mimo sedenia a ona využívala jeho vedomosti, aj o rok si siahla
na život. V tej dobe bol na škole a ona už bola po škole. Dôvod, prečo o tom rozprával s rodinou, pretože
začína zabúdať na traumatické zážitky z detstva, a to je problém. Oni dovtedy o pokusoch ani nevedeli.

Nesúhlasí s tým, aby bol tu. Nie je potreba, aby tu bol, keby sa chcel o niečo pokúsiť, tak to urobí, ale
neurobil to. Chcel, aby rodičia boli súčasťou toho pekla. On nemal nikoho, všetko prežíval sám. Jeho brat
je egomaniak, muselo byť po jeho. Nenašiel zamestnanie, ktoré by mu dalo natrvalo sa odsťahovať. Súd
mal za preukázané, že pacient bol prevzatý v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu duševnej
poruchy a možnosti ohrozenia seba alebo svojho okolia. Prevzatie do ústavu zdravotníckej starostlivosti
bolo v záujme ochrany a liečby pacienta.

2. Proti uvedenému uzneseniu podal odvolanie umiestnený, ktorý uviedol, že mu bolo jednoznačne
oznámené, že bude hospitalizovaný v zariadení, či už dobrovoľne alebo nedobrovoľne, a to aj napriek
tomu, že sám ponúkol, že príjme akékoľvek možnosti liečby alebo opakovaného liečenia, alebo
opakovaného navštevovania zariadenia. Zároveň uviedol, že nechcel byť umiestnený do lekárskeho

zariadenia z toho dôvodu, že by prišiel o prácu. Namietal, že v rozhodnutí je zavádzajúco konštatované,
že opakovane užíva narkotiká. Uviedol tiež, že sa necíti byť nebezpečný alebo nepredvídateľný ako
ktorákoľvek iná osoba či vodič auta.

3. K podanému odvolaniu sa vyjadrila Hornooravská nemocnica s poliklinikou Trstená tak, že menovaný

B. O. bol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení od 29.09.2019 do 15.10.2019,
pričom počas celej hospitalizácie nepodpísal súhlas s hospitalizáciou. Prepustený bol do domáceho
prostredia dňa 15.10.2019. Prevzatie menovaného bolo prípustné, nakoľko pacient bol privedený
matkoupopredchádzajúcomtelefonickomavizovaníahospitalizáciapacientabolaneodkladnápreriziko
nepredvídateľného konania s ohrozením seba a svojho okolia pre psychotickú poruchu.

4. Umiestnený sa k vyjadreniu zdravotníckeho zariadenia nevyjadril.

5. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 65 CMP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1
CSP a contrario toto rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.

7. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 236 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného
súdu je vecne správne, pričom v bližších podrobnostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených

dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

8. Článok 17 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky určuje, že prípady, kedy možno prevziať osobu do
ústavnej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu, ustanovuje zákon.

9. Aby nedochádzalo k zneužitiu ústavnej starostlivosti tým, že by niekto bol v rozpore so zákonom
bez jeho súhlasu prijímaný do takéhoto ústavu, v ňom zadržiavaný a ponechávaný, upravuje Civilný
mimosporový poriadok v ustanoveniach § 252 až § 271 ako osobitné konanie o prípustnosti prevzatia a
držaniavzdravotníckomzariadení(tzv.detenčnékonanie).Rozlišujúsadveštádiadetenčnéhokonania-

jednak posudzovanie prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia, jednak posudzovanie držania
osoby v zariadení už umiestnenej. Podľa § 253 ods. 1 CMP zdravotnícke zariadenie, v ktorom je
osoba umiestnená z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, je povinné oznámiť súdu do 24 hodín
prevzatie umiestneného bez jeho informovaného súhlasu. Oznamovaciu povinnosť má zdravotníckezariadenie aj vtedy, ak umiestnený svoj informovaný súhlas odvolá, a to do 24 hodín od odvolania
informovaného súhlasu. O každom takto umiestnenom začne súd konanie (§ 254 ods. 2 CMP) o
vyslovenieprípustnostiprevzatiadozdravotníckehozariadenia(akkonanienezačalonanávrh),vktorom

môže prevzatému ustanoviť opatrovníka (§ 256 CMP). Súd v tomto konaní vykoná dôkazy potrebné
na posúdenie, či k prevzatiu došlo zo zákonných dôvodov, vyslúchne umiestneného, oboznámi sa s
názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré môžu objasniť stav veci a so zdravotnou
dokumentáciou umiestneného. Ak je výsluch na ujmu umiestneného, súd umiestneného vzhliadne.
Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať (§ 262 ods. 1 CMP). V zmysle § 262 ods. 2 CMP do piatich

dní odo dňa, keď došlo k obmedzeniu podľa § 253 CMP, súd uznesením rozhodne, či k prevzatiu
došlo zo zákonných dôvodov. Uznesenie sa doručí umiestnenému, zákonnému zástupcovi, ďalej jeho
opatrovníkovi a zdravotníckemu zariadeniu. Umiestnenému sa uznesenie doručí do 24 hodín od
rozhodnutia, najneskôr však v lehote piatich dní odo dňa, keď došlo k obmedzeniu podľa § 253 CMP.
Skutočnosť, že určitá osoba bola v zdravotníckom zariadení umiestnená bez jej súhlasu a že jej bol
podľa § 256 CMP ustanovený opatrovník, neznamená ale ešte, že by v tomto konaní mala postavenie

procesne nespôsobilého účastníka konania. V prvom štádiu detenčného konania nemožno od súdu
spravidla požadovať vykonanie aj iných dôkazov, než sú výslovne uvedené v § 260 a § 261 CMP
(výsluch umiestnenej osoby, zistenie názoru ošetrujúceho lekára a obsahu zdravotnej dokumentácie).
Je však vždy nevyhnutné, aby si súd sám na základe priameho kontaktu s umiestnenou osobou vytvoril
úsudok nielen o možnostiach jej výsluchu, ktorý je jednou z procesných záruk určených na ochranu jej

základného práva na osobnú slobodu, ale tiež o schopnosti umiestnenej osoby chápať podstatu konania
o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia.

10. Účelom detenčného konania je zaručiť ochranu jedného z ľudských práv, ktorým je právo na osobnú
slobodu. Aj keď súd posudzuje zákonnosť k momentu zadržania, tak skončenie konania bez vydania

meritórneho rozhodnutia je v rozpore s týmto účelom, pretože právo zadržanej osoby na rozhodnutie
súdu o zákonnosti zadržania garantované v článku 5 odsek 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd môže byť zabezpečené len rozhodnutím súdu, v ktorom sa súd vysporiada s otázkou,
či zadržanie bolo zákonné alebo nie.

11. V prejednávanej veci, v čase rozhodovania odvolacieho súdu o podanom odvolaní umiestneného,
B. O. bol prepustený zo zdravotníckeho zariadenia dňa 15.10.2019 podľa oznámenia Hornooravskej
nemocnice s poliklinikou Trstená. V zmysle vyššie formulovaného výkladu o potrebe zabezpečenia
procesných záruk na preskúmanie postupu, pri ktorom došlo k obmedzeniu osobnej slobody
umiestneného, bolo nevyhnutné rozhodnúť o podanom odvolaní aj napriek tomu, že aktuálne už

nie je B. O. nedobrovoľne hospitalizovaný (viď obdobne rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Cdo/228/2007, sp. zn. 7Cdo/330/2014).

12. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, pokiaľ
ustálil, že k prevzatiu umiestneného do starostlivosti zdravotníckeho zariadenia došlo zo zákonných

dôvodov. Oboznámením sa s názorom ošetrujúcej lekárky MUDr. H. W. je zrejmé, že umiestnený
mohol byť v čase umiestnenia do zdravotníckeho zariadenia objektívne nebezpečný pre seba a pre
svoje okolie. V zmysle aktuálnej procesnej úpravy vykonal okresný súd (po tom, ako začal konanie o
prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení - viď uznesenie č. k. 3Pu/8/2019-4 zo dňa
30.09.2019) dňa 02.10.2019 výsluch ošetrujúcej lekárky, ktorá konštatovala u umiestneného suspektnú

akútnu psychotickú poruchu. Umiestnený bol riadne procesne poučený (§ 258 a § 259
CMP). Keďže bolo preukázané, že k jeho prevzatiu do zdravotníckeho zariadenia došlo spôsobom
zohľadňujúcim jeho aktuálny zdravotný stav, súd prvej inštancie správne konštatoval zákonnosť jeho
prevzatia v zdravotníckom zariadení v zmysle § 262 ods. 1 CMP. Na základe uvedeného odvolací
súd nemohol vec posúdiť inak, iba uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne v zmysle § 387

ods. 1 CSP potvrdiť. Krajský súd mal teda za to, že postup súdu prvej inštancie prebehol v rámci
procesných pravidiel i zákonných lehôt vymedzených Civilným sporovým poriadkom, resp. Civilným
mimosporovým poriadkom. Umiestnený preukázateľne vykazoval znaky správania ohrozujúceho jeho
samotného i okolie, z čoho možno vyvodiť správnosť namietaného zásahu, a teda aj napadnutého
uznesenia.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 52 CMP s použitím
§ 396 CSP.14. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou

organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)