Rozsudok – Hospodárske trestné činy ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, January 15, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 6T/98/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317010579
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Kapinaj

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2019:1317010579.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBratislavaIIIvBratislave,samosudcomJUDr.JurajomKapinajom,nahlavnompojednávaní

dňa 15.01.2019 takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :
obžalovaný:
F. C.: A.. XX.XX.XXXX Q. W., S.. W. W., Y. XXXX/X, na X.,
j e v i n n ý , ž e

1/ ako štatutárny zástupca podnikateľského subjektu F. C. - DISPEČERSKE SLUŽBY TAXI-TREND,

so sídlom Alstrova 4, Bratislava, IČO: 31 742 939 a ako zamestnávateľ a odvádzateľ poistného
za obdobie od mesiaca júl 2008 do mesiaca december 2009 vrátane, v súlade s ustanoveniami §
128 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a), ods. 10 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. o
sociálnom poistení, zrazil svojim zamestnancom z vymeriavacieho základu poistné, ktoré pozostáva
z nemocenského poistenia, starobného poistenia a starobného dôchodkového sporenia, invalidného
poistenia a poistenia v nezamestnanosti v celkovej výške 5.952,25 Eur, ktoré v rozpore s ust. § 141
ods. 1, ods. 2 Zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, zadržal a neodviedol v jednotlivých dňoch

splatnosti na účet Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, čím mu vznikol dlh voči Sociálnej poisťovni,
pobočka Bratislava, vo výške 5.952,25 Eur,

2/ ako štatutárny zástupca spoločnosti TAXI TREND BRATISLAVA s.r.o., so sídlom Bratislava,
Odborárska č. 52, IČO: 44 732 309 a ako zamestnávateľ a odvádzateľ poistného za obdobie od mesiaca
február 2014 do mesiaca december 2014 vrátane, v súlade s ustanoveniami § 128 ods. 1 písm. a),
ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a), ods. 10 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení,
zrazil svojim zamestnancom z vymeriavacieho základu poistné, ktoré pozostáva z nemocenského

poistenia, starobného poistenia a starobného dôchodkového sporenia, invalidného poistenia a poistenia
v nezamestnanosti v celkovej výške 4.745,62 Eur, ktoré v rozpore s ust. § 141 ods. 1, ods. 2 Zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, zadržal a neodviedol v jednotlivých dňoch splatnosti na účet
Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava a taktiež za uvedené obdobie nezaplatil predpísané poistné
na sociálne poistenie za zamestnávateľa v celkovej výške 13.184,40 Eur, ktoré mu ukladá zákon č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, čím mu vznikol dlh voči Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava,
vo výške 17.930,02 Eur,

t e d a

v bode 1
zadržal a neodviedol určenému príjemcovi poistné na sociálne poistenie, ktoré zrazil podľa zákona, v
úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech, a taký čin spáchal vo väčšom rozsahu,

v bode 2zadržal a neodviedol určenému príjemcovi poistné na sociálne poistenie, ktoré zrazil podľa zákona, v
úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech, a taký čin spáchal vo väčšom rozsahu a nezaplatil
splatné poistné na sociálne poistenie,

č í m s p á c h a l

v bode 1
zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona;

v bode 2
zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona a prečin
nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e:

Podľa § 277 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j), § 37 písm. h) Trestného zákona, § 38 ods. 2
Trestného zákona, za použitia § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona k úhrnnému trestu odňatia slobody

v trvaní 3 /tri/ roky.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd
obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a ukladá probačný dohľad nad jeho
správaním počas skúšobnej doby.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému ustanovuje skúšobná doba v trvaní 5 /päť/ rokov.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá povinnosť - podľa svojich
schopností a možností zaplatiť v skúšobnej dobe dlh Sociálnej poisťovni a.s., pobočka Bratislava, vo

výške 5.952,25 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 27.04.2018 súd na hlavnom pojednávaní po vykonanom dokazovaní uznal obžalovaného F. C.
vinným zo zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona a
prečinu nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona. Súd obžalovanému uložil

trest odňatia slobody vo výmere 3 /tri/roky s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v
trvaní 5/päť/ rokov za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Na podklade odvolania obžalovaného /resp. jeho obhajcu/ Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa
20.09.2018, sp. zn. 2To/70/2018 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil v celom rozsahu a vec vrátil

okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.

Súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle § 327 ods. 1 Trestného
poriadku vec opätovne prejednal a rozhodol, pričom v uznesení odvolacieho súdu je vytýkané najmä
nedostatočné odôvodnenie rozsudku.

Súd teda rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu vec opätovne prejednal na hlavnom pojednávaní s
tým, že po vyhlásení procesných strán o tom, že nemajú návrhy na zopakovanie dokazovania ani ďalšie
nové dôkazy sa oboznámil s aktuálnym odpisom z registra trestov a následne po záverečných rečiach
opätovne rozhodol tak, ako je uvedený v skutkovej a právnej vete výrokovej časti tohto rozsudku.

Nasledujúcu skutkovú časť rozsudku súd prevzal z pôvodného rozsudku, nakoľko odvolací súd
neprikázal, aby súd opätovne vykonal dokazovanie, a sú to považuje aj pre úplnosť rozsudku za
potrebné:Obžalovaný F. C., na hlavnom pojednávaní ku skutku v bode 1/ vypovedal, že čo sa týka tohto skutku, v
tom čase prebiehalo súdne konanie, ktorého predmetom bolo nadobudnutie bytu na Y. Č.. X v Bratislave,
ktoré prebieha ešte aj teraz a na základe rozhodnutia Kooperatívy ako predajcu, súd dal vyjadrenie,

cez exekútora U.. W. a ten zablokoval živnosti, účty na ktorých boli prostriedky z podnikateľskej činnosti
a v tej dobe boli prostriedky presahujúce dlžnú čiastku Sociálnej poisťovni, ale keďže nemal na ten účet
prístup a exekútor neakceptoval jeho sťažnosť, že poškodzuje obžalovaného nielen ako fyzickú osobu,
ale aj ako podnikateľa a tým pádom nemohol zaplatiť poistné, ktoré je predmetom obžaloby.

Čo sa týka skutku v boe 2/, obžalovaný vypovedal, že taxislužba, v ktorej podnikal v roku 2013 na
základe podnikania, uzatvorila leasingové zmluvy pri nákupe nových motorových vozidiel. Spoločnosť,
mala podpísané zmluvy aj so živnostníkmi - taxikármi a ako firma relatívne prosperovala, bol veľký
predpoklad, že podnikateľský priestor bude prosperovať, tak sa spoločnosť rozširovala. Bol hlavne veľký
predpoklad, že zákon č. 56 z roku 2012 upraví ešte viacej podnikateľské prostredie v taxislužbe, nakoľko
boli tam veci, ktoré nútili taxikárov používať taxametre, nútili ich používať preukazy vodiča v taxislužbe.

Bol veľký predpoklad, že taxislužba po dlhých rokoch bude dôveryhodnejšia a prostredie sa napraví.
V roku 2014 prišla na trh spoločnosť Easytaxi, ktorá svojou činnosťou zlanárila obžalovaného vodičov,
ktorí v desiatkach odišli z jeho spoločnosti, nakoľko model podnikania Easytaxi bol pre nich výhodnejší v
tom, že táto spoločnosť prenajímala vodičom vozidlá, za 25,- Eur, na 12 hodín a ponechávala celú tržbu
vodičom k osobnej potrebe. Tým, že vodiči mali každý cca 110,- Eur denne a po odpočítaní PHM, ktoré

títo vodiči museli uhradiť im zostávala čiastka na úrovni 70,-Eur a viacej, a pri odpracovaní viac ako 20
dní v mesiaci, títo dotyční vodiči zarábajú 1.400,- Eur do dnešného dňa. Tým jeho nastal veľký problém,
riešiť nedostatok vodičov, ktorých riešil inzerátmi, či už to bolo v novinách, resp. na stránke pracovného
úradu, aj na internetových portáloch. Situácia bola taká, že vodiči, ktorých naučil robiť taxikárov, po
určitej dobe odišli do týchto spoločností, kde, keď druhí podnikatelia videli, že štátne orgány neriešia túto

situáciu, tak vznikli ďalšie taxislužby, ktoré podnikajú týmto istým spôsobom a to napr. Green taxi a pod.
Obžalovanému zostali na povinnosť uhrádzať leasingy, aj výplaty ostatných vodičov a zamestnancov,
ktorí boli súčasťou Taxi trend. Jeho názor je ten, že aj keď dal oznámenia na Generálnu prokuratúru SR
priamo generálnemu prokurátorovi, tak tieto veci sa neriešili, resp. riešili sa tým, že bol na tento prípad
pridelený dozorujúci prokurátor aj vyšetrovateľ. Vyšetrovateľ mu povedal, že aspoň si splnil občiansku

povinnosť. Obžalovaného toto podnikanie zasiahlo veľmi, tým, že podával tieto podnety na Generálnu
prokuratúruSRakoajUbertaxi,stálesasnažil,abysatotonapravilo.Tendosahfinančnýchúnikov,ktoré
spôsobili Easy taxi a Uber taxi sú ďaleko vyššie ako spôsobil obžalovaný. Myslel si, že príde k náprave.
Koľko zamestnancov mala spoločnosť F. C. - DISPEČERSKE SLUŽBY TAXI-TREND, na to si
obžalovaný nepamätal, avšak domnieval sa, že mzda im bola vyplávaná v hozovosti, pričom boli

vyhotovované a predkladané aj výplatné pásky, a to spoločnosťou BENETAX od roku 1998, ktorá bola
jeho účtovníckou spoločnosťou. Obžalovaný vykonával aj zrážky z miezd týchto zamestnancov. Táto
spoločnosť mala asi dva účty, presne to určiť obžalovaný nevedel, pričom sa jednalo o bežné účty.
Aká hotovosť bola v pokladni v roku 2008-2009 si nepamätal. Taxikári boli živnostníci, neboli jeho
zamestnancami.

Na otázku prokurátora, z akého dôvodu bolo zrazené toto poistné a nebolo toto poistné odvedené zo
mzdy zamestnancov, obžalovaný uviedol, že spoločnosť robila veľmi veľa zmluvných jázd pre zmluvných
partnerov a nie všetci títo partneri platili načas. Boli uhrádzané priebežne, ako chodili na účet peniaze
od týchto firiem.
Účty boli zablokované exekúciu, asi v januári 2009, presne to uviesť nevedel. Pred blokáciou účtov

nebolo uhrádzané poistné z dôvodu, že nie všetky firmy platili načas a nebolo vždy na účte dostatok
finančných prostriedkov.
Načo bola využitá čiastka v sume 5.772,05 Eura, ktorá bola vybratá z hotovostnej pokladne dňa
31.12.2009, k tom sa vyjadriť nevedel, nakoľko dokumentáciu odovzdal konkurznej správkyni. Takisto
nemal žiadnu vedomosť o sume 149 000,- Eur v období roku 2009.

V predchádzajúcom období, ako je obdobie kladené obžalovanému za vinu, k tomu ako prosperovala
jeho spoločnosť, obžalovaný uviedol, že si to nepamätá presne ale predtým sa spoločnosti darilo a stále
zvyšovali počet vodičov, aj sa zvyšoval počet objednávok.
Spoločnosť, TAXI TREND BRATISLAVA s.r.o. mala asi 20 zamestnancov, ale presne si to nepamätal.

Mzda bola týmto zamestnancom vyplácaná v hotovosti. Finančné prostriedky na úhradu týchto miezd
prebiehala tak, že tým, že už to boli zamestnanci, museli odovzdávať tržbu, ktorú zarobili a z tejto tržby
boli hradené náklady spoločnosti. Keďže bolo málo vodičov, tak aj tá tržba bola na takej úrovni. Niekedysa stalo, že mzdy boli vyplácané aj po dátume splatnosti max 5-7 dní. Tržby boli držané v pokladni alebo
na účtoch, pričom v akom pomere boli tieto rozdeľované to si nepamätal.

Na otázku obhajcu, či obžalovaný vie uviesť či zrážky z hrubých miezd sa vykonávali reálne, alebo
účtovne, obžalovaný uviedol, že odvody boli zrazené, mala to na starosti účtovníčka.
V rámci podnikateľského subjektu F. C. mal na starosti vykonávanie zrážok a odvádzanie poistného
obžalovaný a rovnako tak vyplácanie miezd.
Na otázku obhajcu či dal v minulosti obžalovaný ako podnikateľský subjekt F. C. komukoľvek príkaz,

aby bolo poistné zrazené a neodvedené, obžalovaný odpovedal, že keďže to robil on, vždy keď mali
prostriedky, vždy ich zaplatili. Tým, že je podnikateľom od roku 1998, mal nastavený určitý systém, ktorý
sa snažil dodržiavať každý mesiac. V minulosti sa mu žiaden zamestnanec neozval s tým, že má nejaký
dlh na poistnom. Skutočnosť, že má dlh na poistnom podnikateľský subjekt F. C. sa dozvedel, vtedy,
keď ho ma oslovila sociálna poisťovňa rovnako tak vo vzťahu k spoločnosti TAXI TREND BRATISLAVA
s.r.o. pričom tu sa to dozvedel aj od exekútora. Vedel to aj preto, že tie prostriedky mali byť využité

na zaplatenie odvodov. Na čo aj upozornil exekútora U.. W.. Vo vzťahu k spoločnosti TAXI TREND
BRATISLAVA s.r.o. sa mu neozval žiaden zamestnanec že by mal dlh v sociálnej poisťovni.
Vedením účtovníctva pre podnikateľský subjekt F. C. ako aj pre spoločnosť TAXI TREND BRATISLAVA
s.r.o. bola pani G.. O. zo spoločnosti Benetax.
V minulosti ako konateľ spoločnosti TAXI TREND BRATISLAVA s.r.o. nikomu nedal príkaz, aby poistné

bolo zrazené a neodvedené. Vedome nikdy nechcel nezaplatiť.

Na doplňujúcu otázka prokurátora, či bola zo strany sociálnej poisťovne vykonaná nejaká kontrola,
obžalovaný odpovedal, že si domnieva že boli nejaké kontroly, ale nevedel či aj zo sociálnej poisťovne.
Vždy mal všetko v poriadku. Išlo na neho veľa udaní, vzhľadom k tomu, že sa taxislužbe veľmi dobre

darilo a boli tŕňom v oku iných spoločností.

Svedok P.. P. O., za Sociálnu poisťovňu, a.s. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že tá suma, ktorá je
uvedená v obžalobe nie je celková, ktorú tieto subjekty Sociálnej poisťovni spôsobili, škoda je vyššia a to
najmä v prípade spoločnosti Taxi trend Bratislava, ktorá je aj v súčasnosti aktívnym zamestnávateľom a v

poslednom období napriek pokračujúcemu neplateniu poistného, zvyšuje sumu mesačných výkazov. Čo
nepodporuje tvrdenia o finančných problémoch zamestnávateľa, pretože zvyšovanie sumy mesačných
výkazov, spôsobuje buď náraz počtu zamestnancov, alebo zvyšovanie ich vymeriavacieho základu,
prípadne kombinácia oboch. Posledná platba odvádzateľa F. C. - Taxi trend, bola pripísaná na účet
Sociálnej poisťovne dňa 03.12.2008 a od tohto dňa tento odvádzateľ nepoukázal žiadnu platbu,

nepožiadalosplátkovýkalendáraninepreukázalsnahuozaplateniepoistnéhonejakýminýmspôsobom.
K subjektu Taxi trend Bratislava uviedol, že aktuálny nedoplatok na poistnom je 54.879,89 Eur, pričom
posledná platba bola pripísaná na účet Sociálnej poisťovne dňa 23.12.2014. Rovnako ani tento subjekt
nepožiadal o splátkový kalendár. Poukázal na to, že osoba F. C. je konateľom, resp. spoločníkom,
pripadne koná na základe iného splnomocnenia, tiež vo viacerých ďalších spoločnostiach, ktoré sú

rovnako dlžníkmi na neodvedenom a nezaplatenom poistnom, teda aj naďalej pokračuje v neodvádzaní
a neplatení poistného za svojich zamestnancov. Prostredníctvom ďalších spoločností napr. Taxi trend,
TT1, TT2, TT3, Taxi trend group, Alexandra taxi.
Svedok nemal informácie o tom, aké príjmy dosahovali tieto subjekty v rozhodnom období, avšak
minimálne sú tieto veci zrejmé z účtovnej závierky, ktorá tvorí zbierku listín v obchodnom registri.

Poukázal na výpoveď svedka Y., podľa ktorej peniaze, ktoré boli zarobené, ako taxikári, odovzdávali
obžalovanému tržbu denne a z nej išlo 40% C.i, 40% nechal taxikárom a 20% bolo na náklady auta.
Či sociálna poisťovňa vykonala nejaké kontroly o tom vedomosť nemal, avšak ak áno, informácia o tom
musí byť súčasťou trestného spisu.

Na otázku obhajcu, či svedok vie uviesť, ktoré rozhodné obdobie je predmetom tohto trestného konania,
svedok po nazretí do svojich poznámok uviedol, že to obdobie čo je uvedené v obžalobe - obdobie od
mesiaca júl 2008 do mesiaca december 2009 vrátane, od mesiaca február 2014 do mesiaca december
2014 vrátane

Na otázku obhajcu, či svedok vie uviesť, aká škoda mala byť spôsobená v tomto období, svedok po
nahliadnutí do poznámok odpovedal, že škoda bola uplatnená pri výsluchu povereného zamestnanca
sociálnej poisťovne zo dňa 07.03.2017.Následne bola v zmysle § 264 Trestného poriadku prečítaná výpoveď zástupcu poškodeného subjektu
U..U.M.zprípravnéhokonania,kdebolouvedené,že podľaaktuálnehovýpisuzinformačnéhosystému
Sociálnej poisťovne, a.s. - saldokonto F. C.- DISPEČERSKE SLUŽBY TAXI-TREND nezaplatil ako

platiteľ poistného v období 7/2008-12/2009 poistné za zamestnancov vo výške 5 952,4 Eur a nezaplatil
poistné za zamestnávateľa spolu vo výške 15 969,46 Eur, celkom v sume 21 921,88 Eur. Škoda, ktorá
vznikla Sociálnej poisťovni a.s. neodvedením a nezaplatením poistného predstavuje sumu 21 921,88
Eur. Vzhľadom na trestnosť činu nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 novely Trestného zákona
platnej od 01.09.2011 si uplatňujú v trestnom konaní škodu vo výške 5 952,42 Eur zodpovedajúcu

neodvedenému poistnému za zamestnancov.

Po prečítaní tejto časti výpovede na otázku obhajcu aby svedok vysvetlil rozpor medzi výpoveďou
zo dňa 07.03.2017 ohľadom výšky škody, keďže na hlavnom pojednávaní vypovedal, že škoda k
„dnešnému“ dňu je vyššia, svedok uviedol, že vzhľadom na to, že v tomto konaní na pojednávaní
Sociálnej poisťovni, a.s., nebolo priznané právo poškodeného uplatniť si náhradu škody v trestnom

konaní, ako svedok nemohol uplatniť škodu, za relevantné obdobie vo výške uvedenej povereným
pracovníkom dňa 07.03.2017, ale uviedol ako svedok aktuálnu výšku dlžného poistného ku „dnešnému“
dňu.
Svedok má zato, že výška škody uvedená v prípravnom konaní je správna, a vzhľadom na to, že od
vtedy mu neboli poukázané nijaké platby poistného, táto škoda sa nemohla zmeniť.

Sociálnapoisťovňavydalarozhodnutiavovzťahukdlžnémupoistnémuatietopredpisujezanezaplatené
splatné poistné v zmysle zákona o sociálnom poistení, pričom tieto rozhodnutia, ktoré boli sociálnou
poisťovňouvymáhanévexekučnomkonaní,prípadnevsprávnomvýkone,alebopostúpenímvymáhania
pohľadávok, všetky nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť.

Na otázku či svedok vie uviesť akým spôsobom si sociálna poisťovňa uplatnila pohľadávky na poistnom,
a to samostatne k podnikateľskému subjektom F. C. a voči spoločnosti Taxi trend Bratislava s.r.o.,
svedok uviedol, že presné informácie momentálne nemám k dispozícii, avšak v trestnom spise sú tieto
skutočnosti uvedené. Rovnako nemal presné informácie či si jednotlivé nároky uplatnila poškodená v
konkurznom konaní.

Znalkyňa G.. P.. U. F., /znalecký posudok na F. C.- DISPEČERSKE SLUŽBY TAXI-TREND/ na hlavnom
pojednávaní vypovedala, že v znaleckom posudku dospela k záverom, že subjekt mal dostatok
finančných prostriedkov na úhradu poistného, aj keď v určitom časovom období mal bankové účty v
exekúcii avšak podľa účtovných dokladov sa finančné prostriedky mali nachádzať v pokladni, pričom

tieto finančné prostriedky postačovali na úhradu poistného za obdobie od júla 2008 do novembra 2009
v mesiaci december 2009 už nebolo v pokladni dostatočné množstvo finančných prostriedkov, pretože
bolo pánovi C. vyplatených celkovo 154.772,05,-Eura, a to ako vrátenie osobného vkladu a výdavky na
osobnú spotrebu o čom sú v znaleckom posudku v prílohe doložené výdavkové pokladničné doklady
č. 204 a 205.

Podľa vedomostí znalkyne mal 3 bankové účty, 1 vedený v Tatra banke a 2 v Slovenskej sporiteľni.
Jeden z účtov v Slovenskej sporiteľni bol kontokorentý t.j. s povolením prečerpania.
Exekúcia bola vedený na účet od od marca 2009, pričom znalkyňa brala do úvahy aj túto exekúciu na
účte.

Na otázku obhajcu, či vie uviesť, aký vzťah má modelová situácia v znaleckom posudku k formulácii
záverov ku ktorým vo svojom posudku dospela, znalkyňa odpovedala, že áno, modelová situácia vlastne
predstavuje skutočnosť, že v prípade, keby subjekt pravidelne uhrádzal splatné poistné, za sledované
obdobie,jehodisponibilnéfinančnéprostriedky,bysakaždýmesiacotútočiastkuuhradenéhopoistného
znížili. Ona brala do úvahy skutočnosť, že pokiaľ by poistné uhrádzal, tak v nasledujúcom mesiaci,

by už mal o čiastku uhradeného poistného na účte menej. Teda nemohla brať do úvahy finančný stav
pokladne, resp. banky, ktoré zistila v tom danom dátume. Pretože sa mohlo stať, ako sa aj v závere
stalo že v určitom období by mohla nastať situácia, že po úhradách poistného by už ďalšie finančné
prostriedky nemala.

Na otázku obhajcu, či vie uviesť v čom sa líšia modelové situácie uvedené na str. 17 a 20 v
znaleckom posudku, znalkyňa uviedla, že áno, prvá situácia vychádza z faktu, že subjekt mal k
dispozícii kontokorentný účet a mohol uhrádzať poistné aj z toho bankového účtu. Druhá situácia neberie
do úvahy disponibilné finančné prostriedky na tomto kontokorentnom účte. Výsledky na strane 17posudku tvoria zostatok finančných prostriedkov v pokladni, spolu so zostatkom finančných prostriedkov
na bankových účtoch. Ale v prípade, keď boli účty exekučne blokované nebrala do úvahy zostatok
finančných prostriedkov na exekučne blokovaných účtoch.

Na otázku obhajcu, či je teda výsledok uvedený v stĺpci s názvom disponibilné finančné prostriedky spolu
- výsledkom sčítania zostatkov finančných prostriedkov v pokladni a zostatku finančných prostriedkov na
bankovom účte, znalkyňa uviedla, že áno, okrem prípadov, kedy bol účet exekučne blokovaný, pretože
majiteľ účtu pravdepodobne nemohol s týmito finančnými prostriedkami voľne disponovať.

Na otázku obhajcu, či vie uviesť výsledkom akej matematickej operácie sú výsledky uvedené na str.
20 posudku, v stĺpci disponibilného finančné prostriedky spolu v eurách, znalkyňa uviedla, že v tomto
prípade nie sú do súčtu zahrnuté disponibilné finančné prostriedky na kontokorentnom bankovom účte
inak je to obdobné ako v predchádzajúcom prípade.

Na otázku obhajcu, či sú teda jednotlivé sumy uvedené v stĺpci disponibilné finančné prostriedku na
str. 20 výsledkom sčítaná, znalkyňa uviedla, že áno, okrem prípadu, kedy boli bankové účty exekučne
blokované.

Znalkyňa ďalej nevedela uviesť, koľkými zamestnancami disponoval obžalovaný v sledovanom období,

a aká výška nákladov na hrubé mzdy bola uviesť rovnako nevedela, keďže to nebolo predmetom
znaleckého skúmania.

Naotázkuobhajcu,čivieuviesťktorámodelovásituáciavýpočtuúhradpoistnéhobraladoúvahynáklady
na hrubé mzdy, znalkyňa odpovedala, že fyzická osoba účtuje o príjmoch a výdavkoch, neúčtuje o

nákladoch. Pokiaľ subjekt uhradil mzdy, muselo sa to prejaviť v hotovosti, resp. v stave zostatku na
bankovom účte. Fyzická osoba si môže dať do výdavkov len tie položky, ktoré v skutočnosti uhradí.

Na otázku obhajcu, či vie z predloženého účtovníctva určiť, či boli zrážke vykonávané skutočné, alebo
len účtovne a ak áno, kde by sa to prejavilo, znalkyňa uviedla, že pokiaľ vyplácal mzdy musel skutočne

zraziť prostriedky.

Na otázku obhajcu, či vie vysvetliť pojem kontokorentný účet, znalkyňa uviedla, že je to účet s povolením
prečerpaním finančných prostriedkov, majiteľ účtu môže ísť do mínus za úrok stanovený bankou. Tieto
prostriedky sú pôžička a z tohto dôvodu v posudku uviedla aj výpočet bez zahrnutia disponibilného

zostatku na kontokorentnom bankovom účte.

Na doplňujúcu otázku prokurátora, či skutočnosť, že v písomnom vyhotovení znaleckého posudku
absentuje ten ostatný stĺpec, ovplyvnilo jej záver v posudku znalkyňa odpovedala, že nie, je to iba chyba
v písaní.

Na otázku obhajcu, či vie vo vzťahu k údajnému vyplateniu čiastky na osobnú spotrebu, uviesť či bola
skutočne vyplatená, resp. z čoho vychádzala, znalkyňa uviedla, že vychádzala z účtovných dokladov,
je tam výdavkový pokladničný doklad.

Znalkyňa U.. G.. B. D., /znalecký posudok na TAXI TREND BRATISLAVA s.r.o. /na hlavnom pojednávaní
uviedla, že z vyšetrovacieho spisu bolo zistené, že spol. TAXI TREND BRATISLAVA s.r.o., neplatila
svoje záväzky voči Sociálnej poisťovni, a.s. v rámci rokov 2014-2015. Úlohou znalca bolo vyjadriť sa
ku skutočnosti, či spoločnosť táto spoločnosť, mala dostatok finančných prostriedkov na plnenie svojich

záväzkov voči Sociálnej poisťovni, a.s. v období od februára 2014 do augusta 2015. Úlohou znalca bolo
tiež vyčísliť stav finančných prostriedkov na všetkých bankových účtoch a v pokladnici spoločnosti k
dátumom platnosti neuhradeného poistného.
Pre účely znaleckého skúmania jej bol predložený jednak vyšetrovací spis, ďalej podklady z účtovníctva
spoločnosti TAXI TREND BRATISLAVA s.r.o., ktoré sú uvedené na str. 5-6 posudku. Pri spracovaní

posudku bolo tiež vychádzané z podkladov, ktoré poskytla spoločnosť Benetax s.r.o., ktorá viedla
spoločnosti TAXI TREND BRATISLAVA s.r.o. účtovníctvo externým spôsobom v roku 2014. K úlohe
č. 1 vyčísliť stav finančných prostriedkov na účtoch a v pokladnici spoločnosti, sa vyjadrila vo svojomposudku na str. 14-15, kde zostatky jednotlivých dňoch splatnosti sú uvedené v stĺpci F, ide o zostatky
na účte spol. č. XXXXXXXXXX/XXXX a v stĺpci G, kde sú uvedené zostatky v pokladnici.
Pri vyčíslení zostatkov na účte, bolo vychádzané z predložených výpisov z tohto účtu, pričom výpis z

účtu sa nachádza v prílohe č. 8 posudku. Pri vyčíslení zostatkov, ktoré mala spoločnosť ku dňu splatnosti
poistenia v pokladnici, vychádzala z pokladničnej knihy za rok 2014, ktorá sa nachádza v prílohe č. 6
posudku a ktorej v poslednom stĺpci je uvedený finančný zostatok konkrétnych dní.
Za rok 2015 pokladničná kniha nebola predložená, ale pre účely znaleckého skúmania, boli predložené
pokladničné doklady na základe ktorých ich spracovaním bolo možné tiež vyčísliť zostatky prostriedkov

k jednotlivým dňom splatnosti poistného.
Pokiaľ ide o pohyby v pokladnici v roku 2015, bolo ďalej zistené, že stav prostriedkov bol v priebehu
roka záporný. Vzhľadom k tomu, že v pokladnici sa narába s hotovosťou, nie je možné, aby
zostatok prostriedkov v pokladnici bol vykazovaný ako záporný. Záporným zostatkom mohlo dôjsť z
dôvodu nesprávneho účtovania napríklad neboli zaúčtované všetky príjmy do pokladnice. Na základe
vyčíslených zostatkov finančných prostriedkov k dátumu splatnosti poistného bolo možné vyjadriť sa k

otázke č. 2 , či spoločnosť TAXI TREND BRATISLAVA s.r.o., mala dostatok finančných prostriedkov na
úhradu svojich záväzkov voči sociálnej poisťovni.
Skúmaním bolo zistené, že ku dňu splatnosti poistného za obdobie február 2014 až december 2014, boli
v pokladnici vykazované zostatky finančných prostriedkov, ktoré boli postačujúce na úhradu poistného
voči sociálnej poisťovni. V priebehu celého tohto obdobia 2014 spoločnosť vykazovala v pokladnici

pomerne vysoké zostatky finančných prostriedkov, ktoré sa pohybovali na úrovni cca 13.000 až 62.000,-
Eur.
V čase splatnosti poistného za obdobia január 2015 až august 2015, vychádzajúc z vyčíslených
zostatkov je možné povedať, že spoločnosť nemala vykazované zostatky finančných prostriedkov
postačujúcich na úhradu poistného, v pokladnici boli v roku 2015 vykazované záporné zostatky. Zároveň

podrobnejšou analýzou pohybov v pokladnici bolo zistené, že v období od apríla 2015 do september
2015, boli k poslednému dňu v mesiaci zaúčtované do pokladnice tržby prijaté v hotovosti. Je preto
možné konštatovať, že v tieto dni keby spoločnosť prijala do pokladnice tržby v hotovosti, mohla uhradiť
poistné aj za tieto obdobia apríl 2015 až september 2015.
Pokiaľ ide o zostatky na účte spoločnosti, tuto spoločnosť nemala ani ku dňu splatnosti, ani v čase

kedykoľvek po splatnosti dostatok finančných prostriedkov na úhradu záväzkov voči sociálnej poisťovni.
Na účte boli v priebehu sledovaného obdobia minimálne pohyby, boli vedené exekúcie a teda spoločnosť
mala obmedzené práva disponovať s finančnými prostriedkami na účte. Následne vo februári 2015 bol
účet zrušený.
Úlohou č. 3 znalca bolo vyjadriť sa, že pokiaľ spoločnosť nemala finančné prostriedky v čase splatnosti,

či mohla plniť tieto svoje záväzky v niektorý iný deň po jej splatnosti. Bolo zistené, že spoločnosť TAXI
TREND BRATISLAVA s.r.o., nemala v pokladnici ku dňu splatnosti zostatky finančných prostriedkov
postačujúcich na úhradu záväzkov voči sociálnej poisťovni za obdobia január 2015 až august 2015.
V priebehu tohto obdobia mala vykazované záporné zostatky. Zároveň bolo zistené, že v období od
apríla 2015 do septembra 2015 boli k poslednému dňu v mesiaci zaúčtované do pokladnice tržby

prijaté v hotovosti, pričom tieto sú uvedené v tabuľke na str. 31 posudku, v stĺpci G a sú zvýraznené
modrou farbou. Je vidieť že napríklad dňa 30.4.2015 zaúčtovala príjem do pokladnice vo výške cca
33.326,44 Eur, dňa 31.05.2015 zaúčtovala do pokladnice príjem vo výške 28.202,87 Eur a pod. vzory,
náhodne vybraných pokladničných dokladov vrátane príjmových pokladničných dokladov o prijatí tržieb
v hotovosti do pokladnice spoločnosti sa nachádzajú v prílohe č. 11 posudku.

Teda je možné konštatovať, že pokiaľ ide o úhradu poistného za obdobia roku 2015 spoločnosť mohla
uhradiť toto poistné v deň, kedy prijala tieto tržby do pokladnice.

Na otázku prokurátora, či mala k dispozícii všetky bankové účty spoločnosti, znalkyňa uviedla, že bolo
vychádzané len z toho čo jej bolo predložené z podkladov vo vyšetrovacom spise, resp. v podkladoch z

účtovníctva predložených spoločnosťou TAXI TREND BRATISLAVA s.r.o.. Bolo zistené, že spoločnosť
má vedený účet v Tatra banke č. účtu: 2626206093/1100.

Na otázku prokurátora či sa vie vyjadriť akým spôsobom subjekt vyplácal mzdy svojim zamestnancom,
znalkyňa uviedla, že vzhľadom na to že to nebolo vyslovene úlohou znalca, nevie sa k tomu vyjadriť, ale

z pokladničnej knihy, ktorá tvorí prílohu č. 6 posudku tam nachádza položky pri ktorých je uvedené, že
by sa mohlo jednať o výplaty miezd zamestnancov spoločnosti, napr.:
- dňa 28.02.2014 dokladom č. 129, boli vyplatené mzdy za obdobie január 2014,
- dňa 31.03.2014 dokladom č. 220 mali byť uhradené mzdy za február 2014,- dňa 30.04.2014 dokladom č. 301 boli vyplatené mzdy za marec 2014,
- dňa 31.05.2014 dokladom č. 392 mzdy za apríl 2014,
- dňa 30.06.2014 dokladom č. 471 mzdy za máj 2014

- dňa 31.07.2014 dokladom č. 562 mzdy za jún 2014
- dňa 28.08.2014 dokladom č. 652 mzdy za júl 2014
- dňa 30.09.2014 dokladom č. 738 mzdy za august 2014
- dňa 31.10.2014 dokladom č. 883 mzdy za september 2014
- dňa 28.11.2014 dokladom č. 919 mzdy za október 2014

- dňa 31.12.2014 dokladom č. 1006 mzdy za november 2014.
Pokiaľ ide o úhradu, alebo o výplatu miezd za rok 2015 k tomu sa vyjadriť nevedela.

Na otázku prokurátora, pokiaľ ide o výplatu miezd, ktoré sa evidujú v pokladničnej knihe, či ide o mzdu
už v čistej forme, alebo hrubú mzdu znalkyňa uviedla, že malo by ísť o čistý príjem v ktorom sú zahrnuté
jednak čistá mzda, ale aj napríklad náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti. Ale malo by

sa jednať o čistú mzdu.

Na otázku obhajcu, či vie uviesť koľkými zamestnancami disponovala spoločnosť obžalovaného v
sledovanom období, znalkyňa uviedla že nie, nevie povedať, možno ak by to bolo úlohou znalca je to
možné zistiť z podkladov účtovníctva.

Na otázku obhajcu, či vie z predložených podkladov zistiť, aká bola celková výške nákladov na hrubé
mzdy v spoločnosti obžalovaného v sledovanom období, znalkyňa uviedla, že konkrétne v posudku tieto
informácie nie sú uvedené, ale domnievala sa že z účtovných pokladov tieto informácie je možné zistiť
dodatočne.

Na otázku obhajcu, či boli nejakým spôsobom brané do úvahy náklady na hrubé mzdy pri
vyhotovovaní zostatkov finančných prostriedkov v pokladnici a formulácie nasledovných záverov,
znalkyňa odpovedala, že v roku 2014 zostatky uvedené v pokladnici v stĺpci G tabuľka na str. 31 sú tieto
uvedené po zohľadnení vyplatených miezd. Tieto prostriedky v stĺpci G sú po zohľadnení vyplatených

miezd. A napriek tomu ostali v pokladnici pomerne vysoké finančné prostriedky, ktoré sa pohybovali cca
od 13.000-62.000,-Eur.

Na otázku obhajcu, či vie z predloženého účtovníctva určiť či boli zrážky vykonávané skutočne, alebo
len účtovne, znalkyňa uviedla, že v podstate pokiaľ ide o poistné za rok 2014, to by malo byť zrejmé

z mesačných výkazov a poistného a príspevkov, ktoré zamestnávateľ mal povinnosť zasielať sociálnej
poisťovni.Môžemehovoriťonejakýchúčtovnýchzrážkach.Pokiaľideoskutočnézrážky,viemepovedať,
že tým že spoločnosť vyplácala mzdy zamestnancom v roku 2014 v hotovosti, na základe vyššie
uvedených pokladničných dokladov, môžeme povedať, že došlo aj ku skutočným zrážkam. Hlbšiu
analýzu je možné urobiť doplnením posudku. Máme to ale preukázané vyplácaním miezd v roku 2014,

môžeme tu hovoriť o skutočných zrážkach.

Na otázku obhajcu, či mala znalkyňa k dispozícii kompletné účtovníctvo a účtovné jednotky, znalkyňa
uviedla, že pre účely znaleckého skúmania, bolo predložené účtovníctvo spoločnosťou TAXI TREND
BRATISLAVA s.r.o., v rozsahu ako je uvedené na str. 5-6 posudku. Časť podkladov predložila priamo

spoločnosť TAXI TREND BRATISLAVA s.r.o., časť podkladov najmä výstupy z účtovníctva predložila
spoločnosť Benetax s.r.o., ktorá spracovávala uvedenej spoločnosti účtovníctvo externým spôsobom.

Na otázku obhajcu či môže podľa jej názoru dôjsť k rozdielu medzi účtovným a reálnym stavov
prostriedkov v pokladni, znalkyňa uviedla, že pokiaľ ide o skutočný stav prostriedkov v hotovosti k tomu

sa vyjadriť nevie. Vychádzala len z účtovného stavu, to či účtovný stav zodpovedá skutočnému stavu
k tomu slúži inventarizácia hotovostných prostriedkov, ktorú je účtovná jednotka povinná vykonávať
minimálne jeden krát do roka a vystavením účtovnej uzávierky. Pokiaľ si spomínala žiadne inventarizácie
sa v podkladoch nenachádzali, takže sa k tomu nevedela vyjadriť či účtovný a skutočný stav sedel. Vo
vzťahu ku dňu 31.12.2014 uviedla že, v účtovnej závierke zostavenej k 31.12.2014, ktorá sa nachádza v

prílohe č. 3 posudku a ktorá by mala byť podpísaná štatutárom a ktorá bola predložená daňovému úradu
v Bratislave, dňa 30.06.2015 na riadku 72 - peniaze, je uvedená suma 62.257,-Eur. Na tomto riadku č.
72 je uvedený stav, resp. ide o riadok s názvom peniaze, pričom je tu zahrnutý stav v pokladnici, čo je
účet 211 a účet 213 znamená ceniny. Vychádzajúc z pokladničnej knihy za rok 2014, ktorá je v príloheč. 6 posudku, je účtovný zostatok k 31.12.2014 vo výške 62.228,15,-Eur. Čo približne zodpovedá stavu
uvedenom v účtovnej závierke. Môžeme predpokladať k dňu 31.12.2014 zostatok v sume okolo tých
62.000,-Eur mohol byť.

Na otázku obhajcu, či vie uviesť, či pre formuláciu záverov o tom, či subjekt mal alebo nemal
dostatok finančných prostriedkov, má nejaký význam výška splatných záväzkov, znalkyňa uviedla, že
predpokladám, že spoločnosť TAXI TREND BRATISLAVA s.r.o., mala okrem záväzkov voči sociálnej
poisťovni aj ďalšie záväzky. Z dostupných podkladov bolo možné presnejšie sa vyjadriť k výške

záväzkov, ktoré boli splatné ku dňu splatnosti záväzkovo voči sociálnej poisťovni tak, tuto sa bolo možné
vyjadriť len k záväzkom vyplývajúcim z obchodného styku. Výška splatných záväzkov neuhradených,
ktoré vznikli z obchodného styku a ktoré boli splatné zároveň ku dňu splatnosti poistného za jednotlivé
obdobie sociálnej poisťovni je uvedená v závere posudku, tabuľke str. 34 v poslednom stĺpci, tu uviedla,
že tu ide len o záväzky, ktoré vznikli v priebehu roku 2014 a ktoré boli neuhradené k jednotlivým dňom.
Pokiaľideoďalšiezáväzky,ktorébolisplatnéktýmtojednotlivýmdňom,ktomuneboldostatokpodkladov

a preto tieto záväzky, ktoré sú vypísané v tabuľke možno považovať len za minimálnu výšku. Je možné
predpokladať, že výška záväzkov bola oveľa vyššia, presne to vyčísliť nevedela. Skúmaním bolo
zistené, že spoločnosť mala vysoké záväzky pričom celková výška záväzkov k 31.12.2014 bola cca
706.000,-Eur.Zpohľadusplatnostisaknímbližšievyjadriťnevedela,alezpoznámokvúčtovnejzávierke
z 31.12.2014 je vidieť, že výška splatných záväzkov bola cca 206.000,-Eur. Pokiaľ ide o ich porovnanie

k výške finančného majetku, táto bola k 31.12.2014 maximálne vo výške 118.000,-Eur, teda je vidieť, že
splatné záväzky prevyšujú hodnotu finančného majetku a možno povedať, že spoločnosť mala problémy
s likviditou a s riadnym a včasným uhrádzaním svojich záväzkov. V znaleckom posudku je vypracovaná
aj analýza účtovnej závierky, zo záverov ktorej je možné konštatovať, že v roku 2014 spoločnosť TAXI
TREND BRATISLAVA s.r.o., mala veľké problémy s likviditou a nemala dostatok finančných prostriedkov

na krytie svojich záväzkov, pravdepodobne bola platobne neschopná.

Na otázku obhajcu, pokiaľ by spoločnosť obžalovaného uhradila záväzky voči sociálnej poisťovni vo
výškach uvedených v tabuľke na str. 31, mohlo by súčasne dôjsť k úhrade ostatných záväzkov, znalkyňa
uviedla, že v rámci posudku bolo možné sa vyjadriť k splatným záväzkom vzniknutých z obchodného

styku. K ostatným splatným záväzkom sa vyjadriť nevedela, ale pokiaľ by spoločnosť ku dňu splatnosti
uhradila záväzky voči sociálnej poisťovni, aj tak by jej zostali v pokladnici pomerne vysoké zostatky v
roku 2014, a či by tieto boli postačujúce na úhradu všetkých splatných záväzkov k tomu sa nevedela
bez podrobnejších podkladov vyjadriť.

Svedok P. Y. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že si presne roky nepamätá. Áno, pracoval ako
zamestnanec ako vodič. Pre zamestnávateľa sa rozhodol preto, že tu pracoval popri škole a po škole sa
venoval tomu, čo študoval - právnickú fakultu. Mzda mu bola vyplácaná a to bolo buď mesačne, resp.
mu dával na ruku peniaze, keď ich potreboval. Prácu vykonával na základe nejakej brigádnickej dohody,
nepamätal si to presne. Bol študent a pre neho odvody asi platil štát, nevedel sa k tomu vyjadriť, pričom

skutočnosť, či boli za neho odvádzané do sociálnej poisťovne odvody nezisťoval, avšak jeho mama si to
pozerá a nemal vedomosť o tom, že by bol vedený ako neplatič, resp., že by mal dlhy. Podnik v ktorom
pracoval sa volal Taxi služba- taxi trend, pričom presne nepamätal či pracoval v tomto subjekte aj v roku
2014.Svedoksanevedelvyjadriťktomu,kedymalvýplatnýtermínakozamestnanec,alekeďbolotreba,
dali im aj skôr výplatu. Teda osobne jemu. Rovnako sa svedok nevedel vyjadriť k tomu, koľko zhruba

mesačne zarobil, každý deň bol iný a popri škole robil ako vedel. Za deň niekedy spravil tržbu 100,-Eur.
Priebeh odovzdávania tržby prebiehal tak, že sa odovzdávala na dispečingu, bol tam papier a boli tam
pripnuté peniaze ako zárobok plus účty za benzín. Boli mu odovzdávané výplatné pásky. Odovzdával
mu ich buď pán C., alebo pani C.. Taktiež aj mzdu im dával buď F. C., alebo pani C., podľa toho kto bol
v práci. Počet taxikárov v tom období svedok uviesť nevedel ale vedel, že áut bolo okolo 80-100. Počas

fungovania v tejto spoločnosti nemal pocit, že sa tejto nedarí alebo že nemá peniaze. O existenčných
problémoch spoločnosti sa dozvedel až potom, keď skončil v spoločnosti, robil aj v konkurzoch a tam sa
to dá vyhľadať. V roku 2014 odišli do Easy Taxi asi polovica alebo trištvrte vodičov. V spoločnosti Easy
taxi mal takú smiešnu tržbu, platili len za nájom auta ako zamestnanci, čo bolo výhodnejšie.

Svedkyňa G.. W. O., na hlavnom pojednávaní vypovedala, že viedli účtovníctvo na základe zmluvy a
to so spoločnosťou Taxi trend podvojné účtovníctvo a podnikateľskému subjektu F. C. - Dispečerské
služby jednoduché účtovníctvo. Ohľadom skutočnosti, či má svedkyňa vedomosť o tom, či v období od
júla 2008 do decembra 2009 boli spoločnosti Benetax odovzdávané všetky doklady na zaúčtovanie odpodnikateľského subjektu F. C. - dispečérske služby, uviedla, že vo všeobecnosti môže povedať že
obžalovaný je dosť neporiadny klient a doklady posielal až na základe toho, keď si ich kolegyňa žiadala,
väčšinou to boli doklady na vyhotovenie DPH, posielal ich až ku koncu zdaňovacieho obdobia. Z tohto

dôvodu mohli vzniknúť v účtovníctve podnikateľského subjektu F. C. nejaké nezrovnalosti, chyby, alebo
medzery, to sa stávalo. Táto skutočnosť bola riešená tak, že sa stávalo, že napríklad bol záporný stav
na pokladni, keďže mali k dispozícii výdavky za faktúry, ale nemali v pokladni príjem, že boli hradené,
alebo naopak boli platby na bankovom účte o ktorých nemali doklady, čoho sa tá úhrada týkala. V tom
období obžalovaný vykonával aj osobné vklady do podnikania subjektu F. C. Dispečérske služby, pokiaľ

si pamätala v tom období 2008 bolo to okolo 5,9 milióna Sk, ale z toho sa domnievala, že takých 5,3
milióna Sk, bolo týmto nesprávnym zaúčtovaním z dôvodu, že sa stávalo že pán C., aby nenarastal
počet dokladov, tak sa redukoval počet dokladov, tak že sa denné tržby účtovali na konci mesiaca a
zaúčtovali sa jednou sumou. Tieto tržby, ale niekto zo spoločnosti vkladal v priebehu mesiaca niekto na
účet a keďže nemala účtovníčka v tom čase tú mesačnú tržbu spočítanú, tak tieto jednotlivé vklady sa
účtovali ako jednotlivé vklady obžalovaného, ale boli zároveň účtované aj vklady, ktoré tým, že pokladňa

sa dostala do mínusu, napriek tomu chýbali peniaze na úhradu výdavkov, tie boli okolo 500,-Sk.
Správne by to malo byť tak, že príjem dennej tržby v hotovosti ide do pokladne a zároveň keď
zamestnanec vkladal na bežný účet peňažné prostriedky, tak bol výdavok z pokladne a príjem na bežný
účet cez priebežné položky. Toto však takto účtované nebolo.
Zároveň obžalovaný nedával ani informácie o výdavkoch z pokladne a z bežného účtu pre svoju

osobnú potrebu. Ako živnostník má príjem to, čo zarobí zo živnosti. Ani tieto výdavky neboli v živnosti
účtované.Takýtoosobnývkladdopodnikaniamôžebyťzískanýspäťprípadnevrátený,sútojehoosobné
prostriedky, ktoré vložil do svojho podnikania, mal by mať v prvom rade nárok na ich vrátenie a potom
si brať aj zisky. Takéto výbery osobného vkladu sa v účtovníctve majú evidovať, ale pokiaľ si pamätala,
u obžalovaného takéto výbery neboli účtované, resp. evidované. Rozdiel medzi osobným výberom a

osobnou spotrebou, je v zásade totožný, je to chápané tak, že ak sa v účtovníctve niečo eviduje ako
osobný výber, alebo osobná spotreba má sa za to, že je to výdaj na osobnú potrebu živnostníka. Tieto
účtovné položky nijako neovplyvňujú základ dane, nakoľko sú to nedaňové výdaje a nedaňové príjmy. Aj
to je dôvod, prečo ich obžalovaný o tom neinformoval, resp. nežiadal, aby boli tieto zaúčtované. existuje
množstvo ďalších príjmov, alebo výdavkov ktoré neovplyvňujú základ dane, napríklad výdavky ku ktorým

chýba faktúra, stáva sa že živnostník stratí faktúru, resp. ju nedostane. Keď tento preukázateľný doklad
nemajú, takýto výdaj sa zaúčtuje na osobnú spotrebu, alebo ako iný nedaňový výdaj.
Následne bol svedkyni predložený znalecký posudok č. 49/2016, strana 18, týkajúci sa výberu osobné
vkladu s otázkou či sa vie svedkyňa k tejto skutočnosti vyjadriť, k čomu svedkyňa uviedla že to bola asi
lenúčtovnáoperácianazákladetoho,keďkolegyňaukončovalarokanapokladnividela,žejeevidovaná

vysoká čiastka, ktorá pravdepodobne nezodpovedá skutočnosti. Robia to tak, že kontaktujú klienta a
spýtajú sa, aký asi bol stav na pokladni ku dňu 31.12. a tieto zápisy sú vlastne len účtovné výbery tých
výberov, ktoré mali byť riešené v priebehu roka. Nepamätala si či mimo týchto vkladov boli období od
júla 2008 do decembra 2009 zaúčtovávané aj nejaké ďalšie osobné vklady, resp. osobné výbery, ale
domnievala si že to bolo účtované tým spôsobom, ako som popísala vyššie.

Čo sa týka objemu osobného vkladu do podnikania, ktorý spomenula pri výsluchu, tak to, či táto suma
bolareálnevkladanádopokladnicevhotovosti,simyslí,žemuselabyť,keďživnostníkfyzickyvhotovosti
zaplatí nejaké peniaze, mysli si že ich musí mať. A ak ich nemá, musí tam dať svoj osobný vklad, resp.
si vybaviť pôžičku.
Pokladnica, by nemala vykazovať záporné hodnoty, z hotovosti nevieme ísť do mínusu.

Rozdiely medzi účtovným a reálnym stavom podnikateľského subjektu F. C. - Dispečerske služby mohol
vzniknúť tým, že im pán C. nepovedal, že vložil do pokladne buď svoje peniaze, alebo musel chýbať
doklad o prijatí tržby.
V prípade spoločnosti TAXI TREND BRATISLAVA s.r.o., sa rovnako ako v prípade živnosti obžalovaného
stávalo, že táto spoločnosť neodovzdala všetky doklady potrebné k zaúčtovaniu.

Ku skutočnosti, či spoločnosť, TAXI TREND BRATISLAVA s.r.o., mala nejaké výdavky, ktoré sa v
účtovníctve neúčtovali, svedkyňa uviedla, že ak tam vyskakovala v priebehu mínusová pokladňa, je
zrejmé že neboli zaúčtované príjmy do pokladne buď v tom chronologickom slede alebo boli zaúčtované
až na konci mesiaca.
Finančná situácia spoločnosti TAXI TREND BRATISLAVA s.r.o., od februára 2014 do decembra 2014

nebola dobrá nakoľko spoločnosť dlžila aj ich spoločnosti, preto jej odmietali spracovávať účtovníctvo
a robili len nevyhnutné úkony týkajúce sa DPH.
Celkovú výšku záväzkov spoločnosti TAXI TREND BRATISLAVA s.r.o. k februáru 2014 uviesť nevedela,
ale keď si pozrieme výkazy závierok rokov 2013, 2014, tak v riadku, kde sú pasíva, spoločnosť malaviac záväzkov ako majetku, čiže bola v predĺžení. Celková výška záväzkov bola v sume 706.456,- Eur,
ku koncu roku 2014 a rok 2013 v sume 751.769,-Eur. /T.j. znalecký posudok str. 8 - riadok 101, príloha
č. 3 (č. l. 214 spisu/.

Z týchto záväzkov predstavovali záväzky z obchodného styku v roku 2014 v sume 132 866,- Eur a v
roku 2013 v sume 109 776,- Eur.
Nakoľko svedkyňa nemala k dispozícii pokladničnú knihu spoločnosti TAXI TREND BRATISLAVA s.r.o.,
bola jej predložená ako súčasť príloh znaleckého posudku č. 11/2016.
Na otázku obhajcu, že v pokladničnej knihe sa v pravidelných intervaloch opakujú pomerne vysoké

príjmy označené ako úhrada Alexandra Taxi, a či sa vie svedkyňa k tejto skutočnosti vyjadriť, resp.
vyjadriť, aký bol vzťah medzi týmito spoločnosťami, svedkyňa uviedla, že mohli to byť úhrady tých
faktúr za prenájom vozidiel, ktoré poskytuje jedna spoločnosť druhej, pričom nevedela uviesť, ktorá
ktorej spoločnosti. Mohlo to byť urobené tak, že jedna spoločnosť mala zaúčtovaný príjem aby druhá
spoločnosť si mohla tento uplatniť ako výdavok.
Svedkyňa sa nevedela vyjadriť, či spoločnosť TAXI TREND BRATISLAVA s.r.o., a Alexandra taxi, mali

nejaké vzájomné pohľadávky.
Spoločnosť TAXI TREND BRATISLAVA s.r.o., účtuje v podvojnom, účtovníctve t.j. výnosy sa účtujú na
základe vystavených faktúr, alebo vykania úkonu, nie na základe fyzického výdaja faktúr, resp. fyzického
príjmu.
V prípade účtovania v podvojnom účtovníctve by sa stav pokladne nemal dostať do mínusu, ak áno, je

to nesprávne účtovanie ale môže sa to stať tak, že nie je zaúčtovaný príjem do pokladne.
Nepamätala si, či niekedy obžalovanému vysvetľovala, akým spôsobom boli jednotlivé položky
zaúčtované, obžalovaného zaujímalo vždy akú má daň, tak ako u väčšiny podnikateľov.

Na otázku obhajcu, či obžalovaný prejavil niekedy záujem oboznámiť sa so spôsobom akým je v

spoločnosti Benetax vedené účtovníctvo, svedkyňa uviedla, že kolegyne po zaúčtovaní kontaktujú
klientov, ktorým oznamujú čo alebo aké doklady ešte chýbajú.
Na otázku obhajcu, či vykonávala spoločnosť Benetax nejakým spôsobom inventúru pokladne
spoločnosti, TAXI TREND BRATISLAVA s.r.o., svedkyňa uviedla, že je to povinná náležitosť
inventarizácie, ktorá sa musí robiť k 31.12., ale pri tých malých podnikateľoch to býva tak, že stav v

pokladničnej hotovosti, aký účtovníčka nahlási, taký aj klient odobrí. Väčšinou tých malých podnikateľov
to ani nezaujíma.
Pri inventúre pokladne sa bežne postupuje tak, že v 70% sa to robí tak, ako povedala a tých 30% je
takých, ktorí fyzicky tú pokladnicu spočítajú, urobia mincovku a tú nahlásia. T.j. že v pokladnici má dve -
2,-Eur mince a pod.. To všetko treba spočítať a musí to sedieť spoločne s končeným stavom pokladne.

Spoločnosti Benetax, nebola v minulosti fyzicky sprístupnená pokladnica spoločnosti TAXI TREND
BRATISLAVA s.r.o..
Na otázku prokurátora, či sa svedkyňa vie vyjadriť k platobnej schopnosti TAXI TREND BRATISLAVA
s.r.o., v období kedy vykonávali účtovníctvo pre túto spoločnosť, svedkyňa odpovedala, že prvé roky bola
určite platobne schopná, potom neskôr sa to zhoršovalo a prestali platiť aj daň. Toto obdobie nevedela

označiť, vedela by to po nahliadnutí do dokladov.
Podklady ku mzdám zamestnancov pripravovala buď pani C., alebo to boli nejaký zamestnanci, pričom
presne to uviesť nevedela.
Pán C. sa zaujímal o riešenie svojich dlhov tak, že sa snažil riešiť všetkých svojich veriteľov, ale tým, že
mal asi nesprávny podnikateľský plán, tak dokáže vygenerovať zisk a uhradiť dlhy.

Pre spoločnosť TAXI TREND BRATISLAVA s.r.o., asi aj v súčasnosti vedú účtovníctvo., pričom tým, že
svedkyňa neúčtuje, nevedela sa vyjadriť, či aktuálne v tomto období sú riadne uhrádzané platby voči
sociálnej poisťovni.

Na záver hlavného pojednávania ktoré predchádzalo vyhláseniu prvého rozsudku sa súd oboznámil s

relevantnými listinnými dôkazmi a to,
- Znalecký posudok č. 11/2016, z ktorého záverov vyplynulo, že spoločnosť TAXI TREND BRATISLAVA
s.r.o.,malakudňusplatnostipoistnéhozaobdobie02/2014až12/2014vrátane,vykazovanévpokladnici
zostatky finančných prostriedkov, ktoré boli postačujúce na úhradu poistného v Sociálnej poisťovni;
- Znal. posudok č. 49/2016 z ktorého záverov vyplynulo, že subjekt F. C. - DISPEČERSKE SLUŽBY

TAXI- TREND, mohol za sledované obdobie odviesť poistné za zamestnancov a uhradiť poistné za
zamestnávateľa v dátume splatnosti;
- Prehľad exekučných konaní a platieb zamestnávateľa F. C. - DISPEČERSKE SLUŽBY TAXI- TREND
č.l. 74-85;- Registrácia salda za obdobie február 2014 až august 2014;
- tabuľka odvodov za obdobie február 2014 až august 2015 spol. TAXI TREND BRATISLAVA s.r.o. č.
l. 89-93;

- Výplatné pásky zamestnancov č. l. 123-128, 131-138, 149-150
- Aktuálnym odpisom z registra trestov obžalovaného, z ktorého vyplynulo, že obžalovaný bol v minulosti
jeden krát súdne trestaný a to pre prečin nezaplatenie dane a poistného podľa § 278 ods. 1, ods.
2 Trestného zákona, k peňažnému trestu vo výške 1 000,- Eur, ktorý uhradil dňa 16.01.2014 /fikcia
neodsúdenia/.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd, hodnotiac produkované dôkazy podľa svojho
vnútornéhopresvedčeniazaloženéhonastarostlivomuváženívšetkýchokolnostíprípadujednotlivo,ako
aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. dospel bez akýchkoľvek dôvodných
pochybností k záveru že:
v bode 1

obžalovaný ako fyzická osoba - podnikateľ F. C. DISPEČERSKE SLUŽBY, ako zamestnávateľ a
odvádzateľ poistného za obdobie od mesiaca júl 2008 do mesiaca december 2009 vrátane, v súlade s
ustanoveniami§128ods.1písm.a),ods.2písm.a),ods.3písm.a),ods.10písm.a)zákonač.461/2003
Z.z. o sociálnom poistení, zrazil svojim zamestnancom z vymeriavacieho základu poistné, ktoré
pozostáva z nemocenského poistenia, starobného poistenia a starobného dôchodkového sporenia,

invalidného poistenia a poistenia v nezamestnanosti v celkovej výške 5.952,25 Eur, ktoré v rozpore
s ust. § 141 ods. 1, ods. 2 Zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, zadržal a neodviedol
v jednotlivých dňoch splatnosti na účet Sociálnej poisťovne. Tieto skutočnosti sú potvrdené najmä
vykonaným znaleckým dokazovaním znalkyne G.. P.. F., ktorá uviedla, že subjekt mal dostatok
finančných prostriedkov na úhradu poistného, aj keď v určitom časovom období mal bankové účty v

exekúcii avšak podľa účtovných dokladov sa finančné prostriedky mali nachádzať v pokladni, pričom
tieto postačovali na úhradu poistného za obdobie od júla 2008 do novembra 2009. Na tomto mieste
je potrebné poukázať na skutočnosť, že obrana obhajoby, spočívajúca v tvrdení, že na majetok
obžalovaného bola vedená exekúcia a teda nemohol si plniť odvodové povinnosti neobstojí. Zákon č.
233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, stanovuje, akými možnými spôsobmi je možné vykonať exekúciu.

Jedeným zo spôsobov je prikázanie pohľadávky z účtu v banke. Exekučný poriadok výslovne stanovuje,
že exekúcii nepodliehajú prostriedky na účte, ktoré sú výslovne určené na výplatu miezd /§104 ods. 1
Exekučného poriadku/. Odvody tvoria súčasť mzdy, a teda rovnako nepodliehajú exekúcii, takže touto
okolnosťou sa obhajoba nemôže zbaviť zodpovednosti za dané konanie. Navyše znalkyňa uviedla,
že podľa účtovných dokladov, ako relevantných dokumentov slúžiacich na preukázanie majetkových

pomerov podnikateľa, mal obžalovaný v pokladni - teda v hotovosti dostatok finančných prostriedkov
na úhradu poistného.

v bode 2
obžalovaný ako štatutárny zástupca podnikateľského subjektu TAXI TREDN BRATISLAVA, s.r.o., ako

zamestnávateľ a odvádzateľ poistného za obdobie mesiaca február 2014 do mesiaca december 2014
vrátane, v súlade s ustanoveniami § 128 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a), ods. 10 písm.
a) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, zrazil svojim zamestnancom z vymeriavacieho základu
poistné, ktoré pozostáva z nemocenského poistenia, starobného poistenia a starobného dôchodkového
sporenia, invalidného poistenia a poistenia v nezamestnanosti v celkovej výške 4.745,62 Eur, ktoré

zadržal a neodviedol určenému príjemcovi, ktorým je v prejednávanom prípade Sociálna poisťovňa. Aj
v tomto prípade bolo vykonané znalecké dokazovanie, kde znalkyňa JUDr. G.. B. D. zistila, že ku dňu
splatnosti poistného za obdobie február 2014 až december 2014, boli v pokladnici vykazované zostatky
finančných prostriedkov, ktoré boli postačujúce na úhradu poistného voči sociálnej poisťovni. V priebehu
celého tohto obdobia 2014 spoločnosť vykazovala v pokladnici pomerne vysoké zostatky finančných

prostriedkov, ktoré sa pohybovali na úrovni cca 13.000 až 62.000,- Eur.
Znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný mal v rozhodnom čase dostatok finančných
prostriedkov na úhradu poistného, ktoré zrazil no určenému príjemcovi neodviedol. Svedeckými
výpoveďami bolo potvrdené, že obžalovaný finančné prostriedky vyplácal zamestnancom v hotovosti,
a títo rovnako potvrdili, že časť príjmov resp. tržieb sa služby odovzdávali priamo obžalovanému. Na

základe uvedeného mal súd jednoznačne a bez dôvodných pochybností preukázané, že obžalovaný
mal nie len dostatok finančných prostriedkov pre vyplatenie tzv. čistej mzdy svojim zamestnancom ale
mal dostatok finančných prostriedkov aj pre úhradu tzv. odvodovej časti mzdy.K obhajobe obžalovaného, spočívajúcej v tom, že povinné platby nemohol odvádzať vzhľadom ku svojej
zlejfinančnejsituácii,súdpovažujezapotrebnéuviesť,žepokiaľpodnikateľzistí,ženiejeschopnýhradiť
náklady na prevádzku podniku, mzdy svojich zamestnancov a odvody povinných platieb zrazených z

miezd, musí prispôsobiť hospodárenie podniku tak, aby mohol dodržať svoje povinnosti odvádzať za
zamestnancov dane a poistné, prípadne tiež také podnikanie ukončiť. Podnikaním sa v zmysle § 2 ods.
1 Obchodného zákonníka rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom
mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Subjektívnu stránku trestného činu je
pritom potrebné odvodzovať aj od doby po ktorú nebolo poistné platené platné, pričom do dnešného

dňa poistné uhradené nebolo.
Za neodvedenie dane a poistného za právnickú osobu zodpovedá ten, kto je oprávnený a povinný za
právnickú osobu konať, teda v prvom rade konateľ ako štatutárny zástupca právnickej osoby, pričom
uvedené sa týka skutku v bode 2 obžaloby, a v bode 1 obžaloby, je oprávnený a povinný konať živnostník
vo svojom mene ako zodpovednostný subjekt.
Pričítanie trestnoprávnej zodpovednosti konateľovi spoločnosti vyplýva priamo zo zákona. Právnická

osoba ako taká, je svojou podstatou právnou konštrukciu. Za jej fungovaním vždy stojí nejaká
fyzická osoba - osoba oprávnená konať za spoločnosť a tou je štatutárny zástupca teda konateľ. Aj
zákonník práce uvádza, že zamestnávateľ je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva
aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v
obdobných pracovných vzťahoch /§ 7 ods. 1 ZP/. Z uvedeného vyplýva, že ak je zamestnávateľom

právnická osoba, tak za ňu koná štatutárny zástupca teda konateľ, ktorý ma tomu zodpovedajúcu aj
zodpovednosť, vyplývajúcu nie len z Obchodného zákonníka, Zákonníka prace, ale má povinnosti riadne
za zamestnancov odvádzať platby do sociálnej poisťovne a pod.
Rovnako nie je možné priznať úspech obrane obžalovaného v tom smere, že si myslel, že sa
podnikateľské prostredie napraví, že on nikdy nemal v úmysle nezaplatiť odvody, keďže z vykonaného

dokazovania jednoznačne vyplynulo, že prostriedky mal, teda jeho obranu súd hodnotil celkovo ako
účelovú z cieľom vyhnúť sa trestnej zodpovednosti.
Aknemázamestnávateľ/čiužakofyzickáosoba-živnostníkaleboprávnickáosoba/dostatokfinančných
prostriedkov k odvedeniu povinných čiastok v plnej výške, mal by všetky svoje záväzky uspokojiť
pomerne a rovnomerne, a to vrátane výplaty miezd svojím zamestnancom a úhrady platieb svojím

obchodným partnerom.
Čo sa týka námietky prebiehajúceho konkurzného konania, súd len v stručnosti poukazuje na to, že
konkurzné konanie nemá žiadne účinky na trestné konanie, iba tie, že nemožno obžalovaného ako
zodpovedný subjekt zaviazať k náhrade škody.
Vo vzťahu k špecifickému úmyslu získať neoprávnený prospech súd uvádza, že neoprávnený

prospech predstavuje akékoľvek neoprávnené materiálne alebo nemateriálne zvýhodnenie, na ktoré
by obžalovaný alebo iná osoba nemala právo, pričom na trestnosť činu sa nevyžaduje, aby páchateľ
skutočne získal neoprávnený prospech, nakoľko rozhodujúci je úmysel páchateľa zadovážiť sebe
alebo inému neoprávnený prospech, a to neodvedením poistného, ktoré konanie bolo správaním
obžalovaného aj naplnené, nakoľko obžalovaný je trestne stíhaný pre zločin neodvedenia dane a

poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona a v konaní bolo preukázané, a to najmä
znalcami z odboru ekonómie, že v čase splatnosti poistného mal dostatok finančných prostriedkov na
splnenie svojej zákonnej povinnosti.

Vo vzťahu ku kvalifikácii konania obžalovaného súd po vykonaní dokazovania a riadnom ustálení

skutkového stavu dospel k záveru, že obžalovaný svojim úmyselným protiprávnym konaním naplnil
všetky obligatórne znaky v bode 1 zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2
písm. b) Trestného zákona a v bode 2 zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2
písm.b)Trestnéhozákonaaprečinnezaplateniadaneapoistnéhopodľa§278ods.1Trestnéhozákona.

Z hľadiska subjektívnej stránky sa obžalovaný uvedeného protiprávneho konania dopustil v priamom
úmysle, pretože tým, že vedel, že je povinný poistné za zamestnancov odviesť tak napriek tomu, že mal
dostatok finančných prostriedkov neurobil.

Súd pri úvahe o druhu a výške trestu pri rešpektovaní zásad ukladania trestov tak, ako to má

na mysli ustanovenie § 34 Trestného zákona, prihliadol na spôsob spáchania činu úmyselným
konaním obžalovaného, jeho následok - nezaplatenie odvodov v celkovej výške 23 882,27 Eur,
zavinenieobžalovanéhovoformenepriamehoúmyslu.Úmyselakoobligatórnyznaksubjektívnejstránky
trestného činu, sa ako vnútorný vzťah páchateľa k spáchanému trestnému činu určuj zväčša nazáklade výsledkov vykonaného dokazovania. Bolo preukázané, že obžalovaný vedel, že nezaplatením
odvodovej povinnosti , môže porušiť záujem predpokladaný trestným zákonom a pre prípad, že ho
spôsobí bol s tým uzrozumený, nakoľko ani do rozhodnutia súdu nič nenasvedčovalo tomu, že by si

svoju povinnosť splnil. Teda s tým, že spôsobil porušenie záujmu chráneného trestným zákonom, je
uzrozumený. U obžalovaného súd zistil jednu priťažujúcu okolnosť a to, že spáchal viac trestných činov
a jednu poľahčujúcu okolnosť, že viedol pred spáchaním činu riadny život. Súd u obžalovaného tiež
prihliadol na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd vzhľadom na vyššie uvedené zistenia dospel k záveru, že pre nápravu obžalovaného a najmä jeho
uvedomenia si závažnosti dôsledkov svojho protiprávneho konania v rámci tak individuálnej prevencie
ako aj z hľadiska výchovného pôsobenia trestu na ostatných členov spoločnosti, bude u neho potrebné
pôsobiť primeraným podmienečným trestom odňatia slobody 3 roky na spodnej hranici trestnej sadzby
s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 5 rokov s probačným dohľadom.

Podľa názoru súdu trest, ktorý bol obžalovanému uložený je dostatočný, adekvátny a spravodlivý a splní
svoj účel tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona.

Súd na začiatku hlavného pojednávania uznesením nepripustil poškodenú Sociálnu poisťovňu ako
poškodeného do trestného konania, a to s tým odôvodnením, dlh na sociálnom poistení je rovnako ako

daň povinnosť vyplývajúca zo zákona, a teda sa nejedná o škodu v trestnoprávnom zmysle. Nakoľko
predmetom adhézneho konania, môžu byť len súkromnoprávne nároky, ktoré vznikajú zo súkromných
vzťahov a nie aj nároky verejnoprávne, ktoré vznikajú v oblasti verejného práva.
Napriek uvedenému súd zastáva názor, že v rámci podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia
slobody s probačným dohľadom je možné uložiť páchateľovi /obžalovanému/ povinnosť nahradiť v

skúšobnej dobe poistné, a to v prípade, ak je povinným subjektom fyzická osoba / F. C. - DISPEČERSKE
SLUŽBY TAXI- TREND/ a tá istá osoba je zároveň páchateľom trestného činu, tak ako to bolo ustálené
v bode 1) rozsudku. Naproti tomu, v prípade ak je povinným subjektom právnická osoba / TAXI TREDN
BRATISLAVA, s.r.o./ ako je uvedené v bode 2) rozsudku, tu treba rozlíšiť, povinný subjekt, ktorý
je účastný správneho konania a má povinnosť zraziť a odviesť poistné, a toto aj uhradiť a subjekt

trestnoprávnej zodpovednosti /Obžalovaný C., ktorý sa dopustil trestného činu v mene právnickej osoby
v mene ktorej konal. Za tento trestný čin je možné trestnoprávneho postihnúť fyzickú osobu - konateľa
spoločnosti TAXI TREDN BRATISLAVA, s.r.o. / obžalovaného /, pričom táto obchodná spoločnosť je
povinnýmsubjektomamápovinnosťohradiťpoistné.Vtomtoprípade,niejemožnéobžalovanémuuložiť
povinnosť uhradiť dlh na nezaplatenom poistnom ako súčasť podmienečného trestu odňatia slobody.

K obrane obhajoby, k prebiehajúcemu konkurznému konania súd dodáva, že podľa zákona č. 7/2005
Z. z. nie je možné v trestnom konaní nemožno rozhodnúť o náhrade škody /§ 47 ods. 2 ZoKR/. Tu
súd uvádza, že obžalovaného k žiadnej škode nezaviazal ani o nej nerozhodoval. Obžalovanému
bola uložená povinnosť, v priebehu skúšobnej doby uhradiť dlh, ktorý mu vznikol zo spáchanej
trestnej činnosti. Súd bude na základe správy z probácie počas skúšobnej doby hodnotiť správanie sa

obžalovaného i to, či podľa svojich schopností zaplatil dlh.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie a to do 15 dní od oznámenia rozsudku
na Okresný súd Bratislava III. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie

rozsudku