Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 10, 2019

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6C/139/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613202096
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Ondrejáková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2019:1613202096.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou v právnej veci žalobcu: mBank

SPOLKA AKCYJNA, so sídlom Senatorska 18, 00-950 Warszawa, Poľská republika, Identifikačné číslo:
001254524, podnikajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky mBank
S.A.,pobočkazahraničnejbankymBankvSlovenskejrepublike,sosídlomorganizačnejzložkyPribinova
10, Bratislava, IČO: 36 819 638, zastúpená advokátskou spoločnosťou Bartošík Šváby s.r.o., so sídlom
Plynárenská 7/A, Bratislava, proti žalovanému: T.
o zaplatenie sumy 843,89 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 733,26 Eur s úrokom z omeškania 9,5 % ročne od

12.10.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a .

Súd konanie v časti úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 843,89 Eur od
09.06.2009 do zaplatenia z a s t a v u j e.

Žalobcovi súd p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 73,78 %, o výške ktorej rozhodne súd
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 27.02.2013 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného
na zaplatenie sumy 843,89 Eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 25 % ročne od 09.06.2009 do
zaplatenia, spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 09.06.2009 do zaplatenia
a náhradu trov konania. V žalobe uviedol, že so žalovaným uzavrel zmluvu o poskytnutí hotovostného
úveru „mPôžička“ reg. číslo zmluvy XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX (ďalej len „zmluva o úvere), na
základe ktorej poskytol žalovanému hotovostný úver s dohodnutou úrokovou sadzbou 25 % ročne.

Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru s k 08.06.2009 bol žalovaný v omeškaní
so zaplatením istiny v sume 843,89 Eur. Žalobca viackrát vyzýval žalovaného na zaplatenie dlhu. Z
dôvodu omeškania žalovaného žalobca v zmysle zmluvy o úvere, bodu 2.3.5 všeobecných obchodných
podmienok, ako aj podľa § 506 Obchodného zákonníka od zmluvy odstúpil. Na základe uvedeného
sa žalobca domáha okrem zaplatenia dlžnej istiny aj zaplatenia dohodnutého úroku vo výške 25 % ročne
a zákonných úrokov z omeškania.

2. Vo veci súd vydal platobný rozkaz č. 16Ro/379/2013 dňa 05.05.2014, ktorý sa však nepodarilo
doručiť žalovanému do vlastných rúk, keďže pobyt žalovaného súd nezistil. Z toho dôvodu vydaný
platobný rozkaz zrušil a žalovanému ustanovil opatrovníka podľa § 29 ods. 2 C. s. p. Žalovaný sa k
žalobe nevyjadril, hoci ho súd na vyjadrenie k žalobe vyzval, zásielku prostredníctvom ustanovenéhoopatrovníka prevzal 25.06.2015. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá CSP ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Počnúc

účinnosťou zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) dňom 01.07.2016 inštitút
opatrovníka zanikol, preto súd konal ďalej priamo so žalovaným.

3. Pred začatím konania vo veci samej žalobca zobral žalobu v časti úroku z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 843,89 Eur od 09.06.2009 do zaplatenia späť a v tejto časti žiadal konanie

zastaviť. V konaní si uplatnil úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne z uplatnenej sumy od 13.10.2011
do zaplatenia.

4. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP) ak je žaloba vzatá späť
sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v
rozhodnutí vo veci samej.

5. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd konanie zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby v
časti úroku z omeškania, pričom neskúmal, či žalovaný so späťvzatím súhlasí, keďže k späťvzatiu došlo
pred začatím pojednávania vo veci.

6. Vo veci súd vydal platobný rozkaz č. 16Ro/379/2013 dňa 05.05.2014, ktorý sa však nepodarilo
doručiť žalovanému do vlastných rúk, keďže pobyt žalovaného súd nezistil. Z toho dôvodu vydaný
platobný rozkaz zrušil a žalovanému ustanovil opatrovníka podľa § 29 ods. 2 C. s. p. Žalovaný sa k
žalobe nevyjadril, hoci ho súd na vyjadrenie k žalobe vyzval, zásielku prostredníctvom ustanoveného
opatrovníka prevzal 25.06.2015. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá CSP ak nie je ustanovené inak,

platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Počnúc
účinnosťou zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) dňom 01.07.2016 inštitút
opatrovníka zanikol, preto súd konal ďalej priamo so žalovaným.

7. Podľa § 297 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) súd na prejednanie sporu
nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre
zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové
tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

8. V prejednávanej veci súd podľa § 297 C.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania dňa
10.10.2019. Podľa § 219 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej
úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 25.09.2019.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s podstatným obsahom listinných dôkazov a to

odstúpením od zmluvy zo dňa 04.10.2011, návrhom úhrady dlhu zo dňa 04.10.2011, zmluvou
o poskytnutí hotovostného úveru mPôžička zo dňa 07.01.2009 (ďalej len „zmluva o úvere“),
žiadosťou o poskytnutie hotovostného úveru mPôžička zo dňa 07.01.2009, harmonogramom splátok
zo dňa 07.01.2009, obchodných podmienok poskytovania hotovostného úveru mPôžička v mBank,
sadzobníkom poplatkov žalobcu, vyjadrením žalobcu zo dňa 02.10.2018, výpisom z účtu vyhotovenom

dňa 24.02.2012 ako aj obsahom ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav.

10. Na základe žiadosti žalovaného zo dňa 07.01.2009 o poskytnutie hotovostného úveru mPôžička
uzavreli účastníci dňa 07.01.2009 zmluvu o poskytnutí hotovostného úveru mPôžička, číslo zmluvy C.
(ďalej len „zmluva o úvere“). Na základe predmetnej zmluvy sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému

úver v maximálnej výške 840,- Eur na obdobie 30 mesiacov, pričom konečná splatnosť úveru bola
dohodnutá na 07.07.2011 s dohodnutou výškou mesačnej splátky 37,94 Eur so splatnosťou mesačnej
splátky 7. deň v mesiaci. Ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) bola dohodnutá vo
výške 28,07 %. Celkové náklady spojené s úverom predstavovali sumu 289,30 Eur na základe údajov
v čase uzavretia zmluvy. Priemerná hodnota RPMN na príslušný spotrebiteľský úver bola dohodnutá

vo výške 61,36 %. V zmluve je uvedené, že výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov sú uvedené v prílohe č. 1 tejto zmluvy (tzv. harmonogram splátok), podľa ktorého prvá splátka
bola splatná dňa 06.02.2009 a posledná dňa 07.07.2011. Harmonogram splátok bol podpísaný oboma
stranami sporu dňa 07.01.2009.11. Z Obchodných podmienok poskytovania hotovostného úveru mPÔŽIČKA v mBank, ktoré žalobca
doložil do spisu súd zistil, že nadobudli účinnosť až od 25.03.2009, a teda tieto obchodné podmienky

nemohli tvoriť prílohu predmetnej zmluvy o pôžičke a žalovaný nemohol byť s nimi oboznámený v čase
uzatvárania zmluvy, preto sa súd nimi pri dokazovaní viac nezaoberal. Zároveň doložil do spisu aj
Všeobecné úverové podmienky (ďalej len VOP) platné od 01.06.2011.

12. Z výpisu z účtu vyhotovenom dňa 24.02.2012 IBAN: Z. súd zistil, že v období od 07.01.2009 do

08.06.2009 žalovaný uskutočnil výbery a platby z účtu vedeného u žalobcu celkom v sume 833,30 Eur
a na účet boli prijaté platby v sume 100,04 Eur. Žalobca si účtoval na účte poplatky, z toho poplatky za
7 telefonických upomienok po 1,66 Eura za upomienku, poplatok za odoslanie upomienky (listom) 2x v
sume 4,98 Eur a 16,60 Eur, poplatok za výzvu na úhradu sume po 16,60 Eur a poplatok za poslednú
výzvu na úhradu v sume 16,60 Eur, poplatok za poslednú výzvu na úhradu v sume 16,60 Eur a úroky v
sume 44,23 Eur. Výška konečného zostatku ku dňu vyhotovenia výpisu bola mínus 843,89 Eur.

13. Z odstúpenia od zmluvy o úveru datovaného 4.10.2011 súd zistil, že žalobca písomne oznámil
žalovanému, že ako veriteľ pohľadávky odstupuje od zmluvy o úveru podľa § 506 Obchodného
zákonníka ako aj v súlade s bodom 2.3.5.Obchodných podmienok poskytovania hotovostného úveru
mPÔŽIČKA v mBank, ktoré sú súčasťou zmluvy, keďže žalovaný bol v omeškaní s platením viac

ako dvoch splátok úveru poskytnutého mu žalobcom. Zároveň žalovaného poučil, že zmluva zanikne
dňom doručenia odstúpenia od zmluvy žalovanému. Odstúpenie od zmluvy bolo žalovanému odoslané
na poštovú prepravu dňa 06.10.2011. Vzhľadom na to, že žalovaný si odstúpenie od zmluvy neprevzal
(s poznámkou adresát neznámy) v zmysle bodu 4.5.5 VOP, platných v čase odstúpenia od zmluvy,
písomnosť sa považuje za doručenú tretí deň po ich odoslaní, t.j. 09.10.2011.

14. Z návrhu úhrady dlhu vzniknutého v súvislosti s odstúpením od zmluvy o úvere zo dňa 4.10.2011 súd
zistil,žežalobcaoznámilžalovanému,žeodstúpenímodpredmetnejzmluvyvznikolžalovanémucelkový
dlhvovýškek4.10.2011vsume1.513,95Eur,ktorýžalobcaumožňuježalovanémuzaplatiťmaximálnev
16 mesačných splátkach vo výške minimálne 95,- Eur mesačne. Zároveň žalovaného poučil, že ak prvá

splátka nebude pripísaná na účet žalobcu do 15.11.2011 alebo ak sa žalovaný dostane do omeškania s
ktoroukoľvek nasledujúcou splátkou, žalobca pristúpi bez ďalšieho upozornenia k súdnemu vymáhaniu
svojich pohľadávok.

15. Z fotokópie úradného prekladu časti výpisu zo Štátneho súdneho registra (Poľskej republiky)

ohľadom žalobcu súd zistil, že žalobca bol zapísaný do Štátneho súdneho registra Obvodným súdom
pre hl. mesto Varšavu vo Varšave, XII. hospodárskym oddelením Štátneho registra dňa 11.7.2001 ako
akciová spoločnosť. Jeho obchodné meno a sídlo ku dňu vyhotovenia výpisu, t. j. k 7.5.2012, boli: BRE
BANK SPÓŁKA AKCYJNA, so sídlom ul. Senatorska 18,00-950 Varšava, Poľská republika, REGON
(IČO): 001254524.

16. Z výpisov Obchodného registra SR v časti organizačnej zložky žalobcu na území Slovenskej
republiky súd zistil, že žalobca so sídlom v Poľskej republike je zriaďovateľom organizačnej zložky
na území Slovenskej republiky, ktorá bola do Obchodného registra SR zapísaná dňa 17.8.2007 pod
obchodným menom: BRE Bank SA, pobočka zahraničnej banky v Slovenskej republike, ktorý bol s

účinnosťou od 2.2.2008 zmenený na BRE Bank SA, pobočka zahraničnej banky mBank v Slovenskej
republike, a od 1.1.2014 bol zmenený na mBank S.A., pobočka zahraničnej banky. Tejto
organizačnej zložke žalobcu bolo pridelené IČO: 36819638. Jej sídlom v čase začatia konania bolo na
ul. Einsteinova 24, Bratislava, a od 1.1.2014 na ul. Pribinova 10, Bratislava. Súčasné obchodné
meno žalobcu je mBank SPÓŁKA AKCYJNA.

17. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného do
30.11.2009 (platné znenie v čase uzavretia zmluvy) tento zákon upravuje niektoré podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia

na ochranu spotrebiteľa.

18. Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase
uzavretia zmluvy, (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) sa rozumie spotrebiteľským úveromdočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

19. Podľa § 4 ods. 2 písm. zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene
a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
neskorších predpisov v znení neskorších predpisov v znení účinnom od 01.01.2008 (ďalej len „zákon č.

258/2001 Z. z.“), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj
index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
20. Podľa § 4 ods. 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z., pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je

zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský
úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

21. Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok
alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

22. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, v znení v čase uzavretia zmluvy je
spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

23.Podľa§53ods.l,2,3Občianskehozákonníkaspotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

24. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

25. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto

alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

26. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje,
ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak

27. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.28. Podľa § 10c Nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa
predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

29. Podľa § 3 ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, v znení účinnom k 31. januáru 2013, účinného výška úrokov z omeškania je
o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

30. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobcom je zahraničná právnická osoba, ktorá má sídlo v
Poľskej republike, t.j. v členskom štáte Európskej únie a v tomto štáte je aj registrovaná, súd skúmal
či je daná právomoc tunajšieho súdu vec prejednať a rozhodnúť. Tunajší súd dospel k záveru, že je
daná jeho právomoc vec prejednať a rozhodnúť a to s poukazom na bod 2.4.9 Obchodných podmienok
poskytovania hotovostného úveru mPôžička v mBank, ktorý ustanovuje, že spory o platnosť zmluvy

o úvere a o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvy o úvere rozhodujú súdy Slovenskej
republiky, pričom riešenie pred iným orgánom ako súdom nie je možné a rozhodcovská doložka je v
takom prípade neplatná. Dohodnutá voľba právomoci medzi účastníkmi zmluvy o úvere nie je v rozpore
s článkom 15 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone
rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, v zmysle ktorého vo veciach týkajúcich sa

zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo
povolania, sa právomoc určí podľa oddielu 4 ak ide o zmluvu o úvere splatnom v splátkach
alebo zmluvu v akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj úveru.

31. Súd ďalej s poukazom na sídlo žalobcu skúmal, či si účastníci zmluvy o úvere zvolili právny poriadok,

ktorým sa bude spravovať zmluva o úvere. Vzhľadom na absenciu ustanovenia voľby rozhodného práva
v zmluve o úvere súd dospel k záveru, že rozhodným právom, ktorým sa spravuje zmluva o úvere je
právny poriadok Slovenskej republiky a to s poukazom na článok 6 ods. 1 písm. b) nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), v
zmysle ktorého zmluva uzavretá medzi fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci

do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou osobou,
ktorá koná v rámci predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje
právnymporiadkomkrajinyobvykléhopobytuspotrebiteľazapredpokladu,žepodnikateľvykonávasvoju
obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa.

32. Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa
07.01.2009 zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 497 Obchodného zákonníka. Na základe tejto
zmluvy sa žalobca ako veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému ako dlžníkovi úver v maximálnej výške
840,-Eur,ktorýsažalovanýzaviazalvrátiťveriteľovispolusúrokmivsadzbe25%ročne,atozaplatením
30 mesačných splátok po 37,94 Eur mesačne. I keď zmluva o úvere predstavuje tzv. absolútny obchodný

záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka) je zrejmé, že predmetná zmluva
je súčasne spotrebiteľskou zmluvou (zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa) a na žalovaného
je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej
podnikateľskej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere
je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách

(§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení
účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy) je potrebné vykladať v súlade s obsahom smernice
93/13/EHS v zmysle princípu tzv. nepriameho účinku smernice, podľa ktorého súd je povinný vykladať
vnútroštátne právo v súlade s cieľmi, ktoré boli sledované touto smernicou - táto sa nevzťahuje len
na zmluvy podľa Občianskeho zákonníka (ako to vyplýva z uvedeného § 52 ods. 1 Občianskeho

zákonníka), ale na všetky zmluvy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ. Uzavretú zmluvu súd zároveň
podriadil aj pod právny režim zákona č. 58/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku
dňu uzavretia spornej zmluvy, nakoľko spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona považuje (o.
i.) aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
úveru.. Pokiaľ ide o spornú zmluvu, žalovaný má s poukazom na § 3 ods. 2) postavenie spotrebiteľa,

keďže nebolo v konaní preukázané (a ani samotným žalobcom tvrdené), že úver bol žalovanému
poskytnutý na účel zamestnania, povolania, resp. podnikateľskú činnosť a žalobca má s poukazom
na § 3 ods. 1 postavenie veriteľa, keďže do právneho vzťahu so žalovaným vstupoval ako právnická
osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Zákon ospotrebiteľskýchúverochvyžaduje,abyzmluvaospotrebiteľskomúverevpísomnejformespĺňalaprísne
obsahové náležitosti. Súd spotrebiteľskú zmluvu podrobil kontrole ex offo z hľadiska dodržiavania
práv spotrebiteľa. Preskúmaním úverovej zmluvy súd konštatuje, že zmluva neobsahuje obligatórne

náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 ods.2 písm. h), i), zákona o spotrebiteľských
úveroch. V zmluve dohodnutý úrok vo výške 25 % vyplývajúci zo zmluvy o úvere je v rozpore s
citovanou právnou úpravou, keď dojednaná výška úroku je neprimerane vysoká. Z úrokových mien pri
poskytovaných spotrebiteľských úveroch bankami v januári 2009 (priemerné úrokové miery z úverov
poskytnutých v eurách - spotrebiteľské úvery uverejnené - na stránke Národnej banky Slovenska) súd

zistil úrokovú sadzbu 13,25 % pri úveroch na dobu od 1 do 5 rokov. Pokiaľ žalobca uplatňoval úroky
vo výške 25 % tieto sú neprimerane vysoké, ktoré prevyšujú úroky v bankách takmer 2 násobne.
Takéto dojednanie o úrokoch odporuje dobrým mravom a je v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka,
a preto ide o absolútne neplatné zmluvné dojednanie. Vo veciach nebankových subjektov je možné,
vzhľadom na mieru rizika, akceptovať vyššie úroky ako poskytujú banky, ale výška úrokov však nemôže
byť neprimeraná, tak ako to je v danom prípade. Úroky sú neplatné v celom rozsahu. Vzhľadom na to,

že neprimeranú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve nemožno moderovať, žalobcovi
súd nepriznal úrok z úveru podľa priemerných úrokov.

33. Zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 4 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úverov
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa fakticky neuvádza ani len

výška celkovej splátky úveru. Jednoznačné údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov uvedené priamo v zmluve majú informovať dlžníka ešte pred podpisom zmluvy o
budúcich platbách a spôsobe ich započítavania. Dodávateľ, ktorý pripravuje text zmlúv, je povinný
postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za to, že spotrebiteľská zmluva obsahuje zákonom
stanovené obligatórne náležitosti, ktoré sú významné pre orientáciu a rozhodovanie spotrebiteľa pri

posúdení výhodnosti úveru. Ustanovenie § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch sankcionuje
absenciu týchto náležitostí v zmluve tak, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Ani odkaz na prípadný splátkový kalendár nemôže nahradiť túto povinnú náležitosť úverovej
zmluvy.

34. Žalobca si v konaní uplatnil taktiež poplatky za upomienky a poplatkov za výzvy na úhradu, ktoré
sú špecifikované vo výpise z účtu mPÔŽIČKA v celkovej sume 66,40 eura, konkrétne poplatky za
telefonické upomienky 7 x 1,66 Eur v sume 11,62 Eur, poplatku za odoslanie upomienky
v sume 4,98 eura, vymáhanie listinnej upomienky v sume 16,60 Eur, poplatku za výzvu na úhradu v
sume 16,60 Eur a poplatku za poslednú výzvu na úhradu v sume 16,60 Eur. Tunajší

súd ich považuje za neprijateľné podmienky v zmysle ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka a teda
absolútne neplatné, ktoré neboli v zmluve priamo dohodnuté, a preto uplatnenie týchto poplatkov je v
súlade s § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch neplatné. Súd preto žalobcovi uplatnené poplatky
podľa výpisu z účtu nepriznal a v tejto časti žalobu zamietol.

35. Podľa názoru súdu v danej veci je podstatná tá skutočnosť, že v dôsledku odstúpenia od
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré bolo vykonané zo strany žalobcu pre neuhrádzanie splátok úveru
žalovaným a ktoré mu bolo doručené postupom podľa bodu 4.5.5 VOP, platných v čase odstúpenia od
zmluvy,došlokzrušeniuzmluvyoúvereodpočiatkuvzmysle§48ods.2Občianskehozákonníka.Podľa
tohto ustanovenia odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom

ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. V danom prípade ani zmluva o úvere neobsahuje a
ani všeobecné obchodné podmienky, platné ku dňu odstúpenia od zmluvy neobsahujú v časti „Zánik
záväzkov“ žiadne dôsledky t. j. povinnosti žalovaného pri odstúpení od zmluvy zo strany žalobcu. V
takom prípade platia dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku (§ 48 ods. 2). S
poukazom na ustanovenie § 457 Občianskeho zákonníka, keďže bola zmluva o úvere odstúpením od

nej zo strany žalobcu zrušená s účinkami ex tunc, každý z účastníkov je povinný vrátiť druhému všetko,
čo podľa nich dostal. žalobcovi tak vznikla povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie, teda
poskytnuté peňažné prostriedky, na ktorých vrátenie sa zaviazal. Z listinných dôkazov bolo preukázané,
že zo strany žalobcu bol žalovanému vyplatený úver v sume 833,30 Eur a na účet boli prijaté platby
v sume 100,04 Eur (viď výpis z účtu), ktorú sumu súd započítal výhradne na istinu úveru. Žalobcovi

nevzniklo právo požadovať úroky, poplatky, a iné plnenia, ktoré majú základ v zmluve. Žalovaný je potom
povinný žalobcovi zaplatiť sumu nesplatených poskytnutých peňažných prostriedkov v sume 733,26
Eur( 833,30 Eur - 100,04 Eur ). V tejto časti preto súd žalobe žalobcu vyhovel a na zaplatenie tejto
sumy zaviazal žalovaného. V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu zamietol .36. Keďže žalovaný bol v omeškaní s plnením peňažného dlhu, uložil mu súd aj povinnosť zaplatiť
žalobcovi i úroky z omeškania v sume 9,5% ročne zo sumy 733,26 Eur od 12.10.2011 tak ako to

požadoval žalobca a to do zaplatenia, aj keď žalobca mal nárok na úrok z omeškania odo dňa
nasledujúceho po zrušení zmluvy t. j. od 10.10.2011. Pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal
súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu 12.10.2011 predstavovala
9,5 % (8 % + 1,5% = 1,5 %).

37. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

39. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

40. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, vo veci bol úspešnejší žalobca,
ktorému vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania
súd vychádzal z uplatnenej istiny. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 843,89 Eur, žalobca bol

úspešný v časti o zaplatenie sumy 733,26 Eur, t. j. 86,89 %. Žalovaný bol úspešný v časti o zaplatenie
sumy 110,63 Eur, t.j. 13,11 % (neúspech žalobcu je úspechom žalovanej). Žalobcovi tak vzniklo právo
na pomernú náhradu jeho účelne vynaložených trov v rozsahu 73,78 % (86,89 - 13,11).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok.