Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, November 8, 2019

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 3Er/325/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3616203950
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Szabo
ECLI: ECLI:SK:OSPE:2019:3616203950.5

Uznesenie

Okresný súd Partizánske v exekučnej veci oprávneného: P. Š., J.. XX.XX.XXXX, bytom G., G. XXXX/
XX, v zast.: Advokátska kancelária JUDr. Marcel BORIS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Ružinovská 40,
proti povinnému: F. Č., J.. XX.XX.XXXX, bytom K., I.Ľ. Q. XXXX/X, o vymoženie výživného,

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu zastavuje.

II. Súd priznáva súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Jozefovi Burimu, LLM, so sídlom exekútorského úradu
v Leviciach, Ku Bratke 3, trovy exekúcie v sume 47,09 €, ktoré znáša tunajší súd.

III. Upravuje sa učtáreň tunajšieho súdu, aby po právoplatnosti tohto uznesenia vyplatila súdnemu
exekútorovi JUDr. Ing. Jozefovi Burimu, LLM, so sídlom exekútorského úradu v Leviciach, Ku Bratke
3, trovy exekúcie v sume 47,09 € na účet IBAN: SK45 5600 0000 0071 3240 2003, VS 1035816, zo

štátnych prostriedkov.

IV. Súd nemá právo na náhradu trov exekúcie.

V. Oprávnenému a povinnému nepriznáva nárok na náhradu trov exekučného konania.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Súdny exekútor JUDr. Ing. Jozef Buri, LLM doručil súdu dňa 22.09.2016 žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zo dňa 20.09.2016 spolu s návrhom oprávneného zo dňa 19.09.2016, ktorým
sa oprávnený domáha voči povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie výživného na podklade
exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 49P/11/2014-133 zo dňa 09.12.2014,
ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 18.06.2015 v spojení s potvrdzujúcim
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/60/2015-118 zo dňa 09.06.2015 a vykonateľnosť

dňa 16.07.2015.

(2) Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdom udelené súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Jozefovi
Burimu, LLM so sídlom exekútorského úradu v Leviciach dňa 10.11.2016 (ďalej len "súdny exekútor").

(3) Uznesením č.k. 3Er/325/2016-19 zo dňa 10.11.2016 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 20.09.2016, v časti o vymoženie úroku z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 3.504,- € od 19.09.2016 do zaplatenia zamietnutá.

(4) Uznesením č. k. 3Er/325/2016-23 zo dňa 23.01.2017 súd exekúciu v časti o vymoženie úroku z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.504,- € od 19.09.2016 do zaplatenia zastavil.

(5) Súdny exekútor dňa 17.05.2018 doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. K podnetu pripojil súhlas oprávneného so zastavenímexekúcie, nakoľko z doterajšej lustrácie majetku povinného súdnym exekútorom vyplýva nemajetnosť
povinného. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekúcie vo výške 89,95 €, ktoré špecifikoval ako
odmenu vo výške 33,19 €, náhradu hotových výdavkov vo výške 6,05 €, cestovné náhrady vo výške

35,72 € a DPH.

(6) Podľa § 243h ods. 1 prvej vety zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak tento
zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia

podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

(7) Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len "EP") exekúciu
zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

(8) Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu

trov exekúcie.

(9) Exekučný súd preskúmal dôvodnosť zastavenia exekúcie podľa § 58 ods. 1 EP a zistil, že je dôvod
exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) zastaviť.

(10) Zo súdnym exekútorom vykonaných zistení vyplýva, že povinný nevlastní žiadny hnuteľný ani
nehnuteľný majetok postihnuteľný exekúciou. Keďže je to práve súdny exekútor, kto má povinnosť
zisťovať majetkové pomery povinného a keďže súdny exekútor súdu oznámil nemajetnosť povinného,
súd z tohto oznámenia súdneho exekútora vychádzal, a preto exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP
zastavil.

(11) Z uvedených dôvodov, prihliadnuc i na vyjadrenie oprávneného, ktorý so zastavením exekúcie
súhlasil, súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP pre nemajetnosť povinného zastavil.

(12) Podľa § 200 ods. 5 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej

výške platí trovy exekúcie.

(13) Podľa § 200 ods. 1 prvej vety EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).

(14) Podľa § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej
hodnoty.

(15)Podľa§203ods.2EPaksaexekúciazastavízdôvodu,žemajetokpovinnéhonestačíaninaúhradu
trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky
na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie,
ktoré platil.

(16) Výšku trov exekúcie pri zastavení exekúcie upravuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č.
288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení /ďalej len "vyhláška"/.

(17) Podľa § 14 vyhlášky ak je exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví,
odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony

exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna odmena za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti
je 3,32 €.

(18) Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou odmenou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie

b) doručenie príkazu na začatie exekúcie
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie
d) doručenie exekučného príkazu
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcief) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní
g) každé zisťovanie bydliska povinného
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného

i) každé zisťovanie účtu povinného
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

(19) Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa

najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

(20) Súd posúdil vyúčtovanie súdneho exekútora a priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie
nasledovne:
1/ paušálnu odmenu podľa § 14 ods. 1, 2 citovanej vyhlášky v minimálnej zákonnej výške 33,19 €.
Poverený súdny exekútor vykonal nepochybne najmenej úkon podľa § 15 ods. 1 písm. a) citovanej

vyhlášky /získanie poverenia/, preto má nárok na minimálnu zákonnú odmenu súdneho exekútora, a to
bez ohľadu na to, koľko ďalších úkonov exekučnej činnosti vykonal. Z uvedených dôvodov súd rozsah
vykonaných úkonov exekučnej činnosti ani bližšie neskúmal, pretože hypotéza ustanovenia § 14 ods. 1
je naplnená už vykonaním čo i len jedného úkonu exekučnej činnosti.
2/ náhradu hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 vyhlášky vo výške 6,05 €, ktoré súd považuje

za primerané vzhľadom na počet písomností doručovaných v konaní a preukázané predloženým
exekučným spisom
3/ DPH zo sumy 39,24 € vo výške 7,85 €.

(21) Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu cestovných výdavkov a stratu času vo výške 35,72

€, ktorú si súdny exekútor uplatnil za osobné doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému.
Aj keď exekútorovi v rámci trov exekúcie patrí pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom
jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť náhradu
za stratu času, neznamená to, že môže ísť o akékoľvek úkony vykonávané exekútorom mimo jeho
sídla - musí ísť o úkony účelne vynaložené na vykonávanie exekúcie. Súdny exekútor má v rámci

núteného výkonu rozhodnutia postupovať účelne a hospodárne tak, aby nedochádzalo k zbytočnému
predražovaniu exekúcie. V prípade, že si uvedeným spôsobom nepočína, takéto výdavky nemožno
považovať za účelne vynaložené v súvislosti s exekučnou činnosťou. Z obsahu exekučného spisu súd
zistil, že poverený súdny exekútor sa pokúsil doručil upovedomenie o začatí exekúcie povinnému poštou
len raz dňa 05.05.2017, pričom zásielka sa mu vrátila nedoručená. Následne sa neúspešne pokúsil

povinnému doručiť upovedomenie o začatí exekúcie počas pracovnej cesty, pričom z obsahu spisu
nevyplývajú žiadne lustrácie, ktorými by sa súdny exekútor pokúšal zistiť bydlisko povinného. Navyše z
obsahu spisu vyplýva, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo následne doručené povinnému poštou
dňa 06.04.2018, teda ako účelnejšie a hospodárnejšie bolo doručovanie písomností povinnému poštou.

(22) Spolu patria poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 47,09 € vrátane DPH. Súd
sa následne zaoberal tým, koho má zaviazať na úhradu trov exekúcie. Vzhľadom k tomu, že ide o
vymoženie výživného a exekúcia bola zastavená pre nemajetnosť povinného, trovy exekúcie znáša súd
(§ 203 ods. 2 EP). Preto súd rozhodol tak, že trovy exekúcie v sume 47,09 € znáša súd, ktorý ich vyplatí
po právoplatnosti tohto uznesenia súdnemu exekútorovi. Súd nemá právo na náhradu trov exekúcie,

ktoré vyplatí súdnemu exekútorovi.

(23) Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 ak to povaha veci nevylučuje, v
konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

(24) Podľa § 256 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP")
ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ak strana
procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.

(25) Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.(26) Týmto rozhodnutím sa končí exekučné konanie, preto súd musí rozhodnúť aj o nároku na náhradu
trov konania (§ 9a EP, § 262 ods. 1 CSP). K zastaveniu konania došlo z dôvodu nemajetnosti povinného.
Oprávnenýanipovinnýtedazastaveniekonaniaprocesnenezavinili.Zuvedenýchdôvodovsúdrozhodol

o trovách konania tak, že oprávnený a povinný nemajú na náhradu trov exekučného konania nárok.

Poučenie:

Proti výrokom I. a V. tohto uznesenia je prípustné odvolanie. Proti výrokom II., III. a IV. tohto uznesenia
nie je prípustné odvolanie. (§ 355 ods. 2, § 357 písm. m) Civilného sporového poriadku, § 58 ods. 5
Exekučného poriadku)

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.