Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, December 3, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/80/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118202773
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8118202773.1

Uznesenie

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MonikyJuskovejačlenieksenátu
JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu: Platiť sa oplatí s.r.o., Mostová
2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 45 684 618, zastúpeného spoločnosťou Jakubčák,
advokátska kancelária, s.r.o., Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanej: I. U.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B. XXX, občianka Slovenskej republiky, o zaplatenie 484,03 eura s

príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov,
č. k. 13Csp/48/2018-38 zo dňa 05.03.2019 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok v zamietavom výroku a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania a v rozsahu
zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:

„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 235,08 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 38,82 Eur od 26.3.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 56,55 Eur od 26.4.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
55,76 Eur od 27.5.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 32,58 Eur od
26.6.2014 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 51,37 Eur od 26.7.2014

do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
Žiadna zo strán na náhradu trov konania n e m á p r á v o.“

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 132 ods. 1; 151 ods. 1; 153 ods. 1; 186 ods. 2; 215 ods. 1,
2; 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, §§ 43 ods. 1 písm. a), ods. 12 písm. b); 44 ods. 1 Zákona

č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, §§ 524; 544
Občianskeho zákonníka.
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu 13.03.2018 sa žalobca domáhal,
aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 484,03 eura spolu s úrokom z omeškania „v minimálnej
zákonnej výške“ 9 % p.a. a náhradou trov konania.
Žaloba bola odôvodnená tým, že žalobca nadobudol pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní od

pôvodného veriteľa - obchodnej spoločnosti Slovak Telekom, a.s. na základe rámcovej zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 27.08.2015 a odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok zo dňa
03.09.2015 s tým, že postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na súčasného žalobcu
bolo žalovanému oznamované listom zo dňa 04.09.2015. Uviedol, že právny predchodca žalobcu je
telekomunikačný operátor, ktorý ponúka jednotlivcom, domácnostiam a firemným zákazníkom produkty
a služby pevnej i mobilnej siete, služby internetového pripojenia, možnosti sledovania televízie a iné

služby, kedy poskytuje služby i podľa Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Tvrdil,
že právny predchodca žalobcu a žalovaný sa na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb, resp.zmluvy o pripojení a ich prípadných dodatkov dohodli na tom, že právny predchodca žalobcu bude
žalovanému poskytovať v nich vymedzené služby a žalovaný bude uhrádzať odplatu za poskytované
služby. Jednalo sa o mobilné služby, resp. služby spojené s užívaním SIM karty, ku ktorej bolo pridelené

telefónne číslo. Na základe toho boli právnym predchodcom žalobcu žalovanému poskytnuté služby,
ktoré boli vyfakturované, avšak žalovaný si záväzok uhradiť ich cenu riadne a včas nesplnil. Žalobca
tvrdil, že ku dňu podania žaloby k úhrade dlhu žalovaného uplatňovanému v tomto konaní zostáva:
- suma vo výške 38,82 eura, doklad č. XXXXXXXXXX, splatná dňa 25.03.2014 + úroky z omeškania,
- suma vo výške 56,55 eura, doklad č. XXXXXXXXXX, splatná dňa 25.04.2014 + úroky z omeškania,

- suma vo výške 55,76 eura, doklad č. XXXXXXXXXX, splatná dňa 26.05.2014 + úroky z omeškania,
- suma vo výške 32,58 eura, doklad č. XXXXXXXXXX, splatná dňa 25.06.2014 + úroky z omeškania,
- suma vo výške 51,37 eura, doklad č. XXXXXXXXXX, splatná dňa 25.07.2014 + úroky z omeškania,
- suma vo výške 248,95 eura, doklad č. XXXXXXXXXX, splatná dňa 26.01.2015 + úroky z omeškania.
Žalobca uviedol, že si v tomto konaní uplatňuje nárok výlučne na nezaplatenú odplatu za poskytnuté
služby. a uplatňuje si (aj) nárok na úrok z omeškania v minimálnej zákonnej výške 8 % alebo 9 % p.a.

Iné povinnosti žalovaného a nároky žalobcu, nad rámec záväzku žalovaného zaplatiť odplatu za
poskytnuté telekomunikačné služby, vrátane skutkového vymedzenia ich dôvodov, žalobca v žalobe
netvrdil.
Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, hoci ju na to súd pri príprave
pojednávania uznesením vyzval a žaloba s prílohami jej bola doručená ešte dňa 05.04.2018. Keďže v

danom prípade hodnota sporu bez príslušenstva (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka) neprevyšuje
sumu 1000,00 eur (tzv. „drobný spor“), súd vec v súlade s ust. § 297 CSP prejednal bez nariadenia
pojednávania.
Súd uviedol, že v zmysle ustanovenia § 132 ods. 1 CSP musí žalobca v žalobe uviesť pravdivé a
úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok (povinnosť tvrdenia), teda

vymedziť skutkové okolnosti, ktoré majú byť podkladom rozhodnutia, a označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení (dôkazná povinnosť). Podľa § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností
nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, platí, že súd je viazaný žalobou. Nárok
uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj nárok

odôvodňuje a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je vymedzený
základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Rozhodujúcimi skutočnosťami sa
rozumejú (všetky) údaje, ktoré sú celkovo nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na akom základe
má súd rozhodnúť, a ktoré, ak budú preukázané, umožňujú žalobe vyhovieť. Rozsah nutných údajov,
ktoré odôvodňujú uplatnený nárok čo do základu a výšky (bremeno tvrdenia), je pritom určovaný

hypotézou právnej normy, ktorá sa má na daný právny vzťah, resp. skutkový stav aplikovať. Dôvod
uplatneného nároku musí byť v žalobe vymedzený dostatočne konkrétne, určite a nezameniteľne (aj pre
vymedzenie totožnosti rozhodovanej veci) tak, aby bolo zrejmé, o čom a na základe akých skutočností
(teda v tomto konkrétnom prípade zrejme na základe ktorých konkrétnych skutočností súvisiacich so
spotrebiteľskou zmluvou) má súd o nároku na zaplatenie uplatnenej sumy (resp. jej zložiek) rozhodnúť.

Súd nie je povinný a ani oprávnený vyhľadávať za žalobcu rozhodujúce skutočnosti, ktoré by jeho nárok
odôvodňovali. Tieto len posudzuje (vychádza z tvrdeného a zisteného skutkového stavu). Skutkový stav
sa pritom zisťuje len v rámci vymedzenom procesným útokom a obranou procesným postupom podľa
zákona, a teda, okrem niektorých výnimiek, iba na základe predložených skutkových tvrdení, a to či už
zhodných (§ 186 ods. 2 CSP), nepopretých (§ 151 ods. 1 CSP) alebo verifikovaných (preukázaných)

po vykonanom dokazovaní (§ 220 ods. 2 CSP), a skutočnosti, ktoré procesne nikto netvrdil (okrem
skutočností všeobecne známych, alebo skutočností známych súdu z jeho činnosti, prípadne niektorých
skutočností vyplývajúcich z verejných registrov) podkladom rozhodnutia nie sú. Inými slovami teda
možno povedať, že skutočnosti (z ktorých by eventuálne bolo možné vyvodzovať právo žalobcu), ktoré
žalobca (dodávateľ) netvrdil, sa teda inak v konaní vyhľadávať (zisťovať), preukazovať a pri rozhodovaní

tak ani posudzovať nebudú. Súd sám nevyšetruje a nevyhľadáva skutočnosti potrebné pre priznania
práva - rozhoduje len v rámci procesného útoku a na základe skutkového stavu zisteného procesným
postupom podľa zákona (viď § 181 ods. 3, § 215 ods. 2 CSP, ako aj obsahovú štruktúru rozsudku
podľa § 220 ods. 2 CSP - v ktorom súd uvedie čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké
dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, a ako súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia

a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, a ako vec právne
posúdil), a preto v prípade, že z tvrdených skutočností právo na zaplatenie požadovanej sumy nevyplýva
(neunesenie bremena tvrdenia), a v spotrebiteľských veciach sa podstatná zmena alebo doplnenie
rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe ani nepripúšťa (§ 294 v spojení s ust. § 140 ods. 2CSP), nemožno mu priznať súdnu ochranu, a nárok žalobcu z takejto žaloby musí byť v tomto rozsahu
zamietnutý.
Dokazovaním súd zistil, že Slovak Telekom, a.s. ako podnik a žalovaný ako účastník - fyzická osoba

podnikateľuzavrelizmluvuoposkytovaníverejnýchslužieb,nazákladektorejsižalovanýobjednalvtejto
zmluve špecifikované služby podniku, a zaviazal sa na úhradu ceny za tieto služby v zmysle platného
cenníka.
Žalovaný nezaplatil právnemu predchodcovi žalobcu cenu poskytnutých služieb vyúčtovaných faktúrou
so splatnosťou 25.03.2014 na sumu 38,82 eura, faktúrou so splatnosťou 25.04.2014 na sumu 56,55

eura, faktúrou so splatnosťou 26.05.2014 na sumu 55,76 eura, faktúrou so splatnosťou 25.06.2014 na
sumu 32,58 eura a faktúrou so splatnosťou 25.07.2014 na sumu 51,37 eura. Faktúrou so splatnosťou
26.01.2015 právny predchodca žalobcu žalovanému už nevyúčtoval žiadnu cenu poskytnutých služieb,
iba inú položku (označenú ako zmluvná pokuta vo výške 248,95 eura, ku ktorej nepočítal DPH). Z
oznámenia o postúpení pohľadávky a jej príloh vyplýva, že právny predchodca žalobcu následne
pohľadávky z týchto faktúr postúpil na žalobcu.

Žalovaný doposiaľ cenu poskytnutých služieb vo výške 235,08 eura na základe faktúr nezaplatil, je v
omeškaní s plnením svojho peňažného dlhu, súd posúdil návrh žalobcu v tejto časti ako dôvodný a
žalovanémuuložilpovinnosťnaichúhraduspolusuplatnenýmiúrokmizomeškania,ktoréboliuplatnené
v súlade so zákonom.
Súd prvej inštancie však považoval žalobu za nedôvodnú v časti sumy uplatnenej nad rámec odplaty za

poskytnuté telekomunikačné služby zodpovedajúcej podľa predložených faktúr zmluvnej pokute, pričom
konštatoval, že dôvod uplatneného nároku musí byť v žalobe vymedzený dostatočne konkrétne, určite
a nezameniteľne (aj pre vymedzenie totožnosti rozhodovanej veci) tak, aby bolo zrejmé k čomu sa má
žalovaný vyjadriť, a o čom a na základe akých konkrétnych skutočností má súd o nároku na zaplatenie
týchto položiek rozhodnúť.

Keďže zmluvná pokuta (ku ktorej si podnik neuplatňoval DPH) zjavne nespadá do nároku na zaplatenie
odplaty za poskytnuté telekomunikačné služby (ktorá je podľa vymedzenia žalobcu predmetom tohto
konania), a žalobca k nej netvrdil a ani nepreukázal žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by ju
odôvodňovali, súd žalobu v tejto časti zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodoval súd prvej inštancie v zmysle ust. §§ 255 ods. 1, 2 a 262 ods. 1

CSP. Konštatoval, že žalobca bol v konaní o zaplatenie 484,03 eur úspešný v časti o zaplatenie 235,08
eura a žalovaný vo zvyšku. Pomer ich úspechu bol teda približne rovnaký (rozdiel menej ako 10 %), a
preto podľa ust. § 255 ods. 2 CSP žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

2. Proti tomuto rozsudku, a to proti jeho zamietavej časti a súvisiacemu výroku o trovách konania podal

v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní namietal, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie
je nepreskúmateľné, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Žalobca nadobudol pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní od pôvodného veriteľa - obchodnej
spoločnosti Slovak Telekom, a.s., Bratislava na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 27.08.2015 a Odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok zo dňa 03.09.2015. Postúpenie
pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na súčasného žalobcu bolo žalovanému oznamované

listom zo dňa 04.09.2015. Právny predchodca žalobcu je telekomunikačný operátor, ktorý ponúka
jednotlivcom, domácnostiam a firemným zákazníkom produkty a služby pevnej i mobilnej siete, služby
internetového pripojenia, možnosti sledovania televízie a iné služby, kedy právny predchodca žalobcu
poskytuje služby i podľa zákona č. 610/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákona o elektronických
komunikáciách. Právny predchodca žalobcu a žalovaný sa na základe Zmluvy o poskytovaní verejných

služieb, resp. Zmluvy o pripojení a ich prípadných dodatkov dohodli na tom, že právny predchodca
žalobcu bude žalovanému poskytovať v nich vymedzené služby a žalovaný bude uhrádzať odplatu za
poskytované služby. Jednalo sa o mobilné služby, resp. o služby spojené s užívaním SIM karty, ku ktorej/
ktorým bolo pridelené telefónne číslo XXXXXXXXX. V prípade, že právny predchodca žalobcu na SIM
karte s uvedeným telefónnym číslom zaznamenal vysoký nárast objemu využívaných služieb, ktorého

výsledkom bol neprimerane vysoký nárast fakturovanej sumy za poskytnuté služby, vystavil žalovanému
doklad - čiastkovú faktúru za služby mobilnej siete. V prípade, že právny predchodca žalobcu a žalovaný
uzatvorili dodatok k zmluvnému vzťahu, na základe ktorého sa právny predchodca žalobcu zaviazal
dodať a previesť vlastnícke právo ku koncovému zariadeniu a žalovaný sa zaviazal za toto koncovézariadenia zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu, ktorá bola rozdelená na akontáciu a mesačné splátky, tieto
boli vyúčtované v jednotlivých vyúčtovacích dokladoch za poskytnuté služby a k úhrade týchto dokladov
zo strany žalovaného nedošlo ani v dodatočnej lehote poskytnutej právny predchodcom žalobcu, v

zmysle tohto dodatku nárok na zaplatenie kúpnej ceny koncového zariadenia v splátkach zanikol a
právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému doklad k neuhradenej časti kúpnej ceny koncového
zariadenia, ktorú je žalovaný povinný uhradiť naraz.
Na základe vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaného boli právnym predchodcom
žalobcu žalovanému poskytnuté služby, ktoré boli vyfakturované, avšak žalovaný si záväzok uhradiť ich

cenu riadne a včas nesplnil.
Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému za poskytnuté služby faktúru/faktúry, ktorú/ktoré však
žalovaný neuhradil riadne a včas a to ani napriek opakovaným výzvam na zaplatenie. Doposiaľ k úhrade
dlhu žalovaného uplatňovanému v konaní zostáva (v prípade, že žalovaný k dokladu vystavenému
právnym predchodcom žalobcu nič nezaplatil, ďalej uvedená suma - dlžná suma - je totožná so sumou
podľa vystaveného dokladu; v prípade, že žalovaný k dokladu vystavenému právnym predchodcom

žalobcu zaplatil čo i len časť, táto platba bola priradená na istinu a ďalej uvedená suma je totožná s
dlžnou sumou - nie je totožná so sumou podľa vystaveného dokladu):
- suma vo výške 38,82 eura, doklad č. XXXXXXXXXX, splatná dňa 25.03.2014 + úroky z omeškania,
suma vo výške 56,55 eura, doklad č. XXXXXXXXXX, splatná dňa 25.04.2014 + úroky z omeškania,
suma vo výške 55,76 eura, doklad č. XXXXXXXXXX, splatná dňa 26.05.2014 + úroky z omeškania,

suma vo výške 32,58 eura, doklad č. XXXXXXXXXX, splatná dňa 25.06.2014 + úroky z omeškania,
suma vo výške 51,37 eura, doklad č. XXXXXXXXXX, splatná dňa 25.07.2014 + úroky z omeškania,
suma vo výške 248,95 eura, doklad č. XXXXXXXXXX, splatná dňa 26.01.2015 + úroky z omeškania.
Nakoľko žalobca si v tomto konaní nemusí voči žalovanému uplatňovať všetky pohľadávky, ktoré
ako postupník od pôvodného veriteľa nadobudol a žalovaný mohol uhrádzať i takéto, v tomto konaní

neuplatňované pohľadávky, tu uvedená platba žalovaného môže/uvedené platby žalovaného môžu
presiahnuť sumu pôvodnej istiny v tomto konaní uplatňovaných pohľadávok, táto platba/tieto platby sa
totiž započítavala/započítavali i na pohľadávky v tomto konaní neuplatňované (skôr splatné). Žalobca
si v tomto konaní uplatňuje nárok výlučne na nezaplatenú odplatu za poskytnuté služby. Následkom
toho je daná nespornosť skutkového tvrdenia žalobcu o tom, že je veriteľom pohľadávky uplatňovanej

v tomto konaní, kedy súd mal postupovať len tak, že z tejto musel vychádzať. Z pripojených podkladov
a napadnutého rozhodnutia je ďalej zrejmé, že tak žalobca ako i súd eviduje časť nároku žalobcu ako
zmluvnú pokutu.
Žalobca ďalej namietal, že vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu, resp. žalobcom a žalovaným
je vzťahom obchodnoprávnym. Žalovaný ako podnikateľský subjekt ukončil podnikateľskú činnosť ku

dňu 03.06.2014. Právny predchodca žalobcu a žalovaný sa dohodli, že v prípade porušenia povinností
vyplývajúcich zo zmluvného vzťahu, žalovaný uhradí právnemu predchodcovi žalobcu zmluvnú pokutu
vo výške 248,95 eura. Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa dopustil takého konania, je povinný zmluvnú
pokutu uhradiť. K tomuto právny predchodca žalobcu dňa 08.01.2015 vystavil doklad č. XXXXXXXXXX
splatný dňa 26.01.2015 na sumu vo výške 248,98 eura, ktorú žalovaný neuhradil riadne a včas.

Žalobca ďalej namietal porušenie ustanovení Civilného sporového poriadku o zjavnej nedôvodnosti
žaloby a uviedol, že pokiaľ na späťvzatie žaloby súdom vyzvaný nebol, súd nemal za to, že žaloba
je zjavne nedôvodná. Žalobca namieta porušenie ustanovenia § 138 Civilného sporového poriadku,
vzhľadom na to rozhodnutie súdu je pre žalobcu nepredvídateľné. Súd prvej inštancie nesprávnym
procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej

miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Toto vidí žalobca najmä v tom, že z
napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, na čom je vlastne založené a z čoho pri ňom súd prvej inštancie
vychádzal,akoito,prečosúdpostupovaltakakopostupovalaopomenulnajmäustanovenia§129;§151
ods. 1; 297 písm. b) Civilného sporového poriadku. Súd musí v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia
dbať na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery,

ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre účastníkov konania, ale aj pre verejnosť prijateľné,
racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. V skúmanom prípade závery súdu
nespĺňajú dané podmienky a absentuje popis myšlienkového postupu, ktorými k nim súd dospel, čím sa
rozhodnutie javí ako nepreskúmateľné.
Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Prešov v

napadnutom rozsahu vo výške 248,95 eura a vo výroku o trovách konania zmenil tak, že žalobe žalobcu
vyhovie v rozsahu požadovaného zaplatenia (priznania nároku na zaplatenie sumy 248,95 eura s
príslušenstvom) a žalobcovi voči žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
alternatívne aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Prešov v uvedenom rozsahu zrušil a vec vrátilsúdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalobca si voči žalovanému uplatnil náhradu trov
odvolacieho konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za podané odvolanie a náhradu trov
právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 37,66 eura (21,58 Eur tarifná odmena + 9,80 eura

režijný paušál + DPH (pri hodnote veci 248,95 eura)).

3. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),
vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu,
v akom bol odvolaním napadnutý, ako aj konanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z

ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru
o tom, že odvolanie žalobcu bolo dôvodné.

4. Odvolacia argumentácia žalobcu bola založená na komplexe viacerých tvrdení, ktoré mali byť
základom existencie dôvodov, pre ktoré mal byť rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu
zrušený. Žalobca osobitne zdôraznil nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, čo malo viesť k

porušeniu práva na spravodlivý proces.
Posúdenie tohto argumentu, vzhľadom na to, že právo na spravodlivé súdne konanie je zakotvené aj v
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd sa stalo východiskom odvolacieho
prieskumu. Súd prvej inštancie založil totiž zamietavý výrok na absencii opísania rozhodujúcich
skutočností odôvodňujúcich uplatnený nárok v žalobe zdôrazňujúc okrem iného to, že opísanie

rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy, pričom skutkový stav bolo
možné zistiť len procesným postupom podľa zákona.

5. V Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je výslovne uvedený pojem „spravodlivý
proces“. Tento pojem bol vytvorený judikatúrou, prvýkrát bol použitý Európskym súdom pre ľudské práva

(rozsudok z 21.02.201975, č. 4451/70, séria A, č. 18) vo veci Golder proti Spojenému kráľovstvu, kde
tento súd uviedol: „článok 6 ods. 1 zaručuje každému, aby súd rozhodol o každom spore, ktorý sa týka
jeho práv alebo záväzkov občianskej povahy. Poskytuje tak právo na súd; právo na prístup súdu, t.j.
právo obrátiť sa na súd je však iba jedným z aspektov tohto práva. K tomu pristupujú ďalšie garancie,
pokiaľ ide o organizáciu a zloženie súdu, o priebeh konania, to všetko tvorí právo na spravodlivý proces.“

6. Nakoľko bez vyhodnotenia správnosti procesného postupu nie je možné hodnotiť ani spravodlivosť
výsledku, ku ktorému sa v konaní dospelo, bola prieskumná činnosť odvolacieho súdu prioritne
zameraná na posúdenie toho, či postup súdu prvej inštancie nebol prekážkou v prístupe strany sporu k
súdu, či nebol formalistický, či bol žalobný návrh posúdený v kontexte obsahu celej žaloby.

7. Podľa § 129 ods. 1 CSP, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje,
alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie
doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.

8. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia v prípade, ak podanie adresované súdu, ktoré je
podanímvovecisamej,vzbudzujepochybnostiojehoobsahu,akjerozpornévozvolenýchformuláciách,
tvrdeniach aj v kontexte s listinnými dôkazmi a samotným petitom návrhu, je povinnosťou súdu ex offo
vyzvať subjekt, ktorý podanie súdu adresoval, k odstráneniu vád.

9. Obsahom návrhu na vydanie platobného rozkazu, ktorý adresoval súdu žalobca, je na jednej strane
tvrdenie o tom, že žalovaná mu, resp. jeho právnemu predchodcovi, nezaplatila sumy fakturovaných
služieb, so súčasným zdôraznením, že v konaní si žalobca uplatňuje výlučne odplatu za poskytnuté
služby. Suma takto žiadanej odplaty za služby však pozostávala aj zo sumy, ktorá je podľa jej

kvantifikácie (faktúra č. XXXXXXXXXX znejúca na 248,95 eura), v žalobe pripojeného listinného dôkazu
zmluvnou pokutou.

10. Uvedené nasvedčuje tomu, že podanie žalobcu bolo z hľadiska jeho obsahu vzájomne si odporujúce.
Za tejto situácie bolo povinnosťou súdu vyzvať žalobcu v zmysle § 129 ods. 1 CSP k odstráneniu

vady podania. Nakoľko súd prvej inštancie tak neurobil, konal o nezrozumiteľnom návrhu, čím svoje
konanie zaťažil vadou, pre ktorú nezostávalo odvolaciemu súdu iné, ako rozsudok súdu prvej inštancie
v zamietavom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP avrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP v rozsahu
zrušenia, nakoľko nedostatok nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

11. V priebehu ďalšieho konania súd prvej inštancie vyzve žalobcu na odstránenie vady jeho podania v
tej časti, ktorá sa týka nároku, o ktorom nebolo doposiaľ právoplatne rozhodnuté tak, aby bolo podanie v
tejto časti zrozumiteľné a v závislosti od procesnej aktivity žalobcu o zvyšku žaloby uplatneného nároku
rozhodne.

12. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o nároku na náhradu trov konania vrátane trov
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.