Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, December 28, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/354/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5311201405
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5311201405.3

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci navrhovateľa: L.
L., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., ul. L. č. XXXX/XX, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou Q. L., nar.
XX.XX.XXXX, bytom N., ul. L. č. XXXX/XX, proti otcovi ako osobe podľa návrhu povinnej platiť výživné:
Ing. J. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom trvale N., ul. L. č. XXXX/XX, toho času S., P. č. XX, o zvýšenie

výživného, o odvolaní navrhovateľa a otca proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 10C/38/2011-271
zo dňa 16. decembra 2016, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., III., IV a V. z r u š u j e a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie.

Vo výroku II., ktorým vo zvyšku súd návrh navrhovateľa zamietol v časti o zvýšenie výživné za obdobie

od 28.05.2013 do 30.11.2013, rozsudok okresného súdu v tejto časti z r u š u j e a vec mu v
r a c i a na ďalšie konanie.

Vo výroku II., ktorým vo zvyšku súd návrh navrhovateľka zamietol v časti o zvýšenie výživného za
obdobie od 01.12.2013 do 31.12.2013, zostáva rozsudok okresného súdu v tejto časti n e d o

t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdČadcarozsudkomč.k.10C/38/2011-271zodňa16.12.2016zvýšilvyživovaciupovinnosť
Ing. J. L., nar. XX.XX.XXXX na navrhovateľa L. L., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 49,79 eur mesačne
na sumu 100 eur mesačne, počnúc od 02.07.2012 do 27.05.2013, ktoré výživné je Ing. J. L., nar.
XX.XX.XXXX povinný platiť k rukám navrhovateľa vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred (výrok
I.). Vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol (výrok II.). Zmenil rozsudok Okresného súdu Čadca č. k.

8C/59/2003-323 zo dňa 19.11.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/144/2010
zo dňa 30.06.2010 (výrok III.). Zameškané výživné za obdobie od 02.07.2012 do 27.05.2013 spolu v
sume 1.084,11 eur Ing. J. L., nar. XX.XX.XXXX umožnil splácať v splátkach vo výške 30 eur mesačne k
rukám navrhovateľa vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc od právoplatnosti rozsudku pod sankciou straty
výhody splátok nezaplatením čo i len jednej z nich (výrok IV.). Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania (výrok V.).

Rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom došlým súdu dňa 28.02.2011, sa navrhovateľ domáhal voči
otcovi určenia výživného od 20.02.2011 vo výške 100 eur mesačne na tom skutkovom základe, že
dosiahol vek 18 rokov (19.02.2011) a je študentom Strednej odbornej školy v Kysuckom Novom Meste
v dôsledku čoho sa pripravuje na svoje povolanie a vyživovaciu povinnosť si voči nemu plní iba matka.
Výdavky vyčíslil na celkovú sumu 100 eur mesačne. Podaním doručeným súdu 21.11.2014 ich vyčíslil
na celkovú sumu 170 eur. Uznesením sp. zn. 10C/38/2011 zo dňa 16.12.2016 súd pripustil zmenu

rozsudočného návrhu v časti návrhu na zvýšenie výživného za obdobie od 01.07.2012 do 31.12.2013
vo výške 150 eur mesačne.V súdenom prípade bolo naposledy rozhodované o výživnom rozsudkom Okresného súdu Čadca č. k.
5P/247/2010-46 zo dňa 29.11.2010, ktorý súd návrh matky na zvýšenie výživného zamietol z dôvodu
krátkosti času, ktorý uplynul od predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom rozsudkom Okresného súdu

Čadca č. k. 8C/59/2003-323 zo dňa 19.11.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.
zn. 7Co/144/2010 zo dňa 30.06.2010, ktorými rozhodnutiami bola určená vyživovacia povinnosť otca k
navrhovateľovi za obdobie od 09.03.2004 do 18.02.2007 vo výške 33,19 eur mesačne a od 19.02.2007
naďalej vo výške 49,79 eur mesačne. V čase vyhlásenia oboch týchto rozhodnutí už navrhovateľ
navštevoval Strednú odbornú školu strojnícku v Kysuckom Novom Meste. Do školy dochádzal, s čím

mal zvýšené náklady na cestovné. Zároveň nástupom na strednú školu sa mu zvýšili i náklady na
štúdium. Otec v čase týchto rozhodnutí bol evidovaný ako nezamestnaný. Dňom 30.04.2009 bol s
otcom ukončený pracovný pomer pre nadbytočnosť. Od 01.12.2009 bol otcovi vyplácaný peňažný
príspevok za opatrovanie vo výške 192,94 eur a od júla 2010 vo výške 169,08 eur naďalej. Matka
v čase vyhlásenia týchto rozhodnutí bola zamestnaná na Všeobecnej zdravotnej poisťovni. V čase
začatia daného súdneho konania bol navrhovateľ naďalej študentom Strednej odbornej školy strojníckej

v Kysuckom Novom Meste. Podľa potvrdenia školy bol navrhovateľ študentom uvedenej strednej školy
v období od 01.09.2008 do 27.05.2013, kedy štúdium ukončil maturitnou skúškou. V uvedenom období
mal navrhovateľ naďalej zvýšené výdavky spojené so štúdiom na zakupovanie základných študijných
potrieb a pomôcok, náklady na cestovné z miesta bydliska do miesta štúdia, ako aj mal náklady na
mimoškolské aktivity (florbal, futbal, posilňovanie a s tým spojené náklady na zakupovanie iontových

nápojov). Mal tiež náklady na zakupovanie vitamínov v súvislosti so zranením, ktoré utrpel, ako aj
náklady na základné životné potreby (stravu, bývanie, hygienické potreby, oblečenie, obuv, základnú
zdravotnú starostlivosť a pod.). V evidencii uchádzačov o zamestnanie bol navrhovateľ evidovaný v čase
od 30.08.2013 do 04.12.2013. Dňom 05.12.2013 bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie z
dôvodu nástupu do zamestnania. Otec navrhovateľa bol od posledného rozhodovania súdu o výživnom

vedený naďalej v evidencii uchádzačov o zamestnanie, a to až do dňa 02.07.2012, kedy bol z evidencie
vyradený z dôvodu nástupu do zamestnania. Zároveň v období od 01.08.2010 do 31.12.2011 bol otec
uznaný za osobu v hmotnej núdzi a bol poberateľom dávky a príspevkov v hmotnej núdzi. Od 03.07.2012
bol zamestnaný v spoločnosti FCP-SK, s. r. o. s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 759,20
eur v roku 2012, vo výške 786,35 eur v roku 2013 a za obdobie od 01.01.2014 do 30.04.2014 vo výške

787,07 eur. Od 24.03.2015 je otec opätovne zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Je
mu tiež priznaný invalidný dôchodok z Českej republiky i Slovenskej republiky. Matka navrhovateľa od
posledného rozhodovania o výživnom je naďalej zamestnaná na Všeobecnej zdravotnej poisťovni.
Porovnaním takto preukázaných pomerov na strane navrhovateľa a jeho rodičov, ktorí sú povinní
podieľať sa na jeho výžive až do času, kým navrhovateľ nezískal schopnosť samostatne sa živiť, mal

súd na strane otca preukázanú podstatnú zmenu pomerov počnúc od 02.07.2012 v dôsledku ukončenia
evidencie otca v evidencii nezamestnaných a následného zamestnania. Zamestnaním sa otec získal
pravidelne sa opakujúci príjem vo vyššie uvedenej priemernej výške. Zároveň podľa názoru súdu zmena
pomerov nastala aj na strane navrhovateľa, kedy u dospelého mladého muža sú výdavky či už na stravu,
oblečenie, obuv, spoločenské a kultúrne vyžitie vyššie než je to u maloletého dieťaťa. U navrhovateľa

súd tiež prihliadal na to, že dňa 27.05.2013 ukončil maturitnou skúškou štúdium na strednej škole a
ďalej v štúdiu na vysokej škole nepokračoval. Ukončením štúdia na strednej škole navrhovateľ získal
schopnosť samostatne sa živiť, ktorá okolnosť je zásadná pre vyživovaciu povinnosť rodičov k nemu.
Za uvedené obdobie od 02.07.2012 do 27.05.2013 bol preto podľa názoru súdu návrh navrhovateľa na
zvýšenie výživného dôvodný, nakoľko dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a

otec svojim zamestnaním si zvýšil svoju životnú úroveň.
Pokiaľ ide o výšku výživného navrhovateľ pôvodným návrhom žiadal výživné v sume 100 eur, následne
v dôsledku predbežného právneho názoru vysloveného súdom predložil úpravu návrhu, ktorým sa
domáhal za obdobie od 01.07.2012 do 31.12.2013 výživného vo výške 150 eur mesačne. Súd, keďže
výživné má zodpovedať odôvodneným potrebám oprávneného z výživného a zároveň jeho výška má byť

aj v schopnostiach a možnostiach povinného z výživného, s prihliadnutím k vyššie opísaným pomerom
na strane navrhovateľa i jeho rodičov, dospel k záveru, že výživné za uvedené obdobie od 02.07.2012 do
27.05.2013 v sume 100 eur mesačne zodpovedá odôvodneným potrebám navrhovateľa z hľadiska jeho
veku, zdravotného stavu, plneniu študijných povinností, voľnočasovým aktivitám i uspokojovaniu jeho
základných životných potrieb. Ako už bolo uvedené vyššie navrhovateľ v uvedenom období mal naďalej

náklady spojené so štúdiom, cestovné do školy a zároveň z hľadiska jeho veku, keďže je plnoletý, má
vyššie výdavky aj na voľno-časové aktivity než tomu bolo v čase posledného rozhodovania súdu, kedy
bol maloletým, ako aj náklady na základné životné potreby (strava, oblečenie, obuv), ktoré náklady sú
u plnoletej osoby vyššie než u maloletého dieťaťa. Mal náklady aj na uspokojovanie svojej základnejpotreby bývať. Táto suma výživného vo výške 100 eur mesačne za uvedené obdobie je podľa názoru
súdu i v schopnostiach a možnostiach otca, ktorý bol v uvedenom období zamestnaný, zo zamestnania
dosahoval pravidelný príjem vo výške viac ako 750 eur mesačne v čistom a v spoločnej domácnosti

v uvedenom období s ním žila okrem syna D. aj jeho matka, ktorá mala tiež povinnosť podieľať sa na
úhrade nákladov spojených s chodom domácnosti. Pokiaľ otec poukazoval na to, že s ním žil v spoločnej
domácnosti plnoletý syn D., ktorý bol nezamestnaný, súd na túto obranu prihliadať nemohol. Otec u syna
D. nepreukázal prekážky brániace mu samostatne sa živiť (napríklad štúdium alebo napr. zdravotné
prekážky a pod.). Nemôže ísť preto na ujmu navrhovateľa, ktorý sa v uvedenom čase pripravoval na

svoje budúce povolanie, v dôsledku čoho nebol schopný sám sa živiť, to, že ďalšie plnoleté dieťa
otca bolo nezamestnané. Vo zvyšku uplatneného nároku na zvýšenie výživného za uvedené obdobie
presahujúceho sumu 100 eur súd návrh navrhovateľa zamietol.
S prihliadnutím k ustanoveniu § 77 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ďalej len „Zákona o rodine“ možno
výživné na plnoletú osobu priznať najskôr od začatia súdneho konania. V danom prípade sa navrhovateľ
domáhal zvýšenia výživného od 20.02.2011. Keďže navrhovateľ návrh na zvýšenie výživného podával

užakoplnoletáosobaasúdnekonaniepodľaprezenčnejpečiatkyzačalodňa28.02.2011,bolsúdnútený
návrh navrhovateľa z uvedených dôvodov za obdobie od 20.02.2011 do 27.02.2011 zamietnuť.
Súd zamietol i návrh navrhovateľa na zvýšenie výživného za obdobie od 28.02.2011 do 01.07.2012.
V súdenom prípade z vykonaného dokazovania mal preukázané, že otec bol až do dňa 02.07.2012
nezamestnaný, vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a zároveň v období od 01.08.2010 do

31.12.2011 bol osobou v hmotnej núdzi. U otca sa v období od podania návrhu na zvýšenie výživného do
02.07.2012 pomery oproti poslednému rozhodnutiu o výživnom nezmenili. Ako osoba nezamestnaná,
evidovaná a zároveň do 31.12.2011 i osoba spĺňajúca status osoby v hmotnej núdzi nebolo v jeho
schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu navrhovateľa vyšším výživným, hoci nepochybne
potreby navrhovateľa by si vyššie výživné aj v tomto období boli odôvodňovali.

Súd návrh navrhovateľa na zvýšenie výživného zamietol aj za obdobie od 28.05.2013 a naďalej, nakoľko
vyživovaciapovinnosťrodičakdieťaťutrvádočasu,kýmdieťaniejeschopnésamosaživiť.Vuvedenom
prípade z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ štúdium na strednej škole ukončil
maturitnou skúškou dňa 27.05.2013 a naďalej v štúdiu na vysokej škole nepokračoval. Príprava na
budúce povolanie tak u navrhovateľa po dátume 27.05.2013 ďalej nepredstavovala prekážku brániacu

navrhovateľovi samostatne sa živiť. Zároveň ani iné okolnosti v konaní preukázané neboli. Súd bol preto
toho názoru, že navrhovateľ ukončením štúdia na strednej škole maturitnou skúškou dňa 27.05.2013
nadobudol schopnosť samostatne sa živiť.
Pokiaľ otec tiež v rámci svojej obrany poukazoval na to, že navrhovateľ má úspory a tomuto kúpil
bubny, mobilný telefón a zaplatil mu vodičský preukaz, je táto jeho obrana podľa názoru súdu z hľadiska

existujúceho skutkového stavu bez relevancie. Keďže otec bol zamestnaný v období, za ktoré súd
nárok navrhovateľa na zvýšenie výživného, vyhodnotil ako čiastočne dôvodný a výživné zvýšil na sumu
100 eur mesačne, má jeho povinnosť prispievať na výživu podľa názoru súdu prednosť pred tým, aby
navrhovateľ ako osoba oprávnená z výživného uspokojoval svoje základné potreby z úspor, resp. z
darov. Navrhovateľ mal v uvedenom období, po ktoré bol otec zamestnaný a navrhovateľ bol svojou

výživou na neho odkázaný, právo podieľať sa na životnej úrovni svojho otca, ktorú si otec zvýšil svojim
zamestnaním sa a za obdobie, za ktoré súd návrh navrhovateľa na zvýšenie výživného zamietol, súd u
otca prihliadal na to, že nebolo v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu navrhovateľa
zvýšeným výživným. Aj pokiaľ otec v rámci svojej obrany žiadal o predloženie vyúčtovania správy
majetku navrhovateľa, súd k tejto jeho obrane iba uviedol, že právo žiadať o vyúčtovanie týkajúce sa

správy jeho majetku patrí maloletému dieťaťu, nie jeho rodičovi. Zo všetkých uvedených dôvodov preto
návrhy otca na vykonanie dokazovania ako nadbytočné zamietol.
Zameškané výživné za obdobie od 02.07.2012 do 27.05.2013 súd vyčíslil vo výške 1. 084,11 eur, keďže
vkonanínebolopreukázané,žezauvedenéčasovéobdobieotecnavrhovateľoviuhradilvýživnéaspoňv
čiastočnej výške. Pokiaľ otec tvrdil, že navrhovateľovi výživné platil, bolo na ňom, aby toto svoje tvrdenie

preukázal. V tomto smere otca zaťažovalo dôkazné bremeno, nie navrhovateľa, aby preukázal, v akej
výške bolo výživné uhradené. Z tohto dôvodu preto súd zamietol aj návrh otca na výsluch navrhovateľa.
Úhradu výživného za uvedené obdobie otec nepreukázal a zároveň úhrada výživného nevyplynula ani
zo žiadneho z pripojených spisov a ani z rozsudku Krajského súdu v Žiline, č. k. 2To 49/2016-432
zo dňa 03.08.2016, na ktorý otec poukazoval a ktorý rozsudok si súd za týmto účelom i pripojil. Súd

vyčíslil zameškané výživné za uvedené obdobie v plnej výške výživného, ktoré za uvedené obdobie
navrhovateľovi priznal. Aj pokiaľ otec v konaní tvrdil, že pri porovnaní zákonného nároku na výživné
a uhradeného výživného, by bolo preukázané, že výživné bolo preplatené, súd k tejto obrane otca
iba uviedol, že otec za obdobie plnoletosti navrhovateľa v konaní nepredložil žiadny právne relevantnýdôkaz o úhradách výživného. Vo vzťahu k obdobiu, kedy bol navrhovateľ maloletý súd poukazuje na
analogickú aplikáciu ust. § 78 Zákona o rodine, v zmysle ktorého sa spotrebované výživné na maloleté
dieťa nevracia. Na túto obranu otca súd preto prihliadať nemohol. Uvedené zameškané výživné súd

otcovinavrhovateľasprihliadnutímktomu,žeotecjeopätovneevidovanýnezamestnaný,povolilsplácať
v splátkach vo výške 30 eur mesačne pod sankciou straty výhody splátok nezaplatením čo i len jednej
z nich tak, aby nebolo ohrozené uspokojovanie základných životných potrieb otca.
Vo výroku o trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového
poriadku, ďalej len „C. m. p.“ tak, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko

súd nemal zistené žiadne dôvody, ktoré by pripúšťali výnimky pri rozhodovaní o trovách konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho splnomocneného
zástupcu ako i otec.

3. Navrhovateľ prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu v odvolaní navrhol, aby odvolací súd

rozsudok okresného súdu zmenil a otca zaviazal prispievať výživným za čas od 20.02.2011 do 30.06.
2012 v sume 100 eur mesačne a za čas od 01.07.2012 do 30.11.2013 sumou 150 eur mesačne bez
možnosti splácania do jedného mesiaca od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
Mal za to, že otec mal a má dostatok finančných prostriedkov, z ktorých mu môže výživné vo výške
100 eur mesačne od 20.02.2011 vyplatiť. Hoci tvrdí, že žije v neľudských podmienkach, má dlhy a

platil dobrovoľne výživné je to výmysel a nezmysel. Výživné dlhuje od 19.02.2007. Podľa navrhovateľa
okresný súd riadne nezisťoval skutkový stav. V roku 2009 mal čistý príjem 4 mesiace po 1.145 eur
mesačne, poberal podporu, odstupné, príspevok za opatrovanie. V roku 2010 poberal príspevok za
opatrovanie, dávku v hmotnej núdzi, možno aj dôchodok. V roku 2011 poberal príspevok za opatrovanie
(11x 169,08 eur), dávku v hmotnej núdzi (7x 42,29 eur, 5 x), v hmotnej núdzi, 5x 16,60 eur), vykonával

práce na dohodu (120 eur) a možno aj dôchodok. Suma za práce na dohodu je interesantná nakoľko
nepostačuje ani na cestovné, ktoré podľa tvrdenia otca predstavuje 200 eur. Od 03.07.2012, kedy dcéra
B. skončila štúdium na vysokej škole v Prahe je konštatované v spise sp. zn. 8C/147/2005 o výživnom
uzatvorenie pracovnej zmluvy na sumu 1.000 eur mesačne. Mal taktiež za to, že aj dôchodok otec
poberal. V roku 2012 priemerný čistý mesačný zárobok je 759,20 eur mesačne, asi mu bola vyplatená

dávka v hmotnej núdzi a nemá vedomosti, odkedy mu bol priznaný invalidný dôchodok. To, že ho
nepreberal je jedna vec, ale ak ho nepreberal potom mu bol vyplatený so spiatočnou platnosťou a nemá
vedomosti v akej sume. V roku 2013 mal otec čistý príjem 786,35 eur mesačne, dôchodok 330 eur a
dávka v hmotnej núdzi 42,29 eur. Ďalej navrhovateľ uviedol, že otec žije v luxusne prerobenom rodinnom
dome so solárnymi panelmi, zateplenom, zariadenom. Na súde je vedený súdny spor sp. zn. 7C/31/2006

o vyporiadanie BSM. Ani jedného znalca otec do domu nevpustil. Navrhovateľ mal za to, aby nikto
nevidel, ako v skutočnosti žije. Otec vymenil niekoľko áut. Neplatil výživné na dcéru B. a na neho, hoci
na to príjem mal. Nepravdivé je tvrdenie, že má dlhy, lebo to nevie preukázať. Nevie uviesť ani aké sú
jeho náklady na domácnosť, na elektrinu. Považoval za zavádzajúce a nemorálne, aby si otec budoval
majetok na úkor svojich detí. Ani tvrdenie, že otec mu šetril, nie je pravdivé. Kládol otázku ako mu otec

peniaze dával keď sa spolu nestretávali. Otec dostal niekoľko tisíc eur odškodné od štátu za prieťahy
v konaniach a podľa neho aj v tomto konaní. Navrhovateľ ďalej uviedol, že má 24 rokov, nemá určené
výživné a vyplatené od septembra 2009. Zamestnal sa až v decembri 2013, hoci bol evidovaný na úrade
práce. Vhodnú prácu si zohnal sám a nebola mu cestou úradu práce daná žiadna ponuka na prácu.

4. Otec v odvolaní navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť, v ktorom by návrh na výživné zamietol
nakoľko navrhovateľa vyživoval v dostatočnej výške a nie je preto zákonný dôvod na určenie výživného
od dovŕšenia plnoletosti navrhovateľa alebo zrušiť a dal vec okresnému súdu na ďalšie konanie a
rozhodnutie.
V prvom rade namietal postup súdu porušujúci zásadu rovnosti strán pred súdom a nezávislosť a

nestrannosťsúdu.Ďalejvytýkalsúdu,žezistenýskutkovýstavneobstojí,nakoľkohookresnýsúdnezistil
pravdivý a úplne. Tvrdil, že preukázal, že matka navrhovateľa má zaplatené výživné 5.809 eur (č.l.
189 spisu). Výživné má zaplatené i preplatené, čo súd nesprávne posúdil. Keď začal pracovať dával
navrhovateľovi od 50 - 100 eur mesačne, dokonca aj vtedy keď už pracoval. Vytýkal súdu, že nepredvolal
navrhovateľa, ktorý by potvrdil, že mu dával peniaze. V bode 36 odôvodnenia rozsudku súd účelovo

uvádza, že D. bol nezamestnaný pričom tento študoval na vysokej škole do mája 2014. Navrhovateľovi
platil dobrovoľné výživné od 15.07.2008 vo výške 33,19 eur, zaplatil mu i vodičský preukaz a kúpil nový
mobil, bubny. Nasporil mu dosť vysokú čiastku na stavebnom sporení. Navrhovateľ mal príjmy i počas
štúdia. Ďalej uviedol, že matka navrhovateľa mu mala na syna D. platiť podľa rozsudku okresného súdusp. zn. 8C/59/2003 pričom mu od 04.03.2004 nevyplatila žiadnu sumu. O tohto sa nestarala, brala na
neho rodinné prídavky a daňový bonus, ktoré si nechávala pre svoju potrebu.

5. Otec vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa považoval ním uvádzané skutočnosti za nepravdivé.

6. Navrhovateľ prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu v reakcii na vyjadrenie otca (replike)
uviedol, že jeho vyjadrenie je plné nezmyslov, klamstiev, splietanie niekoľkých sporov spolu. Ak má
doklady, ktoré preukazujú niektoré skutočnosti čo píše a viažuce sa k tomuto sporu, tak by nemal byť

problém ich doložiť.

7. Otec v duplike mal za to, že navrhovateľ sa k ničomu konkrétne nevyjadril.

8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p. ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 C. s. p.) oprávneným subjektmi - účastníkmi, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané (§

359 C. s. p., 7 C. m. p.) a včas (§ 362 C. s. p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému
zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 C. s. p.), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné
náležitosti (§ 127 a § 363 C. s. p.) a že odvolatelia použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365
ods. 1 C. s. p.) v spojení s § 62 ods. 1 C. m. p., preskúmal napadnuté rozhodnutie v napadnutom
rozsahu (§ 65 C. m. p.) bez viazanosti odvolacími dôvodmi (§ 66 C. m. p.), s prihliadnutím na vady

konania,ibaakmalizanásledoknesprávnerozhodnutievoveci(§67C.m.p.),postupombeznariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) napadnutý rozsudok vo výrokoch I., III.,
IV. a V. zrušil (§ 389 ods. 1 písm. c/ C. s. p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 C. s.
p.), vo výroku II., ktorým vo zvyšku súd návrh navrhovateľa zamietol v časti o zvýšenie výživného za
obdobie od 28.05.2013 do 30.11.2013, rozsudok okresného súdu v tejto časti zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konania, vo výroku II., ktorým vo zvyšku súd návrh navrhovateľa zamietol v časti o zvýšenie
výživného za obdobie od 01.12.2013 do 31.12.2013, zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý lebo
nebol napadnutý odvolaním.

9. Otec v odvolaní v prvom rade namietal postup súdu majúci porušovať zásadu rovnosti strán pred

súdom a nezávislosti a nestrannosti súdu. Uvedené malo spočívať v tom, že len čo súd vyslovil
predbežný právny názor na pojednávaní dňa 13.12.2016, že počas doby čo bol v hmotnej núdzi mu
výživné zvýšiť nemôže, zástupkyňa navrhovateľa žiadala o zvýšenie výživného na 150 eur mesačne bez
žiadneho zdôvodnenia, pričom sudkyňa ju na to vyzvala, aby návrh napísala písomne; na pojednávaní
dňa 16.12.2016 sudkyňa vyzvala zástupkyňu navrhovateľa na doplnenie návrhu z č.l. 247 spisu,

následne bolo pojednávanie prerušené a po sudkyňou vyhotovených kópiach návrhov mu tieto boli
odovzdané s tým, aby sa k týmto vyjadril. Odvolací súd poukazuje na to, že zmena žaloby, ktorou
je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo (§ 140 ods. 1 C. s. p.)
je dispozičný procesný úkon strany. Z obsahu spisu je nepochybné, že splnomocnená zástupkyňa
navrhovateľa na pojednávaní predniesla zmenu návrhu, ktorým žiadala otca zaviazať prispievať

výživným v sume 150 eur mesačne za obdobie kedy bol tento zamestnaný (č.l. 293 spisu) a ktorý
následne upresnila v tom, že ide o obdobie od 01.07.2012 do 31.12.2013 (č.l. 267 p.v. spisu). Procesné
úkony môžu mať formu podania (§ 123 a nasl. C. s. p.) alebo môžu byť urobené ako prednes strany na
pojednávaní (§ 181 C. s. p.). Zákon však výslovne predpokladá (§ 142 ods. 1 C. s. p.), že strana môže
zmenu navrhnúť aj na pojednávaní, t.j. formou ústneho prednesu. Vtedy bude zmena žaloby súčasťou

zápisnice (§ 99 C. s. p.), ak sa robí, alebo zvukového záznamu (§ 98 C. s. p.). Vzhľadom na uvedené vo
vyššie uvedenom postupe, keď súd požadoval aj písomné podanie zmeny návrhu zrejme s poukazom na
ust. § 125 ods. 1 C. s. p. o urobení podania písomne v listinnej podobe, odvolací súd nevidel pochybenie.

10. V preskúmavanej veci sa navrhovateľ voči otcovi domáhal určenia výživného na plnoletú osobu v

sume 100 eur mesačne od 20.02.2011 a po pripustenej zmene návrhu aj sumy 150 eur mesačne od
01.07.2012 do 31.12.2013.

11. Okresný súd napadnutým rozsudkom zvýšil vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 49,79 eur na sumu
100 eur mesačne od 02.07.2012 do 27.05.2013 a vo zvyšku t.j. od 20.02.2011 do 01.07.2012 a od

27.06.2013 do 31.12.2013 návrh navrhovateľka zamietol.

12. Právoplatné rozhodnutie o výživnom možno zmeniť keď dôjde k zmene pomerov, a to či už na
strane výživou oprávneného alebo výživou povinného, prípadne na oboch stranách. Pre rozhodnutieo zmene výživného nie je rozhodujúci čas, ktorý uplynul od posledného rozhodnutia, ale to, či v
tomto období došlo k zmene pomerov na strane či už výživou oprávnenej alebo povinnej osoby, ktorá
odôvodňuje zmenu výživného. Pri rozhodovaní o zmene výživného je potrebné porovnať okolnosti

dôležitépreurčenievýživnéhovdobeskoršiehoanovéhorozhodovania. Relevantnosťzmenysazisťuje
porovnaním tvrdených a preukázaných pomerov, ktoré nastali s pomermi, z ktorých súd vychádzal pri
určení vyživovacej povinnosti. Pre určenie výšky výživného sú následne rozhodujúce reálne zárobkové
možnosti a schopnosti každého z rodičov.

13. Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím okresného súdu v tom, že s prihliadnutím na ust. § 77
Zákona o rodine možno výživné na plnoletú osobu priznať najskôr od začatia súdneho konania, t.j. od
20.02.2011.Bolopretodôvodnénávrhnavrhovateľazaobdobieod20.02.2011do27.02.2011zamietnuť.

14. Navrhovateľ v odvolaní vytýkal súdu nezistenie riadneho skutkového stavu v r. 2010 - 2013 (otec
v r. 2010 poberal príspevok za opatrovanie, dávku v hmotnej núdzi, možno aj dôchodok, v r. 2011

príspevok za opatrovanie, dávku v hmotnej núdzi, vykonával práce na dohodu a možno poberal aj
dôchodok, v r. 2012 mal priemerný čistý mesačný zárobok 759,20 eur, asi dávku v hmotnej núdzi, asi
invalidný dôchodok, v r. 2013 mal priemerný čistý mesačný príjem 786,35 eur, invalidný dôchodok, dávku
v hmotnej núdzi). Otec v odvolaní poukazoval na to, že syn D. nebol nezamestnaný ale do mája 2014
študoval na vysokej škole.

15. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že otec za uvedené obdobie t.j. od 28.02.2011
do 02.07.2012 bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Poberal dávky v hmotnej núdzi (od
8/2010 do 12/2010 - 42,29 eur, od 1/2011 do 7/2011 - 42,29 eur, od 8/2011 do 12/2011 - 16,10 eur
mesačne), ktoré mu bola za celé obdobie poukázané len v mesiaci 10/2013. Poberal len príspevok za

opatrovanie 01.12.2009. Ďalej vyplýva, že od 08.12.2011 do 31.05.2012 pracoval na dohodu o vykonaní
práce u zamestnávateľa FCP-SK, s.r.o. s mesačným príjmom 120 eur mesačne. Poberal od 12.01.2012
invalidný dôchodok zo Slovenska i ČR spolu v sume 313,20 eur. Pokiaľ potom okresný súd zamietol
návrh navrhovateľa na zvýšenie výživného od 28.02.2011 do 01.07.2012 uzavrel to tak, že u otca sa v
období od podania návrhu do 02.07.2012 pomery oproti poslednému rozhodnutiu o výživnom nezmenili

a nebolo v schopnostiach otca prispievať na výživu navrhovateľa vyšším výživným majúc zistené, že
otec bol nezamestnaný, vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie do 02.07.2012 a v období
od 01.08.2010 do 31.12.2011 bol osobou v hmotnej núdzi. Podľa odvolacieho súdu z odôvodnenia
rozhodnutia nevplýva dokedy poberal otec príspevok za opatrovanie, v akých sumách za toto obdobie,
prípadne v akej sume celkovo. V súvislosti s poberaním invalidného dôchodku mal okresný súd zistené,

že otec tento poberá od 12.01.2012 zo Slovenska i Českej republiky spolu v sume 313,20 eur. Odvolací
súd dopytom na Sociálnu poisťovňu v Bratislave zistil, že otec je poberateľom invalidného dôchodku od
12.01.2012 v sume 12 eur mesačne (za rozhodné obdobie bola suma zvýšená od 01.01.2013 na sumu
12,60 eur mesačne, od 01.01.2014 na sumu 13 eur mesačne) a tiež poberateľom invalidného dôchodku
z dôchodkového poistenia Českej republiky od 12.01.2012 v sume 7.690 Kč. Nie je však zrejmé, kedy

bol otcovi dôchodok zo Slovenska prvýkrát vyplatený a v akej celkovej sume. Taktiež rozhodnutím z
ktorého dňa mu bol priznaný dôchodok z Českej republiky a taktiež kedy mu bol vyplatený prvýkrát a v
akej celkovej sume. Uvedené je rozhodujúce pre posúdenie či otec v posudzovanom období mal príjem
aj z invalidného dôchodku. Okrem toho odvolaciemu súdu so záveru okresného súdu (v bode 39) nie je
zrejmé aké príjmy otca súd zohľadnil a následne nevykonal porovnanie s pomermi v čase posledného

rozhodnutia o výživnom a to rozsudkom č. k. 5P/247/2010-46 zo dňa 29.11.2010.

16. Za obdobie od 02.07.2012 do 27.05.2013 súd zvýšil výživné na navrhovateľa na sumu 100 eur
mesačne. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že táto zvýšená suma je v jeho schopnostiach a
možnostiach keďže bol v uvedenom období zamestnaný s pravidelným príjmom vo výške viac ako 750

eur mesačne v čistom a v spoločnej domácnosti v uvedenom období s ním žila okrem syna D. aj jeho
matka, ktorá mala tiež povinnosť podieľať sa na úhrade nákladov spojených s chodom domácnosti. Mal
za to, že syn D. bol nezamestnaný a preto neprihliadol na to, že žil s otcom v spoločnej domácnosti.

17. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu vyplýva, že v tomto období t.j. od 02.07.2012 (správne by malo

byť podľa oznámenia zamestnávateľa otca od 03.07.2012 t.j. odo dňa uzavretia pracovnej zmluvy /č.l.
79 spisu/) do 27.05.2013 vychádzal len z toho, že otec mal pracovný príjem. Nebolo však zistené či
otec nebol už poberateľom invalidného dôchodku zo Slovenska i ČR. Ohľadom syna D. nie je však
odvolaciemu súdu zrejmé z čoho okresný súd vychádzal pokiaľ konštatoval, že tento je nezamestnaný.Odvolací súd si totiž vyžiadal od Okresného súdu v Čadci spis sp. zn. 6C/150/2014. Z tohto mal zistené,
že rozsudkom č. k. 6C/150/2014-14 zo dňa 05.03.2015 vyživovacia povinnosť matky k D. L. bola
zrušená s účinnosťou od 01.07.2014 nakoľko ukončil štúdium na vysokej škole. Rozsudok nadobudol

právoplatnosť dňa 12.12.2015. Znamenalo by to, že aj ubudnutie vyživovacej povinnosti vo vzťahu k
otcovi. Okresný súd v konaní nemal zisťované či sa vedie takéto konanie a preto sa ani s predmetným
spisom nemohol oboznámiť. Odvolací súd z obsahu spisu okresného súdu nemal ustálené trvanie
vyživovacej povinnosti otca k dcére B. L., nar. XX.XX.XXXX. Opäť odvolací súd zistil, že sa u Okresného
súdu Čadca pod sp. zn. 8C/147/2015 sa vedie konanie medzi B. L. a otcom o určenie výživného.

Vo veci bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Čadca č. k. 8C/147/2005-467 zo dňa
06.03.2014, ktorý bol uznesením Krajského súdu v Žiline č k. 10Co/334/2016-566 zo dňa 26.07.2017
zrušený a vec mu vrátená na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva
uloženie povinnosti okresnému súdu jednoznačne vymedziť dokedy sa B. L. štúdiom na vysokej
škole pripravovala na budúce povolenia a či štúdium riadne ukončila. Zároveň je nutné vyhodnotiť, či
dôvod predĺženia štúdia - oproti predpokladanému a pôvodne určenému ukončeniu v letnom semestri

akademického roku 2010/2011 je možné „pričítať“ otcovi. Inými slovami, či prípadná dlhšia príprava na
budúce povolanie, ako je štandardné trvanie vysokoškolského štúdia (samozrejme, ak bolo zavŕšené
jeho ukončením), bola/je opodstatnená. Okresný súd tiež nemal zisťované či sa vedie takéto konanie
a preto sa ani s predmetným spisom neoboznámil. Vzhľadom na uvedené nebolo ku dňu rozhodnutia
okresného súdu posudzované, či v rozhodnom období trvala táto vyživovacia povinnosť alebo skončila

a ktorým dňom, pričom záver ohľadom tejto skutočnosti má vplyv na rozhodovanie o tejto veci.

18. Odvolací súd vo vzťahu k zániku vyživovacej povinnosti poukazuje na to, že zánik vyživovacej
povinnosti sa spája s nadobudnutím schopností dieťaťa samostatne sa živiť. Schopnosťou dieťaťa
sa samostatne živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky

relevantné, životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu,
príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutiu schopnosti samostatne sa živiť.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd považoval za vecne správny záver okresného súdu, že ukončením
štúdia na strednej škole vykonaním maturitnej skúšky navrhovateľ získal schopnosť samostatne sa živiť
(§ 62 ods. 1 Zákona o rodine), ktorá okolnosť je zásadná pre vyživovaciu povinnosť rodičov k nemu.

Návrh navrhovateľa o zvýšenie výživného môže mať preto opodstatnenie len do 27.05.2013.

19. Pokiaľ ide o odvolanie otca poukazujúceho na to, že výživné má zaplatené i preplatené aj odvolací
súd mal za to, že za doterajšieho skutkového stavu nebolo preukázané, že za uvedené časové obdobie
otec navrhovateľovi uhradil výživné aspoň v čiastočnej výške, pričom bolo na ňom, aby toto svoje

tvrdenie preukázal. Tvrdenie o zaplatení výživného v sume 5.809 eur s poukazom na č.l. 189 spisu
nepovažoval za opodstatnené. Oznámenie bývalého zamestnávateľa otca sa týkalo vykonávania zrážok
z jeho mzdy na základe exekučného príkazu v prospech navrhovateľa v inom ako v spornom období
v tejto veci. Na otcom tvrdené nároky vo vzťahu k matke navrhovateľa a jej povinnosti ohľadom syna
D. nepovažoval pre posudzovanie danej veci za rozhodujúce. S ďalšími námietkami, s ktorými sa

vysporiadal už okresný súd sa odvolací súd stotožnil.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nepovažoval odvolací súd dokazovanie vykonané
okresným súdom za dostatočné k rozhodnutiu o návrhu navrhovateľa, pričom dokazovanie odvolacím
súdom nie je účelné vykonať. Rozsudok okresného súdu preto vo výrokoch I., III., IV. a V. zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie. Vo výroku II, ktorým vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol v časti o zvýšenie
výživného za obdobie od 28.05.2013 do 30.11.2013 zrušil a vec mu vrátil v tejto časti na ďalšie konanie a
v časti o zvýšenie výživného za obdobie od 01.12.2013 do 31.12.2013 zostal rozsudok okresného súdu
nedotknutý lebo navrhovateľ odvolaním žiadal rozhodnúť o výživnom len do 30.11.2013.

21. V ďalšom konaní okresný súd doplní dokazovanie oboznámením sa s obsahom už pripojeného
spisu Okresného súdu Čadca sp. zn. 6C/150/2014. Taktiež aj s obsahom spisu sp. zn. 8C/147/2015. Z
tohto zistí aj skutočnosti ohľadom výšky a doby trvania poberania príspevku za opatrovanie vyplácaného
otcom. Urobí dopyt na Sociálnu poisťovňu ohľadom invalidného dôchodku otca poberaného zo
Slovenska i ČR s poukazom na vyššie chýbajúce skutočnosti ohľadom vyplácania dôchodku (bod 16

odôvodnenia tohto rozhodnutia). Bude sa zaoberať najmä obdobím trvania vyživovacej povinnosti otca
k dcére B. L.. Podľa odvolacieho súdu na skutočnosť, že otec dostal od štátu náhradu nemajetkovej
ujmy za prieťahy v súdnom konaní (č.l. 302 spisu) prihliadne pri prípadnom určovaní zameškaného
výživného pokiaľ ide o splatnosť. Zistené skutočnosti okresný súd následne vyhodnotí a vec právneposúdi. Svoje rozhodnutie odôvodní podľa kritérií uvedených v ust. § 220 C. s. p. V novom rozhodnutí
zároveň rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.).

22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C. m. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).