Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, September 30, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/53/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5311201405
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5311201405.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej v právnej veci plnoletého dieťaťa
(navrhovateľ): L. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., ul. L. č. XXXX/XX, zastúpený splnomocnenou
zástupkyňou Q. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., ul. L. č. XXXX/XX, proti osobe povinnej platením
výživného (otec): Ing. J. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., P. č. XX, o zvýšenie výživného, o odvolaní
plnoletého dieťaťa (navrhovateľ) a osoby povinnej platením výživného (otec) proti rozsudku Okresného
súdu Čadca č. k. 10C/38/2011-531 zo dňa 29. júna 2018, takto

r o z h o d o l :

súd nepripúšťa zmenu návrhu na začatie konania navrhnutého v odvolaní navrhovateľa zo dňa

01.10.2018, ktorým je odporca povinný uhradiť mu sumu 3.000 eur z titulu úspor, nakoľko boli použité
na renováciu bytu a žiada vyčísliť úroky z omeškania s 8,26 % ročným úrokom.

Rozsudok okresného súdu vo výroku I. mení tak, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca Ing. J. L. na
navrhovateľa L. L. zo sumy 49,79 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne, počnúc od 03.07.2012 do
29.08.2013.

Vo výroku II., ktorým súd vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol, a to ohľadom obdobia od 28.02.2011
do 02.07.2012 a obdobia od 30.08.2013 do 30.11.2013 p o - t v r d z u j e.

Ohľadom obdobia od 21.02.2011 do 27.02.2011 a obdobia od 01.12.2013 do 31.12.2013 zostáva
rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Zameškané výživné za obdobie od 03.07.2012 do 29.08.2013 spolu v sume 1.290 eur je otec Ing. J. L.
povinný zaplatiť navrhovateľovi L. L. v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Mení rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 8C/59/2003-323 zo dňa 19.11.2009 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/144/2010 zo dňa 30.06.2010.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdČadcarozsudkomč.k.10C/38/2011-531zodňa29.06.2018zvýšilvyživovaciupovinnosť
otca Ing. J. L., nar. XX.XX.XXXX na navrhovateľa L. L., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 49,79 eur mesačne

na sumu 100 eur mesačne počnúc od 03.07.2012 do 27.05.2013, ktoré výživné je otec povinný platiť
k rukám navrhovateľa vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred (výrok I.). Vo zvyšku návrh
navrhovateľa zamietol (výrok II.). Tým zmenil rozsudok Okresného súdu Čadca, č. k. 8C 59/2003-323 zo
dňa 19.11.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 7Co 144/2010 zo dňa 30.06.2010(výrok III.). Zameškané výživné za obdobie od 03.07.2012 do 27.05.2013 spolu v sume 980,88 eur
zaviazal otca Ing. J. L., nar. XX.XX.XXXX zaplatiť navrhovateľovi L. L. nar. XX.XX.XXXX v lehote 3 dní
odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok IV.). Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na

náhradu trov konania (výrok V.).
V preskúmavanej veci sa navrhovateľ ako plnoletý voči otcovi domáhal určenia výživného v sume 100
eur mesačne od 20.02.2011 z dôvodu dosiahnutia plnoletosti, návštevy strednej školy a výdavkov s tým
spojených a po pripustenej zmene návrhu aj sumy 150 eur mesačne od 01.07.2012 do 31.12.2013.
Súd pri rozhodnutí vychádzal z ust. § 26 ods. 1, § 32 ods. 5, § 62 ods. 1, 2, 3, § 75 ods. 1, § 76 ods. 3, § 77

ods. 1, § 78 ods. 1, 2 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine, ďalej len „Zákona o rodine“ a § 52 zák. č. 161/2015
Z. z. Civilného mimosporového poriadku, ďalej len „C. m. p.“. V súdenom prípade sa navrhovateľ voči
otcovi domáha určenia (správne zvýšenia) výživného, ktorý nárok si navrhovateľ voči otcovi uplatňuje
za obdobie počnúc od 20.02.2011. Súd považoval za nesporné, že navrhovateľ uvedený návrh na
zvýšenie výživného podal už ako plnoletý, a to dňa 28.02.2011, ktorým dňom sa začalo dané súdne
konanie. S prihliadnutím k ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine a už uvedenému, že plnoletej osobe možno

výživné priznať najskôr odo dňa začatia konania, je navrhovateľom ako plnoletou osobou uplatnený
nárokzaobdobiepredzačatímdanéhosúdnehokonania,t.j.zaobdobieod20.02.2011ztýchtodôvodov
neopodstatnený. Návrh navrhovateľa na zvýšenie výživného za obdobie od 20.02.2011 do 27.02.2011
preto bez skúmania, či v uvedenom období existovala zmena pomerov na strane účastníkov oproti
poslednému rozhodnutiu o výživnom, odôvodňujúca zmenu výšky určeného výživného, zamietol.

V ďalšom konaní sa súd zaoberal návrhom navrhovateľa na zvýšenie výživného za nasledujúce obdobie
počnúc od 28.02.2011. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že naposledy bolo o vyživovacej
povinnosti otca k navrhovateľovi rozhodované rozsudkom Okresného súdu Čadca č. k. 5P/247/2010-46
zo dňa 29.11.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9CoP/33/2011 zo dňa
28.04.2011, ktorým bol zamietnutý návrh otca na zverenie v tom čase maloletého navrhovateľa do

striedavej starostlivosti rodičov a zrušenie výživného, ako aj bol zamietnutý návrh matky na zvýšenie
výživného. V čase tohto posledného rozhodnutia o výživnom bol navrhovateľ študentom strednej školy v
Kysuckom Novom Meste. Otec navrhovateľa bol nezamestnaný po tom, čo s ním bol dňom 30.04.2009
skončený pracovný pomer pre nadbytočnosť. Bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
Podporu v nezamestnanosti nedostal. Od 01.12.2009 poberal peňažný príspevok za opatrovanie, ktorý

mu bol do júna 2010 vyplácaný vo výške 192,94 eur mesačne a od júna 2010 vo výške 169,08 eur
mesačne naďalej. V nadväznosti na citované posledné rozhodnutie o výživnom rozsudkom Okresného
súdu Čadca č. k. 5P/247/2010-46 zo dňa 29.11.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 9CoP/33/2011 zo dňa 28.04.2011, ktorým boli návrhy na zmenu vyživovacej povinnosti k
navrhovateľovi zamietnuté, zostala otcovi zachovaná vyživovacia povinnosť voči navrhovateľovi určená

rozsudkom Okresného súdu Čadca č. k. 8C/59/2003-323 zo dňa 19.11.2009 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/144/2010 zo dňa 30.06.2010 počnúc od 19.02.2007 vo výške
49,79 eur mesačne. V uvedenom období od 28.02.2011 bol navrhovateľ naďalej študentom Strednej
odbornej školy strojníckej v Kysuckom novom Meste, a to od 01.09.2008 do 27.05.2013, štúdium ukončil
maturitnou skúškou. V tomto období mal navrhovateľ naďalej zvýšené výdavky spojené so štúdiom

na zakupovanie základných študijných potrieb a pomôcok, náklady na cestovné z miesta bydliska do
miesta štúdia. Mal tiež aj náklady na voľnočasové aktivity (florbal, futbal, posilňovanie a s tým spojené
náklady na zakupovanie iontových nápojov, vitamínov v súvislosti so zranením, ktoré utrpel), ako aj
na základné životné potreby (stravu, bývanie, hygienické potreby, oblečenie, obuv, základnú zdravotnú
starostlivosť a pod.). V evidencii uchádzačov o zamestnanie bol navrhovateľ evidovaný v čase od

30.08.2013 do 04.12.2013. Dňom 05.12.2013 bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie z
dôvodu nástupu do zamestnania. Otec bol rovnako ako v čase posledného rozhodnutia o výživnom
rozsudkom Okresného súdu Čadca č. k. 5P/247/2010-46 zo dňa 29.11.2010 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9CoP/33/2011 zo dňa 28.04.2011 vedený v evidencii uchádzačov o
zamestnanie, a to až do 02.07.2012. V období od 01.08.2010, teda aj v období spadajúcom do obdobia

posledného rozhodnutia o výživnom, až do 31.12.2011 bol otec na základe rozhodnutia Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Čadca, číslo CA2/OPHN/SOC/2013/37745-001 zo dňa 17.07.2013 uznaný
za občana v hmotnej núdzi. Priznaná dávka v hmotnej núdzi za celé uvedené obdobie, po ktoré bol
otec uznaný za občana v hmotnej núdzi, spolu vo výške 587,98 eur mu bola vyplatená až následne
v mesiaci október 2013. Na rozdiel od pomerov otca v čase posledného rozhodnutia o výživnom v

období mesiaca december 2011 až máj 2012 vykonával prácu na základe dohody o vykonaní práce
zo dňa 30.11.2011 v znení dodatkov k uvedenej dohode zo dňa 27.02.2012, zo dňa 26.03.2012 a
zo dňa 25.04.2012 pre spoločnosť FCP-SK, s.r.o. a za uvedené obdobie dosiahol čistý príjem spolu
vo výške 720 eur. Do 30.06.2012, rovnako ako v čase vyššie citovaného posledného rozhodnutia ovýživnom, otec poberal peňažný príspevok na opatrovanie v sume 192,94 eur mesačne od 01.12.2009
do 30.06.2010, v sume 169,08 eur mesačne od 01.07.2010 do 30.06.2011 a v sume 195,27 eur mesačne
od 01.07.2011 do 30.06.2012. Dňom 03.07.2012 bol z evidencie uchádzačov o zamestnanie vyradený z

dôvodu nástupu do zamestnania do spoločnosti FCP-SK, s.r.o. s priemerným čistým mesačným príjmom
vo výške 759,20 eur v roku 2012, vo výške 786,35 eur v roku 2013 a za obdobie od 01.01.2014 do
30.04.2014 vo výške 787,07 eur. Od 24.03.2015 bol otec opätovne zaradený do evidencie uchádzačov
o zamestnanie. Zároveň od posledného rozhodnutia o výživnom bol otcovi priznaný invalidný dôchodok
zo Slovenskej republiky na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne, Ústredie, číslo: XXX XXX XXXXX

zo dňa 10.09.2012, a to počnúc od 12.01.2012 vo výške 12 eur mesačne, od 01.01.2013 vo výške 12,60
eur mesačne, od 01.01.2014 v sume 13 eur mesačne, od 01.01.2015 vo výške 13,30 eur mesačne,
od 01.01.2016 vo výške 13,50 eur mesačne, od 01.01.2017 vo výške 13,80 eur a od 01.01.2018 vo
výške 14,20 eur mesačne. Prvýkrát bol otcovi dôchodok zo Slovenskej republiky poukázaný za obdobie
od 12.01.2012 do 11.10.2012 dňa 24.09.2012 v úhrnnej sume 108 eur. Bol mu tiež priznaný invalidný
dôchodok podľa právnych predpisov Českej republiky od 12.01.2012 v sume 7.690 Kč mesačne, od

01.01.2014 v sume 7.831 Kč mesačne, od 01.01.2015 v sume 7.979 Kč mesačne, od 01.01.2016 v
sume 8.019 Kč mesačne, od 01.01.2017 v sume 8.252 Kč a od 01.01.2018 v sume 8.602 Kč mesačne.
Podľa oznámenia Českej správy sociálneho zabezpečenia bol dátum zúčtovania výplaty invalidného
dôchodku z Českej republiky za obdobie do 31.10.2012 v sume spolu 74.078 Kč dňa 09.11.2012. Matka
navrhovateľa, ktorá je zároveň jeho splnomocnenou zástupkyňou v tomto konaní, bola rovnako ako v

čase posledného rozhodovania o výživnom naďalej zamestnancom Všeobecnej zdravotnej poisťovne,
a. s. Otec i matka obaja rovnako ako v čase posledného rozhodnutia o výživnom na navrhovateľa
mali vyživovaciu povinnosť aj k synovi D., a to až do 10.06.2014, kedy tento podľa pripojeného spisu
Okresného súdu Čadca sp. zn. 6C/150/2014 ukončil sústavnú prípravu na povolanie vysokoškolským
stupňom štúdia. Mali aj vyživovaciu povinnosť k dcére B., ktorá voči otcovi vedie konanie o zvýšenie

výživného pod sp. zn. 8C/147/2005, ktoré konanie ku dňu rozhodovania súdu v danom súdnom konaní
nie je právoplatne skončené a v ktorom konaní, je vzhľadom k vyjadreniu dcéry B., že bola vedená ako
študentka do 20.07.2012 a vyjadreniu jej splnomocnenej zástupkyne na pojednávaní dňa 27.09.2012,
z ktorého sa javí, že ešte v septembri 2012 mala táto vykonávať činnosti smerujúce k (riadnemu)
ukončeniu štúdia, vykonávané dokazovanie aj ohľadom určenia záveru rozhodného obdobia pre určenie

výživného na ňu. Súd pri komplexnom zhodnotení takto preukázaných pomerov na strane navrhovateľa
a jeho rodičov i s prihliadnutím k tomu, že výživné má zodpovedať nielen odôvodneným potrebám
osoby z výživného oprávnenej, ale jeho výška musí byť aj v schopnostiach a možnostiach osoby z
výživného povinnej, dospel k záveru, že za obdobie od 28.02.2011 do 02.07.2012 zvýšenie výživného
možné nie je, a to i napriek tomu, že u navrhovateľa zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného

nastala, keďže navrhovateľ od posledného rozhodnutia o výživnom dovŕšil plnoletosť a u dospelého
mladého muža sú výdavky na stravu, oblečenie, obuv, hygienické potreby, spoločenské a kultúrne vyžitie
vyššie, než je tomu u maloletého, hoc dospievajúceho chlapca. Pokiaľ však ide o otca súd v uvedenom
období od 28.02.2011 do 02.07.2012 nemal preukázanú takú zmenu pomerov, na základe ktorej by
mohol konštatovať záver, že je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu navrhovateľa

vyšším výživným, než v sume 49,79 eur mesačne určenej na navrhovateľa rozsudkom Okresného súdu
Čadca č. k. 8C/59/2003-323 zo dňa 19.11.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn.
7Co/144/2010 zo dňa 30.06.2010.
Otec v uvedenom časovom období od 28.02.2011 do 02.07.2012 bol rovnako ako v čase posledného
rozhodnutia o výživnom rozsudkom Okresného súdu Čadca č. k. 5 P 247/2010-49 zo dňa 29.11.2010

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9 CoP 33/2011 zo dňa 28.04.2011, ktorým súd
návrhy na zmenu vyživovacej povinnosti k navrhovateľovi zamietol, nezamestnaný, vedený v evidencii
uchádzačov o zamestnanie a až do 31.12.2011 bol uznaný za občana v hmotnej núdzi. Na dávky v
hmotnej núdzi priznané otcovi za obdobie od 01.08.2010 do 31.12.2011 súd v uvedenom období od
28.02.2011 do 02.07.2012 prihliadať nemohol, nakoľko tieto mu boli vyplatené až po tomto období v

mesiacioktóber2013.Otecrovnako,akovčasecitovanéhoposlednéhorozhodnutiaovýživnom,naďalej
poberal peňažný príspevok na opatrovanie, a to vo výške 169,08 eur mesačne do 30.06.2011 a od
01.07.2011 do 30.06.2012 vo výške 195,27 eur mesačne. Za obdobie od 01.07.2012 do 02.07.2012
súd príjem otca preukázaný nemal v žiadnej výške. Zároveň v uvedenom období od 28.02. 2011 do
02.07.2012 trvala naďalej, rovnako ako v čase posledného rozhodnutia o výživnom, aj jeho vyživovacia

povinnosť k synovi D. ktorý sa až do 10.06.2014 naďalej pripravoval na svoje budúce povolanie a
bol svojou výživou odkázaný na svojich rodičov a zároveň do uvedeného obdobia od 28.02.2011 do
02.07.2012 spadá aj vyživovacia povinnosť otca k dcére B., keďže k ukončeniu štúdia na vysokej škole
u dcéry B. malo dôjsť až po uvedenom dátume 02.07.2012 (ako vyplynulo z uznesenia Krajskéhosúdu v Žiline č. k. 10Co/334/2016-566 zo dňa 26.07.2017 dcéra B. uvádzala, že bola študentkou do
20.07.2012 a z prednesu jej splnomocnenej zástupkyne na pojednávaní dňa 27.09.2012 sa javilo, že
ešte v septembri 2012 mala dcéra B. vykonávať činnosti smerujúce k ukončeniu štúdia). Zmena pomerov

na strane otca nastala od 08.12.2011 do 31.05.2012, kedy tento začal na základe dohody o vykonaní
prácezodňa30.11.2011vzneníjejdodatkovzodňa27.02.2012,zodňa26.03.2012azodňa25.04.2012
vykonávať prácu pre spoločnosť FCP-SK, s. r. o. a na základe tejto dohody o vykonaní práce si v
období od 08.12.2011 do 31.05.2012 zvýšil svoj príjem o sumu 120 eur mesačne. Otec tak v období od
28.02.2011 do 30.06.2011 mal príjem vo výške 169,08 eur mesačne z titulu príspevku za opatrovanie,

od 01.07.2011 do 07.12.2011 príjem vo výške 195,27 eur mesačne z titulu príspevku za opatrovanie
a od 08.12.2011 do 31.12.2011 sa mu tento príjem zvýšil aj o príjem z dohody o vykonaní práce a od
01.01.2012 do 31.05.2012 mal príjem vo výške 195,27 eur mesačne z titulu príspevku za opatrovanie
a 120 eur mesačne z titulu výkonu práce na základe dohody o vykonaní práce v znení jej dodatkov,
od 01.06.2012 do 30.06.2012 vo výške 195,27 eur z titulu peňažného príspevku za opatrovanie a
od 01.07.2012 do 02.07.2012 jeho príjem preukázaný nebol. Táto zmena pomerov na strane otca a

zvýšenie jeho príjmu o sumu 120 eur mesačne z dohody o vykonaní práce za obdobie od 08.12. 2011
do 31.05.2012 však podľa názoru súdu nepredstavuje takú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala
zvýšenie výživného na navrhovateľa nad sumu výživného vo výške 49,79 eur mesačne určenú na
navrhovateľarozsudkomč.k.8C/59/2003-323zodňa19.11.2009vspojenísrozsudkomKrajskéhosúdu
v Žiline sp. zn. 7Co/144/2010 zo dňa 30.06.2010, nakoľko nejde o zmenu trvalú, ale ide o zmenu iba

prechodnú, dočasnú, nemeniacu podstatným spôsobom pomery otca tak, aby bolo možné konštatovať,
že je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu navrhovateľa výživným vyšším než
v sume 49,79 € mesačne určeným rozsudkom č. k. 8C/59/2003-323 zo dňa 19.11.2009 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/144/2010 zo dňa 30.06.2010.
Podľa okresného súdu pokiaľ aj bol otcovi s účinnosťou od 12.01.2012 priznaný invalidný dôchodok zo

Slovenskej republiky v sume 12 eur mesačne a z Českej republiky v sume 7.690 Kč mesačne, nemohol
na tento dôchodok za obdobie od 12.01.2012 do 02.07.2012 prihliadať a hodnotiť na jeho základe
zmenu pomerov u tohto, nakoľko tento dôchodok v uvedenom období od 12.01.2012 do 02.07.2012
mu reálne vyplatený nebol a k jeho výplate zo Slovenskej republiky v úhrnnej sume 108 eur došlo až
dňa 24.09.2012 a dátum zúčtovania výplaty invalidného dôchodku z Českej republiky v úhrnnej výške

74.078 Kč bol až dňa 09.11.2012. Rovnako pokiaľ splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa poukazovala
na to, že otec dostal odstupné vo výške približne 190.000 Kč a žiadala, aby bolo aj na túto sumu pri
svojom rozhodovaní o výživnom prihliadané, bol súd toho názoru, že na tento príjem otca v danom
súdnom konaní prihliadať nemôže. Ako vyplynulo zo záverov uznesenia Krajského súdu v Žiline č. k.
10Co/334/2016-566 zo dňa 26.07.2017, vzhľadom na charakter tejto pracovnej odmeny a skončenie

pracovného pomeru pre nadbytočnosť je nutné rozpočítať predmetný príjem na nasledujúce mesiace,
v ktorých bola otcovi vyplácaná aj dávka v nezamestnanosti. Z obsahu spisu sp. zn. 8C/147/2005 mal
súd preukázané, že otcovi bola vyplácaná podpora v nezamestnanosti od 01.05.2009 do 18.12.2009.
Na toto obdobie aj s prihliadnutím k citovaným záverom Krajského súdu v Žiline v uznesení č. k.
10Co/334/2016-566 zo dňa 26.07.2017 považoval za potrebné otcom získané odstupné započítať, a

keďže toto obdobie predchádza obdobiu, za ktoré súd o výživnom na navrhovateľa rozhoduje a za
ktoré aj pomery navrhovateľa a otca skúma, nie je možné na tento príjem otca v danom súdnom
konaní prihliadať. Ani z toho dôvodu, že tento príjem otca bol známy už v čase predchádzajúcich
konaní o výživnom na navrhovateľa, v dôsledku čoho nepredstavuje pre dané konanie novú skutočnosť,
ktorú by bolo možné zhodnotiť ako zmenu pomerov na strane otca oproti jeho pomerom v čase

predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom na navrhovateľa. Z týchto dôvodov preto súd na tento príjem
otca v danom súdnom konaní neprihliadal. Z rovnakých dôvodov nemohol prihliadať ani na tvrdenia
splnomocnenej zástupkyne navrhovateľa, že otec tesne pred rozvodom v roku 2002 vybral spoločné
prostriedky, zobral zo spoločného majetku určitý majetok, nakoľko tieto tvrdenia s ohľadom časového
obdobia, do ktorého ich splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa zaradila, spadali do obdobia ešte

predchádzajúcich súdnych konaní o výživnom na navrhovateľa. Nešlo preto o nové skutočnosti, ktoré by
mali za následok zmenu pomerov účastníkov v danom súdnom konaní oproti poslednému rozhodnutiu o
výživnom. Súd neprihliadal ani na jej tvrdenie, že otec odpredal motorové vozidlo a finančné prostriedky
neboli zahrnuté ani do masy bezpodielového spoluvlastníctva, ani nie sú zohľadnené v tomto konaní, ani
v konaní dcéry B.. S prihliadnutím k uvedenému vyjadreniu splnomocnenej zástupkyne navrhovateľa,

že prostriedky z predaja neboli zahrnuté ani do masy bezpodielového spoluvlastníctva, súd vyvodil, že
aj tento majetok - motorové vozidlo bolo známe už v čase predchádzajúcich súdnych konaní o výživnom
na navrhovateľa, a preto ani tento majetok nepredstavuje okolnosť majúcu za následok iné pomery
účastníkov, než tomu bolo v čase posledného rozhodnutia o výživnom. Z tohto dôvodu ani na totojej tvrdenie neprihliadal, v konaní ďalej nevykonával dokazovanie ohľadom týchto tvrdení, nakoľko to
považoval za nadbytočné. Tiež pokiaľ táto poukazovala na to, že otec získal finančné zadosťučinenie
vo výške približne 15.000 eur, súd z hľadiska určenia výživného na navrhovateľa na tento príjem otca

prihliadať nemohol, nakoľko uvedené finančné zadosťučinenie tento získal až v následnom období po
období, ktoré je predmetom daného konania. Na toto otcom získané zadosťučinenie môže súd prihliadať
iba z hľadiska prípadnej lehoty splatnosti prípadného zameškaného výživného tak, ako v uznesení č.
k. 8Co/354/2017-344 zo dňa 28.12.2017 poukázal aj odvolací súd (bod 21). Zo všetkých uvedených
dôvodov preto u otca za uvedené obdobie od 28.02.2011 do 02.07.2012 nemal preukázané také pomery,

na základe ktorých by mohol konštatovať, že je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na
navrhovateľa vyšším výživným než bolo výživné určené v sume 49,79 eur, hoci nepochybne by potreby
navrhovateľa vyššie výživné odôvodňovali. Návrh navrhovateľa na zvýšenie výživného za obdobie od
28.02.2011 do 02.07.2012 bol preto nútený zamietnuť.
Zmenu pomerov na strane otca mal súd preukázanú až počnúc dňom 03.07.2012, kedy sa otec
zamestnal v spoločnosti FCP-SK, s.r.o. a zamestnaním získal pravidelne sa opakujúci príjem. Otec zo

zamestnania v spoločnosti FCP-SK, s.r.o. dosiahol v roku 2012 počnúc od 02.07.2012 do 31.12.2012
priemerný čistý mesačný príjem v sume 759,20 eur, za rok 2013 v sume 786,35 eur a za obdobie roku
2014 od 01.01.2014 do 30.04.2014 v sume 787,07 eur. Zároveň v mesiaci september 2012 mu bol
vyplatený prvýkrát, a to dňa 24.09.2012 invalidný dôchodok zo Slovenskej republiky v úhrnnej sume 108
eur a dňa 09.11.2012 mu bolo vykonané zúčtovanie výplaty invalidného dôchodku v Českej republike

v sume spolu 74.078 Kč. Príjem otca od 03.07.2012 do mesiaca september 2012 preto pozostával zo
mzdy dosiahnutej v zamestnaní v spoločnosti FCP-SK, s.r.o. a od mesiaca september 2012 mal príjem
aj z invalidného dôchodku. Opísaná zmena pomerov na jeho strane podľa názoru súdu predstavuje takú
zmenu, ktorá je podstatná, zásadná a kvalifikovaná a odôvodňuje počnúc dňom 03.07.2012, t.j. dňom,
kedy sa otec zamestnal zvýšenie výživného na navrhovateľa, u ktorého mal aj s prihliadnutím k vyššie

uvedeným dôvodom tiež preukázanú zmenu pomerov odôvodňujúcu zvýšenie výživného. Ako už bolo
uvedené vyššie, náklady na základné životné potreby sú u dospelého mladého muža väčšieho rozsahu,
než je tomu u maloletého dieťaťa. Súd preto bol toho názoru, že zvýšenie výživného oproti výživnému
určenému na navrhovateľa v sume 49,79 eur mesačne počnúc od 03.07.2012 je odôvodnené, avšak toto
zvýšenie je možné iba do 27.05.2013, kedy navrhovateľ ukončil štúdium na strednej škole maturitnou

skúškou a ďalšia príprava navrhovateľa na jeho budúce povolanie štúdiom na vysokej škole tvrdená,
ani preukázaná nebola. Príprava na budúce povolanie tak u navrhovateľa po dátume 27.05.2013 ďalej
nepredstavovala prekážku brániacu tomuto samostatne sa živiť a zároveň ani iné okolnosti, ktoré by
bolo možné hodnotiť ako prekážku brániacu navrhovateľovi samostatne sa živiť, v konaní neboli ani
tvrdené, ani preukázané. Ukončenie štúdia navrhovateľa dňom 27.05.2013 preto predstavuje podstatnú

zmenu pomerov na strane navrhovateľa brániacu ďalšiemu priznaniu výživného. Zvýšenie výživného
na navrhovateľa je preto podľa názoru súdu odôvodnené iba za obdobie od 03.07.2012 do 27.05.2013.
Pokiaľ ide o sumu zvýšeného výživného tak, aby toto výživné zodpovedalo odôvodneným potrebám
navrhovateľa a zároveň bolo i v schopnostiach a možnostiach otca, súd dospel k záveru, že výživné
v sume 100 eur mesačne v období od 03.07.2012 do 27.05.2013 zodpovedá odôvodneným potrebám

navrhovateľazhľadiskajehoveku,zdravotnéhostavu,študijnýmpovinnostiamivoľnočasovýmaktivitám
v uvedenom časovom období od 03.07.2012 do 27.05.2013 tak, ako boli tieto potreby preukázané, a
to aj s prihliadnutím k vyčísleniu týchto nákladov navrhovateľom na cestovné do školy, školské potreby,
lieky, oblečenie, drogériu, šport, potraviny, bývanie a internet v podaní doručenom súdu dňa 21.11.2014,
t. j. spolu vo výške 170 eur mesačne. Pokiaľ otec rozporoval tieto náklady a tvrdil, že tieto nie sú

preukázané, súd sa s touto obranou otca nestotožnil. Všetky uvedené navrhovateľom vyčíslené náklady
v úhrnnej sume 170 eur mesačne predstavujú náklady na základné životné potreby, ktoré vznikajú
každému jednotlivcovi, a to či už na stravu, bývanie, oblečenie a zároveň, keďže navrhovateľ bol v
uvedenom období študentom, preukázateľne mu vznikali aj náklady na cestovné do školy a späť do
miestabydliskaanaškolsképotrebyapomôcky.Natýchtonákladochnavrhovateľa,ktorésúdvyhodnotil

ako dôvodné, nie prehnané alebo luxusné, má povinnosť spolupodieľať sa i matka navrhovateľa, ktorá
v konaní vystupuje ako jeho splnomocnená zástupkyňa, u ktorej súd nemal preukázanú od posledného
rozhodnutia o výživnom žiadnu zmenu. Naďalej je zamestnaná vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni,
a.s. a u ktorej súd z hľadiska výšky jej vyživovacej povinnosti k navrhovateľovi zohľadnil to, že svoju
vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi si plnila v uvedenom období aj v naturálnej forme, t.j. osobnou

starostlivosťou o navrhovateľa. S prihliadnutím k tejto naturálnej forme plnenia vyživovacej povinnosti
matky bol preto toho názoru, že na takto navrhovateľom vyčíslených nákladoch je odôvodnené, aby
sa vo finančnej rovine otec podieľal vo vyššej miere než matka. Považoval preto za odôvodnené
zvýšenie výživného zo sumy 49,79 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne, ktorá suma zodpovedáodôvodneným potrebám navrhovateľa a zároveň je táto suma podľa názoru súdu i v schopnostiach
a možnostiach otca, ktorý v uvedenom období od 03.07.2012 do 27.05.2013 si zvýšil svoju životnú
úroveň zamestnaním sa, z ktorého zamestnania dosahoval pravidelný opakujúci sa príjem v roku

2012 približne 759,20 eur v čistom a v roku 2013 vo výške 786,35 eur a zároveň počnúc mesiacom
september 2012 získal aj príjem z invalidného dôchodku. Takémuto zvýšeniu výživného na navrhovateľa
na sumu 100 eur mesačne počnúc od 03.07.2012 do 27.05.2013 podľa názoru súdu nebráni ani to,
že otec mal počas celého obdobia vyživovaciu povinnosť aj k synovi D. (k D. mal otec vyživovaciu
povinnosť až do 10.06.2014) a mal aj vyživovaciu povinnosť k dcére B., u ktorej je v konaní sp. zn.

8C/147/2005 vykonávané okrem iného aj dokazovanie ohľadom záveru rozhodného obdobia pre určenie
výživného, či k ukončeniu tohto rozhodného obdobia pre určenie výživného otca k dcére B. došlo
podľa jej vyjadrenia ku dňu 20.07.2012 alebo až po tomto dátume v nadväznosti na vyjadrenie jej
splnomocnenej zástupkyne. Výživné v tejto sume 100 eur mesačne pri príjme otca, ktorý dosahoval v
uvedenom období zo zamestnania i dôchodku, nebola podľa názoru súdu ohrozená ani výživa syna D.,
ani dcéry B., na ktoré vyživovacie povinnosti otca súd pri určení výživného na navrhovateľa prihliadal.

Zároveň pokiaľ otec v rámci svojej obrany poukazoval na to, že navrhovateľ má úspory a synovi kúpil
bubny, mobilný telefón a zaplatil mu vodičský preukaz, bola táto obrana podľa názoru súdu z hľadiska
existujúceho skutkového stavu bez relevancie. Keďže otec v období od 03.07.2012 do 27.05.2013 bol
zamestnaný, má jeho povinnosť prispievať na výživu prednosť pred tým, aby navrhovateľ ako osoba
oprávnená z výživného uspokojoval svoje základné potreby z úspor, resp. z darov. Navrhovateľ mal v

uvedenom období, po ktoré bol otec zamestnaný a bol svojou výživou na neho odkázaný, právo podieľať
sa na životnej úrovni svojho otca, ktorú si otec zvýšil svojim zamestnaním sa a za obdobie, za ktoré
súd návrh navrhovateľa na zvýšenie výživného zamietol, súd u otca prihliadal na to, že nebolo v jeho
schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu navrhovateľa zvýšeným výživným. Aj pokiaľ otec v
rámci svojej obrany žiadal o predloženie vyúčtovania správy majetku navrhovateľa, súd k tejto obrane

otcaibauviedol,žeprávožiadaťovyúčtovanietýkajúcesasprávyjehomajetkupatrímaloletémudieťaťu,
nie jeho rodičovi. Rovnako pokiaľ v rámci obrany žiadal vykonávať dokazovanie ohľadom dôvodov, pre
ktoré mu zamestnávateľ - spoločnosť FCP-SK, s.r.o. neposkytla v zamestnaní motorové vozidlo, ani
náhradu za používanie jeho vlastného vozidla, na túto neprihliadal a uvedený dôkaz nevykonal. Táto
okolnosť, či otcovi bolo, resp. nebolo poskytnuté zo strany zamestnávateľa motorové vozidlo, resp.

náhrada za používanie na služobné účely vlastného motorového vozidla otca nemôže ísť na ťarchu
navrhovateľa. Bolo na ňom uplatňovať si takýto nárok voči svojmu zamestnávateľovi, ak mu takýto nárok
vznikol a to, či otec tento nárok voči zamestnávateľovi uplatňoval, resp. neuplatňoval, nemôže ísť na
ťarchu navrhovateľa. Rovnako pokiaľ bolo poukazované zo strany otca na to, že navrhovateľ mal príjem
aj z brigádnickej činnosti, súd na túto obranu otca prihliadať nemohol, nakoľko išlo iba o príjem dočasný,

nie trvalý, tento príjem nepredstavoval nadobudnutie schopnosti navrhovateľa samostatne sa živiť. Zo
všetkých uvedených dôvodov preto návrhy otca na vykonanie dokazovania ako nadbytočné zamietol
a otca zaviazal prispievať na výživu navrhovateľa za obdobie od 03.07.2012 do 27.05.2013 sumou
vo výške 100 eur mesačne a vo zvyšku uplatneného nároku presahujúceho uvedenú priznanú sumu
výživného a presahujúce časové obdobie, za ktoré súd zvýšené výživné navrhovateľovi priznal, návrh

navrhovateľa zamietol.
Vo vzťahu k vyjadreniu splnomocnenej zástupkyne navrhovateľa, v ktorom uviedla, že ponecháva na
úvahu súdu, či určí výživné aj na úspory a tiež žiadala, aby boli pričítané aj teoretické úroky, koľko by
musel otec zaplatiť na úrokoch, ak by bral úver z banky, súd pre úplnosť iba uviedol, že konanie o
výživnom na plnoletú osobu je návrhovým konaním, a keďže takéto nároky neboli navrhovateľom riadne

uplatnené, týmito vyjadreniami splnomocnenej zástupkyne sa ďalej nezaoberal.
Zameškané výživné za obdobie od 03.07.2012 do 27.05.2013 súd vyčíslil vo výške 980,88 eur ako
rozdiel medzi zvýšeným výživným v uvedenom období v sume 1.080,88 eur ((pomerná časť výživného
za mesiac júl 2012 vo výške 93,67 eur (100 eur /31 dní x 29 dní) + výživné za mesiace august
2012 až apríl 2013 vo výške 900 eur (9 x 100 eur) + pomerná časť výživného za mesiac máj 2013

vo výške 87,21 eur (100 eur/31 dní x 27 dní)), od ktorého výživného v nadväznosti na vyjadrenie
splnomocnenej zástupkyne navrhovateľa v konaní vedenom pod sp. zn. 8C/147/2005 na pojednávaní
dňa 27.09.2012, že otec na syna L. výživné neplatí, dal mu nejakých 100 eur, hoci syn teraz ide
maturovať a odporca to dobre vie, odčítal sumu vo výške 100 eur, ktorú sumu v nadväznosti na uvedené
vyjadrenie súd považoval za sumu otcom uhradenú na výživu navrhovateľa. Pokiaľ otec v rámci svojej

obrany tvrdil, že navrhovateľovi výživné platil, bolo na ňom, aby toto svoje tvrdenie preukázal. V tomto
smere zaťažovalo dôkazné bremeno otca, nie navrhovateľa, aby preukázal, v akej výške bolo výživné
uhradené. Z toho dôvodu súd preto zamietol aj návrh otca na výsluch navrhovateľa na preukázanie ním
uvádzaných tvrdení. Inú ďalšiu úhradu výživného za uvedené obdobie otec nepreukázal a zároveň iná,ďalšia úhrada výživného nevyplynula ani zo žiadneho z pripojených spisov a ani z rozsudku Krajského
súdu v Žiline č. k. 2To/49/2016-432 zo dňa 03.08.2016, na ktorý otec poukazoval a ktorý rozsudok si
súd za týmto účelom i pripojil. Úhradu výživného na navrhovateľa za uvedené obdobie, po ktoré súd

vyživovaciu povinnosť otcovi na navrhovateľa zvýšil, nad rámec uvedenej sumy 100 eur, ktorú sumu od
vyčísleného zameškaného výživného za obdobie od 03.07.2012 do 27.05.2013 odčítal, nepreukazuje
ani otcom predložená tabuľka zažurnalizovaná na č.l. 523 spisu a ani ním v konaní vedenom pod sp. zn.
8C/147/2005 predložený sumár založený na č.l. 670 spisu sp. zn. 8C/147/2005. Aj pokiaľ otec v konaní
tvrdil, že pri porovnaní zákonného nároku na výživné a uhradeného výživného, by bolo preukázané, že

výživné bolo preplatené, súd k tejto obrane otca iba uviedol, že otec za obdobie plnoletosti navrhovateľa
v konaní nepredložil žiadny právne relevantný dôkaz o úhradách výživného a vo vzťahu k obdobiu,
kedy bol navrhovateľ maloletý súd poukázal na analogickú aplikáciu ustanovenia § 78 Zákona o rodine,
v zmysle ktorého sa spotrebované výživné na maloleté dieťa nevracia. Na túto obranu otca preto
prihliadať nemohol a tak zo všetkých uvedených dôvodov vyčíslil zameškané výživné za uvedené
obdobie v uvedenej výške 980,88 eur. Uvedené zameškané výživné s prihliadnutím k tomu, že otcovi

bolo len v danom súdnom konaní na základe nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
III.ÚS 614/2016-31 zo dňa 01.08.2017 vyplatené finančné zadosťučinenie v sume 1.500 eur, ako podľa
žiadosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 18.12.2017 priznaná pred Európskym
súdom pre ľudské práva v súvislosti s daným súdnym konaním nemajetková ujma vo výške 2.700 eur,
ktoré vyplatené zadosťučinenie spolu s ďalšími otcovi vyplatenými zadosťučineniami vyplývajúcimi z

oznámeniaučtárneOkresnéhosúduČadcazodňa19.06.2018predstavujetakémajetkovépomeryotca,
ktoré mu umožňujú vyplatiť navrhovateľovi zameškané výživné jednorázovo, súd preto otca zaviazal k
povinnosti vyplatiť uvedené zameškané výživné v sume 980,88 eur navrhovateľovi v lehote 3 dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku.
Vo výroku o trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C. m. p. tak, že žiadny z účastníkov nemá nárok na

náhradu trov konania, nakoľko nemal zistené žiadne dôvody, ktoré by pripúšťali výnimky pri rozhodovaní
o trovách konania.

2.Protirozsudkuokresnéhosúdupodalodvolanienavrhovateľprostredníctvomsvojhosplnomocneného
zástupcu a otec.

3. Navrhovateľ v odvolaní žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a zvýšiť výživné od 28.02.2011 do
30.06.2012 na sumu 100 eur mesačne a od 01.07.2012 do 30.11.2013 na sumu 150 eur mesačne do
doby, kým sa on nezamestnal a bol schopný sám sa živiť s tým, že výživné je splatné do 3 dní po
právoplatnosti rozsudku, otca zaviazať uhradiť mu sumu 3.000 eur z titulu úspor, nakoľko boli použité

na renováciu bytu a žiadal vyčísliť úroky z omeškania 8,26 % s ročným úrokom.
Výživné žiadal zvýšiť výživné od dátumu podania návrhu, a to od 28.02.2011 v sume 100 eur mesačne.
Otec v tom čase, hoc nezamestnaný, mal dosť finančných prostriedkov z minulého obdobia (obdržané
odstupné v sume 194.094,- Kč a mzda vyplatená za apríl 2009 a veľmi slušné zárobky do 30.04.2009).
Podľa navrhovateľa sumu odstupného je potrebné s ohľadom na závery krajského súdu v rozsudku

č. k. 8C/147/2005-566 zo dňa 26.07.2017 rozpočítať na budúce obdobia. V tomto konaní (sp. zn.
8C/147/2005) otec tvrdil, že nepoberá podporu v nezamestnanosti, ale poberal čo nebolo zohľadnené
(máj 2009 - 93,70 eur, jún 2009 - 210,90 eur, júl 2009 - 702,70 eur, august 2009 až november 2009
- 726,70 eur, december 2009 - 421,70 eur a od 12/2009 aj opatrovné 192,94 eur, spolu 614,64 eur.
Taktiež je potrebné k príjmu pripočítať aj výšku nevyplateného výživného. V roku 2009 otec nebol bez

príjmu, hoci bol nezamestnaný. Na základe doložených dokladov do spisu sp. zn. 8C/147/2005 mal od
novembra 2008 do apríla 2009 príjem v sume 55.492 Kč, po prepočte na eurá 2.078,27 eur mesačne a
za 4 mesiace 8.313,09 eur ale iba v r. 2009. Uvedenú čiastku je potrebné rozpočítať na budúce obdobie
a to v r. 2010, 2011 do júna 2012, nakoľko od júla 2012 začal pracovať. Suma 8.313,09 eur je za 30
mesiacov, suma 277,103 eur mesačne na čas od januára do júna 2012. Za január 2010 je to suma

470,04 eur (277,103 eur + opatrovné 192,94 eur) až do júna 2010, od júla 2010 do decembra 2010 -
489,173 eur (277,103 eur + 169,08 eur opatrovné), od januára 2011 do júna 2011 - 489,173 eur, júl 2011
- 515,36 eur (277,103 eur + opatrovné 195,27 eur + dávka v hmotnej núdzi 42,99 eur), august až október
2011 - 488,473 eur (277,103 eur + 195,27 eur + dávky v hmotnej núdzi 16,10 eur), od novembra do
decembra 2011 - 608,473 eur (277,103 eur + opatrovné 109,27 eur + dávky v hmotnej núdzi 16,10 eur

+ 120 eur za práce na dohodu), za január až jún 2012 - 592,373 eur + dôchodok z Českej republiky 304
eur (7.690 Kč) + 12,60 eur dôchodok zo Slovenskej republiky, spolu 908,973 eur. Z uvedeného vidieť,
že otec mal slušný príjem, z ktorého mu môže platiť čiastku 150 eur výživného. Otcovi sa teda podstatne
zmenili pomery a teda aj príjmy tým, že začal pracovať a jeho zárobok bol 751,20 eur + 320 eur dôchodokz Českej republiky + 12,60 eur dôchodok zo Slovenskej republiky, spolu 1.083,60 eur. K synovi D. si
plnil vyživovaciu povinnosť len vo výške 33,19 eur. Ďalej navrhovateľ žiadal určiť výživné aj za obdobie
od 28.05.2013 do 30.11.2013. Poukázal na to, že po ukončení školy bol evidovaný na úrade práce, bez

nároku na podporu alebo na dávku v hmotnej núdzi. V zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine „samé sa
živiť“ znamená, že by si dieťa malo hradiť svoje potreby samo zo svojho príjmu, čo v tomto prípade nie
je a rozsudok je v rozpore so zákonom. Žiadal tiež, aby súd prihliadal na sumy na základe toho, kedy
boli priznané a nie vyplatené. Podľa obdobia, ku ktorému sa viažu, nakoľko otec reálne výživné určené
nemal, čo sa týka tohto sporu a výživné určené predchádzajúcim rozsudkom neplatil. Žiadal tiež, aby

súd priznal aj nárok na úspory v sume 3.000 eur, nakoľko sa z jeho úspor opravoval byt a na základe
rozsudku sp. zn. 7C/31/2006 týkajúceho sa vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov
(ďalej len „BSM“), ktorý ešte nie je právoplatný bola jeho matka povinná odporcovi (otcovi) platiť aj z
renovovaného bytu, hoc otec neprispel na renováciu ani cent. Na úspory je potrebné prihliadať aj podľa
zákona. Otec mal v minulosti dostatok finančných prostriedkov, z ktorých mu mohol na úspory prispieť.
Otec výživné, ktoré mu bolo určené právoplatným rozsudkom neplatil, použil ho pre svoju potrebu o

opravu chalupy. Je to konštatované aj v rozsudku týkajúcom sa manželského výživného. Hoci otec na
úspory neprispieval, tak si na ne nárokoval. Žiada to preto lebo okresný súd zohľadnil v rozsudku sumu
100 eur, hoci otec túto sumu nepreukázal, že ju zaplatil na základe výpovede matky z iného spisu, čo si
táto nepamätá a ani nevie, či to bolo zapísané v správnej súvislosti. Ďalej uviedol, že otec na súdnych
prieťahoch dostal odškodné v sume cez 20.000 eur, čo nie je konečné číslo. Mal za to, že výživné, ktoré

žiada je tento schopný splatiť.

4. Otec v odvolaní uviedol, že procesné podmienky neboli splnené, nakoľko pred súdom nebol vypočutý
navrhovateľ taktiež ako svedok Q. L. (matka navrhovateľa a splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa -
poznámka odvolacieho súdu), tým sa nemohla zistiť pravda a zabezpečiť právo na spravodlivý proces.

Procesné postupy boli porušené aj tým, že súd aplikoval C. s. p. (zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporovéhoporiadku,ďalejlen„C.s.p.“),aleiC.m.p.,ktorésúúčinnéod01.07.2016spätnenaroky2011
až 2013, lebo sa zaoberal iba zvyšovaním výživného. Okrem iného, len čo súd vyslovil predbežný právny
názor na pojednávaní dňa 13.12.2016, že počas doby, čo bol v hmotnej núdzi mu zvýšené výživné určiť
nemôže,taknatozástupkyňanavrhovateľažiadalaozvýšenievýživnéhonasumu150eurbezžiadneho

zdôvodnenia. Na to sudkyňa priamo na pojednávaní dňa 13.12.2016 podala list s perom zástupkyni
navrhovateľa, aby písomne, teda ručne, napísala návrh na zvýšenie výživného, lebo tento návrh musí
byť napísaný písomne. Okrem toho na pojednávaní dňa 16.12.2016 sudkyňa sama od seba podala čistý
list, aby zástupkyňa navrhovateľa písomne doplnila návrh, nakoľko tam chýba obdobie a teda je návrh
neúplný,čotátonásledneiurobila.Následnebolopojednávanieprerušené.Sudkyňaurobilakópieoboch

písomne písaných návrhov na pojednávaní počas prerušenia a kópie mu odovzdala a chcela, aby sa
k nim vyjadril. Týmto sa súd sám diskvalifikoval, nakoľko nestál pred nezávislým a nestranným súdom.
Ďalej otec vytýkal súdu, že absolútne neskúmal schopnosti, možnosti a majetkové pomery matky,
nebral do úvahy odôvodnené potreby navrhovateľa, ale na jeho nadštandardné potreby oproti druhému
dieťaťu - D., nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (predvolanie

navrhovateľa, motivácia vyplatenia výživného po 5 rokoch, predvolanie svedka - matky navrhovateľa,
zistenie, akú čiastku dňa 04.11.2011 navrhovateľ previedol na matku navrhovateľa a z akých dôvodov,
nevzatie do úvahy faktov zo všetkých spisov o výživnom, ktoré sú na súde hlavne o B. a D. a
nezistenie ani príjmu matky navrhovateľa v spornom období). Tiež súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko matka navrhovateľa mala podstatne vyššie príjmy

ako uviedla, ale nepreukázala na pojednávaní dňa 29.06.2018 - viď č. k. 8C/147/2005-750. Žiadnym
spôsobom neboli preukázané žiadne z nákladov navrhovateľa ani v predchádzajúcich konaniach (od
novembra 2011 navrhovateľa nevidel, že by išiel od vlaku alebo na vlak v B. M. L., zrejme jazdil do
školy BMW so spolužiakmi). Podľa otca súd nesprávne a neúplne zistil skutkový stav, lebo nezistil, z
akých peňazí žil navrhovateľ, B., matka navrhovateľa, nezobral do úvahy, že v celej výške financoval

D. štúdium do leta 2014 a nezistil ako to bolo s B. (viď č. k. 8C/147/2005-101, 670). Trval na všetkých
svojich tvrdeniach a dôkazoch, ktoré súd žiadnym spôsobom nevyvrátil. V konaní sp. zn. 8C/147/2005
matka navrhovateľa vypovedala, že navrhovateľovi dával 100 eur, súd si to v tomto konaní vysvetlil, že
to bolo iba raz a nikdy mu nič nedal. Súd na ozrejmenie tejto skutočnosti mal vypočuť navrhovateľa,
pričom tento sa ešte nikdy nezúčastnil tohto konania. Treba zobrať do úvahy i fakt, že on nemá taký

príjem, aby splatil hocijaké výživné, a to nielenže do 3 dní a nejaké ešte doplatiť, pričom v konaní sp.
zn. 8C/147/2005 mu bolo ohľadom B. zatiaľ neprávoplatne tiež určené vysoké výživné. Vytýkal súdu,
že rozsudok je nejasný, nepreskúmateľný a nezrozumiteľný v bodoch I. až IV. Súd nezobral do úvahy
náklady ako sú uvádzané v č. k. 8C/147/2005-73 pri D. konaní o výživnom, náklady B. uvádzané podľanej v č. k. 8C/147/2005-101 i náklady navrhovateľa. B. vyštudovala vysokú školu, má titul Bc., skončila
s úsporami cca 8.000 eur, vlastní rodinný dom a podľa matky navrhovateľa dostala 5.000 eur finančné
zadosťučinenie, školu ukončila pred 6 rokmi. Navrhovateľ vyštudoval strednú odbornú školu, skončil s

cca polovičnými úsporami ako B., podľa matky navrhovateľa dostal 1.000 eur finančné zadosťučinenie,
školu ukončil pred 5 rokmi. D. vyštudoval vysokú školu, úspory, čo mu nasporil, mu ukradla matka
navrhovateľa a nedovolí mu bývať v byte, ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, tak
nie je jeho výlučným vlastníkom. Matka navrhovateľa má dosť finančných prostriedkov. Jemu ostali iba
dlhy a exekúcie. Otec preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a zmenil, v ktorom

by návrh na výživné zamietol, nakoľko navrhovateľa vyživoval v dostatočnej výške a nie je zákonný
dôvod na určenie výživného od dovŕšenia plnoletosti, alebo zrušil a dal vec okresnému súdu na ďalšie
konanie a rozhodnutie za účelom zistenia pravdy a spravodlivého rozhodnutia v zmysle práva.

5. Otec k odvolaniu navrhovateľa vo vyjadrení zo dňa 30.11.2018 uviedol, že matka navrhovateľa mu
na D. platila výživné 33,19 eur, a to i po dobu jeho štúdia na vysokej škole, až neskôr mu platila 60 eur,

pričom jej vtedajšie príjmy a úspory boli veľmi zaujímavé. Pokiaľ odkazuje na závery Krajského súdu
v Žiline č. k. 8Co/147/2005-566 tak sa mýli, nakoľko z odstupného treba odpočítať životné náklady a
zvyšok treba rozpočítať na dobu, po ktorú D. študoval na vysokej škole, teda asi do júna 2014. Pokiaľ
mal vyberať nejaké úspory, tak nech to preukáže. Nie je jasné a preukázané, na aké úspory chce matka
navrhovateľa 3.000 eur, teda nech predloží sporiace výpisy, náklady. Nedisponuje takými príjmami, že

by mohol zaplatiť hocijaké výživné navrhovateľovi, ale i B.. Jednoznačne ide o pochybenie v rozsudku a
je nespravodlivé, protizákonné podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine. Podľa otca súd rozdielne postupuje
pri určovaní výživného, ak sa o dieťa stará muž a žena. Tiež diskriminuje jeho osobu, nakoľko určuje
zameškané výživné, ale podľa recipročného práva neuznáva predplatené výživné.

6. Navrhovateľ prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu vo vyjadrení k odvolaniu otca a to zo
dňa 03.12.2018, resp. jeho splnomocnená zástupkyňa - matka uviedla, že ona sa o syna riadne starala
na rozdiel od otca a preto súd nemusel zisťovať jej majetkové pomery. Vyživovaciu povinnosť si preto
splnila, musela ju splniť za oboch rodičov. Čo sa týka jej zastupovania detí pred súdom je v súlade so
zákonom. To isté sa týka aj jej svedectva. Súhlasila s tým, že v spore je nepresný zápis o tom, že otec

dal navrhovateľovi 100 eur. Žiadala preto, aby otec preukázal, koľko navrhovateľovi zaplatil výživného a
koľko mu našetril. Dôkazné bremeno je na ňom. Považovala za nepravdivé, že otec nemá z čoho zaplatiť
výživné. Len v tomto spore dostal vysoké odškodné od štátu i z európskeho súdu. Určite nebude mať
problém vyplatiť výživné do 3 dní. Ak sa otcovi zdá suma výživného vysoká tak sa môže uplatniť suma zo
štatistického úradu, koľko stojí študent stredoškolák v spornom období. Ďalej uviedla, že otec v čase keď

sa mal starať o deti si budoval majetok (rekonštruoval zdedený rodičovský dom na luxusný, zateplený,
so solárnymi panelmi, finančne náročné oplotenie). Fotografie sú v spise sp. zn. 8C/147/2005. Čo sa
týka syna D., určenie bolo v inom konaní, nedlhuje mu žiadnu sumu.

7. V podaní došlom súdu dňa 27.12.2018 navrhovateľ reagoval na vyjadrenie otca z 30.11.2018 tým,

že matka ho zastupuje preto lebo si nemohli dovoliť advokáta. Štát v tomto prípade absolútne zlyhal.
Súhlasil s vyjadrením otca, že súd nesprávne vyhodnotil, že mu on zaplatil 100 eur. Je potrebné a aj
podľa zákona má otec povinnosť preukázať, že túto sumu zaplatil. V ďalšom splnomocnená zástupkyňa
navrhovateľa vo svojom mene uviedla, že deťom šetrila. Našetrené peniaze išli na opravu bytu po
nútenom odchode otca, kedy byt zostal v dezolátnom a havarijnom stave. Napriek tomu, že sa otec na

úsporách nepodieľal, ani renovácii bytu je v konaní sp. zn. 7C/31/2006 týkajúcom sa vyporiadania BSM
povinná otca z bytu vyplatiť čiastkou cca 20.000 eur.

8. Otec v reakcii na vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 03.12.2018 v podaní zo dňa 29.12.2018 uviedol,
že matka navrhovateľa v inom konaní sama uviedla že dával navrhovateľovi 100 eur mesačne. Súd

jednostranne zisťoval jeho príjmy až do tohto času a u matky navrhovateľa ich nezistil ani v rozhodnom
období.

9. Navrhovateľ prostredníctvom splnomocneného zástupcu v duplike došlej súdu dňa 24.01.2019
uviedol, že vyjadrenie otca je bez akéhokoľvek rozumného argumentu, píše samé klamstva a nezmysly.

10. Otec v podaní zo dňa 19.02.2019 reagoval na vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 27.12.2018 a zo
dňa 24.01.2019 tým, že matka navrhovateľa mu na výživnom podľa rozsudku č. k. 8C/59/2013-235 nič
nezaplatila. On navrhovateľa živil a výživné má preplatené - o čom sú v spise dôkazy. Podľa Zákonao rodine majú mať deti i rodičia rovnaké práva i rovnakú životnú úroveň, teda nie je možné, aby matka
navrhovateľa platila synovi D. výživné 33 eur a na navrhovateľa požadovala 150 eur. Ďalej otec uviedol,
že ak dostal nejaké zadosťučinenie, tak po spornom období a to nie je určené na výživné. Matka

navrhovateľa brala na syna D. rodinné prídavky, daňový bonus a nič mu z toho nedala a nedovolila mu
bývať v byte. Navrhovateľ nepreukázal žiadne náklady - ani matka navrhovateľa, vlastne nikdy, ide o
vymyslené hodnoty ako v prípade B.. Dve deti a matka navrhovateľa mali vyššiu životnú úroveň ako on
a syn D.. Životnú úroveň treba podľa neho skúmať v celom období celej rodiny lebo z príjmu 4.951 Kč
nie je možné platiť byt s poplatkami, živiť deti, vlastne celú rodinu a sám žiť.

11. Krajský súd ako súd odvolací (§ 2 C. m. p., § 34 C. s. p. ) po zistení, že odvolanie bolo podané
oprávneným subjektmi - účastníkmi, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C. s. p., 7
C. m. p.) a včas (§ 362 C. s. p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 1 C. s. p.), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§
127 a § 363 C. s. p.) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C. s.

p. v spojení s § 62 ods. 1 C. m. p., preskúmal rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 C. m. p.) a
dôvodmi odvolania (§ 66 C. m. p.), s prihliadnutím na vady konania, iba ak mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 67 C. m. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 a contrario C. s. p.), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej
tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred vyhlásením (§ 219 ods. 3 C. s. p.) a napadnutý

rozsudok okresného súdu vo výroku I. zmenil (§ 388 C. s. p.) a vo výroku II., ktorým súd vo zvyšku návrh
navrhovateľa zamietol, a to ohľadom obdobia od 28.02.2011 do 02.07.2012 a obdobia od 30.08.2013
do 30.11.2013 ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C. s. p.) a ohľadom obdobia od 21.02.2011 do
27.02.2011 a obdobia od 01.12.2013 do 31.12.2013 zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.

12. V preskúmavanej veci sa navrhovateľ voči otcovi domáhal určenia výživného na plnoletú osobu v
sume 100 eur mesačne od 20.02.2011 a po pripustenej zmene návrhu aj sumy 150 eur mesačne od
01.07.2012 do 31.12.2013.

13. Okresný súd Čadca zamietol návrh navrhovateľa na určenie výživné za obdobie od 20.02.2011

do 27.02.2011 s poukazom na to, že až dňa 28.02.2011 navrhovateľ podal návrh na začatie konania,
ktorým dňom začalo súdne konanie. Následne dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa na zvýšenie
výživnéhood28.02.2011do02.07.2012niejemožnévyhovieťpretožeajkeďodposlednéhorozhodnutia
o výživnom nastala zmena pomerov na strane navrhovateľa nemal túto preukázanú na strane otca
s ohľadom na jeho pomery a ďalšie 2 vyživovacie povinnosti. Z tohto dôvodu návrh zamietol aj za

čas od 28.02.2011 do 02.07.2012. Následne posudzoval obdobie od 03.07.2012 do 27.05.2013 kedy
konštatoval zmenu pomerov na strane otca (s ohľadom na jeho pracovný príjem, poberanie invalidného
dôchodku) ako i na strane navrhovateľa, ktorý dňa 27.05.2013 ukončil štúdium na strednej škole
maturitnou skúškou a v ďalšom štúdiu nepokračoval. Za opodstatnenú súd považoval sumu 100 eur
mesačne od 03.07.2012 do 27.05.2013. Za obdobie od 28.05.2013 do 31.12.2013 návrh preto zamietol.

14. Navrhovateľ v odvolaní žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a zvýšiť výživné od 28.02.2011 do
30.06.2012 na sumu 100 eur mesačne a od 01.07.2012 do 30.11.2013 na sumu 150 eur mesačne do
doby, kým sa on nezamestnal a bol schopný sám sa živiť s tým, že výživné je splatné do 3 dní po
právoplatnosti rozsudku, otca zaviazať uhradiť mu sumu 3.000 eur z titulu úspor, nakoľko boli použité

na renováciu bytu a žiadal vyčísliť úroky z omeškania 8,26 % s ročným úrokom.

15. V súvislosti s odvolacím návrhom, ktorým žiadal navrhovateľ rozhodnúť, že „Odporca je povinný
uhradiť sumu 3.000 eur navrhovateľovi z titulu úspor, nakoľko boli použité na renováciu bytu, taktiež
žiadame vyčísliť úroky z omeškania 8,26 % s ročným úrokom“ v odvolaní uviedol: „Ďalej žiadam, aby

okresný súd priznal aj nárok na úspory v sume 3.000 eur, nakoľko sa z úspor navrhovateľa opravoval byt
anazákladerozsudku7C/31/2006BSM,ktorýešteniejeprávoplatnýsompovinná(matkanavrhovateľa)
odporcu vyplatiť aj z renovovaného bytu, hoc odporca neprispel na renováciu ani cent... Na úspory
je potrebné prihliadať aj podľa zákona“. Otec v rámci vyjadrenia k odvolaniu navrhovateľa v podaní z
30.11.2018 uviedol a to v rámci bodu 2.: „Nie je jasné a preukázané, na aké úspory chce ex 3.000, teda

nech predloží sporiace výpisy, náklady, možno lepšie by ex spravila, keby si spočítala svoje príjmy a z
nich odpočítala svoje náklady, a potom jej vyjde z čoho mohla živiť deti“.Podľa § 64 C. m. p. zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. C. m. p. upravuje
zmenu návrhu na začatie konania len čiastočne v § 28, preto je potrebné vychádzať aj z § 139 a nasl.
C. s. p.

Podľa § 28 C. m. p. navrhovateľ môže počas konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania.
Zmenený návrh doručí súd ostatným účastníkom do vlastných rúk, ak neboli prítomní na pojednávaní,
na ktorom došlo k zmene. Zmenu návrhu súd nepripustí, ak by výsledky konania nemohli byť podkladom
pre konanie o zmenenom návrhu. Po vydaní uznesenia, ktorým súd zmenu návrhu pripustil, pokračuje
v konaní o pôvodnom návrhu.

Podľa § 40 ods. 1, 2 C. s. p. zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa
uplatňuje iné právo. Zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností
uvedených v žalobe.
Zmena návrhu na začatie konania je aj v režime C. m. p. prejavom dispozičnej zásady. Tá sa uplatňuje
v takých konaniach podľa C. m. p., ktoré sa môžu začať len na návrh. Ani zmena návrhu na začatie
konania nemôže byť absolútna a zákon ju obmedzuje s ohľadom na zásadu hospodárnosti konania

tak, aby nedochádzalo k zneužívaniu a k prieťahom v konaní. Súd nepripustí zmenu návrhu na začatie
konania, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu.
Toto kritérium je potrebné vyhodnotiť vždy v kontexte konkrétnych okolností prípadu s prihliadnutím aj na
zásadu hospodárnosti, ale aj tak, aby účastník nebol nedôvodne nútený uplatňovať si iný, vyšší nárok,
prípadne nárok na podklade ďalších skutkových okolností v novom súdnom konaní. Naopak, pokiaľ by

v intenciách návrhu na zmenu návrhu na začatie konania nemohli byť výsledky doterajšieho konania
absolútne použité vzhľadom na odlišný charakter a okolnosti uplatňovaného nároku, je namieste, a to
najmä z dôvodov hospodárnosti, návrh na zmenu návrhu na začatie konania nepripustiť. Súd rozhodne
o nepripustení zmeny návrhu na začatie konania uznesením. Po jeho vydaní pokračuje v konaní o
pôvodnom návrhu.

Vychádzajúc z uvedeného mal odvolací súd za to, že navrhovateľ si v odvolacom konaní uplatňuje
voči otcovi aj ďalší nárok o zaplatenie sumy 3.000 eur s úrokmi z omeškania z titulu jeho úspor a teda
sa domáha zmeny návrhu na začatie konania. Uvedené konanie má charakter sporového konania,
preto nemôže byť prejednanávané v konaní o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, ktoré je konaním
mimosporovým. Môže tak byť predmetom samostatnej žaloby majúcej zákonné náležitosti. Z toho

dôvodu odvolací súd nepripustil zmenu návrhu na začatie konania v tomto konaní.

16. Rozhodnutie o výživnom nie je rozhodnutím nemenným. Priznané výživné možno v zmysle § 78 ods.
1 Zákona o rodine zmeniť v prípade, ak sa zmenia pomery. Citované zákonné ustanovenie vychádza z
predpokladu,ževýživnésavždyurčujepodľastavu,ktorýexistujevčase,keďsúdrozhodujeovýživnom.

Plynutím času však môže nastať zmena pomerov ako na strane maloletých detí, tak aj na strane rodičov.

17. Pri rozhodovaní o zmene výživného je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých pre
určovanie výživného tak v dobe skoršieho, ako i nového rozhodovania a to na základe spoľahlivých a
úplných výsledkov dokazovania. Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli

odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní
s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom môže byť
odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne,
napríklad vývojom životných nákladov. K zmene potrieb oprávneného môže dôjsť najmä v súvislosti
s pribúdajúcim vekom (fyzickým vyspievaním, počínajúc so školskou dochádzkou, ďalšími formami

prípravy na budúce povolania). Môže nastať aj zmena v možnostiach povinného plniť vyživovaciu
povinnosť v dovtedajšom rozsahu, napríklad v dôsledku vzrastu, alebo aj poklesu jeho príjmu, poprípade
v dôsledku zúženia alebo rozšírenia okruhu osôb, ku ktorým má rodič vyživovaciu povinnosť. Musí
ísť o zmenu závažnejšieho charakteru, nielen o zmenu prechodnú a zmena sa musí týkať naviac
skutočností, na ktorých je založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti k

maloletému dieťaťu. Inak pre rozhodnutie o výživnom v dôsledku niektorej zmeny platia tie zásady, ktoré
sú rozhodujúce pre určenie výživného.

18. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo,
oboznámenímsasodvolanímnavrhovateľadospelkzáveru,žesúdprvejinštancievykonaldokazovanie

v dostatočnom rozsahu, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam.
Prvostupňový súd, porovnávajúc okolnosti, ktoré tu boli v čase posledného rozhodnutia o výživnom s
okolnosťami v čase vyhlásenia napadnutého rozhodnutia, dospel k správnemu záveru, že v období od
28.02.2011 do 02.07.2012 aj keď došlo k zmene pomerov na strane navrhovateľa v súvislosti s jehoplnoletosťou a potrebami oproti času keď bol v čase posledného rozhodovania v období dospievania,
nedošlo k zmene pomerov na strane otca. Jeho príjmy v tom čase boli skutočne nedostatočné (príspevok
v hmotnej núdzi v sume 42,29 eur resp. 16,10 eur, príjem z dohody o vykonaní práce od decembra 2011

v sume 120 eur mesačne, peňažný príspevok za opatrovanie v sume 169,08 eur, resp. 195,27 eur).
Invalidný dôchodok zo SR mu bol síce priznaný od 12.01.2012 v sume 12 eur mesačne, avšak prvýkrát
bol vyplatený dňa 24.09.2012 a z ČR v sume 7.690 Kč mesačne (po prepočte na eurá 298,86 eur) mu
bol vyplatený v sume 74.078 Kč (po prepočte 2.881,07 eur) dňa 09.11.2012. Otec mal i vyživovaciu
povinnosť k synovi Róbertovi navštevujúcom vysokú školu a žijúcom s ním v spoločnej domácnosti

aj keď matka navrhovateľa na neho tiež prispievala určeným výživným. Pokiaľ ide o dcéru Katarínu
odvolací súd poukazuje na to, že vysokoškolský absolvent končí štúdium dňom vykonania záverečnej
skúškyatakstrácacharakternezaopatrenéhodieťaťanasledujúcimdňompoukončeníštúdianavysokej
škole záverečnou skúškou. Dcéra B. ukončila bakalárske štúdium dňa 02.09.2009. Aj keď pokračovala
v ďalšom magisterskom štúdiu od 04.09.2009, toto neukončila. Vyplýva to z odôvodnenia rozsudku
Okresného súdu Čadca sp. zn. 8C/147/2005 zo dňa 28.09.2018 týkajúcom sa navrhovateľky, ako

oprávnenej z vyživovacej povinnosti Bc. B. L. proti otcovi, o určenie vyživovacej povinnosti na plnoleté
dieťa. Z toho dôvodu bolo potrebné konštatovať, že v uvedenom čase mal otec i matka navrhovateľa
okrem navrhovateľa len jednu vyživovaciu povinnosť a to k synovi D.. Aj napriek tejto skutočnosti nebolo
možnékonštatovať,atosohľadomnapríjmyotca,žebymalmožnosťprispievaťnanavrhovateľavyšším
výživným ako bolo naposledy určené t.j. v sume 49,79 eur mesačne. Odvolací súd preto vo výroku II.,

ktorým súd vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol, a to ohľadom obdobia od 28.02.2011 do 02.07.2012
rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

19. Pokiaľ ide o obdobie od 03.07.2012 aj podľa odvolacieho súdu došlo k zmene pomerov v dôsledku
vekuapotriebnavrhovateľa,ktoráodôvodňujestanovenievyššiehovýživného,nežnaposledyurčeného.

V tomto smere okresný súd vykonal dostatočné dokazovanie a skutkový stav zistil úplne a správne.
Nevyvodil však z neho správny právny záver pokiaľ ide o výšku určeného zvýšeného výživného. S
výškou určenou okresným súdom 100 eur mesačne sa odvolací súd nestotožnil. Za opodstatnenú
považoval navrhovateľom uplatňovanú sumu 150 eur mesačne s prihliadnutím na potreby navrhovateľa
spojené s vekom, návštevou strednej školy a mimoškolskými aktivitami ako i schopnosti a možnosti otca.

Tieto predstavovali pracovný príjem (od júla 2012 do augusta 2013 suma 775,07 eur) eur a invalidný
dôchodok poberajúci zo SR (12 eur) i ČR (7.690,- Kčs po prepočte na eur 298,86 eur) čo bola celkove
mesačne suma 1.074,67 eur. Čo sa týka vyživovacích povinností otcovi táto vo vzťahu k dcére B. ubudla
v r. 2009 ako už bolo konštatované vyššie a teda trvala len k synovi D. navštevujúcom vysokú školu.
Zhodne s okresným súdu bolo potrebné konštatovať, že aj matka navrhovateľa mala s ohľadom na vek

navrhovateľa povinnosť podieľať sa na výživnom s poukazom na ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine,
podľa ktorého obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. S ohľadom na jej zárobkové pomery (príjem približne v sume 610 eur) a tiež
vyživovaciu povinnosť k staršiemu synovi D. L., študentovi vysokej školy, by jej vyživovacia povinnosť k
navrhovateľovi predstavovala sumu 50 eur mesačne. Odvolanie navrhovateľa v tejto časti a to preto, že

saotcovipodstatnezmenilipomeryatedaajpríjmyatotým,žezačalpracovaťajehopríjempredstavoval
aj invalidný dôchodok považoval odvolací súd za dôvodné.

20. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

21. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných
zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Závery súdnej praxe spájajú vznik schopnosti
samostatne sa živiť aj so vznikom nároku na príslušné dávky systému sociálneho poistenia v prípade
ukončenia prípravy na povolanie a neuplatnenia sa na trhu práce.

22. Okresný súd zaviazal otca zvýšeným výživným počnúc od 03.07.2012 do 27.05.2013 nakoľko do
tohto času trvala vyživovacia povinnosť otca k navrhovateľovi kedy navrhovateľ ukončil štúdium na
strednej škole maturitnou skúškou a ďalšia príprava navrhovateľa na jeho budúce povolanie štúdiom na
vysokej škole tvrdená, ani preukázaná nebola. Čo sa týka obdobia od 28.05.2013 do 31.12.2013 návrh

navrhovateľa preto zamietol. Navrhovateľ sa v odvolaní domáhal zvýšenia výživného do 30.11.2013 do
doby, kým sa nezamestnal a bol schopný sám sa živiť. Podľa odvolacieho súdu návrh navrhovateľa bol
okresným súdom nesprávne zamietnutý, pokiaľ ide o obdobie od 28.05.2013 do 29.08.2013 nakoľko do
uvedeného dňa (29.08.2013) trvala vyživovacia povinnosť otca k navrhovateľovi. Za ukončenie strednejškoly sa síce považuje deň zloženia maturitnej skúšky, ale absolvent strednej školy má nárok na riadne
prázdniny, t.j. do 31.08. Po tom od 01.09. sa môže do 7 dní evidovať na úrade práce, sociálnych vecí a
rodiny.Zobsahuspisu(č.l.85spisu)vyplýva,ženavrhovateľbolevidovanýakouchádzačozamestnanie

ažod30.08.2013.Odvolacísúdpreto odvolaniunavrhovateľasčastivyhovelarozsudokokresnéhosúdu
vo výroku I. zmenil tak, zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na navrhovateľa zo sumy 150 eur mesačne
počnúc od 03.07.2012 do 29.08.2013 a vo výroku II., ktorým súd vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol,
a to ohľadom obdobia od 30.08.2013 do 30.11.2013 ako vecne správny potvrdil. Ohľadom obdobia od
21.02.2011 do 27.02.2011 a obdobia od 01.12.2013 do 31.12.2013 zostáva rozsudok okresného súdu

nedotknutý nakoľko nebol napadnutý odvolaním.

23. Navrhovateľ v odvolaní poukazoval na to, že odstupné, ktoré otec obdržal je potrebné rozpočítať
na budúce obdobia a to s poukazom na závery krajského súdu v rozsudku č. k. 8C/147/2005-566.
Odvolací súd poukazuje na to, že konanie sa týka ako už uviedol v bode 20. odôvodnenia tohto
rozsudku ako navrhovateľky Bc. B. L.. V tejto veci Okresný súd Čadca rozsudkom sp. zn. 8C/147/2005

zo dňa 28.09.2018 zaviazal otca povinnosťou platiť navrhovateľke výživné za obdobie od 01.09.2006
do 30.04.2009 v sume po 100 eur mesačne a za obdobie od 01.05.2009 do 31.12.2009 v sume po
170 eur mesačne a vo zvyšnej časti návrh zamietol. Rozsudok okresného súdu doposiaľ nenadobudol
právoplatnosť. V tejto preskúmavanej veci (sp. zn. 10C/38/2011) ohľadom navrhovateľa súd určuje
výživné s počiatkom od 28.02.2011 a preto nebolo možné prihliadať na odstupné vyplatené otcovi v r.

2009. Odvolanie navrhovateľa poukazujúceho na to, že jeho vyživovacia povinnosť trvala do 30.11.2013
nakoľko po ukončení školy bol evidovaný na úrade práce, bez nároku na podporu alebo na dávku v
hmotnej núdzi, odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedený záver v bode 22. odôvodnenia rozsudku,
nepovažovalzadôvodné.Knámietkenavrhovateľaohľadomzapočítaniasumy100eurzozameškaného
výživného je potrebné uviesť, že okresný súd správne vychádzal z jednoznačného vyjadrenia matky

navrhovateľa na pojednávaní dňa 27.09.2012 v konaní vedenom pod sp. zn. 8C/147/2005 (týkajúcom
sa Bc. B. L. ako navrhovateľky a otca - poznámka odvolacieho súdu). Podľa zápisnice o pojednávaní
č.l. 442 spisu“ táto uviedla: „Odporca na ďalšieho syna L. výživné neplatí, dal mu nejakých 100 eur, hoci
teraz syn ide maturovať a odporca to dobre vie“.

24. Otec v odvolaní v prvom rade namietal postup súdu majúci porušovať zásadu rovnosti strán pred
súdom a nezávislosti a nestrannosti súdu. Uvedené malo spočívať v tom, že len čo súd vyslovil
predbežný právny názor na pojednávaní dňa 13.12.2016, že počas doby čo bol v hmotnej núdzi mu
výživné zvýšiť nemôže, zástupkyňa navrhovateľa žiadala o zvýšenie výživného na 150 eur mesačne bez
žiadneho zdôvodnenia, pričom sudkyňa ju na to vyzvala, aby návrh napísala písomne; na pojednávaní

dňa 16.12.2016 sudkyňa vyzvala zástupkyňu navrhovateľa na doplnenie návrhu z č.l. 247 spisu,
následne bolo pojednávanie prerušené a po sudkyňou vyhotovených kópiach návrhov mu tieto boli
odovzdané s tým, aby sa k týmto vyjadril. Odvolací súd poukazuje na to, že rovnaké dôvody uviedol
otec už v odvolaní proti rozsudku okresného súdu v prvom podaní (č. k. 10C/38/2011-271 zo dňa
16.12.2016). Krajský súd v Žiline uznesení č. k. 8Co/354/2017-344 zo dňa 28.12.2017, ktorým rozsudok

okresnéhosúduzrušilavecmuvrátilnaďalšiekonaniepoukázalnato,žezmenažaloby,ktoroujenávrh,
ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo (§ 140 ods. 1 C. s. p.) je dispozičný
procesný úkon strany. Z obsahu spisu je nepochybné, že splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa na
pojednávaní predniesla zmenu návrhu, ktorým žiadala otca zaviazať prispievať výživným v sume 150
eur mesačne za obdobie kedy bol tento zamestnaný (č.l. 293 spisu) a ktorý následne upresnila v tom,

že ide o obdobie od 01.07.2012 do 31.12.2013 (č.l. 267 p.v. spisu). Procesné úkony môžu mať formu
podania (§ 123 a nasl. C. s. p.) alebo môžu byť urobené ako prednes strany na pojednávaní (§ 181 C.
s. p.). Zákon však výslovne predpokladá (§ 142 ods. 1 C. s. p.), že strana môže zmenu navrhnúť aj na
pojednávaní, t.j. formou ústneho prednesu. Vtedy bude zmena žaloby súčasťou zápisnice (§ 99 C. s.
p.), ak sa robí, alebo zvukového záznamu (§ 98 C. s. p.). Vzhľadom na uvedené vo vyššie uvedenom

postupe, keď súd požadoval aj písomné podanie zmeny návrhu zrejme s poukazom na ust. § 125 ods.
1 C. s. p. o urobení podania písomne v listinnej podobe, odvolací súd nevidel pochybenie. Bolo tiež
nedôvodným poukazovanie otca na to, že rozsudok okresného súdu je nejasný, nepreskúmateľný a
nezrozumiteľný v bodoch I. až IV. Naopak rozsudok okresného súdu spĺňa všetky náležitosti uvedené v
ust. § 220 C. s. p. a zreteľne, presvedčivo, vyčerpávajúco vysvetľuje akým spôsobom a z akých dôvodov

dospel súd ku konkrétnemu rozhodnutiu, pričom sa vyrovnáva so všetkými skutkovými a právnymi
skutočnosťami, ktoré boli pre rozhodnutie veci podstatné a právne významné. Pokiaľ otec v odvolaní
navrhol vypočuť navrhovateľa a jeho matku vo vzťahu k plneniu vyživovacej povinnosti z jeho strany
okresný súd jeho návrhy opodstatnene zamietol (č.l. 520 p.v. spisu). Tiež nepovažoval za dôvodnúnámietku otca v odvolaní ohľadom toho, že neboli zisťované pomery na strane matky navrhovateľa. Tieto
vyplývajú z obsahu spisu ako aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku. Poukazovanie otca na to, že
potreby navrhovateľa boli oproti potrebám syna D. nadštandardné, považoval za nedôvodné. Okresný

súd správne poukázal na to, že navrhovateľ bol dospelý mladý muž u ktorého sú výdavky na stravu,
oblečenie, obuv, hygienické potreby, spoločenské a kultúrne vyžitie vyššie, než je tomu u maloletého,
hoc dospievajúceho chlapca. Vo vzťahu k D. mohli byť jeho potreby síce nižšie keďže tento bol starší a
študoval na vysokej škole ale v žiadnom prípade nadštandardné ale primerané. Pokiaľ otec poukazuje
na to, že výživné má zaplatené i preplatené aj odvolací súd mal za to, že za doterajšieho skutkového

stavu nebolo preukázané, že za uvedené časové obdobie otec navrhovateľovi uhradil výživné aspoň
v čiastočnej výške, pričom bolo na ňom, aby toto svoje tvrdenie preukázal. Ako bolo konštatované v
bode 23. odôvodnenia rozsudku matka navrhovateľa potvrdila len platbu v sume 100 eur, pričom z jej
vyjadrenia nevyplýva, že by to malo byť mesačne. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie
otca za dôvodné.

25. Vzhľadom na určenie výživného za čas od 03.07.2012 do 29.08.2013 sumou 150 eur mesačne
vznikol otcovi nedoplatok na výživnom v sume 1.290 eur. K výpočtu nedoplatku dospel nasledovne: za
čas od 03.07.2012 do 31.07.2012 - 93,74 eur (100,21 eur /rozdiel medzi výživným určeným súdnym
rozhodnutím-150euradoposiaľurčenýmvýživným-49,79eur-poznámkaodvolaciehosúdu/ :31dníx
29 dní = 93,744 eur zaokrúhlene 93,74 eur), za čas od 8/2012 do 7/2013 - 1.202,52 eur (za 12 mesiacov

x100,21eur),začasod01.08.2013do29.08.2013-93,74eur(100,21eur:31dníx297dní=93,744eur
zaokrúhlene 93,74 eur). Z celkovej sumy 1.390 eur odpočítal zhodne s okresným súdom uvádzanú sumu
100 eur (v nadväznosti na nepochybné vyjadrenie splnomocnenej zástupkyne navrhovateľa v konaní
vedenom pod sp. zn. 8C/147/2005 na pojednávaní dňa 27.09.2012, že otec na syna L. výživné neplatí,
dal mu nejakých 100 eur, hoci syn teraz ide maturovať a otec to dobre vie). Čo sa týka povinnosti otca

zaplatiť zameškané výživné za obdobie od 03.07.2012 do 29.08.2013 spolu v sume 1.290 eur v lehote 3
dníododňaprávoplatnostirozsudkuodvolacísúdpoukazujenaust.§232ods.3vetyprvejC.s.p.,podľa
ktorého lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Pokiaľ druhá veta citovaného
ustanovenia umožňuje určiť dlhšiu lehotu, odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného súdu ktorý
s ohľadom na výšku finančných zadosťučinení v súdnom konaní v dôsledku prieťahov vyplatenú otcovi,

považoval túto za také majetkové pomery, ktoré mu umožňujú vyplatiť zameškané výživné jednorázovo.

26. Tým dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 8C/59/2003-323 zo dňa 19.11.2009
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/144/2010 zo dňa 30.06.2010.

27. Vzhľadom na to, že odvolací súd rozsudok okresného sčasti zmenil a sčasti potvrdil, okrem
odvolacích trov, rozhodol aj o trovách prvoinštančného konania, a to podľa § 52, § 58 C. m. p. v spojení s
§ 396 ods. 2 C. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (prvoinštančného
a odvolacieho) nakoľko ich náhradu si neuplatnil žiaden z nich.

28. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C. m. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1 a 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).