Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 29, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1Tos/120/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5819010330
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Polka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5819010330.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Polku a sudcov JUDr.
Vladimíra Kuráka a JUDr. Moniky Liptákovej, na neverejnom zasadnutí konanom 29. októbra 2019
prejednal sťažnosť obvinenej W. F., nar. X.X.XXXX, proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo, č.k.
6T/117/2019-440 zo 8.10.2019 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť obvinenej W. F. z a m i e t a , pretože

nie je dôvodná.

Podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. väzbu obvinenej W. F. n e n a h r á d
z a dohľadom probačného a mediačného úradníka.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Námestovo uznesením, č.k. 6T/117/2019-440 zo 8.10.2019 podľa § 238 ods. 4 Tr. por.,

s poukazom na § 72 ods. 1 písm. e) Tr. por. obvinenú W. F. ponechal vo väzbe. Podľa § 79 ods. 3 Tr.
por. zamietol žiadosť obvinenej W. F. o prepustenie z väzby na slobodu. Podľa § 80 ods. 1 písm. b) Tr.
por. súd žiadosť obvinenej W. F. o nahradenie väzby písomným sľubom zamietol. Podľa § 80 ods. 1
písm. c) Tr. por. súd žiadosť obvinenej W. F. o nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného
úradníka zamietol.

Zo zápisnice o výsluchu obvinenej W. F. napísanej na Okresnom súde Námestovo 8.10.2019 vyplýva,
že po vyhlásení uznesenia, jeho odôvodnení a po poučení o opravných prostriedkoch obvinená uviedla,
že podáva sťažnosť proti všetkým výrokom uznesenia a prokurátor uviedol, že sa vzdáva práva podať
sťažnosť.

Dňa 14.10.2019 bolo súdu prvého stupňa doručené odôvodnenie sťažnosti obvinenej W. F., v ktorom

uviedla nasledovné sťažnostné argumenty:

„Žiadam o prepustenie z väzby z toho dôvodu, že som vo väzení už 7 mesiacov. Budem viesť riadny
život. Viac sa alkoholu ani len sama nechytím a nikomu ani len sama neublížim. Deti matku potrebujú.
Matka deti miluje a je s nimi v kontakte písomne, ale aj telefonicky. Budem pracovať a chcem už viesť
riadny život. Moja rodina ma podporuje a verí, že z ústavu sa viem zaradiť do normálneho života. Chcem

súdu vyjadriť, aby uveril tejto mojej žiadosti. Za pochopenie vám vopred ďakujem.“

Dňa 24.10.2019 bolo súdu prvého stupňa doručené doplnenie odôvodnenia sťažnosti obvinenej W. F.,
podané prostredníctvom obhajkyne, v ktorom uviedla nasledovné sťažnostné argumenty:

„Podľa ustanovenia § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku: „Obvinený môže byť vzatý do väzby len

vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie,
bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený az jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že bude pokračovať v
trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo
ktorým hrozil.“

V mojom prípade, zdôrazňujem, že nie sú dané materiálne podmienky tzv. preventívnej väzby a
odôvodnenie väzby nie je dostatočné.
Mám za to, že neexistuje obava z pokračovania trestnej činnosti a nie je daný dôvod preventívnej
väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, tak ako to ustálil Okresný súd Námestovo vo
svojom Uznesení, nakoľko mne boli maloleté deti odobraté už 08.03.2019 do krízového centra D. R.,

kde sú umiestnené doteraz, teda obava súdu, že by som pokračovala v trestnej činnosti a môj pobyt na
slobode by mohol znamenať permanentné ohrozenie života a zdravia poškodených, je z tohto pohľadu
neopodstatnená, nakoľko na moje maloleté deti nemám momentálne dosah. Zároveň uvádzam, že na
prechodnú adresu V. XXX/X, F. by som sa nevrátila, nakoľko ja žijem s manželom na adrese D. F. XXX,
F., kde sme doteraz žili spoločne s manželom, a zároveň som s mojim manželom
požiadala obec F. o pridelenie obecného bytu. Ja by som sa vrátila k manželovi na adresu D. F. XXX,

F., nakoľko v súčasnosti aj napriek spáchanému skutku mám podporu od svojich
najbližších, hlavne od manžela a nezdržiavala by som sa na adrese V. č. XXX/X, F.. kde býva môj otec
menom I. R. s bratom menom W. R..
S poukazom na túto skutočnosť, zastávam názor, že doposiaľ získané poznatky týkajúce sa mojej osoby,
ako aj okolnosti prípadu sú tými konkrétnymi skutočnosťami, ktoré nedostatočne odôvodňujú dôvodnú

obavu súdu, že by som v prípade prepustenia na slobodu pokračovala v trestnej činnosti. Z týchto
dôvodov mám za to, že nie sú dané dôvody preventívnej väzby. Vo svojom výsluchu som uviedla, že sa
budem požívaniu alkoholických nápojov strániť a chcem viesť riadny život, nakoľko deti matku potrebujú.
Zuvedenéhodôvodujetedaneopodstatnenáobavasúduotom,žebudempokračovaťvtrestnejčinnosti
a môj pobyt na slobode by mohol znamenať permanentné ohrozenie života a zdravia poškodených, a

súd uvádza, že by existovala dôvodná pochybnosť, či by som sa bola schopná podriadiť podmienkam
dohľadu probačného a mediačného úradníka.
Chcela by som uviesť, že v minulosti som sa sama dobrovoľne podrobila protialkoholickému liečeniu
a urobila som tak po prehodnotení svojho postoja k alkoholu. Vzhľadom na skutočnosť, že som už vo
väzbe od 18.03.2019, tak za túto dobu som prehodnotila svoj život a svoj postoj k alkoholu. Ako som

uviedla aj pred súdom prvého stupňa, že chcem viesť riadny život, tak na tomto svojom odhodlaní trvám.
Som schopná sa podrobiť dohľadu probačného a mediačného úradníka, a argument súdu o existencii
pochybnosti, či by som bola schopná podriadiť sa podmienkam dohľadu probačného a mediačného
úradníka, je neopodstatnená a nedostatočne zdôvodnená.
Je povinnosťou súdu, použiť len také opatrenia, ktoré najlepšie budú viesť k

dosiahnutiu účelu trestného konania, ale nebudú neprimerane zasahovať do základných práv a slobôd
mojej osoby. Mám za to, že súd pri posudzovaní dôvodu väzby podľa g 71 ods. 1 písm. c) Trestného
poriadku,nedostatočneodôvodnilexistenciuobavyztoho,žebudempokračovaťďalejvtrestnejčinnosti.
Takýmto rozhodnutím súd neprimerane zasiahol do mojich základných práv a slobôd. Väzba nie je a
ani nemá byť sankciou.

V tejto súvislosti dávam súdu do pozornosti aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. US
157/07-40 zo dňa 23.10.2007, v zmysle ktorého posudzovanie existencie väzobných dôvodov je vecou
často obtiažnou a subtílnou, a všeobecné súdy musia striktne vychádzať zo zistených konkrétnych
skutočnosti zakladajúcich jednotlivé väzobné dôvody. Výklad zákonných znakov „konkrétnych
skutočností“ je predovšetkým vecou všeobecných súdov, ktoré pri dôkladnej znalosti skutkových

okolností a dôkaznej situácie tej - ktorej veci musia svedomito posúdiť, či vzatie do väzby alebo jej
predĺženie je opatrením nevyhnutným pre dosiahnutie účelu trestného konania a či tento účel ani pri
vynaložení všetkého úsilia nemožno dosiahnuť inak. Pre výklad tohto znaku, resp. pre aplikáciu už
citovaného zákonného ustanovenia, nie sú dané objektívne a nemenné kritériá, ale tieto je potrebné
naopak vyvodiť vždy z povahy konkrétnej a individuálnej veci, vrátane osoby obvineného, z jeho

osobných pomerov, rozsahu potrebného dokazovania, z jeho náročnosti a pod.
Podľa čl. 17 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky: „Osobná sloboda sa zaručuje.“
Podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky: „Nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody
inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre
neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.“

Ďalej podľa čl. 17 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky: „Do väzby možno vziať iba z dôvodov
a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.“
V súlade s čl. 5 ods. 1 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„Dohovor“): „Každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobodyokremnasledujúcichprípadov,pokiaľsatakstanevsúlade skonanímustanovenýmzákonom:
zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia pred príslušný súdny
orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú oprávnené dôvody domnievať

sa, že je potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo v úteku po jeho spáchaní.“
Väzba musí byť primeraná a nie je namieste, pokiaľ by bola príliš prísnym zaisťovacím opatrením s
prihliadnutím na závažnosť činu a očakávaný trest. Orgány činné v trestnom konaní sú povinné
postupovať tak, aby došlo k čo najmenšiemu zásahu do základných práv a slobôd občanov.
Prvostupňový súd v Uznesení uvádza, že v mojom prípade je daný dôvod väzby v zmysle ust. § 71

ods. 1 písm. c) Trestného poriadku a ustálil, že môj pobyt na slobode by mohol znamenať permanentné
ohrozenie života a zdravia poškodených, čo razantne s poukazom na vyššie uvedené
odmietam. Táto obava súdu je však nedostatočná, nakoľko uvádzam, že sa budem zdržiavať pri svojom
manželovi na adrese D. F. XXX. F., kde som bývala 11 rokov, a svojho otca a brata nebudem navštevovať
a moje deti sú umiestnené v krízovom centre v R., čo znamená, že sú mimo môjho dosahu, a neboli
by ohrozené mojim pobytom na slobode na živote a zdraví.

Súd, ale aj orgány činné v trestnom konaní sú povinné použiť len také opatrenia, ktoré najlepšie budú
viesť k dosiahnutiu účelu trestného konania, ale nebudú neprimerane zasahovať do základných práv a
slobôd mojej osoby. Mám za to, že súd pri posudzovaní či tu je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm.
c) Trestného poriadku, nedostatočne odôvodnil existenciu obavy z toho, že budem pokračovať ďalej v
trestnej činnosti. Podľa tohto ustanovenia nepostačuje existencia konkrétnej skutočnosti odôvodňujúcej

obavu, ale musí niektorá z týchto skutočností aj reálne nastať, čo v danom prípade mám za to, že súd
ustálil dôvody väzby len na dohadoch, čo odmietam.
Mám za to, že prvostupňový súd pred vydaním Uznesenia o vzatí mojej osoby do väzby nebral do úvahy
materiálnepodmienkyväzbyvzmysleust.§71ods.1písm.c)Trestnéhoporiadku,arovnakopriaplikácii
uvedeného ustanovenia nebral do úvahy ani subjektívnu povahu resp. individuálnosť danej trestnej veci

a moje osobné pomery, a preto nie je namieste ani dôvodná obava, že by som pokračovala v trestnej
činnosti, alebo skutok dokonala.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného mám za to, že dôvod preventívnej väzby nie je naplnený a so zreteľom
na zásadu primeranosti a zdržanlivosti navrhujem, aby Krajský súd Žilina Uznesenie Okresného súdu
Námestovo, sp.zn.: 6T/117/2019 zo dňa 08.10.2019 zrušil v celom rozsahu a bezodkladne rozhodol o

mojom prepustení z väzby na slobodu.“

Súdny spis neobsahuje vyjadrenie príslušného prokurátora k dôvodom sťažnosti obvinenej.

Podľa § 192 ods. 1 Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov

napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a konanie predchádzajúce týmto
výrokom napadnutého uznesenia.

Primárne treba uviesť, že výrok prvostupňového súdu, ktorým podľa § 238 ods. 4 Tr. por. ponechal
obvinenú W. F. vo väzbe, ďalej výrok, ktorým súd podľa § 79 ods. 3 Tr. por. zamietol žiadosť obvinenej

W. F. o prepustenie z väzby na slobodu, výrok, ktorým súd podľa § 80 ods. 1 písm. b) Tr. por. žiadosť
obvinenej W. F. o nahradenie väzby písomným sľubom zamietol, a výrok, ktorým súd
podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. žiadosť obvinenej W. F. o nahradenie väzby dohľadom probačného
a mediačného úradníka zamietol, zodpovedá stavu veci a zákonu.

Prieskumom sťažnosťou napadnutého uznesenia nadriadený súd zistil, že okresný súd v podrobnom
odôvodnení napadnutého uznesenia vyčerpávajúcim spôsobom popísal skutkový stav, ktorý bol
podkladom pre jeho záver o trvaní dôvodov väzby, pričom hodnotil dôkaznú situáciu na podklade
všetkých dôkazov, ktoré boli v priebehu doterajšieho trestného konania zabezpečené. Dôvody
napadnutého uznesenia sú zrozumiteľné a dostatočne logické, presvedčivé a vychádzajú zo skutkových

okolností prípadu a relevantných právnych noriem. Nadriadený súd pripomína, že v dvojinštančnom
súdnom konaní rozhodnutia súdov tvoria jednotu a pri existencii kvalifikovaného rozhodnutia súdu
prvého stupňa nadriadenému súdu nezostáva v podstate nič iné, len v podrobnostiach poukázať na
dôvody, na ktorých okresný súd založil svoje rozhodnutie. Podrobné dôvody uznesenia okresného súdu
si krajský súd v plnom rozsahu a bez výhrad osvojuje.

Podľa názoru krajského súdu je nesporné, že okresný súd vyčerpávajúcim spôsobom vysvetlil svoje
argumenty, v ktorých odôvodnil ďalšiu existenciu väzby v prípade obvinenej W. F., ako i dôvody, pre ktoré
väzbuvaktuálnomstavekonanianiejemožnénahradiťzákonomdovolenýmiprocesnýmiprostriedkami.Krajský súd si v plnom rozsahu osvojuje argumenty súdu prvého stupňa, ktorými odôvodnil svoj názor
o tom, že procesné prostriedky nahradenia väzby u obvinenej W. F. nie sú spôsobilé v súčasnom štádiu
konania nahradiť jej väzbu. Argumenty súdu prvého stupňa v odôvodnení k časti výroku rozhodnutia,

ktorými väzba nebola nahradená procesnými prostriedkami, sú dostatočne presvedčivé, jasné, výstižné
a krajský súd k nim nemá čo dodať.

Skutočnosť, že obvinená W. F. sa nestotožňuje s doterajším spôsobom zabezpečovania dôkazov
orgánmi činnými v prípravnom konaní a nestotožňuje sa s právnymi argumentmi vyšetrovateľa,

prokurátora a okresného súdu, bez ďalšieho neumožňuje záver o arbitrárnosti rozhodnutia súdu prvého
stupňa, ktoré bolo napadnuté sťažnosťou obvinenej W. F..

Nadriadený súd nespochybňuje fakt, že väzba predstavuje najzávažnejší zásah do osobnej
slobody jedinca. Tento stav si vyžaduje po celý čas súdnu kontrolu jej ústavnosti a zákonnosti. Je ale
výsostným právom a povinnosťou všeobecného súdu skúmať všetky okolnosti spôsobilé vyvrátiť alebo

potvrdiť existenciu skutočného verejného záujmu odôvodňujúceho so zreteľom na prezumpciu neviny
výnimku z pravidla rešpektovania osobnej slobody a uviesť ich v rozhodnutiach o väzbe. Zákonnosť
väzby je determinovaná aj skutkovými okolnosťami, ktoré by svojou podstatou mali dať ratio decidendi
(nosné dôvody) na uplatnenie vhodného zákonného ustanovenia. Z relevantných právnych noriem
vyplýva, že väzba má striktne obmedzené trvanie, a preto má byť zaručená možnosť jej kontroly v

krátkych intervaloch.

Každé pozbavenie slobody musí byť „zákonné“, t.j. musí byť vykonané „v súlade s konaním
ustanoveným zákonom“ a okrem toho každé opatrenie, ktorým je jednotlivec pozbavený slobody, musí
byť zlučiteľné s účelom čl. 17 Ústavy Slovenskej republiky, ktorým je ochrana jednotlivca proti svojvôli.

Krajský súd zastáva názor, že skutkové okolnosti prípadu obvinenej W. F. svojou podstatou predstavujú
nosné dôvody na uplatnenie ustanovenia § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako dôvodu jej legitímneho
obmedzenia osobnej slobody.

Zo súdneho spisu vyplýva, že prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal dňa 18.9.2019
obžalobu na obvinenú W. F. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.
a), písm. b), písm. e), ods. 3 písm. d) Tr. zák., s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák., na
tom skutkovom základe, že:

„v presne nezistenom čase najmenej od roku 2010 do 08.03.2019 v rodinnom dome v obci
F. na ulici V. č. XXX/X, ako aj v rodinnom dome v obci F. na ul. D. F. č. XXX, zvyčajne pod vplyvom
alkoholu fyzicky napádala rukami, alebo čím mala po ruke, a po rôznych častiach tela bila, kopala,
vulgárne nadávala, pomenúvala rôznymi menami, zakazovala jesť aj dva dni, vyhrážala sa zabitím,
utopením svojim trom maloletým deťom a to mal. D. R. nar. XX.XX.XXXX, mal. P. R. nar. XX.XX.XXXX

a mal. T. R. nar. XX.XX.XXXX, všetci toho času v Krízovom centre D., ako aj mal. P. R. kopala do
brucha a rôznych častí tela, vo veku jeho troch rokov sa mu vyhrážala utopením lebo nechcel cikať do
nočníka, bila, fackovala ho po tvári, zakazovala mu jesť, pretože jesť nebude lebo ani ona nejedla len
pila, pričom nejedol aj dva dni, vykrikovala mu, že ho zabije, prezývala ho rôznymi menami, napr. C.,
vulgárne mu nadávala, dňa 08.02.2019 vo večerných hodinách mu po tom ako jej nedoniesol pohár

na alkohol prikázala dať ľavú ruku do dverí, kde mu ju silou privrzla kým nezačal od bolesti kričať a
plakať, mal. D. R. šklbala za vlasy, približne od roku 2016 do 08. 03. 2019 ju kopala do rôznych častí
tela, škriabala ju po tvári, tak , že jej ostávali rany pod očami, pomenúvala ju rôznymi menami ako M.,
N., vyhrážala sa jej utopením, mal. T. R. približne od jeho dvoch rokov najviac z detí bila, a to tak, že ho
kopala po celom tele, aj do prirodzenia, bila ho rukami aj všetkým čo jej prišlo pod ruku, vulgárne mu

nadávala, z čoho mával modriny, dňa 08.02.2019 vo večerných hodinách v rodinnom dome v F., V. č.
XXX/X ho kopla do zadku, pričom zaletel a udrel sa na hlavu o schodík, svojho otca I. R., nar.
XX.XX.XXXX, najmenej od roku 2010 v jeho dome bila po celom tele, hlavne po hlave a chrbte rukami
ale aj všetkým čo mala po ruke, zhadzovala ho z jeho invalidného vozíka, brala mu ponožky, topánky,
neumožnila mu užiť lieky, nedala mu jesť ani piť, na jej pokyn musel zotrvávať v jednej z izieb domu, až

kým ho nepustila z izby, pričom nesmel ísť na wc so slovami „ nepôjdeš na wc aj sa poser aj počúraj, ale
z izby nevyjdeš“, keď neuposlúchol jej príkazy tak ho kopala, bila po tvári aj chrbte, sem tam mu umožnila
zdržovať sa v kuchyni, v lete 2018 v presne nezistený deň ho zbila nezisteným železným predmetom po
hlave, čo si vyžiadalo lekárske ošetrenie, približne pred dvoma rokmi ho nožíkom porezala po nohách ajpo rukách, vo februári 2019 ho zbila, zhodila z invalidného vozíka na zem, vozík odstrčila dala mu dve
facky, nechala ho ležať na zemi a odišla, vulgárne mu nadávala, naposledy ho zbila v mesiaci marec
2019 po chrbte, pričom otca takýmto spôsobom bila najmenej dvakrát do týždňa, svojho brata W. R., nar.

XX.XX.XXXX bila, kopala kde prišlo, bila ho aj palicou, to aj preto, že je chorý a zaostalý, vulgárne mu
nadávala, takto sa k nemu správala najmenej od roku 2015, naposledy ho zbila dňa 08.02.2019 palicou
po chrbte, tak, že mu dvakrát buchla po krížoch tak silno, že ostal bezvládne ležať na zemi a odišla,
takýmto spôsobom ho bila štyrikrát do týždňa, čím spôsobila všetkým svojim maloletým deťom a to mal.
D. R. nar. XX.XX.XXXX, mal. P. R. nar. XX.XX.XXXX a mal. T. R. nar. XX.XX.XXXX fyzické a psychické

utrpenie a stavy strachu a obavy o ich život a zdravie a svojmu otcovi I. R. a bratovi W. R. najmenej od
roku 2010 do 08.03.2019 fyzické utrpenie a doposiaľ presne nezistené zranenia.“

Kontrolou vyšetrovacieho a súdneho spisu nadriadený súd zistil, že orgány činné v trestnom konaní, ako
i súd rozhodujúci o obmedzení osobnej slobody obvinenej W. F. aj po podaní obžaloby rešpektovali a
rešpektujú zásadu stanovenú v § 2 ods. 2 veta druhá Trestného poriadku a úkony prípravného konania

boli vykonávané prednostne a urýchlene a rovnako aj súd prvého stupňa koná pri kontrole dôvodnosti
väzby v súlade s požiadavkou neodkladnosti a urýchleného rozhodovania o dôvodoch väzby obvinenej
po podaní obžaloby. V tejto súvislosti poukazuje krajský súd na to, že obžaloba na obvinenú
W. F. bola podaná 18.9.2019. Dňa 8.10.2019 obvinená W. F. pri výsluchu požiadala o prepustenie z
väzby na slobodu a o nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka a písomným

sľubom. Dňa 19.9.2019 samosudkyňa nariadila výsluch obvinenej pre rozhodovanie o ďalšom trvaní
väzby na 8.10.2019, pričom v rovnaký deň po výsluchu obvinenej rozhodla o ďalšom
trvaní väzby a rovnako rozhodla o zamietnutí žiadosti obvinenej o prepustenie z väzby.

Väzba obvinenej W. F. trvá od 18.3.2019 a ani v súčasnom štádiu konania, s poukazom na skutkové

a právne okolnosti v trestnej veci obvinenej W. F., ju nemožno považovať za neprimeranú z hľadiska
jej dĺžky.

Z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že jednotlivé lehoty z hľadiska požiadavky
neodkladnosti alebo urýchlenosti rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby v zmysle čl. 17 ods. 2

a 5 Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z hľadiska čl. 5 ods. 4 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd sa posudzujú podľa všetkých okolností prípadu, spravidla lehoty rátané na mesiace
sú príliš dlhé a nevyhovujú požiadavke rýchlosti. Tejto požiadavke preto spravidla nemôže zodpovedať
lehota konania presahujúca na jednom stupni súdu dobu jedného mesiaca a ani nečinnosť trvajúca
týždne.Priposudzovaníneodkladnostialebourýchlenostirozhodovaniaozákonnostiväzbysavychádza

aj z pravidla, že keď sa na rozhodovaní o návrhoch osoby pozbavenej osobnej slobody na preskúmanie
zákonnosti tohto pozbavenia zúčastnilo viac stupňov súdov, berie sa do úvahy celková dĺžka konania,
to znamená od podania návrhu až do právoplatného rozhodnutia o ňom.

Za dôvod na prepustenie obvineného z väzby možno považovať takú situáciu, keď sa v trestnej veci

riešenej väzobne nekoná zo strany orgánov činných v trestnom konaní s osobitnou starostlivosťou a
urýchlením. To znamená, že dôvodom na prepustenie z väzby sú prieťahy v konaní vo veci samej, teda
napríklad pomalý postup policajného vyšetrovania. Naproti tomu pomalé rozhodovanie o väzbe, resp. o
jej ďalšom trvaní spravidla nie je dôvodom na prepustenie z väzby. Výnimky z tohto pravidla sú napríklad
tie prípady, keď priamo zo zákona vyplýva lehota, v ktorej má byť o väzbe rozhodnuté. Z toho vyplýva

záver, že dĺžka konania o väzbe spravidla nie je dôvodom na prepustenie obvineného z väzby (pozri
I. US 288/2017).

Z faktov, ktoré vyplývajú z vyšetrovacieho a súdneho spisu, možno konštatovať, že o väzbe obvinenej W.
F. sa koná s osobitnou starostlivosťou a urýchlením. Krajský súd nezistil ani prieťahy v konaní orgánov

činných v prípravnom konaní alebo súdu prvého stupňa v merite veci.

Krajský súd uzatvára, že sťažnostné argumenty obvinenej sú len iným hodnotením doteraz zisteného
skutkového stavu, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie o ponechaní obvinenej vo väzbe, ako aj pre
rozhodnutie o zamietnutí žiadosti obvinenej o prepustenie z väzby na slobodu. Ani v súčasnom štádiu

konania tieto argumenty nie sú podľa názoru krajského súdu spôsobilé zvrátiť stavu veci a zákonu
zodpovedajúce výroky napadnutého uznesenia.Krajský súd zistil, že okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia popísal skutkový stav, ktorý bol
podkladom pre jeho záver o existencii trvania dôvodov väzby. Skutkové závery zistené okresným súdom
si osvojil, pretože vychádzali z dôkazov, ktoré obsahuje spis, a v podrobnostiach na ne nadriadený súd

odkazuje. Pri posudzovaní dôvodov väzby orgány činné v trestnom konaní a súd môžu prihliadať len
na tie okolnosti a zistenia, ktoré majú základ v procesne vykonanom dokazovaní a sú významné pre
záver o existencii niektorého z dôvodov väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. a) až c) Tr. por. Uvedené
ustanovenia spolu s § 76 Tr. por. vyjadrujú ústavnú zásadu, že obvineného možno vziať
do väzby iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Krajský súd nemá pochybnosti o tom, že sú splnené všetky formálne podmienky väzby obvinenej W.
F.. Rovnako mal za preukázané, že existujú v prípade obvinenej W. F. základné materiálne podmienky
väzby, ktoré tvoria:
a) skutkové okolnosti trvania väzby, a to, či doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok,
pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, či existujú dôvody na

podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený, a
b) existencia niektorého z dôvodov väzby, ak z konania obvineného alebo z ďalších konkrétnych
skutočností vyplýva dôvodná obava pre tzv. útekovú väzbu, kolúznu väzbu alebo preventívnu väzbu (§
71 ods. 1).

Účelom väzby je zabezpečiť osobu obvineného pre trestné konanie a výkon trestu (§ 71
ods. 1 písm. a/ Tr. por.). Jej účelom je tiež zabrániť obvinenému, aby maril a sťažoval uskutočnenie
dôkazov (§ 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por.), prípadne chrániť spoločnosť pred dokonaním trestného
činu alebo pred jeho opakovaním či pokračovaním (§ 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por.). Väzba ako
zabezpečovací inštitút nemá sankčnú povahu ani výchovné poslanie a nesmie byť prostriedkom na

získanie priznania ani na uľahčenie trestného stíhania. Väzba nie je trestom, ale je výlučne len
procesným opatrením, ktorého účelom je dočasne zaistiť osobu obvinenú z trestného činu pre potreby
prebiehajúceho trestného konania obmedzením jej osobnej slobody. Trestný poriadok podmieňuje
možnosť vzatia obvineného do väzby existenciou dôvodnej obavy vyplývajúcej z konania obvineného
alebo z ďalších konkrétnych skutočností vo vzťahu k niektorej nežiaducej forme správania, označovanej

ako dôvod väzby. Konkrétnymi skutočnosťami odôvodňujúcimi obavu z následku alebo viacerých
následkov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a), b) alebo c) Tr. por. sa rozumejú také skutočnosti, ktoré
reálne odôvodňujú takúto obavu. Výklad zákonných znakov „konkrétnych skutočností“ je predovšetkým
vecou súdov, ktoré pri dôkladnej znalosti skutkových okolností a dôkaznej situácie konkrétnej trestnej
veci musia posúdiť, či vzatie do väzby je opatrením nevyhnutným na dosiahnutie účelu trestného

konania a či tento účel ani pri vynaložení úsilia nemožno dosiahnuť inak. Pre aplikáciu tohto znaku
nie sú dané objektívne a nemenné kritériá, ale tieto kritériá treba vždy vyvodiť z povahy konkrétnej
a individualizovanej veci, vrátane osoby obvineného, jeho osobných pomerov a ďalších znakov
upravených v tomto ustanovení. Konkrétne skutočnosti, ako zákonná podmienka odôvodňujúca väzbu
obvineného podľa tohto ustanovenia, musia byť preukázané nielen pri vzatí do väzby, ale musia

pretrvávať počas celej väzby obvineného.

Ustanovenie § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. určuje podmienky tzv. preventívnej väzby. Pokračovaním v
trestnej činnosti sa rozumie nielen opakovanie toho istého trestného činu, ale aj spáchanie trestného
činu tej istej povahy. Okresný súd v napadnutom uznesení podrobne rozpísal skutkové i právne dôvody,

ktoré odôvodňujú existenciu dôvodnej obavy z pokračovania v trestnej činnosti obvinenou W. F., a teda
odôvodňujú preventívnu väzbu.

Podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných
slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy,

ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli
ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.

Pri aplikácii citovaného ustanovenia Ústavy SR vyplýva povinnosť pre súd skúmať podmienky väzby aj
v súlade s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len Dohovor), vzhľadom k

tomu, že väzbou dochádza k zásahu do jedného zo základných ľudských práv
a slobôd priznaných čl. 17 ods. 1 Ústavy SR a čl. 5 ods. 1 Dohovoru.Dôvody väzby, ktoré vyplývajú z čl. 5 ods. 1 písm. c) Dohovoru, sú stavané alternatívne. Na vzatie do
väzby a držanie v nej preto postačuje akýkoľvek z tam uvedených dôvodov, teda dôvodné podozrenie
zo spáchania trestného činu a potreba zabrániť osobe v spáchaní trestného činu alebo v úteku po jeho

spáchaní.

Nadriadený súd preskúmal uznesenie, ktoré bolo napadnuté sťažnosťou, aj z
hľadiska splnenia podmienok väzby podľa čl. 5 ods. 1 Dohovoru a zistil, že rozhodnutie okresného súdu,
ktorým bola obvinená W. F. ponechaná vo väzbe a jej žiadosť o prepustenie z väzby a nahradenie väzby

dohľadom probačného a mediačného úradníka a písomným sľubom zamietnutá, spĺňa podmienky väzby
aj v súlade s čl. 5 ods. 1 Dohovoru.

V ustanovení § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. sú obsiahnuté tri relatívne samostatné dôvody preventívnej
väzby, na ktorých naplnenie musia byť splnené osobitné podmienky. Je logické, že predpokladom rizika
dokonania trestného činu je, aby sa ešte pred rozhodnutím súdu obvinený dopustil konania, ktoré

možno kvalifikovať aspoň ako pokus. Predpoklad rizika dokonania pripravovaného trestného činu alebo
vyhrážky trestným činom vyžaduje už také ukončené konanie, ktoré možno ako takú prípravu alebo
vyhrážku kvalifikovať. Konečne, záver o riziku pokračovania v trestnej činnosti nevyhnutne predpokladá
už predchádzajúce spáchanie aspoň jedného dokonaného trestného činu. Podľa názoru krajského súdu
si odôvodnenie uznesenia, ktorým sa konštatuje existencia prvého dôvodu preventívnej väzby podľa §

71 ods. 1 písm. c) Tr. por., vyžaduje zhodnotenie tak povahy i závažnosti trestnej činnosti, ktorú obvinený
doteraz (s)páchal, ako aj tých okolností, ktoré s ohľadom na osobu obvineného, jeho sociálne a rodinné
pomery,prostredie,vktorompracujealebosapohybuje,vytvárajúalebozvyšujúrizikoďalšiehopáchania
určitej konkrétnej trestnej činnosti.

Na otázku, aký má byť obsahový vzťah medzi trestnou činnosťou (s)páchanou obvineným pred jeho
vzatím do väzby a trestnou činnosťou, ktorej riziko pri ponechaní obvineného na slobode hrozí, doteraz
existujú tri názory:
a) pokračujúca trestná činnosť musí byť zhodnej právnej kvalifikácie ako tá, kvôli ktorej je obvinený
stíhaný,

b) pokračujúca trestná činnosť môže byť akejkoľvek povahy,
c) pokračujúca trestná činnosť musí byť aspoň rovnakej povahy alebo druhu.

V slovenskej trestnej procesualistike je zastávaný prevažne tretí spomenutý názor. Súd prvého stupňa
dáva odpoveď na otázky, ktoré môže vyvolávať jeho záver o existencii dôvodov preventívnej väzby, v

nasledovnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia:

„Po preskúmaní spisu predloženého spolu s obžalobou bolo zistené, že v prípade obvinenej sú aj v tomto
štádiu konania naplnené formálne a aj materiálne podmienky väzobného trestného stíhania. Trestné
stíhanie je vykonávané voči obvinenej dôvodne, zistené skutočnosti nasvedčujú, že skutok pre ktoré

bolo obvinenej vznesené obvinenie bol spáchaný, má znaky trestného činu a že ho spáchala obvinená.
Skutočnosť, že trestné stíhanie je vykonávané dôvodne je zosilnené aj okolnosťou, že v predmetnej
trestnej veci bolo vyšetrovanie skončené a prokurátor dňa 18.9.2019 podal na obvinenú obžalobu pre
zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, b/ a e/ ods. 3 písm. d/ Tr. zákona.
V prípade obvinenej je aj naďalej daný dôvod preventívnej väzby, pretože z jej konania ako aj ďalších

konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že v prípade jeho prepustenia na slobodu by mohla
pokračovať v násilnej trestnej činnosti. Súd poukazuje na závažnosť skutku, ktorý je jej kladený za vinu,
skutočnosť,ženásilnéhotakfyzickéhoakoajverbálnehokonaniasadopúšťalaodroku2010.Vminulosti
už bola aj prejednávaná a uznaná vinnou za priestupky voči občianskemu spolunažívaniu, ktorých
sa mala dopúšťať voči svojim príbuzným, svojmu otcovi, manželovi a maloletej dcére. Vykonaným

dokazovaním bolo zistené, že u obvinenej je prítomné škodlivé zneužívanie alkoholu v treťom až štvrtom
štádiuzávislostiodalkoholu.Uobvinenejbolizistenéporuchysprávania,ktorésaprejavujú v
stavoch opitosti, v jej konaní je zvýšená impluzivita, konfliktnosť, agresivita na slovnej aj fyzickej úrovni,
hostilita aj k bezbranným obetiam, strata morálnych zábran, hrubosť a bezcitnosť. V psychickej oblasti
je prítomná silná túžba po alkohole. Vzhľadom k závažnosti skutku, ktorý je predmetom obžaloby a

vzhľadom k osobe obvinenej, súd tak zamietol žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu, obvinenú
vo väzbe ponechal a tiež nenahradil väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka a sľubom,
pretože zneužívanie alkoholu u obvinenej je škodlivé a jej správanie pod vplyvom alkoholu
je vysoko rizikové a pobyt obvinenej na slobode by mohol znamenať permanentné ohrozenie života azdravia poškodených. Keďže obvinená je osobou závislou na alkohole, existuje vážna pochybnosť, či
by bola schopná podriadiť sa podmienkam dohľadu probačného a mediačného úradníka.“

Argumentácia prvostupňového súdu je výstižná, presvedčivá a dostatočne odôvodňuje hrozbu z
pokračovania v trestnej činnosti obvinenej W. F..

Na tomto mieste krajský súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o väzbe môže riziko pokračovania v trestnej
činnosti len odhadovať (prognózovať), pričom okolnosti veci spočívajúce v skutku, pre ktorý je vedené

trestné konanie, a osobe obvineného, sú takého charakteru, že v čase rozhodovania krajským súdom
nemožno vylúčiť riziko pokračovania v trestnej činnosti obvinenou W. F..

Stavu veci a zákonu zodpovedá aj rozhodnutie okresného súdu v tej časti výrokov napadnutého
uznesenia, ktorými zamietol žiadosť obvinenej W. F. o prepustenie z väzby na slobodu, nenahradil
väzbu obvinenej W. F. písomným sľubom a nenahradil väzbu obvinenej W. F. dohľadom probačného a

mediačného úradníka.

Na tomto mieste krajský súd upozorňuje, že okresný súd sa materiálnou stránkou väzby, teda
odôvodnenosťou trestného stíhania v napadnutom uznesení zaoberal len veľmi stručne. Základné
materiálne podmienky väzby tvoria dva okruhy skutočností, a to za prvé - skutkové okolnosti vzatia do

väzby, a to, či doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné
stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, či existujú dôvody na podozrenie, že tento skutok
spáchal obvinený, a za druhé - existencia niektorého z dôvodov väzby, ak z konania obvineného alebo
z ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava pre tzv. útekovú väzbu, kolúznu väzbu alebo
preventívnu väzbu. Z napadnutého uznesenia je zrejmé, že okresný súd len veľmi stroho hodnotil

dôvodnosť trestného stíhania voči obvinenej, teda v ňom čiastočne absentuje jedna z dvoch zložiek
materiálnej stránky väzby.

Povinnosťou krajského súdu pri rozhodovaní o sťažnosti obvinenej W. F. bolo po pozitívnom závere
o existencii dôvodov väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. skúmať možnosť nahradenia väzby

dohľadom probačného a mediačného úradníka. Za zákonný a ústavne
konformný považuje nadriadený súd taký postup, keď o nenahradení väzby procesnými prostriedkami,
ktorýmizákonodarcaumožňujenahradiťväzbu,sarozhodnesamostatnýmvýrokomvuznesení.Potreba
individualizácie výroku uznesenia, ktorým sa rozhodovalo o nahradení väzby niektorým zo zákonom
prípustných procesných prostriedkov, vyplýva z relevantných ustanovení Trestného poriadku o väzbe a

procesných prostriedkov o náhrade väzby a najmä z charakteru základného práva na osobnú slobodu.
Zásah do osobnej slobody v podobe jej obmedzenia musí mať svoj jednoznačný základ vo
výrokovej časti súdneho rozhodnutia, s ktorou zákon spája právne účinky, a musí sa odzrkadliť aj v
samotnom odôvodnení.

Krajský súd nepovažuje procesný prostriedok - dohľad probačným a mediačným úradníkom za
dostatočný na nahradenie väzby v prípade obvinenej W. F. v súčasnom štádiu trestného konania. Tento
názor krajský súd opiera o samotnú osobu obvinenej, keď jej konanie sa javí nepredvídateľným aj v
dôsledku nadmerného požívania alkoholu. Zo strany obvinenej sa nejednalo o ojedinelé konanie, ale jej
konaniemápokračujúciadlhodobýcharakter.Podľanázorukrajskéhosúdujenesporné,žeobvinenáW.

F. má sklony k páchaniu protiprávneho konania a táto skutočnosť je dôvodom, ktorá bráni záveru o tom,
že procesný prostriedok, a to dohľad probačným a mediačným úradníkom bude spôsobilý v súčasnom
štádiu konania nahradiť účel väzby obvinenej W. F.. Argumentácia obvinenej, že po prepustení z väzby
pôjde bývať ku svokre alebo k manželovi, nezakladá zánik dôvodnej obavy z pokračovania v trestnej
činnosti. Naopak, z konania obvinenej je zrejmé, že táto je po požití alkoholických nápojov mimoriadne

agresívna najmä ku svojim rodinným príslušníkom.
Zo zásady prezumpcie neviny nevyplýva zákaz, aby s tým, proti komu sa vedie trestné konanie,
nebolo možné zaobchádzať ako s obvineným; obvinený je povinný strpieť určité obmedzenia, akými sú
napríklad väzba a iné. Rôznorodé zákonné obmedzenia a opatrenia, ktoré po obvinení je povinný strpieť,
resp. rešpektovať, však nenarušujú zásadu prezumpcie neviny, keďže ich účelom nie je ani zistenie a

ani vyhlásenie viny obvineného, t.j. nahradenie právoplatného odsudzujúceho rozsudku súdu.

Väzbu je nutné vnímať ako inštitút trestného procesu znamenajúci obmedzenie osobnej slobody trestne
stíhanejosoby,ktorýsavyznačujetým,ženapomáhadosiahnutiuúčelutrestnéhokonania,atovpodobeči už znemožnenia obvinenému vyhnúť sa trestnému stíhaniu, zabránenia v marení objasňovania
dôležitých skutočností, alebo zabránenia v pokračovaní trestnej činnosti.

Podľa výsledkov prieskumu napadnutého uznesenia a konania, ktoré mu predchádzalo, nadriadeným
súdom neboli zistené také pochybenia pri aplikácii práva hmotného a procesného okresným súdom
konajúcim po podaní obžaloby alebo orgánmi činnými v prípravnom konaní, ktoré by odôvodňovali
zrušenie alebo zmenu napadnutého uznesenia a preto podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. krajský
súd sťažnosť obvinenej W. F. zamietol, pretože nie je dôvodná a ďalším samostatným výrokom podľa

§ 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. rozhodol o nenahradení väzby obvinenej W. F. dohľadom probačného a
mediačného úradníka.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.