Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 12, 2019

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 1Csp/114/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5817204370
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Kyseľová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2019:5817204370.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, sudkyňou JUDr. Gabrielou Kyseľovou, v právnej veci žalobkyne: J. Z., nar.

XX.XX.XXXX, bytom X. nad O. XX, XXX XX E., právne zastúpená: JUDr. Peter Vachan, advokát so
sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, IČO: 42 350 026, proti žalovanému: Home Credit Slovakia,
a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpený: Advokátska
kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234
679, v konaní o určenie, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Žalovanému sa proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na súd dňa 25.09.2017 sa žalobkyňa domáhala proti žalovanému určenia, že úver

poskytnutýnazákladeÚverovejzmluvyč.4206052293zodňa20.06.2012uzatvorenýmedzižalobkyňou
a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov, určiť, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o hotovostnom
úvere a zmluvy o revolvingovom úvere č. 4404026897 zo dňa 07.04.2014 zatvorenej medzi žalobkyňou
a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov.

2. Žalobu odôvodnila tým, že medzi žalobkyňou a žalovaným došlo dňa 20.06.2012 k uzatvoreniu

Úverovej zmluvy č. 4206052293 (ďalej len „Zmluva 1") a dňa 07.04.2014 k uzatvoreniu Zmluvy o
hotovostnom úvere a zmluvy o revolvingovom úvere č. 4404026897 (ďalej len „Zmluva 2", spolu aj
„Zmluvy"), ktoré sú v zmysle ust. § 52 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom
znení spotrebiteľskými zmluvami. Tieto neobsahujú všetky zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v znení platnom v čase uzatvorenia Zmlúv (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.") požadované
náležitosti, a preto úver poskytnutý žalobkyni žalovaným na základe týchto Zmlúv je bezúročný a bez
poplatkov.

Naliehavý právny záujem na určení, že poskytnuté úvery sú bezúročné a bez poplatkov vyvodzovala
žalobkyňa z potreby odstránenia právnej neistoty v právnom vzťahu medzi ňou a žalovaným a poukázala
na ust. § 3 ods. 3 a 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení a v tej súvislosti
poukázala aj na rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/309/2014 zo dňa 25. 05. 2017, v zmysle
ktorého „Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so
zreteľom na cieľ sledovaný podaním žaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Naliehavý

právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené
alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972) a
ďalej poukázala, že v zmysle ustálenej súdnej judikatúry (porovnaj rozhodnutia Krajského súdu v
Prešove sp. zn.lCo/27/2013 alebo 15Co/339/2015] je potrebné zohľadňovat' skutočnosť, že spotrebiteľmá právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované na základe neplatnej spotrebiteľskej
zmluvy. Nie je pritom podstatné, či došlo či už zo strany spotrebiteľa alebo dodávateľa k uplatneniu
práva na plnenie. Spotrebiteľ má právo, aby nebol obťažovaný hrozbou uplatnenie účinkov neplatnej

zmluvy, ktorej neplatnosť nebola autoritatívnym rozhodnutím súdu určená. Zmyslom určovacej žaloby
je nadobudnutie právnej istoty spotrebiteľa vo vzťahu k plneniam poskytovaným dodávateľovi.., a
rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/224/2013 zo dňa 12.2.2014, v zmysle ktorého „... zvýšená
ochrana spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch v spotrebiteľských zmluvách musí mať za následok aj
poskytnutie procesných prostriedkov na takúto ochranu. Pri hodnotení naliehavého právneho záujmu

v spotrebiteľských zmluvách treba vychádzať z princípov zvýšenej ochrany spotrebiteľa danej nielen
komunitárnou, ale aj vnútroštátnou právnou úpravou...“. To znamená, že v zásade bude daný naliehavý
právny záujem na určení každej skutočnosti, ktorá môže mať vplyv na zmluvný vzťah dodávateľa a
spotrebiteľa, čo zodpovedá požiadavke, aby z úradnej povinnosti rozhodnutie súdu bolo spôsobilé
ovplyvniť právne postavenie žalobcu. Dokonca bude postačujúce aj to, ak rozhodnutie bude mať vplyv
na postavenie spotrebiteľa k tretej osobe, ktorá nie je účastníkom konania. V prípade, ak zmluva nespĺňa

zákonom požadované náležitosti zákon č. 129/2010 Z. z. zakotvuje, že úver poskytnutý na základe
takejto zmluvy je bezúročný a bez poplatkov. Bez toho, aby túto skutočnosť konštatoval príslušný súd,
žalobkyňa by mala pokračovať v splácaní úveru vrátane príslušenstva napriek tomu, že podľa žalobkyni
dostupných informácií ma istinu úverov už zaplatenú (dokonca preplatenú) a bez takéhoto určenia by
od nej žalovaný mohol naďalej žiadať doplatiť príslušenstvo, na ktoré nemá nárok. Žalobkyni by tak voči

žalovanému vznikol titul na vydanie bezdôvodného obohatenia, čomu sa dá určovacou žalobou predísť.
S poukazom na vyššie uvedené možno podmienku existencie naliehavého právneho záujmu považovať
za splnenú.
Zmluvou 1/ bol žalobkyni poskytnutý spotrebiteľský (hotovostný) úver vo výške 3 600,- Eur, ktorý
mala splatiť v 84-och mesačných splátkach po 85,69 Eur. V Zmluve 1/ absentuje správne uvedená

celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť, nakoľko zo súčinu počtu a výšky mesačnej splátky je zrejmé,
že celková suma, ktorú musí dlžník zaplatiť dosahuje 7 197,96 Eur (a nie 6 690,6 Eur, ako uvádza v
Zmluve 1/ žalovaný). V Zmluve 1/ tiež nie je dostatočne určito uvedená hodnota RPMN - rozpätie od 21,4
% do 22,1 % nie je dostatočne určitým vyjadrením pre naplnenie zákonných požiadaviek a žalobkyňa
poukazuje na rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/83/2017 zo dňa 27. 04. 2017,

v ktorom konaní bol žalovaný účastníkom a v ktorom súd skonštatoval, že zákon č. 129/2010 Z. z.
zakotvuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v § 9 ods. 2 a jednou z nich je údaj o
ročnej percentuálnej miere nákladov definovanej v §2 písm. i) ako celkové náklady spotrebiteľa spojené
sospotrebiteľskýmúverom,vyjadrenéakoročnépercentozcelkovejvýškyspotrebiteľskéhoúverupodľa
§ 19. Ako vyplýva z listinného dôkazu - zmluvy o hotovostnom úvere a zmluvy o revolvingovom úvere

zo dňa 05.12. 2012 (č. 1.7), v rubrike pod číslom 39 obsahuje údaj o RPMN od 50,8 do 56,8 % s
odkazom, že presná hodnota RPMN závisí na dni poskytnutia úveru a klient súhlasí s tým, že presnú
výšku RPMN mu spoločnosť oznámi po poskytnutí úveru. Takéto dojednanie RPMN je nedostatočné a
v rozpore s uvedenou právnou úpravou. Žalobkyňa naviac poukázala na to, že podľa výpočtu RPMN na
portáli www.fininfo.sk je hodnota RPMN vo výške 24,78 %, t. j. mimo v Zmluve

uvedeného rozpätia.

Zmluvou 2/ bol žalobkyni poskytnutý spotrebiteľský (hotovostný) úver vo výške 850,-Eur, ktorý mala
splatiť v 60-tich mesačných splátkach po 30,85 Eur. V Zmluve 2/ absentuje správne uvedená celková
čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť, nakoľko zo súčinu počtu a výšky mesačnej splátky je zrejmé, že

celková suma, ktorú musí dlžník zaplatiť dosahuje 1 851,- Eur (a nie 1 542,- Eur, ako uvádza v
Zmluve 2/ žalovaný). V Zmluve 2/ tiež nie je správne uvedená výška RPMN, ktorá pri prepočte podľa
internetového portálu dosahuje výšku 41,16 % (a nie 29,7 %, ako uvádza v Zmluve 2/ žalovaný).
Žalobkyni nie je zrejmé, z akých údajov vychádzal žalovaný pri výpočte hodnoty RPMN, ako aj pri
výpočte celkovej čiastky splatnej spotrebiteľom na základe Zmluvy 1/ resp. Zmluvy 2/. Uvedenie

nesprávnej hodnoty RPMN a celkovej čiastky spojenej s úverom má rovnaký dôsledok, ako keby
tento údaj v Zmluvách chýbal (porovnaj s rozsudkom Okresného súdu Revúca sp. zn. 6Csp/15/2016
zo dňa 25.08.2016 resp. rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 20C/181/2014 zo dňa
26.03.2015). V Zmluvách ďalej absentuje údaj o výške, počte á termínoch splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom

s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia; t.j. obligatórna náležitosť
zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. Žalobkyňa v tejto súvislosti poukázala
na rozsudky, v ktorých sa súdy vysporiadali o.i. aj s rozsudkom SD EÚ vo veci C-42/15 napr. rozsudok
Krajského súdu Prešov, sp. zn. 21Co/104/2016 zo dňa 30. 03. 2017, v ktorom súd konštatoval, žeSúdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí vyslovil, že Smernica sa má vykladať tak, že členské štáty nesmú
zachovaťanizaviesťvosvojomvnútroštátnompráveustanovenia,ktorésaodchyľujúodustanovenítejto
Smernice, daný záver je však vzhľadom na napadnuté ustanovenie Zákona o spotrebiteľských úveroch

neaplikovateľný, nakoľko v tomto konkrétnom prípade ide o vnútroštátne právo - Zákon, ktorý nad rámec
smernice zakotvil prísnejšie podmienky vo vzťahu k povinným náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy
o úvere, na splnenie ktorých je viazané posúdenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského
úveru. V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi
ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa Zákona, resp. Smernice, sa

jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici
priamyúčinok.Vzhľadomnaexplicitnézneniezákonaospotrebiteľskýchúverochvčastičleneniasplátok
na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nemožno priznať Smernici ani nepriamy účinok,
jednalo by sa o výklad vnútroštátneho Zákona contra legem. Súd je preto názoru, že napriek odkazu
žalobcu na predmetné rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, zákon o spotrebiteľských úverov jednoznačne
určuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich, tak ako to ustanovuje

§11 tohto zákona, je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, (rozsudok Krajský súd
Žilina sp. zn. 6Co/39/2017 zo dňa 26. 04. 2017, v ktorom konaní bol žalovaný účastníkom). V Zmluvách
niejeuvedenýaniúdajotermínekonečnejsplatnostiúveru.Akovyplývazviacerýchsúdnychrozhodnutí,
vymedzenie termínu konečnej splatnosti úveru inak ako dátumom nie je naplnením zákonnej požiadavky
v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z .z. V tejto súvislosti žalobkyňa poukazuje na

rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 12Co/19/2016 zo dňa 30. 03, 2017, v ktorom súd
konštatoval, že pod termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru je potrebné rozumieť presné
dátumové vyčíslenie, aby spotrebiteľ bez akýchkoľvek pochybností získal vedomosť o tom, ktorý je
posledný dátum splatnosti jeho záväzku. Zmluvné dojednanie v Obchodných podmienkach „uhradenie
poslednej splátky veriteľovi" nemožno akceptovať ako nepochybné určenie termínu konečnej splatnosti,

pretože dlžníkovi nie je zrejmé, o aký konkrétny dátum ide. Konečnú splatnosť úveru nemožno ponechať
ani na matematickom výpočte podľa úpravy v zmluve, kedy sa má splatnosť každej splátky odvíjať od
splatnosti predchádzajúcej splátky (porovnaj rozsudok Okresného súdu Okresný súd Trnava sp. zn.
22C/172/2016zodňa20.04.2017resp.rozsudokKSPrešovsp.zn.21Co/104/2016zodňa30.03.2017).
Sodkazomnaustanovenie§11ods.1písm.a)ab)zákonač.129/2010Z.z.platnéhovčaseuzatvorenia

Zmluvy 1/ je spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov, v prípade, ak zmluva o spotrebiteľskom
úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až
k), r) a y) a § 10 ods. l písm. b) ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná
percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. V zmysle ust § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona č.
129/2010 Z. z. platného v čase uzatvorenia Zmluvy 2/ je spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov,

v prípade, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a
y)... á) ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov
v neprospech spotrebiteľa. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobkyňa konštatuje, že žalovaný
napriek tomu, že je subjektom opakovane poskytujúcim spotrebiteľské úvery/porušil svoje povinnosti
stanovené zákonom č. 129/2010 Z. z., ktorých znalosť by pre neho mala byť samozrejmosťou, nekonal

s odbornou starostlivosťou a v Zmluvách neuviedol všetky obligatórne náležitosti, z ktorého dôvodu
nastal zákonom č. 129/2010 Z .z. predpokladaný následok, že úver poskytnutý žalobkyni Zmluvami je
bezúročný a bez poplatkov.

Žalovaný sa k žalobnému návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 10.06.2019 a to

tak, že k dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti uviedol, že cieľom ustanovenia § 9 ods. 2
písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch bolo, aby mal spotrebiteľ informáciu, aká
je doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a kedy je konečná splatnosť poskytnutého úveru. Aj
keď zmluva neuvádza presný číselný dátum ukončenia, veriteľ použil objektívne zistiteľné kritéria, podľa
ktorých spotrebiteľ musí vedieť, ak je doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a kedy je konečná

splatnosť poskytnutého úveru. Mal za to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje náležitosti podľa
ustanovenia § 9 od 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. aj vtedy pokiaľ veriteľ použije objektívne zistiteľné
kritéria, z ktorých je nepochybne možné určiť dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru,
tak ak je tomu v danom prípade. Spotrebiteľ teda disponuje informáciou, aká je doba trvania zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a kedy je konečná splatnosť poskytnutého úveru, a preto je účel sledovaný

ustanovením § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2001 Z.z. dosiahnutý. Názor žalovaného je v súlade aj s
rozsudkom Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C- 42/2015, v ktorom sa vyjadril k niektorým
náležitostiam úverových zmlúv. V zmysle bodu 71 Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016
vo veci C-42/15: „Keď: neuvedenie týchto náležitostí v zmluve o úvere môže spochybniť možnosťspotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, sankcia spočívajúca v zániku nároku veriteľa na úroky a
poplatky stanovená vo vnútroštátnej právnej úprave sa musí považovať za primeranú v zmysle článku
23 smerní 2008/48 a judikatúry pripomenutej v bode 63 tohto rozsudku." V zmysle bodu 72 Rozsudku

Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15: „Za primeranú by sa však nemalo považovať,
ak v súlade s touto vnútroštátnou právnou úpravou uplatnenie takej sankcie vyvoláva voči veriteľovi
závažné následky v prípade neuvedenia niektorých náležitostí spomedzi náležitostí upravených v článku
10 ods. 2 smernice 2008/48, ktoré svojou povahou nemôžu mať vpi na schopnosť dlžníka posúdiť rozsah
svojho záväzku. V zmysle bodu 73 Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15:

„...je potrebné povedať na siedmu otázku tak, že článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom
zmysle, nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak
zmluva úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa
bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie má
spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.
Z dátumu konečnej splatnosti uvedenej v úverovej zmluve je žalobcovi jednoznačne jasné zrejmé, kedy

nastane konečná splatnosť úveru, preto má žalovaný za to, že uvedená náležitosť úverovej zmluvy je
splnená v zmysle § 9 ods. 2 písm. f). Na podporu svojich tvrdení žalovaný poukázal na novú legislatívnu
úpravu, ktorú reflektuje v odôvodnení svojho rozsudku zo dňa 15.01.2018 aj Okresný súd Rimavská
Sobotavkonanísp.10Csp/90/2017vznení:„Okremtohodopozornostisúddáva,žeužajprávnaúprava
SR reflektuje na nový vývoj rozhodovacej praxe (s odkazom na vyššie citovaný rozsudok súdneho

dvora), keď zákon spotrebiteľských úveroch v §9 od 01.05.2018 v rámci jej novely vykonanej zákonom
č. 279/17 Z .z. upravuje, že v § 9 ods. 2 písm. d) sa vypúšťajú slová "a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru" a v § 9 ods. 2 písm. i) sa slová "a termíny splátok istiny, úrokov a iní poplatkov"
nahrádzajú slovami "frekvenciu splátok a ". Nakoľko teda zmluva obsahuje všetky náležitosti, nie je
možné určiť, že je bez úrokov a bez poplatkov.

Zákon č. 129/2010 Z. z. v znení platnom a účinnom ku dňu 01.05.2018 zmenil znenie ustanovenia § 9
ods. 2 písm. d) tak, že povinnou náležitosťou je už len uvádzanie doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, ktorá je nepochybne v úverovej zmluve dodržaná. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok
Okresného súdu Brezno sp. zn. 4C/40/2014 zo dňa 19.09.2017, ktorý sa v odôvodnení vyporiadal s
otázkou dodržania dátumu konečnej splatnosti v úverovej zmluve znením; „Súd preverením úverovej

zmluvy o úvere č. 39110377215000 zo dňa 11.11.2009 zistil, že žalovaný neporušil ustanovenie §
4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. Z predmetnej úverovej zmluvy, a to konkrétne z bodov
43, 48 a 52 je možnej veľmi jednoducho vyvodiť lehotu splatnosti prvej splátky poskytnutého úveru,
nasledujúcich splátok ako aj lehotu konečnej splatnosti úveru. V súlade s ustanovením § 1 vyhlášky č.
620/2007 Z.z., ktorou sa vykonávajú ustanovenia §3 ods. 9 zákona č. 258/2001 Z.z., možno považovať

uvedenú formu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru za postačujúcu pre účely § 4 ods. 2 písm.
g) zákona č. 258/2001 Z.z.. keď ani samotné zákonné ustanovenie výslovne neustanovuje formu, ako
má byť termín konečnej splatnosti úveru stanovený. K tvrdenej skutočnosti týkajúcej sa neuvedenia
termínu konečnej splatnosti úveru ssúd považuje za potrebné uviesť, že v uzavretej zmluve je splatnosť
dostatočne jasne uvedená a je dostatočne určiteľná." A tiež rozsudok Okresného súdu Poprad, zo dňa

21.11.2017, sp. zn. 17Csp/158/2017, kde súd v bode 12 konštatoval; „K náležitosti v zmysle § 9 ods.
2 písm. f), zákona č. 129/2010 Z.z. súd konštatuje, že v bode 41 zmluvy je uvedený termín konečnej
splatnosti „60 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci". Podľa názoru súdu,
z uvedeného priemerný spotrebiteľ vie bezpečne zistiť dátum termínu konečnej splatnosti úveru, keď
zmluva o úvere bola uzavretá 03.09.2015, splatnosť 60 mesiacov, t.j. 5 rokov, termín konečnej splatnosti

je 15.09.2020. Súd poukazuje i na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C - 42/15, podľa
ktorého článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné,
aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto
zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Možno
konštatovať, že žalovaný ako veriteľ použil objektívne zistiteľné kritéria, podľa ktorých spotrebiteľ mohol

vedieť, aká je doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a kedy je konečná splatnosť poskytnutého
úveru. Súd sa v tomto smere nestotožnil s tvrdením žalobkyne o tom, že nie je zrejmá doba trvania
zmluvy a konečná splatnosť úveru."
Rovnaký názor zaujal aj Okresný súd Lučenec v rozsudku zo dňa 16.10.2017, sp. zn. 13Csp/132/2017,
kde v 25. uviedol, že: „ K otázke vyjadrenia konečnej splatnosti pôžičky (§ 9 ods. 2 písm. f) zákona

č. 129/2010 Z.z.) vyjadrenej v zmluve v bode 42 (**), ktoré sú vysvetlené ako „Prvá splátka je splatná
po mesiaci od dátumu poskytnutia úver. Pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci po poskytnutí úveru
neobsahuje poradové číslo dňa poskytnutia úveru je splatnosť prvej splátky posledný deň v tomto
kalendárnom mesiaci. Dátum splatnosti druhej a nasledujúcej splátky je vždy 15. deň v kalendárnommesiaci počítajúc kalendárny mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka."
Vzhľadom na to, že úver bol poskytnutý na dobu 60 mesiacov je ľahko zistiteľné, a to aj priemerným
spotrebiteľom, že dátum konečnej splatnosti úveru je 15.10.2018. Uvedené vyplýva aj zo splátkového

kalendára predloženého žalobkyňou (č.1.13). Takto uvedený termín konečnej splatnosti je možné
bez akýchkoľvek ďalších ťažkostí a prekážok zistiť čo súd dáva do pozornosti aj v súvislosti s
rozhodnutím Európskeho súdu pod č. C 42/15 vo veci Home Credit c/a Bíróová. Uvedenie konečného
termínu splatnosti súd preto považoval za zákonné nevyvolávajúce dôvod bezodplatnosti a bezmocnosti
pôžičky."

Vo vzťahu k námietke členenia splátok s odkazom na § 9 ods. 2 písm. k), neskôr písm. l) zákona
č. 129/2010 Z. z. uviedol, že je v úverovej zmluve uvedená výlučne v súlade so znením zákona o
spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy a v súlade
so znením Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere,
ktorá stotožňuje pojem výšku, počet a frekvenciu splátok s pojmom výška, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov, čo je potvrdené aj v zmysle vyššie uvedeného rozsudku. Na podporu svojich

tvrdení žalovaný poukázal aj na novú legislatívnu úpravu, ktorú uvádza vo svojom Uznesení zo dňa
22.02.2018 aj Najvyšší súd SR v konaní vedenom pod sp.zn. 3 Cdo/146/2017, v ktorom sa súd vyjadril
k náležitostiam rozkladu splátok nasledovne; nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahovala číselné vyjadrenie toho, i konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. V zmluvách
uzatváraných podľa zák. 129/2010 Z .z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný

rozpis plánovanej amori dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a
poplatky), ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy „výška", alebo „počet"
či „termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov", je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k
záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Od 1. mája 2018 sa legislatívne
pregnantnejším vyjadrením odstráni možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia, ktorú bolo

možné (a potrebné) preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy jeho eurokonformným výkladom.

K výške RPMN uviedol, že internetové kalkulačky majú len informatívny charakter (uvedené aj priamo
na internetovej stránke), ktorý nie je možné považovať za hodnoverný dôkaz preukazujúci nesprávnu
hodnotu RPMN, nakoľko tieto portály nie sú kompetentné a smerodajné na vyhodnocovanie správnosti

výpočtu RPMN. Jediným oprávneným orgánom, ktorý vzhľadom na zložitosť samotného výpočtu RPMN
môže uskutočňovať kontrolu RPMN je Národná Slovenska ako kontrolný orgán nebankových subjektov.
Pokiaľ ide o jednotlivé predpoklady pre výpočet RPMN sú uvedené priamo v texte úverovej zmluvy.
Poukázal na znenie § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. a čl. 10 ods. 2 písm. g) smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a

o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „smernica") zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne
uvádza ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
v čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery. Zákon
o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby úverová zmluva obsahovala údaj o RPMN vypočítaný na
základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy, pričom neuvádza, akým konkrétnym spôsobom

má byť údaj o RPMN vyjadrený, teda či má byť výsledok výpočtu napr. vyjadrený vo forme jedného
konkrétneho čísla, alebo môže byť vyjadrený, ak je daný dôvod pre takéto jeho vyjadrenie, i vo forme
určitého rozpätia ohraničeného minimálnou hodnotou RPMN a jeho maximálnou hodnotou (tak ako to
bolo vyjadrené aj v predmetnej úverovej zmluve). Smernica vo svojom ustanovení požaduje uviesť
RPMN „zrozumiteľne a stručne", čo by malo byť rozhodujúcim kritériom pre eurokonformný výklad

predmetného ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Keďže pravidlá pre výpočet RPMN
ustanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch aj smernicou nedávajú iné kritérium, má žalovaný
za to, že postupoval v súlade so zákonom aj smernicou a ich cieľom a poskytol žalobcovi úplné
a najpresnejšie informácie v požadovanej zrozumiteľnej a stručnej podobe. Tá žalobcovi umožnila
porovnanie úveru ponúkaného žalovaným s akoukoľvek ďalšou ponukou na trhu. Nejde teda o prípad,

že by žalovaný uviedol nesprávny údaj v neprospech spotrebiteľa, zákon č. 129/2010 Z. z. podľa § 11
ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch sankcionuje tým, že sa spotrebiteľský
úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Takáto sankcia by nemohla byť považovaná za
primeranú, keď žalobca mohol riadne posúdiť rozsah svojich budúcich záväzkov. V tejto súvislosti
poukázal na uznesenie súdneho dvora EÚ zo dňa 16.11.2010 vo veci C-76/10. Aj v zmysle rozsudku

Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15 vyžaduje princíp primeranosti. Z hodnoty
RPMN uvedenej v úverovej zmluve č. 4206052293 od 21,4% do 22,1% je žalobcovi ako spotrebiteľovi
jednoznačne jasné a zrejmé, v akej výške sú náklady v zmluve zahrnuté. Obdobný názor vyslovil aj
Okresný súd Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn. 190Csp/9/2018.K celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom žalovaný uviedol, že pri uzatváraní úverovej zmluvy je
spotrebiteľ dopytovaný ohľadom možnosti uzatvorenia poistného. Pokiaľ by nemal o poistenie nemal

záujem, v príslušnej kolónke pre poistenie, by bolo uvedené „bez poistenia“. Je len na slobodnom
rozhodnutí samotného klienta, či sa pre niektorú z doplnkových služieb rozhodne alebo nie a v tejto
súvislosti poukázal na rozhodnutie Okresného súd Brezo sp. zn. 4C/40/2014. Dojednané poistné a ani
ďalšie alternatívne služby preto v zmysle úpravy § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. nebolo možné
započítať do celových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, čo sa nakoniec

prejavilo aj v celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom. Bol preto názoru, že nie je možné uvedený postup
sankcionovať bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou. Na záver dal do pozornosti rozhodnutie Okresného
súduSenicasp.zn.9Csp/188/2010Z.z.,vzmyslektoréhovyplýva,že„niejetoalenástrojprešpekulácie
spotrebiteľa za účelom získania úveru zadarmo akýchkoľvek poplatkov v prípade, keď úver získal na
základe jasnej, prehľadnej a zrozumiteľnej zmluvy. Ochrana spotrebiteľa ako slabšej zo zmluvných strán
má nepochybne v právnom systéme opodstatnenie, avšak zároveň aj svoje hranice dané ohrozeného,

príp. porušeného práva, zásadou rovnosti strán, ako aj ďalšími zásade princípmi ako sú vigilantibus iura,
neminem laedere a pod. Bez rešpektovania uvedených zásad princípov by súd skĺzol k formalistickému,
nevýchovnému a paternalistickému postup výsledku s neprípustným zvýhodňovaním dlžníka oproti
veriteľovi". Žiadal žalobu zamietnuť.

Súd podľa § 180 CSP konal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu. Obe strany sporu ospravedlnil
svoju neúčasť na pojednávania z dôvodu hospodárnosti konania a žiadali, aby súd rozhodol v ich
neprítomnosti, keď zároveň poukázali na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 Cdo/40/2011 zo dňa 14.09.2011,
v zmysle ktorého možnosť zúčastniť sa na súdnom pojednávaní je právom každého účastníka a záleží
výlučne na ňom, či tohto práva využije alebo nie.

Súd vo veci vykonal dokazovanie obsahom listín tvoriacich súčasť spisu, osobitne s so Úverovou
zmluvou zo dňa 20.06.2012 - Zmluva 1/ a Zmluvou o hotovostnom úvere a zmluvou o revolvingovom
úvere č. 44040268975000 - Zmluva 2/ uzavretou dňa 07.04.2014, Úverovými zmluvnými podmienkami
spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s, - hotovostný úver - ďalej len ÚZP, s Úverovými zmluvnými

podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. - hotovostný úver a revolvingový úver - ďalej len
„ÚP“ a ostatnými listinami tvoriacimi súčasť spisu a zistil, že žaloba nie je dôvodná.

Žalobkyňa sa v konaní domáha určenia, že úver poskytnutý na základe uzatvorených zmlúv so
žalovaným sú bezúročné a bez poplatkov a to z dôvodu, že neobsahovali zákonom stanovené náležitosti

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, konkrétne podľa § 9 ods. 2 písm. f), h), j) a k), preto v zmysle § 11
ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. sa spotrebiteľský úver poskytnutý žalobkyni považuje za
bezúročný a bez poplatkov.

Súd zistil, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola uzavretá dňa 20.06.2012 Úverová zmluva č.

42060522935000 - Zmluva 1/ formou predtlačeného formulára a dňa 07.04.2014 uzatvorila žalobkyňa
Zmluvu o hotovostnom úvere a zmluvu o revolvingovom úvere č. 44040268975000 - Zmluva 2/.
Predmetné zmluvy sú zmluvami spotrebiteľskými s ohľadom charakter subjektov, ktoré ju uzatvárali ako
veriteľ žalovaný konajúci pri jej uzatvorení a plnení v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti (žalovaný
je/bolobchodnáspoločnosť,predmetompodnikaniaktorejjeo.i.ajposkytovaniespotrebiteľskýchúverov

nebankovým spôsobom) a ako dlžník žalobkyňa - spotrebiteľ, keďže súd nemal preukázané, že by
táto konala pri ich uzatváraní a plnení v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Konkrétne ide
o spotrebiteľský úver podľa zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia, t.j. ku dňu
20.06.2011. Na takýto vzťah je preto potrebné aplikovať okrem ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z.
aj ustanovenia OZ upravujúce režim spotrebiteľských zmlúv (§ 52 a nasl. OZ) v znení účinnom v čase

vzniku zmluvného vzťahu účastníkov.

6. Z obsahu uzatvorených zmlúv vyplýva a to u Zmluvy 1/, že jej horná časť obsahovala osobné
údaje o žalobkyni ako dlžníkovi (pod výrazným označením „klient“ v jej ľavej časti), pod tým údaje o
zamestnávateľovi žalobkyne (pod označením „zamestnanie klienta“), pod ktorými je aj časť označená

ako „úver“. V tejto časti je o. i. uvedený druh úveru - bezúčelový, ďalej pod bodom 35. - celková
výška úveru 3 600 eur, pod bodom 36. celková čiastka splatná spotrebiteľom 6 690 eur, ďalej výška
mesačnej splátky - 85,69 eur, počet splátok - 84, pod bodom 39. ročná úroková sadzba 18,66 eur, pod
bodom RPMN od 21,4 - 22,1 %, priemerná hodnota RPMN - 19,59 %, pod bodom 42. - termín lehotyje odkaz na hviezdičku, pod bodom 43. je uvedené poplatok za vedenie účtu 1,99 eur, následne bod
44. - spôsob úhrady splátok poštovou poukážkou a pod bodom 45. - lehota splatnosti - 84 mesiacov
po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci. Pokiaľ ide o termíny splatnosti splátok tu je

odkaz na jednu hviezdičku, pod ktorou je špecifikované, kedy sa stáva splatná prvá splatná - a tá je
splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci po poskytnutí
úveru neobsahuje poradové číslo dňa poskytnutia úveru (napríklad mesiac, na ktorý pripadá posledný
deň 31. deň) je splatnosť prvej splátky posledný deň v tomto kalendárnom mesiaci. Dátum splatnosti
druhej a nasledujúcich splátok je vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci počínajúc kalendárnym mesiacom

nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka.

Pokiaľ ide o Zmluva 2/ jej horná časť tiež obsahovala osobné údaje o žalobkyni ako dlžníkovi (pod
výrazným označením „klient“ v jej ľavej časti), pod tým údaje o zamestnávateľovi žalobkyne (pod
označením „zamestnanie klienta“), pod ktorými je aj časť označená ako „úver“. V tejto časti je o. i.
uvedený typ úveru - 60MP7101B, ďalej pod bodom 34. - celková výška úveru 850 eur, pod bodom 35.

celková výška mesačnej splátky - 30,85 eur, ďalej počet splátok - 60, pod bodom 37. ročná úroková
sadzba 26,01 eur, pod bodom RPMN od 29,7 %, priemerná hodnota RPMN - 25,82 %, pod bodom
40. - termín lehoty je odkaz na dve hviezdičky, pod bodom 41. je uvedená celková čiastka splatná
spotrebiteľom1542eur,pod42.spôsobúhradysplátok-bankovýmprevodom,bod43.Lehotasplatnosti
splátok 60 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci. Pokiaľ ide o termíny

splatnosti splátok tu je odkaz na dve hviezdičky, pod ktorou je špecifikované, kedy sa stáva splatná prvá
splatná - a tá je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci
po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa poskytnutia úveru (napríklad mesiac, na ktorý
pripadá posledný deň 31. deň) je splatnosť prvej splátky posledný deň v tomto kalendárnom mesiaci.
Dátum splatnosti druhej a nasledujúcich splátok je vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci počínajúc

kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka.

7. Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere stanovuje zákon č. 129/2010 Z. z. v § 9, ktorý v odseku 1
vyžaduje písomnú formu pri takejto zmluve, ktorej najmenej jedno vyhotovenie dostane každá zmluvná
strana a v odseku 2 sú stanovené zákonom požadované náležitosti takejto zmluvy (okrem všeobecných

náležitostí podľa OZ). Nedostatok týchto náležitosti, konkrétne náležitostí, uvedených v § 9 ods. 2 písm.
a) až k), r) a y), má v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. ten následok, že sa úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov a v znení v čase uzatvorenia Zmluvy 2/ podľa § 11 ods. 1 písm.
b) zákona č. 129/2010 Z. z.

8. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia oboch zmlúv, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa OZ musí obsahovať tieto náležitosti: dobu
trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (písm. f),
celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie (písm.
g), ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov (písm. j), výšku počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia (písm. k).

Pokiaľ ide o náležitosť uvedenú pod § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. - dobu trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru ich uvedenie je
cieľom, aby spotrebiteľ, ktorý zmluvu uzatvára mal objektívnu informáciu, aká je doba trvania zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a kedy je konečná splatnosť poskytnutého úveru. V súdenej veci je uvedená

lehota splatnosti 84 Zmluva 1/ a 60 mesiacov Zmluva 2/ po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom
mesiaci s tým, že k zmluvám bol priložený splátkový kalendár, kde je uvedené poradie splátky (číslo),
dátum splatnosti splátky, jej výška (a tiež dátum, kedy bola splátka zaplatená a v akej výške). Z týchto v
zmluvách uvedených údajov je zrejmé, že zmluvy obsahuje jednak objektívne zistiteľné kritéria, podľa
ktorých priemerný spotrebiteľ musí vedieť, aká je doba trvania zmluvy a kedy je konečná splatnosť

poskytnutého úveru, teda náležitosť podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. V
tejto súvislosti súd poukazuje rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15, podľa
ktorého nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok odkazom na konkrétny dátum,
pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumytýchto splátok. Teda postačí, ak spotrebiteľ disponuje informáciou, na základe ktorej vie objektívne zistiť
aká je doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a kedy je konečná splatnosť poskytnutého úveru.
Toto ustanovenie je možné vykladať len v tom zmysle, že spotrebiteľ má možnosť posúdiť rozsah

svojho záväzku. Napokon ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. neuložilo veriteľovi
povinnosť označovať túto náležitosť konkrétnym dátum, stačí, ak spotrebiteľ má objektívne zistiteľnú
informáciu, na základe ktorej vie určiť dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti.

Náležitosti uvedené pod § 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. a to celková výška a konkrétna

mena spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie sú uvedené v zmluve, konkrétne
v časti Zmluvy 1/ a Zmluvy 2/ označenej ako „Úver“, kde sú uvedené údaje o výške úveru 3 600 eur -
Zmluva 1/ a 850 eur - Zmluva 2/ a mene - euro, je uvedená aj celkovú čiastku splatná spotrebiteľom
- vo výške 6 690,60 eur u Zmluvy 1/ a 1542 eur u Zmluvy 2/ a napokon aj podmienky upravujúce
jeho čerpanie a to spôsob poskytnutia úveru - bankovým prevodom na účet uvedený v zmluvách a je
uvedený aj spôsob úhrady splátok - poštovou poukážkou u Zmluvy 1/ a bankovým prevodom u Zmluvy

2/ s uvedením počtu splátok a dobou ich splatnosti, výškou mesačnej splátky a u Zmluvy 2/ aj výška
celkovej mesačnej splátky. Súd je toho názoru, že aj náležitosť stanovená v § 9 ods. 2 písm. g) zákona
č. 129/2010 Z. z. je obsiahnutá v zmluvách.

Pokiaľ ide o náležitosť uvedenú pod písm. j) § 9 ods. 2 zákon č. 129/2010 Z. z. vyžaduje o.i. aj uvedenie

všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN v zmluvách. Súd z obsahu zmlúv zistil, že zmluvy
obsahujú údaje: RPMN 21,4 - 22,1 %, priemernú hodnotu RPMN 19,59 % u Zmluvy 1/ a RPMN 29,7 %
a priemerná hodnota RPMN 25,82 % u Zmluvy 2/. Súd je názoru, že uvedené údaje o RPMN spĺňajú
požiadavku ustanovenú v § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z., keďže sú uvedené zrozumiteľne
a stručne, žalovaný v zmluve uviedol rozmedzie RPMN, z ktorého vychádzal s tým, že pri podpise

úverovejzmluvy1/ niejepresneuvedenýtermínreálnehoposkytnutiafinančnýchprostriedkov(vzmluve
bola dohodnutá výplata úveru bankovým prevodom klientovi). Súd je preto názoru, že žalobkyňa ako
spotrebiteľ mala v čase, keď sa rozhodovala, či uzatvorí so žalovaným predmetnú Zmluvu 1/, jasnú
informáciu, že RPMN je najmenej 21,4 % a naviac 22,1 %. Rozdiel medzi dolnou a hornou hranicou
RPMN je 0,7 %, teda nejde o rozdiel, ktorý by mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ekonomické

správanie žalobkyne ako dlžníčky, na ktorú okolnosť pri posudzovaní, či uzavretá zmluva o úvere sa
bude považovať za bezúročnú a bez poplatkov, dáva zreteľ rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci
C-42/2015 a čl. 23 Smernice 2008/48/ES. V zmluvách je tiež uvedená priemerná RPMN, teda litera
zákona v podobe uvedenia RPMN a predpokladov pre výpočet RPMN je splnená. Zákon č. 129/2010
Z. z. neukladal žalovanému ako veriteľovi povinnosť uviesť údaj o výške RPMN konkrétnym číslom.

Zmluvy 1/ a 2/ spĺňajú údaje o RPMN podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z., keď v zmluvách
je uvedená aj celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (6 690,60 eur a 1 542,00 eur). Uvedené
je tiež v súlade s článkom 10 ods. 2 písm. g) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z
23.04.2008ozmluváchospotrebiteľskomúvereaozrušenísmerniceRady87/102/EHS,pretožezmluvy
zrozumiteľne a stručne uvádzajú RPMN a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítaných

v čase uzavretia zmlúv.

Z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ vyplýva, že zo zmluvy (zmlúv) má byť zrejmá ako výška, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely

jeho splatenia. Súd zistil, že v Zmluve 1/ je uvedená celková výška mesačnej splátky 85,69 eur, počet
splátok 84, termíny splatnosti splátok - prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru,
pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa poskytnutia
úveru je splatnosť prvej splátky posledný deň v tomto kalendárnom mesiaci, dátum splatnosti druhej
a nasledujúcich splátok je vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci počínajúc kalendárnym mesiacom

nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka. V Zmluve 2/ je celková výška mesačnej
splátky 30,85 eur, počet splátok - 60 a termíny splatnosti splátok prvá splátka je splatná po mesiaci
od dátumu poskytnutia úveru, pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci po poskytnutí úveru neobsahuje
poradové číslo dňa poskytnutia úveru je splatnosť prvej splátky posledný deň v tomto kalendárnom
mesiaci, dátum splatnosti druhej a nasledujúcich splátok je vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci

počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka. Súd má
za to, že v zmluvách je dostatočne uvedená výška, počet a aj termíny splátok istiny a aj príslušenstva
úveru (úroky a iné poplatky). Z obsahu dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z. z. nemožno vyvodiť,
že by zámerom zákonodarcu bolo to, aby ust. § 9 ods. 2 písm. k) tohto zákona sprísnilo požiadavkuzakotvenú v Smernici 2008/48/ES, pričom účelom zákona vyjadrený v dôvodovej správe vo vzťahu k
tomuto ustanoveniu neupravuje požiadavku odlišnú od toho, ako ju vymedzuje čl. 10 ods. 2 písm. h)
Smernice2008/48/ES.Vychádzajúczúčeluazmysluustanovenia§9ods.2písm.k)zákonač.129/2010

Z. z. súd dospel k záveru, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné
vyjadrenie toho, aká je konkrétne vnútorná skladba tej - ktorej anuitnej splátky. V tejto súvislosti súd dáva
do pozornosti rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 zo dňa 09.11.2016, ktorý konštatoval, že pri
spotrebiteľských úveroch nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa
odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a

s istotou identifikovať dátumy týchto splátok, ako aj to, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca
amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať,
aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Z tohto rozhodnutia napokon vychádza
aj aktuálna rozhodovacia činnosť NS SR 4Cdo 211/2017, 3Cdo 146/2017, 4Cdo 187/2017,m 3Cdo
56/2018), ktorá ako najvyššia súdna autorita plní nezastupiteľnú funkciu pri usmerňovaní (regulovaní)
aplikačnej praxe súdov a odstraňovaní rôzneho výkladu zákonných ustanovení (a je aj v súlade s čl. 2

ods. 2 CSP). Vychádzajúc z konštantnej judikatúry v nadväznosti na rozhodnutie Ústavného súdu SR
III. ÚS 666/2016 a rozsudok Európskeho súdneho dvora C- 212/04 zo dňa 4.7.2006 a vo veci C-456/98
zo dňa 13.07.2000, z obsahu ktorých vyplýva požiadavka na vnútroštátne súdy urobiť všetko pre to, čo
je v ich právomoci a uplatniť výkladové metódy ním uznané, s cieľom zaručiť úplnú účinnosť smernice
a dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou, je súd názoru, že uzavreté

zmluvy obsahuje aj náležitosť uvedenú § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z..

Preskúmaním obsahu zmlúv a ich náležitostí s odkazom na ustanovenie § 9 ods. 2 a vychádzajúc z
ustálenejjudikatúrysúdovprecizujúcejjednotlivénáležitostispotrebiteľskýchzmlúv,súddospelkzáveru,
že zmluvu nemožno považovať za bezúročnú a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a) a b) zákona

č. 129/2010 Z. z., keďže je platne uzavretá a obsahuje všetky náležitosti stanovené zákonom a preto
žalobu v celom rozsahu zamietol.

Naliehavý právny záujem na žiadanom určení podľa § 137 písm. c) a d) CSP vyplýva z ustanovenia §
11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z..

O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 257 CSP a úspešnému žalovanému
nárok na náhradu trov konania nepriznal. Súd vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa práve v
okolnostiach danej veci, ktoré videl jednak v charaktere (povahe) sporu - spor spotrebiteľský a s tým do
podania žaloby súvisiacej roztrieštenej judikatúry súdov z pohľadu posudzovania splnenia podmienok

ohľadom uvádzania náležitostí spotrebiteľských zmlúv. Dôvody hodné osobitného zreteľa videl aj na
strane žalobkyne ako spotrebiteľky domáhajúce sa ochrany na súde proti subjektu - veriteľovi, ktorý
nepriznaním nároku na náhradu trov nebude nijakým spôsobom na svojich právach dotknutý.

Žalobkyňa ako spotrebiteľ je osobne oslobodená od platenia súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. u)

zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení - ďalej
len „ZSP“, a preto v prípade úspechu by poplatková povinnosť podľa § 2 ods. 1 veta prvá ZSP prešla
na žalovaného. Žalovaný bol ale úspešný v konaní, preto mu súd povinnosť zaplatiť súdny poplatok z
podanej žaloby neuložil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.