Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, November 3, 2019

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 14Csp/5/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119208145
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Maukš

ECLI: ECLI:SK:OSVK:2019:6119208145.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš sudcom Mgr. Andrejom Maukšom v spore žalobcu MINIHOTOVOST, SE,

so sídlom náměstí T. G. Masaryka 2392/17, 690 02 Břeclav, Česká republika, IČO: 043 55 211,
zastúpeného JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou, so sídlom Majerníková 3A, 841 05 Bratislava,
proti žalovanému M. A., G.. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. X, XXX XX G., o zaplatenie 100 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 100 Eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo
sumy 100 Eur od 08. 03. 2016 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu 78,58 % trov konania od žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania
podľa zákona č. 307/2016 Z. z. domáhal, aby súd uložil žalovanému platobným rozkazom povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 100 Eur s 8,05 % ročným úrokom z omeškania od 08. 03. 2016 do zaplatenia a
nákladmi spojenými s uplatneným pohľadávky v sume 12 Eur. Žalobu odôvodnil tým, že medzi stranami
bola uzavretá „Smlouva o zápůjčce“ č. XXXXXX zo dňa 30. 01. 2016 podľa § 2390 a nasl. zákona č.
89/2012 Sb. Občanský zákoník, kde žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi na základe
jeho žiadosti prostredníctvom webovej stránky www.minipozicka.sk úver v

sume 100 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom v sume
28 Eur do 28 dní od poskytnutia úveru. Žalovaný si svoj dlh riadne nesplnil, v dôsledku čoho sa tento stal
dňa 29. 02. 2016 splatným. Žalobca požaduje od žalovaného aj paušálnu náhradu nákladov spojených
s upomienkou v sume 3 Eur za jednu upomienku, pričom žalovanému zaslal 4 upomienky.

2. Okresný súd Banská Bystrica vyzval žalobcu listom zo dňa 29. 01. 2019 či súhlasí s tým, aby súd
vydal platobný rozkaz len v časti istiny vo výške 100 Eur a úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne z

uvedenej sumy od 08. 03. 2016 do zaplatenia, nakoľko súd mal za to, že žalobcovi nevznikol nárok na
náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume spolu 12 Eur a taktiež úrok z omeškania žalobcovi
patrí len v sadzbe 5,05 % ročne. Žalovaný podaním nachádzajúcim sa na č. l. 32 spisu súhlasil, aby súd
vydal platobný rozkaz v uvedenom rozsahu, v dôsledku čoho sa v súlade s ustanovením § 8 ods. 1 zák.
č. 307/2016 má za to, že vo zvyšnej časti zobral žalobca návrh späť a konanie sa v tejto časti zastavilo ex
lege. Na základe uvedeného predmetom konania ostala len istina vo výške 100 Eur a úrok z omeškania
v sadzbe 5,05 % ročne od 08. 03. 2016 do zaplatenia. Okresný súd Banská Bystrica rozhodol vo veci

platobným rozkazom sp. zn. 19Up/41/2019 dňa 06. 02. 2019, ktorý sa nepodarilo doručiť žalovanému
do vlastných rúk a žalobca zároveň navrhol pokračovanie v konaní, čím došlo v súlade s ustanovením §
10 ods. 3 zák. č. 307/2016 Z. z. k zrušeniu platobného rozkazu a vec bola postúpená tunajšiemu súdu.3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so „Smluvou o zápůjčce“ č. XXXXXX,

všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, výpisom z Obchodného registra žalobcu, REPO sadzbou
stanovenou Českou národnou bankou ako aj ďalšími listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise,
pričom zistil nasledovný skutkový stav:

5. Strany dňa 30. 01. 2016 uzavreli „Smlouvu o zápůjčce“ č. XXXXXX podľa ustanovenia § 2390 a

nasl. zák. č. 89/2012 Sb., Občanský zákoník a zákona č. 145/2010 Sb. o spotřebitelském úvěru. V
bode I. zmluvy sa strany dohodli, že žalobca ako veriteľ poskytne žalovanému ako dlžníkovi bezúčelovú
peňažnú „zápůjčku“ a žalovaný sa ju zaviazal vrátiť s odmenou ako odplatou za jej poskytnutie. Podľa
bodu III. bolo predmetom zmluvy poskytnutie sumy 100 Eur za odmenu 28 Eur s celkovou dlžnou
čiastkou 128 Eur a dátumom splatnosti 27. 02. 2016.

6. Súd posúdil predmetné konanie ako vec s cudzím prvkom, pričom hraničným určovateľom je
skutočnosť, že strany sú podľa svojho sídla resp. bydliska príslušníkmi rôznych štátov (žalobca - Česká
republika, žalovaný - Slovenská republika). Súd konštatuje, že má právomoc vo veci konať v súlade
s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 (ďalej len „nariadenie Brusel I bis“)
nakoľko žalovaný má v súlade s čl. 4 ods. 1 nariadenia Brusel I bis bydlisko na území Slovenskej

republiky. Taktiež je dodržaná aj právomoc vyplývajúca z ochrany spotrebiteľa uvedená v čl. 17 a 18
nariadenia Brusel I bis, nakoľko sa konanie vedie na súdoch členského štátu, v ktorom má žalovaný ako
spotrebiteľ bydlisko (Slovenská republika).

7. Súd ďalej posudzoval rozhodné právo, pričom za týmto účelom aplikoval Nariadenie Európskeho

parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 (ďalej len „nariadenie Rím I“), v rámci ktorého je v súlade s čl.
3 ods. 1 prvoradá voľba práva zmluvnými stranami. Strany si v zmluve zvolili právny poriadok Českej
republiky, nakoľko ju výslovne označili ako „Smlouva o zápůjčce“, pričom odkazujú na ustanovenia §
2390 a nasl. zák. č. 89/2012 Sb. Občanský zákoník a zákon č. 145/2010 Zb. o spotřebitelském úvěru,
teda výslovne odkázali na právne predpisy právneho poriadku Českej republiky. Súd prihliadol na tú

skutočnosť, že v predmetnej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu v súlade s čl. 6 ods. 1 písm. b) nariadenia
Rím I, nakoľko žalobca vystupoval ako dodávateľ (predmetom jeho podnikateľskej činnosti podľa výpisu
z obchodného registra Českej republiky je aj poskytovanie spotrebiteľských úverov) a žalovaný ako
spotrebiteľ (podľa zmluvy neboli peňažné prostriedky poskytnuté za účelom predmetu podnikania alebo
výkonu povolania žalovaného). Keďže žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný navrhol uzavretie zmluvy

prostredníctvom webovej stránky www.minipozicka.sk , teda stránky so
slovenskou doménou, a zároveň bol žalovanému úver poskytnutý v mene platnej v Slovenskej republike
(Eur) a nie v českých korunách, má súd za to, že žalobca smeroval svoju činnosť na krajinu obvyklého
pobytužalovanéhoakospotrebiteľa(doSlovenskejrepubliky).Súdvšakvsúladesčl.6ods.2nariadenia
Rím I poznamenáva, že hoci je v predmetnej veci zvolené české právo, takáto voľba práva nezbavuje

spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú tzv. imperatívne normy (ustanovenia, od ktorých sa nemožno
odchýliť) slovenského práva, nakoľko v predmetnom konaní je po čiastočnom späťvzatí od žalovaného
požadované len zaplatenie istiny s úrokom z omeškania, ktorého výška zodpovedá slovenskej právnej
úprave (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č.
87/1995 Z. z.). Preto má súd za to, že v predmetnej veci si žalobca ako dodávateľ neuplatňuje žiadne

plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok, a teda je možné aplikovať na právne posúdenie veci
český právny poriadok.

8. Súd predmetnú zmluvu právne posúdil ako „Smlouvu o zápůjčce“ podľa § 2390 a nasl. zákona č.
89/2012 Sb. Občanský zákoník platný v Českej republike. Z uzavretej zmluvy má súd preukázané, že

žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi „zápůjčku“ v sume 100 Eur, pričom v zmysle §
2390 zákona č. 89/2012 Sb. vzniká dlžníkovi povinnosť vec rovnakého druhu (v danom prípade peniaze)
veriteľovi vrátiť. Na základe uvedeného má žalovaný povinnosť vrátiť žalobcovi poskytnutých 100 Eur.
Ustanovenie § 2393 zák. č. 89/2012 Zb. ponecháva určenie splatnosti dlhu na dohode strán, pričom
splatnosť bola v zmluve dohodnutá na deň 27. 02. 2016, kedy bol žalovaný povinný uvedenú sumu

žalobcovi vrátiť. Keďže v konaní nebolo ani len tvrdené, že by uvedenú sumu čo i len čiastočne vrátil,
vyhovel súd žalobe v plnom rozsahu a zaviazal žalovaného na vrátenie uvedenej sumy a taktiež ho
zaviazalnazaplateniepríslušnéhoúrokuzomeškaniaodpožadovanéhodňa08.03.2019dozaplatenia,
nakoľko ho žalobca žiada až po dni dohodnutej splatnosti 28. 02. 2016. Sadzbu úroku z omeškania („zprodlení“) upravuje v Českej republike nariadenie vlády č. 351/2013 Zb., pričom v súlade s ustanovením
§ 2 tohto nariadenia zodpovedá jeho výška ročnej výške REPO sadzby stanovenej Českou národnou
bankou pre prvý deň kalendárneho polroka, v ktorom k omeškaniu došlo zvýšená o 8 percentuálnych

bodov. V období omeškania (od 02. 11. 2012 do 04. 08. 2017) bola výška REPO sadzby Českej národnej
banky 0,05 % ročne, a preto je sadzba úroku z omeškania podľa právnych predpisov Českej republiky v
sadzbe8,05%ročne.Keďževšakpočiastočnomspäťvzatížalobcažiadalenúrokzomeškaniavsadzbe
5,05 % ročne, priznal mu súd tento nižší úrok z omeškania s tým, že táto výška zároveň zodpovedá
aj úroku z omeškania podľa slovenského práva (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3

nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z.).

9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že ho pomerne rozdelil. Žalobca mal v súlade
s ustanovením § 255 ods. 2 CSP čiastočný úspech v sume 100 Eur z pôvodne žalovaných 112 Eur
zahrňujúcich aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky, teda 89,29 %. Žalovaný má v súlade s
ustanovením § 256 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v časti nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky 12 Eur, nakoľko v tejto časti zobral žalobca žalobu späť z dôvodu, že Okresný súd Banská
Bystrica ako upomínací súd považoval tento nárok za rozporný s právnymi predpismi. Preto má súd za
to, že v tejto časti zavinil zastavenie konania žalobca a mal by žalovanému nahradiť trovy konania v
tomto rozsahu, teda 10,71 %. V konaní bol tak úspešnejší žalobca, ktorého čistý procesný úspech po
odpočítaní úspechu žalovaného od jeho úspechu predstavuje 78,58 %, pričom v tomto rozsahu priznal

súd žalobcovi nárok na náhradu trov konania od žalovaného. O výške trov rozhodne po právoplatnosti
tohto rozhodnutia v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP vyšší súdny úradník samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia
dvojmo na Okresný súd Veľký Krtíš.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová
značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie
musí byť podpísané.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby realizovala jej procesné práva tak, že
bolo porušené právo na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla zaviniť nesprávne rozhodnutie,
e) súd nevykonal dôkazy navrhnuté na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd dospel na základe dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, lebo sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.