Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 10, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/216/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5919200544
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5919200544.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka

a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v spore žalobcu BENCONT COLLECTION, a.
s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, proti žalovanému Q. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX J. J. XXX, o zaplatenie 752,71 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Ružomberok, č. k. 5Csp/18/2019-63 zo dňa 27. júna 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd žalobu žalobcu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania.

2) Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu - Poštová
banka a.s. a žalovaným došlo dňa 16.12.2013 k uzavretiu zmluvy o úvere č. 1385854140, na základe
ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 1.300,- eur, ktorý sa zaviazal
splácať v 48 mesačných splátkach po 46,62 eur s tým, že prvá splátka je splatná dňom 10.01.2014,
všetky ďalšie splátky k 10-temu dňu v mesiaci, až do úplného zaplatenia úveru, t. j. do 10.12.2017.
Úroková sadzba predstavuje 25,50 % ročne, RPMN banky 26,71 % ročne, priemerná RPMN na trhu

45,94 % ročne. Celková výška nákladov predstavuje 754,26 eur. Listom zo dňa 18.04.2016 právny
predchodca žalobcu vyhlásil úverovú pohľadávku za predčasne splatnú v celom rozsahu ku dnu
18.04.2016, k uvedenému dátumu dlžná istina predstavuje sumu 1.003,48 eur, úrok 116,34 eur, poplatky
za upomienky 14,65 eur. Dospel k záveru, že predmetná zmluva o úvere je zmluvou uzavretou podľa
§ 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z., zároveň podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa jedná o
spotrebiteľskú zmluvu. V zmysle uvedeného podrobil obsah zmluvy preskúmaniu jej súladu s normami
spotrebiteľského práva, pričom mal za to, že predmetná zmluva musí obsahovať všetky náležitosti

vyžadované ustanovením § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. Jednou z povinných náležitostí
predmetnej zmluvy je i stanovenie úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. Preskúmaním predloženej
úverovej zmluvy zistil, že úver bol poskytnutý pri dojednanej úrokovej sadzbe 25,50 % ročne, ktorá je
neprimerane vysoká (dvojnásobne vyššia než je priemerná sadzba úverov poskytovaných bankami v
rovnakom období), odporujúca dobrým mravom, pričom neprimerane vysokou a odporujúcou dobrým
mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne prevyšuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú.
Priemerná hodnota ročnej úrokovej sadzby bola pre obdobné typy úverov so začiatočnou fixáciou

úrokovej sadzby od 1 do 5 rokov v mesiaci december 2013 vo výške 12,83 %, preto dohodu o výške
úrokovej sadzby v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka posúdil ako priečiacu sa dobrým mravom a
tým pádom absolútne neplatnú pre absenciu jej náležitosti (dojednanie úroku). Na základe uvedeného
považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Keďže žalovaný preukázateľne zaplatil (medzistranami nebolo sporné) plnenie vo výške 2.182,23 eur (platby započítané na istinu vo výške 547,29
eur, platby započítané na úroky 1.442,18 eur, platby započítané na zaplatené poplatky 192,76 eur),
žalobu ako nedôvodnú zamietol, keď záväzok žalobcu vrátiť poskytnuté finančné prostriedky vo výške

1.300,-eurzanikoljehosplnením.Žalovanému,ktorýbolvoveciúspešný,právonanáhradutrovkonania
nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli.

3) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu podľa ust. § 365 ods.
1 písm. a), f) a h) CSP. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie alternatívne, aby vyhovel žalobe. Nesúhlasil s tvrdením súdu, že výška úrokovej
sadzby 25,5 % je v rozpore s ust. § 39 OZ. Súdom uvedená hodnota 12,83 % predstavuje priemernú
hodnotu. Namietal, že úrokové sadzby sú ovplyvnené najmä ponukou a dopytom po kapitály, ako aj
celým radom ďalších faktorov. To v praxi znamená, že napríklad zvýšenie dopytu po zdrojoch (úveroch)
spôsobí zvýšenie úrokových sadzieb. Rovnako zvýšenie úrokovej sadzby spôsobí aj vyššie riziko na
strane dlžníka. Ak chcel súd prijať záver o neprimerane vysokej sadzbe zmluvných úrokov, mal tak urobiť

po dôkladnom dokazovaní a detailnom odôvodnení rozsudku, nakoľko na uzavretie záveru o prípadnej
neplatnosti dojednanej výšky dohodnutých zmluvných úrokov nestačí len odkaz na priemernú výšku
úrokových sadzieb v danom období. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo
dňa 26.04.2012, sp. zn. 5Cdo/26/2011, z ktorého malo vyplynúť, že neprimeraným zmluvným úrokom
by bol taký úrok, ktorý by štvornásobne až päť a pol násobne prevyšoval obvyklú úrokovú sadzbu, čo

ale nie je tento prípad. Zároveň poukázal na limity ochrany spotrebiteľa a na rozhodnutie NS ČR, sp.
zn. 23Cdo/1201/2009.

4) K podanému odvolaniu sa žalovaný nevyjadril, avšak vyjadrila sa jeho sestra, ktorá uviedla, že spláca
dlh žalovaného mesačne po 45,- eur. Aj napriek tomu, že dlh spláca každý mesiac už druhý rok, z dlžnej

sumy 752,71 eur nič neodbúda.

5)Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý
rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

6) Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho obsahu spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ - žalobca, konštatuje, že súd
prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a
vykonal dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa

odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade
nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP). Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane
druhej. Rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle ust. §
220 ods. 2 CSP z hľadiska formálnej štruktúry a obsahuje aj zdôvodnenie všetkých pre vec podstatných

skutkových a právnych otázok, na ktorých súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil.

7) V súlade s judikatúrou súdov, mal aj odvolací súd za to, že hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty
za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym
predpisom limitovaná a je ponechaná výlučné na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda

o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa
priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav
pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v
čase uzavretia zmluvy.

8) Neprimerane vysoké úroky dojednané pri zmluve o spotrebiteľskom úvere sú všeobecne považované
za odporujúce uznávaným pravidlám správania a mravným princípom spoločenského poriadku, a teda
sú v rozpore s dobrými mravmi. Tak, ako správne konštatoval súd prvého stupňa, v danom prípade
dojednaný úrok vo výške 25,50 % je možné považovať za dojednaný v rozpore s dobrými mravmi, a
ako taký nemôže požívať súdnu ochranu, a preto je nutné ho hodnotiť ako neprijateľný. Súd je povinný

v každom jednotlivom prípade posúdiť, či konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade
alebo v rozpore s dobrými mravmi. Pri dojednávaní úrokov zo spotrebiteľského úveru koná v súlade s
dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje od dlžníka (spotrebiteľa) primeraný úrok, teda primeranú
odmenuzaužívanieposkytnutejistiny,aktorýsvojevoľnépeňažnéprostriedkymienizhodnotiťobvyklýmspôsobom. Za zhodnotenie obvyklým spôsobom nemožno nepochybne považovať požadovanie úroku
z úveru vo výške 25,50 % ročne. Preto je správny záver prvostupňového súdu, že zmluvné úroky za
poskytnutý úver dojednané v zmluve o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi účastníkmi konania sú

neprimerané a v rozpore s dobrými mravmi.

9) Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.04.2012, sp.
zn. 5Cdo/26/2011, z ktorého mal vyplynúť záver, že neprimeraný zmluvný úrok je iba taký, ktorý by
štvornásobne až päť a pol násobne prevyšoval obvyklú úrokovú sadzbu, s týmto nie je možné sa

stotožniť. Odvolací súd má za to, že toto konštatovanie Najvyššieho súdu SR je vytrhnuté z kontextu
odôvodnenia jeho rozhodnutia. Je síce pravdou, že v okolnostiach predmetnej veci dal za pravdu
odvolaciemu súd, ktorý mal za to, že dojednanie o úrokovej miere, ktorá štvornásobne až päť a pol
násobne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru je neplatné z dôvodu, že spôsobuje rozpor s dobrými mravmi
podľa § 39 Občianskeho zákonníka, avšak túto výšku zisteného násobku úrokovej miery prevyšujúcu
obvyklú úrokovú mieru v konkrétnom prípade nemožno paušalizovať na každú situáciu, navyše keď

Najvyšší súd SR považoval za neprimeranú, a preto odporujúcu dobrým mravom iba takú výšku
úrokov dojednanú podľa ust. § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú
mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám,
uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri posudzovaní, či konanie účastníka
občianskoprávneho vzťahu je v súlade, či v rozpore s dobrými mravmi, zákon výslovne neurčuje, z akých

hľadísk má súd vychádzať, preto závisí v každom prípade na úvahe súdu.

10) Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že úroková miera dohodnutá medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovaným prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, na základe čoho vyvodil
správny právny záver o neplatnosti dohody o výške úrokovej sadzby pre rozpor s dobrými mravmi v

zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka spôsobujúcu bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého
spotrebiteľského úveru, a preto napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

11) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko
žalovaný, aj keď ostal v odvolacom konaní nečinný, mal v ňom úspech, a preto by mal nárok na náhradu

trov odvolacieho konania. Vzhľadom na jeho nečinnosť v odvolacom konaní mu súd nárok na náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal (návrh nepodal a zo spisu mu trovy nevyplývajú).

12) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).