Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 22, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1To/76/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4418010955
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petr Kaňa
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4418010955.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kaňu a členov senátu JUDr.
StanislavaLibantaaJUDr.ŠtefanaHrvolu,vtrestnejveciprotiobžalovanémuO.I.prepokračovacízločin
sexuálneho násilia podľa § 200 odsek 1, 2 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1
písmeno a/, c/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky
z 11.07.2019, č.k. 3T/122/2018-470, na verejnom zasadnutí konanom dňa 22. októbra 2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného O. I., narodeného XX.XX.XXXX,

z a m i e t a,

pretože zistil, že nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nové Zámky (ďalej „súd I. stupňa“) uznal obžalovaného O. I. za
vinného pre pokračovací zločin sexuálneho násilia podľa § 200 odsek 1, 2 písmeno b/ Trestného zákona
s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno a/, c/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

1/ v G. J. na ulici J. číslo XXX/X v byte na prvom poschodí v presne nezistených dňoch mesiacov
september, október a november roku 2016, počas neprítomnosti svojej manželky minimálne v piatich

prípadoch, súc pod vplyvom alkoholu, požadoval od maloletej L. K., nar. XX.XX.XXXX - dcéry svojej
manželky, s ktorou žil v spoločnej domácnosti, aby si prišla ľahnúť k nemu do manželskej postele,
kde následne začal maloletú hladkať po jej tele, chytal ju za prsia, začal jej vsúvať prsty do vagíny,
pričom pri tejto sexuálnej praktike obžalovaný onanoval, tiež požadoval od maloletej, aby si dávala jeho
penis do úst a orálne ho uspokojovala, čo odmietala, pričom sa maloletej vyhrážal, že keď to niekomu
povie, čo jej robí, tak ju dá do ústavu alebo do väzenia, ktorým konaním obžalovaného podľa výsledkov

gynekologického vyšetrenia k zraneniu alebo násiliu na vonkajších rodidlách, ani k porušeniu hymen
fimbrialis u poškodenej maloletej nedošlo,

2/ v G. J. na ulici J. č. XXX/X v byte na prvom poschodí v presne nezistenom období od konca roku
2016 do presne nezisteného dňa mesiaca jún 2018, počas neprítomnosti svojej manželky opakovane,
súc pod vplyvom alkoholu, požadoval od maloletej L. K., nar. XX.XX.XXXX - dcéry svojej manželky, aby

si prišla ľahnúť k nemu do manželskej postele, kde následne začal maloletú hladkať po jej tele, chytať
a oblizovať ju na prsiach a v oblasti genitálií, vsúval jej svoje prsty do vagíny, pričom pri tejto sexuálnej
praktike obžalovaný onanoval, ďalej opakovane požadoval od maloletej, aby si dávala jeho penis do úst
a orálne ho uspokojovala a keď to táto odmietla, vyhrážal sa jej, že pôjde do väzenia alebo do ústavu,
pod ktorými hrozbami sa maloletá tejto sexuálnej praktike obžalovaného podvolila a orálne ho musela
uspokojovať na rôznych miestach tohto bytu a bytového domu, ako na WC, v pivnici, v komore a v

kúpeľni, ktorým konaním obžalovaného podľa výsledkov gynekologického vyšetrenia k zraneniu alebo
násiliu na vonkajších rodidlách, ani k porušeniu hymen fimbrialis u poškodenej maloletej nedošlo.Za to súd I. stupňa obžalovanému uložil podľa § 200 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek
2, 4 Trestného zákona (za nezistenia žiadnej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a

za zistenia priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno m/ Trestného zákona), trest odňatia slobody vo
výmere 10 rokov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona obžalovaného na výkon tohto trestu zaradil do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku, všetkým jeho výrokom, ihneď po jeho vyhlásení podal odvolanie obžalovaný.
V písomných dôvodoch odvolania predložených prostredníctvom obhajcu (JUDr. Roberta Siváka)
namietal nesprávne hodnotenie dôkazov súdom I. stupňa, ktoré ho viedli k nesprávnym skutkovým
záverom a tým aj k nesprávnym výrokom o vine a treste.
Zdôraznil, že vinu zo spáchania žalovaných skutkov naďalej popiera. V konaní neboli produkované

iné priame dôkazy ako sú výpovede oboch maloletých poškodených, o ktoré v kontexte so znaleckým
psychologickým posudkom PhDr. Zuzany Bielikovej aj súd I. stupňa oprel odsudzujúci výrok.
Zotrváva na závažných pochybnostiach, ktoré má o pravdivosti týchto výpovedí. Nadobudol
presvedčenie,ževýpovedepoškodenýchvyznievajúakonaučené.Svojetvrdenieopieraoichvýpovede,
ako i o nahrávky ich výpovedí na videozáznamoch. Stal sa obeťou komplotu, ktorý zorganizoval svedok

Procházka, a to z dôvodu, aby sa vyhol prešetrovaniu okolností jeho neprimeraného vzťahu s maloletou
poškodenou L. zo strany ÚPSVR Nové Zámky (ďalej tiež „úrad práce“).
V celom prípade, ako aj v hodnotení dôkazov, je podľa jeho názoru veľa nelogických vecí. Za celé
obdobie, kedy sa mal dopúšťať žalovaných skutkov sa maloleté poškodené o tom až do konca roku 2017
nikomu nezdôverili, a to ani matke M. I. ani ich biologickému otcovi - svedkovi K.. Taktiež sa za celú dobu

nezdôverili so svojimi zdravotnými problémami svojej ošetrujúcej lekárke MUDr. Oršulovej. Z výpovede
maloletej poškodenej L. vyplýva, že po jednom alebo dvoch jeho tzv. zneužití mala problémy s močením
a so štípaním v pohlavných orgánoch, o čom sa údajne zmienila aj matke, avšak ošetrujúca lekárka detí
takúto informáciu od maloletej ani od matky nemala. V tomto kontexte poukázal aj na lekárske správy
gynekológa MUDr. Grygoryka, ktorý potvrdil, že k poškodeniu hymen fimbrialis ani vonkajších rodidiel

ani u jednej z maloletých poškodených nedošlo. Táto správa kontrastuje s tvrdením maloletej L., že ju
mal pohlavne zneužiť a to tak, že jej mal vsúvať svoj pohlavný orgán do jej vagíny.
V tejto súvislosti poukazuje na znalecký posudok č. 72/2018, podaný znalcom MUDr. Vincentom
Štefákom, zo záverov ktorého je možné vyčítať, že v čase páchania trestných činov mal trpieť
akcentovanou osobnosťou s miernou povahovou úchylkou, ale bez sexuálnej deviácie. Súčasne tiež

uvádza, že nie je závislý na alkohole ani na iných návykových látkach, čo je vo vážnom rozpore
s tvrdením niektorých svedkov, že bol po požití alkoholu agresívny. Záver znalca bol definovaný
jednoznačne, že jeho pobyt na slobode z psychiatrického hľadiska nie je nebezpečný a taktiež nenavrhol
žiadnu formu ochranného liečenia.
Ani jedna z maloletých poškodených, až do doby kedy začal podozrievať svedka Procházku o

nadštandardných vzťahoch k maloletej L. sa o svojich problémoch nikomu nezdôverili. To, že na základe
vlastného konštatovania, ako i na základe upozornení zo strany svedka C., ako i ďalších jemu známych
osôb začal konať cestou úradu práce, aby kuratela začala tieto veci riešiť, došlo k zvratu v zdielnosti
maloletých poškodených. Obe zrazu prejavili neodôvodnenú dôveru k svedkovi O., a tento ako „dobrý
sused“ vec promptne riešil. Jeho konanie bolo podľa jeho názoru dobre účelovo načasované. Mimo

iného nestihol o svojej aktivite, teda o podanom trestnom oznámení informovať ani matku ani otca detí,
ako ich zákonných zástupcov.
Podanie na správanie sa svedka O. vo vzťahu k maloletej L. podal na úrade práce aj otec detí svedok
K.. Týmto chce naznačiť skutočnosť, že k prešetreniu správania sa svedka O. do jeho zadržania vôbec
nedošlo, a ak aj po ňom došlo, bolo to riešené už pod tlakom novovzniknutej situácie. V tejto súvislosti

poukazuje na správu úradu práce z 24.05.2019, kde sa sama matka maloletých poškodených vyjadrila
v tom smere, že pán O. manipuloval s maloletou L., s ktorou údajne podľa jej názoru udržiaval aj intímny
pomer. Matka si tiež všimla, že pán O. začal prejavovať nadmerný „priateľský“ prístup k maloletej L..
V kontexte týchto skutočností a s poukazom na to, že spáchanie trestnej činnosti naďalej popiera,
považuje rozhodnutie súdu za nespravodlivé vo vzťahu k vine, trestu, ako i k hodnoteniu vykonaných

dôkazov.
Na hlavnom pojednávaní, či už priamymi alebo nepriamymi dôkazmi nebolo preukázané, že sa skutok
vôbec stal, resp. že ho spáchal on (obžalovaný).Na preukázanie viny obžalovaného musí súhrn priamych a nepriamych dôkazov tvoriť logickú, ničím
nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo
preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale

súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine môže byť založený teda len na
takých dôkazoch, ktoré absolútne vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného
stíhania, ako i pochybnosť o tom, že tento skutok je trestným činom a že ho spáchal obžalovaný. To
platí tým skôr, keď v prejednávanom prípade existujú dve skupiny dôkazov, ktoré si navzájom odporujú
a súd svoje rozhodnutie musí oprieť o vierohodnosť jednej alebo druhej skupiny dôkazov. Pre náležité

zistenie skutkového stavu podľa § 2 odsek 5 Trestného poriadku sa vyžaduje, aby súd svoje rozhodnutie
o vine oprel o jednoznačne zistené, bezpečne preukázané fakty, ktoré vylučujú pochybnosť o tom, či
sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania a že ho spáchal obžalovaný. Pokiaľ platí zásada
prezumpcie neviny, ide o klasický prípad pre možnosť jej aplikácie najmä z dôvodu, že pri závažných
pochybnostiach,týkajúcichsapreukázaniaviny,ktorévylučujúpreukázanievinynadvšetkypochybnosti,
je potrebné postupovať v prospech obžalovaného, i keď sú indície, ktoré nevinu spochybňujú. Vinu

obžalovaného je potrebné preukázať nad všetky pochybnosti, v opačnom prípade nie je dôvod pre
odsudzujúci rozsudok. To, že vina obžalovaného nad všetky pochybnosti preukázaná nebola, vyplýva
nielen z hore uvedených argumentov, ale i z obsahu celého spisového materiálu.
Na základe uvedeného je preto možné vyvodiť záver, že vo vykonanom dokazovaní neboli
zadokumentované také priame dôkazy a ani súbor takých nepriamych dôkazov, ktoré by oprávňovali

vykonať spoľahlivý záver, že sa stal skutok, ktorý je uvedený v obžalobe, a preto navrhuje, aby odvolací
súdrozsudokpodľa§321odsek1písmenoc/Trestnéhoporiadkuzrušilapodľa§322odsek1Trestného
poriadku vec vrátil súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Vo vlastnom písomnom podaní obžalovaný odôvodnil odvolanie primárne namietaním hodnovernosti
svedka O., ktorý nebol ani členom rodiny a sám bol niekoľkokrát obvinený za sexuálne zneužívania

maloletej poškodenej L. K.. Súd I. stupňa nebral do úvahy znalecký gynekologický posudok napriek
tomu, že vo výpovediach poškodených boli nezhody. Cíti sa byť nevinný a trest mu uložený považuje
za neprimeraný.
Predostrel vlastný spôsob hodnotenia dôkazov :
1/gynekologickýposudokpreukázal,žekžiadnemusexuálnemunásiliunedošlo,nebolinapoškodených

zistené vonkajšie ani vnútorné zranenia. Je tak rozpor medzi súdnou znalkyňou a lekárskou správou
od gynekológa;
2/ ani jednej z poškodených nebola ich matkou ani opatrovníčkou odporučená návšteva psychiatra,
psychológa alebo iného odborníka vo vzťahu k zločinu sexuálneho násilia;
3/ zneužívané dieťa predsa nehľadá útechu u človeka, ktorý ju nakoniec sexuálne zneužije a zároveň

poškuluje po tej druhej;
4/ súdna znalkyňa tvrdí, že obe poškodené hovoria pravdu, a to napriek tomu, že ju maloletá L. K.
klamala ohľadne darov, ktoré dostávala od O., ako spodné prádlo, telefón a podobne. Sama znalkyňa
k tomu uviedla, že nevie ako sa to mohlo stať. Taktiež nedokázala vysvetliť ako sa mohlo stať, že ju O.
nakoniec zneužil (na gauči);

5/ maloletá L. K. tvrdila, že mal do nej vsunúť celý penis, čo nekorešponduje s gynekologickým
posudkom;
6/ na videu je vidieť ako sa ho snaží maloletá L. K. znemožniť a spraviť z neho netvora, je jasne vidieť,
že voči nemu cíti nenávisť a to len preto, že jej zakazoval styk s O.;
7/druhévideojasnedokazuje,žeL.K.nemáčopovedať,vypovedalasodstupomčasuamápodozrenie,

že niekoho kryje. Pri každom úkone bol pri nich, resp. v ich blízkosti O.. Je dosť čudné, že nie matka
ale O. ho bol udať;
8/ je nepochopiteľné, že matka sa o celom prípade chcela rozprávať iba s maloletou L. K.. Na otázku
matky odpovedala L. K., že sa nepamätá a jednoducho nechce o tom hovoriť.
Má za to, že toto celé bolo voči nemu vykonštruované a bol pre ne iba prekážkou.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obžalovaný, a to aj prostredníctvom obhajkyne (JUDr. Soni
Soboňovej) zotrval na písomných dôvodoch odvolania.
Obhajkyňa nad ich rámec zdôraznila, že nie je zrejmé, z akého dôvodu v konaní nebola vypočutá
ako svedkyňa aj maloletá P., spoločné dieťa obžalovaného a matky maloletých poškodených, keďže

v predmetnej izbe, kde malo dochádzať k inkriminovanému konaniu, mala spávať spoločne s rodičmi
aj nevlastnými dcérami, z tohto pohľadu má za to, že dokazovanie nebolo vykonané v rozsahu
potrebnom podľa § 2 odsek 10 Trestného poriadku. taktiež súd I. stupňa sa dostatočne nevysporiadal
s hodnovernosťou maloletých, a to i v kontexte so závermi znaleckého psychologického posudku, ktorýpotvrdzoval hodnovernosť maloletých, hoci v konaní bolo preukázané, že maloletá L. klamala v otázke,
že svedok O. jej mal kupovať aj spodnú bielizeň, keď túto skutočnosť maloletá L. a aj jej matka uviedli
pracovníkom úradu práce. Má za to, že súd I. stupňa sa dostatočne nevysporiadal s pochybnosťami vo

vzťahu k hodnovernosti výpovedí maloletých, ktoré mohli byť účelové, pod vplyvom svedka O., ktorý
mal motív obžalovaného krivo obviniť z daného činu a preto i ovplyvniť maloleté poškodené s ohľadom
jeho neprimeraný vzťah k maloletej L. a taktiež preto, že sa chcel dostať do spoločnej domácnosti rodiny
obžalovaného, čo sa mu aj podarilo v dôsledku vzatia obžalovaného do väzby a následne sa aj potvrdilo,
že začal žiť s manželkou obžalovaného a ich deťmi, keď dokonca počas tohto spolužitia, podľa správy

úradupráce,samatkamaloletýchmalavyjadriťtak,ževtomtoobdobíspávalvjednejizbesmaloletouL..
Obžalovaný súhlasil s prednesom obhajkyne a s dôvodmi písomne podaného odvolania s tým, že chce
navyše zdôrazniť to, že k sexuálnemu zneužívaniu nemohlo dochádzať tak často ako uvádzajú maloleté,
z dôvodu, že v roku 2017 pracoval v Bratislave ako predavač v obchode a chodil na týždňovky.
V konečnom návrhu navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu I. stupňa, aby v nej znovu
konal a rozhodol.

Prokurátor krajskej prokuratúry hodnotil napadnutý rozsudok ako zákonný a odôvodnený vo všetkých
jeho výrokoch. Úvahy súdu I. stupňa v dôvodoch rozsudku hodnotil ako správne a odvolanie
obžalovaného navrhol ako nedôvodné podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť.
Opatrovníkmaloletýchpoškodených-Úradpráce,sociálnychvecíarodinyNovéZámkyprostredníctvom
jeho zástupkyne zdôraznil, že zo šetrenia pomerov v dome v O., kde žije matka maloletých poškodených

spolu s poškodenými a ďalšou dcérou P., v rámci opatrení sociálnoprávnej ochrany detí zistili elimináciu
úzkostných stavov maloletých detí a matky a s podporou akreditovaného subjektu občianskeho
združenia Família poskytujú podporu deťom aj matke na elimináciu úzkostných stavov. Zároveň
intenzívne spolupracujú s rodinou, matkou aj maloletými deťmi, kde sa nezameriavajú na skutok, ale na
pomoc najmä maloletým deťom, ktoré sa snažia celú túto záležitosť z pamäte vytesniť. K samotnému

odvolaniu obžalovaného osobitný postoj nezaujal.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou
- obžalovaným - nezistiac dôvody na postup v zmysle § 316 odsek 1, 3 Trestného poriadku, preskúmal
podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého

rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré rozsudku predchádzalo, pričom neopomenul skúmať,
či vec neobsahuje chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371
odsek 1 Trestného poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Odvolací súd primárne konštatuje, že súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie

v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie podľa § 2 odsek 10 Trestného poriadku, vykonané dôkazy
vyhodnotil v súlade s § 2 odsek 12 Trestného poriadku, pričom aj svoje úvahy pri hodnotení dôkazov
vecne a logicky zahrnul do odôvodnenia napadnutého rozsudku v zmysle § 168 odsek 1 Trestného
poriadku, na ktoré odvolací súd v podrobnostiach odkazuje ako na správne bez potreby doplnenia alebo
opakovaniavňomuvedenejargumentácie.Vtrestnomprocessaaninedopustiltakýchprocesnýchchýb,

ktoré by atakovali právo na obhajobu obžalovaného alebo jeho právo na spravodlivý súdny proces.

Súd I. stupňa, dospejúc k správnym skutkovým i právnym záverom pri ustálení viny obžalovaného,
ukladal obžalovanému z pohľadu jeho druhu, výmery (v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby) aj
zaradenia (na výkon trestu odňatia slobody do konkrétneho väzenského režimu) zákonný trest, v súlade

so základnými zásadami pre ukladanie trestov v zmysle § 34 Trestného zákona, a ani v tomto rozsahu
odvolací súd nemá súdu I. stupňa čo vytknúť.

Reagujúc na odvolacie námietky obžalovaného je namieste uviesť, že tieto svojou argumentáciou
nepresahujú rámec ním nastolenej obrany už produkovanej v priereze celého trestného stíhania.

K tomu je namieste zdôrazniť, že obžalovaný sa v obrane (i odvolaní) zameral primárne na
spochybňovanie hodnovernosti svedka O. O., kde však z pohľadu hodnotenia vo veci vykonaných
dôkazov bolo nevyhnutné, ako to učinil i súd I. stupňa, sa zamerať na hodnovernosť výpovedí samotných
maloletých poškodených, ktoré (ako dcéry manželky obžalovaného z jej predchádzajúceho vzťahu) s

obžalovaným zdieľali spoločnú domácnosť a ktoré ho zo súdenej trestnej činnosti priamo usvedčovali.
Ich výpovede boli s ohľadom na ich vek (v rozhodnom čase 11 až 14 rokov) procesne dokumentované
i obrazovo - zvukovým záznamom, ich výsluchov sa okrem výsluch vykonávajúcej vyšetrovateľky
zúčastnil i prokurátor, zástupca kurately i psychológ a tieto ich výpovede boli konfrontované iznaleckým psychologickým dokazovaním, kde aj zo znaleckého dokazovania nevznikla pochybnosť o
hodnovernosti ako základnému predpokladu pravdivosti ich výpovedí. Navyše ich výpovede navzájom
i korešpondovali v podstatných okolnostiach a navzájom sa i dopĺňali, keď obe maloleté nezávisle od

seba popisovali z pohľadu modu operandi obdobné sexuálne motivované konanie obžalovaného.

Iné priame dôkazy usvedčujúce obžalovaného zo spáchania súdenej sexuálnej trestnej činnosti, než
sú výpovede samotných maloletých poškodených, zabezpečené neboli, keď všetky ďalšie vo veci
vykonané dôkazy majú povahu dôkazov nepriamych. Z pohľadu námietok obžalovaného proti svedkovi

O. tak odvolací súd zdôrazňuje, že ani u neho nejde o priameho svedka súdenej trestnej činnosti.
Význam jeho výpovedí je podporený vo vzťahu k výpovediam samotných maloletých poškodených v tom
zmysle, že práve nemu sa ako prvej osobe mali zdôveriť so svojím prežívaním v súvislosti so sexuálne
neakceptovateľným správaním obžalovaného.

Námietku odvolateľa, že vo veci mala byť vypočutá i maloletá P. (spoločná dcéra obžalovaného a
svedkyne M. I.), hodnotí odvolací súd ako celkom nenáležitú s poukazom na to, že ide o dieťa, ktoré v
čase inkriminovaných čiastkových útokov bolo vo veku 5 až 7 rokov. Navyše, odhliadnuc i od uvedeného,
zo žiadnej z výpovedí maloletých poškodených nevyplynulo, že by P. bola priamym svedkom akejkoľvek
inkriminovanej sexuálnej aktivity, keď maloleté popísali i spôsob jej utajovania zo strany obžalovaného v

tom zmysle, že k nej malo dochádzať výlučne v čase neprítomnosti matky maloletých a to aj na rôznych
miestach mimo spoločne užívanej izby (napr. v kúpelni, pivnici a pod.).

Celé ďalšie dokazovanie vo veci nad rámec inak, presvedčivých výpovedí maloletých poškodených
bolo správne zamerané na preverenie (potvrdenie alebo vyvrátenie) pravdivosti ich tvrdení, vrátane

zisťovania možných motívov, pre ktorý by eventuálne mohli vedome nepravdivo produkovať tak závažné
obvinenia voči ich otčimovi ako ktoré sú predmetom tohto trestného konania.

Znalkyňa - psychologička dostatočne logicky a presvedčivo vysvetlila prejavy maloletých poškodených,
nezistiac podľa jej odborného posúdenia znaky naučenosti ich výpovedí ani ich tendencie klamať v

skutkovo i právne relevantných otázkach. Vysvetlila z psychologického hľadiska aj tie prejavy maloletých
poškodených, ktoré by laicky prvoplánovo mohli vyvolať u laika pochybnosti o ich hodnovernosti (napr.
otázky miery spontánnosti, latentnosti vo výpovediach, čiastočnej rozpornosti vo verbálnom prejave,
nedostatočnej exaktnosti vo vyjadreniach), pričom je zrejmé, že uvedené otázky nemožno posudzovať
mimo zohľadnenia veku oboch maloletých, ich osobných daností a miery ich vývojovej zrelosti.

Ani dôvod, pre ktorý sa maloleté za celý čas páchania súdeného trestného činu nezdôverili inej
osobe ako tomuto svedkovi (ich susedovi), vychádzajúc zo vzájomných vzťahov a spôsobu vedenia
života predmetnej rodiny, nie je až tak nepochopiteľný ako ho hodnotí obžalovaný. Z dokazovania (aj
znaleckého vo vzťahu k maloletým) vyplýva, že k nemu mali obe maloleté blízky vzťah, ktorý pritom

nemali ani s biologickým otcom (s ktorým dlhodobo ani nežili v spoločnej domácnosti) ani s ich matkou.

Z dokazovania nepochybne vyplýva istá miera bizarnosti vo vzájomných vzťahoch posudzovaných
osôb (najmä dokazovaná existencia, resp. neexistencia intímneho vzťahu medzi svedkom O. a
maloletou L. a následný vzťah matky maloletých detí so svedkom O.). Uvedené skutočnosti, obhajobou

zdôrazňované, však hodnotu svedeckých výpovedí maloletých k inkriminovanému trestnému činu
nenarúšajú spôsobom ako sa tohto dožaduje odvolateľ. Schopnosť maloletých poškodených podriadiť
sa takej manipulácii zo strany inej osoby (v danom prípade svedka O.), aby vypovedali pred orgánmi
činnými v trestnom konaní vedome nepravdivo (naučene) o intímnych otázkach, ako sú posudzované,
navyšespôsobom,ktorýbyichvýsluchomalebopsychologickýmznaleckýmskúmanímneboliodhalené,

nezodpovedá ani ich znalecky ustáleným osobnostným danostiam a v tomto smere odvolací súd opäť
odkazuje na znalecké závery PhDr. Zuzany Bielikovej, ktoré v kontexte svedeckých výpovedí oboch
maloletýchpoškodenýchapodporneajsvedeckýchvýpovedíichmatkyM.I.aO.O.vytvárajúdostatočný
základ pre uznanie viny obžalovaného za súdený zločin sexuálneho násilia.

Tento dôkazný záver v ďalšom nespochybňujú ani ďalšie obžalovaným zdôrazňované okolnosti prípadu.
Nepreukázanie, že by došlo k pohlavnému styku medzi ním a poškodenými nachádza svoj odraz v
ustálenej skutkovej vete výroku o vine tým, že takéto konanie v nej nie je ustálené.Gynekologicky nepotvrdené porušenie tzv. hymen fimbrialis bez ďalšieho nespochybňuje sexuálne
popisovanú aktivitu obžalovaného vo vzťahu k maloletej L., keď s ohľadom na jej vek i rozumovú
vyspelosť v rozhodnom čase sú zrejmé jej mentálne limity pre posúdenie toho či v konkrétnom prípade

došlo k pohlavnému styku, teda nevylučuje to, že k takému pokusu došlo aj bez porušenia hymen
fimbrialis, čo bez ďalšieho neodôvodňuje záver o jej nehodnovernosti pokiaľ v jednom z jej vyjadrení
popisovala pohlavný styk.
Zistená absencia závislosti na alkohole obžalovaného nevylučuje možnosť, aby inkriminované skutky,
resp. čiastkové útoky, páchal obžalovaný pod vplyvom alkoholu.

Ani fakt znaleckého nezistenia sexuálnej deviácie obžalovaného nevylučuje možnosť vykonania
inkriminovaného činu spočívajúceho v podstate vo vlastnom sexuálnom uspokojovaní sa na úkor
maloletých nevlastných dcér.
Napokon ani ďalšie hodnotiace závery obžalovaného nepresahujú hodnotu ničím nepodložených
domnienok, resp. vlastného jednostranného spôsobu hodnotenia dôkazov, napr. že maloletá L. mala aj
sexuálny vzťah so svedkom O. nevyplýva zo žiadneho dôkazu, rovnako ako tvrdenie obžalovaného, že

by tento svedok bol obvinený zo sexuálneho zneužívania maloletej L.. Pokiaľ indície o ich dôvernejšom
než len kamarátskom vzťahu z dokazovania vyplynuli, ani prípadné klamstvo maloletej L. o tom, že
ako darček dostala od svedka O. spodnú bielizeň, ju ešte nediskvalifikuje ako svedkyňu vo vzťahu k
trestnoprávne relevantným skutočnostiam, ktoré tvoria podstatu súdeného zločinu.

Na podklade vyššie uvedeného odvolací súd, nezistiac dôvod na zmenu odvolaním obžalovaného
napadnutého rozsudku, odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné
zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.