Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, September 26, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/168/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5816202892
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5816202892.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a
členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko,
a. s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: J. L., nar. XX.XX.XXXX, I. XXX,
v konaní o zaplatenie 1.809,10 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Námestovo č. k. 10C/123/2016-103 zo dňa 29. novembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu
vo výške 1.574,17 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.809,10 € od 16.01.2016
do 21.04.2017, zo sumy 1.773,94 € od 22.04.2017 do 19.06.2017, zo sumy 1.769,20 € od
20.06.2017 do 19.07.2017, zo sumy 1.729,96 € od 20.07.2017 do 19.09.2016, zo sumy
1.680,81 € od 20.09.2017 do 20.12.2017, zo sumy 1.574,17 € od 21.12.2017 do zaplatenia, nezaplatené
poplatky za poistenie vo výške 2,19 €, úrok vo výške 74,58 €, úrok z omeškania vo výške 0,72 €, v lehote

60 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a vo výroku IV. o nároku na náhradu trov konania z r u š u j
e a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Vo zvyšku rozsudok súdu prvej inštancie zostáva nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Námestovo (ďalej aj „súd prvej inštancie“) výrokom I. konanie

v časti o zaplatenie sumy 234,93 € zastavil. Výrokom II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi:
- istinu vo výške 1.574,17 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
- zo sumy 1809,10 € od 16.1.2016 do 21.4.2017,
- zo sumy 1773,94 € od 22.4.2017 do 19.6.2017,
- zo sumy 1769,20 € od 20.6.2017 do 19.7.2017,
- zo sumy 1729,96 € od 20.7.2017 do 19.9.2017,

- zo sumy 1680,81 € od 20.9.2017 do 20.12.2017,
- zo sumy 1574,17 € od 21.12.2017 do zaplatenia,
- nezaplatené poplatky za poistenie vo výške 2,19 €,
- úrok vo výške 74,58 €,
- úrok z omeškania vo výške 0,72 €,
a to všetko v lehote 60 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Napokon výrokom III. súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok
na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Nárok žalobcu posudzoval podľa § 1 ods. 1, 2, § 2 písm. d), § 9 ods. 1, § 11 ods. 1 písm. a), b) zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení ďalších zákonov, § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 9, § 121 ods. 3, § 488, § 489, § 517 ods. 1, 2

Občianskeho zákonníka.3. Súd prvej inštancie konštatoval, že bolo preukázané, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške
2.000,- € za podmienok, dojednaných v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere. Od 21.09.2015
žalovaný neuhradil omeškané splátky vo výške 110,27 €, v dôsledku čoho žalobca zosplatnil úver ku dňu

prípisom z 28.12.2015. Nakoľko zosplatnenie úveru nebolo zmluvnými stranami písomne dojednané,
veriteľ právo zosplatniť úver odvodzoval z ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Za použitia
výkladu, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, súd prvej inštancie potom vychádzal z predpokladu
dôvodného zosplatnenia úveru ku dňu 28.12.2015. Po tom, čo žalovaný nezaplatil dojednanú splátku v
mesiaci september 2015, žalobca ho písomným upozornením zo dňa 26.10.2015 upozornil na možnosť

zosplatnenia celej pohľadávky. Pretože žalovaný na túto výzvu nereagoval, dlžné splátky neuhradil,
žalobcadňa28.12.2015pristúpilkzosplatneniuúveru.Kudňuzosplatneniapredstavovaldlhžalovaného
z titulu nesplatenej istiny 1.809,10 € (zo splátok žalovaného € bola na úhradu istiny 2.000,- € započítaná
čiastka 190,90 €). Zmluvou o úvere boli dojednané úroky 12,90 % ročne, na ktoré žalobca má nárok
do zosplatnenia úveru. Tieto úroky žalobca vyčíslil sumou 523,16 €, čo žalovaný nepoprel. Na úhradu
úroku z úveru žalobca započítal z úhrad žalovaného čiastku 448,58 €, takže neuhradené zostali úroky z

úveru vo výške 74,58 €. Pokiaľ žalovaný aj splácal úver, nie vždy v deň splatnosti (20-teho toho-ktorého
mesiaca), takže z titulu omeškania žalobcovi patria úroky, ktoré vyčíslil sumou 0,72 €, ktoré neboli
žalovaným uhradené. V zmluve o úvere bol dojednaný poplatok za poistenie schopnosti splácať úver
vo výške 0,73 € mesačne. Zo sumy, splatenej žalovaným, žalobca započítal na úhradu tohto poplatku
celkovo 15,33 €.

Ďalej súd prvej inštancie k námietkam žalovaného, v zmysle ktorých z predmetnej zmluvy nevyplýva,
koľko z ktorej splátky pripadne na istinu, úroky a iné poplatky poukázal v celom rozsahu na to, na
čo vo svojich písomných podaniach v tomto smere, poukázal samotný žalobca a zároveň podotkol,
že je pravdou, že slovenské súdy v rámci svojej judikatúry rozhodovali, že veriteľ je povinný určiť v
zmluve presný rozpis, koľko sa z jednotlivých splátok započítava na istinu a koľko na úroky a ostatné

náklady, vychádzajúc zo znenia zákona č. 129/2010 Z. z. (§ 9 ods. 2 písm. k/ - v súčasnosti písm.
l/), uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere má obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov, pričom uvedené znenie zákona súdmi bolo interpretované ako prísnejšie v
porovnanísoznenímsmerniceEurópskehoparlamentuaRadyč.48/2008ozmluváchospotrebiteľskom
úvere, ktorá hovorí len o povinnosti uvádzať výšku, počet a frekvenciu splátok. V tomto smere súd prvej

inštancie poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, z ktorého vyplýva,
že smernica neustanovuje výpis vo forme amortizačnej tabuľky ako obligatórnu náležitosť zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, pričom súdny dvor konštatoval, že s ohľadom na úplnú harmonizáciu, ktorú
smernica č. 48/2008 predstavuje, smernica bráni členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej právnej
úprave stanovili povinnosť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva čl. ods. 2 tejto

smernice. Súdy Slovenskej republiky pri výklade ustanovení právnych predpisov, platných na území
Slovenskejrepubliky,súpovinnéaplikovaťeurokonformnývýklad.Ďalejuviedol,žeknámietkežalovanej
strany je potrebné konštatovať, že zmluva o spotrebiteľskom úvere má zrozumiteľne a stručne uvádzať
druh úveru, totožnosť a adresy zmluvných strán, dĺžku trvania zmluvy o úvere, celkovú výšku úveru a
podmienky, ktoré upravujú jeho čerpanie, úrokovú sadzbu úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov

a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere, výšku,
počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa. V prípade amortizácie istiny na základe zmluvy o úvere s dobou
určitou má spotrebiteľ právo vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a
kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere. Amortizačná tabuľka uvádza splátky, ktoré sa majú
zaplatiť, lehoty a podmienky ich úhrady, upravuje rozpis každej splátky s uvedením amortizácie istiny

a úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby úveru a prípadne i dodatočné náklady; ak úroková
sadzba nie je fixná alebo ak sa dodatočné náklady podľa zmluvy o úvere môžu meniť, amortizačná
tabuľka zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú platné len do najbližšej zmeny
úrokovej sadzby úveru alebo dodatočných nákladov v súlade so zmluvou o úvere. Nie je teda potrebné,
aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala údaj o tom, aká časť splátky bude započítaná na istinu

a aká na úroky.
Podľa súdu prvej inštancie nakoľko sa žalovaný s peňažným plnením dostal do omeškania, má voči
nemu žalobca nárok aj na úrok z omeškania. Žalobca zosplatnil úver ku dňu 28.12.2015, pričom výzvou
zo dňa 22.09.2017, ktorá bola žalovanému doručená 31.12.2015, vyzval žalovaného na predčasné
splatenie úveru najneskôr do 07.01.2016. Z ustanovení § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka

vyplýva, že veriteľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplatenie niektorej splátky najskôr
po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Toto právo však môže uplatniť iba za
podmienky, že naň zároveň upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní. Aj keď to z právnej
úpravy nevyplýva jednoznačne, z kontextu ustanovenia možno vyvodiť, že musí uplynúť najmenej 15dní odo dňa, keď dodávateľ upozornil spotrebiteľa, že uplatňuje právo na zaplatenie celej pohľadávky
do dňa, keď má dôjsť k splatnosti celej pohľadávky. Žalobca síce upozornil žalovaného na to, že
zosplatní dlžnú sumu v druhej upomienke, ktorá však bola zaslaná v čase, keď ešte neuplynula zákonná

lehota troch mesiacov od vzniku omeškania. Pokiaľ by aj iná lehota bola upravená v Obchodných
podmienkach banky, ich obsah žalovaný, ako spotrebiteľ, nemala možnosť ovplyvniť, takže sa nejedná
o individuálne dojednané zmluvné podmienky. Z toho dôvodu druhá upomienka zo dňa 26.10.2015 nie
je vo vzťahu k zosplatneniu úveru právne relevantná. Žalobca zosplatnil úver dňa 28.12.2015 a táto
výzva na zosplatnenie úveru bola žalovanému doručená 31.12.2015, čo vyplýva z fotokópie doručenky

predloženej žalobcom, a vzhľadom na zákonnú 15-dňovú lehotu bol žalovaný povinný zaplatiť dlžnú
sumu do 15.01.2016, takže do omeškania sa dostala nasledujúcim dňom 16.01.2016. K tomuto dňu
bola Európskou centrálnou bankou určená základná úroková sadzba 0 % a nakoľko úroky z omeškania
predstavujú túto sadzbu zvýšenú o 5 percentuálnych bodov, úroky z omeškania predstavujú 5 % ročne.
Žalobca žiadal priznať úroky z omeškania od 29.12.2015, ale vzhľadom na vyššie uvedené dôvody,
vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi celú istinu, ktorá v tom čase predstavovala 1.809,10

€, až dňa 16.01.2016. Pokiaľ preto žalobca žiadal priznať úroky z omeškania zo zosplatnenej istiny od
29.12.2015, tento nárok žalobcovi nebolo možné priznať. Keďže žalovaný v priebehu súdneho konania
časť žalovanej istiny zaplatil v dňoch a v sumách uvedených vyššie v rozsudku, súd prvej inštancie
priznal žalobcovi s poukazom vyššie citované ustanovenia aj úroky z omeškania (z tzv. čistej istiny) v ním
uplatnenej výške, a to za obdobia kedy po zohľadnení platieb žalovaného v roku 2017 bol žalovaný vo

vzťahu k aktuálnemu zvyšku neuhradenej sumy v omeškaní, t.j. ako je to uvedené vo výroku I. rozsudku.
O trovách konania rozhodol súd (§ 262 ods. 1 CSP) podľa § 255 CSP, pričom, vychádzal z toho, že
žalobca bol v predmetnom konaní úspešný v prevažnom rozsahu, pričom pokiaľ ide o žalovanú istinu
- bol žalobca úspešný v celom rozsahu.

4.Protiuvedenémurozsudkuvzákonnejlehotepodalodvolaniežalovaný,ktorýnamietal,žerozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolateľ poukázal na to, že
súd prvej inštancie rozhodol v danej veci v rozpore s čl. 2 ods. 2 CSP, podľa ktorého právna istota je
stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou

rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej praxe niet, aj stav, v ktorom každý
môželegitímneočakávať,žejehosporbuderozhodnutýspravodlivo.Vtejtosúvislosticitovalrozhodnutie
KS v Žiline sp. zn. 5Co 247/2018 zo dňa 29.10.2018, ktorý uviedol: „Pokiaľ existujú rozhodnutia
NajvyššiehosúduSR(vpočte4oddvochsenátovNSSR),ktorépredstavujúodklonodzaužívanejpraxe
a zaužívaného riešenia predmetných sporov v súlade so zásadami, ktoré sú uvedené vyššie, odvolací

súd uvedené rozhodnutia nepovažoval za ustálenú rozhodovaciu prax v zmysle vyššie citovaného čl. 2
ods. 2 Civilného sporového poriadku.“ Okrem namietal, že v danom prípade ide o spotrebiteľský právny
vzťah a z toho dôvodu môže žalobca pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti iba v tom prípade,
ak to bolo v zmysle § 565 OZ medzi účastníkmi dohodnuté. Taktiež žalobca musí splniť podmienky v
zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že okresný súd uviedol, že zosplatnenie

úveru nebolo medzi zmluvnými stranami dojednané, a preto veriteľ odvodzoval právo na zosplatnenie
z ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Následne okresný súd uviedol, že druhá upomienka zo dňa
26.10.2015 nie je vo vzťahu k zosplatneniu právne relevantná, keďže bola zaslaná v čase, keď ešte
neuplynula zákonná lehota 3 mesiacov od vzniku omeškania. Na základe uvedeného odvolateľ zastáva
názor, že neboli splnené podmienky v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, a preto

žalobca nebol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Na základe uvedeného navrhol zrušiť
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a vrátiť vec súdu prvej inštancie.

5. K podanému odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca tak, že s námietkou týkajúcou sa absencie
náležitostí v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch

nesúhlasí, keďže zmluva obsahuje údaje o výške, počte a termínoch anuitnej splátky v bode 1.2 zmluvy.
V tejto súvislosti poukázal aj na ustálenú súdnu prax Najvyššieho súdu SR ohľadne splnenia náležitostí
v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch s odkazom na viaceré
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR týkajúce sa tejto problematiky. K námietke o neplatnosti vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru uviedol, že žalobca upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva dňa

26.10.2015, avšak zosplatnenie nastalo až dňa 28.12.2015 na základe výzvy zaslanej v ten istý deň.

6. V replike žalovaný zopakoval svoje námietky vo vzťahu k absencii náležitostí v zmysle § 9 ods. 2
písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V súvislosti s druhou námietkou uviedol,že žalobca nepredložil dôkaz o doručení výzvy v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a taktiež
výzvy na predčasné splatenie úveru. Poukázal na to, že takýto právny úkon veriteľa, ktorý sa nedostal
do dispozície dlžníka, nemohol voči nemu vyvolať právne následky. Opätovne žiadal zrušiť rozsudok v

napadnutom rozsahu.

7. V duplike žalobca opätovne poukázal na ustálenú súdnu prax Najvyššieho súdu SR ohľadne
splnenia náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
Zároveň žalobca uviedol, že trvá na to, že došlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru

v zmysle už citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka. Poukázal na ust. bodu 19.8 VOP, podľa
ktorého sa písomnosť banky adresovaná klientovi považuje za doručenú tretím dňom po jej odoslaní
prostredníctvom poštového podniku. Má za to, že zmluvné strany majú možnosť si upraviť vzájomné
práva a povinnosti podľa vzájomnej dohody.

8. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu

na základe odvolania žalovaného v rozsahu a z dôvodov daných ustanoveniami § 379, § 380 CSP a bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške
1.574,17 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.809,10 € od 16.01.2016 do
21.04.2017, zo sumy 1.773,94 € od 22.04.2017 do 19.06.2017, zo sumy 1.769,20 € od 20.06.2017

do 19.07.2017, zo sumy 1.729,96 € od 20.07.2017 do 19.09.2016, zo sumy 1.680,81 € od 20.09.2017
do 20.12.2017, zo sumy 1.574,17 € od 21.12.2017 do zaplatenia, nezaplatené poplatky za poistenie
vo výške 2,19 €, úrok vo výške 74,58 €, úrok z omeškania vo výške 0,72 €, v lehote 60 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku a vo výroku IV. o nároku na náhradu trov konania je potrebné zrušiť podľa §
389 ods. 1 písm. c) CSP. Vo zvyšku sa rozsudku súdu prvej inštancie nedotýka.

9. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil existenciu
obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to náležitosť podľa ustanovenia § 9 ods. 2
písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách účinného v
čase uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy (ďalej len „ ZSÚ“), výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov

a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Okrem toho
namietal, že neboli splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru zo strany žalobcu
v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka.

10. Odvolací súd dospel k záveru, že prvý odvolací dôvod naplnený nie je.

11. Niet pochybností a nespochybňuje to ani jedna zo strán sporu, že predmetný zmluvný vzťah
medzi sporovými stranami založený úverovou zmluvou zo dňa 18.11.2013 je vzťahom spotrebiteľským.
Žalobca ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a

uzavrel predmetnú zmluvu so žalovaným, ktorý je fyzickou osobou. V nadväznosti na uvedené okresný
súd správne posudzoval, či predmetná zmluva obsahuje náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010
Z. z.

12. Odvolacia námietka žalovaného sa týka súdom správneho vyhodnotenia existencie obligatórnych

náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách účinného v čase uzatvorenia
spotrebiteľskej zmluvy, výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V súvislosti
s touto námietkou odvolací súd poukazuje na čl. 2 ods. 2 základných princípov Civilného sporového
poriadku, v zmysle ktorého je súd povinný rozhodovať v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou

najvyšších súdnych autorít. Takouto súdnou autoritou je nepochybne Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo viacerých svojich rozhodnutiach, okrem iného aj v uznesení
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 211/2017 zo dňa 23. apríla 2018 (obdobne tiež rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 146/2017 z 22. februára 2018), konštatoval, že „Eurokonformným
výkladom predmetného ustanovenia (§ 9 ods. 2 písm. k/) zákona č. 129/2010 Z. z., ktorý je v danom

prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona
č. 129/2010 Z. z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej
amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky).
Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či„termínysplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov“,jezapoužitiaeurokonformnéhovýkladumožnédospieť
k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Z dôvodovej správy k zákonu
č. 129/2010 Z. z. v žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby ustanovenie §

9 ods. 2 písm. k) tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v Smernici, teda to, aby zmluva o úvere
upravovala výšku, počet a termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj iné poplatky. Podľa
presvedčenia dovolacieho súdu zohľadňujúceho aj účel zákona, ktorý je vyjadrený v dôvodovej správe,
teda ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. neupravuje požiadavku odlišnú od toho,
ako ju vymedzuje článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice.“ Ďalej Najvyšší súd v citovanom uznesení uviedol

„Vychádzajúc z účelu Smernice, právnych záverov vyjadrených v Rozsudku, účelu § 9 ods. 2 písm. k/
zákona č. 129/2010 Z. z. a čiastkových právnych záverov vyjadrených vyššie dovolací súd uzatvára, že
predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom
úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky.
Pokiaľ predmetné ustanovenie zákona č. 129/2010 Z. z. hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť

uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t. j. istine, úrokom a iným poplatkom)
osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky.“

13. Vychádzajúc z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, aj odvolací súd dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v tejto časti správne právne vec posúdil, keď došiel k záveru, že zmluva

uzatvorená medzi stranami sporu obsahuje náležitosť vyžadovanú podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č.
129/2010 Z. z.

14. Pokiaľ ide o druhú námietku vznesenú žalovaným, ktorá sa týka tej skutočnosti, že neboli splnené
podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru zo strany žalobcu v zmysle § 53 ods. 9 a § 565

Občianskeho zákonníka, tak túto námietku vyhodnotil odvolací súd ako dôvodnú.

15. Ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka modifikuje ust. § 565 vo vzťahu k spotrebiteľským zmluvám.
Podľa tohto ustanovenia je strata výhody splátok podmienená splnením týchto podmienok: a) musí ísť o
spotrebiteľskú zmluvu, b) strata výhody splátok nenastáva automaticky pre nesplnenie niektorej splátky,

ale až po uplatnení práva veriteľa; veriteľ môže uplatniť toto právo najskôr až po uplynutí 3-mesačnej
lehoty od omeškania dlžníka so zaplatením splátky, c) veriteľ upozornil spotrebiteľa na uplatnenie práva
na zaplatenie celej pohľadávky v lehote nie kratšej ako 15 dní.

16. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil splnenie podmienok

pre vyhlásenie predčasnej splatnosti celého úveru bankou, keďže nebolo preukázané doručenie výzvy
nazaplateniesumy,sktorouježalovanýakodlžníkvomeškaníaupozornenie,žeinakbankazospoplatní
úver (výzva zo dňa 26.10.2015 je na č. l. 14, avšak žalobca nepreukázal doručenku ani iný doklad
preukazujúci doručenie dlžníkovi). Navyše okresný súd správne uzavrel, že táto výzva označená ako
Druhá upomienka zo dňa 26.10.2015 ani nie je vo vzťahu k zosplatneniu právne relevantná, keďže

bola zaslaná v čase, keď ešte neuplynula zákonná lehota 3 mesiacov od vzniku omeškania. Súd prvej
inštanciepotomnesprávnepovažovallistbankyzodňa28.12.2015zaupozorneniežalovanéhovzmysle
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, keďže uvedený list je už len oznámením o tom, že k uvedenému
dátumu banka predčasne zospoplatnila celý úver.

17. Na základe uvedeného krajský súd zastáva názor, že neboli splnené podmienky v zmysle § 53 ods.
9 a § 565 Občianskeho zákonníka pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru žalobcom. V dôsledku
uvedeného neboli vykonané ďalšie navrhované dôkazy, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok
okresného súdu postupom podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil v napadnutej časti a vec mu v tejto
časti vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

18. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd
prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP). Vo svojom novom
rozhodnutí súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 1, 3 CSP a § 262 ods. 1 CSP rozhodne aj o náhrade
odvolacieho konania.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)