Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 27, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/233/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119240818
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:6119240818.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a

členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: SetCar sk, a.s., so
sídlom Ulica priemyselná 10, Sučany 038 52, IČO: 50 387 189, právne zastúpeného JUDr. Tomášom
Zbojom, advokátom so sídlom Y. X, XXX XX I., proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava 816 23, IČO: 00 585 441, právne zastúpený
JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom S. T. X/Z., XXX XX H., o zaplatenie 245 €, na
odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin z 8. augusta 2019 sp. zn. 5C/30/2019-76,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva protižalovanémunároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavplnomrozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu
245 €. Vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 26.7.2018 došlo k poškodeniu osobného motorového
vozidla zn. Fiat Stilo EČV MT 987 DX, ktorého vlastníkom bola poškodená I. Q., bytom N. Y. XX/XX, U.
D. (ďalej len „poškodená“), prevádzkou osobného motorového vozidla zn. VW Golf EČV MT 144 CS,
ktoré bolo poistené u žalovaného. V období od 8.8.2018 do 21.11.2018 bolo osobné motorové vozidlo

poškodenej v oprave v autoservise GAPAcar s.r.o. so sídlom v Martine. Dňa 12.11.2018 uzatvorila
poškodená ako nájomca so žalobcom ako prenajímateľom Zmluvu o nájme č. 607/45, v zmysle ktorej bol
dohodnutý nájom osobného motorového vozidla zn. Peugeot Partner s dobou nájmu od 12.11.2018 do
opravy poškodeného motorového vozidla poškodenej, s denným nájomným vo výške 42 €. Z vyjadrenia
poškodenej vyplýva, že táto náhradné motorové vozidlo užívala za účelom zabezpečenia bežných
životných potrieb. Dňa 22.11.2018 žalobca vystavil poškodenej faktúru č. 180638 na celkovú sumu vo
výške 420 € za prenájom vyššie špecifikovaného motorového vozidla v trvaní 10 dní, čo pri dohodnutej

výške nájmu 42 € na deň predstavuje plnenie vo výške 420 € vrátane DPH. Dňa 21.11.2018 bola medzi
poškodenou ako postupcom a žalobcom ako postupníkom uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávky
podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, na základe ktorej došlo k postúpeniu peňažnej pohľadávky
poškodenej voči žalovanému celkom vo výške 420 € z titulu jeho nároku vyplývajúceho z ust. § 4 zákona
č. 381/2001 Z.z. Poškodená oznámila postúpenie pohľadávky žalovaného listom zo dňa 21.11.2018.
Zmluvu o postúpení pohľadávky napriek námietkam žalovaného, považoval za platný právny úkon.
Budúca splatnosť záväzku poškodenej voči žalobcovi, nebola prekážkou pre jej postúpenie, ak táto

bola dostatočne určitá a identifikovateľná. Postúpená pohľadávka v zmysle bodu 1 Zmluvy bola riadne
identifikovaná. Zmluvné strany sa tiež v bode 4 Zmluvy dohodli na odplatnom postúpení pohľadávky,
pričomvýškadohodnutejodplatyzodpovedánárokužalobcuvočipoškodenémuvyplývajúcemuzfaktúry
č. 180638. V bode 5 Zmluvy sa zmluvné strany dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok, t.j.pohľadávky žalobcu voči poškodenej a pohľadávky poškodenej voči žalobcovi. Z uvedeného je zrejmé,
že poškodená žalobcovi sumu vyúčtovanú faktúrou č. 180638 uhradila. V súlade s ust. § 4 ods. 1, ods.
2 písm. b), § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., § 11 ods. 6 písm. a) a b) zákona č. 381/2001 v spojení s

§ 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že je dôvodné priznať uplatnený nárok žalobcu v
plnejvýške.Oznámenímopoistnomplneníz27.12.2018žalovanýžalobcovioznámil,žeukončilšetrenie
poistnej udalosti a žalobcovi poskytol poistné plnenie vo výške 175 €. Z oznámenia o poistnom plnení
vyplýva, že žalovaný neuznal výšku dohodnutého nájmu, ktorú zo sumy 42 €/1 deň znížil na sumu 35
€/1 deň, ako ani dobu nájmu, ktorú z 10 dní skrátil na 5 dní. Žalovaný však v priebehu konania žiadnym

spôsobom neodôvodnil, z akého dôvodu znížil požadovaný nárok na náhradu škody. Úhrada nájmu
náhradného vozidla poškodenou bola dôvodná, pretože bola obmedzená v užívaní svojho motorového
vozidla v dôsledku jeho opravy a ako poškodená nemohla priamo ovplyvniť dobu trvania opráv a postup
prác v servise, keďže sa jedná o objektívne okolnosti existujúce nezávisle od vôle poškodenej. Podľa
§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP priznal úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal,
že žalobca v súdnom konaní aktívne vecne legitimovaný nebol. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva,
že poškodená mala voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre a z tohto dôvodu táto
bola zároveň dlžníkom žalobcu. V zmysle 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, k úhrade faktúry preto

nemohlodôjsťnazákladevzájomnéhozápočtuzrealizovanéhovpredloženejzmluveopostúpení.Prejav
vôle účastníkov Zmluvy najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky (podľa jeho názoru neexistujúcej) a
až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodenej a žalobcu. Ak teda poškodená
nebola majiteľom pohľadávky voči žalobcovi pred jej postúpením, nemohla túto pohľadávku postúpiť na
žalobcu a kauzálne žalobcovi následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenej na zaplatenie

odplaty za postúpenie, ktorú následne žalobca mienil použiť na započítanie. Zmluvu o postúpení
pohľadávky ja potrebné považovať za neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.
Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za nesprávny, nezákonný a arbitrárny, je výsledkom zjavnej
svojvôle súdu prvej inštancie a trpí vo svojej podstate aj samotnou nepreskúmateľnosťou.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že tvrdenia žalovaného o nedostatočnosti
odôvodnenia právnych záverov prvostupňového súdu považuje za neopodstatnené. Vzhľadom na
výsledky vykonaného dokazovania taktiež považuje za nesprávnu odvolaciu námietku, že v spore nie je
aktívnelegitimovaný.Poukazujenaskutočnosť,žepostupovanýbolnároknanáhraduškodyspôsobenej
prevádzkou motorového vozidla, ktorý má poškodená voči žalovanému ako poisťovni škodcu. Preto

považuje za nesprávne a zavádzajúce tvrdenie žalovaného uvedené v odvolaní, že predmetom zmluvy
o postúpení malo byť postúpenie pohľadávky, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenej ako
dlžníkovi. To, že žalovaný akceptoval postúpenie pohľadávky je zrejmé aj z toho, že čiastočné poistné
plnenie poukázal na jeho účet ako postupníka. Súd tak v danom prípade vychádzal aj zo správania
sa strán v čase pred podaním návrhu na súd. Keďže zo strany žalovaného bolo poskytnuté čiastočné

plnenie, nemôže byť sporné ani to, že poškodenej vznikol nárok na preplatenie účelne vynaložených
nákladov, ktorým podľa judikatúry je aj nájom náhradného vozidla. Skutočnosť, že došlo k prevodu
práva medzi ním a poškodenou a súčasne k úhrade predmetnej faktúry, nespôsobuje rozpor s
ustanovením § 524 OZ, či neexistenciu nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového
vozidla. Uvedené zastrešuje predložená zmluva o postúpení pohľadávky, v zmysle ktorej došlo k úhrade

faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených
za prenájom motorového vozidla voči žalovanému tak zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba
oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Poškodený má v zmysle zákona o PZP
nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla a dlžníkom v tomto prípade je
žalovaný a nie poškodený. V čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok došlo k úhrade faktúry

a teda aj k vzniku škody. Takéto postúpenie pohľadávky podľa rozhodovacej praxe všeobecných súdov
neodporuje zákonu. V zmysle predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený v rámci jedného
dokumentu uhradil predmetnú faktúru za nájom a súčasne postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok
na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k úbytku v majetkovej sfére žalobcu. Aj Krajský súd v
Prešove v rozhodnutí sp. zn. 3Cob/2/2018 námietku žalovaného ohľadom absolútnej neplatnosti zmluvy

o postúpení pohľadávky neakceptoval.

4. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP) stranou sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov
podľa § 379 a § 380 CSP, ktorý podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že s odvolacími dôvodmi žalovaného o nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z titulu námietky k zmluve o postúpení pohľadávky sa nestotožňuje.
Vyplýva to nielen zo samotného správania sa žalovaného, ktorý časť poistného plnenia zaplatil
žalobcovi,aleajzosamotnéhoobsahuazmyslunárokupoistnéhoplnenia.Odvolacísúdsanestotožňuje

s námietkou žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tom, že poškodená I. Q.
nebola majiteľom pohľadávky a ani v tom, že by neexistoval predmet postúpenia, keď podľa žalovaného
predmetom mala byť pohľadávka poškodenej, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenej ako
dlžníkovi. Odvolací súd k nerelevantnosti tohto odvolacieho dôvodu žalovaného upriamuje pozornosť
na Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 21.11.2018, uzavretú medzi žalobcom a poškodenou I. Q..
Predmetomzmluvyopostúpeníbolapohľadávkapoškodenejvočižalovanémuztitulupoistnéhoplnenia,

súčasťou ktorej uplatnenej pohľadávky, ktorá sa stala predmetom postúpenia, bol nárok na náhradu
účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti s poistnou
udalosťou,ktorásastaladňa26.7.2018navozidlezn.FiatStiloEČVMT987DX.Predmetompostúpenia
preto bola pohľadávka poškodenej voči žalovanému, a to pohľadávka z poistného plnenia, ktorá sa
skladá aj z nákladov na nájom náhradného motorového vozidla, inými slovami ide o nárok poškodenej

voči žalovanému ako poisťovni, t.j. predmetom postúpenia bola pohľadávka, čo zodpovedá ust. §
524 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Predmet postúpenia je vyjadrený zmluvnými stranami Zmluvy o
postúpení pohľadávky v článku 1. To, že predmetom Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 21.11.2018
bola pohľadávka poistného plnenia, t.j. pohľadávka poškodenej voči žalovanému, vyjadril v podstate
aj sám žalovaný, ak v liste zo dňa 27.12.2018 (č.l. 5 spisu) v Oznámení o poistnom plnení kvalifikuje

túto poškodenou postúpenú pohľadávku ako pohľadávku poistného plnenia, pozostávajúcu z nákladov
nájomného za zapožičanie náhradného motorového vozidla počas doby opravy poškodeného vozidla
poistnou udalosťou. Nemožno sa preto stotožniť s argumentáciou žalovaného v tom, že by poškodená
- I. Q. nepostupovala pohľadávku ktorú mala, resp. že by predmetom postúpenia bol neexistujúci
predmet postúpenia, prípadne, že by predmetom postúpenia bol záväzok poškodenej I. Q. na zaplatenie

nájmu žalobcovi z titulu užívania náhradného motorového vozidla počas doby opravy poškodeného
motorového vozidla. Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky bol nárok - pohľadávka z titulu poistnej
udalosti, ktorý nárok v podstate žalovaný aj čiastočne plnil a tým potvrdil aktívnu vecnú legitimáciu
žalobcu. Predmetom postúpenia bola pohľadávka na poistnom plnení pozostávajúca z nákladov nájmu
za užívanie náhradného motorového vozidla počas doby opravy poškodeného motorového vozidla, kedy

vo vzťahu k tejto postupovanej pohľadávke poškodeným dlžníkom bol žalovaný. Súd prvej inštancie
správne skonštatoval v odseku 18. svojho odôvodnenia, že ak k úhrade nájomného poškodenou I.
Q. voči žalobcovi došlo formou započítania, (čo poznamenáva odvolací súd je jeden zo spôsobov
zániku záväzku, resp. spôsob úhrady), tým vznik a existencia škody bola preukázaná, ak sa zmluvné
strany Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 21.11.2018 dohodli, že ich vzájomné nároky, a to nárok

poškodenej na odplatu za postúpenie pohľadávky a nárok žalobcu na úhradu nájomného za náhradné
vozidlo navzájom započítavajú. Dlžníkom z nároku na poistné plnenie nebol poškodený, tak ako to tvrdil
žalovaný v odvolaní, keďže vo vzťahu k tomuto nároku na poistné plnenie, ktorý bol predmetom zmluvy
o postúpení, dlžníkom je žalovaný, ktorá pohľadávka nároku na poistné plnenie, ak sa stala predmetom
zmluvy o postúpení, tak nie je možné konštatovať neexistujúci predmet postúpenia, ale to, že Zmluva o

postúpenípohľadávkyzodňa21.11.2018malaspôsobilýpredmetpostúpeniaaideoplatnýprávnyúkon.

6. Odvolací súd v zhrňujúcich záveroch dodáva, že z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi
žalobcom a poškodenou vyplynulo, že predmetom postúpenia bol nárok poškodenej voči poisťovni,
súčasťou ktorého nároku na poistné plnenie bola náhrada nákladov za prenájom vozidla, ktorý poistný

nárok poškodenej bol postúpený na žalobcu. Poškodená bola veriteľom, pretože mala pohľadávku
voči poisťovni z titulu poistnej udalosti, a to v náhrade nákladov za prenájom vozidla, ktorú postúpil
žalobcovi, a preto nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného, že by Zmluva o postúpení pohľadávky
zo dňa 21.11.2018 bola neplatná, resp. že by odporovala ust. § 524 a nasl. ustanovenia Občianskeho
zákonníka v tom, že by predmetom postúpenia mal byť dlh poškodenej voči žalobcovi z titulu nájmu

náhradného vozidla. Nie je na mieste odvolací argument žalovaného, že predmetom Zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 21.11.2018 bolo postúpenie nie pohľadávky, ale záväzku poškodenej I. Q., ktorý
podľa faktúry vystavenej žalobcom predstavuje práve pohľadávku žalobcu, pretože zvýrazňuje odvolací
súd to, že predmetom postúpenia bola pohľadávka poškodenej na poistné plnenie a túto postupovanúpohľadávku nemožno zamieňať so záväzkom poškodenej, ktorý vznikol zo samostatného zmluvného
vzťahu v súvislosti s nájmom náhradného motorového vozidla.

7. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, keďže súd prvej inštancie na základe zisteného
skutkového stavu správne dospel k záveru, že žalobca v spore je aktívne vecne legitimovaný a nárok
uplatnený žalobou je dôvodný, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom
rozsahu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

8. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O
výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 1 CSP).

9. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)