Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 27, 2018

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 9C/121/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716206208
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2018:6716206208.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, právnej veci žalobcu: 1/ I. D., nar. XX.

XX. XXXX, bytom C. J., U. XX/XX, prechodne bytom C. J. Č.. XXX, občan SR a žalobkyne 2/ E. D.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. J., U. XX/XX, prechodne bytom C. J. Č.. XXX, občan SR, obaja právne
zastúpení advokátom Mgr. Andreou Legényovou, so sídlom Veľký Krtíš, Komenského 3, P.O.BOX 172,
proti žalovanému D. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, občan SR, zastúpený: Advokátska kancelária
JUDr. Tomáš Suchý, spol. s r. o., Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 234 148, o neplatnosť
kúpnej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba žalobcov 1/ a 2/ o neplatnosť kúpnej zmluvy sa z a m i e t a .

II. Žalobcovia 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy konania v
rozsahu 100 % v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o výške
náhrady trov konania.

III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcom 1/ a 2/ trovy konania, ktoré im vznikli v súvislosti s
odročením pojednávania dňa 27. 03. 2018 v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým

bude rozhodnuté o výške náhrady trov konania.

IV. Žalobcovia 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť trovy konania štátu v rozsahu
100 % v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o výške náhrady
trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1/ a 2/ podali dňa 31. 03. 2016 na Okresnom súde Veľký Krtíš žalobu o určenie neplatnosti
kúpnej zmluvy. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13NcC/17/2016-21 zo dňa 10.
05. 2016 boli sudcovia Okresného súdu Veľký Krtíš vylúčení z prejednávania žaloby žalobcov a vec

bola prikázaná Okresnému súdu Zvolen na ďalšie konanie. Dňa 19. 05. 2016 bola vec postúpená
tunajšiemusúdu.Žalobcoviavžalobeuviedli,žeakopredávajúcidňa25.09.2015uzavrelisožalovaným
kúpnu zmluvu na Notárskom úrade JUDr. Q. na prevod nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX
pre k. ú. C. J. a to rodinný dom č. súp. XX na parcele č. XXX/X, parcely registra C a to p. č. XX -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 1407 m2, p. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere
119 m2, p. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 70 m2 ako aj nehnuteľnosť evidovaná
na LV č. XX p. č. XX - záhrady o výmere 1271 m2. V bode 4 kúpnej zmluvy je uvedená kúpna cena

20.000,-- € s tým, že kúpna cena bola prevodcom zaplatená v celom rozsahu ešte pred podpísaním
kúpnej zmluvy, čo prevodcovia svojimi podpismi na zmluve potvrdili. Bolo dojednané, že k faktickému
kupovaných nehnuteľností dôjde do konca októbra 2015. Prevodcovia sa zaviazali k tomuto termínu
vypratať predávané nehnuteľnosti. Uvedené skutočnosti sa však nezakladali na pravde. Na jar 2015boli žalobcovia telefonicky kontaktovaní osobou vystupujúcou v mene žalovaného ako právny zástupca
s tým, že z dôvodu nezaplatenia záväzku synom navrhovateľov D. D. voči žalovanému vo výške
26.555,-- €, tento bude svoj záväzok riešiť prostredníctvom exekútora a to predajom rodinného domu

a pozemkov vo vlastníctve navrhovateľov. Navrhovatelia sa zľakli a tieto nehnuteľnosti chceli darovať
svojim vnučkám. Preto dali vypracovať darovaciu zmluvu. V predmetnom rodinnom dome navrhovatelia
nebývali z dôvodu nezhôd so synom. V roku 2014 navrhovatelia nájomnou zmluvou byt na prízemí
rodinného domu prenajali vnučke Jane Ješkovej, ktorá tento čiastočne zrekonštruovala a investovala
do nehnuteľnosti cca 8.000,-- €. Koncom leta sa žalovaný ozval navrhovateľom s tým, že im navrhol

predísť exekučnému konaniu a predaju domu tak, že by tento rodinný dom kúpil a časť kúpnej ceny
započítal na dlh syna, a časť kúpnej ceny by sa použila na kúpu bytu pre navrhovateľov vo Veľkom
Krtíši. Dňa 25. 09. 2015 žalovaný navštívil žalobcov v Dolných Strhároch, kde sa v tom čase zdržiavali
s tým, že ak mu ihneď dom nepredajú, ide za exekútorom riešiť dražbu a im nezostane nič. Pokiaľ
by však súhlasili s prevodom rodinného domu, kúpi im byt vo Veľkom Krtíši. Vystrašení žalobcovia
podľahli psychickému tlaku žalovaného a súhlasili s predajom. Spolu s ním šli do Veľkého Krtíša a

cestou sa dohadovali o kúpnej cene, pretože podľa ich odhadu mala nehnuteľnosť cenu 40.000,-- €.
Žalovaný však nechcel platiť vysoké poplatky u notára a presvedčil žalobcov, nech do zmluvy dajú cenu
20.000,-- €. Trval na tom, aby žalobcovia u notára nič k tomuto neuvádzali. Po príchode k notárovi
žalobcovia čakali v čakárni a žalovaný šiel osobne za notárom. Po 20 minútach sa dostavili k notárovi,
ktorý pripravil text zmluvy. Pri spisovaní zmluvy boli prítomní obaja žalobcovia aj žalovaný, notár časť

kúpnej zmluvy čítal nahlas, dotazoval sa na výšku kúpnej ceny 20.000,-- €, ale skutočnosť, že kúpna
cena mala byť vyplatená pred podpisom kúpnej zmluvy sa vôbec nespomínala. Notár sa dotazoval
na žalobcov k termínu vypratania bytu a žalovaný žalobcov presviedčal o termíne do konca mesiaca
október s tým, že im pomôže s vyprataním a sťahovaním nábytku a zariadenia. Žalobcovia mali dojem,
že žalovaný chce všetko urýchliť, aby sa čím skôr podpísali kúpne zmluvy. Následne im už zmluvy

nečítali, ale len žalobcovia podpísali dokumenty. Jeden exemplár zmluvy im bol odovzdaný. Cestou
domov ich žalovaný ubezpečil, že týmto je dlh syna vyrovnaný a on bude pre nich zháňať byt vo
Veľkom Krtíši. Začiatkom novembra 2015 sa žalobcovia odsťahovali do prenajatého bytu vo Veľkom
Krtíši a pravidelne sa telefonicky kontaktovali na žalovaného, ktorý ich ubezpečoval, že byt zháňa, ale
že má finančné problémy. Uviedol, že chce predať uvedený rodinný dom a z kúpnej ceny im kúpi byt.

Začiatkom roku 2016 mali žalobcovia návštevu, ktorej uviedli svoj príbeh s predajom rodinného domu
a pri tejto návšteve im bolo vysvetlené k bodu 4 kúpnej zmluvy, že kúpna cena už bola vyplatená pred
podpisom kúpnej zmluvy. Žalobcovia hneď na to kontaktovali žalovaného, aby im to vysvetlil, tento však
nič neuviedol. Následne žalovaný odhlásil rodinným príslušníkom žalobcov v predmetom dome trvalý
pobyt, odpojili ich od vody a elektriky, znemožnil užívanie prenajatého bytu v rodinnom dome vnučke

žalobcov D. D.. Keď žalobkyňa túto skutočnosť vytýkala žalovanému, ten sa vyjadril v tom zmysle, že
dom chce predať a následne im kúpi byt. Žalobkyňa uviedla, že žalovaného pozná od malička, je krstnou
dcérou jeho matky a nikdy nepredpokladala, že by ich žalovaný podviedol a oklamal a celú situáciu
spolu s manželom žalobca I/ veľmi zle znáša. Nikdy nepredpokladali, že by sa žalovaný voči nim takto
nemorálne zachoval. Žalobcovia preto žiadali posúdiť kúpnu zmluvu ako absolútne neplatný právny

úkon, pretože odporuje dobrým mravom. Na danom určení majú naliehavý právny záujem, pretože po
povolení vkladu predmetnej zmluvy je ako vlastník vedený žalovaný, ktorý však kúpnu cenu neuhradil a
to ani dodatočne. Žalovaný nehnuteľnosť ponúka na predaj prostredníctvom realitných portálov, pritom
kúpnu cenu žalobcom nevyplatil, ani žiadnym spôsobom nerealizoval jej úhradu. Kúpna zmluva tak pre
rozpor s dobrým mravmi je absolútne neplatným právnym úkonom.

2. Žaloba bola doručená žalovanému do vlastných rúk dňa 10. 05. 2017 spolu s uznesením súdu
zo dňa 25. 04. 2017, v ktorom bol vyzvaný na vyjadrenie k žalobe. Elektronickým podaním doručené
súdu 25. 05. 2017 sa žalovaný vyjadril k podanej žalobe tak, že s ňou v celom rozsahu nesúhlasí,
považuje ju za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Potvrdil, že je so žalobcami v príbuzenskom vzťahu

a ich rodiny mali v minulosti veľmi blízky a súdržný vzťah. V roku 2002 až 2003 žalovaný požičal
synovi žalobcov D. D. a jeho manželke D. D. sumu vo výške 800.000,-- Sk, ktorá bola rozsudkom
Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3C/343/2007 zo dňa 27. 01. 2001 v spojení s potvrdzujúcim
rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/64/2009 zo dňa 26. 03. 2009 priznaná v
prospech žalovaného, ktorý v týchto konaniach vystupoval v postavení žalobcu a žalovaní t. j. D. D.

a D. D. boli spoločne a nerozdielne zaviazaní na úhradu dlžnej čiastky 26.555,14 € spolu s úrokom
z omeškania. Po uvedených rozhodnutiach sa rodiny odcudzili z iniciatívy syna žalobcov pán Jána
Ješka. Sami žalobcovia uvádzajú v žalobe, že s ohľadom na ich syna boli nútení v rokoch 2013 až
2014 opustiť svoj rodinný dom v obci C. J.. Žalovaného v prvej polovici roku 2015 oslovil O.. U.Á.,ktorý je v príbuzenskom vzťahu so žalobcami za účelom vyriešenia bytovej situácie žalobcov. Títo v
tom čase prebývali v starom dome v C. J., ktorý však bol počas zimných mesiacov neobývateľný a
na obdobie zimy bývali v prenajatom byte vo Veľkom Krtíši. Žalobcovia mali v záujme predať rodinný

dom aj s priľahlými pozemkami a za utŕžené finančné prostriedky si zaobstarať bývanie vo Veľkom
Krtíši. H. U. informoval žalovaného, že žalobcovia sa boja vykonať predaj rodinného domu z obavy
pred reakciou ich syna, ktorý si na predmetný rodinný dom robil nároky napriek tomu, že býval v
priľahlej prístavbe tohto rodinného domu, kde žil so svojou rodinou niekoľko rokov. Žalovaný poprel, že
by bol sám alebo v zastúpení inou osobou kontaktoval žalobcov, že by sa im vyhrážal exekvovaním

rodinného domu a pozemkov, ich speňažením v dražbe z dôvodu neuhrádzania záväzku ich syna.
Žalovaný poprel, že by žalobcov akýmkoľvek psychickým alebo fyzickým nátlakom donútil previesť
rodinný dom na svoju osobu. Žalovaný ako príbuzný žalobcov mal v úmysle pomôcť vyriešiť im bytovú
otázku a zaistiť pokojné bývanie podľa ich predstáv. Žalovaný voči samotným žalobcom nemal žiaden
splatný záväzok, ktorý by bolo možné vymáhať v exekučnom konaní, preto tvrdenia žalobcov považuje
len za účelové a zavádzajúce. V priebehu leta 2015 žalobcovia so žalovaným a O.. U. uzavreli ústnu

dohodu, podľa ktorej žalobcovia mali na žalovaného previesť vlastnícke právo k rodinnému domu a
priľahlým pozemkom a žalovaný mal predmetný rodinný dom s pozemkami speňažiť a za získané
peňažné prostriedky zabezpečiť žalobcom byt vo Veľkom Krtíši. Zvyšné finančné prostriedky sa mali
rozdeliť medzi žalovaného a pána U. na úhradu ich splatných pohľadávok evidovaných voči synovi
žalobcov Jánovi Ješkovi. Žalovaný poukázal, že na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. 6C/7/2017

prebieha konanie o zapieracej žalobe, kde vypovedal aj žalobca I/ v postavení svedka na pojednávaní
dňa 11. 05. 2017. Skutočnosť, že pán U. bol veriteľom D. D., t. j. syna žalobcov a sprostredkoval
stretnutie medzi žalobcami a žalovanými, uviedol svedok U. vo svojej výpovedi pred orgánmi činnými
v trestnom konaní v konaní ČVS: ORP-292/ZV-ZV-2016 vo veci podozrenia z prečinu neoprávneného
zásahu do práv k domu, bytu alebo nebytovému priestoru. Na základe vyššie uvedenej dohody dňa 25.

09. 2015 na Notárskom úrade JUDr. Q. došlo medzi žalobcami a žalovaným k podpisu kúpnej zmluvy
formou notárskej zápisnice, ktorou žalobcovia previedli na žalovaného vlastnícke právo k rodinnému
domu a pozemkom. Kúpnu zmluvu uzavreli obe strany po vzájomnej dohode bez nátlaku, vedomí si
následkov právneho úkonu za účelom naplnenia predchádzajúcej dohody, t. j. zmluva bola uzavretá
na základe slobodnej a vážnej vôle oboch zmluvných strán. Po uzavretí kúpnej zmluvy a zavkladovaní

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, mal žalovaný v úmysle dodržať dohodu uzavretú so žalobcami a
následne speňažiť nehnuteľnosť a zaobstarať pre žalobcov byt vo Veľkom Krtíši. Avšak syn žalobcov D.
D. pri pokuse o ohliadku rodinného domu dňa 17. 11. 2015 odmietol žalovaného pustiť do predmetnej
nehnuteľnosti. Následne ako sa D. D. so svojou rodinou dozvedeli o prevode nehnuteľnosti, začali
vykonávať právne úkony smerujúce k zmareniu tejto dohody. Ešte koncom roku 2015 D. D. podal na

Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 10C/562/2015 žalobu, ktorá mala za následok zápis poznámky
na LV č. XXX ohľadne zákazu nakladania s nehnuteľnosťami do právoplatného rozhodnutia vo veci
samej. Tým došlo k faktickému zmareniu predaja rodinného domu a pozemkov zo strany žalovaného a
následného zaobstarania bytu pre žalobcov. Žalobca D. D. v predmetnom konaní pred Okresným súdom
Veľký Krtíš inicioval toto konanie len účelovo, pretože konanie bolo zastavené z dôvodu pochybení na

strane žalobcu - neuhradenie súdneho poplatku. K výmazu uvedenej poznámky došlo až po podaní
žaloby žalobcov. Žalovaný dal do pozornosti, že až v následných súdnych konaniach medzi žalovaným
a rodinou syna žalobcov nadobudol vedomosť o tom, že k rodinnému domu sa majú vzťahovať užívacie
práva na základe nájomných zmlúv uzavretých medzi žalobcami a D. D. s manželkou a ich dcérami D.
a D. D.P.. Pri uzatváraní kúpnej zmluvy žalobcovia o týchto skutočnostiach žalovaného neupovedomili,

neuviedli to ani pred notárom, tvrdili, že rodinný dom je neobývaný, pretože oni už bývajú dlhšiu dobu
v C. J.. Z uvedeného dôvodu žalovaný tvrdí, že on bol žalobcami uvedený v tomto smere do omylu.
Naliehavý právny záujem uvádzaný žalobcami žalovaný považuje za nedôvodný. Syn žalobcov D. D.
žije so svojou rodinou v prístavbe rodinného domu, kde na vlastné náklady má zabezpečenú dodávku
vody aj elektrickej energie. Tvrdenia žalobcov v tomto smere sa nezakladajú na skutočnosti. Žalovaný

pri nadobudnutí vlastníckeho práva k domu nadobudol do vlastníctva aj vodovodnú prípojku a prípojku
elektrickej energie, ktoré prináležali k domu. Skutočnosť, že na tieto prípojky je napojená aj prístavba
využívaná D. D. s rodinou, žalobcovia žalovanému neuviedli. Keďže žalovaný nemal v rodinnom dome
v pláne bývať, vykonal opatrenia ako vlastník a dal odpojiť odber vody aj elektrickej energie. V tom čase
nemal vedomosť, že ich odberateľom je aj D. D. s rodinou. Následne došlo k prepisu prípojky na jednu

z vnučiek žalobcov. Z uvedených dôvodov žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

3. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené žalobcom prostredníctvom právnej zástupkyne dňa 14.
06. 2017 spolu s uznesením súdu, v ktorom boli vyzvaní na vyjadrenie k stanovisku žalovaného.Žalobcovia podali na tunajšom súde dňa 26. 06. 2017 vyjadrenie, v ktorom zotrvali na podanej žalobe.
K príbuzenskému vzťahu žalobcov a žalovaného uviedli, že v zmysle právneho poriadku nemožno
účastníkov konania považovať za príbuzných, čo však nemá žiaden dopad na predmet sporu. Pokiaľ

žalovaný tvrdil, že ich vzťah bol narušený konaním syna žalobcov D. D., žalobcovia sa s tým
nestotožňujú, pretože vzájomné vzťahy narušil práve konaním žalovaný, ktorý ich podvodom uviedol
do omylu pri uzatváraní kúpnej zmluvy. Čo sa týkalo dlhu syna žalobcov D. D., o týchto žalobcovia
nemali žiadnu vedomosť až do času, kým ich žalovaný sám nekontaktoval s návrhom na uzavretie
kúpnej zmluvy. Žalobcovia v tom čase chceli svojmu synovi pomôcť a preto sa dohodli, že predajú

rodinný dom za sumu 40.000,-- €, pretože im žalovaný tvrdil, že už má kupca na dom a hneď po
prevode ho bezodkladne prevedie na údajného kupca. Za získané peniaze im sľúbil zakúpiť byt vo
Veľkom Krtíši a zvyšok peňazí vyplatiť, aby ich mohli dať synovi na úhradu dlhov. Je však zrejmé, že
žalobca už pri uzatváraní kúpnej zmluvy nemal v úmysle žalobcom vyplatiť peniaze a kúpiť im byt.
Nie je logické, aby rodinný dom bol prevedený najskôr na žalovaného a žalovaný následne tento dom
predával inej osobe. Žalovaný zneužil vysoký vek a dôverčivosť žalobcov a pod zámienkou hrozby

exekúcie na dom na úhradu dlhov ich syna, dostal žalobcov do existenčných problémov. Rovnako sa
nezakladá na pravde, že žalobcovia v priebehu rokov 2013 - 2014 sa museli odsťahovať z C. J. z
dôvodu, že došlo k vážnym rozbrojom medzi nimi a ich synom. Rovnako nemajú vedomosť o tom, že
by ich kontaktoval pán U., ani o tom, že by ich syn mal dlžoby voči H. U.. Čo sa týkalo žalovaným
tvrdenej ústnej dohode o predaji rodinného domu, je pravdou, že k tejto dohode došlo, ale výlučne medzi

žalobcami a žalovaným, Ing. U. sa na danej dohode nepodieľal. Dohoda však bola taká, že žalobcovia
prevedú na žalovaného rodinný dom za dohodnutú kúpnu cenu 40.000,-- €, ktorá mala byť zaplatená
tým spôsobom, že žalovaný po podpise kúpnej zmluvy kúpi žalobcom byt vo Veľkom Krtíši a zvyšok
kúpnej ceny im vyplatí, aby mohli peniaze dať synovi na úhradu dlhov. Dohoda bola tiež taká, že tieto
skutočnostibudúuvedenévnotáromvyhotovenejpísomnejzmluve.Ktakejtodohodevypovedalžalobca

aj ako svedok na Okresnom súde Revúca v konaní sp. zn. 6C/7/2017. Až vtedy, keď sa viezli autom k
notárovi, žalovaný uviedol, že v zmluve bude uvedená len suma 20.000,-- €, aby nemusel platiť vyššie
poplatky za prevod nehnuteľnosti, čo je ale nezmysel, lebo poplatky sú rovnaké bez ohľadu na výšku
kúpnej ceny. Rovnako nemal ani povinnosť platiť daň z prevodu nehnuteľnosti, pretože v čase prevodu
nehnuteľnosti neexistovala takáto daňová povinnosť. Žalobcovia však žalovanému dôverovali a preto

napriek tomu, že im nebolo umožnené preštudovať si ju pred podpisom, resp. im nebola celá prečítaná,
túto podpísali. Až v čase, keď sa žalobcovia dozvedeli o tom, že v zmluve nebola dodržaná ich dohoda,
obrátili sa na svojho syna a ich syn podal na Okresnom súde Veľký Krtíš návrh na vydanie predbežného
opatreniazákazunakladaniasnehnuteľnosťouvkonanísp.zn.10C/562/2015.Prenedostatokprávneho
vedomia návrh podal syn žalobcov nesprávne, po porade s advokátom nechal toto konanie zastaviť

nezaplatením súdneho poplatku. Zrejme chybou katastra došlo na základe tohto návrhu k nesprávnemu
zápisupoznámky,keďnamiestopoznámkyoprebiehajúcomsúdnomkonaníkatasterzaznamenalzákaz
nakladania s nehnuteľnosťou. K zápisu tejto poznámky došlo až 14. 12. 2016, pričom kúpna zmluva bola
uzavretá 25. 09. 2016. Tvrdenia žalovaného, že z uvedeného dôvodu nemohol predať nehnuteľnosť
je preto zavádzajúca. Okrem toho poznámka o začatí súdneho konania na LV nebráni tomu, aby bola

nehnuteľnosť vlastníkom prevedená na inú osobu. Hoci spomínaná poznámka už je z LV vymazaná,
žalovaný doposiaľ nehnuteľnosť nepreviedol na inú osobu, preto sú jeho tvrdenia o nemožnosti prevodu
zjavne zavádzajúce. Bez ohľadu na ústnu dohodu je treba povedať, že žalovaný podľa zmluvy mal
zaplatiť žalobcom kúpnu cenu 20.000,-- €, hoci podľa vôle žalobcov tam malo byť uvedené 40.000,--
€, dodnes uvedenú kúpnu cenu neuhradil a nie je predpoklad, že ju uhradí. Z toho je zrejmé, že

už pri podpise zmluvy vedel žalovaný, že žalobcom sumu nezaplatí a nesplní ich pôvodnú dohodu.
Rovnako nie je pravdou, že by žalobcovia žalovaného neinformovali o existencii nájomných vzťahov
syna žalobcov k izbám rodinného domu. Žalobcovia aj tesne pred podpisom zmluvy hovorili žalovanému
o existencii nájomných vzťahov, avšak žalovaný ich naviedol, aby pred notárom nič nevraveli, že sa s
nimi vyporiada. O vedomosti žalovaného k nájomným vzťahom rodiny syna žalobcov vyplýva aj jeho

tvrdenie, že už dňa 17. 11. 2016 došlo ku konfrontácii medzi ním a D. D. v predmetnom dome. Keďže sa v
tomčasežalovanýichsynovinijakonepreukázalvlastníctvom,D.D.simyslel,že žalovanýjevrodinnom
dome neoprávnene a preto došlo ku konfrontácii. Žalovaný dal následne odpojiť vodu a elektrinu z
dôvodu, aby nájomcovia nemohli rodinný dom užívať. Okrem toho žalovaný zmenil na nehnuteľnosti
zámky a nájomcom nevydal žiadne kľúče, hoci ho k tomu písomne vyzývali. Žalobcovia zotrvali na

podanej žalobe, na ktorej majú naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v potrebe odstránenia stavu
právnej neistoty ohľadom ich vlastníckeho práva k domu, ktoré je sporné. Pokiaľ žalovaný v závere trvá
na pôvodnej dohode, žalobcovia uvádzajú, že ak im žalovaný vyplatí kúpnu cenu 40.000,-- € v zmysle
pôvodnej dohody, tak zoberú žalobný návrh späť.4. Vyjadrenie žalobcov bolo doručené žalovanému prostredníctvom právneho zástupcu dňa 19. 07.
2017 spolu s uznesením súdu zo dňa 13. 07. 2017, v ktorom bol vyzvaný na vyjadrenie k stanovisku

žalobcov. Žalovaný podaním doručené súdu dňa 01. 08. 2017 zotrval na svojom pôvodnom stanovisku
ako aj na tvrdeniach tam uvedených. Poprel tvrdenia žalobcov o postupe uzatvárania kúpnej zmluvy
pred notárom JUDr. Q., ktorými spochybnili výkon jeho notárskej činnosti a poukázal na vyjadrenie
žalobcu na pojednávaní pred Okresným súdom Revúca, v konaní sp. zn. 6C/7/2017 dňa 11. 05. 2017,
kedy sa žalobca 1/ vyjadril, že spolu s manželkou notára JUDr. Q. dobre poznajú v súvislosti s dedičským

konaním, notár bol žiakom JUDr. U., ktorý je bratom žalobkyne 2/ a teda sa dobre poznajú. Okrem
toho žalovaný poukázal na rozhodnutie vo veci Okresného súdu Revúca č. k. 6C/7/2017, kde bolo
konštatované, že nájomné zmluvy uzavreté medzi žalobcami a rodinou D. D. sú neplatné.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, výsluchom svedkov, oboznámením
listinných dokladov a zistil nasledujúci stav veci.

6. Žalobkyňa 2/ E. D. pri osobnom výsluchu v mieste bydliska k veci uviedla, že jej manželovi volal
nejaký právnik alebo exekútor a informoval sa o dome, na koho je písaný. Keď mu uviedli, že je ich,
uviedol im, že sa to bude riešiť exekúciou. Oni vôbec nevedeli, o čo ide, pretože nemali žiadne dlžoby.
O dva týždne na to prišiel žalovaný v lete do C. J., kde vtedy bývali. V predmetnom rodinnom dome

v tom čase bývala v ich časti vnučka D. D. a v druhej časti býval syn s rodinou, tá je písaná na druhú
vnučku D. D.. Žalovaný im hovoril, že syn žalobcov je mu niečo dlžný a ak mu pred notárom neprepíšu
dom, on pôjde za exekútorom a dom im zoberú. Žiadali ho, aby im ukázal papiere ohľadne dlžôb, avšak
on im nič neukázal. Tvrdil len, že musia ísť k notárovi, že on už všetko vybavil. Na to sa teda obliekli,
že ak má syn problémy, tak sa nejako cestou dohodnú. Hovorili mu cestou, že chcú za dom aspoň

40.000,-- €, pretože je tam aj záhrada. Žalovaný však hovoril, že je to veľa, že on za to bude platiť
veľké dane a hovoril o sume 20.000,-- €, s ktorou však oni nesúhlasili. Keď prišli k notárovi, ona s
manželom zostali v čakárni, žalovaný vyšiel od notára a povedal, že notár potrebuje čas. Preto šli na
kávu a potom šiel žalovaný za notárom a uviedol, že môžu tam ísť. K osobe notára žalobkyňa uviedla,
že sa dobre poznajú cez jej brata, brat žalobkyni hovoril, že mu žalovaný uvádzal to, čo hovoril notár,

že neverí, že by to ona podpísala. Z toho dospela k záveru, že žalovaný s notárom boli zohratí, pretože
žalovaný hovoril, aby u notára boli ticho. Keď vošli dnu k notárovi, bol tam žalovaný, notár s pisárkou a
oni dvaja. Notár sa pýtal manžela, kedy sa mienia vysťahovať, že je napísaná lehota 1 mesiaca. Na to
manžel hovoril, že je chorý, že to za mesiac nestihnú a žalovaný na to povedal, že všetko zabezpečí,
za jeden mesiac ich vysťahuje, aj kúpi byt. Notár to tam napísal a predložil im zápisnicu na podpis na

poslednej strane, nedal im zápisnicu prečítať a tak ju podpísali. Je však pravdou, že im notár prečítal
zápisnicu, ale neprečítal im odsek 5, tam, kde je uvedené, že kúpna cena už bola vyplatená. Keď notár
prečítal výšku kúpnej ceny, oni hovorili, že s touto nesúhlasia, notár si to však nevšímal. Mala zato, že
so žalovaným si to takto premysleli. Je pravdou, že napokon zápisnicu obaja s manželom podpísali. K
predaju nehnuteľnosti pristúpili výlučne z dôvodu, že týmto spôsobom chceli vyrovnať dlžobu za syna

a žalovaný im prisľúbil, že za tie peniaze im kúpi 1-izbový byt, kde budú chcieť. Po podpise 1x obdržali
zápisnicu,aležalovanýimnakázal,abyjunikomuneukazovali,taktododržali.Popodpisezmluvy,keďže
dom v C. J. bol neobývateľný, si našli podnájom vo Veľkom Krtíši, jednalo sa o 1-izbobvý byt, kde bývali
asi pol roka. Žalovaný ich nijako nekontaktoval, keď sa ozvali oni, tvrdil, že pomáha synovi v Čechách, a
že ich situáciu bude riešiť až na jar. Čo sa týkalo stavu domu, pred kúpou v tomto dome s pánom Šebom

neboli, avšak hovorili mu, že v ich časti býva v nájme vnučka D. D. a to už 7 rokov a má tam všetky svoje
veci. V druhej časti domu, ktorá je písaná na vnučku D. D. býva syn s rodinou a hovorili mu, keďže boli
spoločné prípojky na vodu a elektrinu, aby sa s nimi dohodol na vyporiadaní. Predaj domu žalobcovia s
vnučkou D. D. neriešili, iba po predaji domu jej povedali, čo sa stalo. Ona následne išla bývať do bytovky.
Kľúče od rodinného domu odovzdali žalovanému asi mesiac po tom, čo sa zmluvy zavkladovali. Veci

si odtiaľ nevysťahovali, pretože im žalovaný sľúbil, že to zariadi, zobrali si so sebou len nevyhnutné
osobné veci. Neskôr ich prišiel pozrieť manželov kamarát, ktorý sa spytoval, prečo takto bývajú, oni mu
ukázali notársku zápisnicu a on povedal, že tomu nerozumie, pretože je tam uvedené, že už mali dostať
20.000,-- €. Boli z toho prekvapení, pretože to nebola pravda, volali žalovanému, že čo to urobil, on len
tvrdil, že nemá čas ich riešiť, že to bude riešiť na jar. Preto sa rozhodli ísť na políciu, kde podali trestné

oznámenie. Čo sa týkalo civilného konania, mala vedomosť o tom, že syn inicioval nejaké konanie, lebo
mal problémy s elektrinou. Následne sa žalobcovia rozhodli kontaktovať advokátku, ktorá sa rozhodla
podať žalobu na súd. Podľa ich odhadu, hodnota prevádzanej nehnuteľnosti bola aj viac ako je 40.000,--
€. Vo vzťahu k synovi žalobkyňa 2/ uviedla, že sa z domu odsťahovali a bývali vo Veľkom Krtíši, v tomčasesasosynomnestretávali.Dovtedy,pokiaľbývalispolu,nemaližiadneproblémyanihádky,onibývali
v jednej časti domu a vnučka v druhej, syn s rodinou bývali vo svojej časti, navzájom sa o seba nestarali.
K dlžobám syna uviedla, že vo vzťahu k žalovanému nevedeli o žiadnej dlžobe, žalovaný im dodnes

žiadne doklady neukázal. Žalobkyňa uviedla, že celú situáciu vnímala tak, že kúpnu zmluvu podpísali
pod vplyvom tvrdení žalovaného, že im dom dá na exekúciu, to znamená, že k notárovi šli „dobrovoľne
nasilu“, pod psychickým nátlakom. Hoci žalovanému hovorili, že dom nie je synov, mali záujem dlh po
synovi vyrovnať, avšak slušným a normálnym spôsobom. Žalobkyňa na dotaz súdu uviedla, že za predaj
rodinného domu a pozemkov im žalovaný doposiaľ žiadne peniaze nevyplatil, ani neinvestoval financie

do predmetného rodinného domu.

7. Žalobca 1/ I. D. pri osobnom výsluchu v mieste pobytu dňa 01. 02. 2018 uviedol, že dostal telefonát
od pána, ktorý sa predstavil ako zástupca žalovaného a uviedol mu, že ich syn má nejaké dlžoby u
žalovaného a spytoval sa na vlastníctvo k rodinnému domu v C. J.. Žalobca uviedol, že vlastníkmi je on s
manželkou, syn nie je vlastníkom tohto domu. Potom žalobca volal žalovanému, že čo to malo znamenať

a on tvrdil, že rieši svoju dlžobu so svojim právnym zástupcom, že ju chce nejako vyporiadať. Hovoril mu,
aby podpísali to, čo im nadiktuje, lebo inak to pôjde riešiť cez exekútora. Žalobca žalovanému hovoril, že
v dome býva vnučka a aj syn, že majú spoločnú elektriku, a že to všetko bude treba usporiadať, spísať
nájomnú zmluvu. Žalovaný na to povedal, že si to rozmyslí. Asi o týždeň prišiel k nim a hovoril o predaji
rodinného domu. Hovoril, že ak mu predajú dom, on to pôjde vybaviť a zabezpečí im 1-izbový byt do

jedného mesiaca. Po predaji domu sa zároveň vyrovná aj dlžoba so synom. Žalobca uvádzal, že chce za
nehnuteľnosti sumu 40.000,-- €, ale žalovaný tvrdil, že je to veľa, že bude platiť vysoké dane, že všetko
bude v poriadku, že im do mesiaca zabezpečí 1-izbový zariadený byt. Navrhoval sumu 20.000,-- €, s
ktorou však žalobca nesúhlasil, na to sa žalovaný vyjadril, že ide preč, že ide rovno na exekúciu, že veď
on „neprikladá mu pištoľ k hlave.“ Z toho sa žalobca vystrašil, nevedel, čo to má znamenať a tak sa teda

dohodli s manželkou, že pôjdu so Š.. Následne žalobca popísal priebeh u notára zhodne ako žalobkyňa
2/. Ešte dodal, že kým boli v tej cukrárni, žalovaný mu tvrdil, aby sa ničoho neobával, keď sa do zmluvy
dá suma 20.000,-- €, že im do mesiaca určite zabezpečí 1-izobvý byt vo Veľkom Krtíši, aj im pomôže
presťahovať sa. Pokiaľ sa u notára žalobca ozval k cene, žalovaný ho len ohriakol, aby bol ticho. Je
pravdou, že notár prečítal, čo je v notárskej zápisnici, aj sumu 20.000,-- €, ale časť, že je to zaplatené

neprečítal.Potomsadohadovaliovysťahovaníažalovanýtvrdil,žeimpomôžepresťahovaťsa,aležesa
to nebude písať do notárskej zápisnice. Uviedlo sa, že rodinný dom treba vysťahovať do konca októbra.
V danom psychickom rozpoložení s manželkou zmluvu podpísali. Žalovaný telefonoval následne, že si
príde pre kľúče a žalobca mu ich odovzdal. Asi mesiac na to mu žalovaný volal, že na katastri je to v
poriadku a keď sa ho žalobca spytoval na ten 1-izbový byt, tvrdil, že nemá čas, lebo pomáha stavať

synovi dom, aby počkali. Následne potom, keď mu zmluvu pozrel kamarát, znovu volal žalovanému, že
prečo je v zmluve uvedené, že cena bola vyplatená. Žalovaný hovoril, že to nie je jednoduché, a že sa s
ním viac o tom baviť nebude. Potom sa už žalovaný odmlčal a preto sa rozhodli postupovať s manželkou
tak, ako ona uvádzala. Na priamu otázku, či sa dohodli so žalovaným tak, že po predaji rodinného domu
sa vyplatí dlžoba za syna a kúpi sa im 1-izbový byt, žalobca uviedol, že takto sa nedohodli, pretože by

s tým nesúhlasil. Žalovaný ich len tlačil do toho, aby zmluvu podpísali.

8. Žalovaný D. Š. na pojednávaní vypovedal, že ho oslovil pán U., ktorý je rodinou so žalobcami a
uvádzal mu, že ho kontaktovali žalobcovia, že ich syn Ján ich vyhodil z domu, že im zobral peniaze a
vyhráža sa im zabitím a nemajú kde bývať. Požiadali ho o pomoc, že chcú predať dom a sú si vedomí aj

toho, že sú dlžoby syna voči žalovanému aj voči pánovi U.. Syna sa však boja, preto požiadali o pomoc
pri predaji domu s tým, že si chcú zabezpečiť bývanie v Krtíši. Následne na to sa on spojil so žalobcami,
dojednávali sa výlučne telefonicky a oni uvádzali, že hodnota domu je 40.000,-- až 50.000,-- € a ponúkli
mu ho na predaj s tým, že by následne dom predal a z peňazí by sa uspokojili pohľadávky ich syna a
oni by si zabezpečili bývanie. S uvedenou navrhovanou sumou však žalovaný nesúhlasil, pretože takéto

financie nemal. Uvádzal, že vie zohnať 20.000,-- €, prípadne že im môže kúpiť byt v Krtíši. Napokon
mu navrhli, že im žalovaný vyplatí 20.000,-- € a z predaja domu zoženie byt v Krtíši, zvyšok si môže
ponechať on a pán U. na úhradu dlhov syna. Na základe tejto dohody sa potom dostavil k žalobcom na
adresudoC.J.aodovzdalimfinančnúhotovosť20.000,--€.Peniazenechalvkuchyninastole,šielvona
následnežalobcoviaprišlizaním,šliautomknotároviprepísaťdom.Onsámnotáravoprednevybavoval,

keď prišli k notárovi, spýtal sa ho, či má čas. Keďže v tom čase vybavoval inú stránku, spoločne čakali v
čakárni so žalobcami 20-30 minút, potom ich zavolali a šli všetci spolu dnu. Oznámili notárovi, čo chcú,
t. j. prepis rodinného domu zo žalobcov na žalovaného, na základe toho notár spísal notársku zápisnicu
a pýtal sa žalobcov údaje k nehnuteľnostiam. Pri tomto všetkom boli všetci traja prítomní. Notár sa eštespýtal, či majú záujem, aby on vybavil návrh na katastri a bolo dohodnuté, že on to vybaví. Žalovaný
mal záujem, aby to rýchlo prebehlo, pretože následne chcel dom predávať a zabezpečovať žalobcom
byt v Krtíši. Bolo tiež dohodnuté, že zvyšné peniaze za predaj domu budú použité na úhradu dlhov syna

žalobcov pre žalovaného a pre pána U.. neskôr z listu vlastníctva zistil, že je tam vyznačená plomba a
že bola podaná žaloba na súd. Potom druhá plomba a ďalšia žaloba na súd. Preto dom nebolo možné
predávať. Je pravdou, že mu žalobcovia volali a tvrdili, aby si požičal peniaze a zohnal im byt, avšak on
s tým nesúhlasil. Uviedol im, že dom sa nemôže predať, lebo je tam plomba a tak im nemôže zabezpečiť
bývanie. Čo sa týkalo dohody o následnom predaji domu a zabezpečení bývania pre žalobcov, bola to

len ústna dohoda medzi žalobcami, žalovaným a pánom U., pred notárom takúto dohodu neuvádzali.
Nebola o tom spisovaná písomná dohoda, jednalo sa o dohodu v rámci rodiny. Žalovaný poprel, že by
žalobcov nútil k predaju domu. Naopak, oni sami ho oslovili s tým, že sa boja syna, majú záujem dom
predať s tým, že ho žalovaný môže následne predať a zabezpečiť žalobcom bývanie. Žalovaný ďalej
uviedol, že po prevode rodinného domu sa pokúšal ho predať za sumu 30.0000,-- až 40.000,-- €, ale
zistil plombu, myslel tým poznámku v katastri, že sa s domom nemôže hýbať. Toho času je na výpise

z katastra len jedna poznámka. On má zato, že s domom nemožno hýbať, pretože ho na to upozornila
realitná kancelária, t. j., že je tam tá poznámka, z tohto dôvodu t. času dom nepredáva. Žalovaný zotrval
na tvrdení, že v čase prevodu rodinného domu nemal vedomosť o nájomnom vzťahu rodiny žalobcov
k tomuto domu, inak by sa to uviedlo do zmluvy. Žalovaný k uvedenému úkonu pristúpil z dôvodu, že
poznal rodinné pomery žalobcov, hoci neboli spolu v kontakte asi 10 rokov, vedel o tom, že syn ich

terorizuje, vyháňa z domu, dozvedel sa to od obyvateľov C. J.. On sám na ohliadke rodinného domu
pred kúpou nebol.

9. K výpovedi žalovaného žalobca poprel, že by oni prví kontaktovali žalovaného, poprel, že by im
žalovaný vyplatil sumu 20.000,-- €.

10. SvedokD..H.Q.vypovedal,žežalobcovpoznáztituluvýkonufunkcienotára,robilimviacerozmlúv,
poznal žalobkyňu cez jej brata, s ktorým sa poznal pracovne, a ktorý bol sudcom na súde. Žalovaného
poznal len z mladších rokov, ale sa nestretávali. Toho času už notársku činnosť svedok nevykonáva,
všetky svoje veci odovzdal. Poukázal na to, že ako notár si z opatrnosti viedol aj tzv. spis N, v ktorom boli

ukladané písomné dokumenty k notárskemu spisu, napr. LV, kópie návrhov na vklad, kópie občianskych
preukazov a podobne. Pred výsluchom nahliadol do tohto spisu týkajúceho sa predmetu sporu a zistil, že
mal k dispozícii kópie občianskych preukazov, kópiu LV nemal. K okolnostiam uzavretia kúpnej zmluvy
si už bližšie podrobnosti nepamätal, vo všeobecnosti je jeho postup taký, že ak si účastník objedná úkon
spravidla telefonicky, zistí si sám základné informácie a dohodne sa na termíne s účastníkom, kde mu

tento podá informáciu o podstate veci. Po príprave úkonu zavolá účastníkov dnu, všetko im prečítal,
aby tomu porozumeli a následne úkon podpíšu. Aj v tomto prípade určite účastníkom všetko prečítal,
aby tomu porozumeli. Nespomenul si, či došlo k nejakému dohadovaniu o obsahu zmluvy vo vzťahu ku
kúpnej cene medzi týmito účastníkmi, pokiaľ by však žiadali niečo upraviť, určite by to v súlade s ich
pokynmi vykonal. Predmetom spísania notárskej zápisnice bol predaj nehnuteľnosti medzi žalobcami a

žalovanýmstým,žecezinternetsivtomčasestiaholLV,spolutoprešli,toznamená,žežalobcoviasiboli
vedomí toho, čo konkrétne predávajú, komu to predávajú, pretože predávajúci bol osobne prítomný. Čo
sa týka výšky kúpnej ceny, tento údaj mu poskytli účastníci, svedok si nespomínal, či sa pred ním o cene
nejako dohadovali. Zrejme ak by k tomu došlo, by si to pamätal. Pred ním určite nedošlo k vyplateniu
finančných prostriedkov, bolo mu tvrdené, že kúpna cena už bola zaplatená, preto to uviedol do zmluvy.

Nevedel však potvrdiť, či skutočne došlo k zaplateniu kúpnej ceny, sám toto ani nezisťoval. Musel mu
to povedať jeden z prítomných účastníkov, kto konkrétne to uviedol sa vyjadriť nevedel, avšak počuť to
museli všetci a nikto túto skutočnosť nenamietal. Po prečítaní celého úkonu si nepamätal, že by niekto
niečo namietal, mal zato, že je všetko v poriadku. Všetci tento úkon podpísali, podpísali to dobrovoľne.
Na otázku, či sa mu javilo pri spisovaní daného úkonu a jednaní strán, že by niekto na niekoho robil

nátlak, svedok uviedol, že v takom prípade by to nepovažoval za konsenz. Pamätal si, že krátko na to ho
kontaktovali žalobcovia a hovorili mu niečo v tom zmysle, že im žalovaný nezaplatil alebo nezaplatil časť,
už sa presne vyjadriť nevedel. Bral to tak, že prišli za ním o právnu pomoc, čo s tým, na čo však on nebol
kompetentný, preto ich odporučil na advokáta. Na priamu otázku žalobcu, či je pravdou, že ho žiadali
do zmluvy napísať sumu 40.000,-- €, svedok uviedol, že to tak nemohlo byť, pretože ak by nedošlo ku

konsenzu o cene, zmluva by nebola spísaná. Sám si nespomínal, že by sa pred ním dojednávala iná
cena medzi účastníkmi, než aká je uvedená v kúpnej zmluve. Do kúpnej zmluvy uviedol tiež, že kúpna
cena už bola zaplatená, pretože sa na tom všetci prítomní zhodli.11. Svedok H. U. uviedol, že je synom brata žalobkyne 2/, vypovedať bude. Ohľadne prevodu
nehnuteľnosti v C. J. uviedol, že mu volali žalobcovia a následne sa aj stretli, pretože mali záujem predať
danú nehnuteľnosť, lebo mali zlé vzťahy so synom. Bola to ich iniciatíva a ponúkli mu dom na predaj.

On však nemal záujem o dom, býva v Bratislave. Tvrdili, že chcú dom predať a následne si kúpiť byt vo
Veľkom Krtíši. Požiadali ho, aby kontaktoval žalovaného, či by on nechcel túto nehnuteľnosť kúpiť. Preto
svedok navštívil žalovaného v Banskej Bystrici, tlmočil mu ponuku žalobcov a následne sa on zrejme
rozhodol pre kúpu tejto nehnuteľnosti. Na prevode nehnuteľnosti on ďalej nijako nebol účastný, neskôr
mužalobcoviapárkrátvolali,žesa kúpasožalovanýmuskutočníanáslednemuvolali,ževecdalinasúd

pre neplatnosť zmluvy. On sám nebol prítomný pri predaji nehnuteľnosti, ani pri podpise kúpnej zmluvy,
k týmto okolnostiam sa vyjadriť nevie. Pri ponuke nehnuteľnosti na predaj mu žalobcovia uvádzali, že
následne si chcú kúpiť byt vo Veľkom Krtíši a ak niečo zvýši, chcú uspokojiť pohľadávky, ktoré mal
svedok ako aj žalovaný voči ich synovi. Na vysvetlenie svedok uviedol, že synovi žalobcov v rokoch
1992 až 1993 poskytol pôžičku 500.000,-- Sk bez zmluvy, pretože požičiaval peniaze bratrancovi. Syn
žalobcov však so svedkom prestal komunikovať, v roku 1995 sa svedok rozhodol napísať žalobcom list,

v ktorom ich informoval o uvedenej pôžičke. List im poslal výlučne za účelom, aby o tom mali vedomosť
v rámci rodiny, nežiadal však od žalobcov, aby tento dlh zaplatili oni. To, že ho oslovili s ponukou na
predaj rodinného domu, ako aj s tým, že zo zvyšku by sa mohli uspokojiť uvedené pohľadávky, bola
iniciatíva žalobcov, on sám to od nich nežiadal. Uviedol, že dohoda mala byť taká, že sa žalobcom
nevyplatí žiadna kúpna cena, ale až po následnom predaji ich rodinného domu sa z výťažku zakúpi byt

žalobcom, ktorý chceli a zo zvyšku sa uspokoja pohľadávky svedka a žalovaného. celé sa to dojednávali
asi 1 rok. Svedok uviedol, že o vzťahu žalobcov a ich syna vedel z ich telefonátov, uvádzali, že ich syn
vyhadzoval z domu a oni šli bývať do C. J.. Jednalo sa o starší rodinný dom, ktorý bol v zlom stave, preto
chceli byt vo Veľkom Krtíši. Ako konkrétne sa dohadovali žalobcovia so žalovaným ohľadne predaja
sa bližšie vyjadriť nevedel, nakoľko tam prítomný nebol. Žalobcovia mu volali v čase, keď už zmluva

bola podpísaná, že žalovaný im nevyplatil žiadne peniaze a preto podali žalobu na súd, so žalovaným
následne v kontakte nebol.

12. Podľa LV č. XXX pre okres Veľký Krtíš, obec C. J., k. ú. C. J. (vyhotovený 30. 03. 2016) sú vo
výlučnom vlastníctve žalovaného evidované parcely registra C č. XX - záhrady o výmere 1271 m2, č. XX

- zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.407 m2, č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere
119 m2, č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 70 m2 a stavba rodinný dom č. súp. XX na
parcele č. XXX/X. Titulom nadobudnutia je kúpna zmluva evidovaná pod R. XXXX/XXXX zo dňa 16.
10. 2015 - 173/15. V poznámke je uvedené, že dňa 15. 12. 2015 sa poznamenáva zákaz nakladania s
nehnuteľnosťami do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom súde Veľký Krtíš sp. zn.

10C/562/2015 - P 678/15 zo dňa 14. 12. 2015. V liste vlastníctva č. XXX vyhotovený 21. 03. 2017 je
evidovaná poznámka, dňa 05. 04. 2016 sa poznamenáva prebiehajúci súdny spor na Okresnom súde
Veľký Krtíš sp. zn. 2C/72/2016 o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy - H. XXX/XX ( pozn. súdu - jedná
sa o tu prejednávanú vec postúpenú z OS V. Krtíš) .

13. Podľa notárskej zápisnice F. XXX/XXXX, F. XXXXX/XXXX napísanej na Notárskom úrade D..
H. Q. dňa 25. 09. 2015, predmetom bolo spísanie kúpnej zmluvy formou notárskej zápisnice medzi
žalobcami 1/, 2/ a žalovaným. Predmetom kúpnej zmluvy sú nehnuteľnosti tak, ako sú uvedené v žalobe.
V bode 4 bola dojednaná kúpna cena 20.000,-- € s tým, že tieto nehnuteľnosti žalovaný kupuje do svojho

výlučného vlastníctva v celosti bez tiarch a iných obmedzení. V bode 5 je uvedené, že dohodnutá kúpna
cena už bola prevodcom zaplatená v celom rozsahu ešte pred podpísaním zmluvy, preto prevodcovia
svojimi podpismi na zmluve potvrdzujú, že z titulu predaja už nemajú voči kupujúcemu žiadne právne
nároky. Vyhlasujú, že si navzájom neposkytujú žiadne iné plnenie. V bode 6 prevodcovia prehlásili
kupujúcemu, že k predávaným nehnuteľnostiam sa neviažu žiadne ťarchy, bremená, záložné práva

alebo iné práva tretích osôb, nevyznačené v evidencii nehnuteľnosti, a že uzavretie tejto zmluvy nie je
na ujmu inej osoby.

14. Podľa uznesenia OO PZ Zvolen zo dňa 22. 04. 2016 ČVS: ORP-292/ZV-ZV-16 bola odmietnutá

vec vedená pre podozrenie z prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému
priestoru podľa § 218 ods.1 Tr. zákona, pretože nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo postup
podľa § 197 ods.2 Tr. poriadku. Šetrenie polície bolo začaté na základe podnetu D. D., nar. XX. XX.
XXXX, ktoré podal dňa 04. 03. 2016 na OO PZ Dolná Strehová proti osobám I. I. E. D., D. Š. natom základe, že v rodinnom dome v obci C. J. prišli vodári s príkazom na odstavenie vodovodnej
prípojky, ktorého vlastníkom podľa listu vlastníctva je žalovaný. Oznamovateľ uviedol, že v roku 1990
spolu s manželkou sa dohodli o prístavbe k tomuto rodinnému domu, na základe čoho bol vypracovaný

projekt a stavebné povolenie zo dňa 03. 08. 1990. V roku 2015 podala jeho dcéra návrh na kolaudáciu
prístavby, pričom prístavba nemôže byť skolaudovaná kvôli odstávke vody. Dňa 08. 03. 2016 doplnil
trestné oznámenie proti Stredoslovenskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti BB, ktorá je podľa neho
plne zodpovedná za uvedený stav, pretože si neplnila riadne svoje povinnosti. Spoločnosť bezdôvodne
rešpektovala požiadavku súčasného majiteľa domu D. Š., pri tom jediným odberateľom vody podľa

nájomnej zmluvy bola D. D. - dcéra oznamovateľa. Táto si riadne odberateľské povinnosti plnila od
20. 05. 2009. Vodárenská spoločnosť teda odpojila vodu napriek tomu, že dcéra D. D. si riadne plní
odberateľské povinnosti. Dňa 13. 04. 2016 oznamovateľ doplnil svoj podnet a uviedol, že sa zmenili
rodinné pomery medzi jeho rodičmi a ním, došlo k objasneniu odpojenia vodovodnej prípojky, kde oni
toto nespravili, ale spravil do D. Š. a za podozrivého vo veci označil práve D. Š. a Stredoslovenskú
vodárenskú spoločnosť. Pri výsluchu osoby E. D. (tu žalobkyňa 2/), táto uviedla, že rodinný dom spolu

s manželom predali D. Š. a s manželom sa dlhšiu dobu od roku 2009 zdržiavajú v obci C. J.. Uviedla,
že ona s manželom nepožiadali o odpojenie vody, presviedčali pána Š.I., aby vodu nedával odpojiť a
aby sa s ich vnučkou D. D. dohodli. Rovnako bol vypočutý I. D. (tu žalobca 1/), kedy vypovedal, že v
septembri 2009 (pozn. sudkyne - správne v roku 2015) D.Á. Š. predávali rodinný dom v obci C. J. a v
súčasnosti sa vedie trestné stíhanie v súvislosti s jeho neplatnosťou. Je pravdou, že D. Š. dohovárali,

aby prívod vody neodpájal, ale sa dohodol s ich vnučkou D. D.. Vo veci bol vypočutý D. Š., ktorý uvádzal,
že prišiel za ním bratranec D. D. a tvrdil, že rodinné vzťahy v rodine D. sú naštrbené, a že I. a E. D.
chcú predať svoj rodinný dom v C. J., ale boja sa kvôli synovi, lebo ten by s tým nesúhlasil. Chceli by
byt vo Veľkom Krtíši a to tak, že dom by sa predal a za utŕžené peniaze sa prioritne kúpi byt D. starším a
zvyšok si mal rozdeliť on a bratranec H.. Následne on dom kúpil podľa zmluvy podpísanej pred notárom

a D.Š. neuvádzali, že je na dome nejaká ťarcha. Keď šiel vybaviť list vlastníctva, videl, že je tam plomba,
ktorú spôsobil D. D., pretože kúpna cena bola len na papieri, dohodli sa ústne, že on dom predá a
za tieto peniaze im kúpi byt v hodnote kúpnej ceny. Toto však urobiť nemohol, nakoľko sa s domom
už nedalo vlastnícky hýbať. Vo veci bola vypočutá pracovníčka vodárenskej spoločnosti, ktorá uviedla,
že na dodávku vody do rodinného domu v C. J. bola uzavretá dodávateľská zmluva dňa 15. 05. 2006

s vlastníkom predmetného domu I. D.. Dňa 20. 05. 2009 boli práva a povinnosti odberateľa zmluvne
postúpené z I. D. na D. D., teda jeho vnučku na dobu určitú, t. j. po dobu nájmu predmetného domu. Na
základe kúpnej zmluvy z októbra 2015 vlastnícke právo k domu nadobudol D. Š., ktorý prehlásil zmenu
odberateľa a písomne odsúhlasil stav vodomeru. D. D. býva v obecnom nájomnom byte v C. J., čo bolo
potvrdené na obecnom úrade. V rodinnom dome C. J. už nebýval nikto, vodu z verejného vodovodu

nikto neodoberal. V tom čase nikto netušil, že pri dome je postavená prístavba, ktorá je napojená na
existujúcu vodovodnú prípojku. Prevodom vlastníckeho práva k domu prešlo na D. Š. aj vlastnícke právo
k vodovodnej prípojke. Vlastník neskolaudovanej stavby môže byť konečný spotrebiteľ, ktorý môže
odoberať vodu od odberateľa D. Š., k čomu je však potrebný súhlas spoločnosti. Na sťažnosti D. D. bolo
zistené, že uvedená prístavba nie je skolaudovaná, nemá súpisné číslo. Uviedla, že danú situáciu je

možné riešiť uzavretím tzv. trojdohody, kde by skutočný vlastník pán Š. sa dohodol s pánom D., aby platil
za vodu on s tým, že pán Š. na neho postúpi túto povinnosť so súhlasom spoločnosti. Ďalšou možnosťou
je, že v prípade skolaudovania prístavby sa vytvorí nová vodovodná prípojka. Vo veci bol vyťažený aj O..
H. U., ktorý uviedol, že pozná E. I. I. D.P. a D. Š., po dlhých vzájomných komunikáciách sa dohodli, že sa
predá rodinný dom vo vlastníctve D. v C. J., tento kúpi D. Š., ktorý ho následne predá a z predajnej ceny

sa uspokoja D. kúpou bytu vo Veľkom Krtíši, zo zvyšnej sumy sa uspokoja dlhy v prospech O.. U. a D.
Š., ktorým dlžil peniaze syn D. D. D.. Bola vyťažená aj pracovníčka Obecného úradu C. J. k návrhu na
kolaudáciu stavby podanej D. D. v roku 2015 a uviedla, že prístavba - samostatne stojaca oddelená od
rodinného domu nie je skolaudovaná, pretože neboli doložené revízne správy a geometrický plán, ktoré
sú potrebné, inak nevidí problém so skolaudovaním nehnuteľnosti. Čo sa týka odstávky vody, o ktorej

má vedomosť, táto nie je prekážkou kolaudácie. Poverený príslušník PZ po zhodnotení situácie dospel
k záveru, že D. Š. ani vodárenská spoločnosť svojim konaním nenaplnili príslušné znaky skutkovej
podstaty prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru, pretože
D. Š. postupoval oprávnene ako vlastník na opravu svojho vlastníckeho práva a vodárenská spoločnosť
v súlade so zákonom, trestné stíhanie v danom prípade nemôže slúžiť ako prostriedok nahradzujúci

ochranu práv a právnych záujmov osôb v oblasti súkromno-právnych vzťahov. Na základe uvedeného
bola vec odmietnutá.15. Uznesením povereného príslušníka PZ OO PZ Zvolen zo dňa 30. 12. 2016 ČVS: ORP-854-ZV-
ZV-2016 bola odmietnutá vec pre podozrenie z prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu
alebo nebytovému priestoru, ktorého sa mal svojim konaním dopustiť D. Š. tým, že v období od 30. 10.

2015 neodovzdal kľúče od domu na adrese C. J. napriek nájomnej zmluve, ktorú mal uzavretú D. D. od
08. 02. 1998 do roku 2028 a jeho dcéra D. D.Á. od 10. 03. 2014 do 15. 03. 2020, ani napriek výzvam.
Šetrenie polícia začala na podklade písomného oznámenia D. D. zo dňa 28. 07. 2016, v ktorom uviedol,
že vyzval osobu D. Š. na odovzdanie kľúčov od rodinného domu č. XX/XX v obci C. J., ktorý nijako na
to nereagoval. Poukázal na to, že on sám má platnú nájomnú zmluvu zo dňa 18. 02. 1998, predmetom

ktorej je užívanie bytu na poschodí predmetného domu, jeho dcéra D. D. má platnú nájomnú zmluvu zo
dňa 10. 03. 2014, predmetom ktorej je užívanie bytu na prízemí. K veci bol vypočutý ako osoba podozrivá
D.Š.L.,ktorýuviedol,žepredniekoľkýmirokmiD.D.požičalpeniazenakúpukamiónu,tentomupeniaze
nevrátil, preto podal návrh na súd vo veci vydania platobného rozkazu, ktorý doposiaľ nie je zaplatený a
je vymáhaný exekútorom. Na jeseň v roku 2015 prišiel za ním U., bratranec D. D., aby pomohli rodičom
D. D., pretože seniori D. chceli predať rodinný dom v C. J. z dôvodu problémov so synom, ktorý ich z

rodinného domu vyhodil, oni sa ho boja a teda sa boja predávať dom sami. Seniori D. sa dohodli s H. U.,
že predajú dom D. Š., o čom sa uzavrela riadna kúpno-predajná zmluva na 20.000,-- €. D. Š. by následne
dom predal a za peniaze, ktoré by dostal z predaja kúpi D. byt vo Veľkom Krtíši za sumu 20.000,-- €.
Ak nejaké peniaze zostanú, tieto si rozdelia on s H. U., pretože im Ján Ješko dlžil peniaze. Bolo mu
ľúto manželov D., preto on s týmto návrhom súhlasil, šli k notárovi, spísala sa notárska zápisnica, bolo

preverené, že na dome nie je žiadna ťarcha a došlo k riadnemu uzavretiu kúpno-predajnej zmluvy. Pri
vybavovaní listu vlastníctva zistil, že na dome je plomba, pretože D. D. napadol kúpno-predajnú zmluvu.
Preto sa s domom už nedalo hýbať. V notárskej zápisnici o predaji domu bolo uvedené, že seniorom
D. má byť uhradená kúpna cena 20.000,-- €, pričom ústne sa dohodli, že žiadne peniaze im nevyplatí,
ale keď predá tento rodinný dom, tak im do sumy 20.000,-- € kúpi byt vo Veľkom Krtíši, čo sa však

nepodarilo zrealizovať z dôvodu, že je na liste vlastníctva plomba a s domov sa vlastnícky nedá pohnúť.
Ďalej uviedol, že v novembri 2015 šiel do domu, kedy došlo ku konfliktu s D. D., prišla polícia, ktorej sa
preukázal listom vlastníctva a policajt povedal D. D., že D. Š. ako majiteľ je oprávnený vstúpiť do domu.
Následne išli všetci spolu dnu, spodné poschodie si otvoril kľúčom on, ale od druhého poschodia kľúče
nemal. Manželka D. D. D. D. šla pre kľúče a otvorila vrchné poschodie. Preto D. Š. uviedol, že D. D.

a jeho manželka určite kľúče od rodinného domu majú. Potom z domu odišiel, lebo sa s nimi nechcel
hádať.Jepresvedčený,žeD.D.kľúčemá,týmtolenvyvolávakonflikty,alenemáproblémdaťD.D.kľúče
od domu. Bol vyťažený O.. U., ktorý uviedol, že je bratranec D. D. a tento mu dlhuje peniaze. Rodičia
D. D. pre nezhody so synom museli odísť z rodinného domu v C. J. a oslovili jeho a D. Š., spoločne sa
dohodli, že sa rodinný dom predá a kúpi ho D. Š.. Tento dom následne predá, z ceny sa uspokoja D.

kúpou bytu vo Veľkom Krtíši, zo zvyšnej sumy sa uspokoja dlhy, ktoré mal ich syn D. D. voči H. U. a D.
Š.. Dohodu sa nepodarilo zrealizovať, lebo D. D. napadol kúpnu zmluvu na dom a v súčasnosti je LV
zablokované. Vec bola odmietnutá, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania.

16. Súd podrobne oboznámil zápisnicu o výsluchu D. Š. zo dňa 14. 10. 2016 v trestnej veci ČVS:

ORP-854/ZV-ZV-2016, kde k okolnosti predaja nehnuteľnosti uviedol, že na jeseň v roku 2015 prišiel
za ním H. U., ktorý je bratranec D. D. s prosbou, aby spoločne pomohli I. I. E. D.. Tvrdil, že D. chcú
predať svoj rodinný dom v C. J., lebo majú problémy so synom, ktorý ich vyhodil z domu, oni sa ho
boja, preto sa boja aj sami predať dom. Bolo dohodnuté, že D. mu predajú rodinný dom, o čom bola
spísanákúpno-predajnázmluvanasumu20.000,--€stým,žeonnáslednetentodompredáazautŕžené

peniaze kúpi starým D. byt vo Veľkom Krtíši za sumu 20.000,-- €, ak by nejaké peniaze zostali, tieto
si rozdelí on s H. U. z dôvodu, že D. vedeli, že ich syn D. D. je dlžníkom voči nemu aj H. U.. D. Š.
s týmto súhlasil a tak šli spoločne k notárovi, kde sa spísala notárska zápisnica, notár preveril, že na
dome nie je žiadna ťarcha. Kúpno-predajná zmluva pred notárom bola všetkými podpísaná. Následne
notár vybavil vklad do katastra. Keď si šiel on vybavovať list vlastníctva, zistil, že na dome je plomba,

pretože D. D. napadol kúpnu zmluvu uzavretú so seniormi D.. V notárskej zápisnici je síce uvedené,
že má D.P. uhradiť kúpnu cenu 20.000,-- €, ale to bolo len na papieri, ústne sa dohodli, že im žiadne
peniaze nevyplatí, ale keď predá tento rodinný dom, tak im do sumy 20.000,-- € kúpi byt vo Veľkom
Krtíši. Uvedené sa nezrealizovalo pre spomínanú plombu na LV. Potvrdil, že je vlastníkom rodinného
domu v C. J., ale v ňom nebýva, fyzicky bol v ňom len jeden krát v novembri 2015 za účelom prípravy na

zimu, odstavenia vody. Vtedy došlo ku konfliktu s D. D., bola privolaná polícia, kedy sa preukázal listom
vlastníctva. Keď šli všetci spolu do domu, spodné poschodie si otvoril sám kľúčom, druhé poschodie
otvárala kľúčom manželka D. D..17. Podľa úradného záznamu zo dňa 17. 10. 2016 bol v trestnej veci ČVS: ORP-854/ZV-ZV-2016
vyťažený H. U., ktorý uviedol, že je bratrancom D. D., ktorý mu dlhuje peniaze z roku 1993. Rodičia D.
D. pre nezhody so synom museli odísť z rodinného domu C. J., preto sa rozhodli ho predať a oslovili

ho a D. Š.. Spoločne sa dohodli, že rodinný dom sa predá, kúpi ho D. Š., ktorý ho následne predá a
z predaja D. kúpi byt vo Veľkom Krtíši, zo zvyšnej sumy sa uspokoja dlhy, ktoré mal ich syn D. D. voči
H. U. a D. Š.. Dohoda sa nepodarila zrealizovať, pretože D. D. napadol kúpnu zmluvu uzavretú medzi
jeho rodičmi a D. Š., čo je vyznačené na liste vlastníctva.

18. K okolnosti zápisu poznámky na LV č. XXX žalovaný predložil súdu podania D. D. vo veci
vedenejpredOkresnýmsúdomVeľkýKrtíšsp.zn.XXC/XXX/XXXX,podľaprezenčnejpečiatkydoručené
Okresnému súdu Veľký Krtíš 19. 01. 2016, v ktorých sa odvolal voči oznámeniu súdu a zároveň požiadal
o oslobodenie od súdnych poplatkov. K tomu právny zástupca žalovaných poukázal, že práve konaním
syna žalobcov došlo k zmareniu možnosti predaja domu zo strany žalovaného. Právny zástupca
žalobcov uviedol, že toto konanie je už dávno zastavené a poznámka v súvislosti s konaním aktuálne

na LV nefiguruje.

19. Súd oboznámil zápisnicu o pojednávaní z 11. 05. 2017 v konaní pred Okresným súdom Revúca
sp. zn. XC/X/XXXX, kde okrem iných bol ako svedok vypočutý tu žalobca I/ I. D., na ktorú výpoveď
žalobcovia poukazovali. V uvedenej veci Okresného súdu Revúca bol vynesený rozsudok dňa 09. 06.

2017 tak, že súd žalobu zamietol. Jednalo sa o vec žalobcov D. D., D. D., D. D. a D. D. mladšej proti
žalovanému D. Š. o zapieracej žalobe. Žalobou sa žalobcovia domáhali voči žalovanému uložiť mu
povinnosťzdržaťsazásahovdovýkonuichužívaciehoprávakdvombytovýmjednotkámnachádzajúcim
sa v nehnuteľnosti rodinný dom v C. J.. Z rozsudku vyplýva, že na základe návrhu žalobcov súd
uznesením v prejednávanej veci dňa 01. 03. 2017 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému

uložil povinnosť zdržať sa akýchkoľvek zásahov do výkonu užívacieho práva žalobcov I/ až IV/ a umožniť
im prístup k rodinnému domu v stanovenom rozsahu. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že
pôvodnými vlastníkmi nehnuteľnosti evidovaných na LV č. XXX pre k. ú. C. J. vrátane rodinného domu
č. súp. XX boli I. I. E. D., ktorí kúpnou zmluvou vo forme notárskej zápisnice z 25. 09. 2015 predali
tieto nehnuteľnosti žalovanému, ktorý je v súčasnej dobe evidovaný ako výlučný vlastník sporných

nehnuteľností. Z vyjadrení žalovaného ako aj svedka I. D.Š. vyplynulo, že kúpna zmluva bola uzavretá
za tým účelom, aby sporné nehnuteľnosti žalovaný neskôr predal a z utŕženej kúpnej ceny mal kúpiť
I. D. a jeho manželke byt vo Veľkom Krtíši, zvyšok si mal žalovaný ponechať na úhradu dlhu a tiež na
úhradu dlhu syna D. voči žalovanému a dlhu syna D. voči H. U.. Dňa 18. 02. 1998 bola uzavretá nájomná
zmluva medzi manželmi D. a žalobcami I/ až IV/ ako nájomcami, predmetom ktorej bol 3-izbový byt na

1. poschodí rodinného domu v C. J.. Doba nájmu bola dojednaná na 30 rokov do roku 2028. Dňa 10. 03.
2014 uzavreli D. nájomnú zmluvu so žalobkyňou III/ ako nájomníčkou, predmetom ktorej bol 3-izbový
byt na prízemí rodinného domu v C. J., doba nájmu bola dojednaná do 15. 03. 2020. Uvedený rodinný
dom D. užívali tak, že oni užívali spodnú časť rodinného domu, prízemie, žalobcovia I/, IV/ užívali vrchnú
časť rodinného domu, poschodie. Po dokončení prístavby rodinného domu v roku 2012 sa žalobcovia

I/, II/, IV/ presťahovali do tejto prístavby, žalobkyňa III/ bývala na poschodí do jesene 2015. V rodinnom
dome zostali bývať manželia D., náklady si delili na polovicu. D. sa v priebehu posledných troch rokov
presťahovali do rodinného domu v C. J., avšak zimy trávili v rodinnom dome v C. J.. Na prelome roku
2015, 2016 bývali v prenajatom byte vo Veľkom Krtíši, v roku 2016/2017 bývali v rodinnom dome v C. J..
D. D. aj I. D. popierali, že by mali navzájom narušené vzťahy. Súdu sa však javilo ako pravdepodobné, že

niečomedzinimivporiadkunebolo,pretožeI.D.smanželkoupostupneopustilivoľnýrodinnýdomvC.J.
apresťahovalisadonevyhovujúcehorodinnéhodomuvC.J.,nezávislenaneskoršompredajirodinného
domu žalovaného. Žalobkyňa III/ sa na jeseň roku 2015 odsťahovala do obecného nájomného bytu v
C. J.. Po zhodnotení vykonaného dokazovania vychádzajúc najmä z výpovedí sporových strán k účelu
uzatvárania nájomných zmlúv súd uzavrel, že nemal za preukázaný reálny hospodársky dôvod (kauza

záväzku v nájomných zmluvách podľa § 495 Občianskeho zákonníka, preto sú neplatné aj podľa § 37
ods.1 Občianskeho zákonníka pre nedostatok vážnej vôle zmluvných strán na takýto právny úkon, preto
žalobcom nemôže patriť právo na ochranu ich tvrdeného domnelého užívacieho práva. Z uvedených
dôvodov bola žaloba žalobcov zamietnutá.

20. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.20.1. Podľa§39 Občianskehozákonníka,neplatnýjeprávnyúkon,ktorýsvojímobsahomaleboúčelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
20.2. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite

a zrozumiteľne; inak je neplatný.
20.3. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v
omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol
právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný,
ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

20.4. Podľa § 41a ods.2 Občianskeho zákonníka, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon,
platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti
takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.
20.5. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.

21. Žaloba žalobcov bola podaná na súde dňa 31. 03. 2016, t. j. za účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku, jednalo sa o určovaciu žalobu podľa ustanovenia § 80 písm. c/ O. s. p. Od 01. 07. 2016
vstúpil do platnosti nový Civilný sporový poriadok, v zmysle prechodného ustanovenia § 470 ods.1 C.
s. p. sa tento uplatní aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Žalovaný žiadal

žalobu zamietnuť z dôvodu, že nový Civilný sporový poriadok takúto žalobu nepripúšťa. Podľa § 470
ods.2 C. s. p. však právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti
CSP zostávajú zachované. Predmetom žaloby je určenie neplatnosti kúpnej zmluvy identifikovanej v
žalobnom návrhu. Hoci nový Civilný sporový poriadok v § 137 umožňuje podať žalobu o určení právnej
skutočnosti (tak ako v prejednávanej veci), iba ak to vyplýva z osobitného predpisu, súd konštatuje,

že žaloba žalobcov bola podaná v čase platnosti predchádzajúceho procesného predpisu, kedy bolo
možné podať žalobu aj o určenie právnej skutočnosti podľa § 80 písm. c/ C. s. p., avšak žalobca bol
povinný preukázať naliehavý právny záujem na žalovanom určení. Žalobu nebolo možné zamietnuť
ako neprípustnú pre novú procesnú úpravu, pretože účinky žaloby prípustnej v čase jej podania zostali
zachované.. Súd sa preto v prvom rade zaoberal, či je daný naliehavý právny záujem žalobcov na

žalovanom určení. Naliehavý právny záujem je spravidla daný vtedy, ak sa nemožno domáhať priamo
plnenia a ak právne postavenie žalobcu bez takéhoto určenia by bolo neisté. Žalobcovia naliehavý
právny záujem preukazovali tvrdením, že pred napadnutou kúpnou zmluvou boli vlastníkmi prevádzanej
nehnuteľnosti, prevod nehnuteľnosti považujú za absolútne neplatný právny úkon a teda svojou žalobou
sa v podstate domáhajú ochrany svojho vlastníckeho práva. V prípade vyhovenia žaloby by sa navrátil

právny stav pred vkladom napadnutej kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností a preto svoje postavenie
považujú za neisté bez rozhodnutia súdu o žalobe žalobcov. Súd konštatuje, že žalobcovia týmto
preukázali naliehavý právny záujem na žalovanom určení, pretože bez rozhodnutia súdu nie je možné
dosiahnuť zmenu v otázke vlastníctva prevádzanej nehnuteľnosti. Hoci možno konštatovať, že žaloba
mohla smerovať aj priamo na určenie vlastníckeho práva žalobcov k prevádzanej nehnuteľnosti a otázku

prípadnej platnosti kúpnej zmluvy by súd mohol posúdiť aj ako otázku predbežnú, v čase podania
žaloby takúto žalobu žiadne právne predpisy nevylučovali a bolo ponechané na vôli žalobcov, aký
spôsob ochrany svojich práv zvolia vo vzťahu k druhu a obsahu žaloby. Súd preto konštatuje, že mal za
preukázaný naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení. Preto súd ďalšie dokazovanie
zameral na otázku platnosti kúpnej zmluvy.

22. Žalobcovia v žalobe žiadali určiť neplatnosť kúpnej zmluvy z dôvodu, že táto bola uzavretá v rozpore
s dobrými mravmi. V žalobe a doplňujúcich vyjadreniach, ako aj pri výsluchu žalobcov na pojednávaní
títo tvrdili, že žalovaný svojim konaním dosiahol uzavretie kúpnej zmluvy, avšak za porušenia dobrých
mravov. Žalobcovia tvrdili, že bol to práve žalovaný, ktorý ich oslovil za účelom zisťovania vlastníckych

práv k spornej nehnuteľnosti a tvrdil im, že z dôvodu dlžoby ich syna dom vo vlastníctve žalobcov bude
predaný v exekúcii. Ďalej žalobcovia uviedli, že žalovaného poznajú dlhšiu dobu, majú rodinné väzby,
dôverovali mu a neočakávali z jeho strany žiaden nekalý úmysel. Hoci si neboli vedomí žiadnej vlastnej
dlžoby, ani dlžoby syna, dôverovali tvrdeniam žalovaného a mali záujem dlžoby syna vyporiadať a
zároveň si chceli usporiadať aj vlastné bývanie. Tvrdili, že bol to žalovaný, ktorý im navrhol odkúpenie

rodinného domu a pozemkov vo vlastníctve žalobcov, ktorým spôsobom by si mohli vyriešiť aj vlastné
bývanie v byte a vyrovnali by sa dlžoby syna. Žalobcovia 1/ a 2/ zhodne potvrdili, že súhlasili s
predajom domu, pretože predajom domu sa mala vyriešiť ich bytová otázka a dlžoby syna. Žiadali však
od žalovaného zaplatenia kúpnej ceny vo výške 40.000,-- €. Poukázali na konanie žalovaného, ktorýaž cestou na notársky úrad ich presviedčal, aby do zmluvy dali len sumu 20.000,-- €, s ktorou však
nesúhlasili. Žalobcovia tvrdili, že aj pred notárom vyslovili požiadavku kúpnej ceny vo výške 40.000,--
€, nebola akceptovaná žalovaným a notár na to nijako nereagoval. Z uvedeného vyvodili predpoklad,

že žalovaný s notárom boli o tomto vopred dohodnutí. Žalovaný mal dôvodiť výšku sumy 20.000,-- €
kvôli daniam a poplatkom, čo sa však následne po právnej porade ukázalo ako zavádzajúce. Vzhľadom
na časovú tieseň a neustály nátlak zo strany žalovaného, pod hrozbou jeho tvrdení, že by o dom mohli
prísť v exekúcii, predloženú zmluvu formou notárskej zápisnice podpísali. Nemali však vedomosť o tom,
že v notárskej zápisnici bolo uvedené, že kúpna zmluva im bola už pred podpisom zmluvy vyplatená.

Táto skutočnosť sa nezakladala na pravde, žalobcovia popreli, že by im žalovaný akúkoľvek čiastku z
kúpnej ceny uhradil. O tejto skutočnosti sa dozvedeli až neskôr v čase, keď ich rodinný známy na to
upozornil po predložení zmluvy. Ďalej žalobcovia tvrdili, že sa so žalovaným dohodli tým spôsobom,
že na neho prevedú rodinný dom kúpou, následne žalovaný tento rodinný dom predá, zabezpečí im
bývanie formou 1-izbového bytu vo Veľkom Krtíši a zo zvyšku sa vyplatia dlžoby. Žalovaný im sľuboval,
že po uzavretí kúpnej zmluvy toto prebehne veľmi rýchlo cca do 1 mesiaca, nakoľko už má záujemcu o

kúpu rodinného domu. Žalobcovia v dôvere rýchleho vyriešenia ich bytovej otázky aj pod týmto vplyvom
pristúpili k uzavretiu kúpnej zmluvy. V tom čase nemali totiž vyriešenú bytovú otázku, bývali v staršom
rodinnom dome v C. J., ktorý však nebol spôsobilý na obývanie počas zimných mesiacov, kedy si museli
následne nájsť podnájom vo Veľkom Krtíši. Žalovaný však dohodu nedodržal a pokiaľ ho dotazovali
v lehote 1 mesiaca od uzavretia kúpnej zmluvy na zabezpečenie náhradného bývania, žalovaný im

uvádzal osobné problémy, pre ktoré túto povinnosť splniť nemôže a odložil ju až na čas jar 2016. Na
základe toho dospeli k záveru, že žalovaný nemal nikdy v úmysle splniť dohodu v tej časti, že by
prevedenýdomďalejpredalazabezpečilimbývanie.Zuvedenýchdôvodovpodalitrestnéoznámeniena
žalobcu a obrátili sa na právne poradenstvo, kde im bolo doporučené podať predmetnú žalobu na súd.
Celým týmto konaním žalobcu sa cítia dotknutí na svojich právach, pretože žalovaný týmto spôsobom

nadobudol vlastnícke právo k ich nehnuteľnosti, oni sami nedostali žiadne plnenie vo forme kúpnej ceny
uvedenej v kúpnej zmluve, ani vo forme zabezpečenia bývania 1-izbový byt vo Veľkom Krtíši. Toho času
žalovaný tvrdí, že im dojednanú kúpnu cenu vyplatil, čo však žalobcovia popierajú, ďalej žalovaný tvrdí,
že nemôže zabezpečiť predaj rodinného domu kvôli konaniu ich syna, t. j. podanie žaloby na Okresnom
súde Veľký Krtíš, na podklade ktorého bola zaznačená poznámka na LV v katastri nehnuteľností a teda

nemôže zabezpečiť ani 1-izbový byt tak, ako sa pôvodne dohodli. Toto jeho tvrdenie však považujú
len za účelové s cieľom vyhnúť sa splneniu povinností, na ktoré sa zaviazal a na čom sa obe strany
dohodli. V tomto konaní žalovaného tak žalobcovia tvrdia konanie v rozpore s dobrými mravmi, z ktorého
dôvodu uzavretá kúpna zmluva nemôže byť platným právnym úkonom. Žalovaný vo svojej výpovedi
poprel tvrdenia žalobcov, že by ich on oslovoval s tvrdením o exekúcii na ich rodinný dom. Tvrdil, že

boli to práve žalobcovia, ktorí ho prostredníctvom ich rodinného príbuzného pána Husára oslovili, či
nemá záujem o kúpu ich rodinného domu. Osloviť ho mali z dôvodu, že z tohto rodinného domu sa mali
vysťahovať pre neusporiadané vzťahy so synom ako aj z dôvodu, že nemajú vyriešené vlastné bytové
podmienky. Z obavy pred synom sa žalobcovia báli predávať predmetný rodinný dom a preto ho oslovili
so žiadosťou o pomoc. Tieto tvrdenia žalovaného sú v súlade s výpoveďou svedka U.. Ďalej nebolo

sporné že sa sporové strany dohodli tak, že žalovaný od žalobcov tento dom odkúpi a sám ho následne
predá a z utŕžených finančných prostriedkov zabezpečí bývanie pre žalobcov formou 1-izbového bytu
vo Veľkom Krtíši. Zároveň bolo dojednané, že on a pán U. si zvyšok z výťažku predaja rodinného domu
ponechajú na úhradu dlhov syna žalobcov voči nim. Žalovaný na pojednávaní tvrdil, že žalobcovia od
neho žiadali kúpnu cenu 40.000,-- €, ktorá sa mu však zdala neprimeraná, preto uviedol, že im vyplatí

maximálne 20.000,-- €, a že im pomôže zabezpečiť 1-izbový byt vo Veľkom Krtíši. Žalovaný tvrdil, že
žalobcovia s touto dohodou súhlasili a preto pred podpisom kúpnej zmluvy im osobne doniesol kúpnu
cenu 20.000,-- €, ktorú im odovzdal v ich rodinnom dome v C. J.. Následne šli spolu k notárovi podpísať
kúpnu zmluvu v znení tak, ako bolo dohodnuté. U notára prebehlo všetko štandardným spôsobom, on
ho vopred nijako nekontaktoval, ani sa s ním nedohadoval. Obsah kúpnej zmluvy notárovi uvádzali obe

zmluvné strany, notár zmluvu prečítal a všetky zmluvné strany ju pred notárom dobrovoľne podpísali.
Mal zato, že kúpna zmluva bola uzavretá platne, slobodne a s vážnou vôľou. Keďže návrhom na vklad
do katastra nehnuteľnosti poverili notára, neskôr si šiel vybavovať list vlastníctva, a vtedy zistil, že na
liste vlastníctva je plomba z dôvodu začatia súdneho konania synom žalobcov. Uviedol, že pokiaľ sa
snažil predať predmetný byt, bol upozornený realitnou kanceláriou, že na základe tejto poznámky nie

je možné byt previesť, preto nedošlo k predaju nehnuteľnosti. Žalobca poprel, že by konal účelovo,
konal výlučne v úmysle pomôcť žalobcom z dôvodu ich neusporiadaného vzťahu so synom, pomôcť im
zabezpečiť bytovú otázku a v tej súvislosti by sa vyporiadali aj dlžoby jeho a svedka U., ktoré mal syn
žalobcov voči nim. Konanie žalobcov, ktorí voči nemu podali žalobu, považuje skôr za účelové, poukázalna to, že skutočne im odovzdal sumu 20.000,-- €, poukázal na to, že žalobcovia si následne zabezpečili
podnájom vo Veľkom Krtíši, čo mohlo byť aj z uvedených finančných prostriedkov.

23. Za dobré mravy treba považovať súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré
v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti a
majú povahu noriem základných. Ide teda o súhrn etických, všeobecne zachovaných a uznávaných
zásad, ktorých dodržiavanie je veľa krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie
bolo v súlade so všeobecnými, morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Dobré mravy sú totiž

meradlom hodnotenia konkrétnej situácie odpovedajúcej všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti
v súlade so všeobecnými zásadami morálky demokratickej spoločnosti. Za právny úkon priečiaci sa
dobrým mravom treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti
prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu
s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch
stranách sporu (nie len osoby vykonávajúcej určité právo, ale aj osoby týmto úkonom dotknutej), s

prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle toho, kto právo alebo
povinnosť vykonáva (rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/173/2003). Vykonaným dokazovaním nebolo
preukázané tvrdenie žalobcov, že by ich žalovaný sám oslovil s tým, že chce kúpiť ich rodinný dom,
inak oň prídu v exekúcii. Žalovaný tieto tvrdenia poprel a v súlade s jeho vyjadrením je aj tvrdenie
svedka U., ktorý sám potvrdil, že už dlhšiu dobu riešili situáciu žalobcov a to bytovú situáciu práve z

dôvodov neusporiadaných vzťahov so synom. O uvedenom svedčí aj trestné oznámenie syna žalobcov
z 3/2016, ktoré smerovalo aj proti samotným žalobcom, až neskôr od neho syn žalobcov ustúpil z dôvodu
usporiadania rodinných vzťahov s rodičmi. Žalobcovia v konaní popreli, že by mali konfliktný vzťah so
synom počas toho, kým spolu bývali. Rovnako v tu prejednávanej civilnej veci, mal to byť syn žalobcov,
ktorý mal nevhodne zasiahnuť počas nariadeného procesného úkonu - výsluch žalobcov v domácom

prostredí, čo je predmetom trestného konania. Z uvedených dôvodov sa súdu javí dôveryhodnejšie
tvrdenie žalovaného ako aj svedka U., že žalobcovia ako rodičia mali problémy so svojim synom, tomu
nasvedčuje aj dôvod, že bývali v nevyhovujúcom rodinnom dome napriek tomu, že boli vlastníkmi
rodinného domu obývateľného, ktorý bol neskôr predmetom prevodu na žalovaného. Z uvedeného
súd nepochybuje, že žalobcovia mienili riešiť svoju bytovú otázku aj z tohto hľadiska s prihliadnutím

na svoj vek, kedy si zrejme chceli zabezpečiť pokojné bývanie v starobe. V rámci dohodovania o
predaji rodinného domu obe strany zhodne potvrdili, že sa dohodli na prevode rodinného domu na
žalovaného, ktorý následne prisľúbil z ďalšieho predaja tohto rodinného domu zabezpečiť žalobcom
1-izbový byt vo Veľkom Krtíši. Uvedenú skutočnosť potvrdili žalobcovia, žalovaný, ako aj svedok U..
Spornou zostala otázka, či kúpnu cenu vo výške 20.000,-- € žalovaný skutočne uhradil. Žalobcovia tieto

skutočnosti popreli, žalovaný v tomto konaní tvrdil, že žalobcom kúpnu cenu vo výške 20.000,-- € ešte
pred podpisom kúpnej zmluvy osobne vyplatil v dome žalobcov v C. J., čo títo potvrdili podpisom kúpnej
zmluvy, ktorej obsah im bol vopred známy. Žalobcovia považovali vyjadrenie žalovaného za klamstvo
a poukázali na jeho predchádzajúce výpovede či už v trestnom konaní alebo v inom civilnom konaní,
kde k týmto skutočnostiam vypovedal inak. V tomto smere súd konštatuje, že výpovede žalovaného v

trestnom konaní neobsahujú žiadne jeho tvrdenie, že by žalobcom pred podpisom kúpnej zmluvy vyplatil
čiastku 20.000,-- €. Z obsahu jeho výpovede v trestnom konaní (aj z vyťaženia svedka U.) vyplynulo,
že dohoda medzi žalobcami a žalovaným mala byť taká, že kúpna cena pri prevode rodinného domu
na žalovaného im v skutočnosti vyplatená nebude, ale žalovaný následne zabezpečí jeho predaj tretej
osobe a z takto získaných finančných prostriedkov zabezpečí žalovaný pre žalobcov bývanie formou 1-

izbového bytu vo Veľkom Krtíši. Zvyšnú časť takto získanej ceny si mal žalovaný ponechať na úhradu
dlhu syna žalobcov voči nemu a voči svedkovi U.. K tejto dohode obe strany sporu uviedli, že sa
jednalo výlučne o ústnu dohodu, takúto dohodu do kúpnej zmluvy nedávali a ani nevyplýva z obsahu
notárskej zápisnice o kúpnej zmluve. To však ešte samo o sebe neznamená, že by zmluva pre tento
dôvod bola uzavretá v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný potvrdil, že sa zaviazal po predaji rodinného

domu zabezpečiť žalobcom bývanie z výťažku predaja nehnuteľnosti a uviedol, že tento záväzok
po ukončení súdneho sporu mieni dodržať. Žalobcovia namietali, že vyjadrenia žalovaného sú len
účelové, a že tento záväzok nikdy ani nemienil dodržať s poukazom na jeho správanie po nadobudnutí
vlastníckeho práva. Súd však konštatuje, že obrana žalovaného v tom, že nemohol pristúpiť k predaju
rodinného domu z dôvodu správania sa syna žalobcov je preukázaná, logická a dôvodná. Hoci právny

zástupca žalobcov tvrdil, že samotná poznámka po právnej stránke nebráni prevodu nehnuteľnosti, čo
je pravdivé tvrdenie, na druhej strane si treba uvedomiť, že uvedená poznámka je zapísaná na liste
vlastníctva ako verejnej listiny, to znamená, že každý potencionálny záujemca o kúpu nehnuteľnosti má
vedomosť o tom, že vo vzťahu k tejto nehnuteľnosti prebieha súdny spor. Takáto poznámka podstatneovplyvňuje predajnosť nehnuteľnosti a každý potencionálny záujemca by musel prevziať na seba riziko,
že nemusí dôjsť k reálnemu nadobudnutiu vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti. Uvedené môže
mať vplyv aj na cenu prevádzanej nehnuteľnosti a potom súd konanie žalovaného, ktorý upustil od

predaja nehnuteľnosti z dôvodu vyčkania výsledkov či už tohto súdneho konania alebo prv zapísaného
súdneho konania, považuje súd za zodpovedný postoj v záujme predísť prípadným ďalším škodám
alebo súdnym sporom. V tomto konaní žalovaného súd nevzhliadol rozpor s dobrými mravmi tak, ako
na to poukazovali žalobcovia, ani úmysel už v čase prevodu nehnuteľnosti nesplniť svoj záväzok, v tom
čase žalovaný ani nemohol predvídať ďalší vývoj udalostí, ktoré nastali.. Žalobcovia ďalšej namietali

spôsob dohadovania kúpnej ceny a tvrdili, že žiadali od žalovaného sumu 40.000,-- € a tento až tesne
pred podpisom právneho úkonu im uviedol, že sa do zmluvy uvedie suma 20.000,-- €. Žalovaný toto
tvrdenie poprel, pripustil, že spočiatku žalobcovia chceli cenu 40.000,--€, s touto on nesúhlasil a došlo
k dojednaniu kúpnej ceny 20.000,-- €, s ktorou žalobcovia dobrovoľne vyslovili súhlas. Okrem toho sa
ústne zaviazal po predaji rodinného domu zabezpečiť im bývanie v byte. Žalobcovia poukázali na to,
že reálna hodnota prevádzanej nehnuteľnosti bola aj viac ako 40.000,-- €, žiaden dôkaz o svojom

tvrdení však nedoložili. Napokon žalobcovia tvrdili, že žalovaný v súčinnosti s notárom ich zaviedol v
tom, že do zmluvy uviedol skutočnosť o vyplatení kúpnej ceny 20.000,-- € pred podpisom zmluvy, o čom
v čase podpisu zmluvy vedomosť nemali a uvedené sa nezakladá na pravde. Z výpovedí žalovaného,
ako aj svedka - notára JUDr. Q. vyplynulo, že pred notárom došlo k spísaniu kúpnej zmluvy v súlade
s pokynmi všetkých tam prítomných zmluvných strán, notár si nepamätal skutočnosť, že by žalobcovia

žiadali uviesť inú kúpnu cenu, inak by právny úkon nespísal, nakoľko by nedošlo ku konsenzu strán.
Rovnako poprel, že by neprečítal žalobcom celý obsah kúpnej zmluvy, pretože vo svojej praxi nikdy
takto nepostupoval. Tvrdenia žalobcov o nejakej dohode medzi notárom a žalovaným súd považuje len
za ničím nepreukázanú domnienku, naopak, žalobkyňa 2/ aj notár potvrdili, že notár skôr poznal bližšie
žalobcov ako žalovaného a žalobcovia ani neuviedli žiaden relevantný dôvod, na základe ktorého by

notár mal mať záujem neoboznámiť ich práve s uvedeným ustanovením kúpnej zmluvy. To znamená, že
žalobcovia v tomto smere taktiež neuniesli dôkazné bremeno. Súd preto uzatvára, že nezistil na strane
žalovaného také konanie, ktoré by bolo možné označiť za rozporné s dobrými mravmi do takej miery, aby
spôsobilo neplatnosť kúpnej zmluvy. Rovnako súd nezistil, že by žalobcovia vstupovali do zmluvného
vzťahu pod psychickým nátlakom vytvoreným žalovaným. Naopak, žalobcovia vstúpili do zmluvného

vzťahu v záujme vyporiadať otázku vlastného bývania a preto súd ich vôľu na uvedený právny úkon
považuje za danú, vážnu, slobodnú a jednoznačnú. Napadnutý právny úkon preto nemožno považovať
za neplatný ani v zmysle § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka, na ktoré súd prihliada ex offo. Uvedené
skutočnosti nenaplnili ani znaky uvedenia do omylu v zmysle § 49a Občianskeho zákonníka, pretože
tvrdenie žalobcov o tom, že žalovaný vstupoval do právneho vzťahu vopred s vedomím, že žalobcom

nevyplatí žiadnu kúpnu cenu, ani im nezabezpečí náhradné bývanie, nebolo preukázané. Preto ani z
tohto dôvodu súd neposudzoval zmluvu ako neplatný právny úkon. V záverečnej reči právny zástupca
žalobcov uviedol, že predmetná kúpna zmluva mala zastrieť pôvodný právny úkon a to kombinovaný
úkon kúpnej a zámennej zmluvy a z tohto dôvodu podľa § 41a ods.2 Občianskeho zákonníka je zmluva
neplatná. Právny zástupca však bližšie neopísal, o aký zastretý právny úkon sa malo jednať, t. j. o

akú kúpnu a zámennú zmluvu. Pokiaľ medzi sporovými stranami bola dohoda mimo písomnej kúpnej
zmluvy, kedy sa žalobcovia a žalovaný dojednali tým spôsobom, že po nadobudnutí vlastníckeho práva
žalovaný nehnuteľnosť predá a z výťažku kúpnej ceny zabezpečí žalobcom bývanie a to 1-izbový byt
vo Veľkom Krtíši, súd v tomto nevidel žiadnu zámennú zmluvu tvrdenú žalobcami. Súd nezistil, že
uzavretá kúpna zmluva by mala byť simulovaným právnym úkonom a z tohto dôvodu by mala byť

neplatná. Tak ako už bolo uvedené vyššie, žalobcovia aj žalovaný slobodne a vedome vstupovali do
právneho vzťahu s tým, že rodinný dom vlastnícky bude prevedený na žalovaného za dojednanú kúpnu
cenu a žalovaný sa následne ústne zaviazal zabezpečiť žalobcom požadované bývanie. Z vykonaného
dokazovania nevyplynulo, že by sa žalobcovia dožadovali v čase uzatvárania právneho úkonu - kúpnej
zmluvy, aby uvedená dohoda bola neoddeliteľnou súčasťou tejto písomnej kúpnej zmluvy. Súd však

konštatuje, že túto dohodu uzavretú ako ústnu dohodu žalovaný ani nepopiera, to znamená, že nie je
tu spornosť v tvrdení medzi sporovými stranami. Napokon súd konštatuje, že nebolo preukázané ani
tvrdenie žalobcov, že by žalovaný mal uvedený právny úkon vykonať z dôvodu pomsty voči ich synovi,
zo žiadneho konania žalovaného nevyplynul taký jeho negatívny vzťah voči synovi žalobcov, ani také
konanie, z ktorého by bolo možné prijať takéto závery. Je nepochybné, že sporové strany predmet sporu

vnímajú citlivo aj z hľadiska dovtedajších blízkych vzťahov, aj z hľadiska toho, že predmetný právny úkon
sa následne dotkol syna žalobcov, o čom svedčia prebiehajúce konania iniciované synom žalobcov.
Je však potrebné, aby si žalobcovia uvedomili, že pokiaľ vstupujú do právneho vzťahu, pričom sa
nejedná o právne zložitý úkon (predaj nehnuteľnosti), musia si byť vedomí všetkých právnych následkovspojených s uvedeným právnym úkonom. Pokiaľ neskôr zmenia svoj postoj k tomuto právnemu úkonu,
uvedené nemôže mať dopad na platnosť alebo neplatnosť právneho úkonu, ktorý súd posudzuje s
prihliadnutím na všetky okolnosti, ku ktorým došlo v čase uzavretia právneho úkonu. Vôľa účastníkov

zmluvy zohráva pri jej vytváraní a jej následnej interpretácii súdom zásadnú úlohu. Súd konštatuje,
že v čase uzavretia právneho úkonu boli splnené všetky náležitosti právneho úkonu, právny úkon
bol vykonaný v súlade s vôľou zmluvných strán a teda došlo k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy
na dotknuté nehnuteľnosti. Vkladom do katastra nehnuteľnosti kúpnej zmluvy žalovaný oprávnene a
zákonne nadobudol vlastnícke právo k nim. Čo sa týka otázky vyplatenia kúpnej ceny, je pravdou,

že táto otázka nebola pred súdom celkom jednoznačne preukázaná a zostala spornosť tvrdení strán.
Samotné vyplatenie alebo nevyplatenie kúpnej ceny však nie je dôvodom jej neplatnosti. Tak ako súd
uviedol vyššie, nebolo preukázané, že by žalovaný vstupoval do zmluvného vzťahu s nekalými úmyslami
a to nevyplatiť žiadnu kúpnu cenu za predávanú nehnuteľnosť či už formou poskytnutia dojednanej
kúpnej ceny alebo zabezpečenia bytu pre žalobcov v súlade s ich mimozmluvnou dohodou. Pokiaľ sa
žalobcovia domáhajú zaplatenia kúpnej ceny s tvrdením, že táto im nebola nikdy uhradená, prípadne

zaplatenia inej kúpnej ceny než bola dojednaná, prípadne splnenia povinnosti žalovaného zabezpečiť
im náhradné bývanie, podanou žalobou tento účel nemožno dosiahnuť. Z týchto dôvodov súd uzatvára,
že žalobe žalobcov nebolo možné vyhovieť, nakoľko súd nezistil dôvody neplatnosti kúpnej zmluvy a
preto bola žaloba žalobcov v celom rozsahu zamietnutá.

24. Súd v rámci procesného posúdenia dôkazov uvádza k námietkam žalovaného, k použiteľnosti
zápisníc o jeho výsluchu z trestného konania, že súd nevidí dôvod nepoužiteľnosti tohto listinného
dôkazu v prejednávanej veci. Je treba si uvedomiť, že v konaní pred súdom sú prípustné dôkazné
prostriedky v zmysle § 187 C. s. p. a § 195 a nasledujúce C. s. p. Listiny o zápisniciach z výsluchu či už
žalovaného alebo svedka U. z trestného konania boli získané zákonným spôsobom, opak žalovaný v

konaní nepreukázal. Uvedenými listinami sa žalobcovia snažili poskytnúť súdu dôkaz o hodnovernosti
tvrdení žalovaného, s čím sa súd vysporiadal v odôvodnení vyššie. Preto námietky o nepoužiteľnosti
uvedených dôkazných prostriedkov zo strany žalovaného súd považuje za nedôvodné.

25. O trovách konania rozhodoval súd podľa § 155 ods.1 C. s. p., t. j. podľa zásady úspechu.

Keďže vo veci bol úspešný žalovaný, súd zaviazal žalobcov 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nahradiť
žalovanému trovy konania v plnom rozsahu (výrok č. II). Žalobcovia si však uplatnili náhradu trov
spojených s odročeným pojednávaním dňa 27. 03. 2018 s poukazom na to, že sa žalovaný na
pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť včas neospravedlnil a požiadal o odročenie pojednávania za
účelom mimosúdnych rokovaní, o ktoré sa však ani nepokúsil, preto ním uvádzaný dôvod odročenia

pojednávania bol len účelový. Z tohto dôvodu zavinil nedôvodné odročenie pojednávania a s tým
spojené trovy žalobcov. Súd konštatuje, že termín pojednávania na 27. 03. 2018 o 09.30 hod. na
Okresnom súde Zvolen bol určený pri procesnom úkone - výsluch žalobcov v domácom prostredí dňa
01. 02. 2018. Pri určení termínu pojednávania bola zároveň uložená povinnosť právnemu zástupcovi
žalovaného, aby zabezpečil jeho účasť na pojednávaní za účelom výsluch s tým, že ak žiada o

súdne predvolanie žalovaného, uvedené dá súdu včas na vedomie. Právny zástupca žalovaného
nežiadal súd o predvolanie žalovaného, na pojednávanie dňa 27. 03. 2018 sa žalovaný nedostavil, jeho
neúčasť ospravedlnil právny zástupca priamo na pojednávaní z dôvodov pracovného vyťaženia, ktorý
dôvod nijako nepreukázal a súd konštatuje, že sa nejednalo o dôležitý dôvod, ktorým by bolo možné
ospravedlniť neúčasť žalovaného na pojednávaní. Následne právny zástupca po krátkom telefonickom

rozhovore so žalovaným vzhľadom na jeho postoj navrhol odročiť pojednávanie s tým, že majú záujem
o mimosúdnu dohodu so žalobcami. Žalovaný nijako nepreukázal, či sa v skutočnosti pokúšal o
mimosúdnu dohodu so žalobcami a poukaz právneho zástupcu na vyjadrenie žalobcov v duplike
žalobcov, že len v prípade, že im žalovaný zaplatí čiastku 40.000,-- €, sú ochotní žalobu zobrať späť
je nenáležitá. Jednalo sa o vyjadrenie žalobcov ešte pred spomínaným pojednávaním, čo nemožno

považovať za žiadne mimosúdne dohadovanie, ktoré navrhoval žalovaný v rámci návrhu o odročení
pojednávania z 27. 03. 2018. Súd preto konštatuje, že došlo k splneniu podmienok § 256 ods.2 C.
s. p., t. j. ak procesná strana zaviní trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná ich náhradu
protistrane. Z uvedeného dôvodu súd zaviazal žalovaného nahradiť žalobcom spoločne a nerozdielne
trovy, ktoré im vznikli v súvislosti s odročeným pojednávaním dňa 27. 03. 2018 (výrok č. III rozsudku).

26. Pokiaľ právny zástupca žalobcu navrhoval rovnako rozhodnúť o trovách odročeného pojednávania,
ktoré bolo odročené z dôvodu potreby výsluchu žalobcov v domácom prostredí pre ich vek a zdravotný
stav s poukazom na to, že uvedené skutočnosti už žalobcom museli byť známe skôr, súd konštatuje,že nebolo potrebné osobitne o tomto rozhodovať, nakoľko súd priznal žalovanému plnú náhradu trov
konania, s výnimkou trov konania pojednávania, ktoré trovy zavinil žalovaný.

27. V súlade s ustanovením § 262 ods.1 C. s. p., súd rozhoduje o všetkých nárokoch na náhradu
trov konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V tomto prípade súd konanie končil vyhláseným
rozsudkom a zistil, že v rámci konania vznikli trovy štátu v súvislosti s dôkazným návrhom žalobcov o
ich výsluch v domácom prostredí z dôvodu veku a zdravotného stavu, ktorému návrhu súd vyhovel. Za
účelom vykonania dôkazu žalobcovia zložili preddavok vo výške 40,-- €. Súd vykonal výsluch žalobcov

v domácom prostredí, pričom prvý výsluch bol nariadený na 11. 01. 2018, súd sa dostavil do bydliska
žalovaných, avšak ich výsluch nebolo možné vykonať vzhľadom na to, že syn žalobcov, ktorý bol na
mieste samom, mal fyzicky napadnúť pred započatím výsluchu právneho zástupcu žalovaného, čo je v
súčasnej dobe predmetom šetrenia políciou. Preto súd musel nariadiť ďalší termín výsluchu na 01. 02.
2018, ktorý výsluch bol vykonaný. V súvislosti s vykonaním dôkazu vznikli štátu trovy konania v celkovej
výške 68,11 €, ktoré boli priznané samostatným uznesením, keďže zložený preddavok nepokrýva všetky

náklady štátu, súd zaviazal žalobcov 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nahradiť štátu vzniknuté trovy. Súd
tak rozhodol použitím analógie v zmysle článku 4 ods. 1 C. s. p. s poukazom na § 255 ods.1 C. s. p.,
kedy neúspešná strana v konaní je povinná nahradiť vzniknuté trovy. Podľa § 255 ods.1 CSP sa riešia
trovy sporových strán, neriešia sa však trovy iných subjektov vzniknuté pri dokazovaní a to konkrétne
trovy štátu.

28. O výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré po právoplatnosti rozsudku
vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods.2 C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.