Decision was made at the court Najvyšší súd Slovenskej republiky
Judgement was issued by JUDr. Jozef Hargaš
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Sžfk/57/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8016200144
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Hargaš
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:8016200144.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a členov
senátu JUDr. Kataríny Benczovej a Marty Molnárovej v právnej veci sťažovateľa (pôvodne žalobcu)
Ing. H. T., bytom v L., L. X, právne zastúpeného Mgr. Marekom Tauberom, advokátom, Hviezdoslavova
11, Spišská Nová Ves, proti žalovanému Mesto Kežmarok, Hlavné námestie 1, Kežmarok, v konaní o
preskúmanie zákonnosti žalovaného zo dňa 17. decembra 2015 č. 6341/2015 v spojení s rozhodnutím
Mesta Kežmarok zo dňa 03. novembra 2015 číslo: 0003321, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti
rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/7/2016-49 zo dňa 27. januára 2017 jednomyseľne takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v
Prešove č. k. 3S/7/2016-49 zo dňa 27. januára 2017 zamieta.
Účastníkom náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného zo dňa 17.12.2015 č. 6341/2015, ktorým žalovaný podľa § 71 zákona č.
563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „daňový poriadok") potvrdil rozhodnutie Mesta Kežmarok č. 0003321 zo dňa 03.11.2015,
ktorým podľa § 81 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. bol vyrubený miestny poplatok za komunálny odpad
za obdobie od 01.01.2015 do 31.12.2015 v sume 40,55€.
2. Krajský súd posúdil dôvodnosť žaloby s dôrazom na skutočnosť, či výzva na zaplatenie nedoplatku
bola spôsobilá zasiahnuť resp. zasiahla do subjektívnych práv žalobcu (§ 177 ods. 1 SSP). Zdôraznil,
že výzva je len úkon, ktorým sa rozhodnutie realizuje, ale v tomto konaní sa už zákonnosť rozhodnutia
vo veci samej neposudzovala. V čase rozhodovania o námietke boli splnené zákonné podmienky pre
vydanie výzvy, pričom žalobca v žalobe, ani na pojednávaní konanom dňa 27.01.2017 neuviedol, ako
táto výzva zasiahla do subjektívnych práv žalobcu, pričom zrušením tejto výzvy by nedošlo k žiadnej
zmene čo sa týkalo práv a povinností žalobcu, žalobu preto podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
3. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zastúpení advokátom včas kasačnú sťažnosť. Namietal
nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že v predmetnom prípade sa u žalobcu jedná o zavedený
množstvový zber komunálneho odpadu a nie opačne, ako to tvrdí žalovaný a krajský súd. Dôkazom toho
je skutočnosť, že žalobca má zavedený množstvový zber komunálneho odpadu od samotného začiatku
zavedenia zberu komunálneho odpadu v Meste Kežmarok a to od roku 2001, kedy žalobca predložil aj
potvrdenie o zakúpení nádoby o obsahu 120 litrov. Je len logické, že keď občan-fyzická osoba žijúci v
rodinnom dome zbiera komunálny odpad do nádoby s presne stanoveným obsahom, že v jeho prípade
sa jedná o merateľné množstvo vyprodukovaného odpadu a teda o množstvový zber. V nadväznosti navyššie uvedené poukázal na § 78 ods. 1 písm. a) zákona 582/2004 Z.z., ktorý za množstvový zber sa
označuje zber komunálneho v litroch a tým je aj zber do nádoby so známym obsahom v litroch, v prípade
žalobcu do plastovej nádoby o obsahu 120 litrov. Nakoľko žalobca spĺňal podmienky množstvového
zberu komunálneho odpadu podľa vyššie citovaného zákona, krajský súd nesprávne právne vec posúdil
a nesprávne aplikoval ustanovenia zákona č. 582/2004 Z.z.. Správny orgán môže konať a rozhodovať
len v medziach zákona a zákony nižšej právnej sily nemôžu byť v rozpore so zákonmi vyššie právnej
sily. S poukazom na túto zásadu je nesprávne, ak súd poukazuje na Všeobecne záväzné nariadenie
Mesta Kežmarok č. 3/2012, ktoré údajne nezaviedlo množstvový zber pre fyzické osoby nepodnikateľov
bývajúce v rodinných domoch. Zákon vyššie právnej sily, a to č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach.
Žalobca navrhoval, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie
konanie.
4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 03.05.2017 ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa uviedol, že rozsudok
považuje za vecne správny. Tým, že v meste Kežmarok nie je pre občanov zavedený množstvový zber,
mesto zabezpečí odvoz a následnú likvidáciu všetkého komunálneho odpadu, ktorý sa v domácnosti
poplatníka vyprodukuje. Mestu počas konania bolo dňa 14.12.2015 doručené rozhodnutie žalovaného, v
ktorom skonštatoval, že správca dane postupoval pri vyrubení poplatku za komunálne odpady v súlade
so všeobecne záväznými právnymi predpismi, a námietky poplatníka považoval za neopodstatnené.
Napriek predčasnému vydaniu výzvy na zaplatenie poplatku v časti týkajúcej sa poplatku za rok 2015
nedošlo k žiadnemu zásahu do subjektívnych práv a povinností poplatníka, a preto predčasné vydanie
výzvy nemohlo mať dopad na rozhodovanie o merite veci pred krajským súdom.
Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené
alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 77 ods. 2 písm. a) zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za
komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov, ak ďalej nie je ustanovené
inak, poplatok platí poplatník, ktorým je fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt alebo prechodný
pobytaleboktorájenaúzemíobceoprávnenáužívaťaleboužívabyt,nebytovýpriestor,pozemnústavbu
alebo jej časť, alebo objekt, ktorý nie je stavbou, alebo záhradu, vinicu, ovocný sad, trvalý trávny porast
na iný účel ako na podnikanie, pozemok v zastavanom území obce okrem lesného pozemku a pozemku,
ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností ako vodná plocha.
Podľa § 78 ods. 1 zákona 582/2004 Z.z. sadzba poplatku je
a) najmenej 0,0033 eura a najviac 0,0531 eura za jeden liter alebo dm3 komunálnych odpadov vrátane
drobných stavebných odpadov, ak v obci nebol zavedený množstvový zber drobného stavebného
odpadu alebo najmenej 0,0066 eura a najviac 0,1659 eura za jeden kilogram komunálnych odpadov
vrátane drobných stavebných odpadov, ak v obci nebol zavedený množstvový zber drobného
stavebného odpadu,
b) najmenej 0,0066 eura a najviac 0,1095 eura za osobu a kalendárny deň.
Podľa § 79 ods. 2 zákona 582/2004 Z.z ak v obci nie je zavedený množstvový zber, obec určí poplatok
na zdaňovacie obdobie, ako
a) súčin sadzby poplatku a počtu kalendárnych dní v zdaňovacom období, počas ktorých má alebo bude
mať poplatník podľa § 77 ods. 2 písm. a) ) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v
medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez
nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní
vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (§ 137 ods.
2 a 3 SSP).
6. Kasačný súd sa oboznámil s obsahom spisu a zistil, že spor medzi účastníkmi spočíva v tom, či zber
komunálneho odpadu z rodinných domov v Kežmarku možno považovať za množstvový zber, keďže je
merateľný a uskutočňuje sa do nádob o objeme 120 litrov.
7. K uvedenému konštatuje, že množstvový zber je právny režim zberu odpadu, ktorý bol určený
Všeobecne záväzným nariadením Mesta Kežmarok. Podľa čl. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č.
3/2012 o miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v meste je zavedený
množstvový zber pre právnické osoby a fyzické osoby podnikateľov. Všeobecne záväzné nariadenie
(VZN) je prameňom práva. V dôsledku právneho režimu určeného Mestom Kežmarok musia správne
orgány podľa tohto režimu postupovať.
8. Skutočnosť, že stav zberu odpadu z rodinných domov v Kežmarku do 120 litrov zberných nádob by
umožňoval realizáciu i množstvového zberu má iba faktický charakter. Jeho realizácii ako množstvového
zberu však bráni platný a účinný právny stav vyplývajúci z VZN č. 3/2012. Nárok na zavedenie
množstvového zberu nie je daný zákonom (§ 79 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z.), ale je daný do
právomoci mesta a určený mestom vo forme Všeobecne záväzného nariadenia.
9. Kasačný súd sa preto s poukazom na vyššie uvedené závery s napadnutým rozsudkom krajského
súdu stotožnil a kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.
10. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s §
467 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi nepriznal voči žalovanému nárok na náhradu trov kasačného konania,
keďže v konaní nebol úspešný.
11. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.