Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Viera Zoľáková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/58/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116206867
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8116206867.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu
JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária
poisťovateľov, IČO: 36 062 235, so sídlom Bajkalská 19/B, 821 01 Bratislava, právne zastúpeného
TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - Petržalka,
proti žalovaným: 1./ D.. V. U., P.. XX.XX.XXXX, bytom V. Ľ. XXX/X, XXX XX E. P. J., 2./ M.. I. U., P..
XX.XX.XXXX, bytom V. Ľ. XXX/X, XXX XX E. P. J., právne zastúpenému JUDr. Tomášom Tauberom,
advokátom, IČO: 51 151 227, so sídlom Stará cesta 6, 052 01 Spišská Nová Ves, o zaplatenie 213,08
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k.
19C/114/2016-177 zo dňa 14. januára 2019 takto
r o z h o d o l :
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.
Priznáva žalobcovi proti žalovaným zaviazaným spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
„I. Návrh na prerušenie konania zamieta.
II.Žalovanívprvomadruhomradesúpovinníspoločneanerozdielnezaplatiťžalobcovisumu213,08eur
s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 15.06.2015 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Priznáva žalobcovi voči žalovaným nárok na 100 % náhradu trov konania, o ktorej výške bude
rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.“
2. 2.1. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou podanou 04.04.2015 domáhal proti
žalovaným zaplatenia 213,08 eur s príslušenstvom. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že 02.07.2014
spôsobil žalovaný v 2. rade ako vodič motorového vozidla Alfa Romeo, EČV E., ktorého držiteľkou je
žalovaná v 1. rade v dôsledku dopravnej nehody škodu na motorovom vozidle Renault Thalia EČV
H., ktorého držiteľom bol E. I.. K motorovému vozidlu, ktoré viedol žalovaný v 2. rade, nebolo v
čase nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, v dôsledku čoho vznikla žalobcovi v zmysle § 24 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o
zmene a doplnení niektorých zákonov povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu
poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca poskytol poškodenému
24.04.2015 poistné plnenie vo výške 47,11 eur a preplatenie spoluúčasti vo výške 165,97 eur. Žalobca
si listami zo 14.05.2015 uplatnil u žalovaných náhradu poistného plnenia vo výške 213,08 eur s lehotousplatnosti do 14.06.2015. Žalovaní neuhradili svoj dlh ani len čiastočne. Žalobca zároveň poukázal na
skutočnosť,žežalovanáv1.radezodpovedáakoprevádzkovateľmotorovéhovozidlazaškoduvyvolanú
osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a žalovaný v 2. rade zodpovedá za škodu spôsobenú
porušením právnej povinnosti.
2.2. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je dôvodná v celom rozsahu
a mal za preukázané, že zmienka žalovaného v 2. rade o jeho úmysle podať trestné oznámenie na
svedka E. L. pre spáchanie trestného činu zneužívanie právomoci verejného činiteľa nespadá ani pod
jeden z dôvodov prerušenia konania a jeho návrh na prerušenie konania je nedôvodný. Takisto mal súd
za preukázané, že žalovaný v 2. rade v priebehu konania produkoval rozporuplné tvrdenia, keď najskôr
tvrdil, že nebol účastníkom dopravnej nehody, potom, že bol účastníkom dopravnej nehody, ale s iným
autom a neskôr, že bol účastníkom dopravnej nehody, ale túto zavinila G. I.. V dôsledku neposkytnutia
súčinnosti policajnému zboru žalovaným v 2. rade bol priestupkový spis odložený, keďže ani po dvoch
rokoch od spáchania tohto priestupku nebolo možné vyšetriť tento priestupok. S prihliadnutím na fakt,
že od vzniku dopravnej nehody ubehol istý čas, súd berie do úvahy aj tú skutočnosť, že nie na všetky
okolnosti, na ktoré boli vypočuté svedkyne v priestupkovom spise, mohli rovnako vypovedať aj pred
súdom. Dôležitá okolnosť je, ako obe popisovali vznik tejto dopravnej nehody. Situáciu miesta dopravnej
nehody potvrdil aj policajt, ktorý vyšetroval túto dopravnú nehodu. Bolo preukázané, že k takémuto
postaveniu oboch vozidiel a spôsobu poškodenia motorového vozidla svedkyne G. I. mohlo dôjsť iba
tak, že žalovaný v 2. rade jej nedal prednosť v jazde ako sprava prichádzajúcemu vozidlu, čím spáchal
dopravný priestupok a za túto škodu zodpovedá. Škoda, ktorá vznikla na vozidle, bola preukázaná a
uhradená U. a následne refundovaná žalobcom. Keďže žalovaní svoj dlh neuhradili, zaviazal ich súd
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 213,08 eur. Keďže žalovaný v 2. rade neprevzal výzvu
na náhradu poistného plnenia a lehota na prevzatie zásielky bola stanovená do 14.06.2015 a žalovaná
v 1 rade nepreberala ani zásielky doručované súdom na adresu jej trvalého bydliska, zaviazal ich súd
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 213,08
eur od 15.06.2015 do zaplatenia.
2.3. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP. Žalobca bol úspešný
v celom rozsahu, preto priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude
rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením.
3. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 420, § 427 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník,
§ 3, § 4 ods. 1, 2, § 24 ods. 2, 3, 4, 5, 7 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, § 21 ods. 2 písm. b) zák. č. 327/1990 Zb. o priestupkoch, § 20 ods. 1, 2 zák. č. 8/2009 Z.z.
o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 162, § 255 § 262 zák. č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok.
4. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v
2. rade namietajúc, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
voveci,súdprvejinštancienevykonalnavrhnutédôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zároveň odvolanie odôvodnil aj novotami, ktorými má byť
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
a novotami, ktoré odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
K preukázaniu priestupku, odvolateľ uviedol, že v priestupkovom konaní, ktoré bolo odložené sa
nepreukázalo, že by spáchal priestupok, ktorým by spôsobil škodu pani I.. Má za to, že civilný súd
nemôže dokázať vinu pri priestupku, či inom správnom delikte, pretože túto kompetenciu majú výlučne
správne orgány, ktorých rozhodnutia sú preskúmateľné správnymi súdmi a týmto svojím konaním súd
zasiahol do kompetencií iného orgánu, ktoré mu nepatria. Na preukázanie svojich tvrdení ďalej uviedol
k osobe svedka npor. D.. E. L., že ten pred súdom klamal a počas výkonu svojej služby nekonal v
súladespredpismi,ktorémaldodržiavať.AkoprílohuodvolaniadoručilsúduČestnévyhlásenieopravára
motorového vozidla Alfa Romeo, EČV E., z ktorého vyplýva, že 03.07.2014 bolo vozidlo odtiahnuté do
servisu a 05.07.2014 bolo vozidlo pritiahnuté späť na pozemok majiteľa vozidla. Popritom doručil aj
Čestné vyhlásenie D.. T. U., z ktorého vyplýva, že 02.07.2014 viedol ako vodič osobné motorové vozidlo,EČV H. a odvolateľ sedel na mieste spolujazdca, pričom do tohto vozidla narazila mamička s malým
dieťaťom. Odvolateľ poukázal aj na skutočnosť, že strany sporu si v značnej miere odporovali a preto
súd nemohol vychádzať z ich zhodných tvrdení, keďže tie neexistovali, preto súd prvej inštancie mal
vykonať rozsiahle dokazovanie, aby neexistovali pochybnosti o tom, ktoré tvrdenia ktorej strany sporu sú
presvedčivé a nespochybniteľné. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolateľ považuje napadnutý rozsudok
zanesprávnyanepreskúmateľnýprenezrozumiteľnosť,navrhol,abyodvolacísúdtentorozsudokzmenil
a žalobu zamietol, prípadne aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
5. Žalovaná v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu doručenom súdu prvej inštancie 13.05.2019 uviedla, že
v celom rozsahu súhlasí s odvolaním žalovaného v 2. rade.
6. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej v 1. rade doručenom súdu prvej inštancie
06.06.2019 uviedol, že vzhľadom na stotožnenie sa žalovanej v celom rozsahu s podaným odvolaním
nie je sa k čomu vyjadrovať a zároveň zotrval na svojom návrhu uvedenom v odvolaní.
7. Žalovaná v 1. rade vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného v 2. rade doručenom súdu prvej inštancie
10.07.2019 uviedla, že v celom rozsahu súhlasí s vyjadrením žalovaného v 2. rade.
8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia §
34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo
podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), prejednal
odvolanie podané žalovaným v 2. rade a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP bez toho, aby nariadil odvolacie
pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie
vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho
viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP). Pri preskúmavaní
napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol
oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom
odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď
neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože rozsudok vo veci samej musí
byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods. 2,
§ 219 ods. 1, 3 CSP). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379,
§ 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného v 2. rade nie je dôvodné
a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť.
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku
alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05). Odvolací súd so zreteľom na záver
o neexistencii dôvodov pre prerušenie konania a zodpovednosti žalovaných za škodu spôsobenú
poškodenému, nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.
11. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie
dostatočným, jasným, zrozumiteľným a výstižným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za
preukázané, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Podrobným
spôsobom objasnil, na základe akých skutočností a na podklade akej právnej úpravy vec právne posúdil.V nadväznosti na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné opakovať resp. dopĺňať rozhodnutie
okresného súdu. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:
12. Súd prvej inštancie správne zhodnotil, že neexistujú dôvody, pre ktoré by mal súd konanie prerušiť.
13. Podľa § 66 ods. 2 písm. e) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, správny orgán vec odloží, keď
zodpovednosť za priestupok zanikla.
Podľa § 20 ods. 1 zákona o priestupkoch, priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli
dva roky; nemožno ho tiež prejednať, prípadne uloženú sankciu alebo jej zvyšok vykonať, ak sa na
priestupok vzťahuje amnestia.
14. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalovaný v 1. rade a žalovaná
v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 213,08 eur s príslušenstvom s tým,
že je namieste aplikovať zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.
15. Podľa § 427 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“),
fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou
tejto prevádzky.
Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla,
motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.
Podľa § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu
spoločne a nerozdielne.
16. Za daného stavu odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na
prerušenie konania, povinnosti žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi
sumu 213,08 eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 15.06.2015 do zaplatenia a o priznaní nároku
žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovaným bol správny.
17. Na základe uvedených skutočností považuje odvolací súd odvolanie žalovaného v 2. rade za
nedôvodné a vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387
ods. 1, 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods.
1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o
trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní bol žalobca úspešný v celom rozsahu, preto mu súd
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovaným zaviazaným spoločne a nerozdielne
v rozsahu 100 % a zároveň žalovaný v 2. rade v odvolacom konaní úspech nemal. O výške náhrady
trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozsudku.
19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.