Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 14, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/169/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117206636
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117206636.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobkyne U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.
N. XXX, zastúpená Občianskym združením Právna pomoc poškodeným, so sídlom Janka Kráľa c. 12
Lipany, IČO 50 951 947, proti žalovanému Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921
22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpenému advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA
s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, o určenie neplatnosti zmluvy, o odvolaní žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 20Csp/73/2017-116 zo dňa 4.júla 2018 v spojení s opravným
uznesením sp. zn. 20Csp/ 73/2017-127 zo dňa 17.októbra 2018 , takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyňa n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada n
e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva a žalobkyňa nemá právo na náhradu trov
konania.“

2. Rozhodnutie právne posúdil okrem iného ustanovením § 3 ods. 1, § 39, § 41, § 52, § 53 ods. 1, 2, 3,
5, 6, zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 1 ods. 1, 4, § 1a
ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, (ďalej len nariadenie č. 87/1995 Z.z.), § 2 písm. a), b) a d), § 9 ods. 2, § 11

ods. 1, 2, 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej
len „zákon č. 129/2010 Z.z.“). O trovách konania rozhodol podľa § 255, § 257 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku, (ďalej len „C.s.p.“).

3. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalovaný poskytol dňa 20.11.2014 žalobkyni, na
základe zmluvy o úvere, spotrebiteľský úver vo výške 8.592,- eur s úrokovou sadzbou 20,915061

%. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia neplatnosti zmluvy ako celku a to z dôvodov
chýbajúcich náležitosti, rozporu úrokovej sadzby s dobrými mravmi, neprijateľných podmienok v zmluve
a neskúmania bonity žalovaným pri uzatváraní zmluvy. Pokiaľ ide o chýbajúce náležitosti zmluvy
podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a neskúmania bonity žalovaným, tak súd poukazuje naust. § 11 zákona č. 129/2010 Z.z., podľa ktorého pri tam vymenovaných chýbajúcich náležitostiach
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ak zákon spája s absenciou náležitosti
sankciu v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru, je nepochybné, že ich absencia

nemôže spôsobovať neplatnosť zmluvy ako celku. Rovnako zákon počíta so sankciou pre veriteľa, ak
nekonal s odbornou starostlivosťou, prípadne pri hrubom porušení povinnosti, keď neskúmal schopnosť
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Ak teda žalovaný neskúmal riadne bonitu žalobkyne, tak ako
to bolo aj v tomto prípade, keďže nepreukázal opak, to má za následok, že sa úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov, nespôsobuje to však neplatnosť zmluvy. Podľa údajov Národnej banky

Slovenska bola priemerná úroková miera obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných
domácnostiam v mesiaci november 2014 pri úveroch nad 5 rokov na úrovni 12,54% ročne. Nebankový
subjekt pri poskytovaní úverov podstupuje vyššiu mieru rizika, čo sa odráža aj vo výške úroku, a preto
dohodnutá výška úrokov 20,915061%, je v danom prípade súladná s dobrými mravmi. Podľa § 1a
nariadenia č. 87/1995 Z.z. odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť
dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom na účely stanovenia najvyššej

prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov
bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov
zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej
zmluvy. Podľa súhrnných informácii o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a
pobočkami zahraničných bánk za 3. štvrťrok 2014 (zverejnených 31.10.2014) bola ročná percentuálna

miera nákladov pre spotrebiteľské úvery so zabezpečením alebo lízing vo výške viac ako 6500 eur
so splatnosťou nad od 5 rokov do 10 rokov vo výške 12,84%. RPMN predmetného úveru je 23,03%
a teda neprevyšuje dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov. Nakoniec žalobkyňa
namietala, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. V tejto súvislosti však súd poukázal
na to, že ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, neplatná je iba časť, a

preto nemožno zo strany súdu konštatovať neplatnosť celej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako sa
dožadovala žalobkyňa podanou žalobou. Navyše súd vyslovil názor, že predmetné poplatky ani nie sú
neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Súd v danom prípade vychádzal z princípu zmluvnej voľnosti
stránaneplatnosťzmluvymábyťskôrvýnimkou,aniezásadou.Žalobkyňazmluvuuzatvorilaslobodnea
vážne. V zmluve je jasne a zreteľné uvedená výška poskytnutého úveru, výška splátky, doba splácania a

výška úrokovej sadzby. Údajne chýbajúce náležitosti by nespôsobili neplatnosť zmluvy, ale bezúročnosť
a bezpoplatkovosť. Súd teda dospel k záveru, že zmluva je platná a žalobu zamietol.

4. Proti rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. Vo svojom podaní uviedla, že žalobou zo dňa
08.03.2017sadomáhalažeÚverovázmluvač.G.X/XXXXXXjeneplatná.Absolútneneplatnýmprávnym

úkonom je úver poskytnutý za neprimerané protiplnenie pri zneužití tiesne alebo aj ľahkovážnosti
spotrebiteľa. Pri tzv. civilno-právnej úžere je úverová zmluva absolútne neplatná pre rozpor s dobrými
mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka). Následne, 31.05.2018 po splatení istiny, žalobkyňa rozšírila
návrh žaloby o určenie úveru za bezúročný a bezpoplatkový, k čomu podľa žalobkyne môže dôjsť
kedykoľvek za konania, dokiaľ nebolo vyhlásené rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Konanie,

keď súd žiadal o spresnenie žaloby, či žiada o neplatnosť alebo o určenie úveru za bezúročný a
bezpoplatkový, bolo ešte pred vyplatením samotnej istiny a z tohto dôvodu žiadala neplatnosť z dôvodu,
že žalovaný využil ľahkovážnosť žalobkyne a jej vek, a to tým, že žalobkyňa prišla do spoločnosti AAA
Auto, len so sumou 100,- eur a v krátkej dobe uzatvorila táto spoločnosť s ňou obchod na kúpu mot.
vozidla a namiesto akontácie 750,- eur, ktorá je uvedená v zmluve o úvere, zaplatila len 100,- eur. Ďalej

uviedla, že zmluvná pokuta uvedená v zmluve vo výške 10 % z predmetnej ceny vozidla, čo predstavuje
sumu 1.600 eur za porušenie ustanovenia hlavy 5 § 4 úverových zmluvných podmienok je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou nakoľko žalovaný udáva čo má žalobkyňa vykonať resp. nevykonať. Žalobkyňa
žalobou podanou 8.3.2017 žiadala neplatnosť úverovej zmluvy a následne po splatení istiny, rozšírila
návrh žaloby o určenie úveru za bezúročný a bezpoplatkový. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok

súdu prvej inštancie tak, že úverová zmluva je bezúročná a bezpoplatková.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
C.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia

pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

6. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnychzisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

7. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza nasledovné:

8. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom bola
uzatvorená zmluva o úvere, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 8.592,- eur s úrokovou
sadzbou 20,915061 % p.a. s dohodnutými mesačnými splátkami vo výške 210,10 eur, počet splátok 72,

dátum prvej mesačnej splátky 18.12.2014, posledná mesačná splátka 18.11.2020. Dňa 20.11.2014 bola
uzatvorená aj Zmluva o zriadení záložného práva č. : G. XX/XXXXXX, predmetom zmluvy bolo osobné
motorové vozidlo R. V.. Žalobkyňa ku dňu podania žaloby uhradila sumu vo výške 5.670,- eur.

9.Odvolacísúdnaúvoduvádza,žesúdprvejinštanciepostupovalsprávnepokiaľprávnyvzťahzaložený
Zmluvou o úvere medzi žalovaným a žalobkyňou vyhodnotil ako vzťah spotrebiteľský. Spotrebiteľský

charakter sporu nebol žalovaným v konečnom dôsledku spochybnený.

10. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že ak v zmluve chýbajú náležitosti vyžadované zákonom č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov účinný v čase podpisu zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských

úveroch“) sankciou nie je neplatnosť zmluvy, ale úver sa považuje za bezúročný a bezpoplatkový.

11. V zmysle ustanovenia § 11 odsek 2 zákona o spotrebiteľských úveroch - Ak veriteľ nekonal s
odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové
splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver

považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje
posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a
rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na
účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov. Následkom neskúmania bonity veriteľom nemôže
byť teda neplatnosť zmluvy, ale úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

12. Odvolací súd z obsahu podaného odvolania zistil, že odvolanie neobsahuje podstatné tvrdenia
smerujúce k spochybneniu záveru súdu prvej inštancie, že zmluva je platná a preto žalobu zamietol.

13. Odvolateľka v podanom odvolaní poukazuje na skutočnosti, ktoré vedú k záveru, že Úverová zmluva

č. : G. XX/XXXXXX zo dňa 20.11.2014 je bezúročná a bezpoplatková.

14.Zobsahuspisujezrejmé,žesúdprvejinštancienapojednávanídňa4.6.2018návrhnazmenužaloby
zo dňa 30.5.2018 zamietol a zástupca žalobkyne následne prehlásil, že naďalej trvá na podanej žalobe.

15. Podľa ustanovenia § 371 C.s.p. žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

16. Zmena žaloby je v zmysle § 140 C.s.p. rozšírenie uplatneného práva, uplatnenie iného práva
a podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Cieľom a úlohou
odvolacieho konania je prieskum rozhodnutia a konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo. Ide o

preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia v konaní o predmete konania tak, ako bol vymedzený
v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

17. Z uvedeného dôvodu návrhu žalobkyne, ktorý uviedla v podanom odvolaní nebolo možné vyhovieť.

18. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol
právne dôvody, pre ktoré žalobu zamietol. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne
neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii
zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.
Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom

všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS 188/06)19. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil
jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie
za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 C.s.p.

rozsudok potvrdil ako vecne správny.

20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek
1 C.s.p. tak, že žalobkyňa nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich nárok
nepriznáva.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).