Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 20, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/281/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612207091
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Maštalířová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6612207091.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Daniely Maštalířovej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v
exekučnej veci oprávneného Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 814 53
Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. I XXXXX/XX, XXX
XX D., vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Štefanom Hrebíkom, Exekútorský úrad, so sídlom

Dukelských hrdinov 2946/6, 90101 Malacky, pod sp.zn. EX 1879/2012, o vymoženie pohľadávky vo
výške 102,62 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec
č.k. 6Er/442/2012-16 zo dňa 9. septembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Lučenec č.k. 6Er/442/2012-16 zo dňa 9. septembra 2019 v napadnutej časti
prvej výrokovej vety p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec uznesením č.k. 6Er/442/2012-16 zo dňa 9. septembra 2019 exekúciu zastavil
a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 45,11 Eur v
lehote troch dní od doručenia uznesenia.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že z podnetu súdneho exekútora, ako aj z
exekučného spisu zistil, že súdny exekútor prešetril majetkové pomery povinnej a zistil, že povinná

nie je zamestnaná, nepoberá žiadne dávky, posledná jej evidencia bola v roku 2009, nie je vlastníkom
ani držiteľom žiadneho motorového vozidla, nemá vedené účty v peňažných ústavoch a nevlastní
nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky. Z uvedeného mal súd prvej inštancie preukázané, že
povinná nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou a
získať tak výťažok, ktorý by postačoval aspoň na krytie trov exekúcie. Preto exekúciu podľa § 57 ods.
1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil.

3. Na záver súd prvej inštancie poznamenal, že pre rozhodnutie exekučného súdu je rozhodujúci stav
v čase vydania uznesenia. Skutočnosť, že by povinná mohla v budúcnosti nadobudnúť nejaký majetok,
resp. mať príjem je právne významná len v tom, že oprávnený môže v budúcnosti podať nový návrh
na začatie exekúcie, ak sa ukáže, že povinná nadobudla majetok, resp. dosahuje príjem, z ktorého je
možné jeho pohľadávku uspokojiť, nakoľko rozhodnutie o zastavení exekúcie pre nedostatok takéhoto

majetku povinnej, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie tomu nebráni.

4. K zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu nemajetnosti povinnej, preto podľa ust. § 203 ods. 2
Exekučného poriadku oprávnenému uložil povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi.

5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti I. výrokovej vety o zastavení exekúcie podal v zákonom

stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Odvolanie odôvodnil tým, že pri nemajetnosti je potrebné
vychádzaťzcharakterunemajetnostiakostavuprechodného.Pretozastaveniepredmetnejexekúcieprenemajetnosť v tomto štádiu konania považoval za predčasné. Povinná je fyzická osoba v produktívnom
veku, čo svedčí tomu, že povinná v budúcnosti nadobudne majetok, či už prostredníctvom výkonu
zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo na základe inej právnej skutočnosti. Namietal, že súdny

exekútor aj súd nedostatočne zistili majetkové pomery povinného, pretože povinný môže vlastniť
hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo dôjsť k uspokojeniu jeho pohľadávky. Ďalej mal za to,
že súdny exekútor dostatočne nepreskúmal, či povinný nie je vlastníkom majetkových práv, ktoré
možno postihnúť vykonaním exekúcie. Napadnuté uznesenie považoval za nepreskúmateľné. Dal do
pozornosti, že v prípade, ak by bola predmetná exekúcia zastavená hrozí, že jeho právo na zaplatenie

pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní bude premlčané. Na záver oprávnený dal do
pozornosti, že vymáhaná pohľadávka predstavuje neuhradené poistné na zdravotné poistenie. Žiadal,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie
zamieta, alebo aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

6. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor. Vo vyjadrení uviedol, že sa nestotožňuje s
argumentáciouoprávnenéhouvedenouvodvolaní.Zvykonanejlustráciemajetkovejpodstatypovinného
jemožnékonštatovaťjehonemajetnosť,pričomďalšievedenieexekučnéhokonaniabybolozbytočnéav
rozpore so zásadou hospodárnosti. Žiadal aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
potvrdil.

7. K vyjadreniu súdneho exekútora sa vyjadril oprávnený. Vo vyjadrení opätovne poukázal na to, že
povinný je fyzická osoba v produktívnom veku, čo svedčí v prospech argumentu a reálneho predpokladu,
že povinný v budúcnosti nadobudne majetok. Podľa názoru oprávneného lustrácia exekučných konaní
evidovanýchvregistriCREnemážiadnuvypovedaciuhodnotuvovzťahukuskutočnosti,akýmmajetkom

povinný disponuje, a teda či povinný je alebo nie je nemajetný. Uviedol, že zotrváva na svojom odvolaní.

8. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“)) prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP
rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP, nenariadil pojednávanie, nakoľko

nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru,
že odvolaniu oprávneného nie je možné vyhovieť, a preto podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej
inštancie v napadnutej časti I. výrokovej vety ako vecne správne potvrdil.

9. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že dňa 03.05.2012 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na

vykonanie exekúcie proti povinnej. Následne súdny exekútor požiadal súd prvej inštancie o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie dňa 22.05.2012 udelil súdnemu exekútorovi
poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je Výkaz nedoplatkov č.
1110048304 zo dňa 15.11.2011 vydaný oprávneným. Podaním zo dňa 10.01.2018 súdny exekútor
dal podnet na zastavenie exekúcie, pretože lustráciou majetkovej podstaty povinného nezistil žiadny

majetok. Následne súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods.
1 písm. h) Exekučného poriadku a oprávnenému uložil povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy
exekúcie.

10. Odvolací súd mal zo spisu súdneho exekútora sp.zn. EX 1879/12 preukázané, že povinná nie

je poberateľom dôchodkového poistenia, nemocenského poistenia, úrazového poistenia, poistenia
v nezamestnanosti, nemá príjem z pracovnej ani inej obdobnej činnosti, nie je vlastníkom žiadnej
nehnuteľnosti ani hnuteľných veci a tiež nemá vedený účet v žiadnej banke. Uvedené zisťovania súdnym
exekútorom boli vykonané 21.08.2019.

11. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

12. Pri zastavení exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku musí byť splnená
podmienka neexistencie majetku, ktorá je zároveň preukázaná šetrením súdneho exekútora. Súd prvej

inštancie vec správne posúdil, pričom je zároveň potrebné uviesť, najmä s prihliadnutím na námietku
oprávneného,ževkonaníniejemožnéprihliadaťnaneistébudúceokolnosti,pretožeteoretickámožnosť
zmeny majetkových pomerov je síce daná vždy, avšak súdy nerozhodujú na základe teoretických
eventualít, ale na základe preukázaných skutočností, pričom pre rozhodnutie je rozhodujúci stav v časejeho vyhlásenia. Odvolací súd, tak ako súd prvej inštancie, mal za preukázané, že povinný nevlastní
žiaden majetok, pričom súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal zo šetrenia majetkových pomerov
povinnej súdnym exekútorom vykonaného v roku 2019.

13. Odvolací súd sa s odôvodnením uznesenia súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožnil, a preto
ho v zmysle § 387 ods. 1 CSP v napadnutej časti I. výrokovej vety ako vecne správne potvrdil.

14. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).