Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 8, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Tos/127/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1518010117
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamko
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1518010117.2

Uznesenie

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredseduJUDr.PetraŠamkaasudcovJUDr.TiboraKubíka
a JUDr. Vladimíra Buchvalda v trestnej veci obžalovaného L.., stíhaného pre zločin krádeže podľa §
212 ods. 1 ods. 4 písm. b/ Trestného zákona, o sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu Okresného
súdu Bratislava V zo dňa 22.08.2018, sp. zn. 1T/12/2018, a o návrhu obžalovaného na odňatie veci
Okresnému súdu Bratislava V, na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave dňa 08. novembra 2018

takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosť obžalovaného L. L., nar. XX.XX.XXXX,
z a m i e t a.

II. Podľa § 23 ods. 1 Trestného poriadku trestná vec obžalovaného L. L., nar. XX.XX.XXXX, vedená na
Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 1T/12/2018, sa tomuto súdu n e o d n í m a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresného súdu Bratislava V zo dňa 22.08.2018, sp. zn. 1T/12/2018, bolo
podľa § 32 ods. 3 Trestného poriadku rozhodnuté, že „predseda senátu JUDr. Roman Benedikovič
a členovia senátu Ing. Judita Gogová a Vladimír Lieskovský nie sú vylúčení z prejednávania a
rozhodovania trestnej veci obžalovaného L. L.“.

Proti uvedenému uzneseniu podal v lehote ustanovenej v § 187 ods. 1 Trestného poriadku obžalovaný
sťažnosť ihneď po vyhlásení uznesenia s tým, že sťažnosť bližšie odôvodnila obhajkyňa, a to
nasledovne:

Obžalovaný hneď pred otvorením hlavného pojednávania podal námietku zaujatosti voči všetkým
sudcom Okresného súdu Bratislava V, ako aj voči predsedovi senátu, ako aj voči prísediacim, a to

z dôvodu, že má pochybnosti o nestrannom rozhodovaní tohto súdu, nakoľko už bol 29-krát súdne
trestaný, pričom vo väčšine prípadov bol odsúdený sudcami Okresného súdu Bratislava V - považovaný
je za recidivistu, ktorý sa nikdy nezmení a nepresvedčí ich o opaku. Má za to, že sudcovia Okresného
súdu Bratislava V už majú na obžalovaného a na celú vec vytvorený jednoznačný pohľad a obžalovaný
nemá žiadnu šancu na spravodlivý proces a preto je toho názoru, že pred sudcami Okresného súdu
Bratislava V v ich ponímaní je už dávno odsúdený a preto žiada, aby odvolací (sťažnostný) súd odňal

jeho trestnú vec Okresnému súdu Bratislava V a prikázal ju inému súdu. Pokiaľ ide o samotný inštitút
odňatia a prikázania veci, tak tento znamená prelomenie ústavnej zásady, že nikoho nemožno odňať
jeho zákonnému sudcovi a je len výnimočný opatrením. Možno ho uplatniť len vtedy, ak pre tento
postup existujú dôležité dôvody Dôležitými dôvodmi treba predovšetkým rozumieť také dôvody, ktoré
zaisťujú nestranné a zákonné prejednanie veci, náležité zistenie skutkového stavu bez dôvodných
pochybnosti, ako aj uplatnenie všetkých do úvahy prichádzajúcich zásad trestného konania, výchovné

pôsobenie trestného konania na obžalovaného i na ostatných občanov, pričom všetky okolnosti majú
zabezpečiť najmä dôveru občanov v nestranné, objektívne a spravodlivé rozhodnutie súdu. Obhajobamá za to, že dôvod, ktorý obžalovaný uviedol vo svojej námietke zaujatosti je dôležitým dôvodom pre
zaistenie nestranného, nezávislého a spravodlivého rozhodnutia súdu, nesúhlasí preto s rozhodnutím
senátu Okresného súdu Bratislava V ohľadom námietky zaujatosti, a teda že nemajú byť vylúčení z

konania. Každý má právo na spravodlivý súdny proces, zaručuje ho jednak čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd, ale je implikované aj v siedmom oddieli Druhej hlavy
ústavy. Článok 46 ods. 1 ústavy zaručuje predovšetkým prístup k súdu, pretože len v takom prípade
sa vytvárajú podmienky na domáhanie sa práva na súdnu ochranu oprávnenou osobou. Súd musí mat
ústavou výslovne určenú kvalitu. To znamená, že musí byť nezávislý a nestranný (II ÚS 71/97, nález z

15. októbra 1998, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 1998) Článok 46
ods. 1 Ústavy SR priznané právo domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde v sebe
zahŕňa aj právo na nestranného sudcu. Nestrannosť sudcu podľa Európskeho súdu pre ľudské práva
sa definuje ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti. Nestrannosť sudcu nespočíva len
v hodnoteni subjektivneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byt' zaujatý, ale aj objektívnej úvahe, či
je možné usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Nestrannosť sudcu je obyčajne definovaná ako

absencia predsudku alebo zaujatosti v konkrétnej veci Z tohto hľadiska preto nezáleží ani na tom, že
sudca sa k návrhu na jeho vylúčenie vyjadrí v tom zmysle, že sa vnútorne necíti alebo cíti byt' zaujatý,
rozhodujúce nie je jeho stanovisko, ale existencia objektívnych skutočností, ktoré vrhajú pochybnosti na
jeho nestrannosť v očiach strán a verejnosti (III ÚS 47/05 Nález z 11. mája 2005) Na uvedenom základe
preto obhajoba žiada Krajský súd v Bratislave, aby vyhodnotil možnú zaujatosť sudcov Okresného súdu

Bratislava V, a to jednak zo subjektívneho hľadiska, ako aj z objektívneho a zistil tak, či sú poskytnuté
dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v danom smere. Nie je totiž možné uspokojiť sa
len so subjektívnym hľadiskom sudcov, ale je potrebné preskúmať aj vonkajšie objektívne skutočnosti,
a obhajoba je presvedčená o tom, že dôvody na pochybnosti tu existujú.

Vec bola predložená prvostupňovým súdom na rozhodnutie sťažnostnému súdu dňa 26.10.2018.

K otázke námietky zaujatosti:

Podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy SR nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu

ustanoví zákon.

Podľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo
prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník
a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci

alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom
alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.

Podľa § 31 ods. 2 Trestného poriadku sudca, prísediaci, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny
úradník a súdny tajomník je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, ak bol v prejednávanej

veci činný ako prokurátor, policajt, spoločenský zástupca, obhajca, splnomocnenec zúčastnenej osoby
alebo poškodeného, zástupca poškodeného alebo spoločný zástupca poškodených.

Podľa § 31 ods. 3 Trestného poriadku z rozhodovania na súde vyššieho stupňa je okrem vylúčenia
podľa odseku 2 vylúčený sudca, prísediaci, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník a súdny

tajomník, ktorý sa zúčastnil na rozhodovaní na súde nižšieho stupňa, a naopak. Z rozhodovania o
dovolaníjevylúčenýten,ktosavprejednávanejvecizúčastnilnarozhodovaníakosudcaaleboprísediaci
súdu iného stupňa. Z rozhodovania o sťažnosti na nadriadenom orgáne je vylúčený prokurátor, ktorý
napadnuté rozhodnutie vydal alebo dal naň súhlas alebo pokyn.

Podľa § 31 ods. 4 Trestného poriadku námietku zaujatosti je strana povinná vzniesť bez meškania, len
čo sa dozvedela o dôvodoch vylúčenia. Úkon, ktorý vykonala vylúčená osoba, nemôže byť podkladom
na rozhodnutie v trestnom konaní s výnimkou neodkladného alebo neopakovateľného úkonu.

Podľa § 32 ods. 1 Trestného poriadku ak z dôvodov uvedených v § 31 ods.

1 oznámi svoju
zaujatosť sudca alebo prísediaci, o vylúčení rozhodne nadriadený súd v senáte. O
vylúčení sudcu odvolacieho súdu alebo dovolacieho súdu rozhodne iný senát tohto
súdu, o vylúčení sudcu pre prípravné konanie rozhodne predseda senátu nadriadenéhosúdu. Ak sudca alebo prísediaci je vylúčený z dôvodov uvedených v § 31 ods.
2 alebo , nahradí ho iný sudca

určený na zastupovanie rozvrhom práce; prísediaceho nahradí iný prísediaci podľa
pokynu predsedu senátu. Ak z dôvodov uvedených v § 31 ods. 1 oznámi svoju zaujatosť
probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník alebo asistent prokurátora
alebo ak je taká pomocná osoba vylúčená z dôvodov uvedených v § 31 ods.

2 alebo , alebo ak z dôvodov
uvedených v § 31
vznesie námietku zaujatosti takej osoby strana, o vylúčení rozhodne predseda senátu alebo v
prípravnom konaní prokurátor, v ktorého veci je taká osoba činná. Ak z dôvodov uvedených §
31 ods. 1 oznámi

svoju zaujatosť prokurátor, o vylúčení rozhodne bezprostredne nadriadený prokurátor. Ak z
dôvodov uvedených v § 31 ods. 1 oznámi svoju zaujatosť policajt, o vylúčení rozhodne bezprostredne nadriadený tohto
policajta; proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

Podľa § 32 ods. 2 Trestného poriadku ak z dôvodov uvedených v § 31 oznámi svoju zaujatosť
zapisovateľ alebo vznesie námietku jeho zaujatosti strana, o vylúčení rozhodne orgán, ktorý ho na
spísanie zápisnice o úkone pribral, v konaní pred súdom predseda senátu.

Podľa § 32 ods. 3 Trestného poriadku o vylúčení z dôvodov uvedených v §
31 na základe
námietky vznesenej niektorou zo strán v iných prípadoch ako podľa odseku 2 rozhoduje orgán, ktorého
sa tieto dôvody týkajú. O tom, či je vylúčený sudca alebo prísediaci, ktorý rozhoduje v senáte, rozhodne

tento senát.

Podľa § 32 ods. 4 Trestného poriadku proti rozhodnutiu podľa odsekov
2 a je prípustná sťažnosť, po

jej podaní sa vykoná len nariadený úkon trestného konania s výnimkou rozhodovania
vo veci samej a úkon, ktorého nevykonanie by mohlo ohroziť účel trestného konania.
Ak je výsledkom tohto úkonu uznesenie a proti tomuto uzneseniu je prípustná
sťažnosť, má sa za to, že strana podala sťažnosť popri sťažnosti proti rozhodnutiu
podľa odseku 2

alebo ; vziať späť
možno len obe sťažnosti spoločne. O sťažnosti proti uzneseniu, ktoré je výsledkom
úkonu, sa rozhodne až po rozhodnutí o sťažnosti proti rozhodnutiu podľa odseku
2 alebo .

Podľa § 32 ods. 5 Trestného poriadku o sťažnosti proti rozhodnutiu podľa
odsekov2a rozhoduje
a) bezprostredne nadriadený policajta, ak ide o rozhodnutie policajta,

b) bezprostredne nadriadený prokurátor, ak ide o rozhodnutie prokurátora,
c) nadriadený súd v senáte, ak ide o rozhodnutie samosudcu, predsedu senátu, senátu súdu prvého
stupňa alebo sudcu pre prípravné konanie, alebo
d) iný senát odvolacieho súdu, dovolacieho súdu alebo nadriadeného súdu konajúceho o sťažnosti
proti rozhodnutiu sudcu pre prípravné konanie, ak ide o rozhodnutie senátu odvolacieho súdu alebo

dovolacieho súdu, alebo senátu nadriadeného súdu.

Podľa § 32 ods. 6 Trestného poriadku o námietke zaujatosti strany, ktorá je založená na tých istých
dôvodoch, pre ktoré už raz bolo o takej námietke rozhodnuté, alebo ktorá nebola vznesená bezodkladnepodľa § 31 ods. 4
alebo ak je dôvodom námietky len procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu v
konaní, sa nekoná; to platí aj o námietke, ktorá je založená na iných dôvodoch ako dôvodoch podľa §

31 .

Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Podľa § 193 ods. 1 Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak
a) nie je prípustná,
b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá
znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo
c) nie je dôvodná.

Krajský súd v Bratislave ako nadriadený súd - sťažnostný súd na podklade riadne a včas podanej
sťažnosti oprávnenou osobou, preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Trestného poriadku jednak správnosť
výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému bola podaná sťažnosť a jednak konanie predchádzajúce
výroku napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.

Sťažnostný súd z predloženého spisového materiálu zistil, že na Okresnom súde Bratislava V bola
dňa 22.02.2018 podaná na obžalovaného L. L. obžaloba Okresnou prokuratúrou Bratislava V, č. k. 2Pv
596/17/1105, pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 ods. 4 písm. b/ Trestného zákona na skutkovom
základe v nej uvedenom.

Obžalovaný L. L. dňa 22.08.2018 pred začatím hlavného pojednávania vzniesol námietku zaujatosti voči
predsedovi senátu, prísediacim, ako i všetkým sudcom Okresného súdu Bratislava V v tom mysle, že
pred uvedeným súdom nie je schopný dokázať svoju nevinu.

Ústava SR v čl. 48 ods. 1 ustanovuje zásadu neodňateľnosti veci zákonnému sudcovi resp. senátu. Z nej
potom vyplýva, že výnimočnosť prípadného iného postupu je viazaná na zákonom presne ustanovené
prísne pravidlá a ide o výnimku z tejto ústavnej zásady. Pre rozhodnutie, ktorým sa konkrétna už
pridelená vec konajúcemu sudcovi (senátu) odníma musia byť splnené tak závažné dôležité dôvody,
ktoré sú porovnateľné s významom uvedenej ústavnej zásady.

Vylúčiť sudcu resp. senát z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci je možné len výnimočne
a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré sudcovi resp. senátu zjavne bránia rozhodnúť nestranne a
nezaujato. Teda vylúčenie sudcu alebo senátu môže nastať iba za predpokladu, že je bezpochyby
zistené, že ich nezaujatý vzťah k veci alebo k dotknutým osobám dosiahne takú intenzitu, že nebudú

schopní nezávisle a nestranne rozhodnúť vo veci.

Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že pomerom k prejednávanej veci sa rozumie najmä to, že dotknutá
úradná osoba alebo jej blízka osoba bola poškodená v prejednávanej veci, resp. iná obdobná zistená
skutočnosť rovnakého charakteru a závažnosti. Pomerom k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, resp.

k ďalším osobám uvedeným v § 31 ods. 1 Trestného poriadku, sa rozumie, že úradná osoba je k
uvedeným osobám blízkou osobou alebo v blízkom priateľskom alebo nepriateľskom vzťahu. Osobami,
ktorých sa úkon priamo týka, sú predovšetkým subjekty trestného konania, resp. strany trestného
konania.

Sťažnostnýsúdzospisovéhomateriálunezistiltakéskutočnosti,zktorýchbybolomožnéurobiťzáver,že
bymalidotknutípredsedasenátuaprísediacisudcoviatakýpomerkprejednávanejvecialebokosobám,
ktorých sa vec týka, ktorý by zakladal pochybnosť o ich nezaujatosti. Rovnako nebolo sťažnostným
súdom zistené, že by namietaný senát bol činný v prejednávanej veci ako niektorá z osôb uvedených v §
31 ods. 2 a 3 Trestného poriadku. Napokon, aj zo samotného vyjadrenia senátu v napadnutom uznesení,

kedy bolo rozhodované o podanej námietke zaujatosti prvostupňovým súdom, vyplýva, že jeho členovia
(predseda senátu a prísediaci) sa necítia byť akýmkoľvek spôsobom zaujatí v predmetnej trestnej veci,
čo vyplýva aj z písomného stanoviska ostatných sudcov uvedeného súdu.Z listinného materiálu vyplýva, že obžalovaný námietku zaujatosti viazal na tú ním uvádzanú
okolnosť, že sa že na Okresnom súde Bratislava V nie je schopný dokázať svoju nevinu, čo bližšie
rozviedla v písomnom odôvodnení sťažnosti jeho obhajkyňa tak, ako je vyššie uvedené, avšak žiadne

ďalšie konkrétne relevantné skutočnosti namietanej zaujatosti senátu, resp. všetkých sudcov celého
Okresného súdu Bratislava V uvedené neboli.

K predmetnej sťažnosti obžalovaného L. L. sťažnostný súd uvádza, že túto vyhodnotil ako nedôvodnú
s tým, že nemohlo dôjsť k porušeniu ľudských práv a slobôd menovaného obžalovaného. Rovnako

sťažnostný súd nezistil, že by napadnuté uznesenie prvostupňového súdu bolo pre nedostatok dôvodov
nepreskúmateľné, arbitrárne a ústavne nekonformne odôvodnené, naopak, prvostupňový súd jasne
a zrozumiteľne svoje rozhodnutie o nevylúčení predsedu senátu a prísediacich sudcov zdôvodnil - z
obsahu napadnutého uznesenia prvostupňového súdu jednoznačne vyplývajú podstatné skutočnosti
ohľadom rozhodovania o namietanej zaujatosti.

K otázke návrhu na odňatie veci:

Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná
inému súdu toho istého druhu a stupňa, o odňatí a prikázaní veci rozhoduje súd, ktorý je obom súdom
najbližšie spoločne nadriadený.

Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že Trestný poriadok podmieňuje delegáciu existenciou dôležitého
dôvodu. Význam, resp. dôležitosť dôvodu pre aplikáciu citovaného výnimočného opatrenia na zmenu
miestnej príslušnosti súdu musí byť porovnateľný s významom ústavného princípu, vyplývajúceho
z článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, z ktorého vyplýva, že nikoho nemožno odňať

jeho zákonnému sudcovi. Delegácia sa preto nesmie stať prostriedkom na to, aby procesné strany
určovali, kto bude zákonným sudcom v konkrétnom prípade bez splnenia podmienok § 23 ods. 1
Trestného poriadku. Medzi dôležité dôvody delegácie možno zahrnúť najmä prípady vylúčenia všetkých
sudcov príslušného súdu, uskutočnenie spoločného konania, ak boli podané obžaloby na toho istého
obžalovaného na rôznych súdoch, väčšina svedkov, ktorých treba v súdnom konaní vypočuť má bydlisko

v obvode iného vzdialeného súdu a podobne. Vzhľadom na uvedené možno vylúčiť sudcu (sudcov) z
prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov,
ktoré konajúcemu sudcovi zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a
spravodlivo (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Ndt 18/2014).

Obžalovaný L. Rajninec založil svoju žiadosť o odňatie veci Okresnému súdu Bratislava V na vyššie
uvedenom základe, avšak zákonný sudca uznesením vyslovil, že on sám a prísediaci sudcovia nie
sú vylúčení z prejednania a rozhodovania predmetnej veci s tým, že obžalovaný namietal aj zaujatosť
ostatných sudcov Okresného súdu Bratislava V, ktorí sa však vyjadrili v písomnom stanovisku negatívne.
V súlade s tým, Krajský súd v Bratislave nezistil zo spisového materiálu nič, čo by nasvedčovalo, že

konajúci súd by mal zaujatý postoj k odsúdenému, pričom na odňatie a prikázanie veci inému súdu
nestačí len subjektívny pocit odsúdeného, ale jeho obava z nestrannosti súdu musí mať objektívny
základ. Zdanie zaujatosti musí byť takej povahy, aby vytváralo skutočné riziko nespravodlivosti.

S poukazom na uvedené možno vyvodiť záver, že v posudzovanom prípade existuje dostatočná

formálna nestrannosť zákonného senátu okresného súdu, pretože neboli doposiaľ preukázané žiadne
skutočnosti tvoriace objektívny základ pre vznik pochybností o nedostatku jeho nezávislosti a skutočné
riziko nespravodlivosti. Formálny postup pri posudzovaní skúmania otázky o vylúčení sudcu z
vykonávania úkonov posudzovaného trestného konania, či odňatia a prikázania veci inému než miestne
príslušnému súdu, bez preukázania ďalších skutočností, by mal za následok neodôvodnené vylučovanie

sudcov z vykonávania úkonov trestného konania a prideľovania vecí na ich prejednanie a rozhodnutie
iným sudcom, či dokonca súdom. Preto je potrebné zamedziť, aby tento inštitút účelovo využívali (resp.
zneužívali) osoby, ktoré majú postavenie obžalovaného a nachádzajú sa vo väzbe, navyše z dôvodu
plynutia času a s ním spojenými dôsledkami bez meritórneho rozhodnutia posudzovanej veci - zo strany
obžalovaného ide totiž zjavne o tzv. šikanózny výkon práva.

Na základe uvedených skutočností sťažnostný súd konštatuje, že nezistil žiadne také relevantné
skutočnosti,zktorýchbybolomožnévyvodiťzáverozaujatostidotknutéhosenátuprvostupňovéhosúdu,prípadne o zaujatosti všetkých sudcov Okresného súdu Bratislava V a preto sťažnosť obžalovaného L.
L. ako nedôvodnú zamietol a súčasne predmetnú vec uvedenému súdu neodňal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.