Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 11, 2019

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 14Cb/22/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119225465
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Maukš

ECLI: ECLI:SK:OSVK:2019:6119225465.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš sudcom Mgr. Andrejom Maukšom v spore žalobcu TEKRO Nitra, s. r. o.,

Párovské Háje 10, 949 01, Nitra, IČO: 36 555 436, zastúpeného Mgr. Štefanom Slováčikom, advokátom,
Mostná 46, Nitra proti žalovanému L. Š., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. P. XXX, o zaplatenie
15.213,28 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 15.213,28 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 5.503,68 Eur od 30. 01. 2018 do 06. 06. 2018
zo sumy 4.610 Eur od 07. 06. 2018 do 05. 10. 2018
zo sumy 4.300 Eur od 06. 10. 2018 do zaplatenia

zo sumy 5.517,12 Eur od 15. 03. 2018 do zaplatenia
zo sumy 5.060,16 Eur od 15. 05. 2018 do zaplatenia
zo sumy 336 Eur od 26. 06. 2018 do zaplatenia a
náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 40 Eur, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalobca m á nárok na náhradu 100 % trov konania od žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 14. 02. 2019 v rámci

upomínacieho konania podľa zákona č. 307/2016 Z. z. domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť
mu sumu 15.213,28 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.503,68 Eur od 30. 01. 2018
do 06. 06. 2018, zo sumy 4.610 Eur od 07. 06. 2018 do 05. 10. 2018, zo sumy 4.300 Eur od 06. 10.
2018 do zaplatenia, zo sumy 5.517,12 Eur od 15. 03. 2018 do zaplatenia, zo sumy 5.060,16 Eur od
15. 05. 2018 do zaplatenia a zo sumy 336 Eur od 26. 06. 2018 do zaplatenia a náklady spojené s
uplatnením pohľadávky v sume 40 Eur. Žalobu odôvodnil tým, že na základe konkludentne uzavretých
kúpnych zmlúv dodal žalovanému tovar podľa dodacích listov č. 187001115 dňa 09. 01. 2018 v hodnote

5.503,68 Eur, č. 187002462 dňa 28. 02. 2018 v hodnote 5.517,12 Eur, č. 187004480 dňa 25. 04. 2018
v hodnote 5.060,16 Eur a č. 187006145 dňa 08. 06. 2018 v hodnote 336 Eur. Žalobca žalovanému
jednotlivý dodaný tovar fakturoval faktúrami so splatnosťou dňa 15. 01. 2018, 28. 02. 2018, 30. 04. 2018
a 11. 06. 2018 s tým, že žalovaný uhradil čiastočne len prvú faktúru v sume 893,68 Eur dňa 06. 06.
2018 a v sume 310 Eur dňa 05. 10. 2018. Okresný súd Banská Bystrica návrhu žalobcu vyhovel v celom
rozsahu a dňa 15. 02. 2019 vydal platobný rozkaz sp. zn. 23Up/127/2019.

2. Žalovaný podal v zákonnej lehote odpor, na základe čoho došlo v súlade s ustanovením § 11 ods. 1
Zákona č. 307/2016 Z. z. k zrušeniu vydaného platobného rozkazu. Žalovaný odpor odôvodnil tým, že
dodaný tovar - granulované krmivo z prvých troch faktúr bolo nekvalitné s vysokým obsahom prachu,
s absenciou certifikovaných zložiek s tým, že tieto skutočnosti nebolo možné zistiť pri naskladňovaníkrmiva do zásobníkov, ale až pri jeho vyskladňovaní. Z dôvodu nekvality krmiva ochoreli králiky chované
žalovaným pastorelou (chorobou dýchacích ciest), čo sa prejavovalo na nízkych prírastkoch, čím
žalovanému vznikla škoda minimálne 1.200 Eur na každom turnuse dodávky, teda pri ôsmych turnusoch

dodávky, minimálne 9.600 Eur. Pokiaľ ide o posledné dodané krmivo, toto bolo napadnuté plesňou a po
jeho skonzumovaní došlo k úhynu králikov v počte minimálne 770 kusov (45 % z celku) a spôsobeniu
škody vo výške 3.368 Eur. Všetky uvedené závady žalovaný opakovane u žalobcu reklamoval, na čo
žalobca nereagoval.

3. Žalobca vo vyjadrení k odporu poprel tvrdenia žalovaného o tom, že mu boli dodané nekvalitné krmivá,
v dôsledku čoho mala byť žalovanému spôsobená škoda v podobe úhynu zvierat. Taktiež si žalovaný
nikdy neuplatnil žiadnu reklamáciu. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný svoje tvrdenia o úhyne zvierat v
dôsledku žalobcom dodaného krmiva nepreukázal.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi navrhnutými žalobcom, a to

obchodným saldokontom, dodacími listami, faktúrami a výpisom z účtu, výsluchom svedkov navrhnutých
žalovaným U. Š. a U. E. a oboznámením sa s výpisom zo živnostenského registra, pričom zistil
nasledovný skutkový stav:

5. Z predložených dodacích listov vyplýva, že žalobca dodal žalovanému kŕmnu zmes pre králiky v

granulovanej forme dňa 09. 01. 2018 na základe dodacieho listu č. 187001115 v množstve 16.380 kg
v celkovej sume 5.503,68 Eur, dňa 28. 02. 2018 na základe dodacieho listu č. 187002462 v množstve
16.420 kg v sume 5.517,12 Eur, dňa 25. 04. 2018 na základe dodacieho listu č. 187004480 v množstve
15.060 kg v sume 5.060,16 Eur a dňa 08. 06. 2018 na základe dodacieho listu č. 187006145 v
množstve 1.000 kg v sume 336 Eur. Všetky dodacie listy sú podpísané žalobcom aj žalovaným. Z

predložených faktúr vystavených žalobcom vyplýva, že dodanie tovaru v uvedenom množstve a cene
podľa jednotlivých dodacích listov fakturoval žalovanému faktúrami č. 181001047 na sumu 5.503,68
Eur splatnou dňa 29. 01. 2018, č. 181002188 na sumu 5.517,12 Eur splatnou dňa 14. 03. 2018, č.
181004189 na sumu 5.060,16 Eur splatnou dňa 14. 05. 2018 a č. 181006053 na sumu 336 Eur splatnou
25. 06. 2018. Z predloženého obchodného saldokonta vyplýva, že žalovaný uhradil len časť fakturovanej

sumy z faktúry č. 181001047 spolu 1.203,68 Eur (dňa 06. 06. 2018 v sumách po 303,68 Eur a 590 Eur
a dňa 05. 10. 2018 v sume 310 Eur). Úhrady žalovaného v uvedených dátumoch a sumách vyplývajú
aj z predloženého výpisu z účtu žalobcu vedeného vo VÚB, a.s.

6. Z výsluchu svedkyne U. Š. vyplynulo, že ide o manželku žalovaného, ktorá spolu s ním podnikala.

Svedkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že pri poslednej dodávke krmiva bolo dodané splesnivené krmivo s
tým, že napriek tomu toto krmivo podali králikom, nakoľko mali na výber v podstate dve možnosti: buď ich
nechajú podochnúť od hladu, alebo ich nakŕmia vadným krmivom. V tom čase však veterinára nevolali,
zavolali ho až následne, pričom veterinár im uviedol, že mal byť privolaný skôr. V predošlých dodávkach
krmiva sa stalo, že zo sila vypadávali hrudy, keďže celé krmivo bolo zlepené, mokré, pravdepodobne

napadnuté plesňou. Svedkyňa uviedla, že žalovaný vady krmiva u žalobcu vždy telefonicky reklamoval
približne na druhý - tretí deň. Na otázku ohľadom toho, či došlo k reklamácii dodaných krmív, ktoré
sú predmetom tohto konania, svedkyňa uviedla, že pri dodávke v januári 2018 si nepamätá, či bola
reklamovaná žalovaným, v marci 2018 sa v dodávke vady vyskytli a žalovaný si ich uplatňoval u žalobcu
v lehote približne 2 - 3 dni. Pokiaľ ide o dodávku za máj 2018, aj tam sa svedkyni videlo, že boli vady,

avšaknevedelauviesť,čiišlookrmivovsilealebovovreciach.Akišlookrmivovovreciach,tobolonanič.
To ktoré bolo v sile, odtiaľ vypadávali hrudy a keď tam boli vady žalovaný si ich tiež uplatňoval v lehote
2 až 3 dni. Následne si svedkyňa spomenula, že aj v dodávke krmiva z januára 2018 boli určite vady,
ktoré boli uplatnené žalovaným v lehote, ktorú svedkyňa uviedla predtým. Pokiaľ ide o poslednú dodávku
v júni 2018, pokiaľ tu boli vady, svedkyňa si myslí, že áno, avšak nevie presne, tak si ich žalovaný

určite uplatňoval u žalobcu. Následne svedkyňa uviedla, že posledná dodávka krmiva vo vreciach bola
oplesnutá a krmivo bolo mokré.

7. Z výsluchu svedka U. E. vyplynulo, že je zamestnancom žalobcu a žalovaný je jeho klient, pričom
svedok je jeho kontaktná osoba cez ktorú by si mal žalovaný uplatňoval prípadné vady dodaného

tovaru. Z výsluchu svedka vyplynulo, že si nie je vedomý akýchkoľvek vád žalobcom dodaného krmiva
žalovanému,žalovanývadynikdynenamietal,nemalvýhrady,inakbykrmivoneodoberal.Svedoktaktiež
poprel, že by pri výrobe krmiva u žalobcu mohlo dôjsť k prímesiam iného krmiva z dôvodu staršej
výrobnej technológie takým spôsobom, že pri vyrábaní jedného typu krmiva a následnom prechode nadruhýtypsavýrobaúplnenevyčistíamôžedôjsťkprímesiamzkrmivaurčenéhopreinézvieratá.Svedok
taktiež poprel, že by žalovaný niekedy namietol, že v dodanom krmive boli oplesnené hrudy. Svedok
nemá vedomosť o reklamáciách ani od iných odberateľov. Svedok potvrdil tvrdenia žalobcu, že bol u

neho na farme, avšak si nepamätá, že by mu bolo ukázané vadné krmivo.

8. Súd vec právne posúdil ako obchodnoprávny záväzok v súlade s ustanovením § 261 ods. 1
Obchodného zákonníka, nakoľko obe strany boli v čase dodávky krmiva podnikateľmi s tým, že žalobca
je obchodná spoločnosť, ktorej predmetom je podľa výpisu z obchodného registra aj výroba kŕmnych

zmesíažalovanýbolvčasedodaniakrmivaživnostníkom,ktorémubolokrmivododanézaúčelomchovu
králikov, ako to vyplynulo z vyjadrení žalovaného a výsluchu svedkov U. Š. a U. E.. Podľa internetového
výpisu zo živnostenského registra žalovaný podnikal ako fyzická osoba - živnostník pod IČOm 37 269
399 s miestom podnikania F. P. XXX od 02. 01. 2002 a podnikateľskú činnosť ukončil až ku dňu 01. 07.
2019. Za týchto okolností je možné ustáliť, že dodávka krmiva v predmetnej veci sa týkala podnikateľskej
činnosti strán.

9. Z predložených dodacích listov má súd preukázané, že žalobca dodal žalovanému v štyroch dávkach
tovar v množstve a cene uvedených v dodacích listoch, nakoľko všetky štyri dodacie listy obidve strany
podpísali,čímpotvrdilidodanietovaru.Medzistranamidošlokuzavretiukúpnejzmluvypodľaustanovení
§ 409 a nasl. Obchodného zákonníka konkludentnou formou v súlade s ustanovením § 275 ods. 4

Obchodného zákonníka, nakoľko žalobca ako predávajúci dodal žalovanému hnuteľnú vec (tovar) v
podobe kŕmnej zmesi pre králiky a žalovaný ako kupujúci tento tovar prevzal. Uvedené skutočnosti
ohľadom dodania tovaru, jeho množstva, kúpnej ceny a vôle strán uzavrieť kúpnu zmluvu neboli medzi
stranami sporné. Žalovanému ako kupujúcemu vznikla v zmysle § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka
povinnosť zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu, ktorá podľa predložených dodacích listov predstavuje v súčte

sumu 16.416,96 Eur. Žalobca tvrdil, že žalovaný svoj dlh z prvej dodávky čiastočne splnil v sume spolu
1.203,68 Eur platbami zo dňa 06. 06. 2018 a 05. 10. 2018, čom má súd preukázané z výpisu z účtu
žalobcu. Žalovaný zaplatenie väčšej časti kúpnej ceny netvrdil. Vzhľadom na uvedené súd zaviazal
žalovaného, aby žalobcovi zaplatil zvyšok neuhradenej kúpnej ceny v sume 15.213,28 Eur.

10. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by strany mali čas plnenia kúpnej ceny zmluvne
dohodnutý, a preto sa pohľadávky žalobcu na zaplatenie kúpnych cien z jednotlivých dodávok tovaru
stali splatné v súlade s ustanovením § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka, v čase kedy žalobca ako
veriteľ požiadal žalovaného o splnenie týchto pohľadávok. Splatnosť v predmetnej veci určil žalobca
v rámci jednotlivých faktúr, pričom odo dňa nasledujúceho po určených dňoch splatnosti sa žalovaný

dostal do omeškania, na základe čoho má žalobca v súlade s ustanovením § 369 ods. 1 a 2 Obchodného
zákonníka nárok na zaplatenie úroku z omeškania. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania v sadzbe 9 %
ročne, čo je v súlade s ustanovením § 1 ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z.,
teda vo výške základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania, ktorá
od 16. 03. 2016 až do súčasnosti (teda aj v čase splatnosti jednotlivých faktúr v dňoch 29. 01. 2018,

14. 03. 2018, 14. 05. 2018 a 25. 06. 2018) predstavuje 0 % ročne, zvýšenej o 9 percentuálnych bodov,
teda spolu 9 % ročne, pričom táto sadzba platí počas celej doby omeškania. Súd priznal žalobcovi úrok
z omeškania v uvedenej sadzbe od nasledujúceho dňa po splatnosti jednotlivých faktúr, a to zo sumy
5.503,68 Eur od 30. 01. 2018 s postupným znižovaním dlžnej sumy z tejto faktúry o čiastkové úhrady
žalovaného v sume 893,68 Eur dňa 06. 06. 2018 a v sume 310 Eur dňa 05. 10. 2018, zo sumy 5.517,12

Eur od 15. 03. 2018, zo sumy 5.060,16 Eur od 15. 05. 2018 a zo sumy 336 Eur od 26. 06. 2018 do
zaplatenia.

11. Súd zároveň priznal žalobcovi aj paušálnu náhradu nákladov v sume 40 Eur, na zaplatenie ktorej
má žalobca ako veriteľ nárok v súlade s ustanovením § 369 písm. c) Obchodného zákonníka v spojení

s § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., keďže došlo k omeškaniu žalovaného
ako dlžníka s platením kúpnej ceny.

12. Súd sa ďalej vysporiadal s obranou žalovaného. Žalovaný v konaní predniesol dve roviny obrany a
to, že dodané krmivo bolo vadné, čo súd posúdil ako uplatňovanie nárokov z vád dodaného tovaru. Vo

zvyšnej časti posúdil súd obranu žalovaného ako nárok z náhrady škody, ktorá mala spočívať jednak
v ušlom zisku z dôvodu zníženia prírastku na chove žalovaného a v skutočnej škode z dôvodu úhynu
zvierat vo vlastníctve žalovaného. V obdivoch prípadoch ide o hmotnoprávnu námietku podľa § 152CSP, ktorú by bolo možné uznať ako započítací prejav takto vzniknutých pohľadávok žalovaného voči
žalobcovi s tým, že dôkazné bremeno ohľadom existencie a výšky týchto pohľadávok je na žalovanom.

13. Pokiaľ ide o vady dodaného tovaru z kúpnej zmluvy, tieto upravuje Obchodný zákonník v
ustanoveniach § 422 a nasl. s tým, že v § 428 stanovuje tzv. notifikačnú povinnosť, ktorá zaväzuje
kupujúceho podať správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu po tom čo vady zistil,
alebo ich pri vynaložení odbornej starostlivosti zistiť mal. Ak predávajúci namietne, že kupujúci nesplnil
svoju notifikačnú povinnosť včas, nemôže sa žiadne právo z vád v súdnom konaní priznať. Žalovaný

v konaní tvrdil, že vady si u žalobcu včas uplatnil, čo žalovaný výslovne poprel s tým, že k reklamácii
tovaru nedošlo vôbec. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení navrhol výsluchy svedkov, pričom z
výsluhu svedkyne U. Š. vyplýva, že v prípadoch, keď bol tovar vadný, žalovaný si u žalobcu vady včas
uplatnil telefonicky v lehote najviac 2 až 3 dni po dodaní tovaru. Pri podrobnom výsluchu svedkyne však
táto nevedela presne uviesť, či vady tovaru, ktorý je predmetom tohto konania, boli skutočne uplatnené
u žalobcu včas, nakoľko pri dodávke z januára 2018 svedkyňa najprv uviedla, že sa nepamätá, či k

tomuto uplatneniu vád došlo, následne po tom ako uviedla, že došlo k uplatneniu vád z ďalších dodávok
z marca a mája 2018 uviedla, že žalovaný si uplatňoval aj vady z tovaru zobraného v januári 2018.
Takéto meniace sa vyjadrenie svedkyne sa súdu nejaví ako presvedčivé. Taktiež si svedkyňa nebola
istá vadami všetkých dodávok tovaru. Súd k dôveryhodnosti svedkyne ďalej poznamenáva, že ide o
manželku žalovaného, ktorá s ním podnikala, a z tohto dôvodu nemôže byť považovaná za nezaujatú v

predmetnej veci voči osobe žalovaného. Naproti tomu svedok U.O. E. výslovne uviedol, že žalovaný si
vady z tovaru nikdy u žalobcu neuplatnil, pričom práve tento svedok bol kontaktnou osobou, cez ktorú
by si žalovaný mal vady uplatňovať. Aj k tomuto svedkovi súd poznamenáva, že ide o zamestnanca
žalobcu, a teda ani tento svedok nemôže byť považovaný za nezaujatého v predmetnej veci pre jeho
vzťah k žalobcovi. Iné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o včasnom uplatnení vád z tovaru žalovaný

nenavrhol, a preto súd uzatvára, že vzhľadom na existenciu dvoch odporujúcich si dôkazov, pričom ani
pri jednom z nich nemožno konštatovať ich úplnú objektivitu, žalovaný svoje dôkazné bremeno o tom,
že vady z dodaného tovaru uplatnil u žalobcu včas, neuniesol. Preto súd považoval obranu žalovaného
v tejto časti za nedôvodnú.

14. Pokiaľ ide o uplatnené nároky žalovaného z náhrady škody, tieto súd posúdil podľa ustanovenia §
373 a nasl. Obchodného zákonníka. Pre zodpovednosť za škodu sa v zmysle uvedených zákonných
ustanovení vyžaduje, aby žalovaný preukázal kumulatívne splnenie troch podmienok, a to a) že žalobca
porušil svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, konkrétne povinnosť dodať tovar (krmivo) bez vád, b) že
došlo ku škode na majetku žalovaného spočívajúcej v úhyne zvierat v jeho vlastníctve a v zmenšení ich

prírastku a c) že ku škode na majetku žalovaného došlo v príčinnej súvislosti s dodaním vadného tovaru
zo strany žalobcu. Aj k tejto obrane súd konštatuje, že žalovaný svoje dôkazné bremeno neuniesol.
Súd v prvom rade nemá za preukázaný už prvý predpoklad zodpovednosti za škodu, že žalobca porušil
svoju povinnosť dodať tovar bez vád teda, že dodal tovar s vysokým obsahom prachu v dôsledku
čoho bolo krmivo nekvalitné, príp. že dodal plesnivé krmivo, ako to tvrdil žalovaný. Aj na preukázanie

týchto skutočností žalovaný navrhol výsluch svedkov. Svedkyňa U. Š. uviedla, že dodané krmivo bolo
čiastočne mokré a plesnivé, naproti čomu svedok U. E. poprel, že by žalobca dodal takéto krmivo,
resp. že by k vadám krmiva mohlo dôjsť pri výrobnom procese krmiva u žalobcu. Súd opätovne ako v
predchádzajúcom odseku konštatuje, že pre vzťah svedkov k jednotlivým stranám konania nemožno
považovať ich výpovede za dôveryhodné. Pri existencii len týchto dvoch odporujúcich si dôkazov

a absencii iných dôkazov, nepovažuje súd porušenie povinnosti žalobcu dodať krmivo bez vád za
preukázané. Pokiaľ ide o druhý predpoklad, a to spôsobenie škody žalovanému, žalobca výslovne
nepoprel skutkové tvrdenie žalovaného, že došlo k úhynu králikov v jeho vlastníctve a k zmenšeniu
prírastkov chovu, ani výšku takto spôsobenej škody, teda táto časť skutkového deja nie je medzi
stranami sporná. Žalovaný však v konaní žiadnym dôkazom nepreukázal, že k tomuto došlo v príčinnej

súvislosti s vadným tovarom dodaným žalobcom. V tomto smere by do úvahy prichádzal ako dôkazný
prostriedok napr. pitva uhynutých zvierat, správa od veterinára, rozbor dodaného krmiva a podobne,
z ktorých by vyplynulo, že k tejto škode došlo v dôsledku vád krmiva dodaného žalobcom. Žalovaný
však takéto dôkazy vykonať nenavrhol. Preto súd nemá preukázanú ani túto obranu žalovaného. Súd
taktiež poukazuje na to, že pokiaľ žalovaný tvrdí, že všetky dodávky krmiva, ktoré sú predmetom tohto

konania, boli vadné (nekvalitné, plesnivé), súdu sa nejaví ako rozumné jeho konanie, aby počas celej
doby dodávania predmetného krmiva od januára do júna 2018 kŕmil svoje zvieratá takýmto vadným
krmivom.Pokiaľžalovanýplesnivékrmivoskutočneobjavilvdodávkeodžalobcuanapriektomutakýmto
krmivom nakŕmil zvieratá vo svojom chove, porušil povinnosť ustanovenú v § 384 ods. 1 Obchodnéhozákonníka,keďžeakoosoba,ktorejhrozilaškodaneurobilpotrebnéopatrenianaodvrátenieškody,alebo
jej zmiernenie, čo vylučuje zodpovednosť žalobcu za takto spôsobenú škodu. Tieto skutočnosti vyplynuli
aj z výsluchu svedkyne U. Š., z ktorého vyplynulo, že privolaný veterinár uviedol, že mal byť volaný skôr.

15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal plne úspešnému
žalobcovi nárok na náhradu 100 % trov konania od žalovaného. O výške trov rozhodne v súlade s
ustanovením § 262 ods. 2 CSP vyšší súdny úradník tunajšieho súdu po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Veľký Krtíš písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová
značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie

musí byť podpísané.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.