Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 26, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/71/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717205125
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8717205125.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu

JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., v spore žalobcu Spoločenstvo vlastníkov
bytov v bytovom dome Slatina, IČO: 42 036 020, so sídlom L. Svobodu 2669/23, 058 01 Poprad, zast.
Mgr. Štefanom Šalkovským, advokátom, so sídlom Štúrova 101, 059 21 Svit proti žalovanej P. J., F..
XX.XX.XXXX, T. XXX XX T. T., W. XXXXX/XX, zast. Advokátska kancelária Patajová Pataj, s.r.o., so
sídlom J. Chalupku 8, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 6 183,45 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 11C/19/2017-91 zo dňa 28.2.2019 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania.

Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi s tým, že o výške tejto
náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu zamietol. V časti istiny 1.338,01 eur s prísl. súd
konanie zastavil. Rozhodol, že žalovaná má právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu
100 %, o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom samostatným uznesením.

2.Prvoinštančnýsúdtakrozhodolonárokužalobcu,ktorýsapôvodnedomáhalvočižalovanejzaplatenia

sumy 6.183,45 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 1.2.2017 do zaplatenia s tým, že žalovaná je
vlastníkom bytu č. XX na ulici A.. J., vchod XX, bytový dom J. s prísl., ktorý získala v dobrovoľnej dražbe
dňa 22.8.2014. Pôvodná vlastníčka tohto bytu E. E. od mája 2012 do augusta 2014 si neplnila povinnosti
platiť mesačné preddavky na plnenia spojené s užívaním bytu, správou domu a mesačne prispievať
do fondu prevádzky, údržby a opráv, spolu vo výške 5.111,05 eur. Neuhradila ani konečné vyúčtovanie
nákladov za príslušný kalendárny rok vo výške 1.072,40 eura. Teda spolu dlhuje 6.183,45 eur, za ktorú
sumu ako nová vlastníčka bola zodpovedná žalovaná.

Prvoinštančný súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil, že aktuálne na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú.
H. ako vlastníčka bytu č. X, vchod XX na parcele č. XXXX/XXX v podiele X/X na základe osvedčenia o
priebehu dobrovoľnej dražby F. XXX/XXXX, F. XXXXX/XXXX zapísaná žalovaná od 22.8.2014. Pôvodná
vlastníčka od mája 2012 do augusta 2014 vykazuje dlh v súvislosti s povinnosťou platiť preddavky na
plnenia spojené s užívaním bytu, správou domu a mesačné prispievanie do fondu prevádzky, údržby a
opráv, vrátane vyúčtovania za príslušný kalendárny rok spolu sumu 6.183,45 eur.
V priebehu konania žalobca čiastočne zobral žalobu späť čo do sumy 1.338,01 eur s prísl. a žiadal v

tomto rozsahu konanie zastaviť.
Prvoinštančný súd zistil, že žalovaná nadobudla vlastnícke právo k bytu na základe dobrovoľnej dražby,
ktorú dobrovoľnú dražbu navrhla vykonať Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. v postavení prednostnéhozáložného veriteľa. Žalobca oznámil dražobníkovi dlh na byte 7.209,85 eur, ktorý mu však uhradený
nebol.
Prvoinštančný súd vec posúdil podľa § 5 ods. 2, § 7a ods. 2, § 8a ods. 2, 7, § 15 ods. 1 a § 19 ods. 2

zákona č. 182/1993 Z.z. Vychádzal aj zo Zákona o dobrovoľných dražbách č. 527/2002 Z.z., a to § 31,
§ 17 ods. 1, § 27 ods. 1, 2, 3 tohto zákona a dospel k záveru, že za nedoplatky na úhradách spojených
s užívaním bytu za obdobie roku 2012 do 22.8.2014 nezodpovedá žalovaná, pretože v tom čase nebola
vlastníčkou predmetného bytu. Poukázal pritom najmä na ust. § 8a ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z., kedy
nanovéhovlastníkabytualebonebytovéhopriestoruvdomeprechádzajúprávaapovinnostivyplývajúce

zo zmluvy o výkone správy, záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy zanikajú až usporiadaním. Ide o osobitný
spôsob ukončenia vzťahu pôvodného vlastníka bytu a vznik nového vzťahu vo vzťahu k novému
vlastníkovi bytu obdobný účinkom upraveným v ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Platí však, že
odstúpením od zmluvy pôvodného vlastníka bytu upraveného formou lex specialis v § 8a ods. 7 zákona
č. 182/1993 Zb. nezanikajú záväzky na základe tejto zmluvy pôvodného vlastníka. Tieto záväzky zaniknú
až usporiadaním. V danom prípade k usporiadaniu záväzkov pôvodného vlastníka nedošlo, a preto

nie je možné, aby nová vlastníčka niesla zodpovednosť za takto vzniknutý dlh. Naviac, prvoinštančný
súd poukázal na to, že žalovaná nadobudla vlastníctvo k bytu formou príklepu v dobrovoľnej dražbe.
V dobrovoľnej dražbe si mal žalobca uplatniť pohľadávku voči pôvodnej vlastníčke bytu. Prvoinštančný
súd dospel k záveru, že žalobca si prihlásil pohľadávku pozostávajúcu z nedoplatkov predchádzajúcej
vlastníčky bytu u dražobníka až v čase po reálnom vykonaní dražby listom zo dňa 5.9.2014, teda až v

čase po vykonaní dobrovoľnej dražby 22.8.2014. Žalobca nárok na úhradu dlhu voči žalovanej nemá,
pretože tento dlh je viazaný na osobu vlastníka bytu, nie na byt ako taký.
O čiastočnom späťvzatí žaloby prvoinštančný súd rozhodol podľa § 145 ods. 2 CSP.
O trovách konania rozhodol pdoľa § 255 ods. 1 CSP, kde priznal strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu, ktorý súd vyhodnotil na 100 %.

3. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o zamietnutí žaloby a výroku o trovách konania, v zákonom
stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného
súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Uplatnil si trovy konania.
Žalobca namietal, že prvoinštančný súd zistený skutkový stav nesprávne posúdil, keď opomenul, že v

súlade s § 8a ods. 7 a § 5 ods. 1 písm. f/ Zákona o bytoch a nebytových priestoroch pri tzv. singulárnej
sukcesii všetkých práv a povinností vyplývajúcou zo zmluvy o spoločenstve z doterajšieho vlastníka
bytu na nového vlastníka bytu prechádzajú všetky práva a povinnosti. Prevodom alebo prechodom
bytu sa prevádza príslušný objem príspevkov poukázaných predchádzajúcim vlastníkom bytu do fondu
prevádzky, údržby a opráv, singulárna sukcesia bráni tomu, aby žalobca mohol úspešne vymáhať

nedoplatok po právnom predchodcovi vlastníka, alebo aby mu vyplatil prípadný preplatok vzniknutý
z ročného vyúčtovania predpísaných úhrad. Za prípadný nedoplatok na predpísaných mesačných
úhradách zodpovedá výlučne nový vlastník bytu. Vlastníčkou bytu je žalovaná ako vydražiteľka z
dobrovoľnej dražby dňa 22.8.2014. Žalovaná ako nová vlastníčka zodpovedá za všetky záväzky v
dôsledkusingulárnejsukcesie.Pretoajžalobcamusísiuplatniťsvojenárokyvočiaktuálnemuvlastníkovi

bytu, pretože právo vymáhať nedoplatky je možné len voči aktuálnemu vlastníkovi bytu. Toto právo je
nerozlučne spojené s vlastníctvom bytu. Vzniká akcesoricky záväzok naviazaný nie na osobu vlastníka,
ale na vecný substrát, teda na vlastníctvo bytu. Členstvo v spoločenstve je vecnoprávne spojené s
vlastníctvom bytu.
Táto okolnosť vyplýva priamo z ust. § 8a ods. 7 Zákona o bytoch a nebytových priestoroch, kedy

prevodom alebo prechodom bytu na nového vlastníka odstupuje doterajší vlastník v dome od zmluvy o
spoločenstve a záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy zanikajú až ich usporiadaním. Singulárnu sukcesiu
zvýrazňuje aj skutočnosť, že nového vlastníka zaväzujú právne úkony týkajúce sa bytového domu
(spoločných častí, spoločných zariadení, príslušenstva a pozemku) uskutočnené pred prevodom alebo
prechodomvlastníctvabytuvdome.ŽalobcapoukázalnaobdobnérozhodnutieKrajskéhosúduvTrnave

sp. zn. 24Co 191/2014. Je preto dôvodné, aby v rámci princípu právnej istoty za tej istej situácie aj v
tejto veci bolo rozhodnuté obdobne.
Namietal,žeprvoinštančnýsúdmyšlienkovodostatočnezrozumiteľneatransparentnesvojerozhodnutie
neodôvodnil.

4. K odvolaniu sa žalovaná písomne nevyjadrila.5. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnuté výroky
rozsudku prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

6. Žalobca v odvolaní namietal, že prvoinštančný súd vec nesprávne právne posúdil.
Nesprávne právne posúdenie veci ako odvolací dôvod je naplnený v prípade, keď na zistený skutkový
stav prvoinštančný súd 1) neaplikoval príslušnú právnu normu (t.j. úplne opomenul aplikovať príslušnú
právnu normu), 2) aplikoval nesprávnu právnu normu (namiesto príslušnej právnej normy aplikoval

normu inú), 3) obsah právnej normy nesprávne interpretoval, alebo 4) správne zvolenú a správne
interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval. Nesprávne právne posúdenie veci predstavuje
právnu vadu rozhodnutia.
Odvolacísúdskúmalvšetkyokolnostinesprávnehoprávnehoposúdeniavecianezistilžiadnyzdôvodov,
ktorý by odôvodňoval námietku žalobcu. Nezistil ani špeciálne namietanú okolnosť, že prvoinštančný
súd na riadne zistený skutkový stav aplikoval správnu právnu normu, ale nesprávne ju interpretoval.

7. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu
sumu 6.183,45 eura. Tvrdil, že ide o dlh, ktorý vznikol od mája 2012 do augusta 2014, kedy v byte č.
XX bývala a ako vlastníčka ho vlastnila pani E.. Žalobca tvrdil, že uvedená vlastníčka bytu neuhradila
preddavky mesačné vo výške 5.111,05 eura a ďalej neuhradila konečné vyúčtovanie za kalendárny rok

vo výške 1.072,40 eura.
Uvedené skutkové tvrdenia žalobcu boli zistené aj z predložených listín, ktoré sa nachádzajú v spise.
Naviac, bolo zistené, že vzhľadom na uvedené okolnosti spoločnosť Prvá stavebná sporiteľňa, a.s.
požiadala o vykonanie dobrovoľnej dražby podľa zákona č. 527/2002 Z.z. na uspokojenie jej nárokov.
Dobrovoľná dražba sa uskutočnila dňa 22.8.2014, kedy príklepom licitátora a na základe osvedčeného

úkonu notárskou zápisnicou sa vlastníčkou bytu stala žalovaná. Nedoplatky žalobkyne, ktoré vyčíslil
žalobca na sumu 7.209,85 eur boli uplatňované v rozvrhovom konaní u licitátora podaním zo dňa
5.9.2014.
O tom, že žalovaná vydražila nehnuteľnosť, bola spísaná notárska zápisnica, ktorá bola zapísaná na
LV č. XXXX, k.ú. H., kde žalovaná sa stala v podiele X/X vlastníčkou bytu č. XX vo vchode XX v bloku

J., na ul. A.. J. R. H..

8. Prvoinštančný súd na daný právny vzťah vo vzťahu k uplatnenému nároku správne aplikoval ust. § 8a
ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z., kedy s prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového
priestoru prechádzajú na nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome práva a povinnosti

vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy. Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nadobudol
byt alebo nebytový priestor v dome na základe zmluvy o vstavbe alebo nadstavbe domu, je povinný
pristúpiť k zmluve o výkone správy. Prevodom alebo prechodom bytu alebo nebytového priestoru v dome
na nového vlastníka odstupuje doterajší vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome od zmluvy o
výkone správy; záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy zanikajú až ich usporiadaním. Nového vlastníka bytu

alebo nebytového bytu v dome zaväzujú aj právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu
a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku, vykonané pred prevodom alebo prechodom
vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome.

9. V danom prípade je potrebné uviesť, že vzťah, ktorý vzniká v súvislosti s vlastníctvom bytu je v časti

upravovaný ustanoveniami § 123 a nasl. Občianskeho zákonníka, kde sú upravené vlastnícke práva k
veci (v danom prípade vlastnícke práva k nehnuteľnosti) a špeciálne ustanovením zákona č. 182/1993
Z.z., kde ide o ustanovenia v súvislosti so špeciálnym druhom vlastníctva, a to vlastníctva bytu, keď v
bytovom dome je správca, ktorý vykonáva správu bytu, ktorý vzťah je záväzkový.

10. Pokiaľ sa týka vlastníckeho práva, vlastníckym vecným právom je právo určitého subjektu, teda v
danom prípade žalovanej, resp. jej právnej predchodkyne vo vzťahu ku konkrétnej veci bytu č. XX v H.
na ul. A.. J. Č.. XX nezávisle vo vzťahu k ostatným osobám (erga omnes) vykonáva svoje vlastnícke
právo absolútne, spočívajúce v práve vec vlastniť a z toho vyplývajúce právo vec držať, užívať, s vecou
nakladať a brať plody.

Vlastnícke právo k nehnuteľnosti je vzhľadom na to, že ide o byt v bytovom dome upravený špeciálnym
zákonom č. 182/1993 Zb., kde správu domu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome vykonáva
správca. V danom prípade správcom tohto domu je žalobca, ako to nakoniec deklaroval v listinách a
žiadna zo strán sporu túto otázku nespochybnila.Správca na to, aby mohol vykonávať správu bytového domu, v ktorom sa nachádza byt žalovanej, musí
mať uzatvorenú zmluvu o výkone správy. Táto zmluva o výkone správy zaväzuje všetkých vlastníkov
bytov a nebytových priestorov. Zákon č. 182/1993 Z.z. v ust. § 8a tohto zákona umožňuje, v prípade,

pokiaľ dôjde k realizácii vlastníckeho práva a k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, aby nebolo
nutné v súvislosti so zmenou vlastníctva a bez ohľadu na právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva,
že novému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v takomto bytovom dome k zmluve o výkone
správy priamo ex lege už samotným nadobudnutím vlastníctva pristúpiť. To znamená, že nadobudnutie
vlastníckeho práva žalovanou v dražbe dňa 22.8.2014, teda na základe právnej skutočnosti, zo zákona

žalovanej vznikol obligačný (záväzkový) vzťah so žalobcom, kedy týmto momentom vstúpila žalobkyňa
do zmluvného vzťahu so žalobcom, ktorý v zmysle zmluvy o výkone správy je povinný byt žalovanej
spravovať. Takto k momentu 22.8.2014 ex lege zanikol vzťah pôvodnej vlastníčky bytu k správcovi,
na zánik tohto vzťahu nebolo potrebné vykonávať špeciálny právny úkon, zákon takéto ukončenie
zmluvného (obligačného) vzťahu vo vzťahu k správcovi bytu označil ako určitú formu odstúpenia starého
vlastníka od zmluvy o správe bytu zo zákona.

11. Tým, že určité obdobie bol pôvodný vlastník obligačne viazaný zmluvou o výkone správy na žalobcu,
teda správcu bytového domu, mohli vzniknúť medzi pôvodnými zmluvnými partnermi určité záväzky.
Záväzkový vzťah je vzťah právny, v ktorom je jeden účastník povinný niečo druhému plniť a ten je
oprávnený plnenie vyžadovať. Teda nie je tu len záväzok pôvodnej žalovanej voči žalobcovi niečo

plniť, ale môže vzniknúť aj situácia, kde žalobca si voči pôvodnej vlastníčke bytu svoje povinnosti
neplnil a táto si môže od neho žiadať z titulu v tom čase existujúceho záväzku plnenie. Takéto záväzky
na nového vlastníka bytu s novopristúpením k zmluve o správe bytu neprechádzajú, sú viazané in
personam na pôvodných obligačných partnerov, a teda môžu si pôvodné zmluvné strany vzájomné tieto
plnenia od seba vyžadovať (resp. ich náhrady), alebo iným spôsobom usporiadať. Nároky z takýchto

záväzkov sú viazaný na zmluvné záväzkové vzťahy na subjekty záväzkového práva, nie na existenciu
vlastníctva, ktoré založilo zánik pôvodného záväzku pôvodného vlastníka a vznik nového záväzku a
nového vlastníka so správcom bytu.
To, že nový vlastník bytu je ex lege viazaný na všetky právne úkony týkajúce sa domu, spoločných
častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku vykonané pred prevodom alebo

prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome, svedčí o tom, že zákon rozlišuje nároky
v súvislosti so správou bytu a nároky v súvislosti so správou bytového domu a príslušenstva, kedy
vlastníctvobytusaviaženaindividuálnehovlastníkabytuavlastníctvodomuaostatnýchzariadenídomu
v s príslušenstvom je v podiele podľa všetkých vlastníkov bytového domu. V takom prípade by nebolo
správne, aby záväzky v súvislosti s bytovým domom ostávali viazané na pôvodného vlastníka. Preto

zákon v tejto časti zriadil ex lege tzv. univerzálnu sukcesiu, kde nový vlastník vstupuje do všetkých práv a
povinností svojho právneho predchodcu jednou právnou skutočnosťou, nadobudnutím vlastníctva bytu a
v takom prípade je nový vlastník viazaný právnymi úkonmi aj starého vlastníka v súvislosti so spoločnými
časťami, spoločným priestorom a príslušenstvom domu.
Preto právny názor žalobcu vyjadrený v priebehu konania nie je správnym právnym názorom a ani v

odvolaní vyslovený právny názor odvolateľa nekorešponduje účelu a úmyslu zákona pri usporiadaní
vzťahov pri zmene vlastníctva k bytu.

12. Naviac, je potrebné uviesť, že záväzkový vzťah z titulu pristúpenia k zmluve o výkone správy nie je
akcesorickým vo vzťahu k vlastníctvu bytu. Vlastníctvo bytu nemá charakter záväzkového vzťahu, je to

absolútny vzťah k veci, vykonávať svoje vlastnícke právo. Zmluva o výkone správy je obligačný záväzok,
ktorá nemôže existovať ako vedľajší záväzok popri hlavnom záväzku vlastníckeho práva. Vlastnícke
právo nie je záväzok, a preto ani zmluva o výkone správy nie je v pozícii akcesorického záväzku k tomuto
právu. Akcesorický vzťah môže vzniknúť len pri záväzkových vzťahoch, nie pri absolútnom vlastníckom
práve.

13. Preto odvolací súd napadnutý výrok rozsudku prvoinštančného súdu ako správny podľa § 387 ods.
1, 2 CSP potvrdil.

14. Právny názor, ktorý prezentoval žalobca v rozsudku Krajského súdu Trnava 24Co 191/2014 je

právnym názorom všeobecného súdu vyjadreného v konkrétnej veci, ktorý v súlade s ustanovením čl.
2 ods. 2 Základných princípov CSP nie je pre odvolací súd v tejto veci znakom ustálenej rozhodovacej
praxe najvyšších súdnych autorít. Preto odvolací súd pristúpil k rozhodnutiu v tejto veci zhodne s
názorom prvoinštančného súdu a v súlade s čl. 2 ods. 2 Základných princípov CSP, kde tento sporje namieste rozhodnúť spravodlivo. Nie je v súlade so Základnými princípmi CSP a spravodlivosťou
v prejednávanej veci, aby za dlhy pôvodného vlastníka zodpovedala na základe názoru žalobcu
nová vlastníčka bytu, ktorá túto nehnuteľnosť nadobudla po vzniku žalobcom tvrdených nedoplatkov

pôvodného vlastníka.

15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 CSP, v spojení s ust. § 255 ods. 1
CSP, kde súd priznal úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu
s tým, že podľa § 262 ods. 1, 2 CSP o výške tejto náhrady rozhodne prvoinštančný súd samostatným

uznesením.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.