Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 7, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/151/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717206519
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8717206519.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu N. F., nar.XX.XX.XXXX,
V. XXX/XX, P., štátne občianstvo Slovenská republika, práv. zast. JUDr. Milan Sivý, advokát, Nám. sv.
Egídia 3006/116, Poprad, proti žalovanej F. Z., nar.XX.XX.XXXX, C. XXX/X, H. X., štátne občianstvo
Slovenská republika, práv. zast. JUDr. Eva Kukuricášová, advokátka, Tranovského 1, Liptovský Mikuláš,
v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 5.175,50 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 12C/29/2017-157 zo dňa 03.07.2018 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej

časti a vo výroku IV. o trovách konania.

P r i z n á v a žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalobcovi s
tým, že o výške nároku rozhodne súd 1.inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
737,53 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z uvedenej sumy od 06.09.2017 do
zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobcu zamietol. III.
Návrh žalovanej na prerušenie konania zamietol. IV. Vyslovil, že žalovaná má voči žalobcovi nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 72 % s tým, že o výške nároku rozhodne súd I. inštancie samostatným
uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie právne ust.§ 3, § 100, § 101, § 107, § 123, § 124,
§ 126, § 135c, § 451 ods.1, 2, § 456, § 458 ods.1 a § 489 Občianskeho zákonníka, článkom 20 ods.1
Ústavy Slovenskej republiky a podľa ust.§ 166 Exekučného poriadku.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že mal za preukázané, že žaloba je čiastočne dôvodná. V konaní
nie je sporným, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX k.ú. P. a
pri nadobudnutí vlastníctva mal vedomosť o tom, že pozemok je čiastočne zastavaný rodinným domom
a hospodárskou budovou vo vlastníctve žalovanej. Každý vlastník je v medziach zákona oprávnený
predmetsvojhovlastníctvadržať,užívať,požívaťjehoplodyaúžitkyanakladaťsním.Súdprvejinštancie
nespochybnil vlastníckeprávožalobcuanimožnénárokyvyplývajúce zoskutočnosti,žepredmetsvojho
vlastníctva nemôže užívať. Žalovaná ku dňu podania žaloby 05.06. 2017 bola výlučnou vlastníčkou

rodinného domu a hospodárskej budovy za rodinným domom. Rodinný dom bez pozemku bol vedený
na LV č. XXX k.ú. P., ako je to zrejmé z uznesenia súdu o schválení nadobudnutia vlastníckeho práva zo
dňa 25.04. 2012. Ako vlastníčka bola oprávnená v medziach zákona predmet svojho vlastníctva držať,
užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Dom umožnila bezodplatne užívať svojej sestres rodinou. Žalovaná mala vedomosť o tom, pri nadobudnutí spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnosti
zostane nevysporiadaná otázka vlastníctva pozemku, ktorý sa stal predmetom dražby.

4. Nárok súd za daného stavu posúdil ako nárok z bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v
užívaní veci žalovanou patriacej žalobcovi bez právneho dôvodu. Výška bezdôvodného obohatenia
bola vyčíslená znalcom ako všeobecná hodnota nájmu vo výške 2,144/m2/rok. Výšku bezdôvodného
obohatenia súd ustálil z výmery parcely parcelného čísla 77, evidovanej na katastrálnej mape, ktorá
má zodpovedať zastavaným plochám a nádvoriam prináležiacim k rodinnému domu. Jedná sa o

jediný hodnoverný dôkaz preukazujúci faktický stav. Výmere 172 m2 zodpovedá výška bezdôvodného
obohatenia z titulu ušlého nájmu za obdobie dvoch rokov 172 x 2.144 x 2 = 737,53,- Eur. V prevyšujúcej
časti súd žalobe nevyhovel.

5. Pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia sa súd nestotožnil s tvrdením žalobcu, že mu prislúcha
náhrada za bezdôvodné obohatenie za užívanie všetkých vydražených pozemkov žalovanou k.ú. P. v

celkovej výmere 1196 m2.

6. Žalobca nepreukázal, aby konaním žalovanej mu bolo znemožnené zvyšnú časť pozemkov v druhu
pozemkov ostatné plochy, trvalé trávnaté porasty a orná pôda, užívať, resp. aby sám prejavil vážny
záujem tieto pozemky užívať.

7. Žalovaná poprela užívanie nehnuteľností patriacich žalobcovi s tým, že rodinný dom prenechala
do užívania svojej sestre. Túto obranu žalovanej súd prvej inštancie neuznal dôvodnou. Za žalované
obdobie od 05.06. 2015 do 05.06. 2017 bola vlastníčkou spornej nehnuteľnosti a hospodárskej budovy
a je preto pasívne legitimovaná na vydanie bezdôvodného obohatenia. Nepreukázala právny titul na

užívanie pozemkov pod stavbou.

8. Z predložených dôkazov nevyplýva, aby žalobca nebol vlastníkom pozemku, prípadne časti pozemku
pod rodinným domom, ako to tvrdí žalovaná strana. Nebolo preukázané, aby právni predchodcovia
žalovanej, jej rodičia , rodinný dom postavili z časti na cudzom pozemku, hoci na to nemali právo, a

k tomuto pozemku si uplatňovala nárok iná osoba ako žalobca. Faktom zostáva, že k parcele XX , na
ktorej sa nachádza rodinný dom súpisné číslo XXX, právny vzťah nie je evidovaný na liste vlastníctva.
Parcela je evidovaná na katastrálnej mape ako zastavané plochy a nádvoria vo výmere 172 m2, čo
je zrejmé aj z rozhodnutia správneho orgánu o vklade vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe
darovacej zmluvy.

9. Zmena vlastníctva stavby a pozemkov v dražbe vedenej súdnym exekútorom nezaložila právny
vzťah medzi stranami, ktorý by bolo možné riešiť podľa ust. § 135c Občianskeho zákonníka (zriadenie
stavby na cudzom pozemku). Iba v prípade priznávania finančnej náhrady podľa daného ustanovenia
by súd mohol vychádzať z judikatúry súdov, podľa ktorej finančná náhrada za vznik vecného bremena

je náhradou jednorázovou (rozhodnutie NS SR 7Cdo 26/2014, nález ÚS č. IV 227/2012) . Iba v takomto
prípade by bola dôvodná námietka premlčania vznesená žalovanou s počítaním plynutia všeobecnej
trojročnej premlčacej doby počnúc dňom 25.04. 2012 a jej uplynutím dňom 25.04. 2015. Kým pred
dražbou bolo vlastnícke právo k pozemku pod stavbou a stavbe rozštiepené medzi príbuznými, po
dražbe už medzi stranami. Súd vychádzajúc z predmetu konania nemôže narovnať vzťahy medzi

stranami do budúcna. Súd rovnako neuznal dôvodnou námietku žalovanej, že ide o výkon práva žalobcu
v rozpore s dobrými mravmi.

10. Vydraženie pozemkov žalobcom v exekučnom konaní bez možnosti dražby spoluvlastníckeho
podielu k rodinného domu z dôvodu úhrady sumy vo výške podielu doterajším spoluvlastníkom pred

vykonaním dražby nie je možné pokladať za konanie výkonu práva v rozpore s dobrými mravmi. Za
takéto konanie nie je možné považovať ani uplatnenie si peňažného plnenia za nemožnosť užívania
pozemku pod stavbou.

11. Späťvzatie žaloby v časti príslušenstva - úroku z omeškania presahujúceho 5 % ročne odôvodnil

súd prvej inštancie ust. § 145 Civilného sporového poriadku (ďalej C.s.p.). Neprihliadnutie k prostriedku
procesného útoku žalobcu a to návrhu na doplnenie dokazovania vykonaním ohliadky na mieste samom
po začatí pojednávania odôvodnil súd prvej inštancie sudcovskou koncentráiou konania a poučením
strán podľa § 153 ods.2 C.s.p. Žalobca mal podľa názoru súdu prvej inštancie dostatok času predložiťdaný dôkaz pred nariadeným termínom pojednávania. Preto súd prvej inštancie vychádzal zo zásady
hospodárnosti konania, pričom rozhodnúť mohol s prihliadnutím k vykonaným dôkazom.

12. Výrok o úroku z omeškania odôvodni súd prvej inštancie ust. § 517 Občianskeho zákonníka, ust. §
3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a § 563 Občianskeho zákonníka. Žalovaná bola povinná peňažnú
pohľadávku podľa § 563 O.z. uhradiť dňa nasledujúceho po dni, kedy jej dňa 04.09. 2017 žaloba bola
doručená. Dňom 06.09. 2017 sa žalovaná dostala do omeškania so zaplatením peňažnej pohľadávky.
Výška uplatneného úroku zodpovedá zákonnej výške úroku pre občianskoprávne vzťahy.

13. Zároveň súd prvej inštancie konštatoval, že spolu s rozhodnutím vo veci samej zamietol návrh
žalovanej na prerušenie konania, pretože nezistil žiadny dôvod pre takýto postup.

14. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 255 ods. 2 a § 262 C.s.p. Žalobca
mal vzhľadom k uplatnenej a priznanej pohľadávke úspech v rozsahu 14 %, neúspech v rozsahu 86 %.

Náhrada trov preto prislúcha žalovanej ako úspešnejšej strane v konaní v rozsahu 72 % odôvodnených
trov konania. O vyčíslení trov súd rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

15. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca a to proti výroku I. a II. rozsudku, ako aj

proti výroku o trovách konania vo výroku IV. rozsudku. V prvom rade poukázal na tú skutočnosť,
že písomne vyhotovený rozsudok má formálne vadu, nakoľko na ňom je uvedené nesprávne číslo
konania 12C/8/2017 namiesto 12C/29/2017. Zároveň bol rozsudok doručený do elektronickej schránky
nesprávneho subjektu a až následne po telefonickom kontakte do elektronickej schránky právneho
zástupcu žalobcu bol doručený dňa 19.07.2018. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie dospel na

základevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniamanavyšenevykonalnavrhnutédôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365ods.1 písm.f/ a písm.e/ C.s.pl.). V bode 5.rozsudku
súd prvej inštancie konštatuje, že žaloba je čiastočne dôvodná a výšku bezdôvodného obohatenia ustálil
v bode 6.rozsudku z výmery parcely č. XX, evidovanej na katastrálnej mape, ktorá má zodpovedať
zastavaným plochám a nádvoriam prináležiacim k rodinnému domu. Navyše súd prvej inštancie v bode

8.rozsudku konštatuje, že žalobca nepreukázal, aby konaním žalovanej mu bolo znemožnené užívať
zvyšnú časť pozemkov. Žalobca zdôraznil tú skutočnosť, že rodinný dom súpisné č. XXX, postavený na
parcele č. XX, ako aj ostatné pozemky: parcela č. XXX/X - ostatné plochy o výmere 75 m2, parcela č.
XXX/X - trvalé trávnaté porasty o výmere 444 m, ako aj parcela č. XXX/X - orná pôda o výmere 677 m2,
všetko zapísané na LV č. XXX pre obec a katastrálne územie P. sú ohradené plotom, tvoria spoločnú

usadlosť s tým, že žalovaná, respektíve jej rodinní príslušníci užívali rodinný dom aj príslušné parcely.
Súd prvej inštancie nevykonal dôkaz ohliadky na mieste samom s poukazom na sudcovskú koncentráciu
konania a § 153 ods.2 C.s.p., z ktorej ohliadky by bol zrejmý skutočný rozsah užívania parciel žalovanou
a z toho sa odvíjajúcou výškou bezdôvodného obohatenia. K bodu 6.rozsudku žalobca uviedol, že návrh
na vykonanie dokazovania ohliadkou na mieste samom bol navrhnutý v danom štádiu konania z dôvodu,

že dovtedy žalovaná neuznávala nárok žalobcu, až na pojednávaní dňa 07.06.2018 ako reakcia na
procesnú obranu žalovanej sa ukázalo ako nevyhnutné vykonať tento dôkaz. Navyše rozsah užívania
parciel žalovanou bolo možné zistiť až z priloženého znaleckého posudku č. 16/2015 znalca E.. Q. R.,
v ktorom okrem určenia výšky bezdôvodného obohatenia na strane 5 znalec v popise ohodnocovaných
pozemkov konštatuje, že tieto sa nachádzajú v obytnej zóne, časť pozemkov je zastavaná rodinným

domom, časť tvorí dvor a nezastavaná časť je záhrada pri rodinnom dome. Na základe nevykonania
navrhovaného dôkazu ohliadkou na mieste samom a neúplným a nesprávnym vyhodnotením dôkazu
- znaleckého posudku súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne
nesprávne rozhodol. Ďalej žalobca poukázal na konanie žalovanej. Súd prvej inštancie vo výroku IV.
rozsudku priznal nárok na náhradu konania v rozsahu 72 %. Žalovaná počas celého konania svojimi

procesnými návrhmi bránila konaniu a rozhodnutiu vo veci. Svojimi návrhmi na prerušenie konania za
účelom mimosúdnej dohody vedome spôsobovala prieťahy vo veci a to aj napriek tej skutočnosti,
že bol to práve žalobca, ktorý opakovane osobne, ako aj cestou svojho právneho zástupcu podával
návrhy na vysporiadanie veci a bol jediným aktívnym účastníkom mimosúdnych jednaní. Za návrhmi
žalovanej na prerušenie konania za účelom mimosúdnej dohody, ako aj prevedenie vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam na sestru žalovanej je len snaha o užívanie uvedených nehnuteľností bez náhrady a
nie snaha o reálne vyporiadanie veci. Je to práve konanie žalovanej, ktoré odporuje dobrým mravom a
spôsobuje vznik bezdôvodného obohatenia na úkor žalobcu. Preto žalobca navrhol, aby odvolací súd v
napadnutej časti zrušil rozsudok a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie vo veci.16. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná. Podľa názoru žalovanej súd prvej inštancie správne
vyhodnotil predložené dôkazy a dospel k správnym skutkovým zisteniam. Skutočná výmera evidovaná

v katastri nehnuteľnosti Obce P. k.ú. P. pod rodinným domom č. súpisné XXX vznikla zameraním a
vytvorením parcely registra C geometrickým plánom, ale k založeniu listu vlastníctva doposiaľ nedošlo.
Skutočná výmera tak pod rodinným domom predstavuje 172 m2, druh pozemku - zastavané plochy a
nádvoria v k.ú. P., pričom vlastník pozemku nie je vlastníkom stavby postavenej na tomto pozemku.
K takémuto zisteniu skutkového stavu dospel aj prvoinštančný súd a z tohto jediného hodnoverného

dôkazu,ktorýpreukazujefaktickýstavvypočítalajvýškubezdôvodnéhoobohateniaztituluušléhonájmu
za obdobie 2 rokov. V konaní pri výsluchu žalovanej súd zistil, že žalovaná nikdy predmetný rodinný
dom č. súpisné XXX neužívala s poukazom na zdravotné problémy, o ktorých mal možnosť sa súd pri
výsluchu presvedčiť. Bezprostredne umožnila tento dom užívať svojej sestre s rodinou, nakoľko táto si
v tomto období stavala rodinný dom na pozemku susediacom s pozemkom žalobcu. Žalovaná nikdy
svojim konaním neznemožňovala žalobcovi užívať pozemky, ktoré vydražil, teda zvyšné pozemky -

ostatné plochy, trvalé trávne porasty, ornú pôdu. Ona sama tieto pozemky nikdy neužívala. Do obce
prichádzala raz v roku v novembri, dokonca ani nemala kľúč od rodinného domu súpisné č. XXX, ktorý
sa nachádzal u jej sestry - pani A., ktorá dom užívala spolu s rodinou. Zo žiadnej písomnej výzvy žalobcu
nevyplynulo,žebyjuvyzvalnaužívanievydraženýchpozemkov,lebomávážnyzáujemichužívať.Nikdy
jej nepredložil ani návrh nájomnej zmluvy na vydražené pozemky. Pokiaľ súd nevykonal dôkaz ohliadky

namiestesamom,uznalzpredloženejkatastrálnejmapy,žestav,ktorývyhodnotilzodpovedáfaktickému
užívaniu, a preto takýto navrhnutý dôkaz nevykonal. Rozsah užívania pozemkov ako tvrdí žalobca
nemožno vyvodiť len z predloženého znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný za účelom určenia
výšky bezdôvodného obohatenia. Súd musí skúmať skutočný a faktický rozsah užívania, čo v tomto
prípade vykonal. Pripojenými listinami v spise - korešpondenciou medzi právnymi zástupcami žalovaná

dostatočne preukázala, že od začiatku mala záujem užívanie pozemkov vyriešiť mimosúdnou cestou,
ale z dôvodu na strane žalobcu - jeho neustáleho menenia jeho podnikateľských plánov na predmetných
vydražených pozemkoch - výstavba aquaparku v Obci P., informácie z Obce P., nedošlo k mimosúdnej
dohode. Nie je pravdou, že by žalovaná bránila konaniu a rozhodnutiu vo veci. Svojím konaním
za účelom mimosúdnej dohody dávala priestor žalobcovi na uzavretie mimosúdnej dohody. Nikdy

vedome nespôsobovala prieťahy v konaní. Rovnako nie je pravdou, že jediným aktívnym účastníkom
mimosúdnych jednaní bol právny zástupca žalobcu. Práve zástupkyňa žalovanej vycestovala najmenej
dvakrát za právnym zástupcom do Popradu. Právny zástupca nikdy sa vo svojej kancelárií nenachádzal
napriek telefonickému potvrdeniu. Dokonca telefonicky dohodnutý kontakt medzi právnymi zástupcami,
ktorý sa mal uskutočniť na H. X. na želanie právneho zástupcu žalobcu sa neuskutočnil. Dôvody

žalovanej neboli nikdy oznámené. Žalovaná tým, že previedla vlastníctvo rodinného domu súpisné č.
XX v Obci P. k.ú. P. v roku 2018 na svoju sestru len uviedla do reálneho a faktického stavu užívanie
nehnuteľnosti, ktorú ona nikdy neužívala. Nie je pravdou tvrdenie žalobcu, že by to z jej strany mala
byť snaha o užívanie nehnuteľnosti bez náhrady. Tomu, že jej konanie neodporuje dobrým mravom
svedčí aj nepodanie opravného prostriedku voči rozhodnutiu prvoinštačného súdu, ktorý ju zaviazal k

zaplateniu sumy 737,53 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z uvedenej sumy od 06.09.2017
do zaplatenia. Preto žalovaná navrhla rozsudok potvrdiť v napadnutej časti a rozhodnúť o trovách
odvolacieho konania.

17. Vyjadrenie k odvolaniu bolo zaslané právnemu zástupcovi žalobcu. Ďalšie vyjadrenie do spisu

predložené nebolo.

18. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho
napadnutej časti, t.j. vo výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku IV. o trovách
konania (aj keď žalobca uvádza, že napáda aj výrok I., ale z obsahu odvolania uvedené nevyplýva,

pričom týmto výrokom bolo žalobe vyhovené) v zmysle zásad uvedených v ust.§ 379 a nasl. C.s.p.,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust.§ 385 C.s.p. a contrario s tým, že miesto a
čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa
30.10.2019 a zistil, že odvolanie žalobcu v napadnutej časti nie je dôvodné.

19. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastalsuspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

20. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte
s v kontexte s namietanými nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením
veci, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné
právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení
rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale

iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (pozri napr. Ústavný súd SR, sp.
zn. II.ÚS 78/05).

21. Žalobca tvrdí, že na základe vykonaných dôkazov súd prvej inštancie dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Zároveň, že nevykonal dôkaz, ktorý navrhol a to ohliadku na mieste samom. Tu
odvolací súd uvádza, že vykonané dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo

a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku.
Voľné hodnotenie dôkazov súdom, prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí jednotlivý
dôkaz z hľadiska dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po „individuálnej selekcii“ následne súd hodnotí
všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd
dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel

formálnej logiky.

22. Žalobca ďalej tvrdí, že rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení
veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je

omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn.
7 Cdo 7/2010).

23. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore správne zistil skutkový stav
v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočnosti a na základe vykonaného dokazovania
dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávaný spor aj správne právne posúdil. Ako už bolo
vyššie spomenuté, z odôvodnenia tu napadnutého rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami
a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej.

Naproti tomu v priebehu odvolacieho konania žalobca nepredostrel relevantný argument majúci súvis s
prejednávanou vecou, ktorý by bol takej povahy, že by mohol priniesť pre neho priaznivejšie rozhodnutie.

24. Možno teda naproti námietkam odvolateľa uzavrieť, že aj podľa právneho názoru odvolacieho
súdu dal súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zrozumiteľnú a presvedčivú odpoveď na podstatné

argumenty strán sporu, pričom tak urobil v snahe garantovať stranám sporu ich právo na spravodlivé
súdne konanie. Skutočnosť, že v tomto rozhodnutí neboli naplnené očakávania žalobcu, teda súd prvej
inštancie nerozhodol v súlade s jeho právnym názorom ešte neznamená, že došlo k porušeniu jeho
základného práva na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu totiž
postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a majúc na pamäti základné právo

strán sporu na súdnu ochranu, túto stranám sporu poskytol v požadovanej kvalite.

25. Odvolací súd osvojujúc si závery súdu prvej inštancie na zdôraznenie vecnej správnosti a v súvislosti
s odvolacími námietkami žalovaného dopĺňa nižšie uvedené.

26. Odvolací súd súhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie, že mal za preukázané, že žaloba
je čiastočne dôvodná. V konaní nebolo sporné, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXX k.ú. P. a pri nadobudnutí vlastníctva mal vedomosť o tom, že pozemok je
čiastočne zastavaný rodinným domom a hospodárskou budovou vo vlastníctve žalovanej. Skutočne je
každý vlastník v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho

plody a úžitky a nakladať s ním. Ani odvolací súd nespochybňuje vlastnícke právo žalobcu a ani možné
nároky vyplývajúce zo skutočnosti, že predmet svojho vlastníctva nemôže užívať. Žalovaná skutočne
ku dňu podania žaloby dňa 05.06.2017 bola výlučnou vlastníčkou rodinného domu a hospodárskej
budovy za rodinným domom. Rodinný dom bez pozemku je vedený na LV č. XXX k.ú. P., ako je tozrejmé z uznesenia súdu o schválení nadobudnutia vlastníckeho práva zo dňa 25.04.2012. Žalovaná
ako vlastníčka bola oprávnená v medziach zákona predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať
jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Dom umožnila bezodplatne užívať svojej sestre s rodinou. Mala

vedomosť o tom, že pri nadobudnutí spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnosti zostane nevysporiadaná
otázka vlastníctva pozemku, ktorý sa stal predmetom dražby. Žalovaná preto užívala časť pozemku
patriaceho žalobcovi bez právneho dôvodu. I odvolací súd má za to, že je spravodlivé a správne,
keď súd prvej inštancie výšku bezdôvodného obohatenia ustálil z výmery parcely parcelné č. XX,
evidovanej na katastrálnej mape, ktorá má zodpovedať zastavaným plochám a nádvoriam prináležiacim

k rodinnému domu. Skutočne sa jedná o jediný hodnoverný dôkaz preukazujúci faktický stav. Výmera
172 m2 zodpovedá výške bezdôvodného obohatenia z titulu ušlého nájmu za obdobie dvoch rokov, teda
172 x 2,144 x 2, t.j. 737,53 Eur. Odvolací súd preto súhlasí s názorom súdu prvej inštancie vyslovenom
v odôvodnení rozsudku, že bolo namieste v prevyšujúcej časti žalobe nevyhovieť. Žalobcovi sa skutočne
nepodarilo preukázať, aby konaním žalovanej mu bolo znemožnené zvyšnú časť pozemkov v druhu
pozemkov ostatné plochy, trvalé porasty a orná pôda užívať, resp., aby sám prejavil vážny záujem

tieto pozemky užívať. Žalovaná skutočne poprela užívanie nehnuteľnosti patriacich žalobcovi s tým, že
rodinný dom prenechala do užívania svojej sestre. Súd prvej inštancie túto obranu žalovanej neuznal
čo sa týka užívania pozemkov pod stavbou. Odvolací súd sa stotožňuje aj s tým, že zmena vlastníctva
stavby a pozemkov v dražbe vedenej súdnym exekútorom nezaložila právny vzťah medzi stranami, ktoré
by bolo možné riešiť podľa ust.§ 135c Občianskeho zákonníka. Nebola uznaná ani námietka žalovanej,

že výkon práva žalobcom je v rozpore s dobrými mravmi. Za takéto konanie skutočne nie je možné
považovať ani uplatnenie si peňažného plnenia za nemožnosť užívania pozemkov pod stavbou.

27. K námietke žalobcu, že súd nevykonal doplnenie dokazovania vykonaním ohliadky na mieste
samom po začatí pojednávania odvolací súd uvádza, že toto nevykonanie ohliadky riadne súd prvej

inštancie odôvodnil. Uviedol, že žalobca mal dostatok času predložiť daný dôkaz pred nariadením
termínu pojednávania. Bolo namieste vychádzať zo zásady hospodárnosti konania, pričom súd prvej
inštancie skutočne mohol s prihliadnutím k vykonaným dôkazom vo veci rozhodnúť. Chybu v označení
rozsudkuodvolacísúdnezistil.Rozsudokbolponámietkeajriadne doručený.Pretosaďalšímiotázkami,
aké namietal žalobca v odvolaní, odvolací súd ďalej nezaoberal.

28. Preto odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku II. o zamietnutí žaloby v
prevyšujúcej časti ako vecne správny potvrdil. Správny je i výrok čo do trov konania. Preto aj tento bol
odvolacím súdom potvrdený v zmysle ust.§ 387 ods.1,2 C.s.p.

29. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust.§ 396 ods.1 C.s.p. v spojení s
ust.§ 255 ods.1 C.s.p. Úspešnej žalovanej bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu voči neúspešnému žalobcovi s tým, že o výške nároku rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením (§ 262 ods.2 C.s.p.).

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.