Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Marek Čech

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 3T/64/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118012443
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Čech

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8118012443.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPrešov,sudcomJUDr.MarekomČechom,nahlavnompojednávaníkonanomdňa16.apríla

2019 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

W. K., nar. XX.XX.XXXX M. W., C. A. R., Q. XXX

j e v i n n ý

- z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, ktorý spáchal
v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona tak,

ž e

- dňa 21.06.2018 v čase o 08:11 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. T. C., Z.. Č..: B.-XXXAV
po miestnej komunikácii označenej ako vedľajšia cesta na Q. ulici v R., Y. B., kde na križovatke pri
vchádzaní na hlavnú cestu X/XX na 48,075 km pri odbočovaní vľavo v smere do centra R. porušil
ustanovenie § 20 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, keď nedal prednosť v jazde
osobnému motorovému vozidlu zn. A. XXXd, Z.. Č.. B. - XXXBN vodiča R. B. jazdiaceho v smere

na obec K.P.V. po hlavnej ceste, vošiel do križovatky a prednou časťou svojho vozidla narazil do
pravej bočnej časti vozidla zn. A. XXXd, v dôsledku čoho vozidlo zn. A. XXXd prešlo do protismeru,
ľavou časťou narazilo do dopravnej značky „Prikázaný smer obchádzania vpravo" a následne do
prednej časti protiidúceho osobného motorového vozidla zn. Š. O., Z.. Č.. : XTXXXXX , V.: „. vodiča
P. A., pričom vo vozidle zn. A. XXXd došlo k zraneniu vodiča R. B., ktorý utrpel trieštivú vtlačenú
zlomeninu pravého lícečeľustného komplexu, trieštivú zlomeninu pravého lícneho oblúka, zlomeninu
pravej pyramídovej kosti spodiny lebečnej, poškodenie pravého očného nervu, poškodenie pravého

podočného nervu, pomliaždenie prednej časti spánkového a bázy čelového laloku vpravo, otras mozgu
I. stupňa, podvrtnutie krčnej chrbtice a pomliaždenie s odreninou ľavej strany panvy s dobou liečenia
spojenou s práce neschopnosťou od 21.6.2018 do 02.08.2018, k
zraneniu spolujazdkyne V.. V. B. sediacej na prednom sedadle spolujazdca, ktorá utrpela ľahké
pomliaždenie pravého ramena, ľahké pomliaždenie ľavej driekovej oblasti a ľahké pomliaždenie pravej
stranyzadkusdobouliečenia7dní,kzraneniuspolujazdkyneV..P.V.sediacejnazadnomsedadle,ktorá
utrpela podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie oboch strán hrudníka, pomliaždenie pravého prsníka,

zlomeninu XII. rebra vľavo, pomliaždenie ľavého ramenného kĺbu, pomliaždenie podbrušia, zlomeninu
horného a dolného ramienka ľavej lonovej kosti a pomliaždenie ľavého bedrového kĺbu s dobou liečeniaspojenou s práceneschopnosťou od 21.06.2018 do 31.08.2018, vo vozidle zn. Š. O. došlo k zraneniu
vodiča P. A., ktorý utrpel pomliaždenie ľavej strany hrudníka s zakrvácaním do pohrudničnej dutiny,
pomliaždenie oboch kolien, odreninu nosa a odreninu pravého predlaktia s dobou liečenia 18- 21 dní

a k zraneniu spolujazdkyne J. W. sediacej na prednom sedadle spolujazdca, ktorá utrpela zlomeninu
dolného konca pravej vretennej kosti s posunom úlomku, pomliaždenie chrbta, pomliaždenie hrudníka,
ľahké podvrtnutie oboch bedrových kĺbov a odreninu pravej kľúčnej kosti s dobou liečenia 5- 8 týždňov,

t e d a

- inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania, a
to porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,
- inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona,

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 157 odsek 2 Trestného zákona, § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona za prevahy
poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 písmeno j), l) a n) Trestného zákona k jednej priťažujúcej
okolnosti uvedenej v § 37 písmeno h) Trestného zákona, podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona a podľa
§ 56 ods. 1 Trestného zákona úhrnný peňažný trest 1.500,- (jedentisícpäťsto) Eur.

Podľa § 56 odsek 3 Trestného zákona ukladá obvinenému povinnosť zaplatiť uložený peňažný trest v
desiatich po sebe idúcich mesačných splátkach po 150,-Eur.

Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon uloženého peňažného trestu mohol byť
úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) mesiac.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových
vozidiel v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodených:

- B.R. W. B. B. L.. XX. P. X P. XX, XXX XX A.,
- M. D. W., P..B.. B. B. W.N. E. X, XXX XX A., J.: XX XXX XXX,
- P. A., N.. XX.XX.XXXX, C. A. K. XX, Y.. B. P.
- J. W., N.. XX.XX.XXXX, C. A. K. XXX, Y.. B.
s uplatnenými nárokmi na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného W. K., ako aj ďalej
uvedenými listinnými dôkazmi, pričom zistil nasledovné:

Obžalovaný W. K. sa k spáchaniu skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku priznal a na

hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný zo
spáchania predmetného skutku. Súd tak po splnení zákonných podmienok podľa § 257 ods. 7 Trestného
poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o vine a následne už nevykonal dokazovanie v rozsahu v akom
sa obžalovaný priznal k spáchaniu skutku a vykonal len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste.
Obžalovaný pri výsluchu uviedol, že ide o prvú jeho dopravnú nehodu za dvadsaťpäť rokov, čo vlastní

vodičský preukaz, pričom ročne najazdí 25.000 - 30.000 kilometrov.

Podľa správy o povesti V. R. obžalovaný W. K. je ženatý a má s manželkou dve maloleté deti. O ich
výchovu sa riadne stará a vedie usporiadaný život. Angažuje sa na rôznych kultúrno-spoločenských
akciách v rámci mesta a je sponzorom rôznych charitatívnych akcií. Medzi občanmi mesta má dobrú

povesť, nemá sklon k požívaniu alkoholických nápojov.Z potvrdenia o príjme obžalovaného vyplynulo, že ako zamestnanec H. W. X. B..T..Y.., ktorej je
spoločníkom a konateľom, poberal v roku 2018 priemerný mesačný príjem 46,-Eur.

Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že obžalovaný sa doposiaľ
dopustil dvoch priestupkov na úseku dopravy, v oboch prípadoch za prekročenie povolenej rýchlosti.
Podľa odpisu registra trestov obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný. Z evidenčnej karty vodiča
- obžalovaného súd zistil, že od 03.05.1994 je držiteľom vodičského oprávnenia skupín B a AM. V

súčasnosti má v platnosti vodičské oprávnenia skupín B1, B a AM. V časti záznamov o priestupkoch
a trestných činoch v cestnej premávke má obžalovaný evidovaných šesť záznamov. Vo všetkých
prípadoch ide o prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti podľa § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z.
o cestnej premávke, pričom uložené pokuty sú vo výške od 30,- Eur do 50,- Eur s výnimkou skutku
spáchaného dňa 09.11.2018, kedy mu bola uložená pokuta vo výške 100,- Eur.

Vykonaným dokazovaním a priznaním viny obžalovaného dospel súd k jednoznač-nému záveru, že
skutok uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku sa stal a je trestným činom. Ohľadne posúdenia
otázky, kto uvedený skutok spáchal, súd nemal pochybnosti o vine obžalovaného W. K..

Podľa súdu je nepochybné, že obžalovaný W. K. inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a

taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania, a to porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa
zákona. Zároveň inému z nedbanlivosti spôsobil ublíženie na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť
uloženú mu podľa zákona.

Obžalovaný týmto svojím konaním po objektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu prečinu ublíženia na

zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného
zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.

Subjektívna stránka konania obžalovaného je daná formou vedomej nedbanlivosti podľa § 16 písm. a)
Trestného zákona, pretože obžalovaný vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť

alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, t. j. záujem štátu na ochrane života a ochrane zdravia,
ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí. Túto vedomú
nedbanlivosť súd vyvodil najmä zo skutočnosti, že obžalovaný je držiteľom vodičského oprávnenia od
roku 1994, ročne najazdí cca 30.000 kilometrov a musel si tak byť vedomý nebezpečenstva, aké pre
iných účastníkov cestnej premávky predstavuje vodič nedajúci prednosť v jazde inému vozidlu.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov uloží
mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie
trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu
uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných
činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného

trestu najvyššia z nich.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Ako poľahčujúcu okolnosť u obžalovaného W. K. súd vyhodnotil jeho priznanie a oľutovanie svojho
konania (§ 36 písm. l) Trestného zákona), skutočnosť, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny
život (§ 36 písm. j) Trestného zákona) a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti súdu tým, že urobilvyhlásenie o tom, že je vinný, čím výrazne skrátil čas potrebný pre rozhodnutie súdu (§ 36 písm. n)
Trestného zákona). Priťažujúce okolnosti uvedené v § 37 Trestného zákona súd nezistil žiadne.

Za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona, umožňuje zákon uložiť jeho
páchateľovi trest odňatia slobody v trvaní jeden rok až päť rokov.

Za prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, umožňuje zákon uložiť jeho páchateľovi
trest odňatia slobody v trvaní až na jeden rok.

Vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností u obžalovaného, za použitia § 38 ods. 2, ods. 3, ods.
8 Trestného zákona súd upravil trestnú sadzbu trestného činu z nich najprísnejšie trestného, teda
trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona tak, že znížil hornú hranicu
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu a ukladal mu trest v rozmedzí trestnej sadzby od
jedného roka do troch rokov a ôsmych mesiacov odňatia slobody.

Aplikujúc vyššie citované ustanovenie § 34 ods. 4 Trestného zákona, súd pri určovaní druhu trestu
a jeho výmery dôsledne skúmal spôsob spáchania činu, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a osobitne spôsobený
následok.

Súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že v prejednávanej trestnej veci obžalovaný W. K. svojím
konaním, kedy hrubým spôsobom porušil svoje povinnosti vodiča motorového vozidla, spôsobil ťažkú
ujmu a ujmu na zdraví iných osôb. Obžalovaný pritom porušil dôležitú povinnosť uloženú mu zákonom
o cestnej premávke spočívajúcu v nedaní prednosti vozidlu idúcemu po hlavnej ceste.

Skúmajúc okolnosti spáchania činu súd tiež nemohol prehliadnuť skutočnosť, že poškodení jazdiaci vo
vozidle A. XXXd, ako účastníci cestnej premávky, nemali najmenšiu vinu na vzniknutej kolíznej situácii.
Na tento fakt súd upriamuje pozornosť z dôvodu, že existujú prípady dopravných nehôd, kedy aj samotný
poškodený svojím konaním prispeje k vzniku dopravnej nehody. V prejednávanej veci však o takýto

prípad nešlo.

Trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje
prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti), a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu
životu), a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok

generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).

Individuálna prevencia teda spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných, potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale má viesť i k utvrdeniu pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných

členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že
konanie, za ktoré bol uložený trest je protiprávne a nežiaduce. Varuje ich pred páchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu.

Pri takto charakterizovanom účele trestu, vzhľadom na to, že ukladanie trestov má nielen individuálny,

ale aj generálny preventívny charakter, dospel súd k záveru, že spoločnosť musí vedieť, že za takéto
konanie,ktoréhosadopustilobžalovaný,ktorémalozanásledokťažkúujmunazdravíďalšíchosôbmusí
byť páchateľ spravodlivo potrestaný. Zároveň však súd nemohol opomenúť skutočnosť, že obžalovaný
je doposiaľ netrestaným človekom. Ide o osobu, ktorá je veľmi priaznivo hodnotená z miesta bydliska.
Rovnako nemohol súd ignorovať skutočnosť, že trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 157 Trestného

zákona, ako aj trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona patria medzi nedbanlivostné
trestné činy. Obžalovaný teda nikomu nechcel úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu, resp. ujmu na zdraví.
Napriek tomu však jeho nedbanlivostným konaním k týmto následkom došlo. Preto súd pri ukladaní
druhu trestu a jeho výmery vyhodnotil aj okolnosti týkajúce sa osoby obžalovaného a uložil mu úhrnný
peňažný trest nad dolnou hranicou zákonnej sadzby vo výmere 1.500,-Eur. Súd bol toho názoru, že aj

uložením tohto druhu trestu, ktorý výrazne zasiahne do majetku obžalovaného, bude naplnený nielen
individuálny, ale aj generálny preventívny účel trestu, teda odradenie iných páchateľov od páchania
takejto trestnej činnosti.Nakoľko obžalovaný sa žalovanej trestnej činnosti dopustil v súvislosti s vedením motorového vozidla a
takýmto svojím konaním spôsobil ťažkú ujmu na zdraví ďalších osôb, súd mal za to, že obžalovanému
je nevyhnutné uložiť aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov. Pri určovaní

výmery tohto druhu trestu súd opäť prihliadal na osobu obžalovaného a skutočnosť, že jeho konanie
má charakter nedbanlivostného zavinenia. Ako už bolo vyššie zmienené, obžalovaný je veľmi kladne
hodnotenou osobou. Z výpisu z evidenčnej karty vodiča - obžalovaného síce vyplýva šesť záznamov,
na druhej strane však nemožno prehliadnuť, že obžalovanému bolo udelené vodičské oprávnenie
v roku 1994, je vodičom, ktorý jazdí denne a ročne najazdí cca 30.000 kilometrov. Vychádzajúc z

uvedeného možno konštatovať, že nejde o príležitostného vodiča, ktorý by sa spomenutých šiestich
priestupkov dopustil pri uskutočnení niekoľkých, sporadických jázd. Uvedené priestupky bolo navyše
potrebné hodnotiť aj z hľadiska ich závažnosti. Za najzávažnejší, s prihliadnutím na uloženú sankciu,
možno označiť priestupok zo dňa 09.11.2018, za ktorý bola obžalovanému uložená pokuta vo výške
100,- Eur. Okrem tohto priestupku vyplýva z evidenčnej karty vodiča - obžalovaného ďalších päť
záznamov. Vo všetkých prípadoch išlo o prekročenie najvyššej povolenej rýchlosti. Zaoberajúc sa

závažnosťou spáchaných priestupkov súd prihliadol na výšku uložených pokút, ktoré sa pohybovali v
rozmedzí od 30,- Eur do 50,-Eur, resp. spomínaných 100,-Eur. Šesť priestupkov na úseku dopravy za
obdobie dvadsaťštyri ročnej vodičskej praxe aj s poukazom na ich závažnosť, spoločne s doterajšou
beztrestnosťou obžalovaného vedú k rozumnému záveru, že u obžalovaného nejde o notorického
porušovateľa dopravných predpisov, resp. o osobu, ktorá by na pravidelnej báze hrubým spôsobom

porušovala pravidlá cestnej premávky. Vyhodnocujúc všetky vyššie uvedené okolnosti mal súd za to, že
aj trest zákazu činnosti v trvaní jedného roka, teda na spodnej hranici zákonnej sadzby, splní individuálny
aj generálny preventívny účel trestu.

Podľa 288 ods. 1 Trestného poriadku, ak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie

povinnosti na náhradu škody alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody
vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd odkáže
poškodeného na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Poškodeného
treba označiť jeho menom a priezviskom, dátumom a miestom narodenia a miestom bydliska. Ak
je poškodeným právnická osoba, treba ju označiť jej obchodným menom alebo názvom, sídlom a

identifikačným číslom podľa záznamu v obchodnom registri, živnostenskom registri alebo inom registri.

Vzhľadom na to, že na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody by bolo potrebné vykonať ďalšie
dokazovanie, ktoré by už presahovalo účely tohto trestného konania, odkázal súd poškodenú M. D. W.,
P..B.., B. W.Ň. P. W. P. A. P. J. W. s ich uplatnenými nárokmi na náhradu škody na civilný proces.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia
na Okresnom súde Prešov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,

obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného
v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť
výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa
odvolania výslovne vzdať.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.