Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 27, 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17Pc/3/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119200971
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5119200971.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľky: S. L., nar.

X.X.XXXX, trvale bytom G. G., t. č. prechodne bytom L. núdzového bývania, L. XXX, O. H., proti
odporcovi 1/ M. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Y. XX, okr. V. N., 2/ M. L., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom B. práce, sociálnych vecí a rodiny v Žiline, o určenie
otcovstva a úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že odporca 1/ M. A., nar. XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX j e otcom mal. M. L.,
nar. XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX z matky S. L., nar. X.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX.

II. S.. M. L., nar. XX.X.XXXX s a z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.

F.. Q. 1/ M. A. j e p o v i n n ý prispievať na výživu mal. M. L. výživným za čas od X.X.XXXX v
rozsahu vo výške XX % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného
predpisu vždy do XX-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky mal. dieťaťa.

IV. L. výživné, teda nedoplatok na výživnom za čas od X.X.XXXX do XX.XX.XXXX súd neurčuje, nakoľko

nevznikol.

V. Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľky z a m i e t a .

VI. L. z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. J. - matka mal. dieťaťa sa návrhom doručeným súdu 28.1.2019 domáhala určenia otcovstva proti
označenému mužovi odporcovi 1/ s tým, že s odporcom sa zoznámila v r. 2016, poznali sa na charite
v K., kde príležitostne pracovali a bývali, ich vzťah prerástol do intímneho vzťahu a začali spolu žiť.

Odporca sľuboval spoločnú domácnosť a ona mu uverila a následne zistila, že je tehotná. Odporca jej
hovoril, že sa na dieťa teší a bude sa o nich starať. Keďže nebola v Českej republike zdravotne poistená,
prehliadky u gynekológa si musela platiť, čo finančne nezvládala, a preto si našla ubytovanie v zariadení
núdzového bývania v Rajci. Dňa 1.3.2018 odišla bývať do Rajca a v tom čase ju sprevádzal odporca
a hovoril jej, že v krátkom čase nájde podnájom, kde budú spolu žiť. Dňa 31.5.2018 sa jej narodil syn
M. a odporca prišiel niekoľkokrát na návštevu za ňou, ale vždy pýtal len peniaze na cestu a synovi
nepriniesol nič. V čase rozhodnom pre počatie dieťaťa sa pohlavne nestýkala so žiadnym iným mužom,

len s odporcom, preto nemôže byť otcom mal. dieťaťa M. nikto iný, než odporca. V súčasnosti poberá
rodičovský príspevok, dávku v hmotnej núdzi a príspevok na výživu spolu vo výške 306,68 eur. Odporca
jej prispel na maloletého dňa 21.1.2019 sumou 95 eur a to cez jeho tetu Q. G.. Zároveň žiadala, abymaloletý M. jej bol zverený do osobnej starostlivosti a otec zaviazaný prispievať na výživu maloletého
mesačne sumou 100 eur od 1.2.2019.

2. Odporca 1/ sa k podanému návrhu nevyjadril. V konaní zostal nečinný a na nariadené pojednávanie
sa neustanovil.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky - matky dieťaťa, kolízneho opatrovníka
maloletého dieťaťa, oboznámením sa s listinnými dôkazmi k veci sa vzťahujúcimi a dospel k

nasledovným skutkovým zisteniam.

4. Matka dieťaťa zotrvala na skutkovom odôvodnení podaného návrhu. Na doplnenie uviedla, že
nechránený pohlavný styk s otcom mala aj v auguste 2017 niekoľkokrát a následne po troch mesiacoch
zistila, že je tehotná. Túto skutočnosť oznámila aj odporcovi, ktorý jej udával, že sa o nich postará.
Počas roku 2019 jej odporca poslal peniaze a to dňa 26.9.2019 sumu 170 eur, dňa 21.11.2019 sumu 50

eur a tieto považuje za výživné na dieťa. Adresu, kde sa odporca zdržiava a či pracuje, uviesť nevedela.
V súčasnosti jej príjem predstavuje 245 eur, a to rodičovský príspevok spolu s prídavkami na deti, v
zariadení v Rajci platí sociálne služby, ubytovanie cca 140 až 150 eur mesačne. Náklady na výživu
dieťaťa hradí sama, od narodenia syna nekojila, kupovala Nutriol 800 g - jedno balenie 15 eur, za mesiac
potrebovala 3 až 4 balenia, kupovala plienky - jedno balenie 7 eur, za mesiac spotrebovala tri až štyri

balíky. Naďalej je syn M. v jej osobnej starostlivosti, má jeden a pol roka a oblečenie mu nezakupuje,
nakoľko v tomto zariadení poskytujú oblečenie pre deti.

5. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa sa k návrhu pripojil. Uviedol, že matka sa riadne stará o mal.
dieťa, od jeho narodenia zabezpečuje starostlivosť, doteraz jej osobná starostlivosť je v zariadení pre

matky s deťmi a súhlasil, aby dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky a navrhol výživné určiť
vo výške 50 eur mesačne.

6. Z rodného listu vydaného Matričným úradom Mesta Žilina zo dňa 6.6.2018 súd zistil, že v knihe
narodení matričného úradu vo zväzku XXX, ročník XXXX, na str. XXX, pod por. č. XXX je zapísané

narodenie dieťaťa M. L. dňa XX.X.XXXX, otec dieťaťa neuvedený, matka dieťaťa - navrhovateľka.

7.ZpotvrdeniaÚradupráce,sociálnychvecíarodinyBanskáBystricasúdzistil,ženavrhovateľkapoberá
prídavky na dieťa za r. 2019 vo výške 24,34 eur a poberá rodičovský príspevok za rok v sume 2.019
eur (č.l. 25 až 26).

8. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni o zamestnaní odporcu 1/ súd zistil, že v období od 22.8.2018 do
12.9.2018 bol odporca registrovaný ako zamestnanec u zamestnávateľa UF production s.r.o. a jeho
vymeriavací základ august 2018 predstavoval 83,50 eur a v septembri 2018 96 eur. Za lustrované
obdobie r. 2017 až 2019 nie je evidovaný ďalší iný záznam.

9. Konanie o určenie otcovstva sa začína len na návrh (§ 107 CMP).

10. Podľa § 110 CMP s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností a o výžive maloletého.

11. Podľa § 94 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením
rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za
otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa
menej ako 180 a viac ako 300 dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

12. Podľa § 62 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti

a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.13. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

14. Vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo zákona (zákonná vyživovacia povinnosť) a nie až na
základe rozhodnutia súdu. Rozhodnutie súdu o určení vyživovacej povinnosti rodičov (jedného z nich)
k mal. dieťaťu prichádza do úvahy aj vtedy, ak súd určí otcovstvo k mal. dieťaťu. V rámci spojeného
konania o výchove a výžive mal. dieťaťa určí najmä komu zverí dieťa do výchovy a ako má každý z
rodičov prispievať na jeho výživu (§ 65 Zákona o rodine v spojení s § 110 CMP). Právo na výživu vzniká

narodením dieťaťa (§ 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

15. Výživou sa rozumie zaobstarávanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný
vývoj dieťaťa. Z povahy výživného vyplýva, že právo na výživné je osobným právom dieťaťa. Pri
rozhodovaní o výživnom treba vychádzať zo stavu, aký bol v jednotlivých časových úsekoch počas
celého obdobia, za ktoré súd o výživnom rozhoduje.

16. Na základe zistenia skutkového stavu, kedy odporca 1/ v priebehu celého konania nepoprel
skutkové tvrdenia navrhovateľky - matky maloletého, ktorá za otca dieťaťa označila odporcu 1/, s
ktorým mala intímny vzťah. Odporca 1/ nepreukázal žiadnym dôkazom, že jeho otcovstvo voči
maloletému dieťaťu vylučujú závažné okolnosti, preto súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky
je dôvodný. Navrhovateľka uviedla, že od roku 2016 mala trvajúci pohlavný styk výlučne s označeným

odporcom 1/ a tiež v rozhodnom období pre narodenie maloletého v rozhodnom čase (4.8.2017 do
2.12.2017). Vzhľadom na charakter konania o určenie otcovstva súd v prípade popierania otcovstva
obvykle vykonáva znalecké dokazovanie analýzou DNA dieťaťa a označeného otca, pričom v danej
prejednávanej veci označený otec sa nijako nebránil. Súd mal výsluchom navrhovateľky preukázané,
že s odporcom súložila v rozhodnom čase pre narodenie dieťaťa, teda v rozmedzí od 300. do 180. dňa

pred pôrodom dieťaťa a nezistil žiadne závažné okolnosti vylučujúce otcovstvo odporcu. Preto otcovstvu
odporu 1/ svedčí zákonná vyvrátiteľná domnienka otcovstva podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine a opak
preukázanýnebol.Pretosúdrozhodoltak,žezaotcamaloletéhoM.,nar.XX.X.XXXXzrodenéhozmatky
S. L., určil odporcu 1/.

17. Úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná a záujmom dieťaťa je
nepochybne, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča
v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič je dobrým rodičom. Starostlivosť a výchova o
maloleté dieťa predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych, ale i nemateriálnych podmienok, ktoré
umožňujú rozvíjanie osobnosti maloletého dieťaťa. V procese socializácie maloletého dieťaťa je v

zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov.

18. Pre stanovenie výšky výživného, ktoré sú povinní poskytovať rodičia svojim deťom, platia
predovšetkým všeobecné hľadiská uvedené v ustanovení § 75 ods. 1 Zákona o rodine, a to odôvodnené
potreby oprávneného a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Taktiež v ustanovení §

62 ods. 2 Zákona o rodine je stanovené, že na dieťa prispievajú podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov obaja rodičia, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich
rodičov. Špeciálne kritérium pre určenie výšky vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ustanovené v §
62 ods. 3 Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti je potrebné výživné
stanoviť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté

dieťa podľa osobitného zákona (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení jeho
zmien a doplnkov).

19. Pri rozhodovaní o tom, ktorému z rodičov oddelene žijúcich, má byť maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, súd vzal do úvahy stanovisko kolízneho opatrovníka, ako aj tú skutočnosť, že

od narodenia maloletý M. býva spolu so svojou matkou, ktorá výlučne sama zabezpečuje jeho osobnú
starostlivosť, výchovu a výživu. Preto súd zveril maloletého Alexa do osobnej starostlivosti matky.

20. Pri určení vyživovacej povinnosti odporcu 1/ súd vychádzal zo zistení, že rodičia mal. M. L.
nie sú manželmi a nežijú v spoločnej domácnosti. Matka mal. dieťaťa spolu s mal. dieťaťom žije v

zariadení núdzového bývania a ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Matka mal. dieťaťa v súčasnej dobe
je poberateľkou rodičovského príspevku od januára 2019 vo výške 220,70 eur a poberá prídavok na
dieťa od januára 2019 vo výške 24,34 eur a zabezpečuje každodennú starostlivosť dieťaťa, zabezpečuje
úkony so zabezpečením stravy, oblečenia a ďalších potrieb, hradí náklady bývania a ďalšie potreby anahradzujesčastisvojupovinnosťplniťsivýživnévofinančnejčiastke.Otecmal.dieťaťaniejeevidovaný
ako nezamestnaný, nie je v evidencii poberateľov dávky a príspevkov v hmotnej núdzi a z lustrácie v
registri obyvateľov (č.l. 44) súd zistil, že má štyri deti, z toho dve maloleté Betti A., nar. XX.X.XXXX, H.

X., nar. XX.X.XXXX.

21. Po zhodnotení a zohľadnení osobných a majetkových pomerov oboch účastníkov súd určil
vyživovaciu povinnosť odporcu 1/ ako otca k mal. M. L. v zmysle ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine, a
to v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima za nezaopatrené neplnoleté dieťa

podľa osobitného zákona. Sumy životného minima, od ktorých sa odvíja výška minimálneho výživného
sa upravujú spravidla vždy k 1.7. bežného kalendárneho roka, a teda v období od 1.7.2018 do 30.6.2019
v zmysle zákona (196/2018 Z. z.) výška minimálneho výživného bola 28,08 eur a od 1.7.2019 (zákona č.
183/2019 Z. z.) a v čase rozhodovania súdu výška minimálneho výživného predstavovala sumu 28,79
eur. Nedoplatok za výživné od 1.2.2019 (t.j. dátum, od ktorého žiadala navrhovateľka určiť výživné) do
30.11.2019 (t.j. do konca mesiaca v ktorom bolo vydané rozhodnutie) predstavoval sumu 284,35 eur

(5 x 28,08 = 140,40 eur plus 5 x 28,79 = 143,95 eur). Vzhľadom na skutočnosť, že súd mal v konaní
preukázané, že odporca 1/ za dané rozhodné obdobie spolu uhradil sumu 315 eur ( 95 eur + 170 eur
+ 50eur ) súd odpočítal doteraz zaplatené výživné a teda nedoplatok na výživnom nevznikol a preto ho
súd neurčil. Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľky - matky maloletého, v ktorom žiadala určiť výživné
na maloletého M. nad rozsah priznaného výživného zamietol. V tejto súvislosti poukazuje súd na to, že

ak v budúcnosti dôjde k zmene v odôvodnených potrebách maloletého dieťaťa, nič nebráni matke, aby
vzhľadom na preukázateľnú zmenu pomerov podala návrh o zvýšenie výživného potrebného na bežnú
spotrebu dieťaťa.

22. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak v spojení s ustanovením § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o
trovy štátu, rozhoduje súd len na návrh. V prejednávanej veci navrhovateľka nepodala návrh na náhradu
trov a preto súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366
Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).