Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 26, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/126/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119203338
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8119203338.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu H. T. J., I.., so sídlom U. XX, XXX
XX W., O.: XX XXX XXX, proti žalovanému E.. A. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX, XXX XX
G., o zaplatenie 1.543,63 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k.
20Csp/38/2019-75 zo dňa 24. júna 2019, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku II. a III..

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 18,18 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 1,36 eura od 19.5.2019 do zaplatenia, zo sumy 16,82 eura od 19.6.2019 do zaplatenia
a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva a žalobca nemá právo na náhradu trov konania.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, 2, § 517 ods. 2
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, § 1 ods. 2, § 2
písm. d), § 9 ods. 1, 2 písm. c), g), § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
do 31.12.2017, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ,ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

3. Vychádzal zo zistenia, že strany uzatvorili dňa XX.XX.XXXX zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej mal žalobca poskytnúť žalovanej úver vo výške 1.750,- Eur,
ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť v pravidelných mesačných splátkach. V zmluve si strany dohodli
poplatok za poskytnutie úveru vo výške 85,- Eur a ročnú úrokovú sadzbu vo výške 11,90%. Ročná
percentuálna miera nákladov (RPMN) bola vo výške 14,52% a priemerná RPMN vo výške 12,57%.
Končená splatnosť úveru bola dňa 18.08.2025. Listom zo dňa 21.01.2019 žalobca vyhlásil predčasnú

splatnosť úveru a žalovaná bola vyzvaná na zaplatenie sumy 1.669,48 Eur. Podľa prehľadu splácania
žalovaná uhradila celkovú sumu 366,60 Eur. Z výpisu z účtu žalovanej vyplýva, že dňa 07.09.2017 bola
žalovanej vyplatená suma 1.700,- Eur, pričom došlo k stiahnutiu sumy 85,- Eur.4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že posudzovaný právny vzťah je vzťahom založeným
spotrebiteľskou zmluvou, konkrétne ide o spotrebiteľský úver. Žalobca bol od uzavretia zmluvy v
postavení dodávateľa a žalovaná v postavení spotrebiteľa, preto uvedený právny vzťah je v režime

spotrebiteľského práva. Po preskúmaní zmluvy dospel k záveru, že táto neobsahuje údaj o celkovej
výške úveru, adresu predávajúceho a v zmluve je tiež nesprávne RPMN v neprospech spotrebiteľa.
Vzhľadom na uvedené sa poskytnutý úver pokladá za bezúročný a bez poplatkov a žalobca môže od
žalovanej požadovať iba zaplatenie istiny. Žalobca listom zo dňa 21.01.2019 vyhlásil úver za predčasne
splatný ku dňu 21.01.2019. Ako vyplýva z prehľadu splácania ku dňu 21.01.2019, žalovaná uhradila

sumu 366,60 Eur, pričom bola povinná zaplatiť iba sumu 297,33 Eur, teda ku dňu, kedy mal žalobca
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru žalovaná nebola v omeškaní so zaplatením splátky. Žalobca síce
doložil opakované upozornenie zo dňa 20.11.2018 a výzvu na predčasné splatenie úveru zo dňa
21.01.2019, avšak ďalej nijako nepreukázal, že uvedené upozornenie a výzvu žalovanej aj skutočne
zasielal. Dôsledkom toho je neplatnosť právneho úkonu - vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru,
pretože tento úkon odporuje zákonu. Keďže nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti a úver sa

pokladá za bezúročný a bez poplatkov, žalobca môže od žalovanej požadovať iba splatné splátky istiny
ku dňu vyhlásenia rozsudku. Ku dňu vyhlásenia bolo splatných 22 splátok spolu v výške 370,04 Eur
+ 14,74 Eur poistné, pričom žalovaná poukázala úhrady v celkovej výške 366,60 Eur, zaviazal súd
žalovanú na zaplatenie sumy 18,18 Eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Súd priznal žalobcovi
aj zákonný úrok z omeškania z priznaných splatných splátok istiny, pričom žalovaná sa vzhľadom na

úhrady dostala do omeškania prvý krát až so sumou 1,36 Eur dňa 19.5.2019. Pokiaľ ide o úroky vo výške
63,79 Eur a úroky vo výške 11,90% ročne z nezaplatenej istiny, tak súd úver posúdil úver za bezúročný
a bez poplatkov, a teda žalobca nemá nárok na zaplatenie úrokov. Ak žalobca nemá nárok na zaplatenie
úrokov, tak žalovaná sa ani nemohla dostať do omeškania so zaplatením úrokov, a preto súd žalobu aj
v časti úrokov z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatených úrokov zamietol.

5. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca bol úspešný len v časti zaplatenia 18,18 Eur zo sumy
1.543,63 Eur, teda v rozsahu 1,18% a žalovaná vo zvyšných 98,82%. Úspech žalovanej, ktorý prevyšuje
úspechžalobcuje97,64%.Vzhľadomnato,žeúspešnejšiažalovanásináhradutrovkonanianeuplatnila
a zo spisu jej žiadne trovy nevyplývajú, súd žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal a žalobca

ako neúspešná strana nemá nárok na náhradu trov konania.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to v rozsahu zamietnutej časti. Odvolanie
právne odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „C.s.p.“). Mal za to, že zmluva obsahovala správny údaj o RPMN, o čom predložil dôkaz - výpis

z osobného účtu. Uviedol, že žalovanej bol na základe úverovej zmluvy poskytnutý úver vo výške 1.700,-
Eur, z ktorého žalovaná časť finančných prostriedkov použila na úhradu poplatku dohodnutého priamo
v úverovej zmluve. Uviedol, že poskytnutím úveru celkom jednoznačne poskytol žalovanému plnenie,
za ktoré mu prináleží protiplnenie, a to jednak v podobe úrokov a jednak v podobe výslovne v zmluve
dohodnutého poplatku a vzhľadom na to, že v konaní jednoznačne preukázal, že žalovanému poskytol

úver vo výške 1.700,- Eur nie je možné považovať RPMN v zmluve za nesprávnu. Ďalej uviedol, že v
záhlaví zmluvy sú uvedené jeho identifikačné údaje vrátane adresy, čiže táto informácia neabsentuje,
pričom poukázal aj na znenie smernice 2008/48/ES, exaktný text zákona č. 129/2010 Z. z. a dôvodovej
správy k nemu, rozsudku C-42/15 a judikatúry Najvyššieho, Ústavného a krajských súdov. Vo vzťahu
k preukázaniu doručenia poukázal na to, že jeho tvrdenia čo do vzniku právneho vzťahu a výšky dlhu

žalovaná nijakým spôsobom nepoprela, preto konštatovania súdu o tom, že nijako nepreukázal zaslanie
opakovaného upozornenia a výzvy nemalo oporu v zistenom skutkovom stave založenom na základe
prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany. Poukázal na to, že pokiaľ súd považoval návrh za
neúplný mal ho vyzvať na jeho doplnenie/opravu v zmysle § 129 ods. 1 C.s.p.. Uviedol, že súd prvej
inštancie rozhodol o nezrozumiteľnom návrhu na začatie konania, čím mu odňal možnosť konať pred

súdom, teda ide o vady konania vymedzené v § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.. V tejto súvislosti poukázal
aj na rozhodnutia krajských súdov v obdobných veciach. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu
prvej inštancie zmenil a vyhovel žalobe žalobcu v celom rozsahu a zároveň, aby mu priznal náhradu
trov konania a náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov.

7. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásadvyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p.
a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu
v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu

nie je dôvodné.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, nesprávnym právnym posúdením a nesprávnym
skutkovým zistením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval

príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v
odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd
Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

11. K námietke porušenia práva na spravodlivý proces odvolací súd uvádza, že obsah práva na
spravodlivý proces je pomerne široký, pričom medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na
prístup súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného
sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach
a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť

konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa
so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany
sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie uvedeného odvolacieho dôvodu však
pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožnil realizáciu práv strany sporu dosiahol určitú

intenzitu, ktorá odôvodňuje záver o tom, že potom sa celé konanie nejaví ako spravodlivé. Konkrétne
pochybenie súdu musí byť však hodnotené v kontexte celého konania, t.j. vplyv na ďalšie pochybenia,
možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.. Zároveň tiež nie je možné prehliadnuť, že
niektoré čiastkové práva, ktoré tvoria právo na spravodlivý proces zákon normuje ako samostatné
odvolacie dôvody. V predmetnom prípade mal odvolací súd za to, že táto odvolacia námietka nebola

naplnená.

12. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že v konaní pred
súdom prvej inštancie bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre posúdenie
predmetnej sporovej veci. Z uvedeného vychádzal aj odvolací súd v zmysle ust. § 383 C.s.p.. Odvolací

súd na tomto mieste zdôrazňuje, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní
jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda
spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej
veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne
normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z

najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre
rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti
tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť
v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj
to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj

strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy,
procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky
uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať
v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom
strana sporu uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu.

Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že ani táto odvolacia námietka naplnená nebola.

13. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnunormu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových

záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Ani táto
odvolacia námietka naplnená nebola.

14. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

15. Odvolací súd osvojujúc si závery súdu prvej inštancie na zdôraznenie vecnej správnosti a v súvislosti
s odvolacími námietkami žalobcu dopĺňa nižšie uvedené.

16. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom,
že predmetný vzťah medzi žalobcom a žalovanou je vzťahom spotrebiteľským v zmysle ust. § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere, je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou,
kde žalobca vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná je spotrebiteľom, keďže

pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

17. Súd prvej inštancie mal za to, že uzatvorená zmluva je postihnutá sankciou bezúročnosti a
bezpoplatkovosti v dôsledku nedodržania zákonných náležitostí, s čím však nesúhlasil žalobca a

podaným odvolaním žiadal o zaviazanie žalovanej na úhradu zvyšnej sumy istiny. Odvolací súd sa preto
zaoberal otázkou, či súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že uzatvorená spotrebiteľská zmluva
neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, čo má za následok jej bezúročnosť a bezpoplatkovosť.

18. Odvolací súd uvádza, že zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov účinný v čase uzatvorenia zmlúv (ďalej len „ZoSÚ“) v ust. § 9 ods. 2 presne
definoval, aké náležitosti, okrem všeobecných, musia spotrebiteľské zmluvy obsahovať. Z uvedeného
ustanovenia je zrejmé, že povinnými náležitosťami zmlúv o spotrebiteľských úveroch boli okrem iného aj
údaje týkajúce sa RPMN a priemernej RPMN, pretože ich uvedenie má podstatný vplyv na rozhodnutie
spotrebiteľa vstúpiť do úverového vzťahu, resp. úverových vzťahov s dodávateľom.

19. RPMN predstavuje údaj dôležitý pre vyjadrenie nákladov na úver a spotrebiteľom pomáha tento
údaj spoznať, aké všetky náklady budú spojené so spotrebiteľským úverom. Tým, že celkové náklady
sú vyjadrené v percentuálnych bodoch, zjednodušuje sa tým spotrebiteľovi porovnanie obdobných
produktov na finančnom trhu a tak aj výber úveru, pre toho - konkrétneho spotrebiteľa najvýhodnejšieho.

Zároveň uvedenie všetkých predpokladov výpočtu RPMN umožňuje tak spotrebiteľovi ako aj súdu zistiť,
na základe čoho dospel veriteľ (dodávateľ) k výsledku o konečnej výške RPMN, a či je výpočet RPMN
správny, nakoľko aj nesprávne uvedenie RPMN zo strany dodávateľa (veriteľa) je klamaním spotrebiteľa
a hľadí sa na neho, akoby RPMN nebolo uvedené (pozri rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn.
20Co/230/2014 zo dňa 19.11.2015).

20. Podľa ZoSÚ jedným z takýchto predpokladov potrebných na výpočet výšky RPMN je aj údaj o
celkovej výške úveru (reálnej výške), ktorá bola spotrebiteľovi poskytnutá. Ako správne už konštatoval
súd prvej inštancie, aj odvolaciemu súdu z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyni bol síce schválený
úver vo výške 1.700,- Eur, avšak od uvedenej výšky si žalobca odpočítal sumu 85,- Eur ako poplatok

za poskytnutie úveru dôvodiac, že išlo o rozhodnutie žalovanej, čo však žalobca nijakým spôsobom
nepreukázal.

21. Celková výška (čerpania) úveru pritom označuje celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii
spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje za náhradu nákladov súvisiacich s

predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi vyplatené (pozri rozsudok Súdneho dvora C -
377/14 Radlinger proti FINWAY a.s.). Z uvedeného tak vyplýva, že v zmluve uvedená suma úveru, ktorá
bola následne znížená o náhradu nákladov a takto pripísaná spotrebiteľovi nie je celkovou sumou, ktorá
bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čomá potom vplyv na všetky relevantné údaje v zmluve - RPMN,výšku splátky a iné. Z uvedeného dôvodu potom i ostatné náležitosti uvedené v zmluve nemôžu byť
vypočítané správne, pretože žalobca ako dodávateľ vypočítaval všetky ostatné relevantné údaje nie zo
sumy reálne poskytnutej, t.j. zo sumy 1.615,- Eur, ale zo sumy 1.700,- Eur. Vzhľadom na uvedené, preto

možno konštatovať v súlade so záverom súdu prvej inštancie, že pre neuvedenie správnych údajov, a to
celkovej čiastky úveru, ktorej nesprávne uvedenie malo vplyv aj na nesprávny výpočet RPMN v zmluve,
a teda nedodržanie zákonom predpísaných náležitostí spotrebiteľských zmlúv, čo spôsobuje, že takto
poskytnutý úver je postihnutý sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti.

22. Odvolací súd dodáva, že vzhľadom na vyslovenú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru z dôvodu
nesprávneho uvedenia sumy skutočne poskytnutého úveru a v dôsledku toho aj nesprávne vypočítanej
RPMN v konečnom dôsledku stačí na konštatovanie uvedeného záveru, a preto nebolo potrebné
zaoberať sa ani inými dôvodmi prípadnej bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené sa súd prvej inštancie následne v konaní správne zaoberal otázkou, či

sa žalovaná nachádza v omeškaní s platením reálne poskytnutého úveru, pričom správne vychádzal z
výšky reálne poskytnutého úveru, ktorý vydelil počtom splátok, a teda dospel k sume mesačných splátok
vo výške 16,82 Eur. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti bolo teda splatných 22 splátok, tzn. že k
uvedenému dátumu mala žalovaná uhradiť sumu 370,04 Eur. Obdobne aj odvolaciemu súdu z obsahu
spisu vyplynulo, že žalovaná do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti uhradila sumu 366,60 Eur, teda

súd prvej inštancie správne zaviazal žalovanú na úhradu rozdielu uvedených súm spolu so zákonným
úrokom z omeškania a vo zvyšnej časti žalobu správne zamietol.

24. Rovnako sa odvolací súd stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie o nepriznaní požadovaného
úroku žalobcom, nakoľko vzhľadom na konštatovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského

úveru nemal na tento nárok.

25. Súd prvej inštancie vzhľadom na vyššie uvedené ešte konštatoval, že vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti nebolo platným právnym úkonom, s čím sa odvolací súd stotožňuje a naviac tiež dodáva, že
žalobca síce v podanej žalobe doložil výzvy a upozornenia, ktoré žalovanej zasielal, avšak až v podanom

odvolaní tieto dôkazy predložil, pričom na tieto už v odvolacom konaní odvolací súd neprihliadal, a to
s poukazom na ust. § 366 C.s.p., pretože z obsahu odvolania nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by
žalobcovi bránili už v rámci konania na súde prvej inštancie predložiť uvedené dôkazy. Odvolací súd
nezistil nemožnosť žalobcu označiť uvedený dôkaz bez jeho zavinenia v procese dokazovania pred
súdomprvejinštancie.Vzhľadomnauvedenétedanejdeosituáciu,kedybyžalovanýnemoholbezsvojej

viny tieto dôkazy označiť. Svoju povinnosť predloženia, resp. označenia uvedených dôkazov si preto
žalovanýpredsúdomprvejinštancienesplnil,pretonauvedenédôkazyvodvolacomkonaníneprihliadol.

26. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny
súvisiaci výrok o trovách konania.

27. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom rozsahu a v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.

28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení

s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že stranám sporu nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania. V
odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, ktorej však zo spisu žiadne preukázateľné trovy odvolacieho
konania nevyplývajú, ani si ich neuplatnila. V odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi nemohla byť
priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trov
odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takého rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp.zn.

6Cdo/544/2015.

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).