Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, October 28, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 11C/253/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412214938
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Fígerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:1412214938.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave sudcom JUDr. Janou Fígerovou, v právnej veci: žalobcu : V. N.,

J.. XX.X.XXXX, G. F. XX, G., občan SR, právne zastúpený: S.. K. Y. - I., advokát, so sídlom Lachova 20,
Bratislava, proti žalovanej: Ľ. I., J.. XX.XX.XXXX, G. F.Á. XX, G., občan SR, právne zastúpená: JUDr.
Zdenka Lániková, Lániková Group, s. r.o., advokátska kancelária, so sídlom Grösslingova 8, Bratislava,
IČO: 36 858 439, o zaplatenie 966,57 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

I . Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 806,27 € spolu
s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 732,61 € od 22.5.2013 do zaplatenia a s úrokom z
omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 73,66 € od 4.7.2013 zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti

rozsudku.

II. Vo zvyšku sa žaloba zamieta.

III. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanej vo výške 64%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou z 12.10.2012 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy, ktorá mu
vznikla nezaplatením do fondu správy objektov, keď náklady na byt sú rozdelené na polovičné platby
tak, že každý mesiac sa striedajú. Jedná sa o úhradu sumy: 1/ vo výške 739,32 €, titulom nedoplatku

zo zúčtovania za byt v Bratislave v F. XX, za rok 2008 a 2009, ktorý nedoplatok vznikol pri preberaní
zálohových platieb do fondu správcovskej spoločnosti a : 2/ vo výške 2.217,96 € ako poplatkov, keď
si vybavil nevýhodnú pôžičku na úhradu uvedenej dlžoby za byt, ktorú splácal tri roky, aby sa vyhol
exekúcii.
V doplnení žaloby z 31.12.2012 uviedol, že žalovaná po rozvode išla bývať ku priateľovi a v byte býval
syn V. N., ktorý zobral platby na seba. Žalobca sa dozvedel, že v roku 2009 neplatil syn platby na byt.

Žalobca ako dôkazy na svoje tvrdenia označil: listinné dôkazy - upomienka z 16.9.2012, poštový poukaz
o úhrade z 21.10.200, rozpis mesačného predpisu za rok 2011, čiastočný výpis z LV č. XXXX k.ú. DNV,
dokument správcu informácie o vlastníkovi za rok 2008, 2009, ročné vyúčtovania nákladov za byt za
roky 2008, 2009, opravné ročné vyúčtovanie za rok 2010, opravné ročné vyúčtovanie za rok 2011, ročné
vyúčtovanie 2012, doklady preukazujúce platby žalobcu za rok 2008, 2009, 2010, 2011, 2012, výsluch
strany žalobcu, listiny, zmluvy o výkone správy objektu bytového domu za rozhodné obdobie.

Žalobca použil prostriedky procesného útoku: skutkové tvrdenia, vyjadrenie ku hmotnoprávnej námietke
premlčania nároku podanej žalovanou, a označil dôkazy.

2. Uznesením Okresného súdu z 7.1.2013 súd odmietol podanie žalobcu v bode 2/ nazaplatenie sumy vo výške 2.217,96 € pre nedostatky podania.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení žiadala žalobu zamietnuť z dôvodu, že nie si je vedomá záväzku voči

žalobcovi. Nikdy ju o nedoplatkoch neinformoval. Od 24.4.2004 do júna 2010 v byte nebývala, nebola
informovaná, že existujú nedoplatky za služby spočívajúce s užívaním bytu, o nedoplatkoch nebola
uvedomená ani zo strany správcu. Poprela, že na nákladoch na byt sa mali v uvedenom období roku
2008 -2009 striedať, naopak dohoda bola, že všetky platby spojené s bytom bude hradiť žalobca, keďže
tento byt užíval, aj nad rámec jeho spoluvlastníckeho podielu.

Žalovaná ako dôkazy označila: listiny - výpisy z účtu v banke VÚB, a.s. o realizovaných úhradách platieb,
vykonaných ňou samotnou, aj úhrad realizovaných synom, listiny - potvrdenia o pobyte V. N. vydané
MsÚ DNV v Bratislave z októbra 2013, príjmový pokladničný blok a faktúra z 7.6.2010 za otvorenie
zamknutých dverí vystavených zámočníckou službou, navrhla vypočuť svedkov: V. N., M. S. N..

Žalovaná ako prostriedky procesnej obrany použila: popretie skutkových tvrdení protistrany, vzniesla
hmotnoprávnu námietku premlčania nároku žalobcu.

4.V priebehu konania na návrh žalobcu z 3.7.2013 uznesením z 22.7.2013 č.k. 11C 253/2012-79 súd
pripustil zmenu žaloby tak, že žalobca sa domáhal od žalovanej: zaplatenia sumy 966,57 € s prísl., s

úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 732,61 € od 13.10.2012 do zaplatenia a vo výške
5,5 % ročne zo sumy 233,96 € od 4.7.2013 do zaplatenia.

Vdôvodochzmenyžaloby žalobcauviedol,žestranysúpodielovýmispoluvlastníkmibytuvBratislave,F.
XX, každý v podiele 1. Žalobca zaplatil 21.12.2009 sumu 739,32 € správcovi z titulu upomienky správcu

z 16.9.2009.
Ako pritom vyplýva aj z rozúčtovania jednotlivých platieb v roku 2009, uvedená platba 739,32 € zo strany
žalobcu bola správcom vyžadovaná a použitá v sume 145,81 € na úhradu nedoplatku za rok 2008 (viď
strana 2 dokumentu „informácie o vlastníkovi za január 2009 - december 2009“) a vo zvyšnej sume
593,51 € na aktuálny rok 2009 (suma 593,51 € je v dokumente ,,informácie o vlastníkovi za január 2009

- december 2009, na strane 1/ rozúčtovaná na tri platby po 177,86 € a jednu platbu vo výške 59,93 €).

a/ K nedoplatku za rok 2008 vo výške 145,81 €

Z vyúčtovania za rok 2008 je zrejmé, že náklady za uvedený rok boli vo výške 68.248,81 Sk, t.j. vo výške

2 .265,44 € , t.j. 1 uvedených nákladov bola vo výške 1.132,72 €.

Dôkaz č.6: vyúčtovanie nákladov za rok 2008 (sumu nákladov za rok 2008 sme zvýraznili)

Z dokladov preukazujúcich platby žalobcu za rok 2008 (v celkovej sume 33. 640,- Sk), zároveň zo

zoznamu všetkých platieb za uvedený byt za rok 2008 (ako sú uvedené v dokumente ,,informácie o
vlastníkovi za január 2008 - december 2008), vyplýva, že žalovaná uhradila v roku 2008 len nasledovné
platby:
január 2008 vo výške 4.200,-Sk
marec 2008 vo výške 4.200,-Sk

máj 2008 vo výške 4.900,-Sk
august 2008 vo výške 5.625,- Sk (nakoľko žalobca uhradil v uvedenom mesiaci takisto sumu 5.628,-Sk
a celkom bolo na účet správcu uhradených 11.256,-Sk )
október 2008 vo výške 5.628,-Sk (nakoľko žalobca uhradil v uvedenom mesiaci sumu 6.452,-Sk, a
celkom bolo na účet správcu uhradených 12.080,-Sk)

t.j. celkom sumu 24.556,-Sk, t.j. 815,11 €.

Nedoplatok za rok 2008 v správcom uplatňovanej sume 145,81 € teda vznikol výlučne z dôvodov na
strane žalovanej (keďže táto uhradila len v sume 815,11 €, pričom 1 nákladov za rok 2008 bola vo
výške až 1. 132,72 €).

S poukazom na citované ustanovenie týmto žalobca požaduje v rámci tohto návrhu od žalovanej celú
sumu 145,81 €, uhradenú v rámci platby zo dňa 21.12.2009.a) K platbe na rok 2009 vo výške 593,51 €

Z vyúčtovania za rok 2009, zo dňa 12.05.2010 ,vyplýva, že náklady za rok 2009 za celý byt boli vo výške

2 .181,61 €.

Dôkaz č.9: vyúčtovanie nákladov za rok 2009 (sumu nákladov za rok 2009 sme zvýraznili)

Na základe uvedeného každý zo spoluvlastníkov mal uhradiť 1 zo skutočných nákladov pre rok 2009,

t.j1.090,80 € - 1 zo sumy 2. 181,61 €. Žalovaná za spoluvlastnícky podiel na byte však za rok 2009
uhradila z platieb (ako sú uvedené aj v dokumente správcu, informácie o vlastníkovi za január 2009 -
december 2009, v celkovej výške za byt 2. 347,52 €) len sumu 504 € t. j. o 586,80 € menej, ako malo
byť uhradené (1/2 nákladov za rok 2009 totiž bola vo výške 1. 090,80 € ).

Nadôkazuvedenéhosú potvrdeniaoplatbáchžalobcu zarok2009(vcelkovejsume1.843,52€),t.j.len

ostatné platby do sumy 2.347,52 € (za ktoré žalobca pochopiteľne príslušnými dokladmi nedisponuje)
v celkom spomenutej sume 504,- € boli platbami zo strany žalovanej.

Na základe uvedeného, tým, že žalobca sám uhradil väčšinu nákladov za rok 2009 za byt, je v zmysle
§ 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka oprávnený od žalovanej požadovať aj tú časť platby zo dňa

21.10.2009, ktorá pripadá na tie náklady na byt za rok 2009, ktoré žalovaná a za svoj podiel neuhradila,
a to vo výške 586,80 € (ide o rozdiel sumy 1. 090,80 € - čo je 1 nákladov za byt v roku 2009 - a sumy
504 € - čo je suma za rok 2009 skutočne uhradená žalovanou).

b/ K nedoplatku za rok 2010

Ako vyplýva z opravného vyúčtovania za rok 2010, platby za obdobie od 1.1.2010 do 31.12.2010
náklady za byt v r. 2010 boli 2.076,35 €, t.j. polovica je 1.036,67 €. Žalovaná reálne uhradila sumu 739,38
€, t.j. nedoplatok bol opätovne hradený z platieb žalobcu vo výške 1.602,88 €. V zmysle § 511 ods. 3
OZ má teda žalobca právo požadovať od žalovanej náhradu podľa jej podielu 297,29 € ako rozdiel 1

nákladov za byt v r. 2010 a skutočne vynaložených nákladov za podiel žalovanej.

c/ K nedoplatku za rok 2011

V roku 2011 bola suma nákladov vo výške 2 .058,85 € (1/2 vo výške 1. 029,42 €), pričom z celkom

uhradených platieb za byt vo výške 2 .332,75 € žalobca podľa svojich vedomostí uhradil sumu 1.195,45 €
(vrátane preplatku vo výške 446,77 €, ktorý bol zúčtovaný dňa 1.7.2011, a ktorý vznikol z dôvodu vyšších
platieb žalobcu v predchádzajúcom období) a žalovaná uhradila za uvedený rok 1. 137,30 € (v uvedenej
sume boli platby odlišné od platieb žalobcu), t.j. žalovaná uhradila o 107,88 € viac s prihliadnutím na
výšku nákladov za uvedený rok.

d/ K nedoplatku za rok 2012

V roku 2012 náklady za byt uvedený na rok boli celkom vo výške 2.197,91 €, t.j. 1 vo výške 1.098,95 €.
Žalovaná však reálne uhradila len sumu 1.054,40 €, to znamená jej nedoplatok bol opätovne hradený

z platieb žalobcu. V zmysle § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka má teda navrhovateľ právo aj za rok
2012 požadovať od žalovanej náhradu podľa jej podielu, t.j. sumu 44,55 € (ako rozdiel 1 nákladov za
byt v roku 2012 a skutočne uhradených nákladov za podiel žalovanej.

Žalobca zhrňujúc uviedol, že žalovaná by mala mu zaplatiť doplatok za rok 2008 vo výške 145,81 €.

Zároveň žalovaná uhradila podľa vedomostí žalobcu, ako vyplýva z predložených dokladov za
obdobie rokov 2009 do 2012 len sumu 3.435,08 €, pričom však polovica nákladov za byt ktorého je
spoluvlastníkom v jednej polovicu bola vo výške 4.255,84 €. Z toho vyplývajúci nedoplatok pripadajúci
na podiel žalovane je vo výške 820,76 €.

5. Žalovaná ku zmene žaloby uviedla, že žiada túto zamietnuť v celom rozsahu.

Ku platbe na rok 2008 uviedla, že predmetný byt neobývala. Platby za rok 2008 boli žalovanou
uskutočnené v dostatočnej výške tak, že pokrývajú náklady na úhradu nákladov vyplývajúcich zvlastníctva bytu v 1 jej spoluvlastníckeho podielu. Žalovaná nevidí dôvod, prečo by mala uhrádzať v roku
2008 aj poplatky týkajúce sa napr.: spotrebovanej vody, spotrebovanej studenej vody, spotrebovanej
elektriny, ktoré konzumoval žalobca titulom jeho nadštandardného užívania celého bytu. Je nelogické a

právneneakceptovateľné,abyosoba,ktorávpredmetnombytenežila(žalovaná),bolapovinnáuhrádzať
žalobcovi náklady na vodné, stočné, elektriku atď., ktoré spotreboval žalobca.
Vzhľadom na uvedené, preto platby, ktoré boli zo strany žalovanej uhrádzané v roku 2008 pokrývajú
dostatočným spôsobom náklady za byt titulom jej vlastníctva.
Z uvedeného dôvodu preto žalovaná odmieta tvrdenie žalobcu o existencii záväzku žalobcu voči jej

osobe a ktorý údajný nárok vyčíslil v sume: 145,81 €.

Ku platbe za rok 2009 uviedla, že predmetný byt neobývala, nepodieľala sa na vytváraní žiadnych
nákladov, tieto vznikli len z dôvodu, že byt obýval žalobca. Uvedené preukazuje aj žalobcom predložené
vyúčtovanie , kde v položke počet osôb je 1/1.Platby ňou uskutočnené dostatočne pokrývajú náklady
za vlastníctvo bytu v 1, nie je dôvod, aby hradila platby za studenú vodu, teplú vodu, elektrinu, ktoré

konzumoval žalobca. Odmieta preto tvrdenie o existencii záväzku voči jej osobe vyčíslenej na 593,51 €.

Ku platbe za rok 2010 uviedla, že poukazuje na tú skutočnosť, že v roku 2010 až do mesiaca 06/2010
predmetný byt neobývala, nakoľko v tom čase žila na inom mieste. Do predmetného bytu sa žalovaná
nasťahovala v mesiaci 06/2010. Dovtedy, teda v období od 01/2010 až do 05/2010 celý 4 - izbový byt

užíval výlučne žalobca .

Žalovaná sa nepodieľala na vytváraní nákladov bytu až do 06/2010. O podieľaní sa na nákladoch bytu
zo strany žalovanej je možné v tomto kontexte hovoriť objektívne až od 06/2010, kedy sa do bytu po
takmer 8 rokoch nasťahovala.

Naopak všetky náklady bytu vzniknuté jeho užívaním vznikli v období od 01/2010 až do 06/2010 vytvoril
ich výlučne žalobca.
Teda žalobca pri plnej vedomosti o tom, že byt užíval sám v období od 01/2010 až do 06/2010 si v tomto
konaní uplatňuje voči žalovanej úhradu nákladov titulom položiek, ktoré skonzumoval sám.

Platby, ktoré boli v roku 2010 (v čase potom, ako sa do bytu po takmer 8 rokoch nasťahovala žalovaná )
uskutočnené, boli pravidelne a riadne uhrádzané za účelom úhrady platieb vyplývajúcich priamo z
vlastníctva predmetného bytu a za účelom úhrady platieb vyplývajúcich už aj z reálneho užívania bytu.

Žalovaná však nevidí dôvod prečo by mala uhrádzať aj v roku 2010 do mesiaca 06/2010 poplatky
týkajúce sa napr.: teplej vody, studenej vody, elektriky, ktoré konzumoval výlučne žalobca titulom jeho
nadštandardného užívania celého bytu.
Platby ktoré boli zo strany žalovanej uhrádzané v r. 2010 pokrývajú dostatočným spôsobom náklady
za byt titulom jej vlastníctva a následne užívania bytu v 1 a to od 3/2010 do 12/2010.

Ku platbe za rok 2011 uviedla, že pokiaľ žalobca uvádza, že mala za daný kalendárny rok preplatok,
tak s tým súhlasí.

Ku platbe za rok 2012 uviedla, že celom rozsahu rozporuje tvrdenie žalobcu o výške jej nedoplatku

za rok 2012.Samotný žalobca si v návrhu protirečí, ak na jednej strane uvádza, že žalovaná uhradila
celkom 1. 054,40 € a na druhej strane uvádza, resp. z ním vyznačených platieb v prílohe uvedeného
ako dôkaz č. 15 (farebne vyznačené platby žalobcu ) uvádza, že žalobca uhradil sumu: 1. 034,18 €.

Teda pokiaľ žalobca uhradil v konečnom dôsledku menej , ako samotná žalovaná, nie je žalovanej

zrejmé, z čoho má vyplývať záväzok žalovanej za uvedené obdobie. Pokiaľ teda sám žalobca uvádza,
žezaplatilo20,20€zarok2012menejakožalovaná,nemôžesuvedenýmzmätočnýmtvrdenímžalobcu
súhlasiť. Preto neexistuje ani žiadny záväzok žalovanej voči žalobcovi na doplatenie sumy: 44,55 €
za rok 2012.

6.Súd vykonal vo veci dokazovanie všetkými ,stranami označenými dôkazmi: výsluchy strán sporu,
výsluchy svedkov V. N., S. N., oboznámením sa s listinami predloženými zo strany strán sporu - vo
fotokópii.Súd nezamietol vykonanie žiadneho stranami označeného a predloženého dôkazu.

7.Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané nasledovné skutočnosti, že:

- žalobca a žalovaná sú bývalí manželia, ktorí sú podielovými spoluvlastníkmi bytu, každý v 1,
nachádzajúceho sa v Bratislave, F. XX, G. Č.. X na 2.p., zapísaného na LV č. XXXX čiastočný pre k.ú.
Devínska Nová Ves
- žalovaná v byte na základe vlastného rozhodnutia reálne nebývala od apríla 2004 do júna 2010, kedy
sa tam nasťahovala, pričom platby spojené s vlastníctvom bytu správcovi poukazovala nepravidelne v

danom roku a nie vždy vo výške nastavenej zálohovým predpisom
- v byte strán sporu bývali dcéra strán sporu do r. r.2005-2006, a od narodenia tam žil aj syn V. N. až
do augusta 2009,
- od 26.9.2009 bol z adresy trvalého pobytu v Bratislave , F. XX protizákonne odhlásený (len jedným zo
spoluvlastníkov) syn V. N., a odhlásenie vykonal V. N.okol
-V. N. má nahlásené trvalé bydlisko na danej adrese od 7.1.2013

-žalovaná zaplatila sumu 79,73 € dňa 7.6.2010 za otvorenie zamknutých dverí odvŕtaním vložky
- správu bytu v danom bytovom dome vykonával na základe Zmluvy o výkone správy za roky 2008
do 2010 vrátane , správca Správa Objektov DNV - Sojáková Magda podľa Zmluvy o výkone správy
ISTR 12/2004, kde v čl. III. bod 3.8 je uvedený spôsob rozúčtovania skutočných nákladov na jednotlivé
byty a nebytové priestory správcom podľa a/ nameraných hodnôt za zúčtovacie obdobie (dodávka

SV, dodávka TÚV), b/ podľa počtu osôb bývajúcich v byte (upratovanie a zimná údržba, čistenie
kontajnerových stojísk, odvoz a likvidácia odpadu, osvetlenie spol. priestorov, prevádzkovanie výťahov)
- správu bytu v danom bytovom dome vykonávalo na základe Zmluvy o výkone správy za roky 2011 a
2012 Správcovskébratislavskédružstvoč.2/2010,kdevčl.III.bod4.3jeuvedenýspôsobyrozúčtovania
a náhradný spôsob rozúčtovania (podľa počtu osôb - elektrina pre spoločné priestory, OLO, upratovanie)

- žalobca na upomienku správcu na zaplatenie dlhu zo septembra 2009 reagoval úhradou realizovanou
21.10.2009 vo výške 739,32 €.

8.Zvýpovedežalobcusúdzistil,žeporozvodesasožalovanoudohodli,žeplatbybudú na1každýjeden
mesiac. po r. 2004, keď žalovaná odišla a platby ostali na ňom, v byte ostal syn. Ak bolo niečo platené,

myslí, že tak z účtu dcéry. Keď tam býval syn, tento mu nepoukazoval úhrady, syna to však nezaujímalo,
že sú tam nedoplatky. So synom nemali dobré vzťahy. Vzhľadom na to spochybnil vierohodnosť jeho
výpovede ako svedka v konaní. Žalovaná ani syn mu za rok 2008 nezaplatili žiadnu čiastku. V roku
2009 bola situácia nezmenená, syn za toto obdobie neprispel. V roku 2009 tam syn býval, bol plnoletý
a zamestnaný. Žalovaná na nasťahovala do bytu v júni 2010.

9. Z výpovede žalovanej súd zistil, že o nedoplatkoch nemala vedomosť. Spočiatku, keď odišla, ostali v
bytebývaťdeti.Synsaodsťahovalpreto,žežalobcavytvoriltaképodmienky, žesatamnedalofungovať.
Keď boli ešte manželia, mali dohodu, nie ústne, že sa striedali po mesiaci v úhradách, pričom aj keď
žalobca neplatil výživné deťom, tak platila byt ona. Po rozvode všetky úhrady platila každý druhý mesiac,

aj keď sa odsťahovala, platila tiež , lebo tam boli deti. , aj keď tam boli deti. Žalobca syna odhlásil z
pobytu, vymenil zámok na byte , nemohla tam hocikedy prísť a byt užívať, hoci bola vlastníčka. Keď sa
chcela nasťahovať, oslovila žalobcu, ten však nebol doma , hoci sa dohodli, tak dala vymeniť zámok.
Potvrdila, že vzťahy detí a žalobcu nie sú dobré, súvisí to s obdobím, keď boli problémy s platením
výživného žalobcom deťom.

10. Z výpovede svedka V. N., syna strán sporu, súd zistil, od r. 2008 sa to celé začalo, on býval na F.j,
užíval domácnosť, dohodol sa na tom s žalovanou. Spolunažívanie s žalobcom neprebiehalo hladko,
znepríjemňovali ho nejakú situácie, roku 2009 s odsťahoval, definitívne si veci odniesol v auguste 2009.
Nič za bývanie neplatil. Vedel o tom, že keď sa rozviedli, tak sa dohodli, že budú platiť 1/2 nájmu

každý, ako sa svedok odsťahoval, žalovaná neplatila, lebo celý byt užíval žalobca. Je schopný sa živiť
od r. 2005.

Na otázku súdu uviedol, že dohodol sa so žalovanou po ukončení školy v r. 2005, že tam bude bývať a
jedlo si bude kupovať sám, na odplate sa nedohodli, mali dobrý vzťah., nikomu z rodičov neplatil. Nikto

z rodičov si sumu od neho nepýtal, bývanie namietal žalobca. Rodičia mali nastavené platby spojené s
užívaním bytu po rozvode tak, že každý druhý mesiac jeden platil, bavil sa o tom so žalovanou.11. Z výpovede svedkyne S. N., dcéry strán sporu, súd zistil, že sa jedná o položku, ktorú musel platiť
žalobca, ona v byte počas žalovaného obdobia nebývala. Mala vedomosť, že žalovaná nemala prístup
do bytu, museli vymeniť zámok, aby sa tam dostali. V r. 2009 tam býval brat.

12. Dňa 1.12.2003 uzavreli Správa objektov DNV - Sojáková Magda ako správca a vlastníci bytov
v bytovom dome v Bratislave, F. XX zmluvu o o výkone správy ISTR 12/2004, na základe ktorej
poverili správcu zabezpečovaním prevádzky, údržby a opráv spoločných častí, spoločných zariadení a
príslušenstva bytového domu a pozemku s prísl. ku domu a zabezpečovanie ďalších plnení a služieb

spojených s užívaním bytu alebo NP za podmienok dojednaných v tejto zmluve.

13.Dňa 15.12.2010, s účinnosťou od 1.10.2011, uzavreli Správcovské bratislavské družstvo ako správca
a vlastníci bytov, nebytových priestorov a garáží v bytovom dome v Bratislave, F. XX,14,16,18 Zmluvu o
Výkone správy č. 2/2010, ktorej predmetom je správa bytového domu v Bratislave, správa spoločných
častí, zariadení a príslušenstva, a dodávka služieb a plnení súvisiacich s užívaním bytov , nebytových

priestorov a garáží.

14.Z ročného vyúčtovania nákladov na byt za rok 2008 súd zistil, že náklady boli 68.248,81 €, a z vyšiel
nedoplatok - 146,81 €.

Z ročného vyúčtovania nákladov na byt za rok 2009 súd zistil, že náklady boli 2.181,64 €.

Z ročného vyúčtovania nákladov na byt za rok 2010 - opravné súd zistil, že náklady boli 2.342,26 €.

Z ročného vyúčtovania nákladov na byt za rok 2011 - opravné súd zistil, že náklady boli 2.058,85 €.

Z ročného vyúčtovania nákladov na byt za rok 2012 súd zistil, že náklady boli 2.197,91 €.

15. Žalovaná v priebehu konania vzniesla námietku premlčania nároku žalobcu. Nárok uplatnený
žalobcom je podľa nej odvodený od § 454 OZ, podľa ktorého sa jedná o bezdôvodné obohatenie , kedy

žalovaná sa mala obohatiť tak, že za ňu žalobca plnil to, čo mala podľa práva plniť sama.

Vzniesla aj námietku dobrých mravov, keď žalovaná, ani ich syn, nemohli byt , aj za obdobie, za ktoré si
uplatňuje žalobca , pričom žalobca ho užíval v rozsahu nad jeho spoluvlastnícky podiel. Tiež uviedla,
že pokiaľ v byte býval syn, v rozhodnom období spolu s žalobcom bolo potrebné , aby si tieto vzájomné

vzťahy vyriešili sami, príp. aby žalobca využil cestou súdu voči synovi.

16. Žalobca nesúhlasil so vznesenou námietkou premlčania nároku žalovanou s odvolaním sa na ust.
§ 454 OZ. Dôvodil, že nárok si odvodzuje od § 137 OZ a § 511 OZ. V danej veci žalobca nebol osobou,
ktorý vo vzťahu ku správcovi - veriteľovi nebol povinný plniť, práve naopak, podľa §139 OZ sú voči

správcovi zaviazaní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.
V nadväznosti na uvedené je navyše potrebné zdôrazniť, že absolútne väčšinová časť platieb správcovi
bytového domu nijako nemá súvis s tým, či vlastník bytu daný byt reálne užíva alebo nie. Príkladom
práva poplatok za ústredné kúrenie (aj z dôvodu absentujúcich meračov v bytovom dome), či poplatok
do fondu opráv a údržby, ktoré sumy tvoria absolútne najvyššiu a prevažujúcu položku, v rámci platieb

za byt, sú totiž v danom bytovom dome odvodené a rozpočítané na jednotlivých vlastníkov výlučne s
ohľadom na výmeru bytu, t.j. vlastník bytu je povinný ich uhrádzať aj keď byt vôbec neužíva. Podľa
reálnej spotreby konkrétneho bytu je zo všetkých poplatkov hradený len poplatok za teplu úžitkovú vodu
a studenú vodu. Aj z toho dôvodu teda argumenty odporkyne o tom, že byt do júna 2010 neužívala,
nijako neobstoja.

Podľa § 100, Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na
premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané
právo veriteľovi priznať.
(2)Premlčujúsavšetkymajetkovéprávasvýnimkouvlastníckehopráva.Týmniejedotknutéustanovenie

§ 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
(3)Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a
bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.Podľa § 101 ods. OZ, (1), Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa §107 ods. 1 OZ 4, (1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil.
(2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

(3) Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej
dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie
namietať.

Podľa § 137 ods., OZ, (1) podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

(2)Ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých
spoluvlastníkov rovnaké.

Podľa § 139, (1) OZ, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci
spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

(2) O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti
podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh
ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.
(3) Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene
rozhodol súd.

Podľa § 454 OZ, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

Pre č.l. Podľa 511 OZ, (1) Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi

splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak
dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
(2) Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté
inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Dlžník, proti ktorému bol
uplatnený nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť

o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Môže od
nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu
inak zbavili.
(3) Ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od
ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento

podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.

Vlastníci bytov a nebytových priestorov sú povinní oznámiť písomnou formou
správcovi do 15-tich dní každú zmenu nájmu, prenájom inej osobe, ako aj iné skutočnosti rozhodné pre
určenie výšky úhrady za plnenia poskytované k užívaniu bytu alebo nebytového priestoru.

17. Námietku premlčania sa definuje ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva,
ktorý uplynul bez toho , že by sa toto právo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt musí čeliť
súdnemuuplatneniu právanámietkoupremlčania.Napremlčanieprávapodľa§100ods.1OZnemožno
prihliadnuť beznávrhudlžníka.Súdniejezúradnejpovinnosti skúmať,čiuplatnenéprávojepremlčané,

ak túto námietku dlžník nevzniesol.
Námietku premlčania možno vzniesť kedykoľvek v priebehu konania, až do jeho právoplatného
skončenia. Otázkou premlčania uplatneného nároku sa súd musí zaoberať na základe námietky
premlčania vždy, ako primárnou otázkou, a až následne meritórne posudzovať nárok uplatnený
žalobcom .

Ak sa účastník občianskeho súdneho konania dovolá premlčania, súd nemôže premlčané právo nárok
priznať , návrh ma začatie konania v takom prípade zamietne. ak je v konaní uplatnená námietkapremlčania nároku, je na súde, aby sa v súlade so zásadou hospodárnosti konania prednostne zaoberal
len otázkou premlčania nároku .

18.V danej veci sa súd nestotožnil so námietkou premlčania nároku žalobcu , ktorú námietku vzniesla
žalovaná s poukazom na § 454 OZ , a to v celom rozsahu uplatneného nároku.
Podľa názoru súdu v danej veci sa nejedná o nárok žalobcu , vzniknutý z titulu bezdôvodného
obohatenia podľa § 454 OZ , ale o právo regresu prislúchajúce žalobcovi proti žalovanej z ust. § 511
ods. 3 OZ .

Medzi stranami sporu - spoluvlastníkmi bytu - je založené spoločenstvo solidárnych dlžníkov vo
vzťahu k veriteľovi - správcovi bytového domu, ktorý vykonával v rozhodnom období správu bytu
vo vlastníctve žalovaných. (§ 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 139 OZ ). Vo vzťahu ku tretím
osobám sa zo strany žalovaných jedná o spoločný solidárny záväzok oboch spoluvlastníkov - dlžníkov.
Právnymdôsledkomtakejtosolidaritydlžníkovjeprávoveriteľapožadovaťceléplnenieodktoréhokoľvek
zo solidárne zaviazaných dlžníkov. V danej veci spoluvlastníci bytu nie sú vo vzťahu ku veriteľovi

povinní každý v jednej polovice záväzku, ale spoločne a nerozdielne, bez ohľadu na skutočnosť,
že v ich vnútornom spoluvlastníckom vzťahu sú spoluvlastnícke vzťahy pomerované polovičným
spoluvlastníckym podielom. Dlžník, proti ktorému bol uplatnený vyšší nárok, ako zodpovedá jeho
podielu, má voči spoludlžníkom jednak právo predbežného postihu (preventívny regres), ako aj právo
následného postihu (subrogačný regres). Na základe práva predbežného postihu má takýto dlžník právo

žiadať od ostatných dlžníkov, ešte pred splnením dlhu, aby ho v rozsahu podielov na nich pripadajúcich
od tejto povinnosti oslobodili. Môže žiadať od ostatných spoludlžníkov aj o to, aby mu prispeli podľa
svojich podielov na splnenie celého dlhu. V tejto súvislosti má právo podať žalobu na súd, pokiaľ veriteľ
odnehopožadujezaplatenieväčšejčiastky,nežakopredstavujejehopodielnadlžobepodľavnútorného
pomeru medzi spoludlžníkmi. Jedná sa o tzv. liberačný nárok.

Žalobca v prejednávanej veci uplatnil tzv. právo následného postihu v zmysle § 511 ods. 3 OZ a
to - úhradou pohľadávky vo výške 739,32 € dňa 21.10.2009 ,ako aj úhradou nákladov spojených s
vlastníctvom bytu stranami, v ďalšom období, a to nad rámec jeho spoluvlastníckeho podielu vo vzťahu
ku žalovanej. Toto právo spočíva v tom, že dlžník, ktorý veriteľovi splnil celú pohľadávku alebo viac, ako

by na podľa vnútorného pomeru prislúchalo, môže od ostatných dlžníkov žiadať, aby mu uhradili, čo
podľa tohto pomeru na nich pripadá. Tento podiel môže byť tak, ako v preskúmavanej veci, rovnaký u
všetkých dlžníkov (§ 511 ods. 2 prvá veta OZ) alebo môže byť stanovený osobitným predpisom (napr.
§ 439 OZ) alebo môže byť daný hmotnoprávnymi vzájomnými vzťahmi solidárnych dlžníkov, ako je
tomuvprípadepodielovéhospoluvlastníctva.Právonáslednéhopostihuprislúchakaždémusolidárnemu

dlžníkovi. Toto právo nie je závislé od toho, či tento dlžník plnil dobrovoľne alebo na základe núteného
výkonu rozhodnutia - exekúcie alebo či dlh zanikol započítaním jeho pohľadávky vo vzťahu k veriteľovi.
Takýto dlžník je oprávnený požadovať od ostatných dlžníkov náhradu za plnenie, ktoré za nich poskytol
veriteľovi. Rozhodujúci je rozsah, v akom sám skutočne plnil, nie výška zaniknutej pohľadávky veriteľa.
Právo následného postihu dlžníkovi nevznikne, ak spĺňal najviac toľko, koľko zodpovedá jeho podielu.

Tak isto mu toto právo nepatrí, ak splnil viac, než robil celý dlh. Predmetom postihu je to, čo dlžník splnil
na základe svojho záväzku veriteľovi, t.j. istina s prípadnými úrokmi. Pri čiastočnej platbe má dlžník
právo regresu len čo do časti prevyšujúcej vo vzájomnom pomere jeho podiel.

Premlčacia lehota je v takom prípade všeobecná , t.j. tri roky. Preto právo žalobcu nie je premlčané, ani

podľa všeobecných ustanovení o premlčaní podľa OZ. Sumu 739,32 € dňa žalobca zaplatil 21.10.2009
a žaloba na súde, ktorá bola podaná 12.10.2012, bola teda podaná v trojročnej všeobecnej premlčacej
lehote .

19.V ďalšom súd skúmal výšku uplatneného nároku žalobcu, kde žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie

sumy spolu 966,57 € s prísl., ktorá pozostáva z čiastky 145,81 € ako výsledok nedoplatku ročného
vyúčtovania za rok 2008 a z čiastky 820,76 € ako vyplývajúci nedoplatok pripadajúci na podiel žalovanej
za roky 2009 -2012 , ktorý splnil správcovi sám žalobca.Za roky 2009-2012 vrátane je polovica nákladov
na byt 4.255,84 € na každého spoluvlastníka , z ktorej sumy žalovaná zaplatila 3.435,08 €. Rozdiel medzi
nimi vo výške 820,76 € si uplatnil žalobca, nakoľko ho v sumáre zaplatil za žalovanú.

20. Súd žalobcovi nárok za rok 2008 priznal vo výške 145,81 €.V konaní bolo preukázaná výška nákladov za daný rok, z ktorých žalovaná nezaplatila náklady vo výške
svojho podielu - 1.132,72 , ale len vo výške 815,11 €. Pokiaľ teda rozdiel na vyúčtovaní vo výške 145,81
€ nad rámec svojho podielu uhradil žalobca, je jeho regres voči žalovanej v uvedenej výške dôvodný.

Súd tiež žalobcovi priznal časť nároku za obdobie rokov 2009 - 2010 vo výške 660,46 € ( po odrátaní
sumy 88,54 € a 71,76 €).

Celkom: 145,81 € + 660,46 € =806,27 €. (výrok I.)

Nárok na zaplatenie sumy 88,54 € a 71,76 €, spolu 160,30 € súd zamietol a nepriznal z týchto dôvodov.
(výrok II.)

Za rok 2009 boli platby na byt spolu 2.347,52 € ( č.l. 54 spisu), skutočné náklady boli 2.181,61 € (č.l.
47 spisu). Polovica skutočných nákladov na vlastníka je 1.090,80 €. Žalovaná zaplatila 504 €, žalobca

zaplatil 1.843,52 €. Súd zohľadnil, že počas uvedeného roka žili v byte žalobca a syn Richard až do
augusta 2009 t.j. 8 mesiacov, so súhlasom a vedomím žalovanej. Od septembra 2009 bol na podnet
žalobcu syn z bytu odhlásený.

a/ Pri položke studená voda 50,50 € a teplá úžitková voda 182,58 €, ktoré sa merajú podľa nameraných

hodnôt, súd vychádzal z uvedenej skutočnosti a nezarátal náklad žalovanej ( syna) za štyri mesiace,
počas ktorých syn byt neobýval.

Studená voda 50,50 €: 2 osoby = 25,25 € na rok na jednu osobu: 12 mesiacov = spotreba 1 osoby na
mesiac =2,10 € x 8 mesiacov užívania = 16,8 €. Pomerná časť za nespotrebované 4 mesiace 25,25

€ - 16,80 € =8,45 €
Teplá úžitková voda 182,58 € : 2 osoby = 91,29 € na rok na jednu osobu :12 mesiacov = spotreba 1
osoby na mesiac =7,60 € x 8 mesiacov = 60,80 €. Pomerná časť za nespotrebované 4 mesiace 91,29
€ - 60,80 € = 30,49 €

b/ Pri položke osvetlenie SP a opravy 43 €, odvoz a likvidácia odpadu135,30 €, upratovanie a zimná
údržba 119,30 € sa tieto merajú podľa osobomesiacov.
Osvetlenie SP a opravy 43 € na rok : 2 osoby = 21,50 € na jednu osobu: 12 mesiacov = spotreba 1osoby
na mesiac = 1,79 € x 8 mesiacov = 14,32 €. Pomerná časť za nespotrebované 4 mesiace 21,50 €
- 14,32 € = 7,18 €.

Odvoz a likvidácia odpadu 135,30 €: 2 osoby = 67,65 € na jednu osobu: 12 mesiacov = spotreba 1osoby
na mesiac = 5,64 € x 8 mesiacov = 45,12 €. Pomerná časť za nespotrebované 4 mesiace 67,65 € -
45,12 € = 22,53 €.
Upratovanie a zimná údržba 119,30 € na rok: 2 osoby = 59,65 € na jednu osobu : 12 mesiacov = 4,97 €
x 8 mesiacov = 39,76 €. Pomerná časť za nespotrebované 4 mesiace 59,65 € - 39,76 € = 19,89 €.

SPOLU: 8,45 € +30,49 € +7,18 € +22,53 € +19,89 € = 88,54 €.

Ostatné platby za byt podľa zálohového predpisu, týkajúce sa odmeny správcovi, príspevku do FUO, a
ďalších platieb zálohového predpisu na služby sa viažu výlučne na byt a každý vlastník bytu je povinný

ich platiť bez ohľadu na skutočnosť, či byt obýva alebo nie.

Za rok 2010 boli platby za byt 2.342,26 €, skutočné náklady boli 2073,35 €.( č.l. 56 spisu),polovica
skutočných nákladov je 1.036,67 € . Žalovaná zaplatila 739,38 €, žalobca zaplatil 1.602,88 €. Súd

zohľadnil, že počas uvedeného roka žili v byte počas celého roka žalobca, a žalovaná žila v byte od
júna 2010 do konca roka, t.j. 7 mesiacov.

a/ Pri položke studená voda 36,89 € a teplá voda 99,37 € ktoré sa merajú podľa nameraných hodnôt,
súd vychádzal z uvedenej skutočnosti a nezarátal náklad žalovanej za 5 mesiace, počas ktorých byt

neobývala od 1/2010 do 50/2010
Studená voda 36,89 €: dve osoby = 18,44 € na rok na jednu osobu: 12 mesiacov = spotreba 1osoby
na mesiac =1,54 € x 7 mesiacov užívania žalovanou = 10,78 €. Pomerná časť za nespotrebované
mesiace 18,44 - 10,78 € = 7,66 €Teplá voda 99,37 €: 2 osoby = 49,70 € na rok na jednu osobu:12 mesiacov = spotreba 1osoby na
mesiac =4,14 € x 7 mesiacov užívania = 28,98 €. Pomerná časť za nespotrebované mesiace 49,70
€ -28,98 € = 20,72 €.

b/ Pri položke elektrina SP 27,19 €, odvoz domového odpadu 91,82 €, upratovanie spol. priestorov a
zimná údržba 87,47 € sa tieto merajú podľa osobomesiacov.
Elektrina SP 27,19 € na rok: 2 osoby = 13,60 € na jednu osobu: 12 mesiacov = spotreba 1osoby
na mesiac = 1,13 €. Žalovaná užívala byt 7 mesiacov = 7,91 €. Pomerná časť za nespotrebované

mesiace 13,60 € - 7,91 € = 5,69 €.
Odvoz domového odpadu 91,82 €: 2 osoby = 45,91 € na jednu osobu: 12 mesiacov = spotreba 1osoby
na mesiac = 3,82 € x 7 mesiacov = 26,74 €. Pomerná časť za nespotrebované mesiace 45,91- 26,74
€ = 19,17 €.
Upratovanie spoločných priestorov a zimná údržba 87,47 € na rok : 2 osoby =43,73 € 1 osobu:
12 mesiacov = 3,64 € = spotreba 1 osoby na mesiac x 7 mesiacov = 25,48. Pomerná časť za

nespotrebované mesiace 43,73 € - 25,48 € = 18,25 €.

SPOLU: 7,66 € +20,72 € +5,69 € +19,17 € +18,52 € =71,76 €.

Za rok 2011 žalobca uviedol, že žalovaná uhradila o 107,88 € na daný rok viac s prihliadnutím na výšku

nákladov ( č.l. 67 spisu). Vznikol celkový účtovný preplatok 273,90 €.

Z rok 2012 žalobcovi vyšiel vo výpočte regresný nárok 44,55 € .Náklady za byt boli podľa opravného
vyúčtovania (č.l. 70 spisu) 2.197,91 €, polovica je 1.098,95 €. Skutočné platby od strán boli 2.362,48
€, z toho žalovaná zaplatila 1.054,40 €. Vyšiel účtovný preplatok 164,57 €.

Súd nemal za to, že žalobcovi vznikol regresný nárok proti žalovanej za roky 2011 a 2012. Za rok 2011
zaplatila žalovaná na platbách viac , ako uviedol žalobca , a pokiaľ mu aj vyšiel nedoplatok za rok 2012,
tak čiastka preplatku z roku 2011 pokryla v celom rozsahu žalobcom vyrátaný nedoplatok za rok 2012.
A nebolo tak preukázané, že uvedený nedoplatok bol uhradený žalobcom za žalovanú.

21. Žalobca zaplatil sumu 739,32 € dňa 21.10.2009. V konaní si uplatnil nárok na zaplatenie úroku z
omeškania z uvedenej čiastky od 13.10.2012 do zaplatenia. Nebolo preukázané, že pred podaním
žaloby žalobca osobitne vyzval žalovanú na jej úhradu. Za kvalifikovanú výzvu súd preto považoval
podľa § 563 OZ až doručenie žaloby z 12.10.2012 žalovanej. Táto žaloba jej bola doručená 21.5.2013,

a od nasledujúceho dňa je preto žalovaná v omeškaní s úhradou dlžnej sumy. Výška úroku z omeškania
bola k 22.5.2013 vo výške 8,75 % ročne. Žalobca si ďalej uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania
z čiastky 233,96 od 4.7.2013 do zaplatenia. Nárok žalobcu je tu dôvodný len v časti z istiny 73,66 €
( 806,27 € - 732,61 € ) od 4.7.2013 do zaplatenia s výškou úroku ročne 5,5 % podľa § 517 ods. 1,2 OZ
v spojení s nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Vo zvyšnej časti súd nároky žalobcu zamietol. (výrok I., II.)

22. Súd sa nestotožnil s argumentmi žalovanej, že žalobca nemá nárok na zaplatenie súm aj s
poukazom na dobré mravy, nakoľko užíval byt aj nad rámec jeho spoluvlastníckeho podielu, a ona
nemohla byt ako vlastníčka užívať, lebo nemala kľúče a nemohla sa tam dostať. Sama žalovaná uviedla
vo výpovedi, že v r. 2004-2008 do bytu chodievala príležitostne, aj tam občas pobývala, Žalovaná sama ,

aj svedok V. N. opísali , ako mali v byte ustálený spôsob užívania izieb v byte po rozvode. Jej obrana
v tomto smere nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalovaná ani netvrdila, že v období od r. 2009
uvedený nesúhlas so spôsobom užívania bytu vo vzťahu ku žalobcovi kedy a ako riešila. Rovnako
pokiaľ sa jedná o jej prístup do bytu, keď prístup jej bol znemožnený po výmene zámku, žalovaná
nepreukázala, že by sa vstupu do bytu - kedy, a vydania kľúčov od žalobcu v období od septembra 2009

domáhala, rovnakoajvroku2010.Spomenulalenjednusituáciuvroku2010-výmenazámkov,kuktorej
pristúpila, keď žalobca napriek dohode nebol doma, v čase, keď sa chcela nasťahovať. V tomto smere
žalovaná svoju dôkaznú povinnosť neuniesla. Nebolo preukázané, že sa chcela od 9/2009 nasťahovať
a žalovaný jej v tom výslovne bránil, a ani, že sa domáhala kľúčov. Uvedené súd preto nevyhodnotil
ako rozporné s dobrými mravmi.

23. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania proti žalovanej vo výške 64 %. Súd vychádzal
z ustanovenia § 262 ods. 1, 2 a § 255 ods. 2 CSP. Strana žalobcu mala vo veci len čiastočný úspech,
súd preto náhradu trov konania pomerne rozdelil.Žalobca si uplatnil v žalobe nárok na zaplatenie sumy vo výške 966,57 € s prísl., ktoré za súd vyčíslil
vo výške 259,39 € za úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 732,61 € od 13.10.2012 do

28.10.2016 - deň vyhlásenia rozsudku, a vo výške 42,76 € za úrok z omeškania 5,5% zo sumy 233,96
€ od 4.7.2013 do 28.10.2016 - deň vyhlásenia rozsudku. Súčet súm 966,57 € + 259,39 € + 42,76 € =
1.268,72 € - 100% úspechu nároku. Súd žalobcovi priznal istinu vo výške 806,27 €, úrok z omeškania
vo výške 8,75 % zo sumy 732,61 € od 22.5.2013 do 28.10.2016 - deň vyhlásenia rozsudku = 220,58 €
a úrok z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 73,66 € od 4.7.2013 do 28.10.2016 - deň vyhlásenia

rozsudku vo výške 13,46 €. Súčet súm 806,27 € + 220,58 € + 13,46 € = 1.040,31 € a predstavuje celkový
úspech žalobcu v spore vo výške 82%. Žalovaná je tak v spore tiež čiastočne úspešná, a to vo výške
18%. Celkový úspech žalobcu je potom 82 % - 18% = 64 %.(výrok III)

O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde,
proti ktorého rozsudku smeruje.
Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h)
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) nich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.), a ktorého jej vykonaním poverí súd , ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§29 zák. č. 233/1995 Z.z.).